Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2024

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7T/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010035
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2024:1624010035.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou v trestnej veci obžalovanej A.

B., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 26. marca 2024 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bydliskom D., adresa na doručovanie E. XX, D., toho času v Ústave
na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava,

sa uznáva za vinnú, že

od presne nezisteného času, avšak minimálne od mája roku 2023 až do 17.00 h dňa 21.08.2023, kedy
bola zadržaná, si na rôznych doposiaľ nestotožnených miestach v Slovenskej republike neoprávnene
bez povolenia opakovane zadovažovala za finančnú hotovosť od doposiaľ nestotožnených osôb
omamné a psychotropné látky, najmä metamfetamín (pervitín), ktorý prechovávala pri sebe ako

aj vmieste svojho bydliska v meste D. i obci F., následne metamfetamín ďalej predávala po
predchádzajúcom telefonickom dohovore, a to E. G. nar. XX.XX.XXXX, predala minimálne jedenkrát
v období od júla 2023 do 21.08.2023 v F. dve dávky metamfetamínu za sumu 20,- Eur, C. F.,
nar. XX.XX.XXXX, predala v období od júla 2023 do 21.08.2023 minimálne päťkrát po 1 grame
metamfetamínu za 50,- Eur v F. a v D., B. H., nar. XX.XX.XXXX, predala metamfetamín v období od mája
2023 do 21.08.2023 minimálne jedenkrát týždenne minimálne 3 dávky za 20,- Eur v F. a v Stupave alebo
mu metamfetamín poskytla bezodplatne za odvoz, H. F., nar. XX.XX.XXXX, predala minimálne trikrát v
období od mája 2023 do 21.08.2023 v F. metamfetamín za sumu 30,-Eur, rovnako tak metamfetamín

predávala aj ďalším doposiaľ nestotožneným osobám,
rovnako tak bez oprávnenia prechovávala metamfetamín pri sebe na miestach, kde sa zdržiavala
ako aj v priestoroch hostinca na adrese F. I. XXX, a to od doposiaľ nezisteného času až do
dňa 21.08.2023 približne do 17.05 h, kde pri vykonaní domovej prehliadky bolo zistené, že tu
okrem iným vecí prechovávala aj plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce biely kryštalický
materiál s hmotnosťou 146 mg s priemernou koncentráciou 49,30% hmotnostných metamfetamínu
s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), ktorý obsahoval 72 mg absolútneho metamfetamínu,

plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 9,557 g
s priemernou koncentráciou 14,6 % hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu
(MSM), ktorý obsahoval 1.395 mg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s tlakovým uzáverom
obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 23,854 g s priemernou koncentráciou – 54,5
% hmotnostných metamfetamínu s prímesou metylsulfonylmetánu (MSM), ktorý obsahoval 13,00 g
absolútneho metamfetamínu, kde celkové množstvo metamfetamínu o hmotnosti 33.557 mg, ktoré
bolo zaistené obžalovanej A. B., možno považovať podľa hmotnostného kritéria za minimálne 335

obvykle jednorazových dávok drogy, s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II.
skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene prechovávala po akúkoľvek dobu inú psychotropnú látku ako z rastliny rodu konopa
asúčasneneoprávnenekúpila,predala,zadovážilapsychotropnúlátkuatentočinspáchalazávažnejším
spôsobom konania - na viacerých osobách,

č í m s p á c h a l a

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Za to sa jej

ukladá

podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n), Trestného zákona, § 38
ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to:

- mobilný telefón značky DOGEE, zelenej farby,
- mobilný telefón značky XIAOMI 1T Pro-dual SIM, čiernej farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI:
XXXXXXXXXXXXXXX,
- mobilný telefón značky MAXCOM, čierno-striebornej farby,
pričom uvedené veci sú uložené na Okresnom súde Malacky, pod číslom 1/2024 trestného znaku.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci a to: finančná
hotovosť vo výške 465,- Eur, uložená na účte Okresného súdu Malacky, ktorá je zapísaná v knihe
pohľadávok D15 – 1/2024 a finančná hotovosť vo výške 900,- CZK. uložená na účte Okresného súdu
Malacky, ktorá je zapísaná v knihe pohľadávok D15 – 2/2024.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanej ukladá ochranný dohľad.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona sa ochranný dohľad ukladá na dobu 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 12. januára 2024 Okresnému súdu Malacky
obžalobu č. 1Pv 101/23/1106-59 na obžalovanú A. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa §

