Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203851
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1521203851.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. X. XXXXXX XXXX/X, D. E., proti manželke E. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/
X, G., zastúpenej advokátkou JUDr. Ingrid Zlochovou, so sídlom Galvaniho 12, Bratislava, v konaní
o rozvod manželstva a úpravu výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému

A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č. k. 68P/229/2021 – 75 z 8. februára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 8.2.2022 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľa A. B. a jeho
manželky E. C. B., uzavreté dňa 27.10.2018 v Liptovskom Mikuláši, rozviedol.
Výrokom II. zveril maloletého A. B. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja
rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Výrokom III. zaviazal otca povinnosťou platiť výživné na maloletého A. v sume 350,-eur mesačne splatné
vždy do 15.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Výrokom IV. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Viliamom
každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 08,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý párny
kalendárny týždeň od utorka od 15:30 hod. do stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,00
hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť, v určený čas ho odovzdať otcovi v
predškolskom resp. v školskom zariadení dieťaťa a v prípade jeho neprítomnosti v predškolskom resp.
v školskom zariadení odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska. Otec je povinný dieťa matke riadne

a včas vrátiť v mieste bydliska matky a v prípade návštevy predškolského resp. školského zariadenia
odovzdať ho v tomto predškolskom resp. školskom zariadení.
Výrokom V. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 18, § 23 ods. 1, 2, §
24 ods. 1, 4, 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine

(ďalej iba „ZoR“), keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sporným medzi rodičmi
zostala iba výška výživného a rozsah styku otca so synom, vrátane nočného prespávania, a preto sa
podrobne zaoberal argumentáciou oboch rodičov na podporu ich návrhov, vyhodnocoval ich individuálne
aj vo vzájomných súvislostiach majúc na pamäti primárny záujem maloletého.
V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o rozsahu styku otca s maloletým bral ohľad
na to, že maloletý je vo veku, kedy sa týždeň čo týždeň vyvíja, niečo nové učí a spoznáva, dostáva

nové impulzy a potom doba 4 mesiacov bez otca je už z hľadiska vývoja dieťaťa tak nezanedbateľná,
že nemohol pri rozhodovaní opomenúť túto skutočnosť. Na druhej strane sa otec reálne pravidelne sosynomstretávapodobucca3-4mesiacovvjednomtýždnivsobotuanedeľunacelýdeňbezprespaniaa
v druhom týždni v utorok a štvrtok, kedy si dieťa vyberá zo škôlky a večer privezie matke, preukázateľne
vždy oneskorene. Samotná matka uviedla, že neskoré návraty maloletého hlavne cez týždeň nie sú pre

dieťa dobré.
V rámci konania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otec opakovane zavádzal a uvádzal
nepravdivéúdaje,čoviedlosúdktomu,žeotecaktuálneniejespôsobilýpodieľaťsanavýchoveodieťav
takom rozsahu, ako navrhoval. Naviac okresný súd uviedol, že strava je pre maloletého osobitne dôležitá
z dôvodu, že maloletý má atopický ekzém a preto je potrebné aspoň zo začiatku mať odkonzultovanú

stravu s matkou.
Súd prvej inštancie podporne vychádzal zo zhodného súhlasu oboch rodičov upraviť styk otca s
maloletým jeden týždeň v sobotu a nedeľu, v druhý týždeň v niektoré pracovné dni a preto v tejto časti
ich návrhov vyhovel. Matka navrhla upraviť styk otca s dieťaťom cez víkend bez prespania, avšak súd
prvej inštancie mal za to, že je v záujme dieťaťa a postupného rozvíjania a budovania si vzťahu medzi
otcom a synom, aby mali zachované stretávanie sa každý týždeň v určenom rozsahu, postupne aj s

