Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222206228
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Vladová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1222206228.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu
JUDr.ĽubiceKriškovejaJUDr.VieryMalinowskejvprávnejvecižalobcu:SlovakTelekom,a.s.,sosídlom
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO:
35 763 469, zastúpeného: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 869
724, proti žalovanému: SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202,

zastúpenému: BORLOKOVA & ASSOCIATES s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 19, 811 09 Bratislava,
IČO: 47 243 805, v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je v oblasti hospodárskej súťaže, o odvolaní
žalovaného proti výroku II. uznesenia Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26CbHs/1/2022 - 274 zo
dňa 22.2.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B2-26CbHs/1/2022 - 274 zo
dňa 22.2.2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. B2-26CbHs/1/2022
- 274 zo dňa 22.2.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) rozhodol vo výroku I. tak, že konanie zastavil,

vo výroku II. rozhodol, že žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania nepriznal a vo výroku III. súd
vrátil žalobcovi krátený súdny poplatok za žalobu vo výške 324,80 Eur.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že podanou žalobou sa žalobca
domáhal voči žalovanému aby súd určil, že žalovaný nemá voči žalobcovi právo domáhať sa uzavretia
zmluvy o prístupe k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobcu zriadenej v Slovenskej

republike a prevádzkovanej technológiami GSM, UMTS a LTE vo všetkých frekvenčných pásmach,
v ktorých žalobca prevádzkuje svoju sieť, a to formou národného roamingu na účely poskytovania
vlastných služieb žalovaného inak ako po splnení podmienok stanovených v § 58, § 59 alebo §§ 66 až
73 a § 75 až 81 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 27.9.2023 vzal svoju

žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Toto svoje späťvzatie odôvodnil tým, že
vzhľadom k tomu, že po tom čo žalobca podal voči žalovanému žalobu z dôvodu, že žalovaný sa aktívne
a protiprávne domáhal voči žalobcovi povinnosti uzavrieť so žalovaným zmluvu o veľkoobchodnom
prístupe žalovaného do mobilnej siete žalobcu formou tzv. národného roamingu a žalobca nevyhovel
žiadostiam žalovaného o poskytnutie veľkoobchodného priameho, plošného a časovo neobmedzeného
prístupu k mobilnej sieti žalobcu, pričom žalovaný podal na Úrad pre reguláciu elektronických

komunikácií a poštových služieb návrh, ktorým sa domáhal, aby Úrad uložil žalobcovi povinnosť uzavrieť
so žalovaným zmluvu o prístupe k mobilnej sieti žalobcu na základe návrhu zmluvy. Žalobca ďalejuviedol, že po podaní žaloby dňa 1.9.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 287/2023 Z. z., ktorým bol
zmenený a doplnený zákon č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ZEK), pričom
ustanovením bodu 82 uvedeného zákona bol do textu ZEK vložený nový § 131a obsahujúci prechodné

ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2023 nasledovného znenia: „Konanie o riešení sporu
v súvislosti s poskytnutím prístupu podľa § 57 medzi podnikmi, osobami, ktoré môžu požiadať o prístup
alebo prepojenie a poskytovateľmi pridružených prostriedkov, ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2023
sa 1. septembra 2023 zastavuje.“ Vzhľadom k tomu, že predmetom správneho konania pre správnym
orgánom Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb bolo poskytnutie

prístupu do elektronickej komunikačnej siete spoločnosti Slovak Telekom a.s. podľa ustanovení § 57
ZEK a toto konanie sa začalo pred 1. septembrom 2023, Úrad vo svojom oznámení zo dňa 1.9.2023 už
len skonštatoval, že sa jedná o konanie podľa ustanovení § 131a ZEK a účastníkom správneho konania
č. 949/OREK/2023, oznámil, že konanie č. 835/OREK/2023 bolo v zmysle ustanovení § 131a ZEK k
1.9.2023 zo zákona zastavené. Na základe uvedeného je preto podľa žalobcu nepochybné, že žalovaný
sa prostredníctvom návrhu na riešenie sporu nemôže ďalej domáhať nim požadovaného prístupu k

mobilnej sieti žalobcu. Dôvod na pokračovanie tohto konania o žalobe a poskytnutie súdnej ochrany
pred postupom žalovaného teda k 1.9.2023 tak dočasne odpadol. Žalobca má za to, že novela upravila
znenie § 57 ZEK a jednoznačne potvrdila správnosť argumentácie žalobcu a zastavila konanie o návrhu
na riešenie sporu, v dôsledku čoho dôvod na konanie o žalobe po jej podaní odpadol.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262
ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že s poukazom na
späťvzatiežalobyvcelomrozsahuvsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímkonanievovecizastavil
asúhlasžalovanejsospäťvzatímnezisťoval,nakoľkobybolneúčinný.Onárokunanáhradutrovkonania
rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 256 ods. 1 CSP upravujúce zásadu procesnej zodpovednosti

strany za zavinenie. Táto zásada znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá
ich vznik zavinila. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem
„procesné zavinenie“ použitý v § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol preto súd prvej inštancie v súlade s § 256 ods. 1 CSP a contrario tak, že žiadna
zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žiadna z nich procesne nezavinila
zastavenie konania a to s poukazom na skutočnosť, že dňa 1.9.2023 nadobudol účinnosť zákon č.
287/2023 Z.z., ktorým bol zmenený a doplnený zákon č. 452/2021 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého bolo konania č. 835/OREK/2023 vedené na Úrade pre

reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb v zmysle ustanovení § 131a ZEK k 1.9.2023
zo zákona zastavené.

