Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 17, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/23/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317215001
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2317215001.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobkyne: A. B., B. C., nar. XX.
XXXXXXXXX XXXX, trvalo bytom D., C. E. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Foltán, SNP 708,
924 01 Galanta, IČO: 42154227, proti žalovanému: A. C., nar. X. XXXX XXXX, trvalo bytom F. G. XXX,
zastúpenému splnomocnenkyňou: Nagy & Partners, s.r.o., Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36
869 341, o zaplatenie 2.400 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 16.
mája 2023 č. k. 8C/41/2017–423, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovanému priznal voči žalobkyni
právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom
prvej inštancie. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 ods. 1 a § 139 ods. 1 a 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.z.“) a poukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) sp. zn. 22Cdo/4455/2008 a
22Cdo/1645/2013. Vecne dôvodil, že žalobkyňa žalobou došlou na súd 26.6.2017 žiadala, aby súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie 2.400 eur, pričom svoju žalobu odôvodnila tým, že sporové strany
sú spoluvlastníkmii nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXX,
rodinného domu súpisné číslo XXX na parc. č. 913/1, každý v 1-ici, v katastrálnom území F. G., žalovaný
užíva nehnuteľnosť, ktorú má v spoluvlastníctve so žalobkyňou, bez toho, aby uhrádzal za užívanie
nájomné. Žalobkyňa požaduje nájomné aj za užívanie pozemkov, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom a
ktoré užíva žalovaný. Jedná sa o nehnuteľnosti, vedené Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor,
zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie F. G., parcela reg. „C“ č. 913/1 zastavané plochy a nádvoria

o výmere 390 m2, parc. reg. „C“ č. 913/27 záhrady o výmere 805 m2, parc. reg. „C“ č. 913/29 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 286 m2, parc. reg. „C“ č. 913/30 zast. plochy a nádvoria o výmere 20 m2,
parc. reg. „C“ č. 913/33 zastavané plochy o nádvoria o výmere 328 m2. S poukazom na vyjadrenie
realitnej kancelárie ohľadne nájomného žalobkyňa požaduje 100 eur mesačne za polovicu rodinného
domu súp. č. XXX a pozemkov o výmere 1829 m2. Nájomné bolo požadované spätne za 24 mesiacov od
podania žaloby. Po právnej stránke žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaný sa na úkor žalobkyne
bezdôvodne obohatila v zmysle § 451 ods. 1, 2 O.z. a podľa § 458 ods. 1 O.z. musí vydať všetko, čo

sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Okresný súd Galanta dňa 28.7.2017 vydal platobný rozkaz, v ktorom bol žalovaný zaviazaný zaplatiť
žalobkyni 2.400 eur a bol tiež zaviazaný k náhrade trov konania. Proti platobnému rozkazu bol podaný
odpor, v ktorom žalovaný uviedol, že predmetný rodinný dom neužíva celý, ale užíva len kuchyňu,kúpeľňu,WC,špajzu,obývaciuizbu.Vôbecneužívaspálňuajednumalúizbu,pričomvdomesazdržiava
len sporadicky. Poukázal na to, že do nehnuteľnosti má žalobkyňa prístup a môže ju užívať. Žalovaný
v odpore tiež uviedol, že znáša všetky náklady súvisiace s údržbou predmetného rodinného domu.

Žalovaný poprel, že by užíval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to záhradu - parc.
č. 913/27, časť dvora - parc. č. 913/1, prednú záhradku - parc. č. 913/29. Tieto nehnuteľnosti pokosí,
čo vlastne činí za žalobkyňu. Vzhľadom na podaný odpor súd uznesením z 25.9.2017 zrušil vydaný
platobný rozkaz v plnom rozsahu. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu uviedla, že žiada o pripojenie spisu
35C/454/2015, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný nehnuteľnosti v kat. úz. F. G. zapísané na LV

č. XXX A. XXX užíva, a to rodinný dom súp. č. XXX, ako aj pozemky vo vlastníctve žalobkyne. Poukázala
aj na list žalovaného z 9.1.2015, v ktorom žalovaný uviedol: „Tento rodinný dom je dlhodobo obývaný
mnou A. C..“
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci: Žalobkyňa a žalovaný
sú vlastníkmi nehnuteľnosti vedenej u OÚ Galanta, katastrálny odbor, na LV XXX, rodinného domu
súp. č. XXX na parc. č. 913/1, každý v 1-ici, v katastrálnom území F. G.. Žalobkyňa je vlastníkom

nehnuteľností vedených u OÚ Galanta, katastrálny odbor, na LV XXX, C KN parc. č. 913/1 zast. plochy
a nádvoria o výmere 390 m2, C KN parc. č. 913/27 záhrady o výmere 805 m2, C KN parc. č. 913/29
zast. plochy a nádvoria o výmere 286 m2, C KN parc. č. 913/30 zast. plochy a nádvoria o výmere
20 m2, C KN parc. č. 913/33 zast. plochy a nádvoria o výmere 328 m2, v celosti, v katastrálnom
území F. G.. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej u OÚ Galanta, katastrálny odbor, na LV