občasným prespávaním. Preto upravil otcovi styk v nepárny týždeň od soboty do nedele s prespaním
z dôvodu, aby mal otec možnosť so synom robiť viac aktivít, výletov, aby mohli spolu tráviť čas aj s
večerou, zaužívať si vlastné večerné rituály. Z týchto istých dôvodov súd upravil styk otca so synom v
párnom týždni v utorok a štvrtok s tým, že si bude dieťa vyberať priamo v škôlke. Takto si bude môcť
otec budovať vzťah k synovi trávením spoločného poobedného času po škôlke, bude mať syna u seba

aj cez noc a bude v prospech aj dieťaťa, aby ho otec aj odviezol do škôlky.
V časti určenia výživného prvostupňový súd prihliadal na majetkové pomery obidvoch rodičov, výšku a
stabilitu ich príjmov tak, aby zachoval právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení výživného na maloletého vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe počítať výživné pri veku
maloletéhovovýškenajviac20%zčistéhopríjmuotcaatúsumuvydeliťpočtommaloletýchdetí,ktorésú

na otca výživou odkázané, pričom vychádzal z priemerného netto mesačného príjmu a potencionálneho
príjmu otca za celé posudzované obdobie v celkovej sume cca 2.025 eur. 20% z 2.025 eur predstavuje
sumu 405 eur. Matkou navrhované výživné vo výške 350,-eur mesačne zhodnotil preto na základe
vykonaného dokazovania prvostupňový súd za primerané a zodpovedajúce potrebám maloletého.

3. Rozsudok vo výroku IV. napadla včasným odvolaním matka, viniac súd prvej inštancie, že tento sa
nesprávne vysporiadal s tvrdeniami otca, na základe ktorých mal byť styk s maloletým upravený odlišne
ako je tomu vo výroku napadnutého rozsudku.
Matka uvádzala, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní v časti úpravy styku opomenul vziať do úvahy
aj skutočnosť, že otec zo spoločnej domácnosti odišiel v novembri 2020. Podľa jej názoru je otec

maloletého nepripravený na starostlivosť o maloletého v rozsahu celého dňa, teda aj s prespaním.
Uvedomuje si však, že je nutný kontakt maloletého aj s otcom, preto navrhovala upraviť styk v rozsahu
stretávania sa bez prespatia u otca.
Matka namietala, že s vyhodnotením súdu nesúhlasí vzhľadom na to, že samotný súd si je vedomý
správania otca maloletého spočívajúceho v zavádzaní, obchádzaní pravidiel, viacnásobnom násilnom

správaní (fyzickom alebo psychickom) voči matke maloletého a nedodržiavaní stravovania maloletého,
čo viedlo k nevoľnosti a zdravotným problémom maloletého. Podľa názoru matky je učenie dlhodobý
proces, ktorý niekde začína a spravidla trvá dlhšiu dobu, pričom má určitú postupnú intenzitu, a teda
je absolútne nevhodné momentálne ad hoc rozširovať starostlivosť otca o maloletého aj s prespaním.
Podľa jej názoru prvostupňový súd síce zvážil najlepší záujem dieťaťa, avšak iba formálne, keďže aj z

argumentácie súdu jasne vyplýva, že súd nie je spokojný so správaním otca maloletého, čo sa však v
konečnom dôsledku neprejavilo na jeho rozhodnutí, čo je z hľadiska citlivosti prípadu a veku maloletého
zjavne nesprávny postup.
Poukazovala na to, že súd nepreveroval, či má otec vhodné podmienky na to, aby mohol u neho syn
prespávať. Dôležitú skutočnosť, a to nájomnú zmluvu na 2 izbový byt, má otec iba do 31.05.2022, s

čím sa súd vôbec nezaoberal ani ho nebral do úvahy, keď rozhodol o tom, že maloleté dieťa môže u
otca prespávať. Z celého dokazovania nie je jasné, na akom mieste sa bude potom otec zdržiavať,' a
vzhľadom na jeho doterajšiu obmedzenú komunikáciu s matkou je dôvodné predpokladať, že matke
ani neoznámi, kde sa bude so synom zdržiavať, kde bude syn prespávať, pričom v prípade, ak by sa
maloletému niečo stalo, matka nebude vedieť kam môže pre neho prísť.

