Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, February 15, 2005

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7C/259/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Berec

ECLI:

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Františkom Berecom v právnej veci navrhovateľky E. B., bytom

T. S. XXX,. zastúpenej JUDr. Š. D., advokátom, D. N. V., B. XXXX/XXX. proti odporkyni L. M., bytom
H. XXX,. zastúpenej JUDr. A. M., advokátkou, B., B. C. XX. o návrhu na určenie, že odporkyňa nie je
dedičkou zo zákona s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania 11.648,90 Sk a zaplatiť ich JUDr.
E. V., advokátovi, B., P. XX. a trovy konania 4.450,70 Sk a zaplatiť ich JUDr. A. M., advokátke, B., B.
C. XX,. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 22.12.2003 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že odporkyňa nie je dedičkou

zo zákona v druhej skupine ako osoba, ktorá žila s poručiteľom J. B. v spoločnej domácnosti najmenej
po dobu jedného roka pred jeho smrťou alebo bola odkázaná výživou na poručiteľa. Zároveň žiadala
priznať trovy konania.

Návrh odôvodnila tým, že odporkyňa nespĺňa podmienky dedenia podľa § 474 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ), lebo vtedy mal. odporkyňa spolu s matkou nikdy nežili ako rodina s poručiteľom.
Odporkyňa žila u svojej starej matky v T., tá jej poskytovala ubytovanie, stravu a ostatné činnosti,
potrebné pre život dieťaťa. Takže domácnosť odporkyne bola vlastne v T. u jej starej matky. Odporkyňa
nebola odkázaná výživou na poručiteľa. Príjem matky odporkyne a výživné na v tom čase

mal. odporkyňu od jej biologického otca postačoval na jej potreby. Poručiteľ odporkyňu za svoje dieťa
neprijal, prakticky sa s ňou nestýkal a jej život u starej matky v T. zabezpečovala organizačne i finančne
matka odporkyne.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila písomným podaním z 22.06.2004, v ktorom uviedla, že tvrdenia
navrhovateľky sú absurdné a nepravdivé. S poručiteľom a svojou matkou žila v T. S., a to od uzavretia
manželstva matky s poručiteľom a žila tam s ním až do jeho smrti. Tvrdenia, že žila v T. u svojej starej
matky, sú nepravdivé. To, že nenavštevovala základnú školu v mieste bydliska ešte neznamená, že
žila v spoločnej domácnosti so starou matkou v T.. Odporkyňa navštevovala G. v T., kde dochádzala

denne zo svojho bydliska v T. S.. Starú matku v T. navštevovala príležitostne. Navrhovateľka mala s
odporkyňou kladný vzťah, tento sa však po smrti poručiteľa náhle zmenil. Vzťah medzi poručiteľom a
odporkyňou bol mimoriadne dobrý, bezproblémový, rovnajúci sa vzťahu otca a dcéry.Navrhovateľka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že v tom čase mal. odporkyňa posledný
rok málo bývala s nimi v spoločnej domácnosti. Chodila domov neskoro večer, a aj to len občas, keď
ju priviezla matka. Mal. odporkyňa bývala málokedy doma, chodila domov večer o deviatej a ráno

odchádzala. Matka mal. odporkyňu k nej nepúšťala. Matka mal. odporkyňu vozila do školy autom cestou
do práce.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že do T. S. sa prisťahovala v roku 1995, keď bývala v dome a
mala tam svoju izbu. V domácnosti pomáhala primerane podľa svojho veku. S poručiteľom mala dobrý
vzťah. Chodili sa spolu sánkovať, bicyklovať, chodili na výlety. Aj s navrhovateľkou strávila dosť času.

Učila ju piecť, pomáhala jej v záhrade, kŕmili domáce zvieratá. Do školy ju vozievala matka spolu s
poručiteľom. Zo školy chodila sama autobusom. Keď prišla, navrhovateľka ju čakala s jedlom a niekedy
písali spolu úlohy. Cez prázdniny ju niekedy navštívili v T. S. aj spolužiaci. Z T. S. odišli až v lete 2001
po smrti poručiteľa.

Matka odporkyne Ľ. K. vo výpovedi uviedla, že odkedy sa vydala za poručiteľa, bývali ako rodina
spoločne a mali spoločnú domácnosť. Odporkyňa do poslednej chvíle bývala s nimi. Do T. sa aj s

odporkyňou presťahovala až po smrti poručiteľa, lebo ju navrhovateľka naháňala po T. S. s nožom. O
výživu v tom čase maloletej odporkyne sa musel starať aj poručiteľ, nakoľko pri určovaní výživného na
mal. odporkyňu súd prihliadal i na jeho príjem. Dcéru vozila ráno autom do školy a zo školy sa odporkyňa
vracala autobusom. Manželstvo s poručiteľom bolo až do poslednej chvíle dobré.

