Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/51/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8792899319
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8792899319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., E. XXXX/XXX, 2/ F. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. I. XXXX/XX, 3/ J. F. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., G. K. I. C. XXXX/XX, žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení: F. L. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., G.. K. I. C. XX, 4/ M. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. XXX, zastúpený: JUDr. Martin
Bašista, advokát, Štefánikova 8, 058 01 Poprad, 5/ D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., A. I. XXXX/XX a
6/ A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. L., L. P. X, proti žalovanému: 1/ Slovnaft, a.s., so sídlom Bratislava,
Vlčie hrdlo 1, IČO: 31 322 832, právne zastúpený: BERNÍK & partneri, s.r.o., advokátska kancelária,

Štúrova 101, 059 21 Svit a 2/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827
15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, o vydanie nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalobcu v 4. rade proti
rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14C 222/1992-821 zo dňa 09.06.2022, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej v texte aj „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) vo
výroku I. nárok žalobcov o vydanie nehnuteľností zamietol a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia po právnom posúdení podľa príslušných ustanovení zákona
č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách (ďalej aj „reštitučný zákon“) okrem iného uviedol,
že žalobcovia F. A. C. a M. F. C. sa domáhali vydania nehnuteľnosti podľa tohto zákona. Výzvou
adresovanou žalovanému 1/ - pôvodne Benzinol š.p. zo dňa 26.09.1991 žiadali o vydanie nehnuteľnosti
na základe ustanovenia § 6 ods. 2 uvedeného reštitučného zákona s tým, že lehota pre žalovaného

uplynula dňom 30.10.1991 a ku dňu podania návrhu žalovaný nehnuteľnosť nevydal. V predmetnej
výzve špecifikovali dôvody, ktoré sa týkali vydania nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovej knihe v
pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X k.ú. N.. Podľa identifikácie
parcielzoStrediskageodéziePopradsútietoparcelyzlúčenédoparcelyč.XXXXvedenýchnaLVč.XXX
k. ú. N., ktorá bola v čase podania návrhu v užívaní a vlastníctve Benzinol š.p. Žalobcovia poukazovali
na to, že dôvodom prevodu vlastníctva od ich právnych predchodcov na štát bol vyvlastňovací výmer
bývalého Okresného národného výboru v Kežmarku zo dňa 23.8.1950. Podľa vedomosti žalobcov išlo o

vyvlastnenie bez poskytnutia náhrady a preto spĺňajú podmienky zákona o mimosúdnych rehabilitáciách
konkrétne ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j). Tento nárok si uplatňujú ako oprávnené osoby v zmysle § 3
ods. 2 písm. c) reštitučného zákona. Napriek tomu, že svoj právny nárok ako aj aktívnu legitimáciu na
vydanie nehnuteľnosti osvedčili, žalovaný 1/ im tieto nevydal. Preto si v lehote v zmysle ustanovenia § 5ods. 4 reštitučného zákona uplatnili nárok na vydanie tejto nehnuteľnosti a domáhajú sa vydania parcely
č. XXX/X a parcely č. XXX/X pre k. ú. N. zapísaných v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXXX podľa
identifikácie Strediska geodézie v Poprade zlúčených do parcely č. XXXX vedených na LV č. XXX pre

k. ú. N.. Pôvodní žalobcova zároveň predložili listiny, o ktoré opierali svoj nárok a to kúpno-predajnú
zmluvu z roku 1949, výmer o vyvlastnení z 23.8.1950, výzvu na vydanie veci adresovanú žalovanému
v 1. rade, urgenciu na výzvu na vydanie veci, úmrtné listy právnych predchodcov, rodné listy žalobcov
a identifikáciu parciel zo dňa 30.8.1991

3. Žalobcovia opakovane upravovali žalobný petit podaniami zo dňa 17.1.1995, kde sa okrem parciel
dožadovali vydania aj budov zapísaných na pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXXX k.ú.
N. a podaním zo dňa 16.8.1996, v ktorom žiadali pôvodným žalobcom vydať každému v rozsahu 1
nehnuteľnosť zapísanú v pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. XXX a XXXX k.ú. N. a to mpč. XXX/
X, ďalej mpč. XXX/X spolu s domom s.č. XXX, garážami a skladmi podľa identifikácie parciel zo dňa
30.08.1991, zodpovedajúcej terajšej parcele č. XXXX spolu s budovou domu, pôvodne súp. č. XXX,

garážami a skladmi, všetko zapísané na LV č. XXX k.ú. N.. Žalobcovia ďalej uviedli, že na základe
Výmeru Okresného národného výboru (ďalej v texte aj „ONV“) v Kežmarku zo dňa 23.08.1950 vedenej
pod značkou 716-27/VII-1950 došlo k vyvlastneniu stavebných pozemkov a nehnuteľností zapísaných
vo vložke č. XXX ako parcela č. XXX/X - dom č. popisné XXX v intraviláne vo výmere 390 m2 a
parcely č. XXX/X označenej ako lúka v intraviláne vo výmere 1 938 m2, ktorej vlastníkmi sú A. C. v

1/2 a F. C. v 1/2. Tieto nehnuteľnosti boli vyvlastnené pre Oblastné riaditeľstvo národného podniku
Benzinol. Zároveň týmto Výmerom došlo aj k vyvlastneniu iných nehnuteľností, ktoré boli zapísané
vo vložke č. XXX, parcelné č. XXX/X ako dom č. popisné XXX (sklad minerálnych olejov), ktorého
majiteľmibolarodinaC..Ďalejžalobcoviapoukázalinato,žeďalšímvýmerom716-21/VII-1950-XIzodňa
21.11.1950 za nehnuteľnosť, ktorá bola vyvlastnená právnym predchodcom žalobcov sa určila náhrada

vo výške 47 863,- Kčs. Táto náhrada má byť zaplatená vyvlastniteľom, t. j. firmou Benzinol v ročných
splátkach do konca roka 1960. Prvá splátka je zročná do jedného mesiaca po právoplatnosti uvedeného
výmeru. Náhrada musí byť zložená Knihovému súdu - Okresnému súdu v Kežmarku, ktorý ju rozvrhne
v nesporovom pokračovaní podľa exekučných predpisov. Vyvlastniteľ je povinný oznámiť Okresnému
národnému výboru v Kežmarku zloženie prvej splátky a k oznámeniu o tom pripojiť dôkaz, aby mu

nehnuteľnosti mohli byť odovzdané do držby.

4. Žalobcovia tvrdili, že nehnuteľnosti ich právnych predchodcov boli vyvlastnené bez reálneho
vyplatenia finančnej náhrady. Právni predchodcovia pôvodných žalobcov A. C. a F. C. na základe
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 31.12.1948 odkúpili do svojho vlastníctva od predávajúceho I. K. N.

nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe k. ú. N. vo vložke č. XXX pod parcelným číslom XXX, XXX,
XXX/X, XXX/X za kúpnu cenu 500 000,- Kčs. Tieto nehnuteľnosti boli zaťažené pohľadávkou bývalej
sirotskej pokladnice mesta Kežmarok vo výške 13 330,- Kčs a pohľadávkou Tatrabanky v hodnote 200
000,- Kčs, ktoré prevzali kupujúci na seba a tieto financie sa odpočítali z kúpnej ceny. Ďalej parcely
č. XXX a XXX boli zaťažené vecným bremenom v práve spoločného užívania celej nehnuteľnosti pre

fyzickú osobu, ktorá v tom čase v tejto nehnuteľnosti bývala. Predmetom kúpnopredajnej zmluvy bolo
aj drevené skladisko s troma podzemnými nádržami, ktoré sa nachádzalo na železničnom pozemku pri
stanici, ako aj celý podiel inventáru, ktorý patril predávajúcemu. Zároveň v tejto zmluve bolo uvedené, že
odpredané nehnuteľnosti nie sú poľnohospodárske nehnuteľnosti a na týchto je zriadený konsignačný
skladpohonnýchlátokspotrebnýmivedľajšímibudovamiabytmi,ktorévýkupunepodliehajú.Nazáklade

tejto kúpno-predajnej zmluvy bolo zavkladované vlastníctvo právnych predchodcov vo vložke XXX
pozemkovej knihy pre k.ú. N. dňa 10.1.1949 v prospech právnych predchodcov žalobcov A. C. a F.
C. každému v 1. Právni predchodcovia žalobcov sa venovali v rámci svojej podnikateľskej činnosti
uskladneniu a distribúcii pohonných hmôt a to ako konsignačný sklad pohonných hmôt v Kežmarku.
Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo spoločenskej zmluvy uzavretej dňa 28.02.1947 medzi otcom

právnych predchodcov žalobcov (M. C., ktorý neskôr zomrel a jeho podiel prevzali jeho synovia A. C.
a F. C.) a I. N. ako spoluvlastníkom. Na základe kúpno-predajnej zmluvy bolo zavkladované vlastníctvo
v pozemnoknižnej vložke XXX k. ú. N. k parcelám p. č. XXX/X - dom číslo popisné XXX o výmere
390 m2 a p. č. XXX/X - lúka v intraviláne o výmere 1 938 m2. Výmerom bývalého ONV v Kežmarku
716-21/XI-1950 zo dňa 23.08.1950 boli vyvlastnené nehnuteľnosti jednak zapísané vo vložke XXX k.

ú. N. pod parcelným č. XXX/X o výmere 670 m2 dom číslo popisné XXX ako sklad minerálnych olejov,
ktorého majiteľmi boli E. C., Q. C. a R. N., R. C.. Ďalej boli vyvlastnené nehnuteľnosti zapísané vo
vložke č. XXX parcela č. XXX/X označená ako dom číslo popisné XXX o výmere 390 m2 a parcela
č. XXX/X - lúka v intraviláne o výmere 1 938 m2, ktorej vlastníkmi sú A. C. v 1/2 a F. C. v 1/2.Následne na základe ustanovenia § 20 Zákona č. 280/1949 Zb., § 41 Vládneho nariadenia č. 93/1950
Zb. a Vyhlášky č. 236/1950 vo vyvlastňovacej záležitosti firmy Benzinol n.p., ktorá bola vyvlastniteľom
uvedených nehnuteľností, bola určená náhrada za vyvlastnené nehnuteľnosti a stavby na nich stojace

pre rodinu C. vo výške 76 990,45 Kčs a pre A. C. a F. C. bola určená náhrada vo výške 47 863,-
Kčs. Táto náhrada mala byť zaplatená vyvlastniteľom, t. j. firmou Benzinol n.p. v ročných splátkach
do konca roka 1960, pričom prvá splátka je zročná do jedného mesiaca po právoplatnosti výmeru.
Náhrada má byť zložená na knihovom súde - Okresný súd Kežmarok, ktorý ju mal následne rozvrhnúť
v nesporovom pokračovaní podľa exekučných predpisov. Zároveň vyvlastniteľ bol povinný oznámiť

Okresnému národnému výboru zloženie prvej splátky a pripojiť o uvedenom dôkaz, aby nehnuteľnosti
mohli byť odovzdané do držby. Na základe predmetného vyvlastňovacieho výmeru došlo k výmazu
vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam XXX/X a XXX/X vedených v pozemnoknižnej vložke č. XXX a
tieto boli zapísané v prospech vyvlastniteľa Benzinol š. p. Z predložených dokladov vyplýva, že zo strany
Benzinol š.p. bola dňa 01.09.1950 doručená bývalým vlastníkom výzva na vyprázdnenie a odovzdanie
nehnuteľností, na ktorých je postavený obytný dom, v pivnici ktorého a vedľa ktorého sú garáže a sklady,

ktoré pôvodne užívali. Z predloženého spisu bývalého Ľudového súdu v Kežmarku č. d. 154/1954 mal
súd preukázané, že Benzinol n.p. (následne Chema X) požiadali o vklad vlastníckeho práva vo vložkách
XXX a XXX k.ú. N. s tým, že vo vložke XXX sa odpisujú parcely č. XXX/X a XXX/X do novo utvorenej
vložky č. XXXX a tieto sa ďalej budú viesť vo vložke č. XXXX.

5. Súčasťou predmetného spisu bol aj originál výmeru o vyvlastnení predmetných nehnuteľností
bývalého ONV v Kežmarku zo dňa 23.08.1950. Ďalej súčasťou predmetného spisu je aj uznesenie
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26.11.1954, ktorým sa povoľuje vklad v pozemkovej knihe v zmysle
žiadosti žiadateľa a vkladá sa vlastnícke právo v prospech československého štátu - pôvodne Benzinol
n.p. so zmenou v operatívnej správe v roku 1954 pre československý štát Chema X, odbytová základňa

Košice. Voči tomuto rozhodnutiu o povolení vkladu podala sťažnosť rodina C., ktorej majetok bol
taktiež vyvlastnený a zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX ako parcela XXX/X. V tejto sťažnosti
sťažovatelia udávajú, že vyvlastňovací výmer nadobudol právoplatnosť už viac ako pred štyrmi rokmi,
vyvlastniteľ užíva tieto nehnuteľnosti už po dobu viac ako štyroch rokov, bývalý Okresný národný
výbor v Kežmarku odovzdal vyvlastnený pozemok do užívania vyvlastniteľovi. Tento si však nesplnil

povinnosť, ktorá mu bola uložená výmerom zo dňa 21.11.1950, t.j., že prvá splátka mala byť zročná do
jedného mesiaca po právoplatnosti výmeru, pričom splnenie tejto povinnosti bola základná podmienka
pre odovzdanie vyvlastnených nehnuteľností vyvlastniteľovi. Preto sťažovatelia - rodina C. sa domáha
zrušenia rozhodnutia uznesenia o zapísaní vkladu v prospech vyvlastniteľa a žiada, aby o zápis tohto
vlastníctva došlo až po vyrovnaní všetkých pohľadávok stanovených výmerom o finančnej náhrade

za vyvlastnené pozemky. Z dokladu predloženého žalovaným 1/ vyplýva, že Ľudový súd v Kežmarku
uznesením pod sp.zn. NC 839/55-41 zo dňa 12.12.1955 rozhodol o rozvrhu náhrady za zoštátnené
nehnuteľnosti parcely č. XXX/X dom č. XXX vo vzťahu k pôvodným vlastníkom uvedených nehnuteľností
- rodiny C., kde v odôvodnení predmetného uznesenia je uvedené, že podnik Benzinol zložil do súdneho
depozitu čiastku 124 853,- Kčs vo vzťahu k rozvrhu finančnej náhrady bývalým vlastníkom. Zároveň v

tomto odôvodnení je uvedené, že ohľadom čiastky 47 663,- Kčs (t. j. ktorá patrila právnym predchodcom
žalobcov) už bolo rozhodnuté. Žalobcovia si uplatnili reštitučný nárok v zmysle zákona č. 87/1991 podľa
§ 6 ods. 1 písm. j) konkrétneho zákona, t. j. pre vyvlastnenie bez náhrady.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inšancie preukázané, že pôvodní žalobcovia si riadne

