Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2023

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209563
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2023:4217209563.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobkyne: G. K., nar.

XX.XX.XXXX, bytom S., S. X, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so
sídlom Turecká 36, Nové Zámky, IČO: 47 258 250 proti žalovanému: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXXXX W. C. XXX, B. K., D., XXX XX, T., občan T., v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.
Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobkyňa G. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX/XXXX je vlastníčkou nehnuteľností,
zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. S. ako parcely registra "C" číslo XXXX - záhrada o

výmere XXX m2 , číslo XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a ako stavby - rodinný
dom so súpisným číslom XXX na parcele číslo XXXX v podiele X/X z celku.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 2.5.2017 sa žalobkyňa domáhala určenia, že v podiele 1/6 z celku
je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú. S. ako parcelné č. XXXX - záhrady
o výmere XXX m2, parcelné č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný
dom so súp. číslom XXX na parcele č. XXXX. Uplatnený nárok žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa

11.1.2006 uzavrela so svojim žalovaným bratom, ako obdarovaným, darovaciu zmluvu, ktorou spolu
s ich matkou previedli na žalovaného spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach.
Uvedenou zmluvou súčasne bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v doživotnom práve bývania
a užívania nehnuteľností v prospech darkýň. Predmetom darovania a zriadenia vecného bremena bol
podiel žalobkyne o veľkosti 1/6 z celku a podiel matky o veľkosti 5/6 z celku. Ich matka zomrela
v roku XXXX. Žalovaný niekedy v roku XXXX tam nasťahoval svojho známeho - H.. Ľ.. B., ktorý
predmetné nehnuteľnosti naďalej užíva a žalobkyni odvtedy neumožňuje výkon tohto práva. Žalovaný

dňa 31.7.2014, keď bola v predmetnom rodinnom dome, jej oznámil, že jej zakazuje vstup do uvedenej
nehnuteľnosti, pričom vymenil aj zámok na dverách do rodinného domu. Keď sa chcela vrátiť do svojho
bydliska - rodinného domu, v ktorom má naďalej evidovaný trvalý pobyt, žalovaný sa jej vyhrážal hrozbou
násilia, ak sa bude domáhať vrátenia daru, ale aj pre prípad, že by vkročila do Komárňanskej ulice, kde
sa rodinný dom nachádza. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že žalovaného viackrát neúspešne žiadala o vrátenie
daru ústne, prostredníctvom SMS správ a mailom, vzhľadom na jeho vyhrážky, ktoré jej adresoval
elektronicky, resp. cez službu SKYPE a ktoré sa stupňovali. Notárskou zápisnicou z 27.4.2017 číslo N

19/2017 notárka JUDr. Veronika Mészáros osvedčila, že užívateľ nehnuteľností H.. Ľ.. B. jej - žalobkyni
- neumožnil vstup do nehnuteľnosti s odôvodnením, že mu to zakázal vlastník nehnuteľností. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že konanie žalovaného, ktorý jej neumožňuje výkon práva vyplývajúceho zo zriadeného
vecnéhobremena,aktorývrozporesjejprávomvyplývajúcimzvecnéhobremenaumožniltretej-cudzej- osobe, aby v uvedenej nehnuteľnosti býval, považuje za konanie, ktoré je v hrubom rozpore s dobrými
mravmi. Preto žalovaného viackrát ústne vyzvala na vrátenie daru, ako aj formou SMS správy doručenej
na jeho mobilný telefón, ktorý užíva a vlastní a takisto aj na jeho mail, a to dňa 13.9.2016. Žalovaný jej

darovaný podiel v nehnuteľnostiach nevrátil, a preto je nútená domáhať sa určenia vlastníckeho práva
súdnou cestou. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vymenil zámok a ona nemá možnosť bývať v
uvedenejnehnuteľnosti,od31.7.2014simuselazabezpečiťubytovanieinak.Pretobolopodľažalobkyne
naplnené hrubé porušenie dobrých mravov. Keby vedela, že jej žalovaný neumožní bývanie v uvedenej
nehnuteľnosti, určite by na neho nepreviedla svoj spoluvlastnícky podiel.

Žalobkyňa za dôkaz označila darovaciu zmluvu, list vlastníctva č. XXXX a kópiu notárskej zápisnice.

2. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 30.5.2019 pričom v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že
medzi stranami nie je sporné uzavretie darovacej zmluvy ako aj zriadenie vecného bremena v prospech
žalobkyne. Súd súčasne uviedol, že sa mu javí byť nárok žalobkyne nepreukázaný pre neoznačenie a

nepredloženie dôkazov o hrubom porušovaní dobrých mravov žalovaným.

3. Žalobkyňa bola na návrh svojho právneho zástupcu vypočutá. Vo svojej výpovedi uviedla, že dňa
31.7.2014 sa so žalovaným bratom stretla. Trvala na tom, aby žalovaný prepísal na ňu polovicu domu.
Žalovaný mal pripravené aj papiere, no po príchode do Komárna ju zavolal do domu, že mu v dome

chýbajú veci. Neskôr žalovaný začal kričať aj ju udrel a z nehnuteľnosti musela zutekať. Trestné
oznámenie podala až neskôr. Žalobkyňa založila do spisu zápisnicu o trestnom oznámení z 5.10.2016
a uznesenie z 20.10.2016. O žalovanom sa žalobkyňa vyjadrila tak, že je to človek, s ktorým sa nedá
dohodnúť. Žalobkyňa ďalej uviedla, že s mamou svoje podiely darovali v dobrom, bola to vôľa mamy, no
žalovaný brat sa nezachoval dobre, porušil vzťahy voči nej. V darovanej nehnuteľnosti býva cudzí človek

