Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32C/19/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1621200891
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1621200891.4

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci žalobcu: FIVE – RENT – IMMOBILIEN GmbH, IČO: FN 449026 H,
Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika, zast.: Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ
& PARTNERS s.r.o., IČO: 36 857 882, Pod poľom 1652, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: D. E. B., F., G. D. H. XXXX/X, XXX XX D., o
vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd v r a c i a žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa
systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po

právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2021 sa pôvodný žalobca ONE – RENT – IMMOBILIEN GmbH,
IČO: FN 449030 p, Obere Hauptstraße 25, 2422 Pama, Rakúska republika, domáhal uloženia povinnosti
žalovanej vypratať ubytovací priestor č. 04-ZA nachádzajúci sa na prízemí stavby – budovy súp. č.
XXXX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2642

m2, zapísanej v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom na
LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. a odovzdať ho pôvodnému žalobcovi v lehote 15 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku. Na odôvodnenie žaloby pôvodný žalobca uviedol, že je vlastníkom stavby
budovy so súp.č. XXXX (ďalej len „hotel B.“), postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 2642 m2, ktoré nehnuteľnosti sú evidované na LV č. XXXX vedenom
pre k.ú. B.. Predmetný hotel B. je evidovaný na liste vlastníctva ako budova obchodu a služieb.

Pôvodný žalobca uviedol, že je tiež vlastníkom pozemkov – parciel registra KN-C č. XXX/X – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 2642 m2 a parciel registra KN-C č. XXX/X – ostatná plocha o výmere
20138 m2, evidovaných taktiež na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Malacky, katastrálny
odbor, pre k.ú. B., obec B., okres Malacky. Na prízemí hotela B. sa nachádza ubytovací priestor
č. 04-ZA (ďalej len ako ,,ubytovací priestor“), ktorý neoprávnene užíva žalovaná, čím zasahuje do
vlastníckeho práva pôvodného žalobcu. Podľa doteraz známych tvrdení žalovanej, táto mala užívať

ubytovací priestor približne od decembra 1988, kedy bol tento ubytovací priestor pridelený manželovi
žalovanej ako „služobný byt“. O jeho pridelení rozhodol jeden z predchádzajúcich vlastníkov hotela
B., konkrétne Slovenský zväz výrobných družstiev v Bratislave rozhodnutím zo dňa 13.12.1988, č.k.
IV/1817/88, a to v nadväznosti na vtedy existujúci pracovný pomer manžela žalovanej založený
pracovnou zmluvou zo dňa 01.11.1988 s pracovným zaradením domovník. Manžel žalovanej prestal
dňa 01.11.1991 vykonávať prácu domovníka, na ktorý pracovný pomer bol tento ubytovací priestor

viazaný, keďže došlo k rozviazaniu pracovného pomeru. Pôvodný vlastník hotela B. manželovi žalovanej
údajne nedoručil žiadnu výpoveď z nájmu ubytovacieho priestoru a z dôvodu tu uvedeného žalovanáa jej manžel tento naďalej užívali. Manžel žalovanej si počas trvania manželstva našiel inú známosť a
dňa 24.06.1988 trvale opustil ich spoločnú domácnosť. Aj po tomto čase však žalovaná ďalej užívala
ubytovací priestor, pričom jeho užívanie trvalo aj ku dňu podania žaloby. Žalovaná pôvodnému žalobcovi

na jeho výzvu na preukázanie oprávnenia na užívanie ubytovacieho priestoru uviedla, že oprávnenosť
užívania ubytovacieho priestoru odvodzuje od toho, že tento ubytovací priestor sa prijatím zákona č.
189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami mal
stať bežným nájomným bytom, čím sa mala žalovaná stať spoločnou nájomníčkou bytu. Následne, po
opustení spoločnej domácnosti manželom žalovanej, malo podľa žalovanej dôjsť k prechodu nájmu

bytu a žalovaná sa tak mala stať výlučnou nájomníčkou bytu. Podľa pôvodného žalobcu žalovaná
užíva ubytovací priestor patriaci do výlučného vlastníctva pôvodného žalobcu neoprávnene, proti
vôli pôvodného žalobcu, bez akéhokoľvek právneho titulu, ktorý by ju oprávňoval na jeho užívanie.
Žalovaná nemá právo k užívaniu ubytovacieho priestoru odvodené od pôvodného žalobcu ako vlastníka
ubytovacieho priestoru a hotela B. a ani od právneho predchodcu pôvodného žalobcu. Žalovaná sa
v predmetnom ubytovacom priestore nachádza bez právneho dôvodu, odmieta ho opustiť a za jeho

