Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 25, 2023

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 1T/30/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415010089
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Matušovic

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2023:6415010089.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Matušovica

a prísediacich A. B. a C. D., v trestnej veci proti obžalovanej E. C., pre pokračovací obzvlášť závažný
zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení
zákona číslo 262/2011 Z. z. /ďalej len Trestného zákona/, na hlavnom pojednávaní konanom v Žiari nad
Hronom dňa 25.09.2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

E. C., narodená XX.XX.XXXX vo F. A., D. G., trvale bytom H. A. – I. A., J. XXX/X, XXX XX H. A.,

j e v i n n á , ž e

1) v období od mesiaca marec 2008 do mesiaca august 2010 v obci K. a na iných miestach v SR pod
zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov vylákala na viac krát od poškodenej H. L. finančnú

hotovosť v celkovej výške 250.000,- €, ktoré jej poškodená odovzdala prevažne v hotovosti, kde finančné
prostriedky následne nevrátila, pričom od začiatku konala v úmysle finančné prostriedky nevrátiť, čím
poškodenú H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. XX uviedla do omylu a spôsobila jej škodu vo
výške 250.000,- €,

2) v období od mesiaca apríl 2008 do mesiaca august 2010 v obci K. a na iných miestach v SR pod
zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov vylákala na viac krát od poškodenej H. L. finančnú
hotovosť v celkovej výške 250.000,- €, ktoré jej poškodená odovzdala prevažne v hotovosti, kde finančné

prostriedky následne nevrátila, pričom od začiatku konala v úmysle finančné prostriedky nevrátiť, čím
poškodenú H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. D. XX uviedla do omylu a spôsobil jej škodu vo
výške 250.000,- €,

3) v období od 25.02.2008 do 18.01.2010 v meste Banská Štiavnica a na iných miestach v SR pod
zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov vylákala na viac krát od poškodeného M. L. finančnú
hotovosť v celkovej výške 150.000,- €, ktoré jej poškodený odovzdal prevažne v hotovosti, kde finančné

prostriedky následne nevrátila, pričom od začiatku konala v úmysle finančné prostriedky nevrátiť, čím
poškodeného M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. A. XX, L. B. uviedla do omylu a spôsobila mu
škodu vo výške 150.000,- €,

4) v mesiaci december 2009 v meste Žiar nad Hronom a na iných miestach v SR pod zámienkou
zhodnotenia finančných prostriedkov vylákala na viac krát od poškodeného G. B. finančnú hotovosť
v celkovej výške 4.000,- €, kde finančné prostriedky následne nevrátila, pričom od začiatku konala v

úmysle finančné prostriedky nevrátiť, čím poškodeného G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. L. XXX/
X, N. O. H. uviedla do omylu a spôsobila mu škodu vo výške 4.000,- €,5) v období od 07.03.2008 do 11.12.2008 v meste Trenčín a na iných miestach v SR pod zámienkou
zhodnotenia finančných prostriedkov vylákala na viac krát od poškodenej I. P. finančnú hotovosť v

celkovej výške 17.260,84 €, z uvedenej sumy vrátila na viac krát finančné prostriedky v celkovej výške
12.477,72 €, pričom od začiatku konala v úmysle finančné prostriedky v plnej výške nevrátiť, čím
poškodenú I. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., K. – L. XX uviedla do omylu a spôsobila jej škodu
vo výške 4.813,12 €,

6) za obdobie od 15.08.2007 do decembra 2008 v obci Čabradský Vrbovok a v meste Krupina pod
zámienkou zhodnotenia finančných prostriedkov vylákala na viackrát od poškodenej C. A. finančnú
hotovosť v celkovej výške 42.156,28 € (1.270.000,- Sk), ktoré jej poškodená odovzdala prevažne
v hotovosti, kde finančné prostriedky následne nevrátila, pričom od začiatku konala v úmysle finančné
prostriedky nevrátiť, čím poškodenú C. A., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom D. C. D. XX uviedla do omylu
a spôsobila jej škodu vo výške 42.156,28 €,

7) v presne nezistených dňoch v období od novembra 2009 do mája 2011 v Piešťanoch
postupne vylákala od M. P. finančnú hotovosť v celkovej výške 119.422,- €, ktoré jej odovzdala
poškodená prevažne v hotovosti, pod zámienkou úhrady rôznych poplatkov a daní v dedičskom konaní
prebiehajúcom v Anglicku po zomrelom biologickom otcovi jej syna, pričom prisľúbila ich zhodnotenie

a vrátenie sumy 500.000,- € po ukončení tohto dedičského konania, účel použitia týchto finančných
prostriedkov dokladovala rôznymi fiktívnymi dokladmi v anglickom jazyku, v skutočnosti však žiadne
dedičské konanie neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa ani napriek neustálym urgenciám nevrátila,
tieto minula na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila M. P., nar. X.X.XXXX, bytom P., C. D. XXXX/X
škodu v celkovej výške 119.422,- €,

8) v období januára 2010 v Piešťanoch postupne vylákala od R. Q. finančnú hotovosť v celkovej
výške 10.100,- €, ktoré jej odovzdala poškodená prevažne v hotovosti, pod zámienkou úhrady rôznych
poplatkov a daní v dedičskom konaní prebiehajúcom v Anglicku po zomrelom biologickom otcovi jej
syna, pričom prisľúbila ich zhodnotenie a vrátenie sumy 25.000,- € po ukončení tohto dedičského

konania a to tak, že v presne nezistený deň v januári 2010 vylákala sumu 7.000,- € a 3.100,- €, účel
použitia týchto finančných prostriedkov dokladovala rôznymi fiktívnymi dokladmi v anglickom jazyku,
v skutočnosti však žiadne dedičské konanie neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa ani napriek
neustálym urgenciám nevrátila, tieto minula na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila R. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom P., C. D. XXXX/XXX škodu v celkovej výške 10.100,- €,

9) v období od januára 2010 do mája 2010 v Piešťanoch postupne vylákala od S. C. finančnú hotovosť v
celkovej výške 21.000,- €,k ktoré jej odovzdala poškodená prevažne v hotovosti, pod zámienkou úhrady
rôznych poplatkov a daní v dedičskom konaní prebiehajúcom v Anglicku po zomrelom biologickom
otcovi jej syna, pričom prisľúbila ich 200 % až 300 % zhodnotenie po ukončení tohto dedičského

konania a to tak, že v presne nezistený deň v januári 2010 vylákala sumu 2.000€,-€ a v presne
nezistených dňoch v máji 2010 sumu 7.000,- € a 12.000,- €, účel použitia týchto finančných prostriedkov
dokladovalarôznymifiktívnymidokladmivanglickomjazyku,vskutočnostivšakžiadnededičskékonanie
neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa ani napriek neustálym urgenciám nevrátila, tieto minula na
doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila S. C., nar. XX.X.XXXX, bytom H., G. J. D. XXX/XX škodu v

celkovej výške 21. 000,-€,

10) v období od januára 2010 do mája 2010 v Piešťanoch postupne vylákala od M. M. L. finančnú
hotovosť v celkovej výške 6.869,- €, ktoré jej odovzdal poškodený v hotovosti, pod zámienkou úhrady
rôznychpoplatkovadanívdedičskomkonaníprebiehajúcomvAnglickupozomrelombiologickomotcovi

jej syna, pričom prisľúbila ich 100% zhodnotenie po ukončení tohto dedičského konania a to tak, že v
presne nezistený deň v januári 2010 vylákala sumu 3.119,- € a v presne nezistený deň v máji 2010
sumu 3.750,-€, účel použitia týchto finančných prostriedkov dokladovala rôznymi fiktívnymi dokladmi v
anglickom jazyku, v skutočnosti však žiadne dedičské konanie neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa
ani napriek neustálym urgenciám nevrátila, tieto minula na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila neb.

M. M. L., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom P., C. D. XXXX/XX škodu v celkovej výške 6.869,- €,

11) v presne nezistených dňoch v období od februára 2010 do decembra 2011 v Piešťanoch
postupne vylákala od K. H. finančnú hotovosť v celkovej výške 200.000,-€, ktoré jej odovzdalapoškodená prevažne v hotovosti, pod zámienkou úhrady rôznych poplatkov a daní v dedičskom konaní
prebiehajúcom v Anglicku po zomrelom biologickom otcovi jej syna, pričom prisľúbila ich zhodnotenie
a vrátenie sumy 500.000,- € po ukončení tohto dedičského konania, účel použitia týchto finančných

prostriedkov dokladovala rôznymi fiktívnymi dokladmi v anglickom jazyku, v skutočnosti však žiadne
dedičské konanie neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa ani napriek neustálym urgenciám nevrátila,
tieto minula na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P., T. D. XXX/XX
škodu v celkovej výške 200.000,- €,

12) v období od marca 2010 do júna 2010 v Piešťanoch postupne vylákala od R. M. finančnú hotovosť
v celkovej výške 69.000,- €, ktoré jej odovzdal poškodený prevažne v hotovosti, pod zámienkou úhrady
rôznych poplatkov a daní v dedičskom konaní prebiehajúcom v Anglicku po zomrelom biologickom
otcovi jej syna, pričom prisľúbila ich 50 % zhodnotenie po ukončení tohto dedičského konania a to
tak, že dňa 17.3.2010 vylákala sumu 30.000,-€, dňa 6.4.2010 sumu 2.000,-€, dňa 8.4.2010 sumu
7.000,-€, v presne nezistený deň v máji 2010 sumu 10.000,-€ a v presne nezistenom dni v júni 2010

sumu 20.000,-€, účel použitia týchto finančných prostriedkov dokladovala rôznymi fiktívnymi dokladmi v
anglickom jazyku, v skutočnosti však žiadne dedičské konanie neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa
ani napriek neustálym urgenciám nevrátila, tieto minula na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila R.
M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., H. XXXX/XXX škodu v celkovej výške 69.000,- €,

13) v presne nezistených dňoch v období od apríla 2010 do decembra 2010 v Piešťanoch, v Nitre, v
Bratislave, v Ružomberku postupne vylákala od E. P. C. finančnú hotovosť v celkovej výške 170.000,-€,
ktoré jej odovzdal poškodený prevažne v hotovosti, pod zámienkou úhrady rôznych poplatkov a daní v
dedičskom konaní prebiehajúcom v Anglicku po zomrelom biologickom otcovi jej syna, pričom prisľúbila
ich zhodnotenie a vrátenie celkovej sumy 5.800.000,- € po ukončení tohto dedičského konania, účel

použitia týchto finančných prostriedkov dokladovala rôznymi fiktívnymi dokladmi v anglickom jazyku,
v skutočnosti však žiadne dedičské konanie neprebiehalo, peniaze do dnešného dňa ani napriek
neustálym urgenciám nevrátila, tieto minula na doposiaľ nezistený účel, čím spôsobila E. P. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., R. K. D. XX škodu v celkovej výške 170.000,- €,

14) v mesiaci september roku 2011 v Krupine pod zámienkou vyplatenia dlhov poškodenej M. Q., v
úmysle získať neoprávnený majetkový prospech, vylákala od nej finančnú hotovosť v celkovej výške
11.000,-€, ktorú jej poškodená odovzdala na dvakrát v Banskej Bystrici a v Krupine, pričom tieto
peniaze v stanovenej lehote nevrátila ani dlhy poškodenej nevyplatila, čím týmto svojim konaním uviedla
poškodenú M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. D. XXX do omylu a spôsobila jej škodu vo výške 11.000,-

€,

15) dňa 04. októbra 2011 vo Zvolene, okres Zvolen v kaviarni na Nám. SNP, predstierajúc svoju
schopnosť a záujem, uzatvorila ústnu dohodu o zabezpečení poskytnutia pôžičky vo výške 2.500.000,-
€ pre poškodenú S. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom za účelom vybavenia pôžičky jej poškodená S.