a ona má do dnešného dňa vstup zakázaný. Ona bola v rokoch 2004 - 2014 v USA u žalovaného, ktorý
prisľúbil, že otvoria pekáreň. No 10 rokov počúvala ako sa v USA pekáreň otvoriť nedá. Žalovanému v
USA, ktorý mal elektrikársku firmu, pomáhala aj mu varila, prala. Žalovaný brat jej nijako nenaznačil, že
jejsynavyhodízpredmetnejnehnuteľnosti,pretožalovanéhoopustila.Brattvrdil,žemuzmizlodedičstvo
po ich matke a posielal jej maily, v ktorých jej žalovaný oznámil, že pokiaľ to dedičstvo nedostane späť,

nedá jej kľúče. Po návrate z USA bývala u priateľa a potom musela riešiť svoje bývanie kúpou bytu na
úver a nájsť si aj zamestnanie. Prvú výplatu dostala rok po návrate z USA. Bratovi počas pobytu v USA
neplatila, žili v spoločnej domácnosti. Pretože sa nedá s jej bratom dohodnúť, na jej výzvu na vrátenie
daru brat nereagoval, žiada zrušiť darovaciu zmluvu.

4. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla doplniť dokazovanie pripojením spisov
sp.zn.14C/398/2015,sp.zn.8C/255/2016zdôvodu,žejeznichzrejmé,že SMSamailovákomunikácia
žalobkyne je súčasťou aj uvedených spisov. Taktiež navrhla vypočuť svojho syna, aby súd zistil ako sa
k nemu správal žalovaný.

5. Súd o spore rozhodol v poradí prvým rozsudkom z 30.5.2019 tak, že žalobu žalobkyne zamietol.

6. Krajský súdu v Nitre na základe odvolania žalobkyne uznesením č.k. 5Co/213/2019-136 z 18.11.2020
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
keď podané odvolanie žalobkyne prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Odvolací súd v bodoch 23. až 26. odôvodnenia uviedol, že:
23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa z hľadiska právneho a argumentačného
dostatočnenevysporiadalstouskutočnosťou,žežalobkyňamajúcazriadenéprávodoživotnéhobývania
a užívania predmetných nehnuteľností, bola v tomto práve obmedzená nájomným vzťahom H.. L.Ľ.

s počiatkom jeho trvania od 01.03.2015. V prípade H.. L.Ľ. išlo pre žalobkyňu o celkom neznámeho
muža, pričom prípadné spolužitie týchto dvoch osôb by neznamenalo pre žalobkyňu po smrti jej matky
nerušené právo doživotného bývania a užívania daných nehnuteľností.
24. Pokiaľ ide o preukazovanie hrubého porušovania dobrých mravov obdarovaného (žalovaného)
voči žalobkyni ako darkyni, toto je v ďalšom konaní potrebné posudzovať v kontexte všetkých

čiastkových porušení dobrých mravov, ktorých sa žalovaný voči žalovanej dopustil, t.j. nesprístupnením
nehnuteľností žalobkyni v dôsledku neposkytnutia kľúčov, resp. výmeny zámkov, fyzický útok zo strany
žalovaného voči žalobkyni, ktorý sa prejavil v tom, že žalovaný dal žalobkyni facku ako aj vyhrážaním sa
žalovaného žalobkyni jej fyzickou likvidáciou „negrami“ z USA. K uvedenému porušeniu dobrých mravovvoči žalobkyni je potrebné prirátať aj vypratanie syna žalobkyne Juraja Puškára, ako jej príbuzného v
priamom rade, ktorý predmetné nehnuteľnosti obýval so súhlasom žalovaného, tieto podstatne zveľadil,
pričom v konečnom dôsledku sa nepreukázal dôvod vypratania, ktorým mala byť strata vecí z domu,

ku ktorým mal žalovaný vytvorený citový vzťah. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v ďalšom konaní
samotnýmvýsluchomžalobkynepreveríajtúskutočnosť,akýmspôsobommalavyriešenúbytovúotázku
v inkriminovanom období a či jedným z hlavných dôvodov ujať sa výkonu práva bývania a užívania
nehnuteľností bola práve nevyhovujúca bytová otázka žalobkyne. O správu v tomto smere požiada aj
REGOB. Čo sa týka skutkových tvrdení žalobkyne ohľadne hrubého porušovania dobrých mravov zo

strany žalovaného, tieto tvrdenia v priebehu konania žalovaným popreté neboli, pričom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nie je možné zistiť prečo prvoinštančný súd nezvolil procesný postup umožňujúci
mu obsah ust. § 151 ods. 1 CSP.
25. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa svojimi mailovými správami z marca 2017 (25-teho a 22-
ého) preukázala svoj záujem ujať sa užívania predmetných nehnuteľností. O tom, že uvedené mailové
správy sa dostali do sféry dispozície žalovaného preukazuje nepriamo aj stretnutie obidvoch účastníkov

dňa 31.07.2014 v Komárne v rodičovskom dome na ul. S.ň a zároveň aj mailová správa žalovaného
zo dňa 24.03.2017 adresovaná žalobkyni, nachádzajúca sa na č.l. 87. Z obsahu ani jedného z článkov
Darovacej zmluvy 1/ až 6/ uzavretej dňa 11.01.2006 nevyplýva, že táto by mala byť k niektorému z
darcov I. a II. za doživotné bývanie a užívanie predmetných nehnuteľností odplatná.
26. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a vyhodnotení čiastkových porušení dobrých

mravov, súd prvej inštancie objektívne posúdi, či zo strany žalovaného voči žalobkyni, ako aj jej synovi
Jurajovi Puškárovi malo takéto porušenie intenzitu sústavného porušovania, alebo intenzitu hrubého
porušenia dobrých mravov, alebo či k takémuto konaniu predpokladajúcemu vyhovenie žalobnému
návrhu vôbec nedošlo.