užívanie neplatí pôvodnému žalobcovi žiadnu odplatu. Žalovaná svojím konaním bráni pôvodnému
žalobcovi v slobodnom užívaní jeho majetku a zasahuje mu do výkonu ústavou garantovaného práva
vlastniť majetok t.j. neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu k ubytovaciemu
priestoru a k hotelu B.. Žalovaná svoje užívacie (žalovanou tvrdené nájomné) právo odvodzuje v
podstate od argumentácie uvedenej v rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 5C/622/2008 zo dňa

24.11.2010 v právnej veci o vypratanie bytu, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 5Co 230/2012 zo dňa 19.6.2012. V tomto konaní vystupoval ako žalobca REALITY-NÁJOMNÁ
SK s.r.o. proti žalovanej. Pôvodný žalobca uviedol, že týmito rozhodnutiami nedisponuje, avšak podľa
žalovanej v prvostupňovom rozhodnutí súd skonštatoval, že ,,dňom 01.0.1992 nadobudla účinnosť
novela občianskeho zákonníka. Podľa § 871 ods. 3 Občianskeho zákonníka osobné užívanie bytov

slúžiacich trvalému ubytovaniu pracovníka organizácie sa mení na chránený nájom – služobného bytu,
pokiaľ tieto byty spĺňajú kritéria stanovené týmto zákonom pre služobné byty, pokiaľ tieto podmienky nie
sú splnené, mení sa takéto osobné užívanie na chránený nájom. Podľa § 1 zák.č. 189/1992 Zb. ods.
5 povahu služobného bytu stráca byt vtedy, keď nájomca služobného bytu prestal vykonávať prácu, na
ktorú je nájom služobného bytu viazaný a prenajímateľ do 3 mesiacov nevypovedal nájom.“ „Spoločné

užívanie služobného bytu manželmi sa zmenilo na spoločný nájom. Po tom, čo manžel odporkyne
natrvaloopustilspoločnúdomácnosť,podľa§708Obč.zák.došlokprechodunájmubytuaodporkyňasa
stala výlučnou nájomníčkou bytu.“. Pôvodný žalobca v podanej žalobe tvrdil, že ubytovací priestor nikdy
nemal povahu bytu v zmysle zákona č. 189/1992 Zb. a touto skutočnosťou sa súdy v konaní o vypratanie
na návrh žalobcu REALITY-NÁJOMNÁ SK s.r.o. proti žalovanej nezaoberali a neskúmali, či ubytovací

priestor je svojou povahou bytom pri splnení zákonných požiadaviek na takéto určenie. V zmysle
uvedeného pôvodný žalobca poukázal na to, že bez toho, aby bola vyriešená táto základná otázka
nemožno hovoriť o vzniku práva osobného užívania bytu, a teda v zmysle § 871 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nemožno vyvodiť ani to, že vzniklo právo nájomné k ubytovaciemu priestoru, ktorý nemá
povahu bytu. Ubytovací priestor užívaný žalovanou podľa pôvodného žalobcu nemožno považovať za

byt podľa príslušných právnych predpisov, v dôsledku čoho žalovanej nemohlo vzniknúť nájomné a ani
iné užívacie právo k tomuto ubytovaciemu priestoru.

2. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe poukázala na skutočnosť, že charakter priestoru
označovaného ako „ubytovací priestor č. 04-ZA“ ako bytu, konštatoval už Okresný súd Malacky v

rozsudku pod sp. zn. 5C/622/2008, ktorý následne potvrdil Krajský súd v Bratislave v rozsudku pod sp.
zn. 5Co/230/2012, pričom tieto rozhodnutia súdov sa tiež týkali povahy bytu a povahy nájmu bytu a boli
vydané na základe návrhu vtedajšieho vlastníka budovy hotela B. zo dňa 23.06.2008 na vypratanie bytu.
O uvedených rozhodnutiach má vedomosť aj pôvodný žalobca, hoci tvrdí, že ich znenie údajne nemá k
dispozícii.Žalovanátedaužívabytnazákladenájomnéhovzťahuriadneavsúladesprávnymporiadkom

