Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 29, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123353911
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6123353911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a

členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o.,
so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava
– Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie sumy 616,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41C/67/2023-100 zo dňa 15.01.2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 41C/67/2023-120 zo dňa 15.03.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 41C/67/2023-100 zo dňa 15.01.2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 41C/67/2023-120 zo dňa 15.03.2024 v časti výroku I., v ktorej
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 184,98 eur s úrokom z omeškania vo výške
7,50 % ročne od 30.12.2022 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo
výroku II. o trovách konania, potvrdzuje.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Vo zvyšnej časti, t. j. v časti výroku I., v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
431,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne
od 30.12.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, zostáva rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k. 41C/67/2023-100 zo dňa 15.01.2024 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina
č. k. 41C/67/2023-120 zo dňa 15.03.2024 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 616,60
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne zo sumy 616,60 eur od 30.12.2022 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že nárok žalobcu uplatňovaný v prejednávanom
prípade sa odvíja od ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001
Z. z.“), ako aj ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa
27.09.2022 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle

poškodenéhoMalless.r.o.značkyMAZDACX30,EČV:A..Škodováudalosťbolaspôsobenáprevádzkou
motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poškodený si počas trvania opravy jeho vlastného vozidla
poškodeného poistencom žalovaného prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo značky Škoda
Rapid, AT EČV: A. v rozsahu 30 dní, a to v období od 17.10.2022do 15.11.2022. Po skončení doby nájmu prenajímateľ vystavil nájomcovi faktúru č. 7942022 splatnú dňa
30.11.2022 za prenájom náhradného vozidla v trvaní 30 dní pri dennom nájomnom vo výške 30,83 eur
bez DPH/deň spolu s jednorazovým poplatkom za pristavenie

a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,00 eur, spolu vo výške 949,90 eur bez DPH. Žalobca si
uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného. Listom zo dňa 28.07.2022, označeným
ako „Oznámenie o poistnom plnení“, žalovaný oznámil žalobcovi,
že mu poukázal poistné plnenie vo výške 330,30 eur, ktoré predstavuje priznanie poistného plnenia
len za 10 dní, keďže len v tomto rozsahu žalovaný považoval nájom náhradného vozidla za účelný

anevyhnutný.Vpriebehukonaniažalovanýuznal,ženájomnáhradnéhovozidlabolúčelnýanevyhnutný
až do dňa 19.11.2021, kedy došlo k vystavenie faktúry autoservisom – spoločnosťou AT, a.s. za opravu
poškodeného motorového vozidla.
Zároveň žalovaný v priebehu konania nespochybnil dennú výšku nájomného ani jednorazový poplatok
za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Následne žalovaný priznané poistné plnenie vo výške
366,00 eur poukázal na bankový účet žalobcu.

3. Pri rozhodovaní tohto sporu okresný súd vychádzal z ust. § 524, § 525, § 526, § 442 ods. 1 a § 517
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6, § 7, § 8, § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“).
4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto spore

riadne preukázal dôvodnosť a opodstatnenosť svojho nároku a primeranosť dĺžky nájmu (od 17.10.2022
do 15.11.2022). Uviedol, že poškodený bol obmedzený vo svojom práve užívať
vlastné vozidlo, a preto bolo jeho právom zabezpečiť si iné (náhradné) vozidlo na nevyhnutnú dobu,
t. j. dobu počas vykonávania opravy jeho vozidla. Bolo by preto neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby
sa poškodený zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ autoservisu, ktorý jeho opravu uskutoční

čo najrýchlejšie, v čo najkratšej dobe. Naviac v danej veci poškodený odovzdal motorové vozidlo do
autoservisu – zmluvnému partnerovi žalovaného. Poškodený si svoju povinnosť promptne splnil a
poškodené motorové vozidlo odovzdal do opravy. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný
nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda
spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť

vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou
v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav
poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným
vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných
náhradáchpriurčovanívýškynáhradyzanájomjevylúčená(R7/1992,R5/1978,R71/1971,R12/1991...).

Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia nájmu žalobcovi žalovaným v sume
333,30 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 616,60 eur uplatnená
dôvodne (fakturovaná suma za nájom 949,90 - priznané poistné 333,30 = 616,60 eur) a toto právo bolo
žalobcovi priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č.
381/2001 Z. z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich

z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z
výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP. Žalobca v tomto spore preukázal
všetky svoje tvrdenia. Je nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy
s riadne dohodnutou cenou nájmu, a následne skutočne fakturovanou cenou, a to po dobu zotrvania
vozidla v autoservise do uhradenia ceny opravy. Tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej

judikatúry škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou. Nemožno
nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti
opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať
poškodeného tým, aby hľadal autoservis, ktorý mu poškodené motorové vozidlo opraví v prospech

poisťovne, najlepšie na počkanie. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne
zaťažovaný, zvlášť s prihliadnutím na to, že on bol subjekt, ktorý bol bez vlastného zavinenia poškodený.
Zároveň žalovaný v tomto konaní nepreukázal relevantným spôsobom opodstatnenosť jeho obrany, t. j.
že oprávnený nárok nájmu je len v trvaní 10 dní. Skutočná výška škody v zmysle § 442 Občianskeho
zákonníkajeajžalovanáistina,t.j.nákladyspojenésodstraňovanímnásledkovpoškodenia,medziktoré

v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre
posúdenie nutnosti a účelnosti nájmu je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného, nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho
opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať vozidlo až do vydania vozidla. Z ustálenejsúdnejpraxevyplýva,žeskutočnouškodoujevyplatenénájomnézaprenajatévozidlo,anieindividuálne
úvahy, prípadne individuálne výpočty zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode podrobne skúmať podmienky, či už požičovní

alebo autoservisov, u ktorých si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť.
Bol to práve poškodený, ktorý bol obmedzený už samotným poškodením jeho vozidla, a preto nie je
dôvod, aby v dôsledku zavinenia inou osobou bol ešte viac obmedzovaný. Bolo by absurdné požadovať
od poškodeného, ktorý bol v dôsledku škody spôsobenej inou osobou obmedzený v jeho vlastníckom
práve, aby sa pri zabezpečení náhradného vozidla ešte „zdržiaval“ hľadaním a porovnávaním

autoservisov s možnosťou čo najrýchlejšej opravy.
5. V prejednávanom spore mal prvoinštančný súd z listinných dôkazov (zmluvy o prenájme,
protokolu, faktúry, čestného prehlásenia poškodeného, potvrdenia autoservisu o prevzatí
a vrátení vozidla a dokladu o zaplatení ceny opravy) preukázanú dobu nájmu náhradného vozidla
od 17.10.2022 do 15.11.2022, odôvodnenú dĺžku opravy vozidla poškodeného i opodstatnenosť dĺžky
nájmu,atiežnutnosťužívanianáhradnéhovozidlapoškodenýmvčaseopravyjehopoškodenéhovozidla

minimálne do úhrady ceny opravy. Okresný súd akcentoval, že pokiaľ ide o oprávnenú dobu nájmu,
resp. oprávnené obdobie, počas ktorého je možné preplatenie nákladov za zapožičanie náhradného
motorového vozidla, z ust. § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že jediným zásadným
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla
je doručenie oznámenia o poistnom plnení a poukaz finančných prostriedkov poisťovňou, ak

na ne vzniká nárok poškodenému ako oprávnenému subjektu. Nadväzne konajúci súd dospel k záveru,
že poškodený má nárok na náhradné vozidlo až do momentu oznámenia o poskytnutí
plnenia poisťovňou (krycí list), po tom ako mu poisťovateľ predtým oznámil ukončenie šetrenia poistnej
udalosti a v akej výške mu bude poskytnuté poistné plnenie. Až odo dňa nasledujúceho po doručení
krycieho listu, resp. po poskytnutí plnenia, poškodený nemá nárok na náhradné vozidlo a od tohto

momentu mu nevzniká ani právo na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného
motorového vozidla. Z výsledkov vykonaného dokazovania v súdenej veci je zrejmé a medzi stranami
sporu zároveň je nesporné, že žalovaný plnil poistné plnenie dňa 19.12.2022. Oprávnená doba nájmu, v
zmysle viazanosti súdu rozsahom žaloby, tak ako si ju žalobca uplatnil, je preto minimálne do
19.12.2022, kedy žalovaný plnenie poistného oznámil a reálne aj vykonal. Najskôr až týmto