uplatnili výzvou zo dňa 26.09.1991 vydanie veci podľa reštitučného zákona a to konkrétne nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. N. zapísané v pozemkovej knihe vo vložke XXXX pod parcelným číslom
XXX/X a XXX/X, ktoré boli v uvedenom čase v užívaní Benzinol š.p. Bratislava. Poukázali na
vyvlastňovacie doklady - výmery, kúpno-predajnú zmluvu pôvodných vlastníkov a žiadali o vrátenie
nehnuteľností. Taktiež požiadali Ministerstvo pre privatizáciu Bratislava listom zo dňa 27.09.1991 o

vydanie nehnuteľností aj pozostalí po A. C. - manželka S. C., syn F. A. C., syn F. I. C., dcéra D.
N.. Zo strany F. C. požiadala o vydanie nehnuteľností manželka B. C., syn M. F. C., syn M. J. C..
Listom zo dňa 03.02.1992 adresovaným námestníkovi ministra hospodárstva SR sa pôvodní žalobcovia
domáhali odpovede na ich žiadosť, nakoľko neobdržali žiadnu odpoveď a ani inak neboli vyrozumení o
spôsobe uplatnených nárokov. Je teda zrejmé, že pôvodní žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie veci

v zákonných lehotách, k vydaniu nehnuteľnosti zo strany povinného Benzinol š.p. nedošlo. Žalobcovia
osvedčili skutočnosti týkajúce sa vlastníctva ich právnych predchodcov k predmetnej nehnuteľnosti a
uvedená skutočnosť nebola sporná ani vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorý sám poukázal na vlastníctvo
týchto nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcov.Spornou ostala otázka náhrady za vyvlastnenie, ktorú žalovaný 1/ neuznával vzhľadom k tomu, že
z ich strany bola vyplatená celková finančná náhrada za vyvlastnenie Ľudovému súdu Kežmarok na
ďalšie rozvrhové konanie. Vychádzal pritom z uznesenia okresného súdu pod sp.zn. NC 839/55 zo

dňa 12.12.1955, ktorá však jednala o rozvrhu výťažku pre rodinu C., ktorej boli vyvlastnené vedľajšie
nehnuteľnostiakdesavpredmetnomuzneseníuvádza,žeohľadomfinančnejnáhradyvovýške47.663,-
Kčs (týkajúcej sa právnych predchodcov žalobcov) už bolo rozhodnuté. Zároveň sa v predmetnom
uznesení uviedlo, že celková čiastka aj pre rodinu C. aj pre rodinu C. bola zložená do depozitu vo
výške 124 853,- Kčs. V tomto smere však prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť, že sa nejedná o

žiadny priamy dôkaz, ktorý by riadne osvedčoval vyplatenie finančnej náhrady právnym predchodcom
žalobcov, predmetné rozhodnutia ohľadom právnych predchodcov žalobcov sa nenachádzajú ani v
štátnom archíve a ani z uvedeného uznesenia, na ktoré poukazuje žalovaný 1/ nie je možné vyvodiť
aj výplatu finančnej náhrady právnym predchodcom žalobcov. O tom nesvedčí žiaden dôkaz, či už by
sa jednalo o predmetné uznesenie týkajúce sa rozvrhového konania právnych predchodcov alebo iné
doklady svedčiace o tom, že finančná náhrada skutočne právnym predchodcom žalobcov vyplatená bola

(či už šeková poukážka, doručenka, bankový výpis a pod.). Vzhľadom k tomu, že v tomto konaní súd
postupuje v zmysle Zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, ktorých cieľom je zmiernenie majetkových
krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, mal súd prvej inštancie za to, že je potrebné dať za pravdu
žalobcom, ktorí samotní uvádzali, že k vyplateniu tejto náhrady nikdy nedošlo. Pôvodný žalobca 1/
poukazoval na to, že jeho otec A. C. bol v pracovnom tábore G. a ďalej bol perzekuovaný. Taktiež

pôvodný žalobca 2/ uvádzal, že sa viedlo trestné stíhanie voči jeho otcovi F. C.. V čase neslobody
nebolo možné riadne uplatniť svoje právo bez toho, aby menovaní neohrozili seba alebo svoje rodiny.
Ak žalovaný 1/ tvrdí, že v uvedenom čase sa mohli domáhať tak ako rodina C. formou odvolania, resp.
inýmiprávnymikrokmivýplatyfinančnejnáhrady,pokiaľimtátovyplatenánebola,malsúdprvejinštancie
za to, že aj z historického hľadiska päťdesiatych rokov sa na osoby, ktorým bol znárodnený majetok

nazeralo ako na „nepriateľov štátu“ a je preto zrejmé, že by v uplatnení svojho práva úspešní neboli. Na
margo veci prvoinštančný súd uviedol, že aj vo vzťahu k rodine C. Krajský súd v Košiciach zamietol ich
sťažnosť a teda ani táto rodina nebola úspešná v domáhaní sa výplaty finančnej náhrady. Vychádzajúc
z týchto nepriamych dôkazov a ich hodnotením vzhľadom aj na päťdesiate roky a historický výklad súd
prvej inštancie uzavrel, že reštitučný nárok žalobcov je dôvodný, nepotvrdil sa opak, že by k výplate

finančnej náhrady skutočne došlo.

7. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pôvodná viacúčelová budova postavená na mpč. XXX/X sa
nachádzala na mieste budovy existujúcej k dátumu 27.9.1991 a ktorá je v súčasnosti evidovaná v
katastri nehnuteľností vo výpise z LV XXXX k.ú. N. ako garáže s administratívnou nadstavbou súpisné č.

XXXX postavená na pozemku parcely N. č. XXXX/X. Porovnaním zobrazenia pôdorysov budovy znalec
vychádzal jednak z projektovej dokumentácie z roku 1930, ktorá dokumentuje pôvodný stav stavby a
ktorá bola pravdepodobne použitá na výstavbu posudzovanej budovy. V tejto budove sa nachádzala
predajňa, garáž a nad priestorom obchodu samostatná bytová jednotka. Zobrazenie pôdorysu prízemia
na projektovej dokumentácii z roku 1951 je takmer totožné so stavom budovy pri obhliadke v čase

vypracovania znaleckého posudku. Vzhľadom na technický stav v čase obhliadky možno predpokladať,
že tento stav bol konštrukčne rovnaký aj k rozhodnému dátumu 27.9.1991. Porovnaním hlavných
konštrukčných rozmerov a hrúbok stien medzi pôvodným stavom prízemia budovy a súčasným stavom
je konštatované, že nebola zistená zhoda ani v jednom parametri. Pôvodná viacúčelová budova bola
pravdepodobne fyzicky odstránená v celom rozsahu v období medzi rokmi 1949 až 1956 ešte pred

výstavbou súčasnej budovy garáže s administratívnou nadstavbou súpisné č. XXXX nachádzajúcej sa
na pozemku N. XXXX/X. Zároveň znalec uviedol, že považuje za nepravdepodobné, že stavba takejto
technickejnáročnostiaveľkostibolapostavenápôvodnýmivlastníkmivobdobíod01.01.1950doodňatia
09.09.1950. Ďalej zo znaleckého posudku vyplýva, že pôvodná skládka sudov na mpč. XXX/X nie je
totožná so súčasnou existujúcou stavbou skladu súpisné č. XXXX na pozemku parcely N. č. XXXX/X

ani inou stavbou na posudzovaných pozemkoch mpč. XXX/X. K rozhodnému dátumu 27.09.1991 objekt
pôvodná skládka sudov sa nezachovala, resp. bola odstránená. Vo vzťahu ku pôvodnej rampe na mpč.
XXX/X táto nebola stotožnená so stavbami existujúcimi k 27.09.1991 na posudzovanej časti pozemku.
K rozhodnému dátumu 27.09.1991 objekt pôvodná rampa sa nezachovala, resp. bola odstránená.
V súvislosti s možnosťou reálneho rozdelenia existujúcich budov na dotknutých pozemkoch, resp.