V ďalšom dôvodila tým, že otec do momentu rozhodnutia nepreukázal reálnu schopnosť postarať sa
o maloletého aspoň v minimálnom rozsahu, aký sa vyžaduje pre jeho čo i len občasné zotrvanie cez
noc a počas viacerých po sebe nasledujúcich dňoch. Vzhľadom na to, že maloletý A. trpí atopickým
ekzémom, treba veľmi uvážlivo a citlivo pristupovať k jeho stravovacím návykom a obsahu stravy, čoviackrát otec maloletého zanedbal. Napriek tomu, že súd poukazuje na nízky vek maloletého v prípade
rozvíjania vzťahu otec-syn, rovnako nevhodné stravovanie a správanie voči maloletému môže spôsobiť'
nenávratné škody na zdravotnom stave chlapca. Je preto na mieste žiadať, aby bola starostlivosť o

maloletého vykonávaná ako doteraz s tým, že v prvom rade by sa mal otec naučiť režim maloletého
(t.j. priniesť ho matke načas), pretože v opačnom prípade tu jestvuje dôvodná pochybnosť, že ostatné
povinnosti rodiča dokáže vykonávať dôsledne.
Odvolateľka poukazovala aj na niektoré konania otca, ktoré podľa jej názoru jasne naznačujú jeho
nepripravenosť samostatne sa postarať o dobro a blaho svojho maloletého syna v takom rozsahu,

ako to stanovil prvostupňový súd. Uvádzala, že preberanie maloletého a odovzdávanie maloletého
bolo od začiatku problematické zo strany otca, ktorý dieťa prinesie vždy s meškaním 30 a viac minút.
Pri preberaní dieťaťa ani pri odovzdávaní otec matku nikdy nepozdraví, jeho jediná komunikácia sú
vulgarizmy na matku pred maloletým. Dňa 07.11.2021 matka informovala otca formou SMS, nakoľko
sa mu nedalo volať, lebo ju mal v telefóne zablokovanú, že sa maloletý cíti zle, a že preto mu ho v ten
deň nedá. V noci sa snažila matka kontaktovať otca v snahe zistiť čo maloletý jedol, maloletý celú noc

nespal, sťažoval sa na bolesť hrudníka, mal zvýšenú teplotu a soplíky. Celkovo bol oslabený, matka
sa ho snažila uspať, ale nedalo sa, dieťa nebolo ani v škôlke. Otec nerešpektoval dôvody, ktoré mu
matka uviedla a zavolal policajtov a správal sa veľmi nadradene až povýšenecky. Príslušníci polície sa
matke ospravedlnili, avšak on ju naďalej osočoval a ani ju nepustil k slovu. Po dvoch dňoch začal matku
šikanovať vyhrážkami cez telefón s tým, že ak maloletého nebude mať viac ako ona, alebo minimálne

tak ako ona, bude chodiť do bytu kedy on chce, nechá si ho na noc, kedy on chce a zoberie ho zo škôlky
kedy on chce. Dňa 01.01.2022 si otec prišiel pre maloletého pod vplyvom alkoholu, pri odovzdávaní
sa matka chcela s maloletým rozlúčiť, chlapec sa k matke naťahoval k matke, tak jej ho otec násilím
vytrhol a matku fyzicky napadol, a to tak, že ju začal škrtiť. Matka potom išla na políciu a od toho času
sa snažila dieťa odovzdávať v bráne v prítomnosti niekoho iného, nakoľko mala vážnu obavu, aby ju

otec znova nenapadol. Dňa 09.11.2021 napísal, že budú meškať, lebo skladajú puzzle, čo nie je dôvod
na meškanie. Matka pripravovala večeru pre maloletého na 18:00 ako každý deň, bol naučený na svoj
režim, ktorý mu otec týmto správaním narúšal, nebol schopný dodržať dohody a za každú cenu sa
snažil vytvárať konflikty. Do pozornosti odvolacieho súdu matka dávala, že dňa 22.09.2021 otec zobral
maloletého zo škôlky bez predchádzajúcej dohody s matkou, zastrašoval ju, že keď sa mu nebude hlásiť,