7. Po zrušení rozsudku súd opätovne vo veci pojednával dňa 10.5.2022 v neprítomnosti riadne,
prostredníctvom Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Washingtone, predvolaného žalovaného, ktorý
svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil.

Súd na návrh žalobkyne rozhodol rozsudkom pre zmeškania žalovaného tak, že žalobkyňu určil za

vlastníčku nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. S. v podiele 1/6 z celku.
Ďalším výrokom žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu
100%.

8. Písomné vyhotovenie rozsudku bolo žalovanému expedované dňa 13.5.2022, prostredníctvom

Veľvyslanectva Slovenskej republiky vo Washingtone, ktoré súdu oznámilo, že rozsudok pre zmeškanie
z10.5.2022bolžalovanémudoručený26.5.2022.Žalovanýdňa2.6.2022doručilsúduosobneodvolanie,
v ktorom žalovaný navrhol zrušiť rozsudok z 10.5.2022 z dôvodu, že o termíne pojednávania konaného
dňa 10.5.2022 sa dozvedel len z napadnutého rozsudku pre zmeškanie, keďže predvolanie na
pojednávanie mu veľvyslanectvo nedoručilo. Navyše, ako 75 ročný nie je zaočkovaný proti Covid 19 a

v deň termínu pojednávania ani nemohol cestovať na pojednávanie.

9. Spis s odvolaním žalovaného bol predložený Krajskému súdu v Nitre. Odvolací súd po dôkladnom
preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že podanie žalovaného označené ako odvolanie
žalovaného je podaním, ktoré je podľa jeho obsahu potrebné posúdiť ako návrh na zrušenie

kontumačného rozsudku z dôvodov, pre ktoré sa nemohol zúčastniť pojednávania, ktoré sa konalo dňa
10.5.2022. Odvolací súd konštatoval, že v tomto prípade nie je možné dané podanie vyhodnotiť ako
odvolanie proti kontumačnému rozsudku, pretože žalovaný v ňom nenamieta nesplnenie zákonných
podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie rozsudku
pre zmeškanie žalovaného v zmysle § 274 CSP, ale poukazuje na platnosť protikovidových opatrení,

jeho nezaočkovanosť a vysoký vek, čo sú v súhrne dôvody jeho objektívnej nemožnosti zúčastniť sa
inkriminovaného pojednávania pred Okresným súdom Komárno, na ktorom bol vyhlásený predmetný
rozsudok pre zmeškanie.

Odvolací súd vrátil spis vo veci súdu prvej inštancie ako nesprávne predložený s tým že úlohou súdu

prvej inštancie bude posúdiť predmetné podanie žalovaného ako návrh na zrušenie kontumačného
rozsudku, zvoliac pritom postup podľa § 277 ods. 2 CSP.10. Súd uznesením z 20.2.2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 13C/26/2017-231 z
10.5.2022.

11. Súd opätovne o spore pojednával dňa 6.6.2023. V úvode pojednávania právny zástupca žalovaného
informoval súd, že pred pojednávaním bolo žalobkyni navrhnuté zmierlivé doriešenie predmetu sporu
s tým, že v prípade, že žalobkyňa zoberie žalobu späť, žalovaný žalobkyni umožní bývať v predmetnej
nehnuteľnosti. Zo strany žalobkyne však nenašli pochopenie.

12.Súdvsúladesuznesenímodvolaciehosúduz18.11.2020 doplnildokazovanie.Žalobkyňaspresnila,
že na Slovensko prišla 25.4.2014 a po návrate na Slovensko odišla bývať k známemu. Vtedy sa
nepokúšala dostať do rodičovského rodinného domu. V čase, keď sa balila v Amerike na návrat na
Slovensko, jej brat bol na Slovensku a z jeho telefonátu bolo zrejmé, že v rodičovskom dome býva cudzí
človek. Neskôr sa snažila do domu dostať a požiadala o pomoc aj políciu, ktorá ju odkázala na súd. V
súčasnosti býva vo vlastnom byte, ktorý si kúpila, keď predtým bývala v prenajatom byte približne 1

rok a predtým u syna v Čiernej Vode (súčasť Chorvátskeho Grobu). Po smrti mamičky žila v Amerike
a v dome býval jej syn, ktorý dal dom do poriadku. Jej brat chodil na Slovensko 4 - 5 krát ročne, aj do
svojej firmy, aj do Komárna. Nevie v akom stave bol predmetný dom po tom, ako ho opustil jej syn.

13. Právny zástupca žalovaného založil do spisu fotografické zábery stavu domu po odchode syna

žalobkyne z domu a uviedol, že žalovaný popiera všetky tvrdenia žalobkyne, keďže nikdy v živote
žalobkyňu neudrel, nevolal na ňu „negrov“, neznemožňoval jej užívať ten dom. Žalovaný požiadal Ľ.
B., ktorý je aj na fotografiách, aby dal dom do poriadku, lebo tento bol po odchode syna žalobkyne
v dezolátnom stave. Syn žalobkyne si odniesol všetky veci, ktoré investoval (zabudoval) do domu,
vrátanerámovdverí,akotovidnonafotkách.Podľanázoružalovaného,žalobkyňanikdynechcelaužívať

predmetný dom, chce sa len dostať k financiám, to je podľa názoru žalovaného jediný dôvod tejto žaloby.
V prípade úspechu žalobkyne, žalovaný okamžite podáva žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, vrátane započítania pohľadávok, ktoré má žalovaný voči žalobkyni titulom exekúcií
vedených Sociálnou poisťovňou voči žalobkyni. Žalovaný vyzval syna žalobkyne na vysťahovanie z
dôvodu, že mal citový vzťah k veciam nachádzajúcim sa v dome po smrti matky, ktoré syn žalobkyne

zničil. Neboli to veci v stopercentnom stave, ale dali sa používať. Na ulici parkovali autá známych a
kamarátov syna žalobkyne. Žalovaný nevedel o tehotenstve priateľky syna žalobkyne, ale to by na veci
nič nemenilo. Navrhol výsluch žalovaného.