vzniknutých prestavbou pôvodných označených objektov ako aj k možnému reálnemu rozdeleniu
existujúcich parciel znalec uviedol, že nakoľko sa pôvodné stavby nezachovali, nie je možné vykonať
posúdenie možnosti ich prípadného reálneho rozdelenia. Pôvodné pozemky mpč. XXX/X a XXX/X sú
súčasťou pozemku parcely T. č. XXXX/X a časť pozemku mpč. XXX/X je súčasťou pozemku parcely T.č. XXXX v k. ú. N.. Súčasný tvar a výmera pozemkov umiestnených na posudzovanej ploche parcely N.
č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X nezodpovedá pôvodnému stavu pozemkov mpč. XXX/X a XXX/X v čase
odňatia. Pri súčasnom pozemku parcely N. č. XXXX/X o výmere 288 m2, na ktorom sa nachádza budova

garáže s administratívnou nadstavbou súpisné č. XXXX nie je dôvodné, aby bola predmetom skúmania
možnosti jeho reálneho rozdelenia, existujúca stavba na predmetnom pozemku bola postavená až
po dátume vyvlastnenia 09.09.1950. Reálne oddelenie pôvodných pozemkov mpč. XXX/X a XXX/X
zo súčasných pozemkov vzhľadom na ich prevádzkovú previazanosť s ostatnými časťami areálu nie
je možné ako aj vzhľadom na skutočnosť, že na všetkých pozemkoch sa vyskytujú pozemné alebo

inžinierske stavby. Ďalšou úlohou znalca bolo posúdiť stav pozemkov, budov a stavieb ku dňu uplatnenia
výzvy na vydanie nehnuteľnosti, t.j. ku dňu 27.9.1991 a osobitne posúdiť vykonané stavebné zmeny,
ku ktorým došlo od účinnosti zákona, t. j. od 1.4.1991 až doposiaľ. Znalec k tomuto uviedol, že vo
vzťahu k pozemkom sa k predmetnej skutočnosti vyjadril v predchádzajúcej úlohe a k obom uvedeným
dátumom nedošlo k ďalším zmenám. Čo sa týka posúdenia stavieb, pôvodné stavby sa nezachovali
a nie je možné vykonať posúdenie stavebných zmien po dátume 1.4.1991. Z dostupných informácií

bolo zistené, že na budove garáže s administratívnou nadstavbou súpisné č. XXXX bola po dátume
1.4.1991 zhotovená nadstavba administratívnych priestorov na druhom nadzemnom podlaží a prístavba
schodiska. Stavebné povolenie na nadstavbu bolo vydané v roku 1996. Nadstavba nahradila pôvodnú
dočasnúnadstavbuzunimobuniek,naktorúbolovydanéstavebnépovolenievroku1983.Stavbaskladu
súpisné č. XXXX na pozemku parcely N. č. XXXX/X nemá iné podstatné zmeny.

Znalec v záveroch zhrnul, že k rozhodnému dátumu 27.09.1991 sa objekt pôvodná skládka sudov
nezachoval,bolodstránený,taktiežsanezachovalobjektpôvodnárampa,obeumiestnenénampč.XXX/
X. Posúdenie rozsahu prestavby preto nebolo možné vykonať. Čo sa týka stavby postavenej na mpč.
XXX/X pri porovnaní pôdorysov stavby, hlavných konštrukčných rozmerov a tiež podľa informačného
zobrazenia stavby na leteckých meračských snímkach možno konštatovať, že súčasný stav prízemia

budovy k dátumu vypracovania znaleckého posudku nie je zhodný so stavom pôvodnej viacúčelovej
budovy pred jej vyvlastnením 09.09.1950. Taktiež je zo strany znalca predpokladané, že pôvodná
viacúčelová budova bola pravdepodobne fyzicky odstránená v celom rozsahu v období medzi rokmi
1949 až 1956 ešte pred výstavbou súčasnej budovy, ktorá sa nachádza na pozemku parcely N. XXXX/
X. Reálne oddelenie pôvodných pozemkov vzhľadom na ich prevádzkovú previazanosť s ostatnými

časťami areálu nie je možné, na všetkých pozemkoch sa vyskytujú pozemné alebo inžinierske stavby.
Z predmetného znaleckého posudku teda vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti v ich pôvodnom stave
neexistujú, nie je možné reálne oddeliť pôvodné pozemky od iných pozemkov a stavieb na nich
postavených. Vzhľadom k tomu reálne vydanie veci žalobcom v súčasnosti nie je možné.

8. Právny zástupca žalobcu 4/ v záverečnej reči poukázal na potrebu doplnenia znaleckého posudku
za účelom zistenia tej skutočnosti, či v čase podania žaloby bolo možné tejto vyhovieť a bolo by možné
vydať žalobcom tie nehnuteľnosti, ktoré si uplatnili. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že nešlo o
návrh na doplnenie dokazovania, o ktorom by mal súd rozhodnúť, či ho pripúšťa alebo nie. Dôkazy súd
vykonáva na návrh strany sporu nie bez návrhu a preto súd nemal dôvod rozhodnúť, či dôkaz vykoná

alebo nie, keďže strana sporu riadny návrh na vypracovanie doplnku znaleckého posudku nepodala
a s poukazom na hospodárnosť konania a dostatok dôkazov toto nebolo potrebné. Navyše súd v
tomto smere vychádzal aj z ďalších pripojených listinných dokladov týkajúcich sa prestavby predmetnej
nehnuteľnosti. Žalovaný 1/ predložil zápisnicu zo dňa 07.05.1952 spísanú v Benzinol Kežmarok, z
ktorej vyplýva, že sa ukladá pracovníkom rozbúranie starého skladu a kancelárie. Prácu prevedú od

20.05.1952 do 04.06.1952. Ďalej zo zápisnice napísanej dňa 07.08.1956 vyplýva, že sa jednalo o
kolaudačné odovzdanie a prevzatie objektov stavby skladu Chema Kežmarok (nástupca Benzinolu n.p.),
v ktorej sa už v tom čase spomína administratívna budova, garáže, hala. Zároveň v tejto zápisnici je
spomenuté, že právny predchodca Chemy - Benzinol n.p. zadal stavbu podľa hospodárskej zmluvy v
roku 1950 s tým, že stavba sa podľa projektu prevedie na pozemkoch stojaceho skladu tak, že jednotlivé

objekty budú postupne demolované a nové objekty sa budú stavať tak, že prevádzka v tomto sklade
nebude prerušená. Z ďalšieho dokladu - Výmer bývalého ONV v Kežmarku zo dňa 19.09.1951 je zrejmé,
že tento povolil zbúranie budovy v N. na G. ulici č. XX (z uvedeného nie je zrejmé, či sa jedná o dotknuté
pozemky). Taktiež bol predložený znalecký posudok pre zadávateľa Chema X zo dňa 06.08.1956 o
stavebnom prevedení skladu Chema v Kežmarku. V predmetnom znaleckom posudku je uvedené, že

stavebnépovolenieboloudelenévýmeromONVKežmarokzodňa19.09.1951astavba-administratívna
budova a garáže bola ukončená v decembri 1953. Z ďalšej zápisnice zo dňa 07.08.1956 vyplýva, že
bol spísaný protokol vo veci odovzdania skladu, kde je konštatované, že celý objekt skladu Chema
je v prevádzke od roku 1954. Žalovaný 1/ predložil v tomto smere ďalšie doklady a to rozhodnutieOkresného národného výboru v Poprade pod značkou Výst.4132/66 zo dňa 10.08.1966 týkajúcej sa
rozšírenia skladu PHM Kežmarok - stavba nádrže, rozhodnutie BENZINA, národný podnik o povolení
rozšírenia skladu zo dňa 31.12.1964 a stavebné povolenie vydané Mestským národným výborom v