XXX, rodinného domu s.č. XXX na parc. č. 913/29, garáže bez súpisného čísla na parc. č. 913/30,
v celosti, v katastrálnom území F. G.. Pod spisovou značkou 35C/454/2015 prebiehalo na Okresnom
súdevGalantekonanie,kdevystupovalitotožnésporovéstrany,akovprebiehajúcomspore8C/41/2017.
V uvedenom spore bol schválený zmier, v zmysle ktorého sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobkyni
2.400 eur do 7 dní od právoplatnosti rozhodnutia titulom užívania nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

aj prejednávaného súdneho sporu. V spore 35C/454/2017 sa dňa 12.6.2017 uskutočnilo pojednávanie,
na ktorom právny zástupca žalovaného uviedol: „V súvislosti s predmetom konania dodávam, že je
pravdou, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj pozemky.“ V predmetnom spore žalovaný nerozporoval,
že by pozemky a nehnuteľnosť neužíval. Poukazoval na to, že nehnuteľnosti zhodnocoval, staral sa o
ich údržbu. Listom z 9.1.2015 žalovaný vyzval žalobkyňu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto sporu. Žalovaný navrhoval, že nehnuteľnosti sa stanú
jeho výlučným vlastníctvom, a že z podielu pripadajúceho na žalobkyňu bude vyplatená. V predmetnom
liste žalovaný uvádza: „Tento rodinný dom je dlhodobo obývaný mnou.“ Z fotodokumentácie, ktorá je
súčasťou spisu, je zrejmé, že na pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu
a pestuje poľnohospodárske plodiny. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 23.1.2020 (č.l. 237 spisu) uviedla,

že ona sporné nehnuteľnosti neužíva a tieto užíva žalovaný. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol,
že žalobkyňa sa nezúčastňovala na údržbe a zveľaďovaní budovy, nikdy nežiadala od neho kľúč od
domu, a to ani ústne ani písomne. Žalovaný ďalej uviedol, že on užíva len svoj podiel, dve izby neužíva
vôbec, užíva len kuchyňu, špajzu a WC. Žalobkyňa pri podaní žaloby predložila dôkaz, ktorým sa realitná
kancelária Int. Ex Real vyjadrila na základe miestnej ohliadky z 9.6.2017 k cene nájomného za dom

súp. č. XXX v F. G.. Hodnota nájomného bez mesačných režijných nákladov bola stanovená na 100
eur. Znalec Ing. Arch. Vojtech Volkovič, znalec v odbore stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľnosti,
vyhotovil znalecký posudok č. 22/2019, v ktorom určil hodnotu nájomného z nehnuteľností: rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. 913/1 kat. úz. F. G. s príslušenstvom a pozemkov vedených
naLVč.XXX,XXXkat.úz.F.G..Podľatohtoznaleckéhoposudkunájomzaobdobiejún2015ažjún2017

za dom súp. č. XXX pripadajúci žalobkyni činí 1.934,10 eur. Nájom pripadajúci žalobkyni za parcelu č.
913/1 predstavuje sumu 761,28 eur, za parcelu č. 913/27 je 790,52 eur, za parcelu č. 913/29 činí 558/28
eur, za parcelu č. 913/30 je 39,04 eur, za parcelu č. 913/33 je 640,26 eur. Nájom za pozemky spolu činí
2.789,38 eur. Nájom pripadajúci žalobkyni za obdobie jún 2015 až jún 2017 za dom predstavuje sumu
1.934,10 eur, za pozemky 2.789,38 eur, čo spolu činí 4.723,48 eur. Pri miestnej ohliadke nehnuteľnosti

bolozistené,žeakorodinnýdom,takajpozemokjeznačnezdevastovanýazanedbaný.Tútoskutočnosť
dokumentuje aj fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise, ktorú vyhotovil súd. Žalobkyňa pri miestnej
ohliadke otvárala kľúčom bránu z ulice a uviedla, že od brány má kľúč ešte od obdobia, keď žili jej
rodičia. Kľúče od domu odovzdala žalovanému v roku 2014, čo odôvodňovala tým, že v dome nemala
žiadne veci, tak nepotrebovala kľúče od domu. Veci po svojich rodičoch si odsťahovala v roku 2014.

Pri miestnej ohliadke bolo zistené, že záhrada je neudržiavaná, leží ľadom a je v nej vysoká burina.
Vedľa rodinného domu súp. č. XXX je murovaná budova, ktorá je vlastníctvom žalovaného, čo sporové
strany zhodne potvrdili. Vnútro domu súp. č. XXX pozostáva z troch izieb a príslušenstva. Prvá izba,
ktorá je tiež zdevastovaná je prázdna. Na chodbe je zatečený strop, ktorý je prasknutý. V kúpeľni sanachádza bojler, vaňa a umývadlo. V kuchyni je plynový a elektrický sporák a starý kredenc. Sporové
strany zhodne uviedli, že vybavenie kuchyne je žalovaného. Druhá izba, ktorá slúžila ako spálňa je
prázdna, nachádza sa tu len svietidlo a obraz. Tretia izba obsahuje starú skriňu a rôzne veci patriace

