Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 26, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203324
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:8116203324.2

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvsporežalobcov1/O.H.,narodenejXX.M.XXXX,A.,P.O.XXXX/XX,
2/L.N.,narodenejXX.M.XXXX,A.,O.T.XXXX/XX,3/L.H.,narodenejXX.M.XXXX,A.,P.O.XXXX/XX,
prechodný pobyt A., O. T. XX, zastúpených advokátom JUDr. Danielom Tarbajom, Stropkov, Zámocká
525/28, proti žalovanej Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31320155,
zastúpenej spoločnosťou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Bratislava, Kýčerského 5, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Ján Šinkovic o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.887,86 eura, vedenom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C/54/2016, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v
Prešove z 28. novembra 2022 sp. zn. 8Co/50/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcov 1/ až 3/ o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvostupňový súd") ostatným rozsudkom
z 21. januára 2019 č. k. 25C/54/2016-136 zamietol žalobu a priznal žalovanej náhradu trov konania.
1.1. V podstatnom uviedol, že vo vzťahu k absencii rozpisu splátok, súd nevidel dôvod k tomu, aby
zmluva mala byť bezúročná a bez poplatkov. Požiadavka žalobcov na rozpis jednotlivých splátok
úveru na istinu, úrok a poplatky bola právne nepodložená, čo už opakovane konštatoval Najvyšší súd

Slovenskejrepubliky(ďalejlen„najvyššísúd"alebo„dovolacísúd")aprednímtiežSúdnydvorEurópskej
únie v rozhodnutí vo veci C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit Slovakia a. s. proti G. Bez vplyvu
na relevanciu právnych záverov uvedených súdov bola pritom skutočnosť, že tieto vychádzali z výkladu
príslušnéhoustanovenianachádzajúcehosavust.§9ods.2písm.k)neskoršiehozákonač.129/2010Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko predmetné ustanovenia má identickú formuláciu ako ust. § 4 ods.
2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, za ktorého účinnosti bola zmluva o úvere

uzavretá. Z konštantnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR je pritom zrejmé, že v problematike
tzv. „rozpisu splátok" už došlo k jej uzavretiu s jednoznačným a jasným záverom, v zmysle ktorého rozpis
jednotlivých splátok úveru nie je nutný.
1.2. Považoval tiež nárok žalobcov za premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej lehote. Žalobcovia
uzatvorili zmluvu dňa 27.08.2008. Posledná platba zo strany žalobcov bola uskutočnená dňa
24.06.2009, keď zmluvou o poskytnutí úveru Hypopôžička U XXXXX-XX splatili celý svoj peňažný

záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Objektívna premlčacia lehota tak žalobcom uplynula 24. júna
2012. Žaloba bola podaná až dňa 18. februára 2016. Ďalej uviedol, že žalobcom uplynula aj subjektívna
lehota. Konzultácia s občianskym združením bola podľa názoru prvostupňového súdu pre posúdenie
momentu vzniku vedomosti žalobcov o možnom vzniku bezdôvodného obohatenia právne irelevantná.
Poukázal pritom na dovolacie rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/169/2017 a 1Cdo/67/2011.

2. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 27. februára
2020 sp. zn. 8Co/67/2019 ostatný rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviazal žalovanú vydaťžalobcom bezdôvodné obohatenie vo výške 1887,86 eura, spolu s bližšie určeným úrokom z omeškania.
Žalobcom zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") uznesením z 24. augusta
2022 sp. zn. 7Cdo/150/2020 tak, že napadnutý odvolací rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Najvyšší súd v podstatnom uviedol, že „[o]tázku interpretácie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/
zákona č. 258/2001 Z.z., t.j. náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, už opakovane riešil najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (v
rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo 17. apríla 2018, sp.
zn. 4Cdo/211/2017 z 23. apríla 2018, 4Cdo/65/2018 z 26. septembra 2018, 5Cdo/132/2017 z 29. októbra
2018, 3Cdo/45/2018 z 22. novembra 2018 sp. zn. 7Cdo/98/2018 z 30. januára 2019, 6Cdo/113/2018 z
30. júla 2019, sp. zn. 7Cdo/112/2019 zo 17. októbra 2019, 1Cdo/171/2018 z 30. októbra 2019, či sp.
zn. 5Cdo/22/2019 z 26. novembra 2020). Z obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí najvyššieho

súdu vyplýva, že citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné interpretovať tak,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej
zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia
dovolacím súdom zodpovedá ... účelu Smernice, právnym záverom uvedeným v rozsudku ESD
a tiež účelu samotného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. Pokiaľ uvedené

ustanovenie hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto
ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve
o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej
zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku.".

