Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, August 26, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Ek/2934/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121454646
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121454646.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: JUDr. Rudolf Krutý PhD., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, XXX XX A., v konaní právne zast. ROHUTNÝ&Spol., s.r.o., so sídlom
Nová 524/37, 900 23 Viničné, IČO: 53 360 168, proti povinnému: Quantum Credit a. s., so sídlom
Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 248 980, o vymoženie 42 eur, vedenej súdnym
exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom exekútorského úradu 1. mája 2900/111, 901 01

Malacky, ktorý ju vedie pod sp. zn. 211EX 1305/21, o námietkach oprávneného voči upovedomeniu o
zastavení exekúcie, o sťažnosti súdneho exekútora voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica,
sp. zn. 24Ek/2934/2021 zo dňa 22.07.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 22.07.2024 uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti

upovedomeniu o zastavení exekúcie sp. zn. 211EX 1306/21 zo dňa 19.03.2024, vydaného súdnym
exekútorom, Mgr. Drahomírom Kriváňom a uvedené upovedomenie o zastavení exekúcie zrušil. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor upovedomením zastavil exekúciu podľa § 61n ods.
1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Voči upovedomeniu oprávnený podal námietky z dôvodu, že podľa jeho názoru povinný disponoval

exekvovateľným majetkom v podobe pohľadávok povinného (voči iným dlžníkom) vymáhaných či
vymožených v iných exekučných konaniach.

2/ Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. c/, ods. 4 Exekučného poriadku, posúdil
námietky oprávneného ako dôvodné. Uviedol, že súdny exekútor predložil lustrácie majetku povinného
len z roku 2021, teda z roku, kedy exekúcia začala. Nepreukázal, že majetok povinného lustroval aj

následne, počas vedenia exekúcie, ani nepreukázal, že vydal exekučné príkazy a príkazy na začatie
exekúcie ako tvrdí vo svojom vyjadrení.

3/ V súvislosti s námietkami oprávneného, že povinný je v iných exekučných konaniach, ktoré vedie
súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec v postavení oprávneného, kde má povinný určitý peňažný
príjem, pričom o tom podľa svojho vyjadrenia mal exekútor vedomosť, vyšší súdny úradník konštatoval,

že pre efektívne vymoženie pohľadávky mal súdny exekútor pristúpiť k vykonaniu exekúcie v zmysle §
105 a nasl. Exekučného poriadku. Z predloženej lustrácie povinného nemal za preukázané, že súdny
exekútor v konaní postupoval tak, ako uvádza vo svojom vyjadrení, nakoľko súdu nepredložil dôkazy,
ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Súdu nebolo preukázané, že súdny exekútor k výkonu exekúcie
pristupoval aktívne, zisťoval stav majetku povinného počas celého trvania exekúcie a využil všetky
dostupné možnosti na vymoženie nároku. Vzhľadom na nedostatočné preukázanie zisťovania majetku

povinného zo strany exekútora vyšší súdny úradník napadnuté upovedomenie o zastavení exekúcie
zrušil podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku.4/ Voči rozhodnutiu podal súdny exekútor sťažnosť, považujúc sa za osobu oprávnenú na podanie
sťažnosti. Napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté aj v jeho neprospech, keď jeho nárok na trovy

zastavenej exekúcie je závislý od rozhodnutia o zastavení exekúcie. Napadnuté uznesenie podľa
neho vychádza z nesprávnych skutkových zistení, ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V oznámení doručenom súdu uviedol, že boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním iných
peňažných pohľadávok a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných
pohľadávok. Z vyjadrenia oprávneného v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je

zrejmé, že tieto príkazy boli doručené súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi. Samotné
vydanie exekučného príkazu podľa § 105 Exekučného poriadku v tomto exekučnom konaní ešte vôbec
nedeklaruje, že povinný ku dňu vydaniu upovedomenia aj naďalej takýmto majetkom disponuje, resp.
že má skutočne príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou. Za nepravdivé považoval tvrdenie
súdu, že súdny exekútor predložil len lustráciu pomerov z roku 2021 (ods. 13 odôvodnenia). Súdu
bola predložená aj lustrácia majetkových pomerov z roku 2022 a 2023, súdny exekútor vykonal