žalovanému. Na pojednávaní dňa 18.4.2023 žalobkyňa uviedla, že keď odsťahovala nábytok svojich
rodičov povedala žalovanému, že chce celý podiel na nehnuteľnosti predať a žalovaný mal sľúbiť, že on
kúpi jej podiel. Na základe toho mu odovzdala kľúče. Podľa jej vyjadrenia, od domu nemala kľúče od roku
1993. Žalovaný mal zabraňovať žalobkyni vo vstupe do domu. Ďalej žalobkyňa uviedla, že si nechala
ohodnotiť svoju časť domu, čo bolo ohodnotené na 48.000 eur. Žalovanému chcela predať svoj podiel

za 30.000 eur, čo sa mu zdalo veľa. Žalobkyňa nepodala návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, čo odôvodňovala tým, že nemala na to peniaze.
Súd prvej inštancie uviedol, že žalobu zamietol z toho dôvodu, že žalovaný sa neobohatil na úkor
žalobkyne. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný
sú v spoluvlastníckom vzťahu, avšak nebolo preukázané (dôkazné bremeno je na žalobkyni), že
žalovaný by užíval v spornom období spoločné veci spôsobom, ktorým by dochádzalo k jeho obohateniu

na úkor žalobkyne, a že by bolo žalobkyni bránené v užívaní ich spoločných vecí. Žalobkyňa
neprodukovala jediný dôkaz, z ktorého by bol zrejmý jej záujem na užívaní nehnuteľností. V § 139
ods. 2 O.z. je zakotvené, že ak sa dohoda o hospodárení so spoločnou vecou nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Žalobkyňa sa nedomáhala svojho práva vyplývajúceho zo
spoluvlastníctva negatórnou alebo vindikačnou žalobou voči žalovanému. Žalobkyňa nemala záujem

užívať nehnuteľnosť, čo vyplýva z jej konania a správania. Žalobkyňa mala k dispozícii kľúče od
nehnuteľnosti a nič jej nebránilo v tom užívať pozemky. Žalobkyňa nemala záujem užívať dom súp. č.
XXX v F. G., nakoľko sama uviedla, že kľúče od domu odovzdala žalovanému po tom, čo si odsťahovala
nábytok po svojich rodičoch. Jediné, o čo mala žalobkyňa záujem bolo získať finančné prostriedky
z predaja spoluvlastníckeho podielu, čo sama pri svojej výpovedi deklarovala. Vyplýva to aj z toho,

že jednala so žalovaným o predaji svojho podielu, avšak k dohode nedošlo pre ich rozdielne názory
ohľadom kúpnej ceny. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že užíva iba niektoré časti nehnuteľnosti, čo aj
špecifikoval. Žalovaný poprel, že by užíval parcelu č. 913/1, parcelu č. 913/27 a parcelu č. 913/29. Tieto
pozemky iba z času na čas pokosil a poukázal na to, že žalobkyňa sa o pozemky a dom vôbec nestarala,
a skôr ona jemu by mala platiť. Žalobkyňa nepreukázala, že v období, v ktorom si uplatňuje svoj nárok,

žalovaný by užíval pozemky, na nich hospodáril a získaval by z nich či už finančný alebo materiálny
efekt. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že by jej žalovaný bránil v užívaní pozemkov a
domu. Z fotodokumentácie vyhotovenej súdom a tiež z miestnej ohliadky bolo preukázateľne zistené, že
na pozemkoch sa nehospodári. Nebolo preukázané, že v období, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje svoj
nárok, by sa na pozemkoch hospodárilo. Taktiež čo sa týka rodinného domu súp. č. XXX bolo zistené, že

je v zanedbanom, dezolátnom stave. Žalovaný iba v časti domu v dvoch miestnostiach mal uskladnené
veci. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobu zamietol.
V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil iba právne ust. § 255 ods.
1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

2. Proti tomuto rozsudku, zjavne v celom jeho rozsahu, podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom
na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla odvolacie dôvody podľa §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, ďalej, že sa s rozsudkom vôbec nestotožňuje. Poukázala na skutočnosť,
že v poradí prvým rozsudkom súdu prvej inštancie bolo žalobe vyhovené a tentoraz súd prvej inštancie

rozhodol opačne. Odôvodnenia uvedených dvoch rozsudkov sú pritom v značnej miere totožné. Súd
po vrátení veci odvolacím súdom (na základe odvolania žalovaného) na nové konanie, vykonal jediný
dôkaz - dňa 28.2.2023 o 10:00 hod. miestnu ohliadku, o ktorej bola súdom spísaná aj zápisnica.
Citovala zo 14., 20., 22. a 23. bodu rozsudku, poukazujúc na tú skutočnosť, že súd pri vydávaní
napádaného rozsudku vychádzal z rovnakých dôkazov (okrem miestnej ohliadky zo dňa 28.2.2023)

ako pri vydávaní prvého rozsudku v roku 2020, pričom súd úplne odlišne vyhodnotil tie isté dôkazy pri
vydávaní napádaného rozsudku a pri vydávaní prvého rozsudku. Na rozdiel od napádaného rozsudku
súd v odôvodnení prvého rozsudku v bode 9. skonštatoval: „Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou
spisu je zrejmé, že na pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a
pestuje poľnohospodárske plodiny." Ďalej poukázala na bod 19. odôvodnenia prvého rozsudku, v