B. uhradila poplatok 2.000,- € v hotovosti dňa 04.10.2011 a v období od 25.11.2011 do 18.08.2013
na viackrát na požiadanie obžalovanej za účelom zaplatenia ďalších poplatkov na vybavenie pôžičky
poškodená uhradila na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX v prospech obžalovanej sumu spolu 2.291,-
€, pričom obžalovaná poskytnutie pôžičky pre poškodenú nezabezpečila a ani jej finančné prostriedky
nevrátila, ktorým konaním spôsobila poškodenej S. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., T. A. XXXX/

XX škodu vo výške 4.291,- €,

t e d a

- na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila na cudzom
majetku škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l a- pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného
zákona,

a z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36
písmeno l/ Trestného zákona, § 41 odsek 3 Trestného zákona, v spojení s Čl. 13 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd pre porušenie Čl. 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, na spoločný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, súd zrušuje výrok o vine a treste uložený obžalovanej rozsudkom

Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5 T 42/2017 zo dňa 29.04.2022 v spojení s uznesením Krajského
súdu Banská Bystrica sp. Zn. 5 To 106/2022 zo dňa 22.11.2022, právoplatným dňa 22.11.2022 ako aj
všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 51 odsek l Trestného zákona, za použitia § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, súd
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanej ustanovuje skúšobnú dobu probačného dohľadu
v trvaní 5 /päť/ rokov.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona, súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu
v príkaze nahradiť počas skúšobnej doby poškodenej S. B., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom A.
XXXX/XX, T., t. č. bytom E. K. XX, T., spôsobenú škodu vo výške 4.291,- €, poškodenej H. L. st., nar.
XX.XX.XXXX v G. R., bytom K. XX, spôsobenú škodu vo výške 250.000 €, H. L. A., nar. XX.XX.XXXX

v L. B., bytom K. XX, spôsobenú škodu vo výške 250.000 €, poškodenému M. L., nar. XX.XX.XXXX v P.,
bytom I. A. XX, L. B., spôsobenú škodu vo výške 150.000 €, poškodenému G. B., nar. XX.XX.XXXX
v N. O. H., bytom A. L. XXX/X, N. O. H., spôsobenú škodu vo výške 4.000 €, poškodenej I. P., nar.
XX.XX.XXXX v O. L., bytom Q., K. – L. XX, spôsobenú škodu vo výške 4.813,12 €, poškodenej C. A.,
nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom D. C. XX, spôsobenú škodu vo výške 42.156,28 €, poškodenej M. P.,

nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., C. XXXX/X, spôsobenú škodu vo výške 119.422 €, poškodenej R. Q.,
nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., C. XXXX/XXX, spôsobenú škodu vo výške 10.100 €, poškodenej S.
C., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom H., G. J. XXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 21.000 €, poškodenej
M. L., nar. XX.XX.XXXX v H., okres N., bytom P., C. XXXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 6.869 €,
poškodenej K. H., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., T. XXX/XX, spôsobenú škodu vo výške 200.000

€, poškodenému R. M., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom P., H. XXXX/XXX, spôsobenú škodu vo výške
69.000 €, poškodenému E. P. C., nar. XX.XX.XXXX v J. R., bytom L., R. K. XX, spôsobenú škodu vo
výške 170.000 € a poškodenej M. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom Q. XXX, H. Q., spôsobenú škodu
vo výške 11.000 €.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno h/ Trestného zákona, súd obžalovanej ukladá povinnosť spočívajúcu

v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 51 odsek 5 Trestného zákona, je obžalovaná povinná strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú
probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku, súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej S.
B., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom A. XXXX/XX, T., t. č. bytom E. K. XX, T., spôsobenú škodu vo
výške 4.291,- €, poškodenej H. L. R., nar. XX.XX.XXXX v G. R., bytom K. XX, spôsobenú škodu vo
výške 250.000 €, H. L. A., nar. XX.XX.XXXX v L. B., bytom K. XX, spôsobenú škodu vo výške 250.000
€, poškodenému M. L., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom I. A. XX, L. B., spôsobenú škodu vo výške 150.000

€, poškodenému G. B., nar. XX.XX.XXXX v N. O. H., bytom A. L. XXX/X, N. O. H., spôsobenú škodu
vo výške 4.000 €, poškodenej I. P., nar. XX.XX.XXXX v O. L., bytom Q., K. – L. XX, spôsobenú škodu
vo výške 4.813,12 €, poškodenej C. A., nar. XX.XX.XXXX v Q., bytom D. C. XX, spôsobenú škodu vo
výške 42.156,28 €, poškodenej M. P., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., C. XXXX/X, spôsobenú škodu vovýške 119.422 €, poškodenej R. Q., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., C. XXXX/XXX, spôsobenú škodu
vo výške 10.100 €, poškodenej Anite VAVRÍKOVEJ, nar. XX.XX.XXXX v P., bytom H., G. J. XXX/XX,
spôsobenú škodu vo výške 21.000 €, poškodenej M. L., nar. XX.XX.XXXX v H., I. N., bytom P., C. XXXX/

XX, spôsobenú škodu vo výške 6.869 €, poškodenej K. H., nar. XX.XX.XXXX v P., bytom P., T. XXX/XX,
spôsobenú škodu vo výške 200.000 €, poškodenému R. M., nar. XX.XX.XXXX v O., bytom P., H. XXXX/
XXX, spôsobenú škodu vo výške 69.000 €, poškodenému E. P. C., nar. XX.XX.XXXX v J. R., bytom L.,
R. K. XX, spôsobenú škodu vo výške 170.000 € a poškodenej M. Q., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom Q.
XXX, H. Q., spôsobenú škodu vo výške 11.000 €.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku, súd poškodenú S. B., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom A.
XXXX/XX,T.,t.č.bytomE.K.XX,T.,sozvyškomjejnárokunanáhraduškodyodkazujenacivilnýproces.

o d ô v o d n e n i e :

Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovanej E. C. bola obžaloba prokurátora Krajskej
prokuratúry Banská Bystrica podaná na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 17.02.2015 pre pokračovací

obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého
sa mala obžalovaná dopustiť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaná E. C. požiadala súd, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jej neprítomnosti (č. l.
2977) a preto súd v súlade s § 252 odsek 3 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jej

neprítomnosti. Podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku bola vzhľadom na neprítomnosť obžalovanej
prečítaná zápisnica o jej výsluchu z prípravného konania, z ktorej vyplynulo, že si od jednotlivých
poškodených síce zapožičiavala peňažné prostriedky na rôzne účely s cieľom riadne ich vrátiť, avšak nie
v sumách, ktoré poškodení uvádzali vo svojich výpovediach. Túto svoju výpoveď obžalovaná zmenila
až dňa 25.09.2023 na hlavnom pojednávaní, keď vyhlásila že sa cíti byť vinná zo skutkov, ktoré sa jej

kladú za vinu v plnom rozsahu a že ich spáchanie úprimne ľutuje. Zároveň pred súdom vyhlásila, že
všetky škody ktoré vznikli poškodeným jej protiprávnym konaním sa pokúsi v plnej miere uhradiť.

Nazákladevyššieuvedenéhosúdvykonalrozsiahledokazovanievýsluchomvšetkýchzainteresovaných
poškodených a svedkov, ako aj prešetrením množstva listinných dôkazov zadokumentovaných v spise

a zistil nasledujúci skutkový stav.

Svedkyňa poškodená H. L. staršia uviedla, že obžalovanej, zapožičala v období od mesiaca marec
2008 do mesiaca august 2010 v obci K., neskôr v Krupine, v Žiari nad Hronom a vo Zvolene sumu
v celkovej výške minimálne 250.000,- € a to postupne vo viacerých čiastkach. Všetky peniaze, ktoré

jej odovzdala, boli odovzdané z titulu ich zhodnotenia, pričom prvé sumy prevzala osobne pani P.,
z ktorou ju zoznámila jej nevesta H. L. ml. Potom ju zoznámili s obžalovanou, ktorej odovzdávala peniaze
väčšinou v hotovosti, taktiež vkladmi v R. R., vo C. L., I. L., v J. L. a v Q. L. a taktiež peniaze posielala
prostredníctvom bankovej služby Western Union, ktorú využila cez Q. L. a Slovenskú poštu. Pokiaľ
ide o pôvod peňazí uviedla, že boli to najmä rodinné úspory (vo výške cca 400.000,- Sk) a neskôr

to boli pôžičky od známych a rodinných príslušníkov. Taktiež založila rodinný dom v obci K., peniaze
mala aj z obce K.. V mesiaci júl 2010 podpísali s obžalovanou zmluvu o pôžičke vo výške 500.000,-
€ s termínom vrátenia pôžičky do 15.08.2010, čo sa však nestalo. Suma 500.000,- € predstavovala
sumu navýšenú o úroky, resp. zhodnotenie, ktoré jej sľúbila obžalovaná. Pokiaľ ide o dátum na zmluve
(02.01.2009), tento bol antidatovaný, aby bola krytá, že obžalovanej poskytla finančné prostriedky.

Z požičaných peňazí jej obžalovaná vrátila sumu cca 220.000,- Sk, čo bolo na začiatku. Sumu 250.000,-
€ jej obžalovaná písomne odsúhlasila v ňou napísaných písomných čestných prehláseniach. Peniaze jej
požičiavala z titulu zhodnotenia finančných prostriedkov, nepovedala jej žiadny účel, len to, že potrebuje
poplatiť nejaké certifikáty zo zahraničia, asi z Anglicka. Mala dostať nejaké peniaze z Anglicka, avšak
nevie uviesť, o aké peniaze sa malo jednať, len niečo medzi rečou spomínala o nejakom dedičstve, že

potrebovala nejakým spôsobom uvoľniť nejaký účet. K okolnostiam uzavretia, resp. podpísania zmluvy
o pôžičke na sumu 500.000,- € uviedla, že v tejto sume bolo zahrnuté aj navýšenie, zmluva bola
podpísaná v byte obžalovanej v K.. K podpisu zmluvy došlo dobrovoľne zo strany obžalovanej a bez
nátlaku, nikto sa jej nevyhrážal. Jednotlivé osoby, od ktorých si požičala finančné prostriedky, nevedeli
o tom, na aký účel tieto prostriedky použije. Nevedeli, že peniaze potrebovala pre obžalovanú. Konkrétnydôvod nevrátenia peňazí jej obžalovaná nikdy neuviedla, vždy stanovila nejaký termín, avšak peniaze
doteraz neprišli a potom čo sa začalo vyšetrovanie sa obžalovaná vyjadrila, že jej peniaze už nevráti.

Svedkyňa poškodená H. L. mladšia uviedla, že obžalovanej, požičala v období od mesiaca apríl 2008
do augusta 2010 na viackrát celkovú sumu 250.000,- €. Najskôr to bolo na podnikanie, neskôr na kúpu
rodinného domu, resp. rodinných domov. Peniaze jej odovzdávala najmä v hotovosti v obci K., neskôr
v Žiari nad Hronom, v Krupine a vo Zvolene, ale aj bankovým prevodom z jej bankového účtu, vedeného
v R. R. a taktiež vkladmi na rôzne bankové účty, ktorých čísla jej vopred telefonicky alebo osobne

uviedla obžalovaná. Peniaze odovzdala obžalovanej v rôznych sumách, možno tak 30 – 40 krát. Peniaze
mala z vlastných úspor vo výške cca 15.000,- € a tiež z úverov. Pokiaľ ide o pôžičky od známych,
k tomuto doručila do vyšetrovacieho spisu písomný prehľad (č. l. 234). Obžalovaná jej doposiaľ nevrátila
nič. Obžalovaná jej dodatočne v júli 2010 podpísala zmluvu o pôžičke, v ktorej bola uvedená suma
350.000,- €, kde už boli zahrnuté aj úroky z požičanej sumy. Túto zmluvu podpísal aj svedok, ktorého
zabezpečila obžalovaná. Dátum, uvedený na tejto zmluve (20.04.2007) je nesprávny, zmluva sa písala

a podpísala až v roku 2010, aby mala nejaký doklad o požičaní finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o účel
požičania peňazí, bolo to na podnikanie, neskôr na investovanie a potom obžalovaná tvrdila, že musí dať
ďalšie a ďalšie peniaze, aby neprišla o vklady, ktoré tam predtým vložila. Spôsob zhodnotenia peňazí
obžalovaná nijako nekonkretizovala.

Svedok poškodený M. L. súdu popísal, ako v roku 2008 k nim prišla obžalovaná s pani P., pričom
si prišli požičať peniaze na podnikanie, ktoré im aj požičali v sume 160.000,- Sk. Peniaze prevzala
pani P. a tieto hneď odovzdala obžalovanej. O tejto pôžičke bol spísaný doklad – čestné prehlásenie
zo dňa 25.02.2008, ktoré podpísala K. P., nakoľko v tom čase obžalovanú ešte tak dobre nepoznali.
Peniaze však išli obžalovanej, nakoľko obe k nim prišli s tým, že obžalovaná si chce požičať peniaze

na podnikanie. Pani P. bola ich dlhoročná kamarátka a vystupovala ako nejaký sprostredkovateľ, pričom
vedela, že v tom období zdedil peniaze z predaja rodičovského domu, čo bola suma cca 280.000,- Sk.
Obžalovaná po prevzatí sumy 160.000,- Sk, od nich prevzala ešte rôzne sumy v hotovosti v Banskej
Štiavnici, taktiež jej poskytol peniaze prevodom z jeho bankových účtov vedených v J. L.. Celkovo
odovzdali v období od 25.02.2008 do 18.01.2010 obžalovanej sumu vo výške cca 140.000,- €, ktorú

im doteraz nevrátila. Obžalovaná písomne odsúhlasila v písomných výzvach výšku spôsobenej škody,
peniaze jej boli požičané na podnikanie, iný účel nespomínala.

Svedkyňa poškodená I. P. uviedla, že obžalovaná jej spôsobila škodu vo výške 14.587,90 eur.
S obžalovanou ju zoznámila pani P. niekedy v marci 2008 s tým, že obžalovaná ju oslovila so žiadosťou

o pôžičku na krátku dobu na podnikanie. Reálne požičala obžalovanej sumu 27.035,- € (814.475,- Sk),
pričom obžalovaná jej vrátila 12.447,- €. V závere si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške
14.587,90 eur.