kde sa nachádza v čase, keď jej zavolá, zoberie si maloletého a uvidí čo bude. Matka prišla do škôlky
a videla ako otec nakladá plačúce dieťa do auta bez detskej autosedačky. Dieťa plakalo a nevedelo čo
sa deje. Takýto postup podľa matky nebol vhodný pre maloletého a zbytočne sa mu spôsobuje trauma
vo veľmi rizikovom veku.
Matka záverom navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že zmení napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie vo výroku IV. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým Viliamom každý nepárny
kalendárny týždeň v sobotu a nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v
utorok a štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom
pripraviť,vurčenýčashoodovzdaťotcovivpredškolskomresp.vškolskomzariadenídieťaťaavprípade
jeho neprítomnosti v predškolskom resp. v školskom zariadení odovzdať ho otcovi v mieste svojho

bydliska. Otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť v mieste jej bydliska.

4. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že čo sa týka maloletého syna, nie vždy sa správal
„učebnicovo”, avšak to neznamená, že neprejavuje záujem o svojho syna alebo, že by sa nevedel o neho
postarať. Od času, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, bolo jeho prioritou, aby nestratil kontakt

so synom, aby si so synom vybudovali vzťah a aby s ním mohol tráviť čo najviac času, s perspektívou
zavedenia striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Uvádzal, že nesilil svoj záujem, ale rešpektoval názor súdu i kolízneho opatrovníka, faktom ale je, že
syn už bude mať tri roky a teda nič nebráni tomu, aby sa jeho kontakt s navrhovateľom čoraz viac
rozvíjal a syn mohol u otca prespávať tak, ako to nariadil vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie.

Neopodstatnenáapredstieranáochranárskapozíciamatkypodľanehonemôžeznemožniťprehlbovanie
sa vzťahu medzi otcom a synom a tak obmedziť výkon jeho rodičovských práv, najmä, pokiaľ má
navrhovateľ o svojho syna záujem.
Otec má vytvorené všetky materiálne podmienky pre to, aby sa mohol o syna postarať. Nemá problém
po žiadnej stránke zabezpečiť starostlivosť o syna. Odvolanie matky vníma ako účelové, teda že chce

len robiť navrhovateľovi prieky, bez ohľadu na záujem maloletého syna, a navrhovateľa tak citovo
vydierať. Podľa jeho názoru emocionálna labilita matky je spojená s tým, že podstúpila v roku 2018
potrat z dôvodu, že si nebola istá otcovstvom dieťaťa. Odvtedy registruje, že sa u nej vyskytujú
emocionálne poruchy. Pravdepodobne nespracovala túto traumatizujúcu skúsenosť. Po zákroku jej otecdohováral, aby začala navštevovať' psychológa a aby vyhľadala odbornú pomoc, čo však kategoricky
odmietala. Tomuto záveru korešponduje samotné správanie sa matky, keď táto neustále mení svoje
nálady a postoje, neprestajne navodzuje konfliktné až hraničné situácie v snahe vytvoriť dojem, že sú

vyvolané negatívnym správaním sa otca k jej osobe a k osobe syna.
Tvrdil, že matka neustále podáva na neho nepodložené podnety orgánom polície. I pri menšom incidente
telefonicky volá policajné hliadky. Doteraz sa žiadne z oznámení nepotvrdilo. Otec má od spoločných
známych k dispozícii informácie, že matka často „odkladá” maloletého syna ku svojej matke v D. E. alebo
jejmatkaprídedoG.,abysaosyna(jejvnuka)postarala.Vtomčasematkanavštevujespriateľomrôzne

luxusné hotely a absolvuje víkendové pobyty. On je jednoznačne spôsobilý o svojho syna sa postarať v
rozsahuaspôsobomakostanovilsúd.Mánatolegitímneprávo,jeschopnýzabezpečiťsynoviminimálne
taký životný komfort a starostlivosť, aký mu je schopná zabezpečiť matka. Má jednoznačný záujem
o budovanie vzťahu so synom s tou perspektívou, že časom bude nariadená striedavá starostlivosť
oboch rodičov. To, že matka vníma správanie sa otca voči jej osobe ako neprimerané, je otázkou jej
subjektívneho vnímania situácie.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a odvolaniu
matky nevyhovel.

