Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 15CoP/142/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123239065
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123239065.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej,
členov senátu Mgr. Petra Straku a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov, matka: D. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom 010 01 G., H. XXXX/XX, zastúpená Advokátska kancelária AKSK, s. r .o. so sídlom Nám. SNP

15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711 a otec: D. I. B., J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 010
01 G., I. XXXX/XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom 010 01 Žilina,
Sládkovičova 13, IČO: 47 232 072, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie
otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina, č. k. 30P/251/2023-423 zo dňa 06.06.2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením č. k. 30P/251/2023-423 zo dňa 06.06.2024 Okresný súd Žilina (ďalej len „súd
prvej inštancie“ alebo „prvostupňový súd“) návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal, aby súd neodkladným opatrením zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu na
maloletú A. sumou 150 eur a na maloletého C. sumou 150 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
otca počnúc dňom od podania žalobného návrhu až do právoplatného skončenia konania vo veci samej
vedenej pod sp. zn. 30P/251/2023, zamietol.

Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, 2, § 366 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ako aj ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods.
1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ako aj § 28 ods.
2, § 62 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“).
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k.

8CoP/47/2022-1454 zo dňa 04.07.2023 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k.
15P/294/2016-542 zo dňa 05.02.2019 bolo rozhodnuté tak, že súd zveril maloleté deti A. a C. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok a otec detí je povinný prispievať na výživu maloletej A. sumou 150 eur a na
výživu maloletého C. sumou 150 eur, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, a to
k rukám matky detí. Zároveň bolo určené zameškané výživné, ktoré bolo povolené splácať v mesačných

splátkach otcovi. Išlo o posledné rozhodnutie vo veci týkajúce sa úpravy práv a povinností rodičov
kmaloletýmdeťomnačasporozvode.Súdprvejinštanciemalzato,ženávrhnavrhovateľananariadenie
neodkladného opatrenia nespĺňa zákonom vyžadovanú podmienku nevyhnutnosti a naliehavosti úpravy
pomerov. Otec vo svojom návrhu uviedol, že na jeho strane od poslednej úpravy výživného (rozsudok KS
v Žiline) č. k. 8CoP/47/2022-1454 zo dňa 04.07.2023) došlo k zásadnej zmene jeho pomerov, preto žiada
neodkladne určiť výživné od matky detí. Súd prvej inštancie z predloženého návrhu, ako aj preskúmaním

spisového materiálu nedospel k záveru, že by od posledného rozhodnutia súdu došlo k tak podstatnej
zmene pomerov na strane rodičov, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy, teda určenievýživného na maloleté deti zo strany matky. Rodičia majú maloleté deti zverené do striedavej osobnej
starostlivosti, teda zabezpečujú ich potreby počas doby, pokiaľ sú deti v ich starostlivosti s tým, že
posledným rozhodnutím súdu bol otec zaviazaný platiť k rukám matky výživné na dorovnanie životnej

úrovne detí v čase, pokiaľ sú v starostlivosti matky. Podľa osvedčených skutočností otec maloletých
detí je od 26.01.2024 práceneschopný s predpokladaným dátumom skončenia 20.06.2024. Otec poberá
nemocenské dávky v priemere vo výške cca 23 eur mesačne, avšak k svojmu návrhu nepripojil žiadne
lekárske správy, potvrdenia, ktoré by jednoznačne osvedčili, že nejde len o prechodný stav. Otec pripojil
len odpis potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti. Čo sa týka exekučných konaní, na ktoré otec

poukazuje, súd prvej inštancie poznamenáva, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov,
pričom exekučné konania súvisia so zameškaným výživným, ktoré otec maloletých detí dobrovoľne
neuhradil. Súd prvej inštancie mal zároveň osvedčené, že v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
Krajského súdu v Žiline, bol otec vlastníkom/spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností v G., ktorých
vlastníctvo previedol na tretie osoby, pričom dané konštatoval aj odvolací súd, keď vo svojom rozhodnutí
uviedol, že jeho konanie nasvedčuje tiež tomu, že má snahu umelo si znižovať životnú úroveň. Súd