Svedok poškodený G. B. uviedol, že v mesiaci december 2009 požičal obžalovanej 4.000,- € a to za

účelom uvoľnenia nejakých peňazí z Anglicka, aby ich mohla následne previesť na Slovensko a z týchto
peňazí mala potom vyplatiť aj jeho sestru H. L. R., ako aj jeho. Obžalovaná tvrdila, že tieto peniaze
nadobudla v Maďarsku zámenou maďarských forintov za eurá. Žiadne dedičstvo, ktoré by mala dostať,
mu nikdy nespomínala. Vie o tom, že jeho sestra H. L. odovzdala postupne obžalovanej sumu vo výške
cca 10 miliónov Sk, za čo mala jeho sestre vyplatiť sumu vo výške 500.000,- €, o čom bola spísaná

aj zmluva o pôžičke, a to v byte obžalovanej v K.. On bol osobne pri tom. Uvedenú zmluvu podpísala
obžalovaná dobrovoľne. Pokiaľ ide o jeho pôžičku, najskôr obžalovanej poslal sumu vo výške 1.000,- €,
pričom si už nespomína, prostredníctvom akej banky a či to bolo prevodom z účtu na účet alebo vkladom
hotovosti na účet. Zvyšnú časť 3.000,- € odovzdal obžalovanej v hotovosti vo Zvolene v nejakej krčme
na námestí. V závere si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 4.000,- eur.

Svedkyňa poškodená C. A. vypovedala, že ešte v roku 2007 požičala sumu 60.000,- Sk pani P., a to dňa
19.07.2007, pričom túto sumu jej vrátila dňa 23.07.2007. Toho istého dňa jej opätovne požičala 60.000,-
Sk, ktoré jej vrátila pani P. dňa 31.07.2007. Následne dňa 15.08.2007 požičala sumu 150.000,- Sk, ktorá
mala byť použitá na otvorenie predajne K. C. R.. Túto predajňu mali otvárať pani P. spolu s obžalovanou,

peniaze dala do rúk pani P.. Následne v mesiaci apríl 2008 odovzdala 700.000,- Sk, pričom išlo o jej
úspory, pani P. a sumu 200.000,- Sk (úver zo Slovenskej sporiteľne) odovzdala obžalovanej. Niekedy
v roku 2008 a 2009 jej bola poskytnutá výška splátky úveru v sume 8.100,- Sk, pričom tieto splátky za ňu
zaplatili6alebo7-krát.Odroku2010tentoúversplácasama.Koncomroka2008zobralapreobžalovanúpôžičku z Poštovej banky vo výške 100.000,- Sk a z MBanky vo výške taktiež 100.000,- Sk. Pokiaľ ide
o pôžičku z MBanky, pani P. zaplatila dve splátky a potom úver prestala splácať. Obžalovanej dávala
tých 200.000,- Sk v Krupine, potom sumu 100.000,- z Poštovej banky zaniesli s pani P. obžalovanej,

pôžička z MBanky sa vybavovala vo Zvolene, pričom peniaze dala do rúk pani P.. Termín vrátenia peňazí
bol dohodnutý tak, že prvých 150.000,- Sk a 700.000,- Sk mali vrátiť o tri mesiace od požičania, teda
do júla 2008. Peniaze, ktoré jej obžalovaná vrátila, nie sú predmetom tohto konania, nakoľko to boli
peniaze z pôžičiek ešte z roku 2007. Pre jednotlivé splátky úverov chodila do predajne K., išlo o splátky
vo výške 8.118,- Sk (do Slovenskej sporiteľne), 100,70 € (do Poštovej banky) a 81,61 € (do MBanky).

Nikdy však z predajne nebrala mäso bez zaplatenia. Vyjadrila sa k potvrdeniu zo dňa 15.08.2007, ktoré
podpísala K. P., pričom sa jednalo o sumu 150.000,- Sk, ktoré bola vybrať z P. L., potvrdenie bolo
napísané doma u pani P., pričom tieto peniaze jej doposiaľ neboli vrátené. Čo sa týka zmenky na sumu
70.000,- €, podpísanie tejto za ňu vybavoval pán K.. K notárskej zápisnici zo dňa 02.11.2011 uviedla,
že táto bola spísaná v Nitre na Notárskom úrade JUDr. Aleny Motyčkovej. Taktiež vo vzťahu k listu zo
dňa 24.08.2011 uviedla, že tento jej poslala obžalovanej poštou a zaväzuje sa v ňom, že jej dlh vyplatí

z úveru, ktorý vybaví. K príkazu na úhradu zo dňa 29.07.2009 uviedla, že tento jej dala obžalovaná s tým,
že už dala príkaz na úhradu do banky, pričom nevedela uviesť, prečo tam bola napísaná suma 79.000,-
€, avšak táto platba dodnes na účet neprišla. Obdobne tomu tak bolo s príkazom na úhradu v nemeckom
jazyku ktorý odovzdala obžalovaná pánovi K.. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu zo dňa 25.04.2008
uviedla, že toto sa vzťahuje na peniaze, ktoré sa netýkajú tohto prípadu. Obdobne tak potvrdenie zo

dňa 09.08.2007 sa týka peňazí, ktoré neboli predmetom ňou podaného trestného oznámenia. Svedkyňa
poškodená k svojim výpovediam predložila súhrn splátok na úvery, ktoré jej zaplatila obžalovaná, na
spomínaných papieroch je uvedené, aké sumy jej obžalovaná poskytovala na splátky pôžičiek. Taktiež
predložila doklad z Poštovej banky zo dňa 02.04.2008 preukazujúci výbery úspor z P. L.. K potvrdenke
zo dňa 26.09.2007, ako aj k časti z výpisu z účtu uviedla, že potvrdenka je k sume 180.000,- Sk a výpis

z účtu sa týka sumy vo výške 120.000,- Sk, ktorá bola poslaná na účet jej manžela. Išlo teda o celkovú
sumu vo výške 300.000,- Sk, ktorú požičala obžalovanej ešte v roku 2007. Taktiež avízo o zadaní platby
zo dňa 28.09.2007 sa týkalo platby v sume 120.000,- Sk, ktoré, ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaná
dávala na účet jej manžela. Taktiež pokladničné doklady zo dňa 25.03.2008 preukazujú platby, ktoré sa
netýkajú predmetu tohto konania. Vo vzťahu k čestnému prehláseniu zo dňa 28.04.2008 uviedla, že toto

napísala obžalovaná a priniesla jej ho overené. Zaväzuje sa v ňom požičanú sumu vrátiť do 30.05.2008,
čo sa však nestalo. V závere si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 42.156,28 eur.

Svedok poškodený E. P. C. uviedol, že obžalovanej poskytol vlastné finančné prostriedky, ako aj
prostriedky, ktoré mal požičané od priateľov. Niekedy v apríli 2010 ho oslovila bývalá kolegyňa E. Q.

A., ktorá chcela finančne pomôcť svojej priateľke K. H. s tým, že pani H. zastupovala v dedičskom
konaní istú pani ako prekladateľka a že by potrebovala na veľmi krátku dobu požičať väčší obnos
peňazí. Následne sa stretli s pani H., prítomná bola aj M. P., od ktorých sa dozvedel, že zastupujú
obžalovanú, nakoľko keďže táto je rómka, ťažko by jej niekto požičal finančné prostriedky, potrebné na
vybavenie dedičstva zo zahraničia. Ukázali mu aj nejaké dokumenty písané v anglickom jazyku, ktoré

dokazovali, že obžalovaná je nespochybniteľnou dedičkou, pričom mu vtedy neuviedli, akú sumu má
zdediť.Obžalovanámalavybavovaťdedičstvo,ktorémalzískaťjejneplnoletýsynposvojombiologickom
otcovi, ktorý žil vo Švajčiarsku a ktorý zanechal veľký majetok. Asi o tri alebo štyri dni odovzdal pani H.
aleboP.vhotovosti30.000,-€atonačerpacejstanici,ktorásanachádzazvýjazdezdiaľnicedoPiešťan.
Peniaze požičiaval maximálne na desať dní, pričom išlo o jeho osobné úspory, ktoré mal uložené na

bežnom účte a v hotovosti. Pani H. a pani P. bol aj po uplynutí spomínanej lehoty utvrdzovaný, že vec sa
vybavuje a že nastal nejaký technický problém. Po stretnutí v máji 2010 v Bratislave s obžalovanou za
prítomnosti pani H. a po stretnutí dňa 06.08.2010 taktiež v Bratislave, na ktorom sa okrem nej zúčastnila
obžalovaná, pani H., pani P. a pán M., začal dostávať konkrétne termíny vrátenia peňazí, avšak
zakaždým to bolo zrušené kvôli nejakým problémom. V priebehu stretnutia v Bratislave dňa 06.08.2010

navštívili notársky úrad v Bratislave, kde dostal darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažného daru obžalovanou, pričom uňho to bolo 5.800.000,- €, čo bola suma, ktorú sa rozhodla
darovať obžalovaná. Výška daru bola vysoká preto, lebo dedičstvo, ku ktorému jej všetci mali pomôcť
bolo vo výške presahujúce 100 miliónov eur. Spomínané darovacie zmluvy pre neho a pre ďalších
účastníkov stretnutia vyhotovil on, na základe požiadania pani H. a obžalovanej, pričom výška darovanej

sumy u jednotlivých obdarovaných bola rôzna, avšak u každého sa pohybovala rádovo v 100.000,- €.
Žiadne peniaze mu však na účet neprišli. Medzitým sa dozvedel, že obžalovaná má požičané peniaze
na tento účel aj od ďalších osôb z Piešťan. V priebehu septembra 2010 mu pani H. predkladala rôzne
dokumenty preukazujúce, že sa nejedná o žiadny podvod. Išlo o dokumenty v angličtine a nemčine.Preto im na spomínaný účel požičal ďalšie peniaze potrebné na úhradu nevyhnutných poplatkov vo
výške presahujúcej 40.000,- €, ktoré dával postupne v hotovosti obžalovanej alebo pani H., a to v období
odmája2010doseptembra2010.Dvaalebotrikrátposlalpeniazeajnaúčetdcéryobžalovanej,ktorýbol

zriadený vo VÚB banke. Išlo o jeho ďalšie úspory, pričom nikdy nespisoval žiaden doklad o odovzdaní
peňazí. Ďalšie peniaze im požičal z toho dôvodu, lebo v tom už mal veľkú sumu peňazí a keďže ho
obžalovaná a pani H. neustále utvrdzovali v tom, že dedičstvo je reálne, pričom mal tiež obavy, že ak
sa nezaplatia ďalšie poplatky, dedičstvo nebude vyplatené. Na stretnutí v Piešťanoch dňa 15.11.2010
mu bol, ako i ďalším účastníkom stretnutia, odovzdaný šek, na ktorom bola vypísaná suma 300.000,- €

spolu s fotokópiou šeku, ktorý mu dala obžalovaná, ktorým sa preukázala, že na jej firmu v Londýne pod
názvom CUCI ltd. v meste Bristol, ktorú si založila za účelom prevedenia peňazí z dedičstva, sú 4 milióny
Eur. Na základe týchto dokladov vyplatil pani H. sumu 11.250,- € ako poplatok za predčasné vybratie
peňazí zo spomínaného účtu – to mal byť doklad z tej banky v Rakúsku. Predmetný šek ani nepredložil
v banke, nakoľko pred ním tam bol pán M., ktorému uviedli, že šek je nekrytý. Obžalovaná mu poslala
uznanie dlhu vo výške 170.000,- €, táto suma vznikla na základe dohody medzi pani H. a obžalovanou,

nakoľko finančné prostriedky odovzdával obom na viacerých miestach a na viackrát. V spomínanej
sume nie je zarátané žiadne navýšenie za požičanie peňazí, vie sa však vyjadriť len k sume 30.000,-
€ a 40.000,- €, zvyšnú časť vo výške 100.000,- € požičiaval v menších sumách v hotovosti pani H. a aj
obžalovanej, ako aj vkladom na účet na rôznych miestach v Bratislave, Nitre, Piešťanoch a Ružomberku.

