Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Svk/34/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200516
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:6020200516.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako
člen senátu vo veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., Rovniakova 1667/14, Bratislava,
zastúpeného: Advokátska kancelária Tkáč & Partners, s.r.o., IČO: 53 929 6910, Hrnčiarska 29, Košice,
proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, Grösslingová 5, Bratislava, za
účasti ďalšieho účastníka: DETOX s. r. o., IČO: 31 582 028, Zvolenská cesta 139, Banská Bystrica,
zastúpeného: JUDr. Zuzana Kovalová, advokátka, Komenského 3, Banská Bystrica, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného z 21. októbra 2020, č. 7789/27/2020-30652/2020, o kasačnej sťažnosti proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 72 S 27/2020-113 z 12. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na prerušenie kasačného konania sa zamieta.
II. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.
III. Účastníkom ani ďalšiemu účastníkovi sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že ďalší účastník je držiteľom integrovaného povolenia
z 29. apríla 2004 (zmeneného neskôr rozhodnutiami z 30. júna 2005, 30. novembra 2006, 18. januára

2008, 16. apríla 2008, 1. apríla 2009, 17. apríla 2009, 17. júla 2009, 29. júna 2010, 24. januára 2011,
27. júna 2011, 26. júla 2012, 4. marca 2013, 6. júna 2014, 9. októbra 2014, 21. októbra 2014, 10.
augusta 2016, 29. marca 2017, 29. mája 2019 a 27. januára 2020) pre prevádzku „Centrum fyzikálno-
chemických úprav odpadov“. Jednou zo zmien integrovaného povolenia (rozhodnutím z 30. júna 2005)
bola v rámci tejto prevádzky povolená stavba „Sklad ropných produktov, Centrum fyzikálno-chemických
úprav odpadov, závod 45, Rimavská Sobota“. Dňa 28. februára 2020 ďalší účastník požiadal o ďalšiu
zmenu tohto integrovaného povolenia, ktorej súčasťou bola zmena tejto stavby pred dokončením

na stavbu „Sklad a sedimentácia ropných produktov“, odstránenie časti stavby „Sklad náhradných
dielov“ a povolenie novej stavby „Kanalizácia“. Zmenená stavba „Sklad a sedimentácia ropných
produktov“ mala pozostávať z dvoch zberných a dvoch sedimentačných nádrží, potrubného mosta,
napájacích rozvodov, strojnotechnického vybavenia a vykurovania. Stavba kanalizácie mala pozostávať
zpredĺženiaexistujúcejvetvyo5,3m.ĎalšíúčastníkkžiadostipriložilrozhodnutiaMinisterstvaživotného
prostredia Slovenskej republiky z 10. augusta 2018 a 14. januára 2019, že táto zmena navrhovanej
činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné

prostredie. Okrem toho pripojil aj stanoviská ďalších dotknutých orgánov.
2. Inšpektorát životného prostredia v Banskej Bystrici 30. apríla 2020 upovedomil o začatí správneho
konania účastníkov a dotknuté orgány. V konaní predložil záväzné stanovisko okrem iného Okresný
úrad Rimavská Sobota, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako orgán štátnej vodnej správy, ktorý vzmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách súhlasil z hľadiska ochrany vodných pomerov s navrhovanou
zmenou bez pripomienok. Ďalej tento odbor ako orgán štátnej správy odpadového hospodárstva určil
určité podmienky vo vzťahu k odpadom a ako orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a krajiny

nemalžiadnenámietky.Ministerstvoživotnéhoprostrediavzáväznomstanoviskupotvrdilo,ženavrhnutá
zmena je v súlade s jeho rozhodnutím z 10. augusta 2018. Žalobca v námietkach podľa § 62 ods. 3
zákonač.50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskorších
predpisov žiadal overiť environmentálne záujmy v rámci zákona č. 24/2006 Z. z., cestného zákona
č. 135/1961 Zb., zákona č. 364/2004 Z. z. (osobitne predložením potvrdenia podľa § 16a a dodržať

požiadavky § 18 ods. 5 resp. § 65), zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, stavebného
zákona a zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Do stavebného povolenia žiadal zahrnúť okrem iného
sadové úpravy, dokladovanie ekologickej stability a odtokových pomerov, aplikovanie materiálov zo
zhodnotených odpadov a separovaný zber.
3. Inšpektorát rozhodnutím z 9. júla 2020 podľa § 3 ods. 3 písm. b) bod č. 3 a 4, § 3 ods. 3 písm. g),
§ 3 ods. 4 v spojení s § 19 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania

životného prostredia a v spojení s § 68 a § 88 ods. 3 stavebného zákona vydal zmenu integrovaného
povolenia, ktorým povolil žiadanú zmenu stavby pred dokončením, odstránenie stavby a aj vodnú
stavbu - kanalizáciu. Ako podmienky pre stavbu skladu a sedimentácie uložil ďalšiemu účastníkovi
okreminého,abyvykonalskúškytesnostiodbornespôsobilouosobou,zabezpečilprednostnerecykláciu
odpadov a žiadal o súhlas príslušný orgán, ak produkcia nebezpečných odpadov stúpne nad 1.000

kg. Pri odstraňovaní stavby zaviazal ďalšieho účastníka nakladať s odpadmi v súlade s legislatívou
a prednostne ich recyklovať. Pre vodnú stavbu ako podmienky určil, že sa vykoná podľa overenej
dokumentácie a dodržia sa všeobecné technické požiadavky na stavby a technické normy. Popri tom
doplnilajpodmienkyprevádzkovania(okreminého)tak,žedažďovévodysabudúpredodkanalizovaním
čistiť v odlučovači ropných látok, budú sa kontrolovať a riadne prevádzkovať sorpčné lapače olejov.

Námietkam žalobcu nevyhovel (okrem požiadavky dbať o ochranu podzemných vôd, postupu podľa
smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre
opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva, a splnenia podmienok nakladania s odpadmi).
Na odôvodnenie inšpektorát k väčšine z nich uviedol, že nesúvisia s predmetom konania, resp. v
ňom nemajú význam. Predloženie rozhodnutia podľa § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. nepovažoval

za potrebné, pretože prevádzka už jestvuje a nežiadal to ani dotknutý orgán. Keďže rozhodnutie si
vyžadovalo povolenie uskutočnenia zmeny stavby a povolenie vodnej stavby, inšpektorát preskúmal
žiadosť aj podľa § 62 ods. 1 a 2 stavebného zákona. Dospel k záveru, že nie sú ohrozené záujmy
spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.
4. V podanom odvolaní žalobca najmä žiadal v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona zabezpečiť

zjednocujúce stanoviská dotknutých orgánov v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie,
pozemných komunikácií, ochrany prírody a krajiny, odpadového hospodárstva, ale aj stanovisko orgánu
štátnej vodnej správy podľa § 28 zákona č. 364/2004 Z. z., v ktorom uvedie, akým spôsobom bolo
zohľadnené rozhodnutie podľa § 16a a § 18 ods. 5, resp. § 65 cit. zák., a tiež overenie náležitosti
projektovej dokumentácie podľa § 47 stavebného zákona. Žalovaná však preskúmavaným rozhodnutím

z 21. októbra 2020 nevyhovela tomuto odvolaniu. Na odôvodnenie k jednotlivým námietkam žalobcu
uviedla, že prvostupňový správny orgán si v konaní zabezpečil vyjadrenie orgánu štátnej ochrany prírody
a súhlasné stanovisko orgánu odpadového hospodárstva. Predmetom konania vôbec nebolo riešenie
dopravného napojenia. Navrhovanú zmenu stavby, ako aj vodnú stavbu navrhli projektanti s platnými
oprávneniami na tieto činnosti. Žalovaná tiež vytkla žalobcovi, že sa odvoláva na rôzne (aj neexistujúce)

ustanovenia zákona č. 364/2004 Z. z., no dodala, že činnosť v prevádzke bola povolená už pred
účinnosťou § 16a cit. zák. Zároveň vyjadrila názor, že v danej veci nejde o navrhovanú činnosť podľa §
16 ods. 10 cit. zák. a ani orgán štátnej vodnej správy nežiadal postupovať podľa cit. § 16a.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej okrem iného namietal,
nepreskúmateľnosť rozhodnutia a to, že žalovaná ani inšpektorát v zmysle § 16a ods. 23 zákona č.