5.Kvyjadreniuotcazaslalamatkasúduvyjadreniekprebiehajúcemustykumaloletéhosotcom,vktorom
uviedla, že od rozhodnutia súdu o rozvode manželov sa stav nezlepšuje. Dňa 26.04.2022 Okresný súd

Bratislava V pod sp. zn. 68P/315/2021 vydal uznesenie o nariadení výchovného opatrenia v rozsahu
20 hodín na základe návrhu matky. Uvedeného opatrenia sa účastníci doposiaľ zúčastnili 2 x. Počas
rozhovoru so psychologičkou otec opakovane neakceptuje požiadavky zo strany matky, smeje sa,
ignoruje všetky odporúčania aj zo strany psychologičky. Na pojednávaniach v čase konania o ÚPP
do rozvodu, ako aj v konaní o rozvod manželstva, otec deklaroval, že si pre maloletého môže chodiť

v ktorúkoľvek hodinu a zamestnávateľ sa bude jemu prispôsobovať, avšak otec je zamestnaný ako
šofér strany H.- I. a hneď ako skončilo konanie o rozvod manželstva, otec pre maloletého neprišiel
viackrát do škôlky, oznámil to matke len pár hodín pred tým, ako mal pre neho prísť. Na stretnutie k
psychologičke ohľadom výchovného opatrenia tiež nemohol prísť na hodinu a dátum, kedy bol určený,
s odôvodnením, že zo zamestnania ho nepustia. Maloletého si viac krát zobral počas víkendu do práce.

Pre maloletého chodí na 9,00 hod nie na 8,00 hod, nerešpektuje, že ho matka na to upozornila, lebo
maloletý je pripravený na 8,00 hod. tak, ako je uvedené v súdnom rozhodnutí.
Dňa 02.04.2022 mal otec autohaváriu so služobným motorovým vozidlom, v tom čase v ňom sedel aj
maloletý. Otec volal matke, že bola privolaná rýchla záchranná služba, aby matka prišla. Po príchode
matky maloletého ošetrili a previezli na Kramáre na ďalšie vyšetrenia. Po vyšetreniach odporučili

dvojdňový kľudový režim, matku usmernili, aby maloletý nespal a aby sa ho snažila pozorovať. Matka
všetky informácie otcovi zaslala s tým, že počas víkendu bude syn u nej, nakoľko má byť v kľudovom
režime. Otec to neakceptoval, prišiel zvoniť, nadával matke za dverami. Výsledkom všetkého bolo, že
sa maloletý bál a prosil matku, aby neotvorila, že nechce ísť s tatom preč. Matka sa opakovane snaží od
otca zistiť, čo maloletý u neho jedáva cez víkend, nakoľko maloletý uvádza, že pizzu, čokoládu, hranolky

a ďalšie nezdravé veci. Maloletý pritom nesmie jesť čokoládu, má ekzém a v poslednom období cca 2
mesiace má problémy s trávením, matku na to upozornili učiteľky v škôlke, že sa pokakal počas spánku,
vždy v pondelok po víkende u otca, a to už opakovane. Maloletý sa sťažuje na bolesti v brušku. Ako
ďalší a závažný argument, prečo by otec nemal mať syna v starostlivosti v stanovenom rozsahu, hlavne
s prespaním, matka uvádzala, že otec maloletého zoznamuje so svojimi partnerkami už po dlhší čas,

posledného pol roka to mali byť až tri ženy. Maloletý hovorí vždy o nejakej tete, čo je s nimi doma,
a spomína aj to, že tato a teta boli vyzlečení, keď tam on bol. Matka poukazovala na to, že otec mal
prenájom bytu do 31.05.2022 a neoznámil jej, kde sa momentálne zdržuje, kde berie ich maloletého syna
a kde by mal maloletý prespávať. Na základe uvedeného preto matka zotrvala na podanom odvolaní.