172 ods. 3, ods. 4, písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného
zákona, na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. marca 2024 obžalovaná po poučení o svojich právach
a povinnostiach urobila vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutkuuvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či
obžalovaná:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo
obžalovaná odpovedala: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
na čo obžalovaná odpovedala: Áno.
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovanú A. B. vinnú z obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich

držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4, písm. c), ods. 6 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovanej podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku

vykonal dokazovanie len ohľadne trestu a škody, a to prečítaním znaleckého posudku znalkyne MUDr.
J. K., ďalej oboznámením zápisníc o vykonaní domovej prehliadky, listom obžalovanej, lekárskymi
správami obžalovanej, aktualizovaného odpisu registra trestov a centrálnej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za

súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo

podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované
v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý
(záujem chránený Trestným zákonom na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami
omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov) a následok (porušenie a ohrozenie takéhoto
záujmu chráneného Trestným zákonom), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a

osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V tejto súvislosti k účelu trestu súd vo všeobecnosti konštatuje, že trest ukladaný páchateľom v sebe
spája tak moment trestnej represie a prevencie vo vzťahu k nim samotným (individuálna represia
a prevencia), tak aj moment výchovného pôsobenia na ostatných členov spoločnosti (generálna

prevencia). Prevenciu a represiu je potrebné v každom jednotlivom prípade chápať vyvážene, pretože
len potom individuálna prevencia pôsobí ako prostriedok prevencie generálnej. Vzhľadom na uvedené
je v zásade vylúčené, aby súd otázku uloženia trestu a nápravy páchateľa posudzoval len z hľadiska
osoby páchateľa alebo len z hľadiska niektorých skutočností svedčiacich v prospech páchateľa, ktoréby preceňoval a ostatné hľadiská znižoval. V rámci zákonnej trestnej sadzby musí súd vybrať a vymerať
trest tak, aby zodpovedal individuálnym osobitostiam spáchaného trestného činu.

Pri ukladaní trestu obžalovanej A. B. súd vychádzal zo závažnosti trestného činu, z ktorého bola
obžalovaná uznaná vinnou a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby,
pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 172 ods. 6 Trestného zákona)
na 10 rokov až 15 rokov.

Vo všeobecnosti súd konštatuje, že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia
trestnej sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia,
zaraďujemedziprečiny,zločiny,prípadneobzvlášťzávažnézločiny.Tomutozaradeniupotomzodpovedá
buď možnosť súdu ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím
slobody), prípade povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o druh trestu ukladaný obžalovanej A. B., súd musel vychádzať z toho, že ak ide o trestný
čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby ustanovená v osobitnej časti Trestného zákona prevyšuje päť
rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Trestného zákona), pričom podmienečne odložiť
uložený výkon trestu odňatia slobody možno len vtedy, ak sa ukladá trest odňatia slobody neprevyšujúci

dvaroky(§49ods.1Trestnéhozákona),respektívetriroky(§51ods.1Trestnéhozákona).Zuvedeného
vyplýva, že v posudzovanej trestnej veci je možné uložiť len nepodmienečný trest odňatia slobody,
pretože uloženie iného druhu trestu tu vylučuje priamo Trestný zákon.