dňom sa poškodený dozvedel, resp. mohol dozvedieť, o ukončení poistnej udalosti a výške poistného
plnenia za opravu, aby mohol opravené vozidlo po uhradení ceny opravy z autoservisu vyzdvihnúť a
nájom náhradného vozidla ukončiť. Nie je tiež možné od poškodeného očakávať, že musí mať
k dispozícii finančné prostriedky na úhradu opravy poškodeného vozidla v momente vystavenia faktúry,
a zároveň nemožno ani od autoservisu žiadať odovzdať opravené motorové vozidlo bez úhrady opravy

s rizikom nezaplatenia za vykonané práce. Žalobca má tak právo na preplatenie prenájmu
motorového vozidla za dobu užívania náhradného motorového vozidla tak ako si uplatnil,
t. j. od 17.10.2022 až do dňa 15.11.2022 v súlade s § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.
z. t. j. do doby oznámenia poistného plnenia a úhrady poistného plnenia.
6. Nadväzne na vyslovený právny názor okresný súd nepovažoval za nutné vykonávať ani navrhnuté

dokazovanie dopytom na príslušný autoservis, a preto ho ako nadbytočné zamietol.
7. Zároveň konajúci súd uviedol, že poškodený nevedel a ani nemohol ovplyvniť dobu, za ktorú žalovaný
ukončil šetrenie poistnej udalosti a vyplatil škodu, a preto mu nemôže byť na škodu, že mal po tento čas
zapožičanénáhradnémotorovévozidlo.Jednásapritom očasovúsúvislosťriešenialikvidácie
škodovej udalosti, ktorú poškodený nemôže nijako ovplyvniť. Rovnako poškodený nemôže ovplyvniť ani

dĺžku opravy poškodeného vozidla, a preto by bolo absurdné, aby práve on znášal náklady opravy s ňou
spojené. Poškodený nezavinil dopravnú nehodu, a ani potrebu opravy (škodu na jeho vozidle) a jej dĺžku.
Nie je preto možné poškodeného zaťažovať aj znášaním ceny opravy, hoc len čiastočne, nad rámec
individuálneho posúdenia potreby opravy a jej primeranej dĺžky žalovaným, ako poisťovňou osoby, ktorá
dopravnú nehodu spôsobila. Rovnako poškodený nemôže ovplyvniť vydanie vozidla autoservisom až po

úhrade faktúry za opravu, resp. doručení krycieho listu, čo je zaužívaná a bežná prax. Z predložených
listín nepochybne vyplýva nevyhnutnosť a potreba prenájmu náhradného vozidla poškodeným, keďže
toto vozidlo mal poškodený nutne a dôvodne k dispozícii minimálne (ak nie viac) do
15.11.2022 (tak ako si uplatnil), tak ako vyplýva aj z prehlásenia samotného autoservisu. Poškodený si
teda uplatnil nájomné za náhradné vozidlo od 17.10.2022 do 15.11.2022 dôvodne. Uplatnený

nárok vyplýva zo zmluvy o nájme, ktorá bola uzatvorená platne, keď zmluvné strany si v nej
dohodli podstatné náležitosti, a to predmet nájmu a výšku nájomného, a následne platného postúpenia.
8. Žalobca si uplatnil voči žalovanému aj úroky z omeškania, tak že od nasledujúceho dňa po skončení
šetrenia poistnej udalosti 14.12.2022 začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutieplnenia, ktorá uplynula 29.12.2022, t. j. od 30.12.2022. Tento jeho nárok vyplýva z ust. § 11 ods. 8 zákona
č. 381/2001 Z. z., s použitím § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V rozhodnom čase

pre určenie výšky úroku
z omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby ECB vo výške 2,5 % ročne (čo je skutočnosť súdu
známa z jeho činnosti, § 186 CSP). Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne z priznanej sumy. Súd posúdil, že žalovaný
sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty t. j. po uplynutí 15

dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti k výške nájmu, a to v súlade so zaužívanou súdnou
praxou vyšších súdov. V súdenom spore sa žalovaný dostal do omeškania od 29.12.2022, keďže
dátum skončenia šetrenia poistnej udalosti bol 14.12.2022. Od uvedeného dňa začala žalovanému
plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia za nájomné, ktorá uplynula dňa 29.12.2022. Žalovaný
neopodstatnene neposkytol žalobcovi poistné plnenie za nájom v plnej uplatnenej výške a svojvoľne
a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu

- zníženú o 616,60 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez
riadneho a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť
začiatok omeškania neskôr než nasledujúcim dňom po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty stanovenej
na poskytnutie plnenia (pozri napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 09.04.2015, sp. zn.
2Co/240/2014, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/132/2019 zo dňa 27.09.2019 a tiež na

nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 309/2020-33 zo dňa 14.10.2021 a tiež rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3Obdo/27/2021).
9. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP s použitím § 262
ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto spore v celom rozsahu úspešný, priznal nárok na
ich náhradu voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v lehote 60 dní
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Opravným uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 41C/67/2023-120 zo dňa 15.03.2024 súd
prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení rozsudku dátum jeho vyhlásenia. Uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2024.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v časti výroku I., konkrétne v rozsahu plnenia nájomného
za náhradné vozidlo za obdobie od 10.11.2022 do 15.11.2022

(t. j. pre sumu 184,98 eur), zmenil tak, že žalobu žalobcu v tejto časti zamietne, a súčasne prizná
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania; alternatívne navrhol, aby
odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu v predmetnej časti vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
12. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP].
13. Uviedol, že už v rámci svojej procesnej obrany v konaní na súde prvej inštancie žalovaný rozporoval
neprimerane dlhú dobu prenájmu náhradného vozidla, ktorá sa viazala
na dobu, pokým sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v servise. Prenájom náhradného vozidla

trval od 17.10.2022 do 15.11.2022 (t. j. 30 dní), denný prenájom bol vo výške 30,83 eur bez DPH.
Faktúra za prenájom bola vo výške 949,90 eur bez DPH spolu s poplatkom za pristavenie vozidla vo
výške 25,00 eur bez DPH. V procese likvidácie poistnej udalosti žalovaný uznal ako oprávnený prenájom
vozidla za 10 dní, za ktoré aj žalobcovi poskytol plnenie vo výške 308,30 eur + 25,00 eur poplatok
za pristavenie vozidla, t. j. celkom sumu 333,30 eur. Nepriznaný rozdiel vo výške 606,60 eur, t. j. 20

dní prenájmu je predmetom tohto súdneho konania. Dobu prenájmu náhradného vozidla žalovaný
rozdelil na dobu, pokým sa poškodené vozidlo opravovalo, t. j. od 17.10.2022 do 09.11.2022, kedy
bola vystavená autoservisom faktúra za opravu, t. j. 24 dní, čomu zodpovedá suma 739,92 eur a dobu
po vystavení faktúry za opravu do ukončenia prenájmu motorového vozidla,
t. j. od 10.11.2022 do 15.11.2022, kedy bola žalobcovi vystavená faktúra za prenájom,

t. j. 6 dní, ktorému zodpovedá suma 184,98 eur. Po oboznámení sa s rozsudkom súdu prvej inštancie
žalovaný podaným odvolaním už ďalej nerozporoval súdom priznaný nárok
za prenájom náhradného vozidla počas opravy, t. j. v rozpätí od 17.10.2022 do 09.11.2022 v čiastke
431,62 eur s prihliadnutím na už uhradenú sumu v prospech žalobcu, a to aj napriek tomu, že konajúcisúd nevykonal v spore všetky dôkazy navrhované stranami sporu. Žalovaný teda vo svojom opravnom
prostriedku rozporuje prvoinštančným súdom priznanú čiastku
vo výške 184,98 eur za 6 dní, t. j. za obdobie odo dňa vystavenia faktúry za opravu po deň ukončenia

prenájmu. Odo dňa vystavenia faktúry za opravu sa prenájom náhradného vozidla (ktorý skončil dňa
15.11.2022) žalovanému javí ako neúčelný.
14. Na podporu tejto svojej argumentácie poukázal žalovaný na argumentáciu Krajského súdu
v Bratislave v rozsudku sp. zn. 3Cob/47/2019 zo dňa 24.04.2019 či Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obdo/90/2019 zo dňa 15.11.2019. Ďalej žalovaný poukázal tiež na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015 zo dňa 28.06.2016, z ktorého vyplýva, že
skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej
parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady,
ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej

škody je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste
a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou
(napr. dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky
účelne vynaloženej. Rovnako z judikátu R 7/1992 vyplýva, že ak si poškodený musel zapožičať namiesto
svojho poškodeného motorového vozidla iné vozidlo a náklady

na zapožičanie prevyšujú náklady, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho, v dôsledku poškodenia
vyradenéhovozidla,možnonákladynazapožičanienáhradnéhovozidlavynaloženévnutnomaúčelnom
rozsahu zahrnúť do skutočnej škody.
15. Zároveň odvolateľ poukázal na to, že poškodený a ani žalovaný ako poisťovňa škodcu neboli
servisom ALTERIA MOTOR, s.r.o. upozornení na skutočnosť, že servis si zadrží opravené vozidlo až do

doby, pokým nebude zo strany žalovaného uhradená faktúra za opravu. Zo strany servisu
pritom nedošlo ani k úkonu, ktorým by po oprave vyzval poškodeného na prevzatie jeho opraveného
vozidla. V danej súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.
14C/48/2022 zo dňa 23.05.2023 a rozsudok
sp. zn. 45C/78/2023 zo dňa 12.02.2024 v spore s totožnými subjektami, keď s odkazom

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023 žalobu
zamietol. V označenom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky okrem iného uviedol, že dôležitým
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach
prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz
finančných prostriedkov. V danom prípade žalobca výslovne uvádzal, že pre trvanie doby nájmu

náhradného vozidla je objektívne relevantný moment doručenia krycieho listu zo strany poisťovne
(žalovaného) autoservisu, pričom sa odvolával na obvyklú prax aj iných autoservisov (krycí list ako
listina je náhradou za platbu poistného plnenia). Žalovaný tak nemôže niesť zodpovednosť za to, že si
poškodený neprevzal vozidlo už dňa 17.01.2023, ale až dňa 18.01.2023. Pre určenie skutočnej škody
v podobe nájmu náhradného vozidla sa vychádza zo zásady účelnosti, oprávnenosti a jej dôvodnosti.

Výška skutočnej škody nie je daná uplatnenou sumou zo strany žalobcu, ale len výškou sumy účelne
vynaloženej (obdobne argumentoval Krajský súd v Trenčíne v rozsudku sp. zn. 16Cob/107/2018 zo dňa
27.08.2019).
16. Odvolateľ tiež poukázal na zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku na
jeho strane 8, kde sa súd odvoláva na skutočnosť, že oprávnená doba nájmu v zmysle

viazanosti súdu rozsahom žaloby tak, ako si žalobca uplatnil, je tak minimálne do 19.12.2022,
kedy žalovaný plnenie poistného oznámil a reálne aj vykonal. Žalovaný však faktúru za opravu uhradil
už dňa 15.11.2022, o čom svedčí Oznámenie o poistnom plnení vo výške 3.587,14 eur bez
DPH zo dňa 15.11.2022, ktorú priložil k odporu. Dňa 15.12.2022 žalovaný plnil žalobcovi za prenájom
náhradného vozidla, a to z dôvodu, že tento nárok (prenájom) bol u žalovaného uplatnený až 25.11.2022

a k plneniu došlo po posúdení rozsahu opravy s dĺžkou prenájmu (viď Oznámenie o poistnom plnení vo
výške 333,30 eur bez DPH zo dňa 15.12.2022 doloženého k odporu).
17. Záverom žalovaný dodal, že systém povinného zmluvného poistenia má slúžiť
na spravodlivé odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených pri dopravných nehodách,
aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené ich nároky prostredníctvom poisťovateľov škodcov (vinníkov

dopravných nehôd). Naopak, systém povinného zmluvného poistenia nemá byť akousi „dojnou kravou“
s cieľom, aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali na úkor poisťovní, ale aj samotných
poškodených. Vzhľadomna skutočnosť, že poisťovne v zmysle zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v platnom znení, § 37
a nasl. sú povinné vytvárať technické rezervy na krytie svojich budúcich záväzkov voči poistníkom,
poisteným i poškodeným, každé umelé (nepreukázané) navyšovanie nárokov na poistné plnenie, resp.

náhradu škody, sa nevyhnutne zohľadní v predpise poistného
pre všetkých užívateľov povinného zmluvného poistenia.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti ako vecne správny potvrdil. Súčasne si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov

odvolacieho konania.
19. V celom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie obsiahnutým v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu skutkové a právne okolnosti prezentované žalovaným
v jeho opravnom prostriedku neodôvodňujú zmenu napadnutého rozsudku odvolacím súdom.
Napadnutý rozsudok je z pohľadu žalobcu plne súladný s charakterom, účelom a povahou povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Žalobca

sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie prezentovanými v napadnutom rozsudku o tom, že
náklady na nájom náhradného vozidla boli vynaložené nutne a účelne, keďže tieto boli vynaložené
počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. V bode 22. odôvodnenia tohto rozhodnutia konajúci
súd správne uzavrel, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko

bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu. V dôsledku toho si poškodený musel prenajať vozidlo až do
vydania jeho opraveného vozidla autoservisom. Zároveň z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou
škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo, nie individuálne úvahy, prípadne individuálne výpočty
zamestnanca žalovaného. Poškodený nemá nijakú povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej
nehode podrobne skúmať podmienky, či už požičovní alebo autoservisov, u ktorých nechá poškodené

motorové vozidlo opraviť. Poškodený bol predsa obmedzený už samotným poškodením vozidla, a preto
nie je dôvod, aby v dôsledku zavinenia inej osoby bol obmedzovaný ešte viac. Nie je možné od
poškodeného očakávať, že musí mať k dispozícii finančné prostriedky na úhradu opravy poškodeného
vozidla v momente času vystavenia faktúry, ktorého poškodenie nezavinil, a zároveň
nemožno od autoservisu žiadať odovzdať opravené motorové vozidlo bez úhrady opravy s rizikom

nezaplatenia za vykonané služby. K námietkam žalovaného v jeho opravnom prostriedku k otázke
nevyhnutnosti a účelnosti nákladov za prenájom náhradného vozidla žalobca uviedol, že dôvod užívania
náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla poškodenému, pretože k predmetnému
dňu sa opravené vozidlo dostáva do jeho dispozície, čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému
v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023. Vo vzťahu

k dôvodnosti a účelnosti trvania nájmu náhradného vozidla vo vyššie uvedenom náleze Ústavný súd
vyslovil stotožňujúci názor s názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého v prípade čiastočnej škody
účelnosť nákladov spojená s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu
opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry
poškodeného na ďalšie používanie. Súčasne Ústavný súd uviedol, že účelom náhradného motorového

vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška
škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený
vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok. Nepriznanie uplatneného nároku žalobcovi tak, ako to

navrhuje žalovaný, by predstavovalo porušenie zásady „neminem leadere“ – nikoho nepoškodzovať, na
zachovanie ktorej žalobca v tomto spore apeluje.
20. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený
ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené vozidlo týmto dňom aj užívať.
Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom poškodenému, ku ktorému

autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany
poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného vozidla poškodenému tak závisí
od konania poisťovne, čo podľa názoru žalobcu zakladá dôvodnosť nároku uplatneného žalobou, ktorý
predstavuje náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opraveného vozidla
poškodeného v autoservise. V predmetnej veci poškodený užíval náhradné vozidlo do

dňa 15.11.2022, t. j. do dňa, kedy sa opravené motorové vozidlo na základe doručenia krycieho listu
autoservisu dostalo do jeho dispozičnej sféry. Je nepochybné, že poškodení nemôžu nijakým spôsobom
ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené vozidlo v autoservise. Žalobca v konaní jednoznačne
preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jehoopravy. Zároveň je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že to bol práve poškodený, ktorému
bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii, kedy nemohol využívať svoje
motorové vozidlo. Dátum a okolnosti doručenia krycieho listu neboli zo strany žalovaného v tomto

spore rozporované. Žalobca mal za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania
náhradného vozidla nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného vyššie
označeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného
v autoservise je priamym a bezprostredným následkom konania poistenca žalovaného. Poškodený
nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany

poisťovne. Užívanie motorového vozidla mu umožňuje autorizovaný autoservis, ktorý je zmluvným
partnerom poisťovne (žalovaného), až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou
motorového vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá
opravené vozidlo po úhrade nákladov za opravu motorového vozidla, resp. po doručení krycieho listu zo
strany poisťovne a žalobca preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu
a kedy mu bolo opravené motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany

žalobcu na preukázanie účelu náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených
s jeho prenájmom. Postup autoservisu, ktorý je zmluvným partnerom poisťovne, pri vykonávaní opravy
motorového vozidla a jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol
objektívne po celú dobu zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho
motorového vozidla, a to v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom

vozidle, porušením povinnosti poistenca poisťovne (t. j. žalovaného). Náhrada nákladov spojených
s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Autoservis
je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa.
Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré
poisťovňa musela znášať

pre porušenie jeho povinností. Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením
prvotnej príčiny, a to škodovej udalosti, so vznikom škodového následku, ktorým je vznik nákladov na
prenájom náhradného vozidla pre nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodením,
ktoré sa za účelom vykonania jeho opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym
dôsledkom protiprávneho konania, a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu veci a skúseností.

Čakanie na krycí list tak spadá do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú
obdobie nároku poškodeného na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po
dobu vykonávania opravy jeho motorového vozidla. Okamih vykonania opravy poškodeného vozidla zo
strany autoservisu, vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci i obdobných sporov, ktorými sú jednak
existencia povinného zmluvného poistenia, či zmluvného vzťahu medzi poisťovňou a autoservisom,

nemôže predstavovať skutočnosť, ktorá objektívne umožňuje poškodenému s jeho vozidlom nakladať
a užívať ho. Poškodený totiž nemôže užívať svoje opravované vozidlo, ktoré bol nútený dať do
opravy autoservisu pre spôsobenie škody na ňom poistencom žalovanej po celú dobu zotrvania jeho
opravovaného vozidla v autoservise, ak táto doba nebola ovplyvnená porušením povinností zo strany
poškodeného. V prejednávanej veci nebolo preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla

v autoservise bola pričítateľná poškodenému. Práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise
a nutnosť užívania náhradného vozidla súvisí výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej
poistencom žalovaného a jeho zodpovednosťou za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti
prešla na poisťovňu. Účelom povinného zmluvného poistenia je krytie škôd vzniknutých pri prevádzke
motorových vozidiel, aby tieto neplatili škodcovia a už vôbec nie poškodení, a to vzhľadom na pravidelné

platenie poistného v prospech poisťovne. Poškodený má tak nárok na náhradu škody, ktorá vznikla
prenájmom náhradného vozidla po dobu nepoužiteľnosti vozidla poškodeného počas vykonávania
jeho opravy. Poškodený nemôže opravované vozidlo používať až do času, kým mu nie je vydané
autoservisom, pričom k vydaniu opraveného vozidla dochádza najskôr doručením krycieho
listu zo strany poisťovne. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise tak ovplyvňuje práve

poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s
opravou poškodeného vozidla. Neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal poškodený hradiť
náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného, keď medzi
žalovaným a autoservisom existuje zmluvný vzťah, z ktorého plynie povinnosť poisťovne na vystavenie
krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému

(synalagmatický vzťah). Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise,
súvisia výhradne s konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by
nemusel nechať svoje vozidlo opraviť v autoservise. V zmysle ust. § 47 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z.
z. si poškodený nemôže poškodené auto len tak opraviť doma, s čím sú dokonca spojené pokuty, ato od 1.000,00 eur až do 10.000,00 eur. Nie je relevantné náhradu za predmetnú škodu
nepriznať za obdobie, počas ktorého sa vozidlo poškodeného preukázateľne nachádza v autoservise
a ktorého dĺžku nijako nezapríčinil alebo neovplyvnil poškodený, vrátane nasledujúceho obdobia po

dátume vykonania opravy odvodenom z faktúry predstavujúcej výzvu na jej zaplatenie
(účtovný doklad). Je to totiž práve poškodený, ktorý bol proti svojej vôli vylúčený z možnosti užívania
vlastného motorového vozidla a ktorému je objektívne,
resp. mimo jeho vplyvu, umožnené opravené vozidlo užívať až na základe jeho vydania autoservisom
po doručení krycieho listu poisťovňou. Pokiaľ je aj doba zotrvania poškodeného motorového vozidla

v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod prenášať zodpovednosť na
poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči autoservisu titulom
záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Pokiaľ žalovaný na podporu svojej argumentácie poukázal na
rozsudok Okresného súdu Žilina
sp. zn. 45C/78/2023 zo dňa 12.02.2024, žalobca zdôraznil, že toto rozhodnutie nie je právoplatné.
Rovnako nedôvodne žalovaný poukazoval aj na rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/48/2022

zo dňa 23.05.2023, keďže toto rozhodnutie bolo zmenené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024 v prospech žalobcu. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju
procesnú obranu, tak možno považovať
za prekonanú, a to vzhľadom na vyššie označený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale tiež
napríklad rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024. Pokiaľ žalovaný

poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/94/2021 zo dňa 27.10.2021 a závery v
ňom uvedené, netreba prehliadať, že odvolací súd v označenom rozhodnutí už uviedol, že neskorším
Nálezom Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, v ktorom sa ústavný súd
priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až
do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie.

Rovnako Krajský súd
v Bratislave v rozsudkoch č. k. 3Cob/86/2023-145 zo dňa 24.11.2021, sp. zn. 3Cob/94/2023 zo
dňa 15.11.2023 a sp. zn. 3Cob/94/2023 zo dňa 15.11.2023, rešpektuje účel náhradného vozidla
a práva poškodeného, ktorý proti svojej vôli nemôže užívať svoje opravované vozidlo poškodené
poistencom poisťovne, aby na ňom bola vykonaná oprava zabezpečujúca jeho prevádzkyschopnosť.

Za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné
považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného
vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená
skončením šetrenia, oznámením výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v
zákonom stanovenej lehote. Pokiaľ nie je faktúra servisu za opravu uhradená, poškodený nemôže svoje

vozidlo užívať a jeho obmedzenie spôsobené poistnou udalosťou stále trvá. Následne žalobca zdôraznil,
že skutočnosť, že opravované vozidlo poškodené konaním poistenca žalovaného zotrvá v autoservise
až do zaplatenia nákladov spojených s jeho opravou, je priamou a bezprostrednou
príčinou vzniku uplatneného nároku na náhradu škody. Nevydanie vozidla poškodenému ku dňu
poskytnutia zdaniteľného plnenia podľa faktúry vystavenej autoservisom a doručovanej len poisťovni,

nepredstavuje žiadnu ďalšiu, ani inú príčinu, ktorá by bola samostatnou a rozhodujúcou príčinou pre
vznik škody, resp. v dôsledku ktorej
by došlo k pretrhnutiu príčinnej súvislosti.