prvej inštancie zároveň uviedol, že v zmysle ust. § 366 CMP je povinná osoba zaviazaná platiť
výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných
životných nákladov (potrieb). Skúmanie odôvodnených a preukázaných potrieb maloletých detí na
účely stanovenia primeraného výživného tak, aby sa dieťa mohlo podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov zodpovedajúcej ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, je predmetom konania

vo veci samej a rovnako tiež skutočnosť, či nastala taká závažná zmena pomerov na strane matky
od posledného rozhodnutia súdu, aby ju súd zaviazal platiť výživné na maloleté deti. Takéto konanie
prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 30P/251/2023, v rámci ktorého súd po vykonaní riadneho
dokazovania rozhodne v súlade s najlepším záujmom maloletých detí. Z tohto dôvodu návrh zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal
odvolanie otec maloletých detí. V odvolaní dôvodil ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP, ako aj § 62
ods. 1 CMP s tým, že v odôvodnení poukázal na to, že podľa otca od poslednej úpravy od 04.07.2023
došlo k zmene pomerov predovšetkým na strane otca v príjmovej oblasti, kedy oproti predchádzajúcemu
posudzovanému obdobiu, teda ku dňu 04.07.2023 je poberateľom už len nemocenských dávok vo výške

cca 23 až 24 eur mesačne. Súd prvého stupňa nesprávne skonštatoval a nezohľadnil rozhodujúci stav.
Oproti pôvodnému rozhodnutiu nezohľadnil preukázanú zmenu pomerov na strane otca zásadného
charakteru, ktorým je jeho minimálny, resp. takmer žiadny mesačný príjem vo forme nemocenskej dávky.
Otec jednoznačne a nespochybniteľne preukázal, že je PN od 26.01.2024 do rozhodnutia súdu, resp.
do dňa vystavenia odpisu 27.05.2024 s predpokladom možného skončenia PN dňa 20.06.2024 sa

nejedná o prechodný stav a jeho zhoršený zdravotný stav trvá dlho, teda ku dňu rozhodnutia takmer 5
mesiacov a v súčasnosti naďalej trvá. V ďalšom poukázal na to, že súd prvej inštancie vykonal jeden
z procesných úkonov, t. j. doručil návrh na vyjadrenie matke, ku ktorému sa však ku dňu rozhodnutia
o neodkladnom opatrení nevyjadrila. Ak mal pochybnosti o zdravotnom stave otca, aj napriek otcom
predloženému riadnemu potvrdeniu ošetrujúceho lekára o trvajúcej práceneschopnosti vyzvať otca aj

s poukazom na ust. § 369 CMP na preukázanie svojho zdravotného stavu predložením potrebných
lekárskych správ. Otec preto predložil v rámci odvolania odpis potvrdenia dočasnej PN s predpokladom
možného ukončenia dňa 25.07.2024 a lekársku správu ošetrujúcej lekárky C. I. C. na ostatné potrebné
vyšetrenia a na preukázanie dlhodobo zhoršeného zdravotného stavu otca, ktorý zdravotný stav mu
neumožňuje aj napriek veľkej snahe nájsť si vhodné zamestnanie. V ďalšom opätovne poukázal aj

na exekučné konania, ktoré sa viedli v súvislosti s platením zameškaného výživného. Podľa názoru
otca nie je spravodlivé vzhľadom na ním dostatočne preukázanú zmenu pomerov, a teda odôvodnenú
potrebu neodkladnej úpravy požadovať až do rozhodnutia súdu vo veci samej možné rozhodnutie
na najvyššom pojednávaní dňa 21.08.2024 (pre neho v súčasnej dobe tak vysoké výživné vo výške
300 eur mesačne, ktorý sa okrem toho podieľal na nákladoch oboch maloletých detí po dobu 15 dní