Obžalovaná A. B. bola doposiaľ 3 krát súdne trestaná, pričom v 2 prípadoch sa na ňu hľadí ako keby

nebola odsúdená. Čo sa týka posledného záznamu, bola odsúdená trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 19.12.2022, sp.zn. 0T/126/2022, právoplatným dňa 19.12.2022 pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) na trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace so skúšobnou dobou
v trvaní 2 roky, pričom skúšobná doby plynie do 19.12.2024. Z uvedeného je zrejmé, že obžalovaná
páchala aktuálny skutok v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Priestupkovo bola obžalovaná

prejednávaná dva krát z dôvodu, že nezabránila voľnému pohybu svojho psa.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej A. B. prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že obžalovaná sa k spáchaniu trestného činu
priznala a trestný čin úprimne oľutovala [§ 36 písm. l) Trestného zákona]. Ďalej súd priznal obžalovanej

aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko podaním informácií napomáhala
pri objasňovaní drogovej trestnej činnosti príslušným orgánom. Keďže prevažuje pomer poľahčujúcich
okolností súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby
o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave vznikla trestná sadzba v rozpätí od desať
rokov do trinásť rokov a štyri mesiace (15 rokov – 10 rokov = 5 rokov; 5 rokov : 3 = 1 rok a 8 mesiacov).

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu a tiež vzhľadom na osobu obžalovanej A. B., jej postoj
k spáchanej trestnej činnosti, v rámci ktorého sa k spáchaniu skutku od počiatku priznala, na
hlavnom pojednávaní obžalovaná učinila vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a spáchanie skutku oľutovala, súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovanú prísnym, hoci zákonným,

nepodmienečným trestnom odňatia slobody v sadzbe uvedenej vyššie, by bolo neprimerane prísne.
Preto pri ukladaní trestu obžalovanej súd pristúpil k aplikácii záveru vyjadreného v jednej z právnych viet
stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj/55/2016, podľa ktorého
ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť
trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,

možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1
písm. b), písm. c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

V prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastali účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu
uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušeniepráva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti – k tomu primerane
R 12/2017).

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a ustanovenia zákona má súd zároveň za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa postačuje u obžalovanej aj trest kratšieho
trvania a preto bolo, tak ako je to vyššie odôvodnené, analogicky použité mimoriadne zmierňovacie
ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 4 Trestného zákona, ktoré umožňuje obžalovanej A. B. uložiť trest

aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom, súd teda mimoriadne znížil trest odňatia
slobody, konkrétne na 6 rokov a 8 mesiacov (o 1/3 z dolnej hranice trestnej sadzby 10 rokov), ktorý
trest bude podľa názoru súdu adekvátny na zabezpečenie ochrany spoločnosti a na nápravu páchateľa
a súčasne ktorý bude trestom dostatočným nielen na potrestanie obžalovanej, ale bude aj trestom
primeraným a spravodlivým z pohľadu stíhanej trestnej činnosti ako aj z pohľadu proporcionality.

Obžalovaná A. B. (jej obhajkyňa) sa domáhala využitia inštitútu mimoriadneho zníženia trestu z dôvodu
dvoch poľahčujúcich okolností a to priznania sa a oľutovania skutku ako aj poľahčujúcej okolnosti
spočívajúcej v napomáhaní orgánom činným v trestnom konaní. Súd má však za to, že len samotná
existencia poľahčujúcich okolností nemôže byť dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného
zákona o mimoriadnom znížení trestu. Obžalovaná ďalej poukazovala na svoj nepriaznivý zdravotný

stav, ktorý dokladala lekárskymi správami. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona súdom,
už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie
§ 39 ods. 1 Trestného zákona prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu
alebo vzhľadom na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj

trest kratšieho trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu,
ustanoveného týmto zákonom. Súd dôsledne zvažoval okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovanej,
pričomdospelkzáveru,ženiejemožnáaplikácia§39ods.1Trestnéhozákona.Tujepotrebnépoukázať
naosobuobžalovanej,ktorápáchalatrestnýčinvskúšobnejdobepodmienečnéhoodsúdeniaOkresným
súdom Bratislava IV sp.zn. 0T/126/2022. Čo sa týka trestnej minulosti obžalovanej, obžalovaná bola