Kežmarku č. 1326/83 zo dňa 12.12.1983, na základe ktorého bola povolená nadstavba administratívnej
budovy závodu D. N. na parcele č. XXXX k. ú. N., z ktorého vyplýva, že nadstavba bude uskutočnená
na pôvodnom prízemnom objekte z unimobuniek. Z výpovede svedka F. E. vyplýva, že na pôvodných
parcelách mpč. XXX/X a XXX/X je teraz postavený veľkosklad, ktorý bol postavený po roku 1950 a s
prestavbou administratívnej budovy sa začalo na základe stavebného povolenia v roku 1983. Z ďalšej

svedeckej výpovede pani B. Q. vyplýva, že táto pracovala ako „čerpárka“ už v roku 1946 a pamätá si, že
tam bol pôvodne sklad, ktorý vlastnili právni predchodcovia žalobcov a z tohto skladu sa zásobovalo aj
uvedené čerpadlo. Taktiež domček patril právnym predchodcom žalobcov. Neskôr došlo ku znárodneniu
a takto vznikla firma Benzinol a pamätá si, že k znárodneniu došlo aj u právnych predchodcov. Nevedela
sa presne vyjadriť, od kedy je domček prestavaný, ani ku prestavbe garáže ani ku skladom. Pamätala
si, že v minulosti to bola prízemná budova, kde boli asi dve - tri miestnosti, v jednej miestnosti sa

chodilo platiť za olej. V roku 1979 odchádzala do dôchodku, v tom čase už Benzinol rozširoval pôvodný
dom, pribudovali sa šatne, umývarky, kancelária vedúceho. Ďalšia svedkyňa K. P. uviedla, že od roku
1950 bývala v Kežmarku, okolo Benzinolu chodievala denne. Pamätala si aj na dom, ktorý prináležal
ku garážam a skladu, v tomto dme sa nebývalo, tam len pracovali. V minulosti sa to tiež prestavovalo,
pamätá si, že pristavili aj poschodie k pôvodnému domu a úplne nanovo sa obnovila ulica, bolo to za

socializmu. Nevedela sa vyjadriť, či boli zbúrané garáže alebo sklady. Taktiež uviedla, že aj ostatné
objekty na tejto ulici sú zastavané novými stavbami. Žalovaný 1/ taktiež uviedol, že do roku 1976 (do
doby platnosti Stavebného zákona č. 50/1976 Zb.) rozhodovali o povolení stavby do trvalej prevádzky
riaditelia podnikov, ktorí boli na to splnomocnení ministrom chemického priemyslu Príkazom č. 22/1958
na základe Vládneho nariadenia č. 8/1956 Zb. Ďalej sa to spravovalo vyhláškou č. 243/1957, kde podľa

tejto vyhlášky vymenoval riaditeľ podniku odbornú komisiu, ktorá uznala stavbu za spôsobilú k trvalej
prevádzke.

9. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie preukázané, že predmetné nehnuteľnosti
boli prestavované už za socializmu po vyvlastnení od bývalých vlastníkov, dochádzalo k rozšíreniu

stavieb na uvedených pozemkoch, vybudovali sa nové sklady a zmenil sa stavebnotechnický charakter
týchto stavieb. Tieto nehnuteľnosti teda nie je možné vydať pôvodným žalobcom v zmysle reštitučného
nároku. Pri posudzovaní právnej otázky, či pri spornej nehnuteľnosti išlo o zásadnú prestavbu, ktorou
táto stavba stratila svoj pôvodný stavebnotechnický charakter brániaci jej vydaniu podľa ustanovenia
§ 8 ods. 1 reštitučného zákona, v zmysle záverov znaleckého dokazovania ako aj z predložených

ďalších listinných dokladov mal súd prvej inštancie za to, že pôvodné objekty neexistujú, stratili svoj
pôvodný stavebnotechnický charakter a preto ich nie je možné vydať. Stavbu treba skúmať ako celok
po dokončenej stavebnej zmene v tom smere, aký bol kvalitatívny a kvantitatívny rozsah stavebných
zmien. Z celého rozsahu stavebných úprav vyplýva, že bol viac-menej vybudovaný nový objekt a staré
objekty už neexistujú. Nebol tak splnený jeden zo základných predpokladov pre vydanie veci a preto

prvoinštančný súd v tejto časti žalobu žalobcov zamietol. Stratou pôvodného stavebnotechnického
charakteru stavby je stav nasledujúci po tom, čo stavba prešla rozsiahlou stavebnou zmenou.
Neprestala existovať, môže ďalej existovať ako vec zmenenej podstaty. Pre záver o strate pôvodného
stavebnotechnického charakteru je potrebné mať overené, či aspoň u niektorého z prvkov dlhodobej
životnosti došlo k jeho výmene, v rozsahu reprezentujúcom nadpolovičný objemový podiel všetkých

konštrukcií daného prvku objektu (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/27/96, sp.zn. 2Cdo/149/96
uverejnený pod číslom 93/1998 Zb.).

10. Súd prvej inštancie v bode 47 rozsudku poukázal na skutočnosť, že žalobcovia nestrácajú svoj
reštitučný nárok, nakoľko namiesto plnenia in natura môžu požiadať o finančnú náhradu za nevydanú

stavbu v zmysle konkrétnych ustanovení reštitučného zákona.

11. Vo vzťahu k žalobcami namietanému porušeniu § 9 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách zo strany
žalovaného v 1. rade, ktorý nadobudol sporné nehnuteľnosti od pôvodne žalovaného v 1. rade (Benzinol
š.p.) a tieto mal previesť na spoločnosť Oktan a.s., súd prvej inštancie uzavrel, že z dôvodu procesnej

ekonómie sa týmito námietkami nezaoberal, nakoľko nemajú vecnú súvislosť s konaním o vydanie
nehnuteľností.12. Súd prvej inštancie odôvodnil aj nepripustenie zmeny žalobného petitu zo strany žalobcu v 4. rade,
ktorý sa domáhal pripustenia eventuálneho žalobného petitu o tom, aby súd určil solidárnu povinnosť
žalovaných na zaplatenia náhrady škody vo výške 469.311,- eur s 22 % p.a. úrokom z omeškania

odo dňa 1.11.1991. Odôvodnil to tým, že navrhovaná zmena žalobného petitu je diametrálne odlišná
v porovnaní v súvislosti s uplatneným reštitučným nárokom. Nárok na náhradu škody podľa súdu
prvej inštancie vyžaduje skúmanie splnenia podmienok vzniku nároku na náhradu škody, príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom doterajšie konanie bolo zamerané
na preukázanie odlišných právnych skutočností. Z uvedených dôvodov súd nepripustil zmenu žalobného

petitu a ďalej neskúmal platnosť, resp. neplatnosť právnych úkonov, od ktorej odvíjal žalobca v 4. rade
mienený nárok na náhradu škody.