21. Žalovaný vo svojej odvolacej replike zotrval na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej v štádiu

prvoinštančného i odvolacieho konania. Nesúhlasil s tým, že poškodený má nárok
na náhradné vozidlo aj vtedy, keď už jeho vozidlo poškodené pri dopravnej nehode je
opravené. Nárok na náhradné vozidlo a uplatnenie si náhrady škody za jeho prenájom sa totiž viaže len
na náklady, ktoré sú vynaložené nutne.
Zo zákona č. 381/2001 Z. z. totiž vyplýva, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením veci alebo stratou veci. Medzi tieto nároky je potrebné považovať
aj náhradu nákladov, ktoré poškodenému v súvislosti s poškodením veci vznikli, nielen
priame zničenie alebo poškodenie veci. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že nárok na prenájom
náhradného vozidla je odôvodnený len po dobu, pokým je vozidlo poškodené a toto sa nachádza za

účelom opravy v servise. Po ukončení opravy už nie je možné hovoriť o poškodení, s ktorým je spojený
odôvodnený prenájom náhradného vozidla. Skutočnosť, že servis sa rozhodol vydať opravené vozidlo
poškodenému až po zaplatení faktúry za opravu a na toto vozidlo uplatniť zádržné právo, nemôže
byť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazuje vo svojom vyjadrení na nález Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 602/2022 zo dňa 16.02.2023, v označenej veci bola riešená
otázka prenájmu náhradného vozidla pri totálne poškodenom vozidle, kedy súdy nižších stupňov priznali
poškodenému nárok na prenájom náhradného vozidla len

do momentu oznámenia poisťovne škodcu o skutočnosti, že sa jedná o neekonomickú opravu, t. j.
totálnu škodu. Po dni oznámenia už poškodený z pohľadu súdov nižších stupňov nemal nárok na
náhradné vozidlo, hoci zo strany poisťovne škodcu nedošlo k poskytnutiu náhrady škody. Nejedná sa
teda o identický prípad, ako je tomu v prejednávanom spore. V prípade čiastočnej škody krajský súd
dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom,

keďdošlokukončeniuopravyhavarovanéhovozidla,defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedo
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského
súdu stotožnil. Odvolateľ však poukázal na bod 23. označeného rozhodnutia Ústavného súdu SR, kde
bolo konštatované: „Preskúmavaná záležitosť nie je v poistných vzťahoch nijako nová. Doba nájmu,
za ktorú možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady.
Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia posudku o škode a čas komunikácie s

poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na
rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla. Aké časové obdobia
súprimeranézávisíodokolnostijednotlivéhoprípadu.Akpoškodenýpreukázateľnenemáprostriedkyna
financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po výplatu náhrady
za spôsobenú škodu.“ V kontexte

s uvedeným žalobca nijakým spôsobom v tomto spore nepreukázal, že poškodený nedisponoval
finančnými prostriedkami na úhradu faktúry za opravu, poškodený nebol servisom ani vyzvaný na
prevzatie si vozidla po oprave, servis čakal na úhradu faktúry
zo strany žalovaného ako poisťovne škodcu, pričom do úhrady faktúry za opravu nevydal poškodenému
opravené vozidlo. Zároveň žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV.ÚS 303/2023 zo dňa 08.06.2023, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľa (totožného ako pri
sťažnosti sp. zn. III.ÚS 602/2022) odmietnutá, a to
z dôvodu, že pri konaní na súdoch nižších inštancií, kde sa prejednával prenájom náhradného vozidla po
zrealizovaní opravy vozidla poškodeného pri dopravnej nehode, nebolo porušené právo na spravodlivý
procesvzmysleplatnejlegislatívySR.VbodeII.ods.4odôvodneniapredmetnéhouzneseniasauvádza,

že podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tom,
žepodľaprávnehonázoruokresnéhosúdu,ktorýbolnáslednevnapadnutejčastipotvrdenýnapadnutým
rozsudkom krajského súdu, okresný súd priznal náhradu účelne vynaložených nákladov za 44 dní, a nie
za uplatňovaných 46 dní z dôvodu, že motorové vozidlo malo byť opravené už vo štvrtok 18. augusta
2011, a teda týmto momentom bola zavŕšená potreba užívania náhradného motorového vozidla. Je tak

zrejmé, že všetky ďalšie náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla nemožno podľa názoru
súdov považovať za účelne vynaložené. Krajský súd v napadnutom rozsudku ďalej uviedol, že jediným
kritériom je prevádzkyschopnosť vozidla. Odvolateľ poukázal na obsah práva na spravodlivý proces
prezentovaný v rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/04 a I.ÚS 50/04, a následne poukázal
na bod 14. uznesenia sp. zn. IV.ÚS 303/2023, kde bolo konštatované, že ústavný súd po

komplexnom posúdení napadnutého rozsudku krajského súdu dospel k záveru o
jeho ústavnej akceptovateľnosti, vychádzajúc zo skutočnosti, že krajský súd sa opravným prostriedkom
sťažovateľa a jemu predchádzajúcim postupom dostatočne zaoberal (body 19. až 21.), čím poskytol
ochranu označeným právam, čo je pre ústavný súd pri posudzovaní napadnutého
rozhodnutia podstatné. Krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa zákonom predpokladaným

spôsobom, rešpektujúc pritom citovanú relevantnú právnu úpravu vzhľadom na jej účel. Ústavný súd
nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup krajského súdu, ktorý by nemal oporu
v procesných kódexoch. Právny záver krajského súdu vo vzťahu k spornej právnej otázke nevykazuje
znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v
prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel

a význam (m. m. III.ÚS 264/05, I.ÚS 23/2010).
22. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetný servis, ktorý v súdenom prípade vykonával opravu
poškodeného motorového vozidla, síce označil ako autorizovaný, ale nie zmluvný. Zoznam zmluvných
servisov žalovaného je uvedený na webovej stránke spoločnosti Slovexperta s.r.o. Ani na stránke
samotného servisu nie je žiadna odvolávka na to, že žalovaný by bol zmluvným partnerom

servisu. Je možné predpokladať, že žalobca pri fabulovaní o zmluvnom servise žalovaného
vychádzalzoskutočnosti,žesamotnýservismázriedenúpracovnúpozíciu-prijímacítechnikprepoistné
udalosti, ktorý spolupracuje s komerčným poisťovňami pri riešení poistných udalostí, týkajúcich
sapoškodeniamotorovýchvozidiel,ktorésúdanénaopravu.Uvedenéalenemôžezakladaťdomnienku,že sa jedná o zmluvných partnerov, kde vzájomná spolupráca je upravená dvojstrannou zmluvou. Servis
po zrealizovaní opravy mal vyzvať poškodeného k prevzatiu vozidla, čím by došlo k ukončeniu prenájmu
náhradného vozidla. Oprava bola vykonaná v súlade s obhliadkami poškodeného

vozidla a v súlade s rozsahom poškodenia, preto nebola opodstatnená obava zo strany servisu, ktorý
je autorizovaný, že zo strany žalovaného by nebola po predložení uhradená faktúra za opravu v plnej
výške. Servis po dobu 6 dní po oprave mal ako zábezpeku jednak opravené vozidlo
zn. MAZDA, ako aj pohľadávku voči žalovanému, keďže faktúra za opravu bola predložená na úhradu
žalovanému, a to na základe požiadavky poškodeného, ktorý v tlačive „Uplatnenie nároku na náhrade

škody“ v kolónke „Poistné plnenie žiadam zaslať na“ uviedol „servis“. Na základe uvedeného servis dňa
09.11.2022 preposlal všetky relevantné podklady na vyplatenie plnenia žalovanému. Je tak zrejmé, že
súd prvej inštancie pri rozhodovaní o predmete sporu nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti.
23. Vyššie uvedené dôkazy – listiny zo dňa 03.10.2022 a 09.11.2022 predložil žalovaný vo fotokópii
k svojmu podaniu.

24. Žalobca vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Uviedol, že
neobstojí poukaz žalovaného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 303/23
zo dňa 08.06.2023, pretože označeným rozhodnutím Ústavný súd SR odmietol ústavnú sťažnosť
sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú, s poukazom na ústavnú akceptovateľnosť sťažnosťou
napadnutého rozsudku. Je tak zrejmé, že meritom sťažnosti sa v prejednávanej veci Ústavný súd