5. Proti napadnutému uzneseniu, konkrétne proti jeho druhému výroku o trovách konania, podal
žalovaný odvolanie, keď žalovaný odvolací súd žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil

napadnuté uznesenie tak, že zmení napadnutý výrok a prizná žalovanému právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Žalovaný svoje odvolanie odôvodnil tým, že takto odôvodnený napadnutý
výrok nemá oporu v platnej právnej úprave, ani v skutkových okolnostiach. Zastavenie tohto súdneho
konania nastalo v dôsledku prejavu vôle - návrhu na zastavenie konania žalobcu, ktorý tento realizoval
na základne svojho dobrovoľného subjektívneho obchodného rozhodnutia a súdne konanie nebolo

zastavené ex lege, alebo preto, že by dôvod konania odpadol. Žiadne z ustanovení z. č. 452/2021 Z. z.
neukladá nikomu, ani žalobcovi, povinnosť zastaviť akékoľvek súdne konania a návrh v tomto zmysle
podal žalobca na základe vlastnej vôle, čo znamená, že žalobca procesne zavinil zastavenie tohto
konania. Žalovaný ďalej poukázal na § 256 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva, že súd náhradu trov konania
prizná tej strane, ktorá zastavenie konania nezavinila a uvedená norma ustanovuje jednoznačný príkaz

súdu,niemožnosť,priznaťtrovy.Žalovanýtaktiežpoukázalnaustanovenie§257CSP,podľaktoréhoide
o výnimku z generálneho pravidla priznávania náhrady trov konania, pričom táto výnimka je naviazaná
výlučne na všeobecne vymedzené kritérium - dôvody hodné osobitného zreteľa. Žiadnymi takýmito
dôvodmi však súd prvej inštancie napadnutý výrok neodôvodnil, ani žiadne takéto dôvody neoznačil.
Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie otázku náhrady trov

konania nesprávne právne posúdil čo vedie k záveru, že vo veci je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 h) CSP a súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zákonom, ak nepriznal žalovanému náhradu trov
konania. K zastaveniu tohto súdneho konania došlo výlučne v dôsledku úkonu žalobcu a žalovanému
vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.6. Na toto odvolanie reagoval svojim vyjadrením žalobca, ktorý uviedol, že žiada odvolací súd, aby
napadnuté uznesenie v napadnutom výroku II o trovách potvrdil a priznal žalobcovi proti žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobca vo svojom vyjadrení znovu
opakoval, že vo svojom spätvzatí žaloby poukázal na to, že vzal žalobu späť z dôvodu novely. Žalovaný
na základe § 57 z. č. 452/2024 Z. z. nemôže ďalej domáhať ním požadovaného prístupu k mobilnej
sieti žalobcu. Dôvod na pokračovanie tohto konania o žalobe a poskytnutie súdnej ochrany pred
postupom žalovaného teda k 1.9.2023 dodatočne odpadol. Žalobca považuje odvolanie žalovaného za

nedôvodné a odmieta argumentáciu žalovaného v súvislosti s § 256 ods. 1 a § 257 CSP. Žalobca uviedol,
že neobstojí tvrdenie žalovaného uvedené v odvolaní, že dôvod na pokračovanie konania o žalobe
dodatočne neodpadol. Nebyť domáhania sa prístupu do siete žalobcu zo strany žalovaného, žalobca by
nemusel žalobu v záujme ochrany svojich práv a právom chránených záujmov nikdy podať. Zaviazanie
žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania o žalobe by za daných okolností v podstate znamenalo
priznať náhradu trov konania strane, ktorá samotnú potrebu podania žaloby vyvolala. Zároveň žalobca

uviedol, že nebyť následnej legislatívnej zmeny, žalobca by k späťvzatiu žaloby nepristúpil. Zastavenie
konania preto nie je možné pričítať na ťarchu brániaceho sa žalobcu a preto je za daných okolností
legitímne, v súlade s § 256 ods. 1 CSP a s princípmi spravodlivosti, aby každá strana znášala svoje
trovy konania.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je potrebné zdôrazniť, že súdne konanie začína
doručením žaloby na súd a týmto okamihom môžu vznikať stranám sporu trovy konania spojené s
uplatňovaním, resp. bránením svojho práva. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená,

že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu
tomu, kto ich vznik zavinil.