v mesiaci počas striedavej osobnej starostlivosti, nákladoch na výživu maloletej K. B. a ostatných
osobných nevyhnutných nákladov pokrývajúcich len základné životné potreby otca a maloletých detí.
Zároveňpoukázalnato,žestáleevidovanáexekúciaEX122/2023EX525/2023ajnapriekúplnejúhrade
vymáhanej pohľadávky, trov exekúcie, aj po riadnych úhradách ďalšieho bežného výživného vo výške
300 eur mesačne v dôsledku opätovnej účelovej pasivity matky s vyslovením súhlasu so zastavením

exekúcie táto skutočnosť mu bráni nájsť si vhodné zamestnanie, nakoľko negatívne vykresľuje charakter
otca a neumožňuje mu previesť svoj spoluvlastnícky obchodný podiel v obchodnej spoločnosti VALUMA
s. r. o., Žilina, v ktorej už od roku 2021 aktívne nefiguruje. Otec má za to, že ním tvrdené skutočnosti,
vrátane predložených listinných dôkazov potrebné v tomto štádiu konania dostatočným spôsobomosvedčil do takej miery, že nie sú vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Hoci bolo
o výživnom rozhodnuté ku dňu 04.07.2023, nie je vylúčené, že v budúcnosti môže dôjsť k zmene
pôvodného rozhodnutia. Neodkladné opatrenie je teda prostriedkom, ktorým možno efektívne riešiť

faktické a právne otázky, ktoré neznesú odklad rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu navrhol, aby
odvolací súd uznesenie zmenil a vyhovel návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom
rozsahu.

3.Matkavovyjadreníkodvolaniuotcaprotizamietnutémunávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia

poukázala na konanie vedené pred OS Žilina pod sp. zn. 15P/294/2016 ( právoplatne ukončené
rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 04.07.2023 č. k. 8CoP/47/2022-1454), kde odvolací súd určil,
že otec je povinný platiť matke výživné dvakrát 150 eur z dôvodu, že počas konania otec vykonal úkony,
ktorými si znížil svoj majetok v úmysle vytvoriť stav, že jeho finančná a majetková situácia je podobná
situácii matky. Týmto tvrdeniam otca súd neuveril a určil výživné v popísanej výške. Odvolací súd
skonštatoval, že mal za preukázané, že životná úroveň otca je nadštandardná a že účelovo svoj majetok

zakrýva prostredníctvom iných osôb, najmä svojej matky. Tieto závery teda nie je možné ignorovať
a podľa názoru matky ani preskúmavať v tomto konaní. Tieto závery predstavujú skutočnosť, z ktorej súd
musí vychádzať aj v tomto konaní a aj sa tak pri rozhodovaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia stalo. Pri posudzovaní životnej úrovne otca je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že otec sám
dobrovoľne vykonal úkony, ktorými sa zbavil svojho majetku veľkej hodnoty, z ktorého mohol dosahovať

mesačné príjmy vo výške cca 3.000 eur mesačne, t. z. že u otca v žiadnom prípade nemožno hovoriť, že
jeho jediným príjmom sú aktuálne nemocenské dávky, t. z. 23 eur až 24 eur ako sa otec snaží presvedčiť
súd. Konečným užívateľom výhod príjmu z prenájmu prevedených nehnuteľností je v skutočnosti otec.
Otec prenajíma aj byt č. XX na I. L., ktorý mal byť predmetom dražby a o ktorom otec sa vyjadruje, že
v ňom býva. Pre upresnenie, keď sa otec nachádza v G., býva so svojou matkou v trojizbovom byte, ktorý

sa nachádza v bezprostrednej blízkosti. Otec zároveň uvádza, že na byt č. XX je zriadené záložné právo,
avšak na príslušnom LV žiadne záložné právo nie je evidované. Bez zápisu do katastra nehnuteľností
záložné právo nevznikne. Otec účelovo zakryl svoj majetok najmä prostredníctvom svojej matky, pričom
táto skutočnosť predstavuje fakt, ktorý nie je možné v tomto konaní opakovane preskúmavať, a to
ani pri nariaďovaní neodkladného opatrenia. Súd vychádza pri nariaďovaní neodkladného opatrenia

zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania, v riešenom prípade ale súd musí vychádzať z vyššie
popísaných záverov prijatých v predchádzajúcom právoplatne skončenom súdnom konaní, keďže tieto
závery existovali v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zároveň
otec pri svojej argumentácii opomína fakt, že on sa aj po 04.07.2023 účelovo zbavoval a zbavuje svojho
majetku, napr. v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Krištofíkom č.