Svedkyňa poškodená M. P. uviedla, že niekedy v roku 2009 v Piešťanoch v penzióne Bodona, kde
pracovala, sa zoznámila s obžalovanou, ktorá tam bola ubytovaná spolu s B. L., s ktorým mala milenecký
vzťah. V októbri 2009 sa jej zdôverila, že zdedila nejaké peniaze zo Švajčiarska, pričom sa malo jednať
o nejakého Švajčiara, s ktorým má syna P. a tomuto odkázal sumu vo výške 5.200.000,- €. Nikdy
však nespomenula, ako sa o tomto dedičstva vlastne dozvedela, peniaze mali prísť z anglickej banky

Barclays Bank z Londýna a sprostredkovateľom prevodu bol Antony Smith. Taktiež jej ukázala nejaké
doklady v anglickom jazyku, v ktorých bolo uvedené, že je dedičkou a majiteľkou sumy 5.200.000,-
€. Rozhodla sa, že jej požičia 25.000,- € v hotovosti, o čom nespísali žiadny doklad. Peniaze vybrala
zo svojej vkladnej knižky a mali byť použité na nejaké poplatky. V decembri peniaze neprišli, pričom
z telefonického rozhovoru s mužom, ktorý sa predstavil ako S. R., sa dozvedela, že peniaze boli vrátené

späť do Anglicka, pretože mu obžalovaná poslala zlý swift kód banky, potrebný k medzinárodnému
prevodu.Zároveňjejspomínanýmužoznámil,žejepotrebnéposlaťďalšiepeniazenazaplatenienového
prevodu a to prostredníctvom služby Western Union na Cyprus. Keďže sa jej to zdalo byť dôveryhodné,
v priebehu mesiacov december 2009 až január 2010 si zobrala 9 úverov, z ktorých získala z P. L. 2x
3.500,- €, z C. L. X.XXX,- €, 1.800,- € a 1.500,- €, zo Slovenskej sporiteľne 6.200,- €, z Q. L. 3.200,-

€, z Pohotovosti 600,- €, Home Creditu 6.000,- €. K týmto úverom predložila doklady. Vyššie uvedené
sumy odovzdala v hotovosti obžalovanej v období novembra 2009 až mája 2011. V čase, keď si brala
tieto úvery, jej bolo prisľúbené obžalovanou, že tieto úvery bude splácať ona. Koncom januára 2010 ju
znova požiadala obžalovaná o ďalšiu hotovosť s tým, či nepozná niekoho, kto by jej požičal za 100
% úrok, preto oslovila M. M. L., ktorý pracoval taktiež v spomínanom penzióne. Tento sa rozhodol, že

peniaze poskytne, z Poštovej banky vybral sumu 3.000,- € a hneď ich zaslal cez Western Union na
Cyprus, adresu mala od obžalovanej. Keďže bolo potrebné platiť nejaké poplatky, oslovila ďalších ľudí
s nádejou, že keď bude všetko zaplatené, peniaze im budú vrátené. Keď obžalovaná pýtala peniaze
na poplatky vždy jej ukázala nejaké doklady písané v angličtine, kde bolo uvedené, čo je potrebné
zaplatiť, vždy tam bolo uvedené meno obžalovanej, taktiež videla doklady o zaplatení rôznych poplatkov,

ktoré zodpovedali sumám, ktoré zasielali na Cyprus. V tejto súvislosti oslovila viacero ľudí a to pána
R. M., ktorý prvýkrát poskytol 15.000,- €, obžalovaná mu uviedla, že mu vráti 30.000,- €. Dedičstvo
napokon vyplatené nebolo, ešte sa dozvedela, že obžalovaná vybavuje toto dedičstvo od roku 2008. Do
vyšetrovacieho spisu predložila doklady o peňažných prostriedkoch, ktoré získala z úverov, ako aj od
rôznych známych. Obžalovanej poskytla hotovosť v celkovej výške 119.422,- €, ktoré žiada vrátiť.

Svedkyňa poškodená R. Q. uviedla, že nejako v januári roku 2010 ju oslovila jej dlhoročná kamarátka
M. P. s požiadavkou o zapožičanie finančných prostriedkov pre jej známu, ktorá vybavovala nejaké
dedičské konanie a potrebovala uhradiť s tým súvisiace poplatky s tým, že požičané prostriedky by
boli vrátené zhruba do mesiaca. Za dva dni prišla M. P. s nejakou rómkou – obžalovanou, ktorá jej

prisľúbila, že keď si zoberie úver vo výške 10.000,- €, vráti jej 25.000,- €. Nakoľko pani P. jej v minulosti
pomohla, súhlasila s tým, že na jej meno bude vybavený finančný úver obžalovanou v Banskej Bystrici.
Po vybavení úveru vo výške 7.000,- € v P. L. boli peniaze poskytnuté obžalovanej. Neskôr o pár dní
ju telefonicky požiadala obžalovaná o požičanie ďalších peňazí a aj keď spočiatku nechcela poskytnúťďalšie finančné prostriedky, obžalovaná ju nakoniec prehovorila a zobrala si úver z C. L. v P. vo výške
3.100,- €. Tieto peniaze spolu s M. P. obratom poslala na nejaký účet, ktorý mal slúžiť na vybavenie
toho dedičstva. Obžalovanej zapožičala teda celkovo 10.100,- €, pričom tieto prostriedky jej doposiaľ

neboli vrátené, a to napriek viacerým sľubom od obžalovanej. V závere si uplatnila nárok na náhradu
škody vo výške 10.100,- €.

Svedkyňa poškodená S. C. uviedla, že v januári 2010 ju oslovil jej známy pán L. s požiadavkou
o zapožičanie peňazí jeho známej, pani P.. Jednalo sa o čiastku 2.000,- €, ktoré mali byť použité na

vybavenie dedičstva zo zahraničia. Za tým účelom sa zoznámila s pani P. a neskôr s obžalovanou,
pre ktorú sa v skutočnosti dedičstvo vybavovalo. Prvých 2.000,- € si požičala od svojich známych
a odovzdala ich pani P. na pošte v Piešťanoch. Táto ich hneď niekam odoslala. Potom niekedy v máji
2010 ju pani P. oslovila s tým, že na vybavenie dedičstva sú potrebné ďalšie peniaze. Keď sa nechala
presvedčiť, súhlasila s tým, aby na jej meno bol vybavený úver v Banskej Bystrici, a to vo výške 7.000,-
€ v P. L.. Ako jej uviedla pani P., predmetné peniaze vybrala a použila na uhradenie certifikátov. Peniaze

jej mali byť vrátené do konca mája 2010. Koncom mája 2010 sa konalo stretnutie v penzióne Bodona
v Piešťanoch, na ktorom im obžalovaná oznámila, že potrebuje čiastku vo výške 12.000,- € s tým, že
sa malo jednať o posledné peniaze, potrebné na sprostredkovanie dedičstva. Vtedy požiadala svoju
priateľku Q. H. z P. o zapožičanie sumy 12.000,- €, ktorú pred všetkými prítomnými v penzióne Bodona
odovzdala obžalovanej, ktorá jej tieto peniaze prisľúbila vrátiť do 4 dní. Celkovo poskytla obžalovanej

na vybavenie dedičstva 21.000,- €, pričom 700,- € si požičala od P. K. z H., 500,- € od mamy C. C.,
800,- € od svokry T. C., pričom spolu to bolo tých prvotných 2.000,- €. 7.000,- € bolo poskytnutých
z vyššie spomínaného úveru a 12.000,- € mala požičaných od pani H.. V máji 2011 jej obžalovaná listom
oznámila, že uznáva svoj dlh voči nej, potom v júni 2011 obdržala ďalší list od obžalovanej, v ktorom
odsúhlasuje dlžnú sumu voči jej osobe vo výške 25.000,- €. Následne jej telefonicky prisľúbila vrátiť

sumu 27.000,- €. Počas celého obdobia s obžalovanou komunikovali hlavne pani P. a pani H., ktoré ich
potom informovali. Čo sa týka náhrady škody, túto si uplatnila vo výške 21.000,- €.

Svedok poškodený R. M. uviedol, že niekedy v marci 2010 ho v penzióne L. C. P. oslovila M. P. so
žiadosťou o zapožičanie 30.000,- €, ktoré potrebovala pre svoju známu na úhradu nejakých poplatkov

na sprostredkovanie dedičstva zo zahraničia. Dňa 17.03.2010 jej finančnú hotovosť požičal a to u notára
JUDr. Kupca v Piešťanoch, kde o tom spísali zmluvu o pôžičke. Neskôr koncom marca roku 2010
cestou do Bratislavy vyzdvihol obžalovanú, s ktorou navštívili pána P., ktorý overoval ňou predložené
doklady, pričom nejaké si chcel aj prefotiť, čo však obžalovaná odmietla a dala mu ich iba k nahliadnutiu.
Toto stretnutie skončilo tým, že pán P. zaželal obžalovanej veľa šťastia pri vybavovaní dedičstva. Po

týchto skutočnostiach sa vlastne dozvedel, že pani P. si od neho požičala peniaze pre obžalovanú, aby
jej pomohla s vybavovaním dedičstva. Následne začiatkom apríla bol obžalovanou požiadaný, aby si
zobral úver v P. L. vo výške 2.000,- €, pričom tieto peniaze vôbec neobržal, nevie uviesť ako sa k nim
obžalovaná vlastne dostala. Následne dostal upovedomenie o nesplácaní tohto úveru. Dňa 08.04.2010
v Piešťanoch v penzióne Bodona zapožičal pani P. ďalšiu finančnú hotovosť vo výške 7.000,- €, ktorú

ona potom odovzdala obžalovanej. Boli mu predložené aj nejaké doklady od určitého pána R. z Barclays
Bank v Londýne. Po informácií od obžalovanej, že je potrebné pánovi R. zaplatiť poslednú splátku, aby
sa uvoľnili peniaze z depozitu vo VÚB Bratislava koncom mája, resp. začiatkom júna 2010, zapožičal
obžalobanej ďalšie peniaze vo výške 10.000,- €, ktoré jej odovzdal za prítomnosti pani P., resp. pani
H.. Následne nejako koncom júla 2010 zapožičal v Piešťanoch obžalovanej finančnú hotovosť vo výške

20.000,- € za prítomnosti M. P.. Keďže vyššie spomínané pôžičky mu neboli vrátené, spolu s ďalšími
veriteľmi urgovali obžalovanú a následne v Bratislave u notárky JUDr. Juríkovej podpisovali darovacie
zmluvynazapožičanépeniaze,kuktorýmuvádzaliajbankovýúčet,naktorýmalibyťpeniazeprevedené.
K tomuto prevodu však nikdy nedošlo. Obžalovaná ich informovala o tom, že JUDr. Karol Gál mal byť
pracovníkom v centrále VÚB banky v Bratislava, ktorý zabezpečí prevod peňazí z Londýna do VÚB

Bratislava. Ku komunikácii s obžalovanou uviedol, že táto sa snažila s nimi komunikovať, pričom vždy
mala pripravenú nejakú výhovorku, resp. variantu a stále ich držala v nádeji, že peniaze budú vrátené.
Do vyšetrovacieho spisu doložil viaceré doklady preukazujúce, že disponoval peňažnými prostriedkami
v ním uvádzanej výške, ako aj mailovú komunikáciu medzi ním a obžalovanou a SMS komunikáciu
medzi ním a obžalovanou, pani H. i pani P.. V závere si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške

120.000,- €.

Svedkyňa poškodená K. H. uviedla, že s obžalovanou sa spoznala prostredníctvom M. P. niekedy
začiatkom roka 2010, ktorá pre ňu vybavovala dedičstvo. Táto ju požiadala, aby jej pomohla s prekladmia komunikáciou v anglickom jazyku, ktorý bol potrebný pre dotiahnutie dedičstva obžalovanej do
finálneho stavu. Nevedela o obžalovanej, že táto má podlžnosti, bola jej predstavená ako úspešná
podnikateľka. Pri jednom stretnutí zazvonil pani P. telefón a ona ju požiadala, aby komunikovala

s tým pánom, ktorý jej telefonoval, čo aj urobila, pričom dotyčný pán sa predstavil ako S. R. a chcel,
aby odovzdala odkaz. Po tomto začala intenzívnejšie komunikovať s pánom R.. Následne začiatkom
februára letela s obžalovanou a pánom L. do Bruselu, nakoľko tam bolo potrebné vybaviť prevod peňazí
na Slovensko, pričom sa malo jednať zhruba o 5 miliónov Eur, pričom ona tam mala ísť ako tlmočníčka.
Až vtedy sa dozvedela, že sa malo jednať o dedičstvo, ktoré mal zdediť syn obžalovanej od svojho

biologického otca zo Švajčiarska. V Bruseli sa mali stretnúť s nejakým P. L., ktorý mal za nimi prísť
do hotela, v ktorom boli ubytovaní. Do Bruselu prileteli asi 22.02.2010, pričom spomínaný P. L. za nimi
neprišiel a namiesto toho poslal iných ľudí, ktorí ich mali zaviesť do banky. Spomínaný P. L. hovoril
po poľsky a po anglicky. Na spomínaného L. ich nakontaktoval S. R. s tým, že mal zariadiť posledné
veci potrebné na prevod peňazí na Slovensko. Keď prišli pred budovu Dexia banky v Bruseli, odmietli
ju vpustiť spolu s pánom L. do banky s tým, že do trezoru môže ísť len majiteľ peňazí. Keď rozčúlená

telefonovala L., stále jej opakoval to isté, že dnu môže ísť len majiteľ. Keď obžalovaná vyšla vonku, bola
v totálnej eufórii z toľkého množstva peňazí, ktoré tam videla a o ktorých jej povedali, že sú jej, ukázali
jej aj nejaký doklad s menom S. R., pričom jej ešte v hotovosti dali asi 300 USD. Dali jej podpísať nejaký
doklad, o ktorom nevedela, čo vlastne podpísala. Celé to sa jej nepozdávalo, nakoľko nebola prítomná
v banke ako tlmočníčka. Následne po návrate do hotela spomínaní muži, ktorí ich predtým odviedli