ktorom súd uvádza: „Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom tohto sporu a za ktoré žalobca požaduje náhradu za užívanie. Žaloba v spore
35C/454/2015 je prakticky identická so žalobou, ktorá je prejedávaná v tomto spore. Žalovaný v
spore 35C454/2015 jednoznačne deklaroval, že užíva nehnuteľnosti uvádzané v žalobe. Čo sa týkadomu súp. č. XXX tak žalovaný v liste adresovanom žalobkyni (č. 1. 34) jednoznačne deklaroval, že
dom je ním dlhodobo obývaný. Toto sú dôkazy samotného žalovaného o užívaní nehnuteľnosti. O
užívaní pozemkov svedčí aj fotodokumentácia, z ktorej vyplýva chovanie hospodárskych zvierat na

pozemkoch. Tvrdenia žalovaného o užívaní iba časti domu, neuživaní pozemkov sú iba účelovým
tvrdením bez opory v dôkazoch.“ V bode 20. odôvodnenia prvého rozsudku je uvedené: „Žalovaná
strana namietala nedostatky znaleckého posudku, nesprávne závery, výpočty. Právny zástupca ako laik
bez odborných znalosti týkajúcich sa ohodnotenia nehnuteľnosti vytýkal znalcovi, ktorý má odborné
vedomosti, nedostatky znaleckého posudku, pričom žalovaná strana sa bránila a nenavrhla znalecký

posudok ďalším znalcom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd predmetný znalecký posudok plne
akceptoval a vyhodnotil ako správny.“ Žalobkyňa má za to, že najdôležitejšie skonštatovanie je uvedené
v bode 21. odôvodnenia prvého rozsudku a to: „Súd nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou
vzhľadom na to, že v spore mal súd preukázané v akom období a čo žalovaný užíval. Miestna ohliadka
by nemala vplyv na zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Bolo upustené od výsluchu
svedkov, ktorých navrhli sporové strany vzhľadom na to, že sa zaviazali zabezpečiť ich účasť, čo

však neučinili." Žalobkyňa má jednoznačne za to, že súd pri vydávaní prvého rozsudku vyhodnotil
dôkazy správne. Považuje za irelevantné a neprípustné, aby súd rozhodol na základe miestnej ohliadky
vykonanej dňa 28.2.2023 v spore, ktorý sa týka obdobia rokov 2015 až 2017. Miestna ohliadka vykonaná
dňa 28.2.2023 nepreukazuje a žiadnym spôsobom ani nemôže preukazovať skutočnosť, či žalovaný
v spornom období, teda v rokoch 2015 až 2017 užíval nehnuteľnosti tak ako to uvádza žalovaná

(poznámka odvolacieho súdu – zjavne mala na mysli žalobkyňu). Súčasný stav nehnuteľností resp.
ich stav dňa 28.2.2023 žiadnym spôsobom nepreukazuje stav nehnuteľností a ich užívanie v spornom
období. Žalobkyňa je jednoznačne toho názoru, že opierať rozhodnutie súdu o miestnu ohliadku
vykonanú dňa 28.2.2023 v spore, ktorý sa týka obdobia rokov 2015 až 2017 je absolútne nemožné,
nelogické a neprípustné. Miestna ohliadka vykonaná dňa 28.2.2023 nemôže mat' v danej právnej veci

vplyv na zistenie skutkového stavu a na právne posúdenie veci. Súd pri vydávaní prvého rozsudku mal
za preukázané, že žalovaný užíval v spornom období nehnuteľnosti v takom rozsahu ako to uvádza
resp. uvádzala žalobkyňa. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou o užívaní nehnuteľností žalovaným vyplývajú
aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je
zrejmé, že súd pri vyhodnotení dôkazov a vydávaní napádaného rozsudku nepostupoval správne.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril, odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady
týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým

stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny, keď

súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil
po právnej stránke.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie

dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť
a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí
učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods.
3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie
dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

5. Predmetom konania vymedzeným žalobou je nárok žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie sumy
2.400 eur. Tejto sumy sa žalobkyňa domáha jednak titulom jej nároku ako podielového spoluvlastníka
nehnuteľnosti(sospoluvlastníckympodielom1/2)napeňažnúnáhradu,vyplývajúcuzustanovenia§137O.z.,zato,žežalovanýakodruhýpodielovýspoluvlastníknadrámecsvojhospoluvlastníckehopodielu(v
rozsahu 1) užíva sám nehnuteľnosť a to rodinný dom s. č. XXX, zapísaný na LV č. XXX pre kat. úz. F. G.,
teda z titulu nadužívania spoločnej nehnuteľnosti a tiež titulom nároku žalobkyne na náhradu za užívanie

žalovaným pozemkov v jej výlučnom vlastníctve, špecifikovaných v žalobe (zapísaných na LV č.XXX
pre kat. úz. F. G.), teda za užívanie jej nehnuteľností-pozemkov žalovaným bez právneho titulu, teda
titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 O.z., v oboch prípadoch za užívanie
nehnuteľností žalovaným v rozhodnom období – spätne 24 mesiacov od podania žaloby /26.6.2017/,
pričom požaduje náhradu spolu (za dom i pozemky) vo výške 100 eur mesačne (24 mesiacov x 100

eur = 2.400 eur).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý je v danom konaní viazaný tak rozsahom, ako i dôvodmi
uplatnenými v odvolaní, bolo posúdiť, či boli naplnené odvolacie dôvody uplatnené žalobkyňou v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci)
v kontexte konkrétnej odvolacej argumentácie žalobkyne.

