Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 11, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/163/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823232047.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu JUDr. Miroslavy Korbašovej, JUDr. Jána Burika, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXX, XXX XX B., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Mário Pataky,
advokát, so sídlom Hviezdoslavova 1322/11A, 029 01 Námestovo, proti otcovi navrhovateľky: C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XX, XXX XX D., zastúpenému právnou zástupkyňou: JUDr. Mária
Vevurková, advokátka, so sídlom Mieru 312/13, 029 01 Námestovo, v konaní o zvýšenie výživného,
o odvolaní otca navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7Pc/28/2023-169 zo dňa
24. apríla 2024 vo výrokoch I/, II/ v spojení so závislým výrokom IV/ o trovách prvoinštančného konania

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7Pc/28/2023-169 zo dňa 24. apríla 2024 v napadnutom
výroku
- I/ o povinnosti otca navrhovateľky prispievať na jej výživu sumou 180,- Eur mesačne vždy vopred do
každého 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom 17.10.2023,
- II/ o povinnosti otca navrhovateľky zaplatiť zameškané výživné v sume 600,- Eur za obdobie od
17.10.2023 do 24.04.2024 do troch dní od právoplatnosti rozsudku

a v závislom výroku IV/ o trovách prvoinštančného konania, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I/ uložil otcovi navrhovateľky povinnosť prispievať
na výživu navrhovateľky sumou 180,- Eur mesačne, vždy vopred do každého 15. dňa v mesiaci, na ktorý
sa poskytuje výživné, počnúc dňom 17.10.2023.
Výrokom II/ zameškané výživné za obdobie od 17.10.2023 do 24.04.2024 v sume 600,- Eur uložil otcovi
navrhovateľky povinnosť zaplatiť do rúk navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrokom III/ vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol.
Podľa výroku IV/ rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Okresný súd poukázal na návrh navrhovateľky, ktorá žiadala výživné vo výške 250,- Eur mesačne,
ak od posledného súdneho rozhodnutia rozsudkom Okresného súdu Námestovo č.k. 5P/61/2013-425
zo dňa 21. apríla 2015, ktorým bola uložená otcovi navrhovateľky vyživovacia povinnosť sumou 80,-
Eur mesačne, uplynulo osem rokov a súčasne došlo aj ku kvalifikovanej zmene pomerov, pretože

je študentkou vysokej školy, náklady sa zvýšili a naviac otec okrem výživného na jej náklady nijako
neprispieva.3. Okresný súd vykonal dokazovanie, aplikoval ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona
o rodine a rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Naposledy o výživnom na navrhovateľku bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Námestovo
č.k. 5P/61/2013-425 zo dňa 21. apríla 2015, ktorým bol otec navrhovateľky zaviazaný, aby na jej výživu
prispieval sumou 80,- Eur mesačne. Okresný súd skonštatoval, že od času posledného rozhodnutia
o výživnom do času rozhodnutia o výživnom uplynulo viac ako 9 rokov, t.j. dlhší čas, ktorý sám o sebe
je zmenou pomerov, odôvodňujúcou zmenu rozhodnutia o výživnom. V čase posledného rozhodnutia

o výživnom navrhovateľka bola vo veku 11 rokov, žiačkou 5. ročníka základnej školy. V súčasnosti má
navrhovateľka XX rokov, študuje na E. F. B. G.. Súd prvej inštancie mal za to, že nástup na vyššiu formu
štúdia, a to na vysokú školu, je zmenou pomerov na strane dieťaťa, ktorá odôvodňuje zmenu výživného
v zmysle jeho zvýšenia.

5. Okresný súd poukázal na pomery matky navrhovateľky, ktorá v čase posledného rozhodnutia

o výživnom bola zamestnaná ako lekárka v Hornooravskej nemocnici v Trstenej, jej priemerná čistá
mesačná mzda bola vo výške 1.155,93 Eur. V súčasnosti aj naďalej pracuje ako lekárka, ktorá vo svojom
výsluchu uviedla, že od 01.01.2024 bude mať príjem od 1.800,- Eur do 2.000,- Eur v čistom mesačne.
Okresný súd mal za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa príjem matky navrhovateľky zvýšil.