13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP,
podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. V prvom rade zobral do úvahy predmet sporu, ktorý sa týka vydania veci v rámci reštitučného

nároku. Konania podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách sú konaniami v zmysle špeciálneho
predpisu a tieto aj boli oslobodené od súdneho poplatku. Jedná sa o zhojenie majetkových krívd,
ktoré oprávneným osobám vznikli a teda v rámci konania o mimosúdnych rehabilitáciách uvedenú
skutočnosť prvoinštančný súd zobral do úvahy. Ďalej poukázal aj na pomery strán, pričom je zrejmé, že
oprávnené osoby sú v neporovnateľne inej majetkovej situácii ako žalovaný, reštitučný nárok si uplatnili

dôvodne. Taktiež poukázal na situáciu, ktorá v tomto konaní vznikla a t.j., že v časti vzniku nároku na
reštitúciu žalobcovia boli úspešní a neboli úspešní len v časti vydania predmetných nehnuteľností, ku
ktorej skutočnosti však bolo potrebné vypracovanie znaleckého posudku. Teda v čase podania návrhu
nemohli predpokladať skutočnosti týkajúce sa nemožnosti vydania veci. Berúc do úvahy uvedené, ako aj
povahu a okolnosti predmetného sporu, trovy konania stranám sporu nepriznal. Navyše by sa jednalo o

neprimeranú tvrdosť pre fyzické osoby - žalobcov pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v 4. rade z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Odvolateľ namietal v prvom rade nevysporiadanie sa
s námietkou o neplatnosti právnych úkonov povinnej osoby podľa § 9 zákona č. 87/1991 Zb., v

zmysle ktorého je povinná osoba povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so
starostlivosťou riadneho hospodára, pričom odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže veci, ich súčasti
a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému do užívania. Tieto úkony považoval
odvolateľ za neplatné.
V ďalšej časti odvolania odvolateľ argumentoval § 4 reštitučného zákona a za povinnú osobu označil

Benzinol š.p., pričom jeho majetkové práva a povinnosti prešli na Fond národného majetku SR. Práve
fond podľa odvolateľa mal vystupovať ako povinná osoba podľa reštitučného zákona vo vzťahu k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom konania o vydanie veci a práve Fond národného majetku SR
bol na základe § 2 a § 4 zákona č. 375/2015 Z.z. zrušený. Rozhodnutím č. 49/2015 MH SR bola
spoločnosť MH Manažment, a.s. určená ako právny nástupca Fondu národného majetku SR. Nakoľko

súd nevykonával dokazovanie a neviedol konanie za prítomnosti, podľa názoru odvolateľa, povinnej
osoby ako nástupcu pôvodne žalovaného v 1. rade, je celé konanie postihnuté zásadnou procesnou
vadou, v zmysle ktorej je napadnuté rozhodnutie nezákonné.
Podľa názoru žalobcu 4/ má konanie pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia, ďalšiu procesnú vadu, ktorá nadväzuje na nesprávny procesný postup súdu

prvej inštancie z dôvodov uvedených v bode 9. až 12. odôvodnenia odvolania žalobcu 4/, a ktorá
procesná vada spôsobuje rovnako tak nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu nezákonného
vykonaniakonaniaadokazovaniavpodstatnejčastikonaniauskutočnenéhopredsúdomprvejinštancie.
Pôvodní žalobcovia podali vo veci žalobu voči žalovaným a to žalovanému v rade 1/ BENZINOL, š. p.
a žalovanému v rade 2/ Ministerstvu pre správu a privatizáciu národného majetku SR. Na pojednávaní

uskutočnenomdňa16.08.1996právnyzástupcažalobcovpoukázalnazánikpôvodnežalovanéhovrade
1/ a navrhol vykonanie dokazovania za účelom zistenia správne pasívne legitimovaného žalovaného v
rade1/namiestopôvodnéhožalovanéhovrade1/.PrávnyzástupcanavrholvyzvaťspoločnosťBenzinol,
a.s. na preukázanie toho, či došlo k transformácii štátneho podniku na akciovú spoločnosť, resp. na
zistenie toho, či táto spoločnosť prevzala práva a záväzky spoločnosti BENZINOL, š.p.. Zároveň navrhol

vyžiadať si z obchodného registra doplnenie výpisu na zistenie tej skutočnosti, ako zanikla spoločnosť
BENZINOL, š.p. a ako vznikla spoločnosť Benzinol, a.s.. Rovnako tak navrhol vyzvať Ministerstvo
priemyslu SR k zisteniu, či došlo k rozhodnutiu o zmene š.p. na a.s., resp. k privatizácii š.p. a na základe
čoho. Treba si uvedomiť, že v tom čase neboli verejne prístupné registre tak, ako tomu je dnes a nebolomožné voľne nahliadnuť do výpisov z obchodných registrov jednotlivých spoločností, preto navrhnutie
vykonania dôkazov vo vyššie uvedenom rozsahu malo svoje opodstatnenie za účelom zistenia právneho
nástupcu pôvodného žalovaného v rade 1/spoločnosti BENZINOL, š.p.. Právny zástupca žalobcov

rovnako tak na pojednávaní dňa 16.08.1996 oznámil, že trvá na účasti žalovaného v rade 2/ v konaní.
Napriek týmto procesným návrhom žalobcov uskutočňoval súd prvej inštancie v ďalšom období všetky
úkony vo veci, teda aj dokazovanie vo veci, len so spoločnosťou Benzinol, a.s., bez zistenia toho,
či je tento subjekt oprávneným účastníkom konania na strane žalovaných. Spoločnosť Benzinol, a.s.,
bola v zmysle Notárskej zápisnice č. N 328/01, Nz 312/01 zo dňa 27.4.2001 zlúčená bez likvidácie

so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., so sídlom Vlčie hrdlo, Bratislava, IČO: 31 322 832, na ktorú prešli
všetky práva, povinnosti a záväzky zlučovanej spoločnosti v súlade s ust. § 69 Obchodného zákonníka.
Spoločnosť SLOVNAFT, a.s. následne vystupovala v konaní ako žalovaný v rade 1/. Žalobca v rade 4/
sa tak domnieva, že súd prvej inštancie vykonával dokazovanie a konanie vo veci v období najmenej od
16.08.1996 s nesprávnou osobou, ktorá nebola žalobcami označená ako pasívne legitimovaný účastník
konania /Benzinol, a.s. a následne Slovnaft, a.s./ a zároveň vykonával v období najmenej od 16.08.1996

do roku 2022 konanie a dokazovanie bez účasti žalovaného v rade 2/, ktorého až dodatočne v roku 2022
uznesením opätovne pribral do konania ako stranu sporu na strane žalovaných a túto stranu konania
dovtedy neupovedomoval o úkonoch realizovaných v konaní žiadnym spôsobom, čo má podľa názoru
žalobcu 4/ za následok nezákonnosť vykonania dokazovania v celom tomto období súdneho konania.
Ak preto súd prvej inštancie v bode 54. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazuje na právne

nástupníctvo súčasného žalovaného v rade 1/ namiesto pôvodného žalovaného v rade 1/, má za to, že
ide o nesprávne právne posúdenie tejto skutočnosti, nakoľko ako uviedol, podľa listinných dôkazov nie
je právnym nástupcom spoločnosti BENZINOL, š.p. spoločnosť Benzinol, a.s., resp. následne Slovnaft,
a.s., ale spoločnosť MH Manažment, a.s.. Z listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise je tak
zrejmé, že súd prvej inštancie najmenej v období od 16.08.1996 konal z nesprávnou osobou žalovaného

v rade 1/, resp. vôbec nekonal so žalovaným v rade 2/, čo má za následok uskutočnenie nezákonného
dokazovania a vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
V rámci odôvodnenia odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolateľ poukázal
na to, že v právnom štáte má byť základom výkladu práva zdravý rozum. V konaní sa žalobcovia
domáhali vydania vecí, ktoré povinné osoby odňali ich právnym predchodcom a ktoré povinná osoba

odmietla bez zákonného dôvodu vrátiť žalobcom, pričom úmyselným konaním tejto osoby, ktoré jej
zákon zakazoval, došlo ku vzniku stavu, kedy súd prvej inštancie konštatuje nemožnosť ich vydania
oprávneným osobám, čo s určitosťou podľa odvolateľa nie je v súlade s čl. 2 a č. 5 základných princípov
CSP. Uviedol, že samotné prejednanie nárokov žalobcov súdom prvej inštancie v trvaní viac ako 30
rokov spôsobuje absolútne neprípustný zásah do práv žalobcov, ktoré boli v dôsledku nekonania súdu

porušené hrubým a neospravedlniteľným spôsobom. Poukázal na okolnosť, že síce podľa súdu majú
žalobcovia zákonný nárok na vydanie veci, ale vzhľadom ku zmenám uskutočneným na veciach, ich
nie je možné vydať a teda nároku žalobcov vyhovieť. Odvolateľ má za to, že takýto výsledok sporu je
spôsobený predovšetkým nečinnosťou súdu a nemôže byť v konečnom dôsledku na ťarchu žalobcov,
že im súd nárok neprizná, čo je s určitosťou v rozpore s výkladom práva v právnom štáte. Záverom

odvolateľ poukázal na porušenie svojho ústavného práva deklarovaného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie a dokazovanie.