k. EX 122 EX 811/21 postúpil svoj nárok na zaplatenie sumy 41.832,72 eur na svoju matku I. B.,
prostredníctvom ktorej sa už skôr snažil zakryť svoj skutočný majetok. V prípade, ak by teda otec bol taký
nemajetnýakoosebetvrdí,neexistuježiadenrelevantnýdôvod,abynasvojumatkupostúpiltakúvysokú
sumu ako je suma 41.832,72 eur. Otec sa týmto chcel vyhnúť, aby táto suma bola použitá na uspokojenie
jeho záväzkov z titulu výživného, keďže vymáhanie výživného bolo predmetom dvoch exekučných

konaní EX 122 EX 525/23. Zároveň otec ani nepriznáva všetok majetok s tým, že v Českej republike je
podielovým spoluvlastníkom (1/2 z celku) nadštandardného rodinného domu spolu s pozemkami na LV
č. XXX Česká republika, kde odhad aktuálnej trhovej ceny je 882.600 eur, o ktorom ešte pred nedávnym
časom uvádzal, že ide o dom jeho svokra J. M. a nie o jeho dom. Matka má za to, že je v záujme toho,
kto návrh na neodkladné opatrenie podáva, aby súdu osvedčil všetky skutočnosti, ktoré považuje za

dôležitéaktorémásúdzohľadňovaťprirozhodovaní.Niejepovinnosťousúdu,abynavrhovateľavyzýval
na doplnenie akýchkoľvek skutočností, ako to namieta otec vo svojom odvolaní. Ak mal súd pochybnosti
o zdravotnom stave otca, podľa názoru matky správne považoval túto skutočnosť za neosvedčenú
bez toho, aby na osvedčovanie otca vyzýval. Matka uvádza, že otcovu diagnózu do dnešného dňa ani
nepozná, avšak vzhľadom k jej vyjadreniu ju nepovažuje ani za dôležitú. Matka deti často neodvádzala

priamo otcovi, resp. od neho neprebrala, pretože podľa vyjadrení detí otec nebol doma. Aj z tohto dôvodu
má matka za to, že otcova dlhodobá PN je len predstieraná. Považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
za vecne správne a v súlade s tým, ako bol osvedčený skutkový stav ku dňu rozhodovania súdu prvej
inštancie, a preto ho navrhla potvrdiť.

4. Iné vyjadrenia v konaní podané neboli.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a/ CMP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP) a smerovalo protirozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. d/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP),

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania (§ 66 CMP). Odvolací súd bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP)
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom neodkladných opatrení v konaní starostlivosti súdu o maloletých
je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať maloleté dieťa
do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti (§ 367 ods. 1 CMP),
prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP) alebo ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery maloletého dieťaťa (§ 325 ods. 1 CSP). Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach

má slúžiť k ochrane práv maloletých detí v situáciách, keď sú ich práva zjavne ohrozené, a to do doby,
keď o ich výchove, ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení
Zákona o rodine.

7. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.

V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme
maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenia splnené všetky zákonné
podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať

neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností,
ktoré by umožňovali prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy
medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý
môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré

by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na
rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, obsahu celého spisového materiálu,

vyhodnotení odvolania otca, vyjadrenia matky a predložených dôkazov prihliadajúc na prvoradý záujem
maloletých detí a komplexnú situáciu v rodine dospel k záveru, že odvolanie otca je potrebné posúdiť
ako nedôvodné.

9. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

10. V posudzovanom prípade sa odvolací súd zhoduje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že nie sú
splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti matke platiť výživné na
maloleté deti vo výške na každé dieťa po 150 eur mesačne.