6. Otec navrhovateľky uznal, že od času posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov,
avšak súhlasil len so zvýšením výživného na 100,- Eur mesačne, poukázal na svoje nové manželstvo,
v ktorom mu pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým dcéram H., nar. XX.XX.XXXX a B., nar.
XX.XX.XXXX.

7. Okresný súd poukázal na pomery otca navrhovateľky v čase posledného súdneho rozhodnutia, keď
bolo vychádzané z potencionálneho príjmu 450,- Eur až 550,- Eur mesačne. Do 07.02.2024 bol otec
navrhovateľky poberateľom invalidného dôchodku vo výške 150,40 Eur mesačne, od 08.02.2024 mu
bol tento dôchodok odňatý z dôvodu zníženia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Otec
navrhovateľky je zamestnaný v MIRUTOMI spol. s r.o. ako vodič motorového vozidla. Z potvrdenia

jeho zamestnávateľa vyplynul jeho priemerný mesačný príjem vo výške 730,77 Eur, t.j. od posledného
rozhodnutia o výživnom príjem otca navrhovateľky vzrástol a súčasne oproti poslednému rozhodnutiu
o výživnom otcovi navrhovateľky pribudli dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom.

8. Okresný súd uviedol, že sa zaoberal odôvodnenými potrebami navrhovateľky. Okresný súd určil

odôvodnené potreby navrhovateľky na sumu 360,- Eur mesačne. Obidvaja rodičia sú povinní v zásade
rovným dielom sa podieľať na výške výživného svojho dieťaťa. Vzhľadom k veku navrhovateľky
a skutočnosť, že študuje na vysokej škole a má výdavky na stravovanie z dôvodu intolerancie na laktózu,
čo jej otec nespochybnil, výška mesačných výdavkov na ňu 360,- Eur nebola hodnotená ako nereálna.
Okresný súd poukázal na vyjadrenie otca navrhovateľky, ktorý deklaroval výdavky na svoje dve ďalšie

vyživovacie povinnosti, no súd prvej inštancie mal za to, že ak aj maloletá B. je dieťa so zdravotným
znevýhodnením, nebolo možné akceptovať, že by jej odôvodnené potreby boli vyššie ako navrhovateľky.
Otec navrhovateľky nepreukázal, že by vzhľadom k zdravotnému znevýhodneniu jeho maloletej dcéry
B. ako ďalšej vyživovacej povinnosti mal podstatne zvýšené výdavky v porovnaní s inými deťmi v jej
veku, ak netvrdil, že by napríklad užívala finančne nákladné lieky, absolvovala nákladné liečenia a pod..

9. Hoci navrhovateľka je plnoletá, bolo potrebné zohľadniť, že matka navrhovateľky čiastočne svoju
vyživovaciu povinnosť vyvažuje aj poskytovaním bývania, starostlivosti o spoločnú domácnosť. Pokiaľ aj
matka navrhovateľky má vzhľadom k svojmu príjmu vyššiu životnú úroveň ako otec, toto nemalo žiaden
vplyv na vyživovaciu povinnosť otca, t.j. týmto sa ani čiastočne neznižuje vyživovacia povinnosť otca.

Základným kritériom pre určenie výživného je vždy určenie odôvodnených potrieb dieťaťa a možností
a schopností povinného rodiča.

10. Okresný súd i napriek zdravotným problémom otca navrhovateľky, a to s chrbticou, bol názoru,
že je v jeho možnostiach a schopnostiach si zabezpečiť vyšší príjem, z ktorého by mohol platiť

zvýšené výživné 180,- Eur mesačne, o ktorom rozhodol rozsudkom. Z dokazovania nezistil existenciu
takých vážnych zdravotných komplikácií, pre ktoré by otec navrhovateľky si nemohol nájsť inú, lepšie
platenú prácu, než má v súčasnosti. Okresný súd poukázal na obsah pracovnej zmluvy, ktorú má
otec navrhovateľky uzatvorenú so svojím zamestnávateľom s tým, že jeho súčasné zamestnanie sanezaobíde bez fyzicky namáhavých činností a manipulácie s bremenami, naviac otec navrhovateľky
svojpomocne zrekonštruoval rodinný dom, v ktorom býva s manželkou a s deťmi, zrealizoval prístavbu
garáže, schodisko, zrekonštruoval aj interiér, výmena okien, podláh, montáž kuchynskej linky, výmena

interiérových dverí. Ani tieto činnosti sa nemohli zaobísť bez manipulácie s bremenami, a preto okresný
súd mal za to, že otec navrhovateľky nemá žiadne výrazné zdravotné obmedzenia, pre ktoré by si
nemohol nájsť finančne výhodnejšie zamestnanie.