14. Žalovaný uviedol, že jeho sestra žila v Amerike, nemala žiadne výdavky, lebo všetko platil on. Mala

k dispozícii aj mikrobus Toyota. Niekedy u neho vo firme aj pracovala za 20 dolárov na hodinu. Platil
jej aj nemocenské vo výške 450 dolárov mesačne, čo bola hodnota mesačného nájomného. Vedel,
že keď sestra bude žiť v Amerike 10 rokov, dostane odtiaľ aj dôchodok. On ju zabezpečil, aj na to
myslel. Po návrate do Ameriky (v apríli 2014 - poznámka súdu) zistil, že žalobkyňa zmizla. Ľudia v
lobby mu oznámili, že sestra odišla hodinu pred jeho príchodom, s veľkým kufrom. Vôbec nevedel, že

sa sestre v Amerike nepáči. Z jeho účtu si sestra uhradila aj letenku. On jej v Amerike kúpil počítač
a ona začala korešpondovať s ľuďmi zo Slovenska, nadviazala známosť s E. Ď., ku ktorému odišla
priamo po prílete na Slovensko. Tento sa stal starostom v obci, v ktorej žil, kde si sprivatizoval školu,
z ktorej chcel spraviť hotel pre dôchodcov. Prijal mladú kolegyňu, čo sa sestre nepáčilo a vrátila sa do
Komárna, resp. k synovi. Kľúč od jeho domu chcela od neho asi pred 2 rokmi mailom, telefonicky s ním

nechcela rozprávať. Za posledný rok a pol jej on poslal 8 mailov s ponukou na bývanie v dome, na ktoré
sestra nijako nereagovala. Raz, keď jej volal, mu podvihla telefón, ale okamžite zložila. Dom bol po
odchode syna sestry vykradnutý, v dome neboli dvere, ani rámy dverí. Kúpil si skriňu. Bývalý spolužiak,
architekt B., mu na jeho pokyn zabezpečil dvere s rámami, kúrenie, umývadlo, záchod, teplú vodu, lebo
všetko bolo rozbité kladivom. To vidno aj dnes, že to bolo rozbité kladivom. Variť sa dá na dvojplatničke.

Teraz si zabezpečil drez na umývanie riadu, kúpil skrinky. V spálni nič nie je a ani v obývačke nič
nie je. Pritom rodičia pre nich zabezpečili paplóny, záclony, všetko zmizlo aj so skriňami. Na vlastné
náklady dáva dom do poriadku. Za života matky sa v dome bývalo. Platí záhradníka na udržiavanie
záhrady, ako aj človeka, ktorý chodí každý týždeň vyberať schránku. Sestra do domu nedala ani halier
od smrti ich otca v roku 1988. Dom bol neobývateľný, aj keď B. v ňom býval. Keď sa po odchode sestry

z Ameriky zdržiaval na Slovensku, býval v Bratislave kde mal firmu, ktorú teraz predal. Tú firmu ponúkal
aj sestre. Dom bol neobývateľný, prečo by dával sestre kľúče keď tam nebola voda, teplo. Mohol by tam
bývať len bezdomovec, pričom žalovaný položil otázku, či je jeho sestra bezdomovec. Mailovú adresu
[email protected] nepoužíva asi 2 roky. Žalobkyni napísalsvoju novú e-mailovú adresu. Po odchode sestry na Slovensko jej zo svojich dvoch e-mailových adries
napísal otázku, či je adresa uvedená v maili jej adresou. Iba na jednu mailovú adresu mu odpísala jedno
slovo: „áno“. Na takto označenú e-mailovú adresu žalobkyne písal listy, že by bol rád keby v dome bývala

ona, no na maily mu neodpovedala. Tieto maily písal rok a pol. S Ľ.T. B. uzavrel formálnu nájomnú
zmluvu, lebo sa nejednalo o peniaze, ale o opravu domu. Preto v zmluve bola uvedená smiešna suma
nájmu. Dal mu pokyn, že nemôže dať nikomu kľúče, keďže dom bol neobytný a on tam pracoval. Na
Slovensko zvykol chodiť 3-4 krát do roka. Počas covidu nechodil, nie je očkovaný. Keď bol v Komárne
len otvoril dvere na dome, lebo nebude stáť medzi 4 stenami, keď môže cestovať po Európe. Po odchode

sestry z Ameriky rozdával prezident Obama zelené karty. Žalobkyňa napriek tomu, že nič nerobila, mohla
v Amerike dostávať mesačne dôchodok vo výške XXX - XXXX dolárov, keďže za ňu v Amerike platil
odvody.

15. Súd vo veci vykonal aj dokazovanie listinnými dôkazmi a fotografiami tvoriacimi obsah súdneho spisu
a na danú vec aplikoval ustanovenie § 630 OZ a § 151n a nasl. OZ.

16. Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. S. mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom
parcely registra „C“ č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parcely registra „C“ č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavby rodinného domu so súpisným číslom XXX na parcele
číslo XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníctva žalovaného je darovacia zmluva s vecným bremenom,

ktorých vklad bol povolený dňa XX.X.XXXX pod V-XXX/XX. Na uvedenom liste vlastníctva je v časti
C: Ťarchy pod poradovým číslom 1 zapísané vecné bremeno - právo doživotného bývania a užívania
nehnuteľnosti p.č. XXXX/XXX. + rod. dom s.č. XXX/p.č. XXXX v prospech X. K., nar. XX.XX.XXXX a v
prosp. G. K., nar. XX.X.XXXX.

Podľa darovacej zmluvy spojenej so zriadením práva vecného bremena doživotného práva bývania a
užívania nehnuteľnosti z 11.1.2006, matka strán sporu - X. K. ako darca I. a žalobkyňa ako darca II.
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. S. darovali žalovanému, matka strán sporu v podiele
5/6 z celku a žalobkyňa v podiele 1/6 z celku. V čl. 4 uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na
predmete daru sa zriaďuje právo vecného bremena, ktorým vzniká darcovi I. a darcovi II. doživotné právo

bývania a užívania. Súčasne zmluvné strany dohodli povinnosť obdarovaného žalovaného poskytnúť
darcovi I. a darcovi II. v prípade jeho choroby, pomoc podľa svojich schopností a možností a v starobe.
U darcu I. sa obdarovaný zaviazal poskytnúť mu potrebnú pomoc. Vklad uvedenej zmluvy bol povolený
dňa XX.X.XXXX pod B.-XXX/XX.

17. Predmetom konania je vrátenie daru určením vlastníckeho práva žalobkyne k podielu nehnuteľností
tvoriacichpredmetjejdaružalovanémuzdôvodu,žežalovanýjejakooprávnenejzozriadenéhovecného
bremena neumožňuje výkon práv vyplývajúcich zo zriadeného vecného bremena. Žalovaný na jej výzvy
na vrátenie daru nereagoval.

18. Z výpovede žalobkyne vyplýva, že aj v čase povolenia vkladu uvedenej darovacej zmluvy so
zriadením vecného bremena v prospech žalobkyne (17.3.2006), sa žalobkyňa dlhodobo zdržiavala v
USA u žalovaného, a to od roku 2004 až do 25.4.2014. Ani po svojom návrate z USA žalobkyňa predmet
daru neužívala a ani tam nebývala, keď bývala u svojho priateľa. So žalovaným sa po návrate z USA
stretla až pri pobyte žalovaného na Slovensku dňa 31.7.2014, kedy ona trvala na tom, aby žalovaný

prepísal na ňu polovicu domu. Podľa žalobkyne, žalovaný už mal k tomuto úkonu pripravené papiere,
avšak po príchode žalovaného do domu (tvoriaceho tiež predmet daru v podiele 1/6) kde žalovaný
konštatoval, že mu v dome chýbajú veci po medzičasom (v roku 2008) zosnulej matke strán sporu,
vznikol medzi stranami konflikt, pri ktorom žalovaný mal žalobkyni zakázať vstup do domu do času, kým
mu nebudú vrátené chýbajúce veci. Žalovaný podľa žaloby v uvedený deň aj vymenil zámok na dverách

domu, pričom podľa žalobkyne mal byť žalovaný voči nej v priebehu konfliktu aj agresívny (mal kričať a
mal ju aj udrieť), v dôsledku čoho zutekala z nehnuteľnosti.

Určitýčaspredmetnúnehnuteľnosťužívalsynžalobkyne(X.V.),ktorýmaldomčiastočnezrekonštruovať
na stav podľa predloženej fotodokumentácie pred a po rekonštrukcii. Žalovaný prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne listom z 24.2.2013 (podľa žalobkyne správny dátum vyhotovenie listu bol 24.2.2014)
vyzval syna žalobkyne na uvoľnenie rodinného domu s.č. XXX so záhradou na Ulici S. X v S.
najneskôr do 26.3.2014. Súčasne žalovaný vyzval syna žalobkyne na odpratanie vozidiel jeho známycha kamarátov, zaparkovaných pred predmetným rodinným domom, a to do 10.3.2014. Podľa uvedenej
výzvy mal syn žalobkyne odovzdať kľúče od nehnuteľnosti vlastníkovi alebo poverenému X. S..

Žalobkyňa takéto konanie žalovaného voči jej synovi považovala za akt vyhodenia syna s jeho, v tom
čase, tehotnou priateľkou z nehnuteľností patriacich žalovanému, a preto žalovaného opustila a vrátila
sa na Slovensko dňa.

19. Podľa zápisnice OR PZ v Komárne odboru poriadkovej polície OO PZ Komárno z 5.10.2016 sa

žalobkyňa v uvedený deň dostavila na políciu, aby doplnila svoje trestné oznámenie z 19.9.2016.
Žalobkyňa sa do zápisnice vyjadrila, že pre vysťahovanie syna s tehotnou priateľkou sa nahnevala na
brata. V apríli 2014 sa zbalila a dňa 24.4.2014 sa vrátila domov, pričom nešla do domu na S. ulici v
Komárne, ale k priateľovi s ktorým mala vtedy vzťah. V dome už vtedy býval na základe nájomnej zmluvy
J. B.. Brat v lete 2014 prišiel, stretli sa v Bratislave, kde jej prisľúbil, že prepíše na ňu polovicu domu.
Po tejto dohode išli spolu na dom na S. ulici v Komárne, kde sa pohádali, nakoľko jej doslova povedal,

že ten dom na ňu neprepíše. Aj jej povedal, že na ňu pošle „negrov“ z Ameriky, aby ju zlikvidovali a aj
jej dal facku. Doposiaľ ale na ňu polovicu domu neprepísal. Podľa uvedenej zápisnice, žalobkyňa bola
naposledy so žalovaným v osobnom kontakte v lete 2014, kedy malo dôjsť k prepisu nehnuteľnosti. Od
leta 2014 vec neriešila do 11.6.2015, kedy podala žalobu na súd a žalobu podala aj 14.9.2016. J. B.,
ktorý žije v dome je bratovým kamarátom. Bol bezdomovec a alkoholik, a preto ju hnevá, že do domu

nasťahoval brat práve jeho. Brat jej hovoril, aby J. nechala na pokoji. Žalobkyňa sa súčasne vyjadrila, že
podtým,žejubratzdomuvyhnalmyslelato,ženemákľúčeoddomu.Podľazáveruzápisnice,žalobkyňa
uviedla aj, že právo doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti má ona, jej syn toto právo nemal.