364/2004 Z. z. nemali vydať územné rozhodnutie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. Podľa
žalobcu v stanovisku orgánu štátnej vodnej správy pritom absentuje odkaz na § 16 a nasl. cit. zák.,
okrem toho toto ustanovenie vyžaduje vydanie rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja. Nesprávne
je aj konštatovanie žalovanej, že činnosť už bola povolená pred účinnosťou § 16a cit. zák., keďže
žiadosť o zmenu integrovaného povolenia podal ďalší účastník 28. februára 2020. Žalobca ďalej znova

odkázal na smernicu 2000/60/ES a na rozsudok Súdneho dvora z 1. júla 2015, C-461/13, Bund für
Umwelt und Naturschutz Deutschland, z ktorých podľa neho vyplýva, že povoliť možno iba projekt,
u ktorého sa preukáže nezhoršovanie ochrany vody. Namietal tiež porušenie práva efektívne hájiť
svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v zneníneskorších predpisov v spojení s Aarhuským dohovorom (oznámenie č. 43/2006 Z. z.) tým, že sa
nemohol zúčastniť na konzultáciách podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z. z. Správny súd tu napadnutým
rozsudkom č. k. 72 S 27/2020-113 správnu žalobu zamietol. Argument žalobcu, že ustanovenie § 16a

ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. bráni žalovanej vydať územné rozhodnutie, považoval za zmätočný,
pretože predmetom konania je zmena integrovaného povolenia - povolenie zmeny stavby, odstránenie
časti stavby a vybudovanie vodnej stavby. Žalobca podľa správneho súdu neuviedol žiadnu skutočnosť,
z ktorých by vyplývalo, že v danom prípade ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 cit. zák.
Správny súd s odkazom na ustanovenia cit. zákona konštatoval, že nie každá činnosť, ktorá vyžaduje

povolenie štátneho orgánu, je navrhovanou činnosťou. V prerokúvanej veci žalovaná ani inšpektorát
nekonali o posudzovaní vplyvov navrhovanej zmeny na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. a tak nemohli porušiť právo žalobcu zúčastniť sa na konzultáciách podľa § 63 cit. zák. Odôvodnenie
rozhodnutia žalovanej podľa správneho súdu spĺňalo všetky požiadavky podľa § 47 ods. 3 Spr. por.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej

6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia rozsudku správneho súdu a
vrátenia veci na ďalšie konanie. V úvode kasačnej sťažnosti vo všeobecnosti opísal svoju činnosť a
vyjadril sa aj k aktivitám bývalého ministra hospodárstva a životného prostredia. Ďalej poukázal na
právo na prístup k spravodlivosti podľa Ústavy Slovenskej republiky a Aarhurského dohovoru, v ktorého
výkone mu bráni rozhodovacia prax žalovanej a správneho súdu, a zdôraznil aj právo na priaznivé

životné prostredie. Namietol nesprávne právne posúdenie, osobitne v súvislosti s aplikáciou ustanovení
zákona č. 364/2004 Z. z. Podľa žalobcu totiž žalovaná dlhodobo zastáva odlišný výklad § 16a cit. zák.
Opätovne odkázal na § 73 ods. 21 a § 16a ods. 23, ktoré predstavujú zákaz vydať územné rozhodnutie
bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody a ktorými bola transponovaná
smernica 2000/60/ES. Znova odkázal aj na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-461/13 a zdôraznil

potrebu eurokonformného výkladu. Žalobca ďalej namietal, že správny súd nesprávne posúdil námietku
týkajúcu sa odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, k čomu odkázal na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Mal tiež za to, že v rozhodnutí správneho
súdu chýba odkaz na jednotlivé ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ o
posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a Aarhurského

dohovoru. Správny súd sa nevyrovnal ani s návrhom na začatie prejudiciálneho konania a nepostupoval
v zmysle princípov dobrej verejnej správy. V závere kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že súčasná
aplikačná prax v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie je nesúladná so slovenským
právnym poriadkom, ako aj právom Európskej únie a navrhol kasačnému súdu predložiť prejudiciálnu
otázku v tom zmysle, či výklad správnych orgánov k podaniu odôvodneného stanoviska, odvolania

a inštitútu doplňujúcej informácie je v súlade so smernicou 2011/92/EÚ a či výklad § 16a zákona č.
364/2004 Z. z. je v súlade so smernicou 2000/60/ES.
7. Ďalší účastník konania navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože ju považoval za nedôvodnú a
účelovú.
8. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť, pretože svoje rozhodnutie a rozsudok správneho súdu

považuje za správne.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez

nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).
10. Námietka údajnej negatívnej kampane proti žalobcovi nemá žiaden vecný súvis s prerokúvanou
vecou. Z obsahu administratívneho spisu, ale ani súdneho spisu nevyplýva, že by orgány verejnej
správy alebo správny súd voči žalobcovi prejavili svoj negatívny postoj. Naopak, už inšpektorát so
žalobcom riadne konal, dal mu možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutiami a jeho námietkami