11. Okresný súd poukázal na ponuku voľných pracovných miest, dostupnú na webovej stránke Úradu

práce,sociálnychvecíarodinyNámestovoazistil,ževokreseNámestovojeviacerovoľnýchpracovných
miest, ktoré by boli vhodné pre otca navrhovateľky, v ktorých zamestnaniach by dosahoval vyšší príjem
ako v súčasnom zamestnaní. Išlo o pozície: predavač stavebného tovaru s ponúkanou základnou mzdou
1.700,- Eur mesačne, predajca rozličného tovaru - ponúkaná základná mzda 1.000,- Eur mesačne,
operátor výroby vo firme MAHLE Behr s.r.o. – základná mzda 1.100,- Eur mesačne, zásobovač linky,
skladník vo firme MAHLE Behr s.r.o. – základná mzda 1.150,- Eur mesačne, zoraďovač vo firme MAHLE

Behr s.r.o. – ponúkaná základná mzda 1.380,- Eur mesačne. Okresný súd poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/236/2018, z ktorého vyplýva, že pri uplatnení princípu potencionality
príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to
znamená príjmov, ktoré povinný potencionálne mohol mať. Rodič by mal vyvinúť maximálne úsilie na to,

aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II ÚS 110/2015
vyplýva, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu svojho
dieťaťa.

12. Vzhľadom k pracovným ponukám okresný súd ustálil, že v súčasnosti potencionálny príjem otca

navrhovateľky je 1.700,- Eur v hrubom mesačne. Z tohto príjmu je otec navrhovateľky schopný platiť
okresným súdom určené výživné.

13. Okresný súd akceptoval tvrdenie navrhovateľky, že ak otec vynakladá výdavky, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť (pohrebné poistenie, úver na rekonštrukciu a zveľaďovanie rodinného domu,

sporenie, príspevok na II. dôchodkový pilier) a prioritou rodiča má byť zabezpečenie výživy dieťaťa, je
v možnostiach a schopnostiach otca navrhovateľky platiť výživné 180,- Eur mesačne, o ktorom rozhodol
okresný súd napadnutým rozsudkom.

14. Návrhu na zvýšenie výživného okresný súd vyhovel odo dňa podania návrhu, a preto do dňa

vyhlásenia rozsudku, t.j. od 17.10.2023 do 24.04.2024 zameškané výživné 600,- Eur uložil otcovi
navrhovateľky zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľky ako
nedôvodný zamietol, keďže primeraným výživným bola suma 180,- Eur mesačne vzhľadom nielen
k schopnostiam, možnostiam otca, ale aj výdavkom navrhovateľky.
O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania.

15. Proti rozsudku okresného súdu, a to čo do výrokov I/, II/, t.j. určenej vyživovacej povinnosti
a zameškaného výživného v zákonnej lehote podal odvolanie otec navrhovateľky prostredníctvom
zvolenej právnej zástupkyne. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie

veci. Žiadal rozsudok okresného súdu v dotknutých výrokoch zmeniť tak, že bude výživné zvýšené
primerane, a to na sumu 130,- Eur mesačne, ktoré výživné je v schopnostiach a možnostiach otca
navrhovateľky platiť. Otec navrhovateľky namietal nedostatočné vyhodnotenie zmeny pomerov. Hoci na
strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov, ak študuje na vysokej škole, avšak k zmene pomerov od
posledného súdneho rozhodnutia došlo aj na strane otca navrhovateľky, ktorý má dve ďalšie vyživovacie

