Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/2044/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121374641
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6121374641.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so
sídlim Einsteinova 25/0, 851 01 Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnému: MIJARO TRADE s.r.o.,
so sídlom Grešova 2862/2, 080 01 Prešov, IČO: 46 494 588, o vymoženie 232,-EUR, vedenej súdnym
exekútorom: JUDr. Michal Brožina, exekútorský úrad so sídlom Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník IČO:
36 164 020, pod sp.zn. 12EX 920/21, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2044/2021 zo dňa 07. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
7Ek/2044/2021 zo dňa 07. 06. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2044/2021 zo dňa 07. 06. 2024 vyššia
súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd v y h o v u j e námietkam oprávneného proti upovedomeniu

o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora II. Súd v r a c i a výzvu na úhradu
trov súdneho exekútora JUDr. Michal Brožina, Stropkovská 633/3, 08901 Svidník, IČO: 36164020 v
Upovedomení o zastavení exekúcie sp.zn. 12EX 920/21, zo dňa 05.02.2024 na prepracovanie.“ Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že súdny exekútor postupoval nesprávne v časti výzvy oprávnenému na
náhradu výdavkov celkom vo výške 78,- Eur (vrátane DPH). Súdny exekútor uvádza, že vymohol sumu
24,- Eur. Oprávnený vo svojich námietkach uvádza, že exekútor nevymohol a ani neprijal nijaké plnenie,

vo finančnom plnení bolo zohľadnené iné vyrovnanie po vykonaní ročného zúčtovania vo výške 24,- Eur.
Súdny exekútor neuviedol, že sa k nemu dostalo vymožené plnenie (kedy nastávajú účinky splnenia
vymáhaného nároku v zmysle § 61f ods. 1 Exekučného poriadku) a ani nevykonal nijaké rozúčtovanie
sumy 24,- Eur v zmysle § 60 ods. 1 Exekučného poriadku. Vyššia súdna úradníčka, vychádzajúc z §
60 ods. 1 Exekučného poriadku určila pre prípad, ak by si exekútor vymoženú sumu 24,- Eur ponechal,
jeho nárok na odmenu 20% (zo sumy 24,- Eur): 4,80 Eur, + 20% DPH: 0,96 Eur, spolu: 5,76 Eur (vrátane

DPH). Rozdiel, ktorý by prináležal exekútorovi na paušálne výdavky by sa počítal zo sumy: 72,- Eur,
vrátane DPH (z toho 60,- Eur + DPH: 12 Eur), t.j. 72,- Eur - 5,76 Eur = 66,24 Eur (vrátane DPH). Nakoľko
nie je zrejmé, že exekútor si vymoženú sumu ponechal, vyššia súdna úradníčka vyhovela námietkam
oprávneného, teda paušálne výdavky prináležia súdnemu exekútorovi bez rozdielu v plnej výške podľa
§ 22 ods. 1 a 2 Vyhlášky vo výške: 72, - Eur (vrátane DPH: z toho 60,- Eur + 20%DPH: 12,- Eur). Preto
rozhodla podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku tak, že námietkam oprávneného vyhovela a vrátila

výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov súdnemu exekútorovi na prepracovanie. Výzvu na zaplatenie
náhrady výdavkov, ktorá je súčasťou predmetného upovedomenia o zastavení exekúcie je potrebné
prepracovať tak, aby namiesto výzvy na zaplatenie náhrady výdavkov oprávnenému celkom vo výške
78,- Eur (vrátane DPH) upovedomenie o zastavení exekúcie v predmetnej exekúcii obsahovalo výzvu
oprávnenému na zaplatenie paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky vo výške 72,- Eur
(vrátane DPH; z toho 60 Eur + 12, Eur).2. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť súdny exekútor.
Sťažnosť odôvodnil tým, že podľa názoru sudu, že plnenie prijaté v prospech trov exekútora sa uplatnia
prednostne na náhradu výdavkov. Tento právny názor súdu je nesprávny. Zákonodarca dokonca priamo

EP predpokladá, že nastane situácia, kde časť trov exekúcie zaplatí povinný a časť trov exekúcie
oprávnený, resp. súd. Zákon nepojednáva o tom, že sú to iba paušálne výdavky. Sú to výdavky, ktoré
znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora. V tomto prípade je to oprávnený. Čo je potrebné
rozumieť pod pojmom trovy exekútora pojednáva § 196 EP. Súd nebral do úvahy sumu, ktorá bola
zúčtovaná na úhradu záväzku povinného vo výške 24,-Eur, resp. súd uvedenú sumu nepovažuje za

čiastku , z ktorej by sa mala odvodzovať nárok exekútora na odmenu. Jeho výklad je nesprávny.
Napadnuté uznesenie je arbitrárne a preto navrhuje, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a námietky
oprávneného zamietol.