6. V ďalšom podaní matka doplnila svoje podanie ohľadom prebiehajúceho styku tak, že otec maloletého
sa o dieťa nezaujíma a ani ho nenavštevuje v zmysle neodkladného opatrenia Okresného súdu
Bratislava V. Otec kontaktuje matku niekedy hodinu alebo 20 minút pre tým, ako si má prísť pre
maloletého. V júni 2022 otec poslal sms, že nepríde pre maloletého dňa 02.06.2022, 14.06.2022,
28.06.2022, 30.6.2022. V júli 2022 otec poslal sms, že nepríde pre maloletého dňa 26.07.2022. V

auguste 2022 v dňoch 20.08.2022, 21.08.2022, 23.08.2022, v septembri 2022 v dňoch 03.09.2022,
04.09.2022. Ako dôkaz zaslala matka súdu sms komunikáciu s otcom.7. V ďalších podaniach matka doplnila prehľad styku maloletého s otcom od júna 2023 do septembra
2023 nasledovne: 30.05.2023 – neprišiel, 27.06.2023- neprišiel, 29.06.2023- neprišiel, 08.07.2023-
neprišiel, 09.07.2023 - prišiel len do 13:00 hod., 13.07.2023 - neprišiel, 10.08.2023 – neprišiel,

24.08.2023 - neprišiel, 30.09.2023 - oznámil matke, že nepríde. V dňoch 20.06.2023 a 22.06.2023 sa
v škôlke konala olympiáda pre rodičov a besiedka, kde otec neprišiel aj napriek informovanosti. Každé
dieťa malo oboch rodičov na olympiáde, z čoho bol maloletý veľmi sklamaný a smutný. Otec nemá
záujem tráviť čas s maloletým, vždy cez víkend ho odniesol na cvičenie na niekoľko hodín a potom
ho priniesol domov. Maloletý sa stále sťažoval matke, že tam nechce chodiť a že ho to nebaví. Otec v

týždni s maloletým chodí na kávu, kde sa maloletý hrá hry na jeho telefóne, a potom ho prinesie domov.
Názor matky sa nezmenil, naďalej trvá na tom, že otec nie je v súčasnosti spôsobilý na starostlivosť
o maloletého v takom rozsahu, ako požadoval v konaní (starostlivosť o maloletého s možnosťou
prespania). Navrhovaná starostlivosť nie je v najlepšom záujme dieťaťa, čas, ktorý otec teraz môže mať,
efektívne nevyužíva, ale snaží sa to uľahčiť odkladaním syna do starostlivosti tretích osôb, resp. dať ho
v čo najväčšej miere na krúžok, aby sa nemusel o syna starať.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnutý rozsudok v napadnutej časti úpravy styku bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania (§
65 a § 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že je potrebné rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 CSP
v spojení s § 62 ods. 1 CMP zrušiť a v zrušenej časti vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
odvolaním napadla matka v časti týkajúcej sa styku otca s maloletým A.. Výroky týkajúce sa rozvodu
manželstva účastníkov, osobnej starostlivosti o maloletého, jeho zastupovania a správy jeho majetku,
ako aj vyživovacej povinnosti, neboli odvolaním napadnuté, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť

a nepodliehali odvolaciemu prieskumu.

10. S prihliadnutím k argumentácii matky v odvolaní bolo potrebné posúdiť, či súd prvej inštancie
rozhodol o úprave styku otca s maloletým synom správne, keď umožnil otcovi stretávať sa so synom
v každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od 08,00 hod. do nedele do 18,00 hod., každý párny

kalendárny týždeň od utorka od 15:30 hod. do stredy do 08:00 hod. a vo štvrtok od 15,30 hod. do 18,00
hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť, v určený čas ho odovzdať otcovi v
predškolskom resp. v školskom zariadení dieťaťa a v prípade jeho neprítomnosti v predškolskom resp.
v školskom zariadení odovzdať ho otcovi v mieste svojho bydliska.