sa v rozhodnutí zaoberal. Pokiaľ ide o otázku odôvodnenia napadnutého rozsudku, v zmysle čl. 46
ods. 1 ústavy má účastník konania právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany
(ustálená judikatúra, porov. z posledného obdobia napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS
645/2023). Správny súd dostatočne jasne, s odkazmi na zákonné ustanovenia a okolnosti prerokúvanej

veci objasnil, prečo žalobcove námietky nepovažuje za dôvodné. To, či tieto námietky posúdil správne,
je už otázkou právneho posúdenia veci, nie preskúmateľnosti. Žalobca bližšie nevysvetlil, prečo mal
správny súd odkázať na ustanovenia smernice 2011/92/EÚ a Aarhurského dohovoru a prečo chýbajúceodkazy spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rovnako žalobca len veľmi všeobecne vytýka
porušenie princípov dobrej verejnej správy, nijako ho však nekonkretizuje na danú vec.
11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci boli rozhodnutia žalovanej a inšpektorátu, ktorými

rozhodli o zmene integrovaného povolenia, ktorá zahŕňala povolenie zmeny stavby pred jej dokončením,
odstránenie časti stavby a vybudovanie vodnej stavby (kanalizácie). Podstata kasačných námietok
žalobcu sa týkala najmä výkladu § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. Už správny súd trefne zdôraznil, že
predmetom tohto konania nebolo územné rozhodnutie (to napokon nemôže tvoriť súčasť integrovaného
povoľovania, porov. § 3 ods. 5 zákona č. 39/2013 Z. z.), preto sú nejasné žalobcove námietky, že

podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. nemohlo byť také rozhodnutie vydané bez zabezpečenia
rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody (porov. podobne rozsudok tunajšieho súdu sp. zn.
2 Svk 21/2021). Kasačný súd vo svojej judikatúre takisto opakovane zdôraznil, že postup podľa § 16a
zákona č. 364/2004 Z. z. sa týka navrhovanej činnosti, ktorá musí byť v súlade s environmentálnymi
cieľmi spočívajúcimi v zabezpečení ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania a stanovenými
jednak pre útvary povrchových vôd a útvary podzemných vôd a jednak pre chránené územia (§ 5 ods. 1).

Pojem navrhovaná činnosť definuje § 16 ods. 10 cit. zák. ako trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka
alebo jej zmenu, ktorá môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na
dobrý stav, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov
podzemnej vody. Pod útvarom povrchovej vody treba rozumieť vymedzenú významnú časť povrchovej
vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody

alebo pásmo pobrežnej vody [§ 2 písm. e)] a pod útvarom podzemnej vody vymedzené množstvo
podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov [§ 2 písm. f) cit. zák.].
12. Ustanovenia § 16 ods. 10 a § 16a boli do zákona č. 364/2004 Z. z. vložené zákonom č. 51/2018 Z. z.
Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu každú novú trvalo udržateľnú rozvojovú činnosť človeka, ktorá
môže mať vplyv na útvary povrchových vôd alebo podzemných vôd, treba posúdiť z hľadiska jej vplyvu

na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Ide napríklad o stavby protipovodňových opatrení, vodných
elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení. Posúdenie týchto
nových činností človeka podľa § 16 ods. 6 písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. v zmysle čl. 4 ods.
7 smernice 2000/60/ES je nevyhnutnou podmienkou pre povoľovacie konanie pred rozhodnutím o
umiestnení stavby. Ten, kto plánuje realizovať navrhovanú činnosť, musí požiadať orgán štátnej vodnej

správyovydanierozhodnutia,čijepotrebnésplniťpodmienkypodľa§16ods.6písm.b),anásledneplatí
postup podľa § 16a návrhu zákona. Dvojfázová koncepcia vychádza z požiadaviek uvedenej smernice.
Rozhodnutie orgánu štátnej vodnej správy podľa § 16a ods. 13 cit. zák. potom nie je možné považovať
za podmienku povolenia každej stavby bez ohľadu na jej vplyv na vody. Toto rozhodnutie sa totiž týka iba
navrhovaných činností, ak ide o (i) novú trvalo udržateľnú rozvojová činnosť človeka, ktorá má potenciál

spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav, (ii) zmeny
fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo (iii) zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody.
Je preto úlohou príslušných povoľujúcich orgánov posúdiť, či povoľovaná činnosť spadá pod uvedenú
definíciu, a ak áno, takéto rozhodnutie od stavebníka požadovať (obdobne napr. rozsudky tunajšieho
súdu sp. zn. 3 Svk 7/2022, 5 Svk 22/2021, 6 Svk 6/2022 alebo 4 Svk 2/2023).