Slovenskej republiky, nebráni pôvodnému žalobcovi v užívaní ostatných častí a príslušenstva budovy, a
ani priľahlých pozemkov, pričom za užívanie bytu riadne platí a platila pôvodnému žalobcovi, resp. jeho
právnym predchodcom nájomné vo forme súdnej úschovy, vedenej na súde pod sp. zn. 8U/35/2010.
VzhľadomnavyššieuvedenésúdnerozhodnutiaKrajskéhosúduvBratislave(podsp.zn.17Co/244/93a
sp. zn. 5Co/230/2012) považuje tieto žalovaná za prekážku právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae),

keďže sa už v minulosti z totožných dôvodov domáhal vypratania bytu predchádzajúci vlastník budovy.

3.Pôvodnýžalobcavosvojejreplikeuviedol,žepodľanehojetvrdenáprekážkaprávoplatnerozhodnutej
veci v predmetnom konaní právne irelevantná, keď v zmysle teórie procesného práva je vymedzenáprekážka právoplatne rozhodnutej veci dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb (sporových strán) a
totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby
ako v ukončenom právoplatným rozhodnutím súdu. Ďalej je možné poukázať na to, že výklad pojmu ,,tá

istá vec“ je pomerne jednotný v tom zmysle, že musí ísť o tie isté subjekty práva, ktoré vystupovali v
pôvodnom konaní ako sporové strany, a ten istý predmet konania. Ak sa teda konanie netýka tých istých
subjektov, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok právoplatného rozhodnutia
súdu nie je v tomto prípade záväzný pre konajúci súd ani účastníka konania. Pôvodný žalobca poukázal
na tú skutočnosť, že v žalovanej namietaných konaniach v procesnom postavení žalobcu vystupovala

obchodná spoločnosť REALITY – NÁJOMNÁ SK, s.r.o., resp. COOPS, družstvo – cestovná kancelária.
Naproti tomu v tomto konaní vystupuje v procesnom postavení žalobcu spoločnosť ONE – RENT
– IMMOBILIEN GmbH. Z uvedeného je nesporné, že nejde o tie isté subjekty, keď v procesnom
postavení žalobcu vystupujú dve rozdielne spoločnosti, čím nedochádza k naplneniu jedného z kritérií
nevyhnutných k tomu, aby išlo o prekážku právoplatne rozhodnutej veci, tzn. v danom prípade nejde o
totožnosť osôb (sporových strán) a preto tvrdenie žalovanej možno označiť za bezpredmetné.

4. Súd vo veci rozhodol uznesením č.k. 32C/19/2021-99 zo dňa 27.10.2022 tak, že konanie o žalobe
žalobcu podľa ustanovenia § 230 C.s.p., teda pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci zastavil
a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho
poplatku vo výške 92,80 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO:

36 631 124, Partizánska cesta 9, Banská Bystrica, po právoplatnosti uznesenia.

5. Na základe pôvodným žalobcom podaného odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
9Co/38/2023-167 zo dňa 27.04.2023 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd vyslovil právny záver, že súd prvej inštancie

mal rozhodnúť najprv o návrhu na pripustenie zmeny žalobcu, ktorý mu bol doručený ešte pred vydaním
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, no naďalej konal s pôvodným žalobcom. Tým, že súd prvej
inštancie konal so subjektom, ktorý na základe predložených listinných dôkazov už v čase rozhodovania
o zastavení nebol výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom nový vlastník zjavne mieni
pokračovať v konaní, pochybil a z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie bola uložená povinnosť rozhodnúť o návrhu
na zmenu žalobcu a následne opätovne posúdiť, či konaniu nebráni prekážka rei iudicatae, pričom
odvolací súd poznamenal, že s ohľadom na obsah spisového materiálu včítane pripojeného spisu
Okresného súdu Malacky sp.zn. 5C/622/2008 sa úvahy o existencii prekážky res iudicatae javia ako
opodstatnené.

6. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu Okresný súd Malacky uznesením č.k. 32C/19/2021-181 zo
dňa 18.10.2023 v súlade s návrhom pôvodného žalobcu a so súhlasom nového žalobcu pripustil, aby
z konania na strane žalobcu vystúpil ONE-RENT-IMMOBILIEN GmbH a na jeho miesto vstúpil nový
žalobca FIVE-RENT-IMMOBILIEN GmbH.