11. Podľa § 36 ods.1 ZoR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť
o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť
výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže
upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods.1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 25 ods.1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením
rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane

súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

12. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a jeho účelom je
najvhodnejším spôsobom a čo v najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov
medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a
jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie

a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ
možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja
rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov
medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových
vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento
citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri

rešpektovaníuvedenýchprirodzenýchpotriebdieťaťatrebavšakvkaždomprípadeposúdiťajschopnosť
rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne, ak je to potrebné v
záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o
tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na prospech tohto
dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a

pomeromobochrodičov,jepodmienenánáležitýmzistenímskutkovéhostavuveci.Ibavtakomtoprípade
možno zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa
rodičov, predovšetkým zhodnotenie veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom,
osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti
a ďalšie významné okolnosti, a tomuto potom prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s

druhým rodičom dieťaťu na prospech. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom
vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa
okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva
na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.

13.Takétorozhodnutiemávšakbyťvýsledkomprecíznehoakomplexnéhoposúdeniavšetkýchokolností
prípadu v záujme dosiahnutia optimálneho styku pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Každé
rozhodnutie o styku je hľadaním spravodlivého riešenia od minimálnej regulácie styku na úrovni
neobmedzeného styku až po jeho protipól, ktorým je zákaz styku. Ustanovenie § 25 Zákona o rodine je
preto nutné interpretovať tak, že rozhodovanie o styku zahŕňa všetky do úvahy prichádzajúce možnosti

v záujme dosiahnutia najoptimálnejšieho riešenia (nález Ústavného súdu SR z 27.05.2021 sp. zn. III.
ÚS 273/2020-78).

14. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru o dôvodnosti
odvolania matky maloletého a o minimálne predčasnosti rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým

A. na čas po rozvode manželstva, ktoré nemá oporu v skutkovom stave zistenom súdom prvého stupňa.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie pôsobí nepresvedčivo, keď, ako to matka správne namietala, súd
konštatoval zavádzanie a uvádzanie nepravdivých informácií zo strany otca, preukázanie, že dieťa
odovzdáva matke vždy oneskorene, a dokonca jeho nespôsobilosť podieľať sa na výchove dieťaťa
v ním navrhovanom rozsahu (bod 4.2. odôvodnenia rozsudku), a na druhej strane sa táto konštatácia

neprejavila na úprave styku stanovenom v rozsahu nie výraznejšie rozdielnom v porovnaní s rozsahom
navrhovaným otcom, naviac v rozsahu závislom od schopnosti otca pravidelne a včas preberať dieťa
v predškolskom, resp. školskom zariadení. Opomenúť pritom nemožno ani nezrovnalosť vyplývajúcu
z formulácie výroku o styku, podľa ktorej je matka povinná dieťa otcovi odovzdávať v predškolskom
alebo školskom zariadení, čo, logicky, predpokladá jej osobnú účasť v stanovenom čase v príslušnom

zariadení, a ktorá (formulácia) nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia, podľa ktorého si otec syna
sám vyberie zo škôlky.

15. Súd prvého stupňa sa pri stanovení rozsahu styku spoľahol prakticky iba na tvrdenia otca
o jeho možnostiach, napriek už uvádzanému zisteniu jeho zavádzania súdu, preto spochybnenie jeho

spôsobilostipostaraťsaodieťavsúdomstanovenomrozsahuvsúvislostisobmedzeniamivyplývajúcimi
z pracovného pomeru či v súvislosti s bytovými pomermi nie je zjavne bezdôvodné. Procesný opatrovník
sa pritom k týmto odvolacím námietkam nevyjadril vôbec a otec maloletého vo vyjadrení k odvolaniu
matkyakjejvecnejargumentácii,vtomtosmerebezvýpovednejhodnoty,ibavšeobecnekonštatoval,žemá vytvorené všetky materiálne podmienky pre starostlivosť o syna, v ďalšom sa nerelevantne zameral
na negatívne vykreslenie osoby matky poukazom na jej ( tvrdené ) psychické problémy a správanie,
ktorá skutočnosť, v rozpore s jeho zrejmým zámerom, prispieva k tomu, že podľa doposiaľ zistených

skutkových okolností sa práve otec javí ako osoba so zníženou rodičovskou kompetenciou, ktorá nie je
schopná rešpektovať súdne rozhodnutie ani požiadavky matky ohľadom potrieb maloletého dieťaťa.