3. Oprávnený vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že exekútor pred zastavením exekúcie
pohľadávkuoprávnenéhonevymoholanisčasti,anineprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku.

Oprávnený má za to, že mu patrí len náhrada výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 vyhl. MS SR č. 68/2017
Z.z. vo výške 60,00 EUR + 12,00 EUR DPH. Vo finančnom plnení bolo zohľadnené iné vyrovnanie
po vykonaní ročného zúčtovania u povinného v sume 24,-Eur. Z uvedeného vyplýva, že exekútor pred
zastavením exekúcie fyzicky neprijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku a pred zastavením
exekúcie pohľadávku oprávneného nevymohol ani sčasti.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením
konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie

práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku
vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor

predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

11. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

12. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku, v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a
to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho
exekúcii.13. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná
včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie
vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po

skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal
napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia
pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť nebola podaná
dôvodne, a preto ju zamietol.

14.Úvodomsťažnostnýsúdpripomína,ževpredmetnejvecidošloUpovedomenímozastaveníexekúcie
sp. zn. 12EX 920/21 zo dňa 05. 02. 2024 k zastaveniu exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného
poriadku z dôvodu, že pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby sa do 30 mesiacov od začatia
exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré
by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie. V súvislosti so
zastavením exekúcie súdny exekútor vyzval oprávneného na náhradu trov exekúcie vo výške 78,-

Eur. Proti upovedomeniu v časti výzvy na úhradu trov súdneho exekútora podal oprávnený námietky,
pričom nesúhlasil s výškou náhrady trov. Napadnutým uznesením vyššia súdna úradníčka námietkam
oprávnenéhovyhovelaaupovedomenievčastivýzvynaúhradutrovsúdnehoexekútoravrátilasúdnemu
exekútorovi na prepracovanie, pričom konštatovala, že upovedomenie o zastavení exekúcie má správne
obsahovať výzvu oprávnenému na zaplatenie paušálnych výdavkov podľa § 22 ods. 1, ods. 2 Vyhlášky

vo výške 72,- Eur (vrátane DPH; z toho 60 Eur + 12, Eur). Uvedené súdny exekútor namietal a mal za
to, že má nárok aj na odmenu zo sumy 24,-Eur, ktorá mala byť v priebehu exekúcie vymožená.

15. V prejednávanej veci sa tak stala spornou otázka či v súvislosti so zastavením exekúcie má súdny
exekútor popri nároku na náhradu paušálnych výdavkov aj nárok na odmenu z čiastočne vymoženého

plnenia. V tomto smere však sťažnostný súd, napriek nesúhlasu súdneho exekútora, musí súhlasiť
s rozhodnutím vyššej súdnej úradníčky, že odmena súdnemu exekútorovi v tomto prípade nepatrí.
Sťažnostný súd upriamuje pozornosť na § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorý upravuje, že ak
došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov. Zákon tak explicitne vyjadruje, že pri
zastavení exekúcie patrí súdnemu exekútorovi len náhrada výdavkov, odmenu zákon spomína len v tej

súvislosti, že ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie
vymáhaného nároku, patria mu aj trovy (vrátane odmeny), ktoré si ponechal v súlade s § 60 Exekučného
poriadku, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov. Uvedené však neznamená to, že by
exekučný súd mohol pri zastavení exekúcie priznať súdnemu exekútorovi v rámci náhrady trov exekúcie
aj odmenu, ktorá by zodpovedala čiastočnému splneniu vymáhaného nároku. Bez ohľadu teda na to či

vpriebehuexekúciedošloalebonedošlokčiastočnémusplneniuvymáhanéhonárokutrebakonštatovať,
že pri zastavení exekúcie Exekučný poriadok súdnemu exekútorovi v žiadnom prípade nárok na odmenu
z vymoženého plnenia nepriznáva. V uvedenom tak došlo k zmene právnej úpravy oproti právnej úprave
Exekučného poriadku účinnej do 31. 03. 2017.