14. V súvislosti s požiadavkou nepriznania náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa

súd poznamenáva, že pred tým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie ustanovenia
§ 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu, resp. zavinenia v posudzovanej veci, keďže
účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranej tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní
úspech (v tejto veci ktorá zavinila zastavenie konania) v záujme dosiahnutia spravodlivosti (analog.
Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 225/2020 zo dňa 27.8.2020).

15. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 CSP a od
zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP aplikovateľnú len vo
výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodnýchosobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú,
a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba

skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania.

16. Odvolací súd má za preukázané, že v danej veci súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania
v dôsledku späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, ktorý svoje späťvzatie odôvodnil tým, že po podaní

žaloby sa zmenila legislatíva, v dôsledku ktorej odpadla potreba žalobcu sa brániť pred nárokom
žalovaného, ktorý sa pre takúto legislatívnu zmenu nemôže domáhať svojho nároku voči žalobcovi a
žalobca teda nemá dôvod na pokračovanie tohto konania a domáhať sa súdnej ochrany. Súd prvej
inštancie späťvzatiu vyhovel, zastavil konanie a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov
konania. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že takýto záver súdu prvej inštancie v časti trov konania
je nesprávny, keď zastavenie konania procesne zavinil žalobca s poukazom na § 256 ods. 1 CSP a

preto mal súd prvej inštancie priznať náhradu trov konania tej strane, ktorá zastavenie nezavinila, čo je
v tomto prípade žalovaný. Odvolací súd však s takouto odvolacou námietkou žalovaného nesúhlasí.

17. V danej veci žalobca podal určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, pričom v prípade
predmetnej žaloby ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie

naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona
č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách. Žalobca je podnikom v zmysle uvedeného zákona,
pričom je poskytovateľom verejnej elektronickej komunikačnej siete a verejne dostupných elektronických
komunikačných služieb v SR, pričom ako žalobca sám uviedol, Úrad pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb mu neuložil žiadne povinnosti, vrátane žiadnej povinnosti poskytovať

prístup do jeho siete. Žalobca k podaniu žaloby pristúpil po tom, ako sa žalovaný aktívne domáhal, aby
bola žalobcovi uložená povinnosť uzavrieť so žalovaným t. .j. so svojim konkurentom, zmluvu o prístupe
žalovaného do mobilnej siete žalobcu formou tzv. národného roamingu a to cestou vyššie uvedeného
Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podľa § 128 v spojení s § 57 z.
č. 452/2021 Z. z. (v znení účinnom k dátumu podania predmetnej žaloby na súd prvej inštancie). V

nadväznosti na zmenu relevantnej právnej úpravy, ktorá nastala v priebehu konania pred rozhodnutím
súdu o zastavení konania novelizáciou vyššie uvedeného zákona č. 452/2021 Z. z účinnou od 1.9.2023,
ktorou novelou nastala zmena uvedeného § 57, zo znenia ktorého odvodzoval svoje právo žalovaný.
Odvolací súd má za preukázané, že zákon č. 287/2023 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.9.2023
(žaloba podaná dňa 22.12.2022) okrem iného zaviedol aj prechodné ustanovenie § 131b, v zmysle

ktorého sa „konanie o riešení sporu v súvislosti s poskytnutím prístupu podľa § 57 medzi podnikmi,
osobami, ktoré môžu požiadať o prístup alebo prepojenie a poskytovateľmi pridružených prostriedkov,
ktoré sa začalo pred 1. septembrom 2023 sa 1. septembra 2023 zastavuje.“, pričom uvedené malo za
následok stratu účelu podanej žaloby. Žalobca preto reagoval na daný stav tým, že zobral predmetnú
žalobu späť, čo zhodne uviedol v napadnutom uznesení aj súd prvej inštancie.

18. V prípade trov konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadna zo sporových strán nemá právo
na náhradu trov konania, nakoľko žiadna z nich procesne nezavinila zastavenie konania s poukazom
na tú skutočnosť, že po podaní žaloby sa zmenili právne predpisy, ktorých novelizácia ex lege zastavila
konanieprebiehajúcepredÚradomprereguláciuelektronickýchkomunikáciíapoštovýchslužieb.Vyššie

uvedené skutočnosti je možné, podľa odvolacieho súdu kvalifikovať, ako skutočnosti predstavujúce
kumulatívne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. V danej
veci teda nezavinila ani jedna zo strán procesné zastavenie konania, pričom odvolací súd dodáva, že
uvedený procesný a skutkový stav je zároveň potrebné kvalifikovať aj ako dôvody hodné osobitného
zreteľa na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

19. Odvolací súd preto viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania v zmysle § 380 CSP dospel k
záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam,
vec správne právne posúdil a odvolaním napadnutý výrok o trovách konania je síce vecne správny, preto
v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti potvrdil avšak z iných,

už vyššie uvedených dôvodov.

20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho
konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).