7. Súd si pripojil a preštudoval spis sp.zn. 5C/622/2008 a zistil, že otázka, ktorú má riešiť podľa
žaloby podanej pôvodným žalobcom dňa 12.03.2021 (teda vypratanie nehnuteľnosti - ubytovacieho
priestoru č. 04/ZA nachádzajúceho sa na prízemí stavby – budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele
registra KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2642 m2, zapísaného v katastri

nehnuteľností vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre obec a
k.ú. B. žalovanou) je totožná s otázkou, ktorá už bola tunajším súdom právoplatne rozhodnutá. Zo
spisu 5C/622/2008 súd zistil, že žaloba v uvedenej veci bola podaná právnym predchodcom žalobcu
(prechádzajúcim vlastníkom predmetnej budovy) proti totožnej žalovanej a vo veci bolo rozhodnuté
rozsudkom zo dňa 24.11.2011. Proti predmetnému rozsudku podal právny predchodca žalobcu (v

procesnom postavení žalobcu) odvolanie datované dňom 23.02.2012 a doručené súdu 27.02.2012, o
ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 5Co/230/2012-168 zo dňa 19.06.2012 tak, že
rozsudok Okresného súdu Malacky potvrdil. Vec je tak právoplatne skončená. Žalobca svoju aktuálnu
žalobu založil prakticky na tých istých skutkových tvrdeniach, ako bola založená žaloba pôvodná,
avšak s doplnením a zvýraznením jeho argumentu, že žalovanou užívaný priestor nemá charakter bytu.

S poukazom na tento argument a na skutočnosť, že v pôvodnom konaní vystupovala ako žalobca
právnická osoba odlišná od žalobcu, považoval pôvodný žalobca námietku rei iudicatae vznesenú
žalovanou za nedôvodnú. V podanom odvolaní pôvodný žalobca doplnil, že otázkou charakteru
predmetného priestoru sa súdy v predchádzajúcom konaní absolútne nezaoberali a nijako ju neposúdili,teda neskúmali kolaudačné rozhodnutie ani ostatné okolnosti potrebné na prijatie jednoznačného záveru
otom,žeubytovacípriestorjebytomaspĺňavšetkystavebnotechnicképožiadavkyupravenépríslušnými
normami. V opačnom prípade (t.j. ak by sa súdy v predchádzajúcom konaní touto otázkou náležite

vysporiadali) pôvodný žalobca predpokladá, že by žalovaná v rámci svojich podaní a rovnako súd v
rámci odôvodnenia uznesenia poukázali na konkrétne závery súdov z predchádzajúceho konania, z
ktorých by bolo jednoznačne a nesporne zrejmé, že tieto sa touto otázkou riadne zaoberali a túto riadne
posúdili tak, že ich závery možno považovať za záväzné pre ďalšie právne vzťahy či súdne konania.
Podľanázorupôvodnéhožalobcutakbolozrejmé,žesúdysanapriektomu,žesalogickystoutootázkou

mali pri prijatí ich záverov riadne vysporiadať, túto zrejme v dôsledku absencie obdobnej námietky a
odlišnej argumentácie zo strany právneho predchodcu žalobcu opomenuli a jednoducho len, nevedno
na akom právnom základe, postupovali a vec posúdili tak, ako keby bolo ubytovací priestor možné
považovať za byt v právnom i faktickom ponímaní. Pôvodný žalobca tiež uviedol, že prijatie správnosti
argumentácie súdu vo vzťahu k naplneniu podmienok posúdenia veci ako res iudicata spočívajúcej v
totožnosti účastníkov konania by okrem iného znamenalo, že vlastník nehnuteľnosti, t.j. žalobca (resp.

akýkoľvek ďalší vlastník nehnuteľnosti) je nadobudnutím nehnuteľnosti nútený bez akejkoľvek možnosti
akceptovať jej právny stav napriek tomu, že tento je nezákonný, a to aj napriek tomu, že v pôvodnom
konaní nevystupoval a o tomto spore nič nevedel a naviac aj ak bol tento spor založený na odlišnom
skutkovom základe v porovnaní s tým, na základe ktorého chce žalobca uplatniť jemu prislúchajúce
práva.

8. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku („C.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

9.Vzmysle§230C.s.p.,aksaoveciprávoplatnerozhodlo,nemôžesaprejednávaťarozhodovaťznova.