16. Na základe doposiaľ zisteného nie je nateraz možné s určitosťou konštatovať, že by bol otec
schopnýdosiahnuťvstretávanísasosynompravidelnosťapredvídateľnosťažemá skutočnevytvorené

vhodné podmienky pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o syna pri realizácii styku zahŕňajúceho
prespanie syna v jeho domácnosti. Otec je ten, kto musí v konaní svoje schopnosti a možnosti v tomto
smere preukázať a vyvrátiť alebo vysvetliť dôvody aj k tvrdeniam matky obsiahnutým v podaniach
odvolaciemu súdu o tom, ako sa styk s maloletým realizoval, resp. nerealizoval v konkrétnych termínoch
v predchádzajúcich mesiacoch.
Odvolací súd nespochybňuje skutočnosť, že, všeobecne, otec je pre syna rovnako dôležitá osoba ako

matka a že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa s otcom stretávalo v čo najširšom rozsahu, z čoho
však súd môže vychádzať iba za predpokladu, že aj v tomto konkrétnom prípade bude súdom určený
rozsah styku na prospech všestranného vývoja dieťaťa, čo na druhej strane predpokladá, aby si otec
uvedomil svoju zodpovednosť ako rodiča a záujmom maloletého podriadil svoje správanie nie len vo
vzťahu k maloletému, ale i k matke maloletého a v neposlednom rade aj k súdu.

Nerealizovanie styku v súdom stanovenom alebo rodičmi dieťaťa dohodnutom čase musí byť
výnimočným a vopred a včas korektne odkomunikovaným s druhým rodičom nie len v záujme schopnosti
rodičov prispôsobiť sa novej situácii, ale aj v záujme maloletého, ktorému je potrebné dôvody zmeny
primerane vysvetliť a v prospech ktorého nemôže byť určenie styku v rozsahu, ktorý sa síce môže javiť
optimálnym, ale ktorý oprávnený rodič nie je schopný pravidelne absolvovať.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, s prihliadnutím na nedostatky vo formulácii výrokovej časti
rozhodnutia, na nedostatky v zistení skutkového stavu veci aj na časový odstup od vydania napadnutého
rozhodnutia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku IV. ako aj v
závislom výroku o náhrade trov konania za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení

s § 2 ods. 1 a § 62 ods. 1 CMP ako vydané bez dostatočne zisteného skutočného stavu veci (rozsah
potreby doplnenia ktorého presahuje rámec odvolacieho konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.
Súd prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne podrobne vypočuje oboch rodičov, najmä k okolnostiam
doterajšieho priebehu styku otca s maloletým a so zameraním sa na schopnosti a možnosti

otca poskytovať maloletému počas styku starostlivosť adekvátnu veku dieťaťa i jeho zdravotnému
stavu, v prípade rozpornosti tvrdení rodičov vykoná súd v tomto smere aj iné dôkazy, nielen navrhnuté
účastníkmi konania, napr. dopytom na predškolské zariadenie či zamestnávateľa otca, a s prípadným
zapojením procesného opatrovníka prešetrí terajšie bytové pomery otca.
Po zistení všetkých rozhodujúcich skutočností a vykonaní dôkazov potrebných pre rozhodnutie o úprave

styku okresný súd stanoví styk v rozsahu zodpovedajúcom najlepšiemu záujmu maloletého a svoje
zistenia a úvahy vedúce k rozhodnutiu v súlade s požiadavkou procesného predpisu náležite ozrejmí.

18. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne aj o náhrade trov, vrátane náhrady trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).