Podľa uznesenia OR PZ, odboru poriadkovej polície OO PZ Komárno z 20.10.2016 ČVS: ORP-602/KN-

KN-2016, trestné oznámenie žalobkyne vo veci podozrenia z prečinu neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 odsek 1 Trestného zákona poverený príslušník
PZ odmietol, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa odseku 2 Trestného
poriadku. Podľa odôvodnenia uvedeného uznesenia, z výsluchu samotnej oznamovateľky (žalobkyne)
je zrejmé, že od 24.4.2014 až doposiaľ (20.10.2016) sa nepokúsila vyhľadať nájomníka H.. Ľ. B. s

tým, že by do predmetného domu chcela vstúpiť, resp. sa nasťahovať, ako ani žiadnym spôsobom
nekontaktovala v tejto veci svojho brata (žalovaného). Z nájomnej zmluvy medzi prenajímateľom
(žalobcom) ako jediným vlastníkom rodinného domu v Komárne na S. č. 6 a nájomcom H.. Ľ. B. vyplýva,
žedobanájmupredmetnejnehnuteľnostijeod1.3.2015do31.3.2017.Ďalejsavodôvodneníuvedeného
uznesenia uvádza, že vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že W. K. akýmkoľvek spôsobom bráni

v užívaní nehnuteľnosti G. K.. Oznamovateľka sama nevykonala reálne úkony smerujúce k tomu,
aby predmetnú nehnuteľnosť mohla obývať (napr. požiadanie o kľúče). Výroky W. K. (že na ňu pošle
„negrov“) by bolo možné postihnúť ako priestupok, na prejednanie ktorého je oprávnený Okresný úrad
v Komárne, odbor všeobecnej vnútornej správy, priestupkové oddelenia. Priestupok však nemožno
prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky.

20. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že žalovaného vyzývala na vrátenie daru ústne, mailom aj cez SMS,
pričom ako dôkaz predložila tri snímky zachytávajúce iba jednu SMS komunikáciu v jazyku slovenskom
s účastníkom označeným v telefóne odosielateľa menom a priezviskom žalovaného, s telefónnym
číslom XXXXXXXXXXXXX z 13.9.2016, v ktorej žalobkyňa označená ako sestra G. vyzýva osobu

označenú ako W. o vrátenie daru, a to podielu domu „... na ul. S. XXX/X S. ....“ čo darovala
darovacou zmluvou z 11. januára 2006. Totožný text je aj obsahom mailu odoslaného taktiež
dňa 13.9.2016 z mailovej adresy [email protected] na mailovú adresu
[email protected] . Dôvod žiadaného vrátenia predmetu
daru žalovaným - ako obdarovaným - v uvedenej výzve žalobkyne z 13.9.2016 nie je uvedený. Dôkaz

o tom, že žalobkyňa žalovaného vyzvala, aby jej, ako oprávnenej z vecného bremena, umožnil výkon
tohto práva, žalobkyňa v žalobe neoznačila a ani nepredložila, rovnako ako nepredložila tvrdenú mailovú
komunikáciu, resp. komunikáciu cez SKYPE, v ktorej sa jej žalovaný mal vyhrážať, resp. uviesť, že kľúče
jej nedá.

21. Podľa názoru súdu pre dané konanie je bez významu, že v notárskej zápisnici z 27.4.2017 sp. zn. N
19/2017, Nz 14274/2017, NCRls 14548/2017 notárka JUDr. Veronika Mészáros osvedčila, že H.. Ľ. B.
ako nájomca žalovaného v deň spísania notárskej zápisnice odmietol vpustiť žalobkyňu do rodinného
domu so súp. č. XXX na adrese S. XXX/X v S. a neposkytol jej kľúče od domu. H.. Ľ.T. B. totižto nieje povinným z vecného bremena zriadeného v prospech žalobkyne, so žalobkyňou nie je v žiadnom
právnom vzťahu. Podľa odôvodnenia uznesenia OR PZ, odboru poriadkovej polície OO PZ Komárno z
20.10.2016 ČVS: ORP-602/KN-KN-2016, H.. Ľ. B. mal so žalovaným uzavretú nájomnú zmluvu v znení

dodatku na dobu od 1.3.2015.