Svedok S. H. vo výpovedi uviedol, navrhovateľka je jeho krstná matka. Odporkyňa s poručiteľom v

spoločnej domácnosti nebývala, lebo bývala u svojej babky v T. a odtiaľ chodila aj do školy. V T. S. ju
vídaval len v sobotu a chodila tam len na návštevy. To, že odporkyňa bývala v T., mu povedal poručiteľ.

Svedkyňa M. H. vo výpovedi uviedla, že odporkyňa v rokoch 2000 a 2002 v T. S. nebývala. Nikdy ju
tam nevidela, keď bola náhodou na návšteve u navrhovateľky.

Svedkyňa M. K. vo výpovedi uviedla, že v tom čase mal. odporkyňa u nej nebývala a ani nemohla, lebo

je zamestnaná a nemohla sa o ňu starať. Odporkyňa bývala v T.. S. a ešte do dnešného dňa tam má
zariadenú izbu.

Svedok M. K. vo výpovedi uviedol, že v tom čase mal. odporkyňa bývala v T.. S., mala tam svoje veci,
detskú izbu, bicykel. Z T.. S. sa odsťahovala po smrti poručiteľa.

Svedok M. K. vo výpovedi uviedol, že vzťah odporkyne s poručiteľom bol normálny. Odporkyňa bývala

v T.. S., mala tam svoje veci, svoju izbu.

Svedok R. Š. vo výpovedi uviedol, že matku odporkyne a jej manžela navštevoval v T.. S. odvtedy,
ako sa zobrali. Navštevoval ich pravidelne a bývala tam s nimi aj odporkyňa.

Svedkyňa M. P. vo výpovedi uviedla, že ako poštová doručovateľka doručovala zásielky navrhovateľke
i do rodiny odporkyne, jej matke a poručiteľovi. Stretali sa príležitostne, keď mala matka odporkyne

poštu. Jej dcéra sa s odporkyňou kamarátila a kamarátia sa dodnes.

Z pripojeného spisu P XXX/XX tunajšieho súdu súd zistil, že poručiteľ nie je biologickým otcom
odporkyne a táto ako mal. bola zverená do výchovy matky Ľ. K. na základe právoplatného rozsudku
Okresného súdu Trenčín 14Nc 11/93-13 zo dňa 23.02.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom
19.03.1993. Zo znaleckého posudku zo dňa 12.02.1996 v pripojenom spise (č. l. 106) súd zistil, že matka

v tom čase mal. odporkyne sa druhýkrát vydala za p. B. a t. č. býva s manželom a s mal. L. v rodinnom
dome v T.. S.. Dieťa sa nachádza v podmienkach novovzniknutej, stabilizujúcej sa rodiny ( č. l. 108).Verbálne ako členov svojej rodiny uvádza mamu, seba, babku K., dedka K., otca - J. B.. Vlastného otca
P. M. zo spoločenstva rodiny energicky vylučuje. „Môj otec je J. B.“ ( č. l. 110).

Z pripojeného spisu 7C 155/93 tunajšieho súdu súd zistil, že ide o vec rozvodu manželstva P. M. a Ľ.

M. a úpravu práv a povinností k mal. L. M.. Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňom
04.09.1993 a mal. L. bola zverená po rozvode do výchovy matky.

Podľa §474ods.1Občianskehozákonníkaak nedediaporučiteľovi potomkovia,dedí vdruhej skupine
manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred
jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo
boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Z vykonaného dokazovania, z výpovedí účastníkov, výpovedí svedkov, pripojených spisov mal súd
za preukázané, že poručiteľ J. B. nebol biologickým otcom odporkyne. Táto bola v čase jeho smrti
ešte maloletá a na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Trenčín č. 7C 155/93-22 zo dňa
22.03.1993 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 12Co 270/93-36 zo dňa 18.08.1993
bola na čas po rozvode zverená do výchovy matky. V čase smrti poručiteľa teda žila spolu s matkou

v spoločnej domácnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že najmenej do roku 2000 žila mal.
odporkyňa v spoločnej domácnosti s poručiteľom a svojou matkou. Ani jedným z účastníkov táto
skutočnosť namietaná nebola.