6. Podľa § 137 ods. 1 O.z. podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods. 2 O.z.
o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek

spoluvlastníka súd; podľa ods. 3 rovnakého ustanovenia ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Pojemhospodáreniesospoločnouvecouzahŕňaajužívaniespoločnejvecijejspoluvlastníkmi(rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2528/1998, R 31/2000).
Pre právne posúdenie danej veci bolo rozhodujúce ust. § 137 ods. 1 O.z., podľa ktorého podiel vyjadruje

mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva
k spoločnej veci, v spojení s ust. § 123 O.z., podľa ktorého vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Keď medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o hospodárení so spoločnou vecou a jeden alebo
viacero podielových spoluvlastníkov vec užíva, nemožno urobiť záver, že vec užívajú bez právneho

dôvodu, lebo týmto dôvodom je ich spoluvlastnícke právo. Ak sa ujme niektorý zo spoluvlastníkov
vlády nad spoločnou vecou bez dohody s ostatnými, nejde o stav užívania veci bez právneho dôvodu,
ale o užívanie veci z titulu spoluvlastníckeho práva. Spoluvlastníci voči sebe navzájom môžu z takto
nastoleného vzťahu vyvodzovať nároky a prípadne sa domáhať inej úpravy užívania veci. O bezdôvodné
obohatenie podľa zákona ide vtedy, ak bol získaný majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prospech získaný
z nepoctivých zdrojov, ako i majetkový prospech získaný tým, za koho bolo plnené niekým iným (§
451 a § 454 O.z.). Ani o jeden z týchto prípadov nejde tam, kde spoluvlastník užíva vec nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože vec neužíva bez právneho dôvodu a to ani vo vzťahu k tej
časti spoločnej veci, ktorú užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, keďže jeho podiel na

spoločnej veci nie je reálne oddelený, je podielom iba ideálnym. Bezdôvodné obohatenie má povahu
subsidiárnu a prichádza do úvahy len tam, kde nárok nemožno odvodiť z iného právneho titulu. Pokiaľ
sa podielový spoluvlastník domáha náhrady voči druhému podielovému spoluvlastníkovi z dôvodu, že
užíva spoločnú vec nad rámec svojho podielu bez vzájomnej dohody, ide o nárok, ktorý sa opiera o
citované ust. § 137 ods. 1 O.z., z ktorého vyplýva v akom rozsahu sa ten ktorý podielový spoluvlastník

podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Nárok, ktorý sa
opiera o zákonné ustanovenie, nemôže byť potom nárokom bezdôvodným v zmysle ustanovení O.z. o
bezdôvodnom obohatení. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú povahu kogentnú, nemožno ich
extenzívne vykladať. Nárok, ktorý vznikol podľa cit. ust. § 137 ods. 1 O.z. je potom potrebné vykladať
analogicky podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 456 a nasl. O.z.).

Aplikáciu § 137 ods. 1 O.z. v spojení s § 123 O.z. na obdobné prípady akceptoval aj Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 140/2013-14 zo dňa 21.2.2013, v ktorom odobril záver
Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa ktorého, ak záujem užívať spoločné nehnuteľnosti preukázaný
nebol, tak potom nebolo preukázané, že vzniklo právo v zmysle § 137 ods. 1 O.z. na poskytnutie
peňažnej náhrady za to, že spoluvlastníci boli vylúčení z užívania spoločnej veci v rozsahu svojho

spoluvlastníckeho podielu, keď vylúčenie z užívania nebolo zavinené žalovaným, pričom svojho práva
sa ani súdnou cestou nedomáhali, hoci tak urobiť mohli.
Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa a
žalovaný sú v spoluvlastníckom vzťahu, avšak žalobkyňou nebolo preukázané, že by žalovaný užívalv rozhodnom období spoločnú nehnuteľnosť spôsobom, ktorým by dochádzalo k jeho obohateniu na
úkor žalobkyne, a že by bolo žalobkyni bránené v užívaní ich spoločnej nehnuteľnosti, žalobkyňa
neprodukovala jediný dôkaz, z ktorého by bol zrejmý jej záujem na užívaní nehnuteľností. V § 139

ods. 2 O.z. je zakotvené, že ak sa dohoda o hospodárení so spoločnou vecou nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Žalobkyňa sa nedomáhala svojho práva vyplývajúceho zo
spoluvlastníctva negatórnou alebo vindikačnou žalobou voči žalovanému. Žalobkyňa nemala záujem
užívať nehnuteľnosti, čo vyplýva z jej konania a správania. Žalobkyňa mala k dispozícii kľúče od
nehnuteľnosti (uličnej brány) a nič jej nebránilo v tom užívať pozemky. Žalobkyňa nemala záujem užívať