povinnosti k maloletým deťom. Otec navrhovateľky namietal záver okresného súdu o potencionálnom
príjme, ktorý je nesprávny a tento potencionálny príjem 1.700,- Eur mesačne, ktorý bol ustálený,
je takmer porovnateľný s príjmom matky navrhovateľky okolo 2.000,- Eur, ktorá je lekárkou a otec
navrhovateľky je vyučený dámsky krajčír so zdravotnými problémami. Otec navrhovateľky sa nevyhýba
práci, je riadne zamestnaný, dosahuje príjem. Otec navrhovateľky má zníženú pracovnú schopnosť

oproti zdravej fyzickej osobe o 30 %, k tomu dve vyživovacie povinnosti – maloleté dcéry okrem
navrhovateľky, preto nebol správny postup okresného súdu, ak vychádzal z potencionálneho príjmu,
ktorý vyplýval z ponúk nezodpovedajúcich možnostiam, schopnostiam otca navrhovateľky. Okresný
súd nezobral do úvahy zdravotné problémy otca navrhovateľky. Určená výška vyživovacej povinnosti180,- Eur mesačne nie je správna, pokiaľ vychádza z nesprávne určeného potencionálneho príjmu otca
a nepreukázané boli aj výdavky navrhovateľky ustálené okresným súdom na sumu 360,- Eur mesačne.
Podľa otca navrhovateľky okresný súd nezohľadnil individuálne možnosti a schopnosti otca a pokiaľ ide

o zverejnené pracovné ponuky, na ktoré poukázal okresný súd, tak v nich neuspel, ak potencionálni
zamestnávatelia neprejavili záujem ho zamestnať. Otec navrhovateľky nedosahuje príjem k tomu, aby
si mohol plniť okresným súdom určenú výšku vyživovacej povinnosti 180,- Eur mesačne. U svojho
terajšieho zamestnávateľa je zamestnaný dlhodobo, viac ako 5 rokov, má stabilný a dlhodobý príjem.
Otec navrhovateľky má stredoškolské vzdelanie v odbore dámsky krajčír, aktuálne ponuky práce na

pozíciu krajčír sú mimo okresu bydliska otca, pričom ponúkaná mzda je nižšia oproti mzde, ktorú
otec navrhovateľky dosahuje v súčasnosti. Súčasné zamestnanie otec navrhovateľky má prispôsobené
k jeho zdravotnému stavu, nevykonáva fyzicky namáhavé činnosti ani manipuláciu s bremenami, ak
celú fyzicky namáhavú manipuláciu vykonáva stroj, vysokozdvižný vozík a následne „paleťák“. Pokiaľ
ide o rekonštrukciu rodinného domu, tak tieto opravy boli nevyhnutnosťou, ktoré nevykonával otec
navrhovateľky sám, ale za pomoci ďalších osôb, ak na zabezpečenie stavebnej firmy nemal dostatok

finančných prostriedkov. Pre nesprávnosť ustáleného potencionálneho príjmu okresným súdom bolo
potrebné vychádzať z jeho reálne dosahovaného príjmu 750,- Eur mesačne a pri porovnaní s príjmom
matky navrhovateľky okolo 2.000,- Eur mesačne, ktorá naviac nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť na
rozdiel od otca navrhovateľky, ktorý má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, výživné v sume 180,- Eur
mesačne bolo určené ako neprimerané. Otec navrhovateľky žiadal pri zmene rozsudku okresného súdu

mu určiť výživné na navrhovateľku v sume 130,- Eur mesačne.

16. Odvolanie otca navrhovateľky bolo zaslané navrhovateľke prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu, a to podaním okresného súdu zo dňa 03.07.2024 (č.l. 188 spisu) na vyjadrenie sa v lehote 10-
tich dní. Túto možnosť navrhovateľka do momentu konania, rozhodovania krajským súdom nevyužila.