dvakrát právoplatne odsúdená pre drogové trestné činy v rokoch 2004-2005 v oboch prípadoch na
5ročné nepodmienečné tresty. Je pravdou, že tieto dve odsúdenia sú zahladené, nemožno však fikciu
neodsúdenia spájať s fikciu nespáchania trestného činu. Je teda zrejmé, že obžalovaná sa opätovne,
aj keď po dlhšom období vracia k páchaniu drogovej trestnej činnosti, od ktorej ju neodradili ani
predchádzajúce nepodmienečné tresty. Navyše nie je možné konštatovať, že by trestný čin spáchala

pod vplyvom závislosti od návykových látok prípadne pod vplyvom ťaživých rodinných okolností
(obžalovaná mala zabezpečené bývanie, neboli na ňu odkázané výživou blízke osoby, obžalovaná
dokoncapodnikala,dôvodomnapáchanietakejtotrestnejčinnostitedanemalbyťnedostatokfinančných
prostriedkov). Čo sa týka zdravotných dôvodov, súd nespochybňuje, že obžalovaná vzhľadom na svoj
vek (60 rokov) má diagnostikované určité ochorenia, nie je z nich však možné vyvodiť tak nepriaznivý

zdravotný stav a potrebu takej zdravotnej starostlivosti, ktorú nie je možné poskytnúť vo výkone trestu
odňatiaslobodyaanito,žebysazdravotnýstavobžalovanejvovýkoneväzbyprípadnéhotresturapídne
zhoršil.

Hoci obžalovaná A. B. bola uznaná vinnou zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, súd obžalovanú

zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, využijúc § 48 ods. 4 Trestného
zákona, nakoľko súd má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to,
že v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, bude jej náprava lepšie zaručená.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky z 21. augusta 2023 (obec F.) vyplýva, že u obžalovanej

došloo.i.kzaisteniumobilnéhotelefónuzn.Xiaomi,mobilnéhotelefónuzn.Maxcom,mobilnéhotelefónu
zn. Dogee a finančnej hotovosti vo výške 465,- Eur a 900,- Kč. Keďže ide o veci bezprostredne sa
týkajúce drogovej trestnej činnosti a tieto boli použité na spáchanie trestného činu, čo vyplýva z povahy
vecí,ichvlastnostíaúčelupožitiavovzťahukcharakterustíhanejtrestnejčinnosti,súduložilobžalovanej
aj trest prepadnutia týchto vecí, nakoľko tieto súd považoval za veci určené na spáchanie trestnej

činnosti, tzn. na zadovažovanie drog, resp. financie inkasované z predaja drog, s ktorými obžalovaná
ďalej nakladala.Čo sa týka vecí ako digitálna váha striebornej farby zn. HOME a digitálna váha striebornej farby značky
Elektric pocket scale nájdené u obžalovanej, hoci tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu a
patria obžalovanej, ako to vyžaduje ustanovenie § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nie sú vecou,

ktorej odňatie by vzhľadom na ich zanedbateľnú, či nulovú finančnú a emocionálnu hodnotu smerovalo
k splneniu účelu trestu. Sú to veci bezcenné, a preto bude potrebné o nich rozhodnúť iným spôsobom
predpokladaným Trestným poriadkom. Ak by sa ukladali tresty prepadnutia obdobných vecí páchateľom
trestných činov, bolo by následne potrebné postupovať podľa právnych predpisov týkajúcich sa správy
majetkuštátuajpritakýchtoveciach,čosapriečiúčelutrestuprepadnutiavecizovšeobecnéhohľadiska.

Z uvedeného dôvodu súd neuložil trest prepadnutia vyššie uvedených vecí.

ObžalovanejA.B.súdobligatórneukladalochrannýdohľadpodľa§76ods.1Trestnéhozákona,nakoľko
ju súd odsudzoval za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody a tento ochranný
dohľad súd uložil vo výmere 1 rok.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne
podanom odvolaní je potrebné uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.