10. Na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci a rozhodnúť, prihliada
súd kedykoľvek za konania. Jednou z procesných podmienok konania je aj absencia prekážky

právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) podľa § 230 C.s.p. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je
neodstrániteľnýmnedostatkompodmienokkonania,ktorýmázanásledokzastaveniekonania.Prekážka
rei iudicatae nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa
týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v

novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom,
je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je
daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade,
ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je
významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp. zn. 5 Cdo 120/2009).

11. Pri skúmaní podmienok konania súd zistil, že medzi tými istými sporovými stranami (právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou) a o tej istej veci – nároku žalobcu, resp. právneho predchodcu
žalobcu (pôvodného vlastníka nehnuteľnosti) na vypratanie totožnej nehnuteľnosti žalovanou už bolo
právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky, č.k. 5C/622/2008-148 zo dňa 24.11.2011

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Co/230/2012-168 zo dňa 19.06.2012. V
pôvodnom konaní bol síce žalobcom právny predchodca žalobcu, teda vtedajší vlastník predmetnej
nehnuteľnosti, predmetom sporu však bol totožný nárok na vypratanie totožnej nehnuteľnosti žalovanou
z rovnakého právneho dôvodu, a to že žalovanej nesvedčí právo predmetný priestor užívať. Na
uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v aktuálnom konaní žalobca doplnil svoju právnu argumentáciu

prípadne aj nad rámec argumentácie žalobcu v pôvodnom konaní, pretože tým nedošlo k uplatneniu
iného práva na súde a skutkové tvrdenia žalobcu navyše zostali rovnaké. Žalobou doručenou súdu dňa
12.03.2021 sa tak podľa názoru súdu žalobca domáha rozhodnutia, ktorého sa jeho právny predchodca
domáhal už v pôvodnom konaní. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani námietka žalobcu, žesúdy v pôvodnom konaní neriešili ako predbežnú otázku to, či je možné priestor užívaný žalovanou
považovať za byt alebo nie. Z odôvodnenia prijatých rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že ako súd prvej
inštancie, tak i súd odvolací dospeli k záveru o tom, že predmetný priestor má charakter bytu, teda že

táto otázka nimi bola ako predbežná otázka riešená (napr. súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
č.k. 5C/622/2008-148 uvádza, že „z vykonaného dokazovania je nesporné, že byt, ktorého vypratania sa
domáhal navrhovateľ, bol bytom služobným.“, ďalej že „z listinných dôkazov je nepochybné, že bol I. B.
riadne pridelený služobný byt a že s ním bola spísaná zápisnica o odovzdaní a prevzatí bytu.“ a napokon
že „I. B. nedostal výpoveď a tak byt stratil povahu služobného bytu a vznikol chránený spoločný nájom

bytu manželmi.“). Aj v prípade, že by hypoteticky súdy v pôvodných konaniach dospeli k nesprávnym
skutkovým a právnym záverom, či už na základe chýbajúcej vhodnej argumentácie vtedajšieho žalobcu
alebo inak, také ich pochybenie v novom konaní nie je už možné napraviť a toto mohlo byť predmetom
výhradne konaní o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch. Rovnaký záver by platil tiež
v prípade, že by súdy v pôvodnom konaní napríklad nedostatočne vysvetlili, akým spôsobom k nimi
prijatému skutkovému a/alebo právnemu záveru prišli, a to tiež s poukazom na všeobecne akceptovaný

názor, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (IV.
ÚS 115/03).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tu daná totožnosť veci i totožnosť strán a teda
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - res iudicata, preto súd konanie zastavil.

13. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie

konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania,
odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba,

návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo
späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo
dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa § 11 odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený

o 1 %, najmenej však 6,70 eura.

15. Keďže rozhodnutím o zastavení konania konanie v danej veci končí, súd rozhodol aj o jeho trovách.
Súd za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania zisťoval zavinenie niektorej zo strán
na zastavení konania. Žalobca podal žalobu vo veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a z

uvedeného dôvodu muselo byť konanie zastavené. Konanie bolo teda nepochybne zastavené pre
správanie žalobcu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanej. O vrátení poplatku
rozhodol súd v súlade so zákonom tak, že poplatok vrátil krátený o 1 %, resp. o 6,70 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362
ods. 1 prvá veta C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).