17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec na základe odvolania podaného
v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou – otcom navrhovateľky postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65, § 66 CMP

a contrario v spojení s ust. § 155 CMP bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch I/, II/
o výživnom, zameškanom výživnom v spojení so závislým výrokom IV/ o trovách prvoinštančného
konania potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom navrhovateľky bez
nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/163/2024-192
zo dňa 20.08.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 22.08.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

19. Primárne krajský súd k odvolaniu podanému otcom navrhovateľky a dôvodom odvolania, ako aj jeho
rozsahu, poukazuje na to, že konanie o návrhu navrhovateľky ako plnoletého nezaopatreného dieťaťa
bolo konaním, ktoré sa začína len na návrh (§ 155 CMP), preto odvolací súd bol viazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania otca navrhovateľky. Z podaného odvolania otcom navrhovateľky datovaného
18.06.2024 bolo zrejmé, že napáda výroky I/, II/, pretože nesúhlasil s určenou výškou vyživovacej
povinnosti v sume 180,- Eur mesačne, ak nezodpovedá tak odôvodneným potrebám navrhovateľky, ani
individuálnym možnostiam a majetkovým pomerom otca navrhovateľky.

20. Podstatou odvolania podaného otcom navrhovateľky bolo namietanie, že okresným súdom určená
suma výživného na navrhovateľku vo výške 180,- Eur je z hľadiska možností a schopností otca
navrhovateľky neprimerane vysoká, ako aj, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil zmenu pomerov od
času posledného rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Hoci otec navrhovateľky
si je vedomý, že došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného, avšak nie vo výške

určenej okresným súdom, ak k zmene pomerov došlo aj na jeho strane, keď mu pribudli ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Otec navrhovateľky namietal aj záver okresného súdu
opotencionálnompríjmeotca,ktorýjenesprávnyaktorýjeporovnateľnýspríjmommatkynavrhovateľky,
ktorá je na rozdiel od otca navrhovateľky, ktorý je vyučený dámsky krajčír so zdravotnými problémami,atestovaná lekárka. Otec navrhovateľky nesúhlasil s ustálením potencionálneho príjmu na sumu 1.700,-
Eur mesačne oproti príjmu matky navrhovateľky, ktorý bol ustálený na 2.000,- Eur mesačne.

21. K odvolacím dôvodom otca navrhovateľky na základe nižšie uvedených zhodnotení, záverov
prijatých krajským súdom sa konštatuje, že ani jeden z nich nebol relevantný, pretože okresný súd sa
zaoberal hmotno-právnou podmienkou vyplývajúcou z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď porovnával
pomery, ktoré tu boli v čase posledného súdneho rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného súdu
Námestovo č.k. 5P/61/2013-425 zo dňa 21. apríla 2015, ktorým bol otec navrhovateľky zaviazaný

prispievať na jej výživu sumou 80,- Eur mesačne s pomermi, ktoré tu nastali k dátumu rozhodnutia
okresného súdu na strane navrhovateľky ako oprávnenej osoby a u otca navrhovateľky ako osoby
povinnej. Krajský súd za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom okresného súdu a odôvodnením k nemu sa viažucim, preto v podrobnostiach
naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v odvolacom konaní nebolo potrebné
a ani žiadúce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové závery a právne

zhodnotenia, ktoré uskutočnil okresný súd napadnutým rozsudkom, ale bolo postačujúce na ne len
odkázať, ak z hľadiska predmetu konania rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria organickú
jednotu.

22. Krajský súd uvádza, že riadnym spôsobom okresný súd porovnal zmenu pomerov oproti pôvodnému

súdnemu rozhodnutiu, ktorá bola podstatná a kvalifikovaná a dala nevyhnutný základ pre rozhodnutie
o vyživovacej povinnosti otcovi navrhovateľky sumou 180,- Eur mesačne, ak bolo zistené, že
navrhovateľka je študentkou vysokej školy, s ktorým štúdiom nepochybne došlo k nárastu výdavkov
a odôvodnených potrieb navrhovateľky oproti pôvodnému súdnemu rozhodnutiu o výživnom vo výške
80,- Eur mesačne, keď bola navrhovateľka maloletá vo veku 11 rokov a bola žiačkou 5. ročníka základnej

školy. Okresný súd vzhľadom k nárastu odôvodnených potrieb navrhovateľky, ak v súčasnosti má XX
rokov, študuje na E. F. B. G., správne určil výšku odôvodnených potrieb navrhovateľky na 360,- Eur
mesačne, v ktorých bolo zohľadnené, že má intoleranciu na laktózu a neboli výdavkami, ktoré by boli
neprimerané, resp. nadhodnotené. Primerane k nárastu takto vecne správne ustálených mesačných
výdavkov na strane navrhovateľky okresný súd skúmal aj podstatnú a kvalifikovanú zmenu pomerov na

strane otca navrhovateľky ako povinného z výživného.