13. Žalobca svoje odkazy na zákon č. 364/2004 Z. z. a smernicu 2000/60/ES nijako bližšie neaplikoval
na prerokúvanú vec. Nijako nevysvetlil, prečo povolená zmena integrovaného povolenia spĺňa znaky
navrhovanej činnosti podľa cit. § 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. Podľa zisteného skutkového stavu
totiž v konaní išlo o stavbu kanalizácie v dĺžke 5,3 m a ešte o otázku odvádzania dažďových vôd v
plánovanom areáli. Inšpektorát pritom počas konania zabezpečil súhlasné stanovisko orgánu štátnej

vodnej správy zo 4. mája 2020, ktorého úlohou bolo chrániť záujem na ochrane vôd, no ktorý sám
neuviedol, že by o takúto navrhovanú činnosť malo ísť a že by bolo potrebné rozhodnutie v zmysle
§ 16a cit. zák. Argumentácia žalobcu cit. rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-461/13 je nepriliehavá
už preto, že ten sa týkal kvantifikácie priamych vplyvov bagrovania a násypov (!) v rieke Vezera, teda
činnosti, ktorá už celkom zreteľne mala pre dotknuté úseky rieky hydrologické a morfologické dôsledky.

Podľa ustálenej judikatúry tunajšieho súdu však ani z tohto rozsudku, ani zo smernice 2000/60/ES o
vodách nevyplýva, že by pri každej jednotlivej stavbe museli členské štáty osobitným administratívnym
rozhodnutím zisťovať vplyv na ochranu vôd tak, ako sa to snaží dovodzovať žalobca (napr. rozsudok
sp. zn. 4 Svk 2/2023).
14. Konečne, poslednú skupinu námietok tvoria námietky nesúladu aplikačnej praxe s právom Európskej

únie a na to nadväzujúci návrh na položenie prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, ktorý kasačný súd v súlade s § 100 ods. 1 písm. c) SSP posúdil aj ako návrh
na zodpovedajúce prerušenie kasačného konania. Zákon č. 24/2006 Z. z. skutočne predstavuje
implementáciu (okrem iného aj) smernice 2011/92/EÚ a zákon č. 364/2004 Z. z. je zasa implementáciousmernice2000/60/ES.Žalobcažiadaopoloženieprejudiciálnejotázky,čijepraxorgánovverejnejsprávy
k podaniu odôvodneného stanoviska, odvolania, inštitútu doplňujúcej informácie v súlade so smernicou
2011/92/EÚ a výklad § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. v súlade so smernicou 2000/60/ES. Otázky

nastolené žalobcom sú však nekonkrétne, keď neuvádza, ktoré ustanovenia uvedených smerníc by mali
byť predmetom prejudiciálneho konania. Nie je teda ani zrejmé, s akým konkrétnym obsahom noriem
práva Európskej únie by mal kolidovať výklad zaujatý v tu prerokúvanej veci orgánmi verejnej správy
a správnym súdom. Pokiaľ ide o otázky smerujúce k smernici 2011/92/EÚ, preskúmavané rozhodnutie
vôbec nie je založené na aplikácii ustanovení o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Ako vyplýva

zo skutkového stavu, toto posudzovanie bolo predmetom samostatného konania ministerstva životného
prostredia, ktoré o nej právoplatne rozhodlo rozhodnutiami z 10. augusta 2018 a 14. januára 2019.
Otázku, či výklad ustanovenia § 16a zákona č. 364/2004 Z. z. neodporuje smernici 2000/60/ES,
považuje kasačný súd z vyššie vysvetlených dôvodov za dostatočne objasnenú, čo podľa ustálenej
judikatúry Súdneho dvora znamená, že ani súd rozhodujúci v poslednej inštancii nie je povinný predložiť
prejudiciálnu otázku.

IV.
Záver
15.Nazákladevšetkýchuvedenýchúvahtakkasačnýsúddospelkzáveru,žekasačnásťažnosťžalobcu
nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.
16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci

úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu
trov priznal. Podanie vyjadrenia ďalšieho účastníka ku kasačnej sťažnosti nemožno podľa ustálenej
judikatúry považovať za splnenie povinnosti, ktorá by opodstatňovala priznanie náhrady trov.
17. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.