dom súp. č. XXX v F. G., nakoľko sama uviedla, že kľúče od domu odovzdala žalovanému po tom, čo
si odsťahovala nábytok po svojich rodičoch. Jediné, o čo mala žalobkyňa záujem bolo získať finančné
prostriedky z predaja spoluvlastníckeho podielu, čo sama pri svojej výpovedi deklarovala. Vyplýva to aj z
toho, že jednala so žalovaným o predaji svojho podielu, avšak k dohode nedošlo pre ich rozdielne názory
ohľadom kúpnej ceny. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že užíva iba niektoré časti nehnuteľnosti, čo
aj špecifikoval. Žalovaný poprel, že by užíval parcelu č. 913/1, parcelu č. 913/27 a parcelu č. 913/29.

Tieto pozemky iba z času na čas pokosil a poukázal na to, že žalobkyňa sa o pozemky a dom vôbec
nestarala, a skôr ona jemu by mala platiť. Žalobkyňa nepreukázala, že v rozhodnom období, za ktoré
si uplatňuje svoj nárok, by žalovaný užíval pozemky, na nich hospodáril a získaval by z nich či už
finančný alebo materiálny efekt. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že by jej žalovaný bránil
v užívaní pozemkov a domu. Z fotodokumentácie vyhotovenej súdom a tiež z miestnej ohliadky bolo

preukázateľnezistené,ženapozemkochsanehospodári(rozumejvčaseohliadky).Nebolopreukázané,
že v rozhodnom období, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje svoj nárok, by sa na pozemkoch hospodárilo.
Taktiež čo sa týka rodinného domu súp. č. XXX bolo zistené, že je v zanedbanom, dezolátnom stave.
Žalovaný iba v časti domu mal uskladnené veci. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd
stotožňuje a dodáva, že ako správne uviedol prvoinštančný súd, povinnosťou žalobkyne, na ktorej v

tomto smere ležalo dôkazné bremeno, bolo prioritne preukázať, že z dôvodu správania sa žalovaného
voči nej, stratila možnosť užívať predmetné nehnuteľnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na
závery vo vyššie uvedenom rozhodnutí ÚS SR sp. zn. II. ÚS 140/2013, podľa ktorých ak záujem
spoluvlastníka užívať spoločné nehnuteľnosti preukázaný nebol, tak nebolo preukázané, že vzniklo
právo v zmysle § 137 ods. 1 O.z. za to, že druhý spoluvlastník bol vylúčený z užívania spoločnej veci

v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, keď vylúčenie z užívania nebolo zavinené žalovaným. Na
vznik nároku na náhradu za nadužívanie spoločnej veci spoluvlastníkom preto nepostačuje, že jeden
zo spoluvlastníkov spoločnú vec fakticky užíval a druhý ju neužíval. Je nevyhnutné, aby bol daný a
preukázanýzáujemspoluvlastníkaspoločnúnehnuteľnosťužívaťazároveň,žejehovylúčeniezužívania
bolo zavinené druhým spoluvlastníkom. Sama žalobkyňa uviedla, že od brány má kľúč ešte od obdobia,

keď žili jej rodičia, kľúče od domu odovzdala žalovanému v roku 2014, čo odôvodňovala tým, že v
dome nemala žiadne veci, tak nepotrebovala kľúče od domu, veci po svojich rodičoch si odsťahovala
v roku 2014, keď odsťahovala nábytok svojich rodičov povedala žalovanému, že chce celý podiel na
nehnuteľnosti predať a žalovaný mal sľúbiť, že on kúpi jej podiel, na základe čoho mu odovzdala
kľúče. V konaní bolo teda nesporne preukázané, že žalobkyňa nemala záujem užívať nehnuteľnosti,

avšak nebolo preukázané, že by sa tak stalo v dôsledku správania sa žalovaného, žalobkyňa spoločné
nehnuteľnosti nechcela užívať, ale predať svoj spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa sa svojho práva užívať
nehnuteľnosti nedomáhala, a to ani súdnou cestou, hoci tak urobiť mohla. Pokiaľ spoluvlastník užíva
len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, v takomto prípade nič nebráni
druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu

a to užívaním zostávajúcej časti veci. Vychádzajúc z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie, s poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom dospel k
záveru,žežalobkyňaneuniesladôkaznébremeno,keďnepreukázalazákladnúpodmienkuprepriznanie
žalovanej náhrady v zmysle § 137 ods. 1 O.z. a to svoj vlastný záujem v rozhodnom období užívať
nehnuteľnosti podľa veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu na spoločných nehnuteľnostiach, pričom

zároveň nepreukázala, že jej vylúčenie z ich užívania bolo zavinené žalovaným. Naopak z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa dobrovoľne z vlastného rozhodnutia rozhodla nehnuteľnosti
neužívať. Ako už bolo uvedené vyššie, na vznik nároku spoluvlastníka na peňažnú náhradu za
nadužívanie spoločnej veci druhým spoluvlastníkom nepostačuje to, že druhý spoluvlastník fakticky
spoločnú vec užíva a druhý nie, ale je nevyhnutné, aby vylúčený spoluvlastník mal záujem na užívaní