15. K odvolaniu žalobcu v 4. rade sa vyjadril žalovaný v 1. rade. Poukázal na správnosť napadnutého
rozsudku a závery znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že znalec podrobne skúmal možnosti,

či došlo alebo nedošlo k zásadnej prestavbe pôvodnej viacúčelovej budovy postavenej na parcele XXX/
X a k zásadnej prestavbe pôvodnej skládky sudov, ako aj či došlo k zásadnej prestavbe pôvodnej
rampy.Vzhľadomnajednoznačnýzáverznaleckéhoposudkupovažuježalovanýv1.radeposudzovanie
predbežnej otázky o neplatnosti právnych úkonov podľa § 9 zákona o mimosúdnych rehabilitáciách, za
irelevantné. Vo vzťahu k námietke žalobcu v 4. rade o nekonaní so správnym žalovaným, žalovaný v 1.

rade uviedol, že súd s Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR ako žalovaným
v 2. rade konal v tom zmysle, že tento bol predvolávaný na pojednávania. Týchto sa nezúčastňoval
z dôvodu uvedenom vo vyjadrení, ktorým namietal pasívnu vecnú legitimáciu s tým, že povinnou osobou
na vydanie veci je tá právnická osoba, ktorá drží vec a žalobu žiadal žalovaný v 2. rade zamietnuť.
Na margo dĺžky súdneho konania žalovaný v 1. rade uviedol, že súd na žiadosť žalobcov uznesením

zo dňa 14.03.2001 konanie prerušil z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní s vlastníkom
nehnuteľností. Až po niekoľkých urgenciách súdu žalobcovia navrhli pokračovanie v konaní v roku 2014.
Pokiaľ ide o námietku odvolateľa o nedoplnení dokazovania, poukázal žalovaný v 1. rade na skutočnosť,
že žalobcovia po oboznámení sa so závermi znalca v roku 2019, mali dostatočný časový priestor nanávrhy na doplnenie dokazovania aj s poukazom na kontradiktórnosť civilného sporového konania. Vo
vzťahu k vytýkanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný v 1. rade poukázal na správnosť
právneho posúdenia, pričom samotný odvolateľ v odvolaní neuviedol, v čom malo spočívať nesprávne

právne posúdenie veci. Uplatnený nárok na náhradu škody zo strany žalobcu v 4. rade žalovaný v 1.
rade neuznal a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcov nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania.

16. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v 4. rade nie je dôvodné.

17. Z ust. § 380 ods. 1 CSP vyplýva viazanosť odvolacieho súdu odvolacími tak, ako ich vymedzil
odvolateľ a tým je zároveň obmedzená preskúmavacia právomoc odvolacieho súdu maximálne na
rozsah a dôvody vymedzené v odvolaní s výnimkou procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP.

18. Podľa § 365 ods. 1 písm. a), f), h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené

procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu
prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania.

20. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon sa vzťahuje
na zmiernenie následkov niektorých majetkových a iných krívd, ktoré vznikli občianskoprávnymi

a pracovnoprávnymi úkonmi a správnymi aktami, urobenými v období od 25. februára 1948 do 1. januára
1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) v rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti, rešpektujúcej
práva občanov vyjadrené Chartou Organizácie Spojených národov, Všeobecnou deklaráciou ľudských
práv a nadvädzujúcimi medzinárodnými paktami o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych
a kultúrnych právach.

Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 87/191 Zb., povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku
dňu účinnosti tohto zákona vec držia, s výnimkou
a) podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi alebo
účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka však neplatí, ak ide o veci nadobudnuté od
právnických osôb po 1. októbri 1990,

b) cudzích štátov.
Povinnými osobami sú tiež fyzické osoby, ktoré nadobudli vec od štátu, ktorý získal oprávnenie s ňou
nakladať za okolností uvedených v § 6 zákona, a to v prípadoch, keď tieto osoby nadobudli vec buď v
rozpore s vtedy platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia osoby nadobúdateľa,
ďalej aj osoby blízke týmto osobám, pokiaľ na ne tieto osoby vec previedli.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v ktorom sa nachádzala
ku dňu doručenia písomnej výzvy na vydanie veci povinnej osobe.
Podľa § 8 ods. 1 ž a zákona č. 87/1991 Zb.,
(1)stavby, ktoré zásadnou prestavbou stratili svoj pôvodný stavebno-technický charakter, sa nevydávajú.(2) Povinná osoba je povinná vydať pozemok, na ktorom bola umiestnená zaniknutá stavba, pokiaľ nejde
o prípad podľa odseku 3.
(3) Pozemok, na ktorom je umiestnená stavba, ktorá bola zriadená až po prevzatí pozemku štátom, sa

nevydáva.
(4) Pozemok, ku ktorému bolo zriadené právo osobného užívania, sa oprávnenej osobe nevydáva.
(5) V prípadoch uvedených v odsekoch 1 až 4 patrí oprávnenej osobe finančná náhrada podľa § 13
zákona, pokiaľ jej nebola vec vydaná.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č.87/1991 Zb.

(1) Povinná osoba je povinná s vecami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou
riadneho hospodára; odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo
previesť do vlastníctva iného ani prenechať inému do užívania s výnimkou dohôd o odovzdaní a prevzatí
bytu,
uzavretých na podklade dohôd o výmene bytu. Také právne úkony sú neplatné.
(2) Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením svojich

povinností podľa odseku 1, zostáva ustanovením § 10 zákona nedotknuté.
Podľa § 13 ods. 1, 3, 4 zákona č. 87/1991 Zb.
(1) Finančná náhrada sa oprávnenej osobe poskytuje len za nehnuteľnosť, ktorú jej nemožno vydať,
alebo ak táto osoba požiada o finančnú náhradu podľa § 7 ods. 3, 4 a 5 zákona.
(3) Písomnú žiadosť o finančnú náhradu treba podať na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy

republiky najneskôr v lehote jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona alebo v lehote jedného roka
odo dňa, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie veci alebo
ktorým bola oprávnená osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení
neskorších predpisov, alebo v lehote jedného roka odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie,
ktorým sa vyhovelo protestu prokurátora podanému podľa § 31; inak nárok na finančnú náhradu zaniká.

(4) Na žiadosť podľa odseku 3 poskytne ústredný orgán štátnej správy republiky oprávnenej osobe
finančnú náhradu najneskôr do šiestich mesiacov od doručenia žiadosti.

22. Súd uvedomujúc si krivdy z minulosti, ktoré postihli právnych predchodcov žalobcov, nenachádza
dôvod majúci oporu v citovaných ustanoveniach zákona č. 87/1991 Zb. a ani v príslušných

ustanoveniach CSP, pre ktorý by bolo opodstatnené a možné napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo
zmeniť. Naviac z procesného hľadiska pôvodní žalobcovia zomreli, avšak zo strany žalobcov doposiaľ
nebol formulovaný procesne správny žalobný petit, a to že do dedičstva po právnych predchodcov
žalobcov sporné nehnuteľnosti patria.