do banky, dali obžalovanej vypísať nejaký doklad, ku ktorému musela doložiť fotokópiu občianskeho
preukazu a fotografie, ktoré už mala prichystané, taktiež od nich pýtali nejaký poplatok vo výške 1.000 -
2.000,- €, ktorý mal slúžiť na to, aby bol vypracovaný posledný dokument potrebný na prevod peňazí na
Slovensko. Vtedy volali L. aj R. a obaja ich ubezpečili, že všetko je v poriadku. Nepáčilo sa jej chovanie
tých mužov, ktorí s nimi sedeli, vysmievali sa im a povedali, že pokiaľ nechcú zaplatiť, nemusia, ale

ak chcú peniaze z dedičstva, tak tento poplatok zaplatiť musia. Nakoniec spomínaný poplatok zaplatili,
stretnutie sa ukončilo s tým, že oni vybavia potrebný doklad a na druhý deň obžalovaná uskutoční prevod
peňazí. Na druhý deň čakali na telefonát, pričom nikto im nevolal, nikto neprišiel a nezdvíhali im ani
telefóny. Keď sa dovolali jednému z tých mužov oznámil im, že prevod riešia, že ho nemožno uskutočniť
v tento deň a že keď sa vrátia na Slovensko, peniaze už budú na účte. Keďže už mali kúpené letenky

naspäť, odleteli na Slovensko, odkiaľ kontaktovali R. aj L.. L. sa vtedy vyjadril, že sa nepochopili, ale
stále ich utvrdzoval, že peniaze na Slovensko budú zaslané. O niečo neskôr jej povedal, že dokáže
vybaviť okamžitý prevod peňazí za poplatok vo výške 200.000,- €, čo však odmietli. Do tej doby poskytla
svoje peniaze na tento účel vo výške 3.000,- €, ktoré použila na letenky a ubytovanie v Bruseli pre nich
troch. Peniaze získala prostredníctvom úveru v ČSOB banke. Najintenzívnejšie rokovania boli v máji –

júni 2010, kedy sa dozvedela, že M. P. do toho vložila viac peňazí a zobrala si aj nejaké úvery. V tom
čase ju požiadala obžalovaná o finančnú pomoc a ona jej požičala na viackrát sumu vo výške 40.000
– 50.000,- €. Tieto peniaze použila na zaplatenie rôznych poplatkov, ktoré od nej žiadal R.. Posielala
ich na účty cez Western Union na Cyprus a do Ameriky. Údaje, kam má poslať peniaze jej zasielal
zvyčajne Smith mailom alebo telefonicky. V tom čase bolo potrebné platiť nejaké certifikáty, preto pani

P. oslovila viacero ľudí, ktorí boli ochotní požičať peniaze. Ona oslovila len pani A., ktorá ju zoznámila
s pánom C.. Napriek tomu, že mala o návšteve v Bruseli pochybnosti, utvrdila pána C., že sa nemusí
ničoho báť, nakoľko pán R., keď označil L. za podvodníka, previedol peniaze z Bruselu do Londýna.
Nevedela si spomenúť, či o prevode týchto peňazí videla nejaký doklad, avšak Smithovi verila hlavne
z toho dôvodu, že obžalovaná tvrdila, že sa s pánom R. stretla osobne viackrát s tým, že on jej bol

pridelený z Barclays Bank v Londýne, aby vybavil jej dedičský nárok. Pán C. im vtedy s pani P. odovzdal
30.000,- € v hotovosti. Vie, že na spomínaný účel požičali peniaze aj pani C., L. a M., avšak nevie uviesť
v akej výške. Peniaze od pána C. dali v hotovosti obžalovanej. Nikdy nezisťovala, či otcom jej syna P. je
skutočne nejaký cudzinec, brala to ako fakt. S pánom C. bola vždy ochotná sa stretnúť, ukazovala mu
doklady, ktoré považovala za potrebné ukázať a preto im poskytol ďalšie peniaze, ktoré už odovzdával

len obžalovanej. Potom sa pán C. začal správať agresívne a tak s ním prestala komunikovať. V októbri
2010 vycestovala do Londýna, kde čakala v Barclays Bank na pána R. 2 hodiny, následne jej na recepcii
v banke povedali, potom čo im ukázala všetky doklady, ktoré mali hlavičku Barclays Bank a všetky
mailové komunikácie s pánom R., že pána R. nepoznajú, že v Barclays Bank nepracuje a že certifikáty,
ktoré predložila, nemajú takú formu a hlavičku mailovej adresy, akú používa ich banka. Ako náhle vyšla

z banky, zavolal jej pán R. s tým, že ju hľadal v banke, avšak ona mu oznámila, čo zistila v banke. Všetky
zistenia oznámila obžalovanej, pričom následne už do tejto veci aktívne nezasahovala. Vie, že sa vo
vybavovanídedičstvapokračovaloďalej.PotomprišielmailzBarclaysBank,vktoromoznámili,žepánR.
zomrel v Amerike pri dopravnej nehode. Niekedy v roku 2011 pán R. navrhol založenie firmy v Londýne,na ktorú by sa zriadil účet, pričom malo ísť o najjednoduchší spôsob prevodu peňazí. O niečo neskôr
prišiel obžalovanej šek, v ktorom bolo uvedené, že na účet jej spoločnosti v Anglicku bolo prevedených
4.000.000,- €, ktoré sa mali hneď previesť na účet obžalovanej vo VÚB banke. Na základe toho ju

obžalovaná požiadala, aby vypísala šeky pre pána C., M., L., pani P. a C.. Tieto šeky bola zakúpiť vo C.
L.. Nesúhlasí s tým, že by bola zodpovedná za požičanie peňazí vo výške 140.000,- €, ktoré poskytol
pán C., tento veľmi dobre vedel, o čo sa jedná, poznal každý jeden krok, ktorý sa má urobiť. Počas
vybavovania dedičstva bolo viacero afér, ktoré vykonštruoval pán R., napríklad zaslal obžalovanej mail,
ktorého prílohou bol úmrtný list vystavený na jej meno a oznámenie, že celé jej dedičstvo preberá tretia

osoba pod menom L., ktorej meno im nič nehovorilo. Pokiaľ išlo o ľudí, s ktorými sa dostali v zahraničí
do kontaktu, všetkých si podľa mena a podľa banky preverila na internete, vždy tam boli uvedené ich
mená, pracovné zaradenie, telefónne čísla a ich nadriadených. Preto nemala dôvod neveriť, že sa jedná
o skutočné dedičstvo. Podľa jej názoru dedičstvo skutočne existuje, akurát niekto chcel z toho vyťažiť
pre seba finančný prospech. Čo sa týka listinných dokladov, má iba tie, ktoré dostala mailom od pána R.,
od obžalovanej, avšak nedisponuje žiadnymi originálmi. Pokiaľ ide o finančné prostriedky zapožičané

obžalovanej, išlo o peniaze, ktoré pochádzali z jej životnej poistky, z vysúdených peňazí od bývalého
manžela, ona osobne zapožičala obžalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 300.000,- €. Toto jej
potvrdila obžalovaná v dokumente zo dňa 06.03.2013. Peniaze jej zapožičala v období od roku 2010 do
roku 2012. Prvé peniaze dala za letenky a ubytovanie v Bruseli vo februári 2010 v celkovej výške 3.000,-
€, potom za ubytovanie a letenky v Londýne vo výške 1.500,- €, potom jej postupne dávala v hotovosti

od februára, resp. marca 2010 až do konca roka 2011, a to v celkovej výške 200.000,- €, v ktorej sú
zahrnuté aj peniaze za Brusel aj Londýn. Išlo o jej vlastné úspory, zrušila si životné poistenie, niečo
vysúdila od bývalého manžela, v tom čase podnikala a robila pre jednu nemeckú firmu, kde mala slušný
príjem, niečo si aj požičala, peniaze získala aj predajom svojho bytu a auta. V závere si uplatnila škodu
vo výške 300.000,- €.

Svedok poškodený M. M. L. uviedol, že niekedy v januári 2010 prišla pani P. do práce a spýtala sa ho, či
by jej mohol požičať 3.000,- € na dobu jedného týždňa, pričom nechcela uviesť žiadne podrobnosti, na
aký účel ich potrebuje, po dohode s manželkou jej poskytol 1.000,- € v hotovosti, ktoré mala manželka
doma a zvyšok 2.000,- € išiel vybrať z účtu v Poštovej banke. Nakoniec musel vybrať 2.150,- €, nakoľko

pani P. posielala peniaze cez Western Union a nemala ani na zaplatenie poplatku vo výške 119,- €.
Peniaze boli zaslané na nejaký účet na Cypre. Chcela od neho požičať aj ďalšie peniaze a keďže už
peniaze nemal, oslovil pani C. s tým, že pani P. potrebuje požičať nejaké peniaze. Až začiatkom marca
2010 mu pani P. oznámila, že peniaze použila na uhradenie poplatkov, ktoré súviseli s dedičstvom, ktoré
mala dostať obžalovaná. Vtedy už za nimi intenzívnejšie začala chodiť pani H.. Stále o bolo v rovine, že

sa niečo veľké vybavuje, pani P. nikdy nepovedala, že by sa malo jednať o podvod. Raz v apríli 2010
prišiel za pani P. do kancelárie a práve jej prišiel nejaký doklad z Anglicka, v ktorom bolo uvedené, že
z anglickej banky zasielajú obžalovanej 145.000.000,- € na účet do Q. L., pričom tam bola uvedená jej
adresa v Krupine a konkrétny termín prevodu. Vtedy mu pani P. oznámila, že to nie je konečná suma,
že obžalovaná má byť ešte vyplatených 5,6 milióna USD. V tom čase už vedel, že aj pani P. do toho

vložila nejaké peniaze, spomínala sumu 28.000,- €. V máji 2010 mu pani P. navrhla, aby si zobral úver,
nakoniec ho prehovorila a 12.05.2010 z ich rezerv vybral 3.500,- € a odovzdal jej ich. Veril pani P. a pani
H., ktorá už celú vec vybavovala aj v zahraničí a podávala im aktuálne informácie. Peniaze odovzdal pani
P. a ešte je pridal zo svojich 250,- €. V tom čase už vedel, že je zainteresovaný aj E. C.. Keď požadoval
svoje peniaze naspäť, obžalovaná im v júni 2010 oznámila, že celú vec preberá pani H., pričom dňa

15.11.2010 mu vystavila šek C. L. na sumu 38.000,- €. Peniaze však nedostal. Potom s ním prestali
pani P., pani H. a pani B. komunikovať. V závere si uplatnil nárok na náhradu škody 6.369,- €. Vzhľadom
k skutočnosti, že svedok poškodený M. M. L. dňa XX.XX.XXXX zomrel, bola v procesnom postavení
svedkyne poškodenej jeho manželka M. L., ktorá potvrdila, že niekedy začiatkom roka 2010 požičali
sumu 3.119,- € M. P., z čoho ona nebola príliš nadšená. Nevedela, na aký účel potrebovala vyššie

menovaná tieto peniaze. K sume 3.500,- €, ktorá bola vybraná z P. L. uviedla, že mali v Poštovej banke
účet, na ktorý chodili obom peniaze, avšak mal to na starosti jej manžel, ktorý bol takým ekonómom v ich
domácnosti, takže sa nevedela vyjadriť k zostatkom na tomto účte. Ak však manžel vypovedal o pôžičke,
ktorú získal výberom z P. L., bude to pravda, nakoľko on nebol človek, ktorý by bol klamal. V závere sa
taktiež pripojila k trestnému stíhaniu obvinenej a požiadala o náhradu škody vo výške 6.369,- €.

Svedkyňa poškodená M. Q. uviedla, že s obžalovanou sa pozná odmalička, raz jej povedala, že skúsi je
pomôcť dostať sa z dlhov, že má nejakú známu. Potom jej raz zavolala, že jej vie pomôcť, preto išla k nej
domovdoKrupiny,čomohlobyťniekedyvseptembri2011.Tamobžalovanázavolalaspomínanúznámu,ktorá jej oznámila, že je tu možnosť, že by im cez nejakú nebankovku vybavila peniaze, avšak že to
stojí určité poplatky. Dohoda bola taká, že 5.000,- € vyplatí strýkovi, aby bol dom ich a nežili v podnájme
a zvyšné peniaze poskytne obžalovanej, ktorá jej pomôže prostredníctvom týchto peňazí vyplatiť všetky

jejdlhyaexekúcie.Chcelasazbaviťdlhov,nakoľkochcelivH.Q.otvoriťmäsiarstvospolusobžalovanou.
K samotnej pôžičke došlo dňa 26.09.2011, kedy sa v Banskej Bystrici stretla s C. A., ktorá ju zaviedla
k pánovi B., s ktorým si išla overiť podpisy na zmluvách. Jej chybou bolo, že si nič z toho neprečítala,
až neskôr zistila, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená nie s ňou ale s jej svokrou. Išlo o zmluvu so
spoločnosťou beFREE, s.r.o., so sídlom v Brezne. Podľa tejto zmluvy mala prevziať v mene svokry sumu

vo výške 13.000,- €, ale v skutočnosti dostala len 11.200,- €, keďže zo sumy si odrátali rôzne poplatky.
Z predmetnej pôžičky si nechala sumu vo výške 4.500,- € na vyplatenie domu a zvyšné peniaze vo výške
6.700,- € odovzdala obžalovanej. O pár dní jej obžalovaná zavolala, aby jej dala aj zvyšné peniaze, že
jej pomôže zbaviť sa dlhov rýchlejšie. Takže jej odovzdala aj tých zvyšných 4.500,- €. Obžalovaná jej
ešte tvrdila, že sa nemá báť splátok, že to bude vybavené v rámci jej oddlženia. Koncom roka sa však od
svokry dozvedela, že sa neplatí ani pôžička, pričom nebola zbavená ani dlhov. Obžalovaná sa stále na

niečo vyhovárala, pričom nevie uviesť, na čo použila predmetné peniaze. Obžalovaná jej povedala, že si
zháňa pôžičku z Českej republiky a následne jej vráti peniaze. Potom poprosila svojho syna, aby zavolal
obžalovanej, ktorá im napísala čestné prehlásenie, že jej dlhuje 11.000,- €, pričom sa zaviazala tieto
peniaze vrátiť do 08.03.2012, čo sa však nestalo. V závere sa pripojila k trestnému konania a požiadala
o náhradu škody vo výške 11.000,- €.