spoločnej veci a zároveň jeho vylúčenie z užívania bolo zavinené druhým spoluvlastníkom. Keďže
tieto podmienky v danom prípade podľa preukázaného splnené neboli, žalobkyni nevznikol žalobou
uplatnený nárok v zmysle § 137 ods. 1 O.z. voči žalovanému. Keďže žalobkyňa sa podľa preukázaného
stavu relevantným spôsobom v celom rozhodnom období nedomáhala užívania spoločných ani jejnehnuteľností, pričom zároveň nebolo preukázané, že by jej žalovaný v ich užívaní bránil, ani že
by spoločné nehnuteľnosti nadužíval, odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom prišiel k záveru
o nedôvodnosti žaloby.

Odvolateľka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie pri vydávaní napádaného rozsudku vychádzal
z rovnakých dôkazov (okrem miestnej ohliadky z 28.2.2023) ako pri vydávaní prvého rozsudku v roku
2020, pričom úplne odlišne vyhodnotil tie isté dôkazy pri vydávaní napádaného rozsudku a pri vydávaní
prvého rozsudku. Na rozdiel od napádaného rozsudku súd v odôvodnení prvého rozsudku v bode 9.
skonštatoval: „Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu je zrejmé, že na pozemku prislúchajúcemu

k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a pestuje poľnohospodárske plodiny." Ďalej poukázala
na bod 19. odôvodnenia prvého rozsudku, v ktorom súd uvádza: „Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu a za ktoré žalobca
požaduje náhradu za užívanie. Žaloba v spore 35C/454/2015 je prakticky identická so žalobou, ktorá
je prejedávaná v tomto spore. Žalovaný v spore 35C/454/2015 jednoznačne deklaroval, že užíva
nehnuteľnosti uvádzané v žalobe. Čo sa týka domu súp. č. XXX tak žalovaný v liste adresovanom

žalobkyni (č. 1. 34) jednoznačne deklaroval, že dom je ním dlhodobo obývaný. Toto sú dôkazy
samotného žalovaného o užívaní nehnuteľnosti. O užívaní pozemkov svedčí aj fotodokumentácia, z
ktorej vyplýva chovanie hospodárskych zvierat na pozemkoch. Tvrdenia žalovaného o užívaní iba
časti domu, neuživaní pozemkov sú iba účelovým tvrdením bez opory v dôkazoch.“ V bode 20.
odôvodnenia prvého rozsudku je uvedené: „Žalovaná strana namietala nedostatky znaleckého posudku,

nesprávne závery, výpočty. Právny zástupca ako laik bez odborných znalosti týkajúcich sa ohodnotenia
nehnuteľnosti vytýkal znalcovi, ktorý má odborné vedomosti, nedostatky znaleckého posudku, pričom
žalovaná strana sa bránila a nenavrhla znalecký posudok ďalším znalcom. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam súd predmetný znalecký posudok plne akceptoval a vyhodnotil ako správny.“ Žalobkyňa
má za to, že najdôležitejšie skonštatovanie je uvedené v bode 21. odôvodnenia prvého rozsudku a to:

„Súd nevykonal dokazovanie miestnou ohliadkou vzhľadom na to, že v spore mal súd preukázané v
akom období a čo žalovaný užíval. Miestna ohliadka by nemala vplyv na zistenie skutkového stavu a
právne posúdenie veci. Bolo upustené od výsluchu svedkov, ktorých navrhli sporové strany vzhľadom
na to, že sa zaviazali zabezpečiť ich účasť, čo však neučinili." Žalobkyňa má jednoznačne za to, že
súd pri vydávaní prvého rozsudku vyhodnotil dôkazy správne. Považuje za irelevantné a neprípustné,

aby súd rozhodol na základe miestnej ohliadky vykonanej dňa 28.2.2023 v spore, ktorý sa týka obdobia
rokov 2015 až 2017. Miestna ohliadka vykonaná dňa 28.2.2023 nepreukazuje a žiadnym spôsobom
ani nemôže preukazovať skutočnosť, či žalovaný v spornom období, teda v rokoch 2015 až 2017
užíval nehnuteľnosti tak ako to uvádza žalobkyňa. Súčasný stav nehnuteľností resp. ich stav dňa
28.2.2023 žiadnym spôsobom nepreukazuje stav nehnuteľností a ich užívanie v spornom období.