11.Odvolacísúdpoukazujenaust.§366CMP,podľaktoréhoneodkladnýmopatrenímmôžesúdnariadiť
rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená.
Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa tohto ustanovenia je rozsah
výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Neodkladným opatrením
nerozhoduje súd o výške výživného podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného

rodiča. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojenie základných životných
potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom
rozsahu.12. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník
osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá
nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj

z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie
o tom, že nie je potreba dočasne uložiť povinnosť matke platiť výživné na maloleté deti, berúc do úvahy,
žedoposiaľbolastarostlivosťomaloletýchzabezpečovanáformoustriedavejstarostlivostiobochrodičov
s tým, že otec bol zaviazaný ešte navyše, nakoľko mu to jeho životná úroveň umožňovala, platiť na každé
dieťa150eurmesačne.Toznamená,žebolariadneupravenáformastriedavejstarostlivosti,vyživovacia

povinnosť otca, ktorá vyplynula v rámci vykonaného dokazovania a naposledy bolo o nej rozhodnuté
rozsudkom súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Zo samotného návrhu otca na
nariadenie neodkladného opatrenia nevyplývajú žiadne dôvody o ohrození výživy maloletých detí. Otec
žiadnymspôsobomanineosvedčilnaliehavúpotrebuúpravypomerovvtomtorozsahu.Zmenarozsudku
o výživnom za danej situácie nie je dôvodná. Je však potrebné zdôrazniť, že skúmanie odôvodnených
potrieb maloletých detí a príjmu, možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov je predmetom

dokazovania vo veci samej, v ktorom súd v prípade zmeny rozhodne na základe vykonaných dôkazov
v súlade s kritériami rozhodnými pre určenie výšky výživného na maloleté dieťa podľa § 62 a nasl.
Zákona o rodine. Konanie o neodkladnom opatrení je osobitného charakteru, v ktorom sa dokazovanie
nevykonáva a súd vychádza len z osvedčených tvrdení. Odvolací súd z uvedených dôvodov teda
neakceptoval námietky otca vo vzťahu k výroku o zamietnutí jeho návrhu na uloženie povinnosti matke

dočasne platiť výživné vo výške 150 eur na každé dieťa.

13. Odvolací súd dáva do pozornosti v danom prípade, že výživné bolo určené doposiaľ čo sa týka
maloletých detí a dosiahnuc zmenu výšky výživného, prípadne určenie výživného aj pre matku vzhľadom
k tomu, že bola upravená striedavá starostlivosť, ako sa domáha aj otec v návrhu vo veci samej, je

možné len zákonom predpísaným spôsobom po vykonaní potrebného dokazovania a po preukázaní
zmeny pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ak má teda navrhovateľ (otec) za to, že
v jeho prípade nastali skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva môžu znamenať zmenu vyživovacej
povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom v spojení s určenou striedavou starostlivosťou maloletých
detí, môže sa domáhať podľa citovaného ustanovenia zmeny úpravy tohto právneho vzťahu od doby,

kedy k zmene došlo, avšak len postupom zákonom predvídaným, teda zmenou rozsudku v riadnom
konaní vo veci samej. V danom prípade za existencie súdneho rozhodnutia o výživnom teda nie je
možné uzavrieť, že by bolo preukázané ohrozenie základných existenčných potrieb odôvodňujúcich
priznanie výživného maloletým deťom v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením vo vzťahu k ich
matke. Tým, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, nie je

možné k uvedeným vzájomne rozporným tvrdeniam účastníkov konania zaujať objektívne stanovisko
(čo nie je ani účelom neodkladného opatrenia), a preto tieto budú predmetom dokazovania v konaní vo
veci samej. V konaní vo veci samej bude súd zisťovať a vyhodnocovať možnosti, schopnosti a majetkové
pomery rodičov a odôvodnené potreby maloletých detí s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny
pomerov od posledného rozhodnutia súdu o výživnom. Na základe takto zistených skutočností bude

môcť dospieť k rozhodnutiu o návrhu navrhovateľa o zmene výživného vo vzťahu k maloletým deťom.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 58 CMP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. S otázkou trov konania

a ich náhrady sa súd prvej inštancie vysporiada až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).