Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/110/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124010920
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3124010920.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.
Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne,
trvale bytom C. D. C. A., E. XXXX/X, t. č. v Nemocnici pre obvinených a odsúdených a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Trenčín, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn.
7Pp/65/2024 zo dňa 13. júna 2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2024 v Trenčíne

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. júna 2024 po vypočutí odsúdeného
rozhodol uznesením sp. zn. 7Pp/65/2024 tak, že podľa § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona

v spojení s § 415 odsek 1 Trestného poriadku návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z
výkonu trestu odňatia slobody zamieta. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že u odsúdeného
nie sú dôsledne a kumulatívne splnené všetky tri zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie
o podmienečnom prepustení.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v lehote troch pracovných dní od jeho oznámenia (vyhlásenia na

verejnomzasadnutíokresnéhosúdu)sťažnosť,ktorúvšakdokonanianeverejnéhozasadnutiakrajského
súdu bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, ktorá mu spolu so
spisom bola predložená dňa 03. júla 2024, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 27. augusta 2024
podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná
oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je dôvodná.

Krajský súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí, na vykonanie ktorého boli splnené všetky zákonné podmienky. Odsúdený mal možnosť

vyjadriť sa pred súdom prvého stupňa k priebehu doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj
k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené
nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej

podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi
podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkonetrestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového
stavu,môževyústiťdoprávnehozáverusúdu,žejemožnéodsúdenéhopodmienečneprepustiťzvýkonu
trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne

nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho
účinku.

Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je skutočne mimoriadny procesný inštitút,
ktorým sa iba v odôvodnených prípadoch a po náležitom kumulatívnom splnení všetkých troch

zákonných podmienok zasiahne do rozhodnutia súdu o uloženom treste odňatia slobody tak, že
u odsúdenej osoby už nie je nevyhnutné pôsobiť v pozitívnom smere bezprostredným výkonom trestu
odňatia slobody, ale odsúdenému sa poskytne príležitosť na slobode, za istých zákonných a súdom
určených podmienok preukázať, že vie viesť riadny život občana, predovšetkým bez páchania ďalšej
trestnej činnosti. Krajský súd k tomu ďalej pripomína, že zmyslom podmienečného prepustenia z výkonu
trestu odňatia slobody nie je

v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky
prepustený po vykonaní stanovenej doby na slobodu bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho
správania. Totiž podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takou okolnosťou,

ktorá má pri rozhodovaní
o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného vrátane jeho
trestnej minulosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom vždy len predpokladom
vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne
okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať i doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti,

vrátane jej početnosti.

V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého
trestu dňa 27. mája 2024.

Čo sa týka prvej zákonnej materiálnej podmienky, t. j. či počas doterajšieho výkonu trestu odsúdený
preukázal polepšenie, tak táto podmienka taktiež bezpochyby splnená je. V zhode s názorom okresného
súdu aj krajský súd vyhodnotil správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu odňatia
slobody a plnenie jeho povinností ako pozitívny prejav zmeny jeho správania, nakoľko z hodnotenia

ústavu vyplýva, že ide o nekonfliktného
a bezproblémového odsúdeného, ktorý je dlhodobo pracovne zaradený a kladne hodnotený. Bez
problémov sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, je kritický k spáchanej trestnej činnosti
a príkazy a nariadenia plní na požadovanej úrovni.

Avšak pokiaľ ide o druhú zákonnú materiálnu podmienku, t. j. očakávanie, že odsúdený povedie
v budúcnosti riadny život, táto dôsledne splnená nie je. Okresný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia správne a dôvodne poukázal na predchádzajúce odsúdenia, keď skonštatoval, že odsúdený
bol doposiaľ až šestnásťkrát súdne trestaný a viackrát priamo vo výkone trestu odňatia slobody. Naviac
viacerých trestných činov sa dopúšťal počas plynutia skúšobnej doby iba podmienečne uložených

trestov odňatia slobody, t. j. v čase, keď mu bola daná zo strany súdov príležitosť preukázať, že dokáže
viesť riadny život na slobode bez páchania protiprávnej činnosti, ktorú šancu však evidentne nevyužil.
Ďalej je nutné poukázať na to, že aj resocializačná prognóza odsúdeného bola ústavom na výkon trestu
vyhodnotená ako menej priaznivá, a to na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti, a súčasne
riaditeľ ústavu konštatoval, že odsúdený spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie iba čiastočne.

Požadovaná náprava odsúdeného tak doposiaľ dovŕšená nie je a je nevyhnutné v nej pokračovať v
podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z
hľadiska predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery súdu prvého stupňa
odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že nedôvodnú sťažnosť odsúdeného zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.