Skutočnosti uvádzané jednotlivými poškodenými boli v rámci dokazovania potvrdené vypočutými
svedkami, a to K. P., K. L., G. L., A. U., S. B., K. C., S. S., T. K., B. L., M. G., G. V., E. A. B., C. D., G. A., M.
Q., A. T., A. P. K., A. A., ako i z prečítaných zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to M.
L., S. L., P. H., G. K., M. L., E. P. B., E. M. A., M. K., A. L., M. C., J. B., A. L., M. T., R. L., A. A. W., Q. Q., X.

B., E. A. D., E. J. A., A. K., R. N., A. K., E. G. O., Q. H., S. R., P. K., P. K., Y. C., C. C., Y. L., M. A. a M. E..

Súd ďalej vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Na č. l. 1153 – 1189 sú obsiahnuté listinné materiály
predložené poškodenou H. L. st. (nar. XX.XX.XXXX) Na č. l. 1154 je oznam obžalovanej, ktorá

oznamuje H. L. R., že ňou odsúhlasená finančná čiastka 150.000,- € jej bude poukázaná na číslo účtu
XXXXXXXXX/XXXX v termíne do 27.07.2011. Na č. l. 1155 je výzva obžalovanej adresovaná H. L. st.
na uznanie dlhu vo výške 150.000,- € zo dňa 23.06.2011. Na č. l. 1159 je fotokópia šeku na sumu
200.000,- €, vystaveného obžalovanou adresovaného H. L.. Na č. l. 1160 je obsiahnuté oznámenie
o vrátení dlžnej čiastky zo dňa 30.04.2010, podľa ktorého dňa 06.05.2010 mala byť H. L. st. vrátená

dlžná čiastka v Banskej Bystrici prostredníctvom právneho zástupcu obžalovanej. Na č. l. 1161 a 1162
sa nachádzajú fotokópie šekov vystavených obžalovanou v prospech poškodenej H. L. R., každý na
sumu 100.000,- €. Na č. l. 1163 sa nachádza fotokópia zmluvy o pôžičke zo dňa 02.01.2009 medzi
H. L. st. v postavení veriteľa a obžalovanou v postavení dlžníka, pričom predmetom tejto zmluvy je
pôžička vo výške 500.000,- €, ktorá má byť vrátená najneskôr do 15.08.2010. Na č. l. 1165 sa nachádza

fotokópiazmenkyvystavenejobžalovanouvprospechH.L.st.nasumu10.000.000,-Sk.Podľačestného
prehlásenia zo dňa 28.04.2008 (č. l. 1166) si obžalovaná zapožičala od H. L. ml. dňa 28.04.2008
finančnú hotovosť 1.400.000,- Sk na dobu do 30.05.2008 na kúpu rodinného domu. Podľa čestného
prehlásenia zo dňa 05.05.2008 podpísaného obžalovanou, si táto zapožičala od H. L. ml. finančnú
hotovosť 2.600.000,- Sk na dobu do 30.05.2008 na kúpu rodinného domu. Na č. l. 1180 – 1181 je zmluva

o úvere poskytnutom P. L. A. U. vo výške 2.000,- €. Podľa výpisu z účtu kreditnej karty spoločnosti
Cetelem Slovensko, a.s. k 31.05.2009 A. U. dlží tejto spoločnosti 1.350,60 €. Na č. l. 1183 je založený
výpis z účtu A. U. v R. R., z ktorého vyplýva, že menovaná dňa 11.05.2009 vybrala z účtu 1.000,- €. Na
č. l. 1184 – 1189 je dohoda o urovnaní medzi pobočkou zahraničnej banky A. a H. L. R..

H. L. ml. (nar. XX.XX.XXXX) predložila do spisu písomné doklady, ktoré sú založené na č. l. 1190 –
1195. Na č. l. 1190 sa nachádzajú šeky VÚB banky vystavené obžalovanou a jej dcérou K. C. na sumy
100.000,- €, 80.000,- € a 100.000,- €. Na č. l. 1191 sú potvrdenky o výbere hotovosti z účtu H. L. ml.
vedeného v J. L., pričom sa jedná o výbery hotovosti vo výškach 1.500,- €, 8.000,- € a 3.000,- €. Na
č. l. 1192 – 1197 sú založené výpisy z vkladov v hotovosti na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX K. C.,

dcéry obžalovanej, pričom sa jednalo o vklady realizované H. L. ml. v sumách 800,- €, 495,- €, 1.600,-
€, 7.000,- € a 560,- €. Na č. l. 1198 je fotokópia prevodového príkazu Slovenskej sporiteľne zo dňa
27.03.2009, kde z účtu H. L. ml. bolo prevedených bezhotovostne na účet B. L. číslo XXXXXXXXXX/
XXXX 6.000,- €. Na tom istom č. l. je aj potvrdenka o vklade vykonanom H. L. ml. na účet obžalovanejčíslo XXXXXXXXXX vo výške 950,- €. Na č. l. 1200 – 1204 sú obsiahnuté fotokópie dokladov o výbere
peňazí v hotovosti z účtu A. L. vo výške 36.000,- Sk, z účtu H. L. ml. vo výške 14.500,- Sk, z účtu A. L. vo
výške 6.000,- Sk, z účtu H. L. ml. vo výške 2.290,- €, výber z účtu A. L. vo výške 6.100,- €. Na č. l. 1205 je

rukou písaný sumár vkladov na jednotlivé účty, pričom celková suma vkladov predstavuje 20.845,- €. Na
č. l. 1210 – 1249 sa nachádzajú fotokópie potvrdení o prevode peňazí prostredníctvom služby Western
Union do zahraničia, pričom súpis týchto prevodov je na č. l. 1250, celkovo sa jedná o sumu 40.215,-.
Na č. l. 1251 sa nachádza fotokópia výzvy obžalovanej zo dňa 23.06.2011 adresovaná H. L. ml., pričom
sa jedná o výzvu na odsúhlasenie dlžnej čiastky vo výške 150.000,- €. Na č. l. 1252 sa nachádza zmluva

o pôžičke medzi H. L. ml. a obžalovanou zo dňa 20.04.2007, pričom predmetom zmluvy je zapožičanie
sumy vo výške 350.000,- € obžalovanej, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť dlžnú sumu do 15.08.2010.
Na č. l. 1253 je fotokópia prehlásenia H. L. ml. v postavení veriteľa a obžalovanej v postavení dlžníka,
pričom sa jedná o pôžičku vo výške 1.170.000,- Sk na dobu 5 dní od dátumu zapožičania, teda od
21.08.2008. Na č. l. 1254 sa nachádza výdavkový pokladničný doklad zo dňa 21.08.2008, podľa ktorého
bolo A. P. K. vyplatených H. L. 1.170.000,- Sk. Na č. l. 1255 je zmluva o zabezpečovacom prevode práva

v spojení so zmluvou o pôžičke zo dňa 21.08.2008 medzi A. L. a H. L. A.. na strane dlžníkom a A. P.
K. na strane veriteľa.

Svedok poškodený M. L. predložil listinné materiály, ktoré boli založené do vyšetrovacieho spisu na č.
l. 1256 – 1267. Na č l. 1256 je čestné prehlásenie podpísané dlžníkom K. P. a veriteľom M. L. zo dňa

25.02.2008, podľa ktorého dlžník prehlasuje, že finančný obnos vo výške 160.000,- Sk, ktorý prevzal
od veriteľa za účelom podnikania, vráti do 31.03.2008. Na č. l. 1257 sa nachádza zmluva o pôžičke
zo dňa 28.02.2010 uzavretá medzi veriteľom M. L. a dlžníkom obžalovanou na sumu 140.000,- €,
pričom podľa obsahu tejto zmluvy sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľovi čiastku 140.000,- € do 31.07.2010.
Na č. l. 1258, 1259 je dohoda o urovnaní zo dňa 18.03.2010 uzavretá medzi oprávneným M. L.

a povinnou obžalovanou na sumu vo výške 100.000,- €. V písomnej výzve zo dňa 23.06.2011 (č. l.
1260) obžalovaná vyzýva M. L. na odsúhlasenie dlžnej čiastky vo výške 150.000,- €, pričom následne
v písomnom oznámení zo dňa 07.07.2011 obžalovaná konštatuje, že dlžná čiastka vo výške 150.000,-
€ bude poukázaná na číslo účtu M. L. v lehote do 27.07.2011. Na č. l. 1262 je potvrdenie o vklade
hotovosti na účet pani C. vo výške 556,88 €. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 18.01.2010 Poštová banka

poskytla M. L. úver vo výške 2.000,- €. Na č. l. 1267 sa nachádzajú fotokópie o bankových operáciách
a to o výbere z účtov v hotovosti, ktoré realizoval M. L. v P. L. a Dexia banke dňa 18.01.2010 v sumách
3.995,- € a 500,- €.

Svedkyňa poškodená I. P. doložila do vyšetrovacieho spisu fotokópie nasledujúcich dokladov. Na č. l.

1268, 1269 predložila výpočet úrokov z poskytnutej finančnej výpomoci obžalovanej, na č. l. 1270 –
1273 zmluvu o úvere poskytnutou P. L. vo výške 60.000,- Sk a vo výške 50.000,- Sk, zmluvu o úvere
poskytnutého spol. Beneficial Finance vo výške 200.000,- Sk a zmluvu o poskytnutí hotovostného
úveru mBankou vo výške 100.000,- Sk. Na č. l. 1287 sa nachádza fotokópia výzvy obžalovanej zo dňa
23.06.2011 adresovaná I. P. na odsúhlasenie dlhu obžalovanej vo výške 13.000,- €.

Svedok poškodený G. B. predložil fotokópiu šeku VÚB banky zo dňa 12.04.2010 vystaveného
obžalovanou na sumu 4.000,- €, ako aj oznámenie o vrátení dlžnej čiastky, ku ktorému malo dôjsť
07.05.2010 (č. l. 1289 – 1290).

Svedok poškodený E. P. C. predložil okrem fotokópií dokladov v anglickom jazyku šek VÚB banky zo
dňa 15.11.2010 na sumu 300.000,- €, ako aj fotokópiu darovacej zmluvy zo dňa 06.08.2010, ktorej
predmetom je poskytnutie peňažného daru vo výške 5.800.000,- € obžalovanou E. P. C. (č. l. 1301 –
1302).

Na č. l. 1304 – 1378 sa nachádzajú listinné doklady predložené svedkom poškodeným R. M.. Okrem
inýchdokladov,ideoprehľadfinančnýchpohľadávokvočiobžalovanejzodňa14.02.2012,podľaktorého
zapožičal obžalovanej celkovú čiastku 69.000,- €. Na č. l. 1308 sa nachádza darovacia zmluva s notárom
overeným podpismi zo dňa 06.08.2010, na základe ktorej obžalovaná poskytla R. M. peňažný dar vo
výške 150.000,- €. Na č. l. 1310 je fotokópia šeku VÚB banky vystaveného v prospech R. M. vo výške

160.000,-€.Nač.l.1311jeoznámeniepodpísanéobžalovanouzodňa10.05.2011,vktoromobžalovaná
priznáva zapožičanie finančného obnosu na súkromné účely a deklaruje jeho vrátenie v mesiaci jún
2011. Na č. l. 1312 je oznámenie podpísané obžalovanou o vyplatení dlhu vo výške 100.000,- € v termíne
do 27.07.2011. Na č. l. 1313 – 1355 je mailová ako aj SMS komunikácia R. M. s obžalovanou. Na č. l.1356 sa nachádza žiadosť o vydanie kreditnej karty Visa s celkovým úverovým rámcom 3.000,- €. Podľa
zmluvy o poskytnutí splátkového úveru č. 4010 zo dňa 22.03.2010 bol Tatra bankou, a.s. poskytnutý
úver R. M. vo výške 7.311,- €. Na č. l. 1362 – 1367 sú založené pokyny na redemáciu investora R.