Do marca 2014 užíval nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného syn žalobkyne, ktorý mal
spraviť aj rekonštrukciu rodinného domu, avšak podľa fotografií predložených žalovaným či už zo
4.3.2014, resp. 4.5.2014, na ktorých má byť zachytený stav domu po odchode syna z nehnuteľnosti, v

priestore zrekonštruovanej kuchyne sa nič nenachádza, ani kuchynská linka, ani spotrebiče a vytečený
radiátor stojí na podlahe. Radiátor je demontovaný a vytečený aj v zrekonštruovanej izbe. V dome
chýbajú dvere a niekde chýbajú aj rámy dverí, ktoré sú zjavne vylomené z dverných otvorov. O tom,
že žalovanému z domu zmizli veci, ku ktorým žalovaný mohol mať citový vzťah, keď sa o nich podľa
výpovede žalobkyne vyjadril, že to je jeho dedičstvo po matke, sa žalovaný dozvedel až po príchode
na Slovensko v apríli 2014. Preto žalovaný 3.4.2014 podal aj trestné oznámenie na syna žalobkyne,

ako vyplýva z uznesenia odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia OR PZ Komárno ČVS:
ORP-249/KN-KN-2014 MP z 14.4.2014 (č.l. 121) založeného do spisu žalobkyňou. Dôvodom podania
trestného oznámenia malo byť odcudzenie tam špecifikovaných vecí predbežne v hodnote 12.000 eur a
poškodenie tam špecifikovaných vecí vo výške 15.000 eur. Z uvedeného uznesenia vyplýva, že žalovaný
mal so synom svojej sestry slovné nezhody z dôvodu, že tento začal svojvoľne prerábať dom žalovaného

bez jeho povolenia. Preto žalovaný syna žalobkyne vyzval na vysťahovane a uvoľnenie nehnuteľnosti.
Podľa uvedeného uznesenia zo 14.4.2014 sa žalovaný ako poškodený mal dostaviť dňa 10.4.2014 na
oddelenie za účelom doplnenia trestného oznámenia oznámením, že skutok sa tak nestal ako ho opísal,
že išlo o nedorozumenie v rodine medzi príbuznými. Preto uvedeným uznesením zo 14.4.2014 poverený
príslušník PZ odmietol trestné oznámenie žalovaného, ktorý však na pojednávaní dňa 6.6.2023 poprel,

že by svoje trestné oznámenie dopĺňal a odvolal ho. Žalovaný navrhol doplniť dokazovanie pripojením
spisu OR PZ KN: ČVS:ORP-249/KN-KN-2014 MV za účelom preverenia, či bol na polícii za účelom
späťvzatia trestného oznámenia. Súd vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné vykonať z
dôvodu jeho neúčelnosti pre dané konanie o učenie spoluvlastníckeho práva žalobkyne titulom vrátenia
daru.

22. Súd nepovažoval za hospodárne vykonať ani výsluch syna žalobkyne zameraný na to,
ako sa k nemu žalovaný správal, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako jediný
vlastník nehnuteľností vyzval listom z 24.2.2013 (správne 24.2.2014) syna žalobkyne na vypratanie
nehnuteľností do 26.3.2014. Syn žalobkyne (so svojou tehotnou priateľkou) nebol oprávnený z

vecného bremena svedčiaceho v prospech žalobkyne, preto výzvu žalovaného ako výlučného vlastníka
predmetných nehnuteľností synovi žalobkyne na vypratanie nehnuteľností súd nepovažuje za hrubé
porušenie dobrých mravov, ale za výkon práv vlastníka nehnuteľností, aj keď sa toto konanie žalovaného
nepáčilo žalobkyni. Oprávnenou z vecného bremena bola po smrti matky strán sporu len osoba
žalobkyne, bez ohľadu na skutočnosť, že jej syn v predmetnom dome vyrástol. Tento so žalobkyňou ako

oprávnenou z vecného bremena, nežil ani v spoločnej domácnosti v zmysle § 115 OZ, keď žalobkyňa
žila od roku 2004 v Amerike, v domácnosti so žalovaným.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 14C/398/2015 vyplýva, že žalobkyňa sa
žalobou doručenou súdu dňa 11.6.2015 domáhala voči žalovanému uloženia povinnosti strpieť právo

doživotného bývania a užívania nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre k.ú. S.. Konanie vo veci
bolo z dôvodu späťvzatia žaloby pred jej doručením žalovanému zastavené uznesením z 31.1.2017.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 8C/255/2016 vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou
doručenou súdu dňa 14.9.2016 domáhala voči žalovanému určenia jej spoluvlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre k.ú. S. v podiele 1/6 z celku titulom vrátenia daru.
Konanie vo veci bolo z dôvodu späťvzatia žaloby pred jej doručením žalovanému zastavené uznesením
z 31.1.2017.

Maily v jazyku maďarskom z 22.3.2017 a z 24.3.2017 (č.l. 81-83 súdneho spisu) súd, vzhľadom na

vyhlásenie žalobkyne, že s vecou nesúvisia (čl. 88 súdneho spisu), opätovne podrobil dokazovaniu len
za účelom preukázania totožnosti mailových adries strán sporu, a preto nezabezpečil ani preklad týchto
cudzojazyčných mailových správ do jazyka slovenského, aj keď podľa názoru odvolacieho súdu malažalobkyňa týmito mailovými správami z marca 2017 (v jazyku maďarskom) preukázať svoj záujem ujať
sa užívania predmetných nehnuteľností.

23. Skutková podstata vrátenia daru v zmysle § 630 OZ predpokladá, že obdarovaný sa k darcovi
alebo členom jeho rodiny správa tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Právo darcu domáhať sa vrátenia
daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v § 630 OZ. Týka
sa len správania obdarovaného a nie iných osôb ako obdarovaného (teda ani správania Ing. Ľ.. B.).
Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi.

Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na
všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Podľa ustálenej súdnej praxe „hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej
intenzity alebo ich sústavné porušovanie“ (R 88/1998). Sústavné porušovanie dobrých mravov svojim
trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobúda povahu hrubého porušenia. Dobré mravy možno
charakterizovať ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji

vykazujú určitú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie a sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti.