4. Odvolací súd následne ostatným rozsudkom z 28. novembra 2022 sp. zn. 8Co/50/2022 potvrdil
prvostupňový rozsudok, priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania a vyslovil, že v konaní bude
pokračovať s právnymi nástupcami pôvodného žalobcu 1/, ktorý zomrel XX. M. XXXX, a to s v hlavičke
označenými žalobcami.
4.1. V podstatnom uviedol, že vzhľadom na vyššie citovaný právny názor dovolacieho súdu (bod 3.),

ktorýmjeodvolacísúdviazanýnemožnovokolnostiachposudzovanejvecipovažovaťzasprávnyprávny
názor, že poskytnutý spotrebiteľský úver v predmetnej veci je treba považovať za bezúročný a bez
poplatkov z dôvodu, že zmluva absenciou rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky nespĺňala náležitosti
vyplývajúcezustanovenia§4ods.2písm.i)zákonač.258/2001Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy. Vzhľadom na nosné dôvody, pre ktoré bola žaloba zamietnutá, bolo už nadbytočné zaoberať sa

námietkou žalobcov vo vzťahu k plynutiu premlčacej doby tak objektívnej ako aj subjektívnej.

5. Žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia") podali proti tomuto odvolaciemu rozsudku dovolanie, ktoré
odôvodnili ustanovením § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Navrhli zrušiť napadnuté odvolacie
rozhodnutie, vec mu vrátiť na ďalšie konanie; žalobcovia si zároveň uplatnili náhradu trov dovolacieho

konania.
5.1. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP žalobcovia namietali, že «odvolací súd vychádzal
nielen z „predčasného" rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2022, avšak ani sám nevyčkal
do rozhodnutia Veľkého senátu sa domnievame, že postupom odvolacieho súdu bolo žalobcom odňaté
právo na spravodlivý proces».

5.2. V súvislosti s dovolaním podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP žalobcovia v podstatnom namietali
„nesprávne právne posúdenie otázky rozčlenenia splátky podľa § 4 ods. 1 písm. i) ZoSÚ (správne malo
byť § 4 ods. 2 písm. i), pozn.), s poukazom na Smernicu 2008/48 dovolacím a následne odvolacím
súdom, ako tomu je v tomto konaní". Za správny považovali názor vyslovený v uznesení najvyššieho
súdu z 29. apríla 2020 sp. zn. 4Cdo/122/2019.

6. Žalovaná vo svojom stanovisku k dovolaniu žalobcov navrhla, aby najvyšší súd dovolanie odmietol
resp. zamietol a zaviazal žalobcov k úhrade trov dovolacieho konania. V podstatnom uviedla,
že dovolacie rozhodnutie 4Cdo/122/2019 bolo ojedinelé a je v rozpore nielen s dovtedajšou, ale i
nadväzujúcou dovolacou praxou. Dovolatelia rovnako tak v súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm.

f) CSP neoznačili žiadne relevantné skutočnosti v dôsledku ktorých malo dôjsť k porušeniu ich práva
na spravodlivý proces. V ďalšom podaní žalovaná podporne poukázala na dovolacie rozhodnutie sp.
zn. 1VCdo/4/2022.7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) účastník zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorého neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443

CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu
napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že dovolanie treba
odmietnuť.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných

prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej
inštancie, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
8.1. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami

prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne
prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad.
8.2. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To

znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

9. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9.1. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
9.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je

výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolací súd preto
aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcov, že v konaní došlo k nimi tvrdeným
vadám zmätočnosti.
9.3. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti
dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným

dovolacím dôvodom. Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442
CSP).

10. V súvislosti s dovolaním podľa § 420 písm. f) CSP žalobcovia namietali, že «odvolací súd vychádzal
nielen z „predčasného" rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2022, avšak ani sám nevyčkal

do rozhodnutia Veľkého senátu sa domnievame, že postupom odvolacieho súdu bolo žalobcom odňaté
právo na spravodlivý proces» (bod 5.1.). Inak povedané, žalobcovia vytýkali odvolaciemu súdu, že
vzhľadom na rozdielnu dovolaciu prax pri riešení spornej otázky (4Cdo/122/2019 a 7Cdo/150/2020) mal
vyčkať na rozhodnutie veľkého senátu a nie hneď rozhodnúť.
10.1. Podľa názoru dovolacieho súdu z povahy nastolenej námietky je už na prvý pohľad zrejmý

právny rozmer namietanej výhrady, t.j. aká - z hľadiska platného práva - mala byť správna
interpretácia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Právne posúdenie veci však na základe
stabilnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zásade nepredstavuje zmätočnosť predpokladanú
ustanovením § 420 písm. f) CSP. Navyše odvolací súd bol viazaný názorom dovolacieho súdu
v danej veci (pozri bod 3.), ktorý dovolací súd poukázal na viacero dovolacích rozhodnutí