23. Žalobe nebolo možné vyhovieť ani po prípadnej zmene petitu, vzhľadom na skutočnosť, že novo
uplatňovaný nárok na náhradu škody za prevody sporných nehnuteľností povinnou osobou po uplynutí
reštitučného nároku nie je možný. Z dokazovania spoľahlivo vyplynulo, že ide o nehnuteľnosti, ktoré
nebolo možné vydať. S poukazom na správne zistený záver súdu prvej inštancie o nemožnosti vydania
predmetných nehnuteľností, nebolo na mieste ani posudzovanie platnosti, resp. neplatnosti právnych

úkonov žalovaného v 1. rade v kontexte s ust. § 9 cit. zákona č. 87/1991 Zb.. Povinnosť súdu
prejudiciálne skúmať platnosť namietaných právnych úkonov zo strany žalovaného v 1. rade podľa ust.
§ 9 zákona č. 87/1991 Zb. by bola na mieste, pokiaľ by sa jednalo o nehnuteľnosti, ktoré podliehajú
režimu ich vydania podľa príslušných ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. O čo však v prejednávanej veci
nešlo. Keďže povinná osoba, ako spoľahlivo vyplynulo z vykonaného dokazovania, nemala povinnosť

vydať predmetné nehnuteľnosti, nemohli sa na ňu vzťahovať povinnosti podľa § 9 zákona č. 87/1991
Zb. a sankcie z tohto ustanovenia vyplývajúce.

24. Závery znaleckého posudku spoľahlivo a presvedčivo preukázali, že nehnuteľnosti uplatňované
žalobcami v pôvodnom stave neexistujú a nie je možné reálne oddeliť pôvodné pozemky od iných

pozemkov a stavieb na nich stojacich. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú
aj v záverečnej reči vznesenú požiadavku žalobcov o doplnenie dokazovania. V podmienkach
kontradiktórnosti civilného sporového konania a za stavu sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania
je správny záver súdu prvej inštancie o nevykonávaní doplnenia znaleckého dokazovania. Napokon
závery znalca boli žalobcom známe niekoľko rokov a nič žalobcom nebránilo v konaní poskytnúť súdu

súkromný znalecký posudok, alebo včas podať návrh na doplnenie znaleckého dokazovania.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu ani prípadné posúdenie nároku na finančnú náhradu podľa § 13
zákona č. 87/1991 Zb., ktorý však žalobcovia v konaní nikdy neuplatňovali a ani nevyplýva z obsahunepripusteného návrhu na zmenu žaloby, nie je na mieste, nakoľko žiaden zo žalovaných nie je
povinným ústredným orgánom štátnej správy, a to ani podľa názoru odvolateľa, ktorý dôvodil, že pasívna
vecná legitimácia patrí spoločnosti MH Manažment, a.s.. Napokon zákonodarca definuje podmienky pre

uplatnenie si finančnej náhrady najprv na ústrednom orgáne štátnej správ SR podľa § 13 ods. 3 zákona
č. 87/1991 Zb. Bez tohto mimosúdneho uplatnenia finančnej náhrady by beztak bola akákoľvek zmena
žaloby predčasná.

26. K odvolacej námietke žalobcu 4/ spočívajúcej v procesnej vade nekonania s povinnou osobou a

nekonania so žalovaným v 2. rade odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie v
bodoch 53. a 54. napadnutého rozsudku. Navyše uvádza, že v čase podania žaloby vystupoval v pozícii
žalovaného v 1. rade Benzinol, š.p., ktorý bol zrušený rozhodnutím ministra priemyslu bez likvidácie
k 31.05.1992 a jeho majetok prevzal Fond národného majetku (ďalej aj FNM) zriadený zákonom č.
253/1991 Zb. s účinnosťou od 28.06.1991. FNM mal zákonné oprávnenie zakladať spoločnosti a vkladať
do nich vklady, či predávať majetok v dražbách (§ 12 ods. 1 citovaného zákona), ktoré oprávnenie využil

aj vo vzťahu k majetku zrušeného Benzinolu, š.p. a tento v rámci privatizácie previedol na Benzinol,
a.s. ku dňu 10.06.1992. Spoločnosť MH Manažment, a.s., ktorá podľa odvolania žalobcu 4/ mala byť
účastníkom konania na strane žalovaného v 1. rade namiesto spoločnosti Slovnaft, a.s., vznikla až
19.12.2015, teda v čase, keď majetok Benzinolu, š.p., už nevlastnil FNM, ale Benzinol, a.s., v dôsledku
čohopredmetnýmajetoknemoholprejsťnanástupcuFNM.Žalobcomnapriektomuničnebránilorozšíriť

okruh žalovaných, s ktorým procesným úkonom a aj pasívnou legitimáciou spoločnosti MH Manažment,
a.s., by sa musel súd vysporiadať v rozhodnutí. Ak žalobcovia k tomuto nepristúpili, súdu prvej inštancie
neostávala iná možnosť, než konať s existujúcim subjektom pôvodného žalovaného Benzinolu, š.p.,
teda so spoločnosťou Slovnaft, a.s. v súlade s § 107 ods. 4 OSP a následne § 64 CSP.
Bez právneho významu je odvolacia námietka žalobcu 4/ o nekonaní so žalovaným 2/ Odňatia práva

konať pred súdom by sa totižto mohol domáhať samotný žalovaný 2/ a nie žalobca 4/.

27. Zhrnúc súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie je aj podľa odvolacieho súdu najpodstatnejším
dôvodom pre zamietnutie žaloby žalobcov nemožnosť vydania predmetných nehnuteľností podľa ust.
§ 8 ods. 1 a 3 zákona č. 87/1991 Zb. Namietaná dĺžka konania pred súdom prvej inštancie, aj pri

zohľadnení prerušenia konania na návrh žalobcov, by mohla predstavovať aj podľa odvolacieho súdu
zásah do ústavných práv žalobcov prameniacich z čl. 2 a čl. 5 CSP v spojení s čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky, avšak ani porušenie ústavných práv žalobcov na súdnu ochranu bez všetkého nemôže
zakladať procesný úspech vo veci.

28. Odvolací súd zdôrazňujúc základný účel zákona č. 87/1991 Z.z. vymedzený zákonodarcom v jeho
preambule zastáva presvedčenie o vôli napraviť majetkové krivdy na vlastníctve právnych predchodcov
žalobcov. Tieto však nebolo možné napraviť v prejednávanej veci z dôvodu existencie zákonných
podmienok pre nevydanie predmetných nehnuteľností definovaných zákonodarcom v citovanom
ustanovení § 8 zákona č. 87/1991 Zb. V tejto súvislosti upriamuje odvolací súd pozornosť na výslovné

znenie zákona v § 13 ods. 3 cit. zákona.

29. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie

uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.

30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa ust. § 387 CSP rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil. O trovách konania odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
podľa ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 257 CSP. Rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd vníma

prítomnosť okolností hodných osobitného zreteľa dané povahou uplatneného nároku podľa zákona
o mimosúdnych rehabilitáciách v spojení s účelom zákona. Významnou okolnosťou pre nepriznanie
trov odvolacieho konania sú aj podľa odvolacieho súdu majetkové pomery sporových strán, konkrétne
žalovaného v 1. rade a taktiež okolnosť, že žalobcovia v čase podania žaloby nemohli predpokladať
výsledky znaleckého dokazovania o nemožnosti vydať sporné nehnuteľnosti.

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).