M. zo dňa 07.07.2010 a 22.07.2010, ako aj dodatok k zmluve o založení zaknihovaného podielového
listu medzi záložným veriteľom Tatra bankou, a.s. a záložným dlžníkom R. M.. Na č. l. 1368 je zmluva
o splátkovom úvere uzavretá R. M. so Slovenskou sporiteľňou zo dňa 08.04.2010, pričom predmetom
zmluvy je poskytnutie úveru vo výške 7.000,- €. Na základe zmluvy o úvere s P. L. podpísanej 29.03.2010
bol R. M. poskytnutý úver vo výške 1.000,- €. Na č. l. 1378 je založená vizitka E. M. P., konateľa spol.

Palčo Brokers o.c.p., a.s.

Svedkyňa poškodená S. C. predložila do vyšetrovacieho spisu oznámenie obžalovanej zo dňa
10.05.2011, v ktorom priznáva zapožičanie finančných prostriedkov na súkromné účely a oznamuje
termín vrátenia týchto prostriedkov do 15. júna 2011. Ďalej predložila výzvu obžalovanej zo dňa
22.06.2011 na odsúhlasenie dlžnej sumy vo výške 25.000,- € spolu s odsúhlasením dlhu zo dňa

28.06.2011 podpísaným svedkyňou poškodenou S. C.. Na č. l. 1382 je oznámenie obžalovanej, v ktorom
deklaruje uhradenie dlžnej čiastky vo výške 25.000,- € v termíne do 27.07.2011.

Svedok poškodený M. M. L. predložil do vyšetrovacieho spisu, okrem iného, fotokópiu šeku zo dňa
15.11.2010 na sumu 38.000,- €, oznámenie o priznaní dlhu obžalovanou zo dňa 10.05.2011, ako aj

žalobu zo dňa 16.01.2012 o zaplatenie čiastky 3.119,- € s príslušenstvom.

Svedkyňa poškodená R. Q. predložila na č. l. 1400 súpis bankových úverov, ktoré jej boli poskytnuté
VÚB bankou a Poštovou bankou, oznámenie obžalovanej, že dlžná čiastka vo výške 25.000,- € bude
poukázaná na bankový účet R. Q. do 27.07.2011, uznanie záväzku obžalovanou vo výške 25.000,- €

zo dňa 24.08.2011, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru VÚB bankou zo dňa 15.02.2010 vo výške
3.200,- €, ako aj zmluvu o poskytnutí úveru Poštovou bankou zo dňa 15.02.2010 vo výške 3.100,- €.

Svedkyňa poškodená M. P. na č. l. 1424 – 1468 predložila zoznam finančných prostriedkov, ktoré
poskytla obžalovanej v dobrej viere zo dňa 14.02.2013, výzvu A. A. P. adresovanú obžalovanej na

vrátenie financií v celkovej výške 30.200,- € do 31.12.2010, dohodu o zapožičaní finančného obnosu
medzi veriteľom M. P. a dlžníkom - obžalovanou zo dňa 05.06.2010 vo výške 27.000,- €, ktorú sa
obžalovaná zaviazala vrátiť do 15.06.2010, dohodu o zapožičaní finančného obnosu 45.100,- € medzi
veriteľom M. P. a dlžníkom – obžalovanou, pričom dlžník sa zaväzuje túto čiastku vrátiť do 15.06.2010,
zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru medzi dlžníkom M. P. a veriteľom Tatra bankou, a.s. vo

výške 3.200,- € podpísanú dňa 10.12.2009, zmluvu o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a M. P. na 6.200,- € zo dňa 11.12.2009, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru medzi VÚB bankou,
a.s. a M. P. vo výške 3.200,- € zo dňa 18.11.2009, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru medzi VÚB
bankou, a.s. a M. P. vo výške 1.500,- € zo dňa 01.02.2010, zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru
medzi VÚB bankou, a.s. a M. P. vo výške 1.800,- € zo dňa 01.12.2009, úverovú zmluvu uzavretú medzi

M. P. a Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 26.05.2011 s výškou úveru 6.000,- €, zmluvu o úvere medzi
Poštovou bankou, a.s. a M. P. zo dňa 04.12.2009 s výškou úveru 3.500,- €.

Svedkyňa poškodená K. H. na č. l. 1469 – 1757 predložila doklad o zakúpení leteniek do Bruselu zo
dňa 19.02.2010 spolu s dokladmi o zaplatením za taxi službu, doklad o zaplatení letenky do Londýna zo

dňa 27.10.2010, fotokópie rôznych certifikátov a dokladov o úhrade, vrátene prekladu do slovenského
jazyka, ako aj záznamy mailovej komunikácie. Na č. l. 1670 predložila zoznam dokladov o platbách
prostredníctvom služby Western Union v priebehu roku 2010. Na č. l. 1757 je priložené potvrdenie
k záväzku zo dňa 06.01.2013, v ktorom obžalovaná potvrdzuje, že si od E. K. H. v priebehu rokov 2009
– 2012 zapožičala finančnú čiastku vo výške 300.000,- € za účelom vybavenia dedičského konania od

S. R. z Londýna s tým, že predmetný finančný obnos sa má vrátiť do konca roka 2013.

V priebehu vyšetrovania boli do vyšetrovacieho spisu zabezpečené z viacerých bankových domov, ako
aj nebankových subjektov údaje podliehajúce bankovému tajomstvu. Z takto zabezpečených údajov,
resp. výpisov z jednotlivých bankových účtov bolo zistené, že na účet obžalovanej číslo XXXXXXXX

vedenývP.L.,S.boldňa07.03.2008svedkyňoupoškodenouI.P.vykonanývkladvovýške120.000,-Sk,
pričom následne dňa 12.03.2008 bol vyššie menovanou poškodenou vykonaný vklad vo výške 100.000,-
Sk. Následne boli tieto finančné prostriedky z účtu vybrané a účet bol zrušený dňa 29.01.2009. Na účet
obžalovanej zriadený vo C. L. číslo XXXXXXXXXX boli v období od 30.06.2008 do 31.07.2008 vykonanévklady H. L. ml., resp. H. L. st. vo výške 405.000,- Sk, pričom následne boli tieto finančné prostriedky
vo výške 403.500,- Sk z predmetného účtu vybrané. Obžalovaná mala zriadený bankový účet číslo
XXXXXXXXXX v J. L., S., pričom na predmetný účet bol H. L. dňa 08.01.2009 vykonaný vklad vo výške

1.660,- €, 27.10.2008 bol na tento účet vykonaný vklad vo výške 100.000,- Sk obcou Kosorín a dňa
19.03.2008 bol vykonaný vklad svedkyňou poškodenou I. P. vo výške 100.000,- Sk.

Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené aj výpisy z účtov patriacim rodinným príslušníkom
obžalovanej, pričom z výpisov z účtu dcéry obžalovanej K. C. číslo XXXXXXXXXX S. XXXXXXXXXX

(č. l. 2213 – 2225) vyplýva, že na predmetné účty boli vykonávané nasledujúce vklady: a to M. P. vo
výške 2.300,- €, 3.000,- €, 800,- €, 1.000,- €, 3.000,- €, 9.000,- €, 1.990,- €, 7.000,- €, 2.000,- €, 300,- €
a 8.400,- €, K. L. vo výške 550,- €, K. H. vo výške 15.000,- €, 2.500,- €, 2.000,- € a 1.748,- €, R. Q. vo
výške 2.500,- €, R. M. vo výške 3.000,- € a 4.000,- € a E. P. C. vo výške 2.000,- €.

Z výpisu z účtu H. L. ml., vedeného v R. R. číslo XXXXXXXXXX vyplýva, že dňa 27.03.2009 bola

vykonaná úhrada prevodom vo výške 6.000,- € na účet B. L., vedený v R. R., S. č. XXXXXXXXXX,
pričom dispozičné právo vo vzťahu k tomuto účtu mala aj obžalovaná.

Z výpisu z účtu svedka poškodeného M. L. číslo XXXXXXXXXX vedeného v J. L., S. vyplýva, že dňa
25.02.2008 bol vykonaný výber z účtu vo výške 100.232,- Sk.

Z výpisu z účtu svedkyne poškodenej H. L. st. č. XXXXXXXXXX vedeného v R. R., S. vyplýva, že
z predmetného účtu bol dňa 22.08.2008 vykonaný výber vo výške 100.000,- Sk, dňa 25.08.2008 výber
vo výške 91.150,- Sk a 08.09.2008 výber vo výške 100.000,- Sk. Taktiež z predmetného účtu, ako aj
z účtu H. L. st. č. XXXXXXXXXX, boli vykonané viaceré výbery kartou, čo je zaznamenané na výpisoch

z predmetných účtov.

Na č. l. 2490 je založená zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a H. L. st. zo
dňa 22.08.2008 vo výške 200.000,- Sk. Na č. l. 2494 je zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a H. L. ml. zo dňa 27.03.2009 na sumu 6.900,- €.

Podľa správy spoločnosti Provident Financial, s.r.o. zo dňa 20.12.2011 (č. l. 2498) obžalovaná uzatvorila
s ich spoločnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 05.06.2003 a 24.10.2005, pričom k dátumu
20.12.2011 evidovala predmetná spoločnosť spôsobenú škodu z týchto zmlúv vo výške 118,83 €, resp.
1.174,40 €.

Na č. l. 2505 je zmluva o poskytnutí hotovostného úveru medzi spoločnosťou mBank a A. L. zo dňa
03.12.2008 vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €).

Na č. l. 2516 je zmluva o poskytnutí hotovostného úveru medzi spoločnosťou mBank a H. L. st. zo dňa

05.12.2008 vo výške 100.000,- Sk (3.319,39 €).

Na č. l. 2530 je založená zmluva o úvere zo dňa 10.07.2008 medzi Poštovou bankou, a.s. a H. L. st.
vo výške 250.000,- Sk.

Na č. l. 2533 je zmluva o splátkovom úvere zo dňa 18.04.2008 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a C.
A., resp. P. A., pričom výška úveru predstavuje sumu 200.000,- Sk.

Na č. l. 2539 je zmluva o poskytnutí hotovostného úveru zo dňa 16.12.2008 medzi spoločnosťou mBank
a C. A. s výškou hotovostného úveru 100.000,- Sk (3.319,39 €).

Na č. l. 2545 je zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX medzi Poštovou bankou, a.s. a C. A. zo dňa 20.11
2008 na sumu 50.000,- Sk (1.659,70 €). Na č. l. 2551 je zmluva o úvere XXXXXXXXXX medzi Poštovou
bankou, a.s. a C. A. zo dňa 20.11 2008 na sumu 50.000,- Sk (1.659,70 €).

Podľa informácie P. L., S. (č. l. 2571) R. Q. uzatvorila dňa 08.02.2010 s predmetnou bankou zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom jej bola poskytnutá výška úveru 3.500,- € a dňa 08.02.2010 uzatvorila
s predmetnou bankou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, pričom jej bola poskytnutá výška úveru 3.500,-
€.Na č. l. 2586 sa nachádza zmluva o splátkovom úvere zo dňa 28.09.2008 uzavretá medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. a A. L., nar. XX.XX.XXXX s výškou úveru 36.000,- Sk.

Podľa správy P. L., S. ich klientka I. P. uzatvorila s ich bankou dňa 10.09.2007 zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX a bola jej poskytnutá výška úveru v hodnote 1.327,76 €, dňa 07.03.2008 uzatvorila
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a bola jej poskytnutá výška úveru v hodnote 1.991,64 € a dňa
07.03.2008 uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX a bola jej poskytnutá výška úveru v hodnote

1.991,64 €.

Na č. l. 2620 je zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.12.2011 medzi spoločnosťou CETELEM
SLOVENSKO, a.s. a A. U. s výškou poskytnutých prostriedkov 459,- €.

Na č. l. 2634 je zmluva o úvere uzavretá medzi spol. beFREE, s.r.o. a S. Q., nar. XX.XX.XXXX, zast. M.

Q., nar. XX.XX.XXXX s uvedenou sumou úveru vo výške 18.000,- €.

Po vykonaní a zhodnotení vyššie popísaného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým
a právnym záverom.

Obžalovaná je okrem svojho priznania (ktoré však už nemohol súd považovať za vyhlásenie o vine
ako ho predpokladá § 257 odsek 1 Trestného poriadku vzhľadom k časovému deju konania kedy
bolo obžalovanou uskutočnené) usvedčovaná najmä priamymi dôkazmi v podobe svedeckých výpovedí
poškodených osôb, ktorí taktiež k jednotlivým čiastkovým útokom podali trestné oznámenia, pričom
svoje svedecké výpovede doložili aj písomnými podkladmi v podobe zmlúv o pôžičkách podpísaných

obžalovanou a v niektorých prípadoch s úradne overenými podpismi, ako aj v niektorých prípadoch
v podobe čestných vyhlásení, taktiež podpísaných obžalovanou, resp. osobami, ktoré v jej mene prevzali
peňažné prostriedky od poškodených, tiež písomnými výzvami na odsúhlasenie jednotlivých dlžných
čiastok, zasielaných obžalovanou a písomnými oznámeniami o vyplatení dlžných súm, nekrytými šekmi
vystavenými obžalovanou ako i výpoveďami svedkov. Do vyšetrovacieho spisu boli ďalej zabezpečené

výpisy z jednotlivých bankových účtov obžalovanou, resp. jej rodinných príslušníkov a známych
osôb, preukazujúce vložené finančné prostriedky zo strany poškodených. Vzhľadom k skutočnosti,
že v prevažnej väčšine boli zo strany poškodených odovzdávané finančné prostriedky obžalovanej
v hotovosti, bez akýchkoľvek dokladov o prevzatí finančných prostriedkov, boli vo vyšetrovacom spise
zadokumentované svedecké výpovede osôb, ktoré zapožičali peňažné prostriedky poškodeným, pričom

v niektorých prípadoch títo svedkovia deklarovali aj účel zapožičania týchto peňazí.