(3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/211/2017, 4Cdo/65/2018, 5Cdo/132/2017, 3Cdo/45/2018,
7Cdo/98/2018, 6Cdo/13/2018, 7Cdo/112/2019, 1Cdo/171/2018, či 5Cdo/22/2019) medzi ktorými bol
názor 4Cdo/122/2019 ojedinelý a nepredstavoval ustálenú prax dovolacieho súdu.Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP

11. Podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
11.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

12. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. c) CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade
nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou
riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie

napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, zákona
č. 514/2003 Z.z.), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných
ustanovení). Nevyhnutným predpokladom je, že ide o otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení
založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, vyriešenie ktorej nemalo určujúci význam
pre rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí

odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť
považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Zároveň musí ísť o otázku, ktorú už riešil aj
dovolací súd, v jeho rozhodnutiach je ale táto otázka riešená rozdielne. Otázka relevantná v zmysle §
421 ods. 1 písm. c) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky dovolateľom v
dovolanínenastolenéanepomenované,nemajúrelevanciuzhľadiskaprípustnostidovolaniapodľatohto

ustanovenia. Osobitne významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 písm. c) CSP je jej
zásadný právny význam. Aj za účinnosti nových civilných predpisov je opodstatnené konštatovanie, že
otázkou zásadného právneho významu je otázka, ktorá je významná nielen pre tú ktorú prejednávanú
právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných
súdov Slovenskej republiky. Zásadný právny význam otázky, ktorú má na mysli ustanovenie § 421 ods. 1

písm.c)CSP,jedanýzámeromprispieťkprekonaniu„existujúcej"rozdielnostirozhodovaniadovolacieho
súdu.

13. Najvyšší súd pripomína, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP je
relevantná len otázka, ktorá kumulatívne vykazuje všetky znaky bližšie uvedené v predchádzajúcom

bode tohto rozhodnutia. Jedným z nich je pretrvávajúca rozdielnosť rozhodovania dovolacích senátov,
t. j. existujúca nejednotnosť posudzovania danej otázky. Vyplýva to priamo z § 421 ods. 1 písm. c) CSP,
konkrétne z toho, že za relevantnú tu zákon označuje otázku, ktorá „je" (teda nie „bola") dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne. Z uvedeného okrem iného vyplýva, že dôležitá je v tomto smere súčasná
nejednotnosť rozhodovania dovolacieho súdu (teda nie minulá, už prekonaná a neexistujúca rozdielnosť

rozhodovania).

14. Pokiaľ žalobcovia v rámci podaného dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP
namietali nesprávne právne posúdenie otázky rozčlenenia splátky podľa § 4 ods. 2 písm.
i) ZoSÚ, poukazujúc pritom na dovolacie rozhodnutie 4Cdo/122/2019 dovolací opakovane

poukazuje na už ustálene vyriešenie danej otázky, na ktoré poukazoval (aj) vo svojom
predchádzajúcom (zrušujúcom) rozhodnutí sp. zn. 7Cdo/150/2020, poukazujúc na rozhodnutia
3Cdo/146/2017, 3Cdo/56/2018, 4Cdo/211/2017, 4Cdo/65/2018, 5Cdo/132/2017, 3Cdo/45/2018,
7Cdo/98/2018, 6Cdo/13/2018, 7Cdo/112/2019, 1Cdo/171/2018, či 5Cdo/22/2019. V zhode s uvedenými
dovolacími rozhodnutiami, ako aj s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v ostatnom jeho

rozhodnutí, vyššie citované ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ je potrebné interpretovať tak, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej
zložky anuitnej splátky (t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov).

15. I keby z vyššie uvedených dovolacích rozhodnutí (predovšetkým v interakcii k rozhodnutiu

4Cdo/122/2019) vyplývala dovolateľmi tvrdená rozdielnosť rozhodovania najvyššieho súdu v otázke,
ktorú vymedzili v dovolaní, v súčasnosti už táto rozdielnosť neexistuje, nakoľko veľký senát
občianskoprávneho kolégia (ďalej aj „Veľký senát") vo svojom rozsudku z 28. marca 2023 sp. zn.
1VCdo/4/2022 schválil právnu vetu „Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľskýchúveroch ... nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho,
aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky (istina, úroky a poplatky)". Veľký senát
takto zákonom predvídateľným spôsobom zjednotil odlišné právne názory pri riešení tejto otázky a

nepochybne aj predstavuje ustálenú prax dovolacieho súdu. Z týchto dôvodov najvyšší súd konštatuje,
že v dovolaní nastolená právna otázka „nie je" v súčasnosti dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Nedôvodná je teda argumentácia dovolateľov, ktorá tvrdí opak.

16. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcov nie je podľa § 421

ods. 1 písm. c) CSP prípustné, preto dovolanie (aj) v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.