všetky lustrácie majetkových pomerov pred vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie s negatívnym
výsledkom. K podanej sťažnosti súdny exekútor predložil príkazy na začatie exekúcie a príkazy na
vykonanie exekúcie, ktoré opomenul pripojiť. V ďalšom poukázal, že sumy vymožené v exekučných
konaniach vedených v prospech povinného mali byť v plnom rozsahu skonzumované a použité na
úhradu pohľadávok v iných exekučných konaniach, ktoré boli zastavené. Súd si tieto informácie preto

mal a mohol (nakoľko uvedenými informáciami disponuje, keď vo všetkých konaniach vydal poverenie
a ide o zanedbateľný úkon na základe ktorého sú tvrdené informácie ľahko overiteľné) sám preveriť.

5/ Vyšší súdny úradník sa podľa neho nevysporiadal ani so zásadnou námietkou exekútora o tzv.
relatívnej exekučnej imunite právnickej osoby. S poukazom na bod 17. odôvodnenia napadnutého

uznesenia, kde súd poukázal, že vymoženie pohľadávky oprávneného je vysoko pravdepodobné,
uviedol, že tento záver je zmätočný a strohý, nemajúci ani oporu v zistenom skutkovom stave. Súd si
ani nevyžiadal informácie od súdneho exekútora (JUDr. Jakubca) o tom, aké množstvo konaní je u neho
vedených,vakomobjemesaunehonachádzajúpeňažnéprostriedkypovinného.Súdpodľajehonázoru
opomenul vlastnú funkciu a povinnosť zistiť si rozhodujúce skutočnosti. Exekučný spis má tak obsahovať

zrejmé informácie o realizácii procesných úkonov. Podľa Exekučného poriadku má súdny exekútor
povinnosť vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, ak po uplynutí doby 30 mesiacov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku povinného, ak nezistí majetok alebo príjmy, ktoré
by bolo možné exekúciou postihnúť, a ktoré by stačili aspoň na úhradu jeho trov. Tento dôvod zastavenia
exekúcie je pritom konštruovaný ako tzv. relatívna nemajetnosť povinného, ktorú je možné konštatovať

v situácii, kedy sa súdnemu exekútorovi v konaní nepodarí zistiť majetok, a to z pohľadu výlučne tohto
exekučného konania. Záverom súdny exekútor poukázal, že pohľadávky povinného boli postúpené, a
preto v prebiehajúcich konaniach dôjde na strane oprávneného k zmene subjektu. Na základe tejto
skutočnosti nebude možné poukazovať vymožené peňažné prostriedky v prospech exekučných konaní
vedených súdnym exekútorom. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na nové

konanie rozhodnutie.

6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

8/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9/ Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

10/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249CSP a zistil, že sťažnosť súdneho exekútora nie je dôvodná, nakoľko nebola podaná oprávnenou
osobou. Na podanie súdneho exekútora doručené súdu dňa 06.08.2024, označené ako „oznámenie k
námietkam“, ktoré podľa obsahu je doplnením sťažnosti, súd pri rozhodovaní o sťažnosti neprihliadal,

nakoľko bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie sťažnosti (uznesenie bolo
exekútorovi doručené dňa 22.07.2024, posledný deň na podanie sťažnosti bol 06.08.2024).