SR vôbec nezaoberal. Rozhodovaciu prax, o ktorú žalovaný opiera svoju procesnú obranu, považuje
žalobca za prekonanú, a to práve s poukazom
na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č. k. III.ÚS 602/2022-34
zo dňa 16.02.2023 a žalobcom označené rozhodnutia Krajského súdu v Žiline. Vo vzťahu k otázke
účelnosti nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla došlo medzičasom k ustáleniu

rozhodovacej praxe, ktorá je súladná s argumentáciou žalobcu. Žalobca sa nestotožňuje s názorom
žalovaného o tom, že náklady za prenájom náhradného vozidla vzniknuté po vystavení faktúry za
opravu nie je možné považovať za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Uvedený
záver totiž nereflektuje na účel náhradného vozidla vymedzený v označenom náleze Ústavného súdu
Slovenskej republiky, ktorý podľa názoru žalobcu vylučuje dopad konania autorizovaného servisu na

príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou a nutnosťou a účelnosťou užívania náhradného vozidla
po dobu zotrvania opraveného vozidla poškodeného v autoservise. V intenciách záverov plynúcich
z označeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobca zastáva názor, že na poškodenom,
resp. žalobcovi, nemôže spočívať dôkazné bremeno ohľadom skutočností, ktoré nastali mimo jeho
vplyvu (okolnosti trvania opravy, doručovania krycieho listu, nevydania motorového vozidla ku dňu

vykonania jeho opravy).
25. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, či autoservis vykonávajúci opravu v danom čase bol/nebol
zmluvným partnerom žalovaného. Pokiaľ aj žalovaný v jeho poslednom vyjadrení uvádza, že autoservis
ALTERIA MOTOR, s.r.o. nie je jeho zmluvný partnerom, toto tvrdenie v aktuálnom štádiu konania označil
žalobca za irelevantné, keďže ho žalovaný doposiaľ v tomto súdnom spore nenamietal. Žalobca už vo

vyjadrení k odporu uviedol,
že podľa jeho vedomostí bola oprava vykonávaná v autorizovanom servise vozidiel Mazda, ktorý je
súčasne zmluvným servisom žalovaného, nakoľko žalobca má vedomosť o tom,
že tento donedávna skutočne bol zmluvným servisom žalovaného. Keďže žalovaný v konaní pred
súdom prvej inštancie uvedené tvrdenie žalobcu nepoprel, toto je v zmysle ust. § 151 CSP nevyhnutné

považovať za nesporné tvrdenie žalobcu.

26. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

27. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané

oprávneným subjektom (§ 359 CSP), včas (§ 362 ods. 1 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení
s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP v časti výroku I. presne špecifikovanej

vo výroku tohto rozsudku a tiež v závislom výroku II. o trovách konania v spojení s opravným uznesením
ako vecne správne potvrdil.28. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§
387 ods. 2 CSP).

29. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Odvolací súd zároveň poukazuje na
zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

30. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani
právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu

základného práva podľa ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
3/1997 zo dňa 19.03.1997 a sp. zn. II.ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Odvolacie námietky žalovaného

k spôsobu vyhodnotenia dokazovania súdom prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodné. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe
vyhovel, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím
na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu
na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá

povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale
i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však súd prvej inštancie svoje rozhodnutie veľmi
podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s
„právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade
s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd

nerozhodnepodľapredstávstranysporu;vrátanepredstávoobsahuodôvodneniasúdnehorozhodnutia.
S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, popísaný v odôvodnení
jeho rozsudku, odvolací súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho
súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa
ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II.ÚS 78/2005, III.ÚS 264/2008,
IV.ÚS 372/2008). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých
rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

31. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. K tejto jeho námietke odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný konkrétne nesúhlasil
so záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti doby trvania nájmu náhradného vozidla poškodeným za

obdobie od 10.11.2022 do 15.11.2022, keď argumentoval tým, že z faktúry vystavenej autoservisom
vyplýva, že dátum ukončenia opravy motorového vozidla poškodeného je 09.11.2022, kedy už bolo toto
vozidlo prevádzkyschopné, a preto trvanie ďalšieho nájmu náhradného vozidla až do doručenia krycieho
listu žalovaným už nebolo dôvodné.32. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke odvolací súd východiskovo považuje za
potrebné vyjadriť sa k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2001 Z. z.“). Účelom uvedeného
zákona je poskytnutie právnej ochrany poškodeného škodovými následkami zapríčinenými motorovým
vozidlom škodcu. Právnu ochranu poškodeného zákon zabezpečuje jednak tým, že poškodenému

priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu
a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa odškodňujú obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo
neznáme motorové vozidlo. Účelom povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie
zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou
prevádzkovateľommotorovéhovozidla,atonielenvosféremateriálnejujmyvychádzajúcsust.§4ods.2

a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.ÚS 602/2022
zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...Účelom náhradného motorového vozidla je eliminovať

škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až
do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody
nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil
s cieľom eliminovať škodový následok...“.

33. V prejednávanom spore bolo zásadné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu
predchodcovi žalobcu) vzniká nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového
vozidladovykonaniaopravypoškodenímotorovéhovozidla,ktorébolispôsobenéškodcom(poisteným),
alebo až do doby, po ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať.

34. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že otázka dôvodnosti nájmu náhradného motorového
vozidla (ako škody vzniknutej v súvislosti so škodovou udalosťou – dopravnou nehodou zo dňa
27.09.2022) nebola medzi žalobcom a žalovaným sporná. Jedná sa o takú zložku náhrady škody, ktorá
bola poškodenej strane žalovaným aj sčasti uhradená. Nesporným bolo i to, že nájom predmetného
motorového vozidla trval 30 dní (od 17.10.2022 do 15.11.2022). Medzi stranami sporu však zostala

spornou otázka, či po vykonaní opravy poškodeného motorového vozidla, ktorá bola ukončená dňa
09.11.2022,t.j.vobdobí od10.11.2022do15.11.2022(kedyautoservisodovzdalpoškodenému
opravené motorové vozidlo po tom, ako mu žalovaný doručil krycí list), možno nájomné za týchto 6 dní
považovať za náklady vynaložené nutne a účelne na vypožičanie – nájom náhradné vozidla, ktoré podľa
názoru žalovaného autoservis zadržiaval poškodenému protiprávne. Žalovaný tvrdil, že podmieňovať

vydanie už opraveného motorového vozidla poškodenému doručením krycieho listu poisťovne považuje
za protiprávny postup. Notoricky známou, a tiež z vlastnej rozhodovacej činnosti v identických veciach
(napr. vo veci Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 11Co/88/2023) je pritom odvolaciemu súdu známa
prax, že autoservis je zo strany poškodeného splnomocnený na komunikáciu s poisťovateľom škodcu,
keď poistné plnenie nežiada uhradiť na svoj účet, ale žiada, aby cena opravy bola likvidovaná zo

strany poisťovateľa škodcu (t. j. žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. V tejto súvislosti
odvolací súd akcentuje tú skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej
činnosti poskytuje poistné plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka
poskytuje poistné plnenia za škodu, ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného

pri strete prevádzok ich motorových vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú
v opravovniach – servisoch, s ktorými môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“
osobitný (exkluzívny) vzťah, premietnutý do poskytnutia určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu
opravy motorového vozidla poškodeného opravy, na čo slúži práve tzv. krycí list.ako zmluvný partnerpoisťovne má nepochybne skúsenosti s komunikáciou so žalovaným ohľadne poistných plnení pri škode
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla s tým, že úhrada ceny opravy poškodeného motorového
vozidla je v takýchto prípadoch likvidovaná formou „krycieho listu“. Je tak zrejmé, že poškodený

vstupovaldoprávnehovzťahusautoservisomzaloženéhozmluvouodielostým,žeonnebudeuhrádzať
cenu diela, a že úhrada ceny diela bude zabezpečená zo strany poisťovateľa škodcu, t. j. žalovaného.
O uvedenom svedčí aj postup samotného autoservisu, ktorý faktúru za opravu motorového
vozidla nezasielal poškodenému, ale túto zaslal priamo žalovanému ako poisťovni škodcu. Napokon
sám žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla

mu bola predložená autoservisom na úhradu, na základe požiadavky poškodeného, ktorý v tlačive
„Uplatnenie nároku na náhrade škody“ v kolónke „Poistné plnenie žiadam zaslať na“ uviedol „servis“.
V kontexte uvedeného muselo byť žalovanému zrejmé, že pri bežnom (očakávanom) chode
udalostíspoukazomnavyššieuvedenévyjadrenietrochautoservisovbudepredmetnémotorovévozidlo
poškodenéhovydanéažpovydaníkrycieholistu,prípadneúhradefakturovanejsumy,tedažeukončenie
tohto procesu bude podmienené úhradou (prípadne zabezpečením úhrady, ktorú mal vykonať samotný

žalovaný. Argumentácia žalovaného potom prinajmenšom ignoruje existujúci faktický stav založený
poškodeným a autoservisom. Bol to práve žalovaný, ktorý po doručení faktúry autoservisom nevzniesol
žiadne námietky voči cene vykonanej opravy a bolo na ňom, či zrealizuje jej úhradu, alebo len doručí
krycílistautoservisu.Vdanomprípadetoboltedažalovaný,ktorýobjektívneoddialilvydaniemotorového
vozidla poškodenému.