Sporným medzi účastníkmi zostalo obdobie roku 2000 až 25.02.2001, teda do dňa smrti poručiteľa. Aj

v tomto období bola ešte odporkyňa maloletá, a teda miesto, kde bude bývať a jej bydlisko bolo závislé
od rozhodnutia matky.

Matka odporkyne a poručiteľ mali spoločné bydlisko a spoločnú domácnosť v T. S. v rodinnom dome,
ktorý obývali sami. Navrhovateľka s nimi nebývala, ale bývala v susedstve vo svojom rodinnom dome.

Domácnosť teda jednoznačne tvorili matka odporkyne, poručiteľ a odporkyňa. Odporkyňa ako mal. bola

jednoznačne odkázaná na starostlivosť a výchovu matky a na jej výchove bol povinný sa podielať i
poručiteľ podľa § 33 ods. 2 Zákona o rodine. Teda odporkyňa žila s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
tento sa podielal na jej výchove a ako dieťa ju neodmietal, o čom jednoznačne svedčí vybudovaný vzťah
medzi ním a v tom čase mal. odporkyňou, ktorá si k nemu vytvárala vzťah ako ku svojmu otcovi.

Teda odporkyňa v čase smrti poručiteľa žila s ním v spoločnej domácnosti, bola čiastočne odkázaná na

jeho starostlivosť a v rámci svojho veku sa starala o spoločnú domácnosť.

Zo strany navrhovateľky neboli hodnoverne a v dostatočnom rozsahu preukázané skutočnosti, že
odporkyňa nežila v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Nebolo preukázané, že by medzi poručiteľom
a jeho manželkou došlo k rozvratu manželstva, v dôsledku ktorého by táto spolu s odporkyňou opustila
spoločnú domácnosť. Neboli žiadnym spôsobom preukázané zlé vzťahy medzi matkou odporkyne a

poručiteľom. Na toto nepostačuje tvrdenie, že matka sa s odporkyňou odsťahovala do bytu v T.. Taktiež
nebolo preukázané, že odporkyňa bývala v T. u svojej babky.

V tom čase mal. odporkyňa nesporne navštevovala G. v T.. Musela dochádzať a toto potvrdila sama
navrhovateľka vo svojej výpovedi, že odporkyňu vozila jej matka autom do školy cestou do práce.

Nepostačujú ani tvrdenia svedkov, navrhnutých navrhovateľkou, ktorí uvádzali, že odporkyňa sa v T.

S. zdržiavala zriedkavo alebo len niekedy v sobotu. Títo svedkovia nenavštevovali totiž domácnosťporučiteľa, ale domácnosť navrhovateľky, ktorá s ním nemala spoločnú domácnosť. Teda nebol dôvod,
aby pri svojich návštevách odporkyňu stretali. Okrem toho pri dochádzaní do školy do T. musela
odporkyňa odchádzať z T.. S. ráno a vracala sa odpoludnia. Potom sa musela učiť, pripravovať na

druhýdeňdoškolyajelogické,žejunemohlividieťvonkučasto. Taktiežjejnemožnožiadnymspôsobom
zakázať návštevu starej matky v T. a prípadne i jej prespanie u nej alebo zdržiavanie sa niekoľko dní
u nej. Je to jej priama príbuzná a takúto návštevu nemožno v žiadnom prípade považovať za zmenu
pobytu alebo opustenie spoločnej domácnosti poručiteľa.

Na základe týchto skutočností preto dospel súd k záveru, že odporkyňa žila v spoločnej domácnosti s

poručiteľom až do jeho smrti a po dobu dlhšiu ako jeden rok pred jeho smrťou.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešnej odporkyni priznal náhradu
trov konania, ktoré spočívali v trovách právneho zastúpenia advokátom JUDr. E. V. za 4 úkony
právnej pomoci po 1.360,- Sk (príprava a prevzatie veci, vyjadrenie k návrhu z 22.06.2004 a účasť na
pojednávaní dňa 29.10. a 07.12.2004), 4-krát paušálna náhrada po 136,- Sk plus 19 % DPH, strata
času za 8 polhodín po 566,- Sk, spolu 11.648,90 Sk a trovách právneho zastúpenia advokátkou JUDr.

A. M. za jeden úkon po 1.153,80 Sk (účasť na pojednávaní 11.02.2005) a jeden úkon po 576,90 Sk
(účasť na vyhlásení rozsudku), strata času za 8 polhodín po 250,- Sk a cestovná náhrada vlakom na
trase B. - T. a späť na pojednávanie 2-krát po 360,- Sk, spolu 4.450,70 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len dôvodmi

uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a) až g) O.s.p. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.