23. K schopnostiam a možnostiam otca navrhovateľky vzhľadom k odôvodnenému nárastu potrieb
na strane navrhovateľky platiť okresným súdom určené výživné 180,- Eur mesačne okrem času,
ktorý uplynul od posledného rozhodnutia o výživnom do času rozhodnutia o výživnom napadnutým

rozsudkom, a to viac ako 9 rokov, ktorá už len samotná doba je dôvodom na zmenu rozhodnutia
o výživnom, okresný súd na základe riadneho dokazovania vecne správne skonštatoval zmenu pomerov
aj na strane otca navrhovateľky.

24. Okresný súd zistil, že od 08.02.2024 bol otcovi navrhovateľky odňatý invalidný dôchodok. Otec

navrhovateľky je zamestnaný v MIRUTOMI spol. s r.o. ako vodič motorového vozidla, kde dosahuje
priemerný príjem zo zamestnania vo výške 730,77 Eur. Okresný súd zohľadnil u otca navrhovateľky
to, že od času posledného rozhodnutia o výživnom mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti,
z ktorého dôvodu nevyhovel v celom rozsahu návrhu navrhovateľky na výživné vo výške 250,- Eur
mesačne, ale rozhodol sumou výšky výživného 180,- Eur mesačne. Vzhľadom k zhodnoteniu schopností

a možností otca navrhovateľky, ako aj, že v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie si vyživovacej
povinnosti aj voči navrhovateľke je jeho zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým nie je
schopná sa živiť, okresný súd vecne správne vychádzal z potencionality príjmu otca navrhovateľky,
t.j. vzhľadom k jeho schopnostiam, možnostiam, zdravotnému stavu a ponuky voľných pracovných
miest bol ustálený potencionálny príjem otca navrhovateľky 1.700,- Eur mesačne v hrubom. Tomuto

postupu okresného súdu nemožno nič vytknúť, ak rodič má vyvinúť maximálne úsilie, snahu na to, aby
si zabezpečil príjem a plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Súčasne okresný súd vecne správne poukázal
kvýdavkomuvádzanýmotcomnavrhovateľkynajehostranevsúvislostiajsdvomaďalšímivyživovacími
povinnosťami, ktoré má voči maloletým deťom, že navrhovateľka má vzhľadom k svojmu veku a štúdiu
navysokejškolepodstatnezvýšenévýdavkyvporovnanísmaloletýmidcéramiotcanavrhovateľky,ktoré

súvoveku8a6rokov.Pokiaľotecnavrhovateľkypoukazovalnapríjemmatkynavrhovateľky,jehovýšku,
ktorou sa môže podieľať na výdavkoch navrhovateľky, tak krajský súd uvádza, že vyživovaciu povinnosť
má každý rodič dieťaťa a tejto nie je zbavený len vzhľadom k priaznivejším príjmovým možnostiamdruhého rodiča, ak aj otec navrhovateľky ako druhý rodič má primárnu zákonnú povinnosť plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť aj voči navrhovateľke.

25. Okresný súd na základe riadneho dokazovania zistil skutkový stav veci, tento následne správne
právne posúdil, ak vyhodnocoval kvalifikovanú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia
určenej vyživovacej povinnosti otcovi navrhovateľky a práve za prihliadnutia individuálnych skutkových
okolností aj na strane otca navrhovateľky správne rozhodol o jeho vyživovacej povinnosti vo výške 180,-
Eur mesačne, so zistením ktorých individuálnych možností a schopností tak, ako ich vykonal okresný

súd,sakrajskýsúdvplnomrozsahustotožňuje.Rozsudokokresnéhosúdubolpretovodvolacomkonaní
v napadnutých výrokoch I/ o vyživovacej povinnosti a II/ o zameškanom výživnom v spojení so závislým
výrokom IV/ o trovách prvoinštančného konania potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 387 ods. 2 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52

CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.