35. Ako už bolo uvedené vyššie, odvolaciemu súdu známa obchodná prax, že autoservis po vykonaní
opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné
(v prípade platného povinného zmluvného poistenia) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu
preukazujúceho „prísľub“ poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí. Podľa názoru

odvolacieho súdu takáto prax autoservisov nachádza v určitej miere oporu aj v existujúcich inštitútoch
súkromného práva, a to zádržnom práve tak, ako je prezumované
§ 151s Občianskeho zákonníka. Zádržné právo vzniká na základe jednostranného právneho úkonu
zadržiavateľa (veriteľa), ktorým je faktické zadržanie veci. Predpokladom na realizáciu jednostranného
právneho úkonu je existencia splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako aj to, že hnuteľná

vec, ktorá má byť zadržaná, je v reálnej dispozícii veriteľa,
t. j. veriteľ má nad ňou faktickú moc. Zádržné právo je potom inštitútom, ktorý sa veľmi často využíva
napríklad pri zmluve o úschove, zmluve o dielo, ale aj pri uplatnení nároku
zo zodpovednosti za vady a podobne. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné podľa názoru
odvolacieho súdu nahliadať na proces odškodňovania škody spôsobenej prevádzkou motorového

vozidla tak, ako ho prezumuje zákon č. 381/2001 Z. z., čo sa v reálnom živote prejavuje napríklad
v tom, že poškodený si dá vykonať opravu svojho motorového vozidla v zmluvnom/partnerskom servise
poisťovateľa škodcu a že splnomocní príslušný servis
na zastupovanie voči poisťovateľovi škodcu, čoho reálnym odzrkadlením je práve to,
že zmluvný servis nezasiela faktúru, ktorou vyúčtuje cenu opravy priamo poškodenému ako

objednávateľovi opravy, ale priamo poisťovateľovi škodcu a tento následne vykoná úhradu. Napriek
tomu, že žalovaný sa v prejednávanom spore snaží navodiť dojem, že on nijakým spôsobom nezasahuje
do realizácie práv a povinností, ktoré sú obsahom právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo
medzi poškodeným a zmluvným servisom, jeho ingerencia (daná spoluprácou so zmluvným servisom
na báze likvidovania škody vzniknutej prevádzkou motorového vozidla) je týmto jednoznačne daná.

V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť rozdielnosť postavenia žalovaného (ako poisťovateľa škodcu),
ktorého si poškodený sám neurčuje, nakoľko povinnosti žalovaného vznikajú v dôsledku škodovej
udalosti zavinenej škodcom (poisteným), a ktorý tým vstupuje do vzťahu s vymedzeným rozsahom práv
a povinností s poškodeným „nútene“ v dôsledku vzniku poistnej udalosti (tak ako ich prezumuje zákon
č. 381/2001 Z. z.) a postavenia autoservisu, ktorý vstupuje do vzťahu s poškodeným na (dobrovoľnom)

zmluvnom základe (na základe voľby poškodeného), ktorý je výsledkom kontraktačného procesu
surčitýmobsahom.Vkontexteuvedenéhobypotomúvaha,ktorábyrozlišovaladôvodnosť(príp.rozsah)
nároku na náhradu škody súvisiacej s nájmom náhradného motorového vozidla poškodeným aj vo
vzťahu k dĺžke doby medzi ukončením opravy motorového vozidla poškodeného a vydaním krycieho
listu/vykonaním úhrady zo strany poisťovne výlučne v závislosti od toho, či by bol príslušný autoservis

oprávnený uplatniť voči poškodenému zádržné právo, vyznela nesystematicky, nakoľko dôvodnosť
nároku by bola podmienená tým, aké zmluvné podmienky by si poškodený v rámci kontraktačného
procesu s autoservisom vyjednal. Akceptujúc výklad žalovaného by si potom poškodený „musel“
dojednať so servisom také zmluvné podmienky, ktoré by ukladali servisu povinnosť vydať mu motorovévozidlo po oprave aj bez zaplatenia ceny opravy/vydania krycieho listu (uvedený výklad by potom napr.
de facto vylučoval možnosť uplatnenia zádržného práva zo strany servisu), čo by servis pri uzatváraní
zmluvy o oprave nebol povinný akceptovať, a prípadné nevyjednanie takých podmienok opravy zo

strany poškodeného, s ktorými by poisťovateľ škodcu súhlasil, by potenciálne viedlo k ďalším sporom
medzi poškodeným a poisťovateľom, týkajúcim sa námietok voči voľbe toho-ktorého servisu zo strany
poškodeného a poškodený by sa stal do určitej miery „rukojemníkom“ poisťovateľa škodcu na strane
jednej a servisu na strane druhej. V kontexte uvedenej (všeobecnej) úvahy je potom potrebné o to viac
nahliadať na prípady, kedy si poškodený dá opraviť motorové vozidlo v partnerskom servise poisťovateľa

škodcu (tak ako to bolo aj v prejednávanom prípade). Odvolací súd má za to, že
práve „partnerský“ vzťah poisťovateľa škodcu a servisu, ktorého reálnym vyjadrením (okrem iného) je
aj vydanie krycieho listu „zmluvnou/partnerskou poisťovňou“, má byť tou skutočnosťou, ktorá poskytne
zhotoviteľovi - partnerskému autoservisu poisťovateľa škodcu dostatočnú garanciu na to, aby
vydal poškodenému jeho opravené motorové vozidlo, a tým sa v konečnom dôsledku vo vzťahu
k poškodenému skrátila nevyhnutná doba, po ktorú bude z jeho strany potrebné užívanie náhradného

vozidla. Z uvedeného potom možno jednoznačne vyvodiť záujem poisťovateľa škodcu (ak nevzniknú
dôvodné pochybnosti o rozsahu škody) bezodkladne vydať krycí list, príp. partnerskému servisu škodu
uhradiť,abytýmnedochádzalo kďalšiemuvznikuškodyzdôvodunájmunáhradnéhovozidla
zo strany poškodeného, príp. v rámci spolupráce s partnerským servisom vyjednať také podmienky, na
základe ktorých by zmluvný servis vydal vozidlo poškodenému ihneď po vykonaní opravy. Argumentácia

žalovaného v intenciách uvedeného vyznieva jednostranne a nereflektuje na skutočnosť, že servis je
(vo všeobecnosti), či už na zmluvnom základe, resp. ex lege, oprávnený zadržať motorové vozidlo do
vykonania úhrady opravy. Uvedená prax autoservisov nepochybne svedčí tiež o danosti tzv. funkčnej
synalagmy, v danom type záväzkovo-právnych vzťahov.
36. Odvolací súd potom v základe nevidí dôvod, aby zo strany zmluvnej poisťovne nedošlo k nahradeniu

dodatočných nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla poškodenému partnerským servisom
až do úhrady náhrady škody, príp. vydania krycieho listu.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je potom existencia príčinnej
súvislosti medzi škodovou (poistnou) udalosťou (dopravnou nehodou zo dňa 22.09.2021) a vznikom

súvisiacej škody, spočívajúcej v nájomnom za prenájom náhradného motorového vozidla až do
realizácie úhrady žalovaným, prípadne do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, daná.

38. V danej súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej
republiky v náleze č. k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16. februára 2023, kde v bode 23. ústavný súd

konštatoval: „Preskúmavaná záležitosť nie je v poistných vzťahoch nijako nová. Doba nájmu, za ktorú
možno žiadať náhradu, sa spravuje podľa doby nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby
nájmu treba započítať napríklad dobu vystavenia posudku o škode a časť komunikácie s poisťovňou
škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy, primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda
nahradíopravoualeboobstaranímnovéhovozidla.Akéčasovéobdobiasúprimerané,závisí od

okolností jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne nemá prostriedky na
financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať až po
výplatu náhrady za spôsobenú škodu“ (Greger R., Zwickel M., Haftung im Straßenverkehr Handbuch
und Kommentar 2014, Walter de Gruyter GmbH, Berlin/Boston, str. 651).