16. Sťažnostný súd musí ďalej uviesť, že by nepovažoval ani za spravodlivé, aby oprávnený súdnemu
exekútorovi hradil odmenu z vymoženého plnenia, trovy exekúcie má totiž znášať predovšetkým
povinný. Práve od povinného má súdny exekútor nárok požadovať zaplatenie odmeny a náhrady
paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté
paušálnymi výdavkami tak, ako tieto zložky jeho trov normuje § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. To,

že súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, však nemusí bezpodmienečne znamenať, že tieto
trovy aj v každom prípade reálne vymôže v takom rozsahu, ako očakáva a v konečnom dôsledku môže
nastaťstav,keďnebudúuspokojenévšetkynárokysúdnehoexekútoraprivýkoneexekúcie.Riziko,ktoré
súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jej v podstate monopolným
postavením pri výkone exekúcie (porovnaj Nález ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 15/2012 zo dňa 03. 04. 2012).

Ak teda dochádza k ukončeniu exekúcie iným spôsobom než vymožením a trovy exekúcie má hradiť
oprávnený, sťažnostný súd považuje len za správne, že zákonodarca povinnosť oprávneného nahradiť
trovy súdneho exekútora obmedzil na náhradu výdavkov a nie aj na náhradu odmeny, na ktorú nárok
mohol súdnemu exekútorovi v priebehu exekúcie vzniknúť.

17. Taktiež treba zdôrazniť, že odmena prináleží súdnemu exekútorovi za vykonanie určitej činnosti,
t.j. za vykonanie exekučnej činnosti, takže súdny exekútor si nemôže nárokovať vyplatenie odmeny
za niečo, čo nevykonal resp. za činnosť, ktorú nevykonal (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp.zn. II.
ÚS 241/2011 zo dňa 02. 06. 2011). V tejto súvislosti tak sťažnostný súd poukazuje na to, že suma24,-Eur, z ktorej si súdny exekútor uplatnil odmenu, nebola vymožená súdnym exekútorom a ani
nebolo preukázané, že by túto sumu povinný pod vplyvom exekúcie uhradil priamo oprávnenému. Ako
oprávnený totiž uviedol, táto suma bola zohľadnená v rámci iného vyrovnania po vykonaní ročného

zúčtovania, a preto vyúčtovanie odmeny za toto plnenie sťažnostný súd považuje za viac ako sporné.

18. Žiada sa doplniť, že v prípade, ak by súdny exekútor zastavil exekúciu a v rámci exekúcie by došlo
k vymoženiu časti nároku súdnym exekútorom, súdny exekútor by mal nárok na trovy exekúcie len
v rozsahu 60,- Eur + DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku) resp. s účinnosťou od 01. 01. 2024

len v rozsahu 100,-Eur + DPH, do ktorých by sa započítala aj vymožená odmena. Ak by teda súdny
exekútor v rámci exekúcie čiastočne vymohol od povinného na svoje trovy sumu prevyšujúcu náhradu
paušálnych výdavkov, pri zastavení exekúcie by už od oprávneného nemal nárok na žiadnu náhradu.
Ak by vymožená odmena neprevyšovala náhradu paušálnych výdavkov, tak je podľa § 198 ods. 2
Exekučného poriadku potrebné použiť pravidlo započítania a z celkového nároku na trovy exekúcie (t.
j. 72,-Eur alebo 120,-Eur) odpočítať sumu, ktorú si súdny exekútor pred zastavením exekúcie ponechal

na svoje trovy podľa § 60 Exekučného poriadku. Prezentovaný výklad sťažnostného súd k § 198 ods.
2 Exekučného poriadku už bol vyjadrený i vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho súdu (napr. sp. zn.
79Ek/1567/2019 z 19. 03. 2020, sp. zn. 6Ek/44/2017 z 06. 04. 2020, sp. zn. 76Ek/44/2017 z 06. 04.
2020, sp. zn. 29Ek/368/2019 z 27. 01. 2022 či sp. zn. 73Ek/930/2021 z 14. 07. 2022, 59Ek/1086/2018
z 25. 01. 2023) a bol aprobovaný aj uznesením ÚS SR sp. zn. II. ÚS 315/2023 z 14. 06. 2023.

19. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky je
vecne správne, a preto sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 7Ek/2044/2021 zo dňa 07. 06. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).