11/ Exekučné konanie je procesný postup subjektov exekučného konania, ktorého cieľom je vymoženie
pohľadávkyvyplývajúcejzexekučnéhotitulu.Ksubjektomexekučnéhokonaniamožnozaradiťexekučný

súd, súdneho exekútora, platiteľa mzdy povinného a pod., ktorých však nemožno stotožňovať s
účastníkmi exekučného konania. Za účastníkov exekučného konania Exekučný poriadok považuje
okrem povinného a oprávneného aj ďalšie osoby, ktorým toto postavenie priznáva pre určitý úsek
konania. Účastníci konania majú procesné práva a povinnosti, vrátane možnosti podávať opravné
prostriedky voči rozhodnutiam súdu a súdneho exekútora. Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi
priznáva postavenie účastníka exekučného konania len v časti, v ktorej súd rozhoduje o jeho trovách

(§ 35 ods. 1 Exekučného poriadku). Pod rozhodovaním o trovách je pritom nevyhnutné mať na mysli
situáciu, kedy súd priamo rozhoduje o priznaní či nepriznaní nároku súdneho exekútora na trovy, resp.
o ich náhrade v konkrétnej výške. Pod rozhodovaním súdu o trovách exekútora však nemožno rozumieť
postup súdu, kedy z dôvodu procesného pochybenia exekútora dôjde k zrušeniu jeho rozhodnutia -
upovedomenia o zastavení exekúcie. Z povahy veci totiž vyplýva, že trovy exekútora budú a nevyhnutne

musia byť nepriamo rozhodnutím súdu o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie dotknuté.

12/ Podstatou rozhodovania súdu o námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie je totiž
zhodnotenie správnosti alebo nesprávnosti procesného postupu súdneho exekútora, jeho jednotlivých
úkonov. Súd hodnotí, či postup súdneho exekútora bol v súlade s princípom primeranosti a suficiencie

na naplnenie účelu exekučného konania, a či práva účastníka konania neboli dotknuté nad rámec
nevyhnutný pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Ide o normatívne vyjadrenie kontroly súdu nad
zákonnosťou vedenia exekúcie, ktoré bolo v súlade s princípom legálneho poriadku zverené subjektu
odlišnému od súdu, teda súdnemu exekútorovi. Odhliadnuc od tohto dvojdelenia, ide o subjekty, ktoré
sa spoločnými silami snažia dosiahnuť ten istý cieľ. Exekútor je akousi „predĺženou rukou súdu“,

ktorého činnosť súd náležite usmerňuje. Právne názory týchto zdanlivo odlišných subjektov by sa
preto nemali čo do výkonu exekúcie rozchádzať, exekútor by mal vôľu exekučného súdu rešpektovať
a vo svojom postupe náležite reflektovať. Ak exekučný súd v rámci svojho oprávnenia pokynovať
súdneho exekútora (§ 32 Exekučného poriadku), či po napadnutí jeho rozhodnutia účastníkom konania,
zistí nedostatky v jeho postupe, je exekútor takéto rozhodnutie povinný rešpektovať (inak tiež je

ním viazaný v súlade s § 3 Exekučného poriadku). A contrario, spochybnenie tohto záveru by
bolo spochybnením štátno-mocenského nadriadenia exekučného súdu, základných zásad a princípov
Exekučného poriadku, in concreto o.i. princípu legálneho poriadku. Nemožno tak v tomto štádiu konania
logicky hovoriť o účastníctve súdneho exekútora, ktorý podáva sťažnosť voči rozhodnutiu súdu, ktoré má
len procedurálny charakter, týkajúci sa vedenia exekúcie, resp. posúdenia postupu súdneho exekútora

ako takého, nemajúci priamy dopad na jeho materiálne práva, rozumej nárok na trovy a/alebo ich výšku.
Takouto sťažnosťou by exekútor len takpovediac napádal záver súdu o vyhodnotení jeho postupu ako
nesprávneho. Viazanosť subjektu názorom nadriadeného subjektu je všeobecne prítomný v celom (nie
len) civilnom procese. Ide o obdobnú situáciu ako v prípade, keď súd vyššej inštancie zruší rozhodnutie
súdunižšiehostupňa,niejesúdnižšejinštancieoprávnenýpodaťvočizrušujúcemurozhodnutiuopravný

prostriedok.