Obžalovaná v zásade nikdy počas celého konania nespochybňovala skutočnosť, že si od poškodených
zapožičala isté finančné prostriedky. Popierala iba výšku jednotlivých zapožičaných súm, ako aj úmysel
podvodným spôsobom tieto prostriedky vylákať, pričom argumentovala tým, že peniaze si požičiavala

na podnikanie, resp. na rôzne poplatky v súvislosti s vybavovaním dedičstva, ktoré mala dostať
z Anglicka. K tomuto je potrebné uviesť, že pokiaľ ide o podnikateľskú činnosť, ktorú obžalovaná
prevádzkovala v spolupráci s poškodenou K. H. v postavení zamestnanca, táto z dôvodu nerentabilnosti
bola vykonávaná len po dobu niekoľkých mesiacov, pričom ďalšia zamýšľaná podnikateľská činnosť
s poškodenou M. P., resp. poškodenou M. Q., ani nebola začatá. Pokiaľ ide o deklarované dedičstvo,

ktoré mala, resp. mal nadobudnúť neplnoletý syn obžalovanej po biologickom otcovi zo Švajčiarska
prostredníctvom Barclays Bank Londýn, prinajmenšom pochybnou sa zdá skutočnosť, že obžalovaná
nevedela uviesť o údajnom poručiteľovi žiadne podrobnosti, okrem toho, že mal byť Švajčiar s menom
Johny, najmä keď svedkyňa poškodená R. Q. vo výpovedi popísala stretnutie s obžalovanou, na ktorom
táto deklarovala, že pracovala ako pomocníčka v domácnosti u nejakého Švajčiara a s jeho synom mala

mať dieťa, pričom keď starý pán zomrel, zanechal rozsiahle dedičstvo jej synovi. Taktiež rozporuplné sú
aj tvrdenia obžalovanej vo výpovedi zo dňa 13.08.2013, kde uviedla, že v lete 2008 dostala mail od pána
R. s tým, že bola trestne stíhaná a za to má dostať finančné odškodnenie, čo následne bolo zmenené
na dedičstvo v sume 6,8 milióna USD. Obrana obžalovanej spočívajúca v tom, že bola podvedená S.
R., je vyvrátená tvrdením svedkyni poškodenej K. H., ktorá vo výpovedi konštatovala, že pani B. jej

tvrdila, že sa s pánom R. stretla osobne viackrát s tým, že on jej bol pridelený z Barclays Bank, aby
vybavil jej dedičský nárok. Obžalovaná pokračovala vo „vybavovaní“ dedičstva aj po tom, čo koncom
marca 2010 navštívila spolu so svedkom poškodeným R. M. pána P., ktorý po prezretí ňou predložených
dokladov konštatoval, že tieto nesú známky falšovania a odmietol poskytnúť akékoľvek prostriedky natakúto pochybnú investíciu, resp. potom, čo svedkyňa poškodená K. H. v októbri 2010 v Londýne zistila,
že v Barclays Bank nepracuje žiadny S. R. a že ňou predložené certifikáty vykazujú známky falšovania.
Ani po takýchto zisteniach sa obžalovaná neobrátila na orgány činné v trestnom konaní, ani napriek

jej tvrdeniam, že jej boli zaslané doklady z Anglicka, svedčiace o tom, že bola podvedená, pričom
žiadne relevantné doklady o tejto skutočnosti nepredložila. V neposlednom rade je potrebné poukázať
na tú skutočnosť, že obžalovaná nemala reálnu možnosť vrátiť zapožičané prostriedky deklarované
vo vyšetrovacom spise, nakoľko bolo preukázané, že jej reálne príjmy to neumožňovali. Na utvrdenie
týchto záverov súdu je nutné aj zdôrazniť zásadnú zmenu v obhajobe obžalovanej, ktorú učinila dňa

25.09.2023 na hlavnom pojednávaní, keď vyhlásila že sa cíti byť vinná zo skutkov, ktoré sa jej kladú
za vinu v plnom rozsahu a že ich spáchanie úprimne ľutuje. Zároveň pred súdom vyhlásila, že všetky
škody ktoré vznikli poškodeným jej protiprávnym konaním sa pokúsi v plnej miere uhradiť.

Konanie obžalovanej súd právne kvalifikoval ako pokračovací obzvlášť závažný zločin podvodu podľa§
221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/ Trestného zákona. Tohto zločinu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho

majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu a spôsobí takým činom škodu
veľkého rozsahu. V zmysle § 124 odsek 1 Trestného zákona sa okrem iného za škodu na účely tohto
zákona rozumie ujma na majetku, alebo reálny úbytok na majetku. V zmysle § 125 odsek 1 Trestného
zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou veľkého rozsahu sa
rozumie suma dosahujúca najmenej 500-násobok takej sumy, tzn. suma 133.000 eur. Vykonaným

dokazovanímtak,akobolovyššierozvedené, bolopreukázané,žeobžalovanávovzťahukpoškodeným
nevykonávala reálne obchody. Obžalovaná tak naplnila po stránke subjektívnej aj objektívnej skutkovú
podstatu pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a/
Trestnéhozákona.Závažnosťkonaniaobžalovanejspočívavtom,žesadopustilaúmyselnéhotrestného
činu. Porušila tak záujem na ochrane cudzieho majetku. Jej protiprávnym konaním bola spôsobená

škoda, ktorá výrazne prekračuje hranicu škody veľkého rozsahu.

Obžalovaná je v mieste bydliska hodnotená kladne, zo strany obecného úradu nebolo voči menovanej
vedené priestupkové konanie. Obžalovaná sa doposiaľ nedopustila žiadnych priestupkov. V registri
trestov má evidovaných 8 záznamov, pričom pri 7 z nich sa konštatuje, že sa na ňu hľadí, akoby

nebola odsúdená. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5 T 42/2017 zo dňa 29.04.2022 v spojení
s Uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To 106/2022 zo dňa 22.11.2022, právoplatným
dňa 22.11.2022 bola obžalovaná uznaná vinnou pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2
Trestného zákona, pričom jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Skutok z tohto rozsudku sa stal

04.10.2011, teda pred vznesením obvinenia obžalovanej v súdenej/posudzovanej trestnej veci. Z tohto
dôvodu bolo nutné zvažovať uloženie spoločného trestu. V zmysle § 41 odsek 3 Trestného zákona,
ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu,
za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už
nadobudolprávoplatnosť,zrušívrozsudkuskoršívýrokovineopokračovacomtrestnomčineatrestných

činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v
uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku
znovarozhodneovinezapokračovacítrestnýčinvrátanenovéhočiastkovéhoútoku,prípadnezatrestné
činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý
nesmie byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich

výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine. Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia
odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

V prípade obžalovanej súd nezistil žiadne priťažujúce, poľahčujúcou okolnosťou bolo jej priznanie sa k
spáchaniu trestného činu, prejavená úprimná ľútosť a prísľub, že dobrovoľne nahradí spôsobenú škodu.

Na základe týchto skutočností rozhodoval súd o potrestaní obžalovanej a to podľa zásad pre ukladanie
trestov. Trestný zákon hrozí za spáchanie obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 odsek 4
Trestného zákona trestom odňatia slobody na 10 až 15 rokov.

V zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.V zmysle § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné

sadzby trestu odňatia slobody.

V zmysle § 34 odsek 3 Trestného zákona trest má postihovať len páchateľa, tak aby bol zabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V zmysle § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pokiaľ súd zvažoval na základe vyššie uvedeného aký trest za spáchanú trestnú činnosť obžalovanej

uloží, dospel k záveru, že v prípade obžalovanej by uloženie trestu odňatia slobody v rámci trestnej
sadzby 10 až 15 rokov bolo neprimerane prísne. Podľa zistenia súdu sa trestné stíhanie v tejto trestnej
veci začalo 12.08.2011. Obvinenie bolo vznesené dňa 26.11.2012. Podľa názoru súdu uplynutie doby
takmer 11 rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva na spravodlivý proces v zmysle
čl. 6 ods. 1 Dohovoru považovať za prípad, pri ktorom môže súd neúmernú dĺžku konania zohľadniť

pri výmere trestu, a tak poskytnúť dotknutej osobe spravodlivé zadosťučinenie. V zásade je možné
konštatovať, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konanie už konanie, ktoré
presahuje dobu šiestich rokov. Ustanovenia Ústavy SR a medzinárodných zmlúv, ktoré sa týkajú práva
na súdnu ochranu, či práva na spravodlivý proces, upravujú činnosť súdu prípadne garantujú práva
občana, ktoré má súd v súdnom konaní rešpektovať.

Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudca je viazaný nie len zákonom, ale aj Ústavným zákonom a
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach (čl. 144 ods. 2 v súvislosti s čl. 11 Ústavy SR)a je povinný
ich aplikovať. Zákony musí vykladať tak, aby sa ich výklad nedostal do rozporu s Ústavou ani s
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach.

Článok 11 Ústavy SR ustanovuje, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom majú prednosť
pred jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsahu základných práv a slobôd.

Podľa § 48 ods. 2 veta prvá Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta práva Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri rozhodovaní
o trestnom obvinení je každá dotknutá strana oprávnená na spravodlivé a verejné prerokovanie svojej

veci, uskutočnené v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Podľa § 2 odsek 4 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné
v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne
zachovávať občianske práva zaručené Ústavou.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je nepochybne významným zásahom do
princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka
trestného konania sú závažným a nežiadúcim javom, ktorý nie len odporuje zmyslu práva obvineného,
ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je aj v rozpore so základnými zásadami trestného práva

a odporuje účelu konania. Rozhodovanie o vine a treste v rámci trestného konania je nie len právom,
ale predovšetkým povinnosťou orgánov, ktoré štát za týmto účelom zriadil. Je potom celkom v rozpore
s čl. 6 Dohovoru, aby orgán činný v trestnom konaní, resp. súd spôsobil prieťahy v tomto konaní. Strácasa potom účel trestného konania, a to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia boli podľa
zákona spravodlivo potrestaní.

Ako už bolo viď vyššie konštatované, Trestný zákon účinný v čase spáchania stíhaných skutkov
vo svojej osobitnej časti pre trestný čin podvodu podľa § 221 odsek 4 Trestného zákona, dovoľuje
uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 10 až 15 rokov. Čo sa týka obžalovanej vzhľadom na vyššie
uvedené medzinárodné zmluvy, ktoré sa týkajú práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý
proces, taktiež s poukazom na priznanie obžalovanej a prísľub k náhrade škody poškodeným je potom

podľa presvedčenia súdu odôvodnené uložiť obžalovanej trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú
spodnú hranicu trestnej sadzby § 221 odsek 4 Trestného zákona. Súd v tomto smere prihliadol aj
na mieru zavinenia obžalovanej, pohnútku k spáchaniu trestného činu, závažnosť jej konania. Tomuto
konštatovaniu potom, podľa názoru súdu, zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3
roky. Vzhľadom na zahladené predchádzajúce odsúdenia sú podľa názoru súdu, splnené podmienky
na podmienečný odklad výkonu takto uloženého trestu so súčasným uložením probačného dohľadu

nad jej správaním v skúšobnej dobe. Za úmernú považoval súd skúšobnú dobu vo výmere 5 rokov
(čiže v zmysle zákona najdlhšiu možnú výmeru), pričom zároveň súd obžalovanej uložil podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku,
alebo inému výchovnému programu. V zmysle § 51 odsek 5 Trestného zákona je potom obžalovaná
povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

V adhéznom konaní si riadne a včas uplatnili poškodení svoje nároky na náhradu škody. Vzhľadom
kpriznaniuobžalovanejkspáchanejtrestnejčinnostiaprísľubužedobrovoľnenahradíspôsobenúškodu
všetkým poškodeným, súd potom obžalovanú k tejto povinnosti zaviazal nielen v zmysle § 287 odsek
1 Trestného poriadku, avšak zároveň jej tento záväzok uložil aj príkazom učiniť tak v rámci plynutia

skúšobnej doby v zmysle § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona.

Keďže zvyšok uplatneného nároku u poškodenej S. B. (prevzaté rozhodnutie Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5 T 42/2017) vo výške 2.000,- eur nebol vykonaným dokazovaním nijako preukázaný, súd túto
poškodenú so zvyškom jej uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na
Okresný súd Žiar nad Hronom k sp. zn. 1 T 30/2015.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.