39. Zároveň odvolací súd dodáva, že je pravdou, že hypoteticky mohol faktúru za opravu vozidla zaplatiť
aj poškodený, ktorý by si tak mohol vozidlo v autoservise vyzdvihnúť už po reálnom
ukončení opravy 09.11.2022. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v tomto spore však netvrdil,
ani inak nevyšlo najavo, že poškodený s ohľadom na svoje majetkové a finančné pomery bol schopný
bezproblémovej úhrady ceny opravy poškodeného motorového vozidla z vlastných zdrojov.

40. Pokiaľ by však aj poškodený disponoval určitou disponibilnou finančnou rezervou, na
účely krytia náhodných udalostí nemožno podľa mienky odvolacieho súdu spravodlivo žiadať, aby túto
použil práve na (hoc dočasne) prekrytie nákladov škody škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom.
Skutočnou otázkou však je, či aj bolo povinnosťou poškodeného postupovať hore uvedeným spôsobom.
Odpoveď na túto otázku pritom treba hľadať výkladom e ratione legis zákona o povinnom zmluvnom

poistení. Konkrétne si treba uvedomiť, že cieľom povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel
je zabezpečenie prostriedkov na zaplatenie škôd spôsobených iným na zdraví alebo na majetku. Je
teda namieste, aby škodu na majetku uhrádzala priamo poisťovňa bez toho, aby sa vyžadovala aktivita
poškodeného – najmä aktivita spočívajúca v použití vlastných prostriedkov poškodeného na úhraduceny za opravu motorového vozidla. Nakoniec – vzhľadom na to, že prevádzkou motorových
vozidiel vznikajú často relatívne vysoké škody (t. j. škody presahujúce sumu 1.000,00 eur), pre väčšinu
populácie by bolo zložité zaplatiť cenu za opravu vozidla a následne čakať, kým poisťovňa

tieto výdavky poškodenému refunduje.
41. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za vhodné zdôrazniť, že poškodený je v dôsledku
ním nezavinenej škodovej udalosti beztak zaťažený rôznymi bremenami, keď musí komunikovať
s poisťovňou (čím poškodený spotrebúva svoj voľný čas), vozidlo pristaviť na obhliadku technikovi (čím
poškodený zasa spotrebúva svoj čas a peniaze

na PHM), vozidlo odviezť do a zo servisu (a opäť spotreba času a PHM), a teda je nanajvýš nevhodné
žiadať od neho, aby ešte aj zo svojho zaplatil faktúru za opravu a následne, aby vybavoval
v poisťovni škodcu jej preplatenie.
42. Uvedenej argumentácii nasvedčuje aj dôvodová správa k zákonu o povinnom zmluvnom poistení,
z ktorej vyplýva „Právnu ochranu poškodeného návrh zabezpečuje jednak tým, že poškodenému
priznáva právo na náhradu škody priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu

a jednak tým, že v rámci združenia zodpovednostným poistiteľov zakladá vznik poistného garančného
fondu, z ktorého sa budú odškodňovať obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené
alebo neznáme motorové vozidlo“.

43. Pokiaľ žalovaný vo svojej odvolacej replike poukázal na to, že servis, ktorý vykonával opravu

poškodeného motorového vozidla, nevykonával zmluvný servis žalovaného, k tomu odvolací súd
zdôrazňuje, že právo tvrdiť a navrhovať dôkazy prislúcha strane sporu v priebehu konania na okresnom
súde; neskôr prezentované tvrdenia a dôkazy sa s v zásade považujú za tzv. novoty, ktoré odvolací
súd môže pripustiť len za splnenia podmienok podľa § 366 CSP. Žiadne takéto okolnosti žalovaný
v odvolaní netvrdil, z čoho vyplýva, že tieto tvrdenia i listinné dôkazy (uplatnenie nároku na náhradu

škody zo dňa 03.10.2022 a doloženie dokladov zo strany servisu žalovanému zo dňa 09.11.2022)
boli podané zjavne oneskorene a odvolací súd na ne preto neprihliadal. Rovnako možno súhlasiť aj
s argumentáciou žalobcu, ktorý už vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že podľa jeho vedomostí bola
oprava vykonávaná v autorizovanom servise vozidiel zn. MAZDA, ktorý je súčasne zmluvným servisom
žalovaného. Toto tvrdenie žalobcu však žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepoprel, a preto

v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP je nutné považovať ho za nesporné.

44. Nad rámec uvedeného odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že je notoricky známou skutočnosť,
že chyby na vozidle vzniknuté pri dopravnej nehode alebo škodovej udalosti môže odstrániť len
autorizovaná alebo nezávislá opravovňa, čo vyplýva z ust. § 47 ods. 7 zákona č. 106/2018 Z. z. o

prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktoré správne
poukazoval žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, doručenom žalovanému dňa 25.04.2024 (č.l.164
spisu). Žalovaný v tomto spore však v rámci svojej procesnej obrany v konaní pred súdom prvej
inštancie ani len netvrdil, že by autoservis ALTERIA MOTOR, s.r.o., vykonávajúci opravu poškodeného
motorového vozidla nebol autorizovanou alebo nezávislou opravovňou, ktorá by nebola oprávnená

na vykonanie jeho opravy. Tomu, že označený autoservis bol subjektom oprávneným subjektom na
realizáciu opravy poškodeného motorového vozidla, t. j. certifikovaným miestom opravy nasvedčuje
i fakt, že žalovaný mu dňa 15.11.2022 doručil oznámenie o poistnom plnení (krycí list) a následne aj
uhradil faktúru za jeho opravu.

45. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany opakovane poukazoval na
argumentáciu Okresného súdu Žilina č. k. 14C/48/2022-66 zo dňa 23. mája 2023, odvolací súd uvádza,
že označené rozhodnutie rozsudkom Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26. marca 2024 vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, bolo
zmenené tak, že odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok

na zaplatenie sumy 1.740,00 eur titulom škody, ktorá vznikla poškodenému (právnemu predchodcovi
žalobcu) z dôvodu nájomného za náhradné vozidlo za obdobie od 29.12.2021 do 17.01.2022
s príslušenstvom.

46. Neobstojí poukaz žalovaného na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV.ÚS 303/23 zo dňa 08.06.2023, pretože označeným rozhodnutím Ústavný súd odmietol ústavnú
sťažnosť sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú a meritom veci sa vôbec nezaoberal.47.Súčasnezust.§193CSPvyplýva,ktorýmirozhodnutiamijesúdvcivilnomsporovomkonaníviazaný.
Je zrejmé, že rozhodnutia iných okresných či krajských súdov, na ktoré poukazoval žalovaný, takými
nie sú.

48. Žiada sa dodať, že rešpektujúc argumentáciu Ústavného súdu Slovenskej republiky v náleze č.
k. III.ÚS 602/2022-34 zo dňa 16. februára 2023, ako najvyššej súdnej autority, prezentovanú v bode
23. (pozri bod 38. tohto rozsudku), však už viaceré senáty Krajského súdu v Žiline aktuálne zmenili
svoju rozhodovaciu činnosť v otázke účelnosti a doby trvania nájmu náhradného vozidla (pozri napr.

rozhodnutia sp. zn. 6Co/77/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 6Co/84/2023 zo dňa 30.04.2024, sp. zn.
9Co/27/2024 zo dňa 26.03.2024,
sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024, sp. zn. 11Co/88/2023 zo dňa 26.03.2024 a iné).

49. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v danom
prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na

ktoré prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením podľa ust. § 387 ods. 1 CSP v časti meritórneho výroku I. napadnutej odvolaním
(t. j. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 184,98 eur s príslušenstvom – konkrétne s úrokom
z omeškania z uvedenej sumy vo výške 7,50 % ročne od 30.12.2022 do zaplatenia, voči
ktorému odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku neuviedol žiadne odvolacie námietky) ako vecne

správny potvrdil.

50. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok II. o trovách
prvoinštančného konania napadnutého rozsudku (v spojení s opravným uznesením), vo vzťahu ku
ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne

zodpovedá úspechu sporových strán posúdenému
v zmysle zákonných ustanovení v ňom citovaným.

51. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti výroku I., v ktorej súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 431,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % ročne

od 30.12.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, nenapadnutej odvolaním, zostal
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 v spojení

s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože žalobca bol v tomto štádiu konania úspešný.
Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote60dnípoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

53. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /
Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).