Žalobkyňa je jednoznačne toho názoru, že opierať rozhodnutie súdu o miestnu ohliadku vykonanú
dňa 28.2.2023 v spore, ktorý sa týka obdobia rokov 2015 až 2017 je absolútne nemožné, nelogické
a neprípustné. Miestna ohliadka vykonaná dňa 28.2.2023 nemôže mat' v danej právnej veci vplyv
na zistenie skutkového stavu a na právne posúdenie veci. Súd pri vydávaní prvého rozsudku mal za
preukázané, že žalovaný užíval v spornom období nehnuteľnosti v takom rozsahu ako to uvádza resp.

uvádzala žalobkyňa. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou o užívaní nehnuteľností žalovaným vyplývajú aj z
fotodokumentácie, ktorá je súčasťou súdneho spisu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je podľa
nej zrejmé, že súd pri vyhodnotení dôkazov a vydávaní napádaného rozsudku nepostupoval správne.
Odvolací súd uvedené námietky nepovažuje za dôvodné z nasledovných dôvodov:
Nejedná sa o porušenie zásady právnej istoty, ak súd prvej inštancie v poradí druhom rozsudku

vyhodnotil právny a skutkový stav inak ako vo svojom prvom rozsudku. Jeho skoršie rozhodnutie (prvý
rozsudok) bolo odvolacím súdom zrušené, čím po právnej stránke prestalo existovať. Súd prvej inštancie
riadiac sa pokynmi odvolacieho súdu vec prejednal, vyhodnotil dokazovanie vrátane vysporiadania sa
sotázkouuneseniadôkaznéhobremenaauviedolakovecprávneposúdil.Takýmtopostupomsúduprvej
inštancie nemohlo dôjsť k žiadnej vade v konaní. Súd prvej inštancie vlastné zistenie a vyhodnotenie

právneho a skutkového stavu dostatočne, logicky a zrozumiteľne vysvetlil. Súd rozhoduje na základe
zistenéhoskutkovéhostavu(§215ods.1CSP),beriedoúvahyibaskutočnosti,ktorévyšlinajavovtomto
konaní (čl. 11 ods. 4 CSP). Pri výkone spravodlivosti nesmie byť obmedzovaný tak pôvodnými závermi o
skutkovej stránke veci, ako ani prípadným vlastným pôvodným právnym posúdením (v prvom rozsudku,
ktorý bol odvolacím súdom zrušený).

Pokiaľ ide o list z 9.1.2015 a spor 35C/454/2015, odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom
rozhodnutí v predmetnej veci uviedol, že z listu žalovaného z 9.1.2015 (ktorým vyzval žalobkyňu na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v ktorom okrem iného uviedol: „tento
rodinný dom je dlhodobo obývaný mnou“) jednoznačne nevyplýva presný rozsah užívania nehnuteľnostižalovaným. Taktiež uviedol, že obsah súvisiaceho spisu sp. zn. 35C/454/2015 takisto nepreukazuje
rozsah užívania nehnuteľností žalovaným, nakoľko v prípade súvisiaceho sporu sa jednalo o náhradu
za iné obdobie než v predmetnom spore, pričom výrok právneho zástupcu žalovaného, ktorý odznel

na pojednávaní dňa 12.6.2017, kedy uviedol, že „je pravdou, že žalovaný užíva nehnuteľnosti aj
pozemky“, tiež nemožno automaticky vykladať ako potvrdenie užívania celých sporných nehnuteľností
žalovaným. Prisvedčil vtedajšiemu odvolateľovi/žalovanému v tom, že uzavretie zmieru nemožno
vykladať ako uznanie nároku žalobkyne. Odvolací súd na týchto záveroch zotrváva a tiež uvádza, že
list predchádza rozhodnému obdobiu v predmetnej veci. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu nehnuteľností

doloženúžalobkyňou,súdprvejinštancievodôvodnenírozsudkuknejuviedollentoľko,že„jezrejmé,že
na pozemku prislúchajúcemu k domu žalovaný chová hospodársku hydinu a pestuje poľnohospodárske
plodiny“, avšak neuviedol, že by išlo o fotografie z rozhodného obdobia (fotografie nie sú identifikované
ani datované) a následne uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, že v rozhodnom období, za ktoré
si uplatňuje svoj nárok, by žalovaný užíval pozemky, na nich hospodáril a získaval by z nich či už
finančný alebo materiálny efekt, nepreukázala žiadnym spôsobom, že by jej žalovaný bránil v užívaní

pozemkov a domu. Pokiaľ ide o miestnu ohliadku z 28.2.2023 ani v tejto časti nebola odvolacia námietka
dôvodná, keďže súd prvej inštancie neuviedol, že by z nej vyvodzoval, či žalovaný užíval alebo neužíval
nehnuteľnosti v rozhodnom období, v 14. bode odôvodnia tentoraz napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie iba skonštatoval technický a užívací stav nehnuteľností v deň ohliadky a v 23. bode takého
odôvodnenia skonštatoval, že na pozemkoch sa v čase ohliadky nehospodárilo a žalovaný mal iba

v časti domu uskladnené veci, uvedené súd nevzťahoval na rozhodné obdobie pre predmetný spor.
K rozhodnému obdobiu uviedol, že nebolo preukázané, že v období, za ktoré si žalobkyňa uplatňuje svoj
nárok, by sa na pozemkoch hospodárilo.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je odvolací súd názoru, že nebol naplnený ani jeden
z odvolacích dôvodov uplatnených žalobkyňou, skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli

spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobkyne z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu (vrátane konkrétnymi odvolacími

dôvodmi nespochybnenej časti o náhrade trov prvoinštančného a predchádzajúceho odvolacieho
konania) podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal proti
žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala
plný úspech vo veci (žalovaný), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,

ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

8. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta
a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.(§ 160 ods. 2 CSP)

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)