13/ Nevyhnutnosť zrušenia výzvy na úhradu trov exekútora tak vyplýva zo samotnej povahy veci, kedy
nároknaichúhradusúdnemuexekútorovivzniknevýlučneajedinevsituácii,kedykzastaveniuexekúcie
skutočne dôjde. Ergo, ak k zastaveniu exekúcie nedôjde, resp. rozhodnutie (exekútora) o jej zastavení

je súdom zrušené, nárok na úhradu takýchto trov (či paušálnych výdavkov) mu do tohto momentu
neprináleží. Ak súd rozhodne o zrušení upovedomenia o zastavení exekúcie, musí nevyhnutne zrušiť
aj výzvu na úhradu trov exekútora. Zrušenie výzvy na úhradu trov exekútora tak predstavuje „len“
sekundárny, nepriamy a logický právny následok rozhodnutia súdu o zrušení upovedomenia o zastavení
exekúcie. In fine, súdny exekútor by bol oprávnený podať sťažnosť proti rozhodnutiu súdu v prípade

jeho rozhodnutia o vrátení výzvy na úhradu trov exekútora na prepracovanie v súlade s § 61n ods. 4
Exekučného poriadku, prípadne rozhodnutie súdu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Vyšší
súdny úradník však napadnutým uznesením nielenže nerozhodoval o nároku exekútora na trovy, ale ani
o ich samotnej výške. Na dôvažok súd uvádza, že napriek tomu, že súdny exekútor argumentujúc svojimprávom na podanie sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka z dôvodu, že ním mali byť
dotknuté jeho trovy, ani na jednom mieste sťažnosti bližšie neopísal, neodôvodnil alebo bližšie nenačrtol,
v čom má byť napadnuté rozhodnutie čo do trov exekútora nesprávne.

14/ Ustálená súdna prax považuje za nedôvodné aj tie sťažnosti, ktoré sú podané neoprávnenou
osobou. Preto sudca sťažnosť podanú súdnym exekútorom ako neoprávnenou osobou vyhodnotil ako
nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju zamietol.

15/ Napriek tomu, že v prípade zamietnutia sťažnosti podanej neoprávnenou osobou, sa súd takou
sťažnosťou vecne nezaoberá, súd obiter dictum uvedie prečo by neobstála ani samotná sťažnosť. Vyšší
súdnyúradníksprávneuviedol,žezávery,ktoréviedlisúdnehoexekútoraprikonštatovaníonemajetnosti
povinného (aj tej relatívnej) musia nevyhnutne reflektovať stav spisu. Ak exekútorský spis neobsahuje
úkony, ktoré mali preukazovať spoľahlivé zistenie skutkového stavu o nemajetnosti povinného, potom
súdny exekútor nepreukázal, že také úkony vykonal a vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav

veci.Zavýkonexekúciezodpovedásúdnyexekútoraúlohousúduvexekučnomkonaníniejesuplovanie
činnosti súdneho exekútora tým, že by mal (podľa názoru súdneho exekútora v súlade s vyšetrovacím
princípom) nad rámec súdnym exekútorom predložených zistení, sám zisťovať skutkový stav týkajúci sa
nemajetnosti povinného. Súdny exekútor sa mylne domnieva, že na zastavenie exekúcie stačí uplynutie
rozhodnej doby a konštatovanie, že napriek jeho úkonom sa nepodarilo vymôcť sumu, ktorá by stačila na

úhradu jeho trov. Súd za správny nemôže považovať ani postup súdneho exekútora v prípade exekúcie
vykonávanej prikázaním inej pohľadávky podľa § 105 Exekučného poriadku. Z exekučných príkazov
súdneho exekútora jasne vyplýva, že nimi boli oprávnenému prikázané pohľadávky povinného, ktoré
má voči exekútorovi, ktorý tieto vymáha v inom exekučnom konaní. Súdny exekútor však nemôže byť
osobou, voči ktorej má oprávnený pohľadávku, ale je osobou, ktorá disponuje peňažnými prostriedkami

z peňažnej pohľadávky, ktorú má povinný voči inej osobe (osobe z pôvodného hmotnoprávneho
záväzkového vzťahu). Taký nesprávny postup súdneho exekútora má dopad na možnosť správneho
posúdenia uplynutia doby bezvýslednosti exekúcie, teda nemajetnosti ako takej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).