24. Žalobkyňa v danom prípade podľa názoru súdu preukázala svojimi správami z 13.9.2016 (na
čl. 70-73), že žalovaného vyzývala na vrátenie daru, aj keď dôvod vrátenia vo svojich správach

skutkovo vôbec nešpecifikovala, keď jej výzva neobsahuje skutkové vymedzenie dôvodu požadovaného
vrátenia daru, teda v nej absentuje skutkové vymedzenie takého konania žalovaného, ktoré žalobkyňa
považovala za také hrubé porušenie dobrých mravov žalovaným, v dôsledku ktorého ho žalobkyňa
vyzvala na vrátenie daru. Aj keď zákon pre takúto výzvu nepredpisuje žiadnu formu, podľa názoru súdu
adresátovi výzvy musí byť zrejmý dôvod požadovaného vrátenia daru, aby sa prípadne mohol brániť.

Podľa názoru súdu, dôvod žalobkyňou požadovaného vrátenia daru je zrejmý až zo žaloby v danej veci,
doručenej súdu 2.5.2017, ktorá bola žalovanému doručená dňa 25.1.2019 fikciou, v súlade s § 106
ods. 3 CSP. Žalovaný na pojednávaní dňa 6.6.2023 nepoprel, že žalobkyni odmietol sprístupniť vecným
bremenom zaťažené nehnuteľnosti, ku ktorým má žalobkyňa zriadené právo doživotného bývania a
užívania, ako ani nepoprel, že žalobkyni odmietol dať kľúče. Toto odmietnutie vydania kľúčov žalovaný

na pojednávaní dňa 6.6.2023 odôvodnil tým, že v dome nič nebolo (ani voda, ani teplo), a preto by tam
mohol bývať len bezdomovec.

Žalovaný ako povinný z vecného bremena bol povinný vytvoriť žalobkyni ako oprávnenej z vecného
bremena priestor, aby sa sama rozhodla, či bude v dome zaťaženom vecným bremenom bývať, napriek

jeho stavu, alebo ho bude ako oprávnená z vecného bremena užívať, a to akýmkoľvek spôsobom.
Navyše, strany sporu sa pri zriadení vecného bremena zmluvou z 11.1.2006 nedohodli inak, preto v
súlade s § 151n ods. 3 OZ by žalobkyňa ako oprávnená užívať cudziu vec titulom práva z vecného
bremena bola povinná znášať aj primerane náklady na jej (cudzej veci - poznámka súdu) zachovanie
a opravy.

Podľa názoru súdu je bez významu skutočnosť, že podľa žalovaného mal byť dom v čase po odchode
syna žalobkyne neobývateľný, najmä keď žalobkyni svedčí zo zriadeného vecného bremena popri
práve doživotného bývania, aj právo užívania. Preto je bez významu, na čo potrebovala žalobkyňa
ako oprávnená z vecného bremena sprístupniť nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného ako

povinného z vecného bremena, pokiaľ žalobkyňa tieto nehnuteľnosti bola oprávnená popri doživotnom
bývaní, aj užívať nešpecifikovaným spôsobom, teda bez obmedzenia.

25. Žalovaný svoje tvrdenie, že v mailoch žalobkyni ponúkol nehnuteľnosti sprístupniť, nijako
nepreukázal.Pritompovinnosťtvrdeniajeúzkospojenásdôkaznýmbremenom.Neuneseniedôkazného

bremena znamená neúspešnosť strany v spore, pretože každá zo strán sporu má povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia, čo žalovaný do vyhlásenia
dokazovania za skončené nevykonal. Aj žalovaným pred pojednávaním dňa 6.6.2023 podmieňované
sprístupnenia nehnuteľností žalobkyni v prípade, keď táto zoberie žalobu o spore späť je podľa názoru
súdu hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovaného, najmä keď daný spor vznikol z dôvodu

vylúčenia žalobkyne z výkonu jej oprávnení z vecného bremena žalovaným, ktorý je povinným .

26. Tým, že žalovaný najneskôr do 25.1.2019 (deň doručenie žaloby žalovanému) sústavne bránil
žalobkyni vo výkone jej práv z vecného bremena, tým nepochybne sústavne porušoval dobré mravyhrubým spôsobom. Sústavné porušovanie dobrých mravov zakladá dôvod na vrátenie daru žalobkyni
v zmysle § 630 OZ špecifikovaný v žalobe, a preto súd žalobe vyhovel a žalobkyňu určil za
(spolu)vlastníčku predmetu daru v rozsahu jej daru žalovanému, a to titulom vrátenia daru.

27. K právnym zástupcom žalobkyne namietanému porušeniu zásady koncentrácie konania
predkladaním dôkazov zo strany žalovaného na pojednávaní dňa 6.6.2023 súd uvádza, že po zrušení
predchádzajúcich rozsudkov o spore, konanie vo veci pokračuje, a preto žalovaný bol aj dňa 6.6.2023
oprávnený predložiť alebo označiť dôkazy ako prostriedky svojej obrany, a to až do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

K právnym zástupcom žalovaného tvrdenej prekážke vyhovenia žaloby z dôvodu, že na liste vlastníctva
by zostalo právo vecného bremena v prospech žalobkyne súd poznamenáva, že tým, že žalobkyňa ako
osoba oprávnená z vecného bremena sa stáva vlastníkom nehnuteľností zaťažených vecným bremeno,
dochádza k splynutiu práv oprávneného s povinnosťami vlastníka (§ 584 OZ), ktorý je titulom svojho

vlastníctva nehnuteľností v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi (§ 123 OZ). Teda žalobkyňa, popri práve užívania a bývania
(z vecného bremena), nadobudne aj ďalšie práva vlastníka.

28. O náhrade trov celého konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP a § 396 ods. 3 CSP

podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a procesne úspešnej žalobkyni priznal 100% náhradu trov celého konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.