Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4623201120
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4623201120.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., t. č. XXX XX G. H. XX, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát,
so sídlom Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany a účastníkov konania: 1/ I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. J. XXX/XX, XXX XX E. K., 2/ neznámi právni nástupcovia ostatného pozemnoknižného vlastníka L.

B., zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,
3/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 4/ LESY
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, v konaní o potvrdenie vydržania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.
k. TO-6Vyd/1/2023 – 61 zo dňa 12. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. TO-6Vyd/1/2023 – 61 zo dňa 12. 02. 2024 p o t

v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2, § 359a, § 359c ods. 1, ods. 2, §
359d ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 359e ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len
„CMP“), § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 865 ods. 1, ods. 3, § 868 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a § 115, § 116 ods. 1, § 145 ods. 1, ods.
2 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že po preštudovaní spisového materiálu
sa zaoberal otázkou, či navrhovateľ splnil podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia alebo či
sú splnené podmienky na zamietnutie návrhu a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno
vyhovieť. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. H. vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXXX orná pôda
v podiele 1/2 je L. B. a manželka F., M. N., s titulom nadobudnutia kúpa čd. 2395/1921 (PKV 453
pod B2). Navrhovateľ je vlastníkom druhej polovice pozemku, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol

dedením po svojom otcovi (rozhodnutie sp. zn. 1D/228/2022 zo dňa 23. 11. 2022). Navrhovateľ v
návrhu uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré žiada vydržať, užíval od r. 1987 a teda dňom 01. 01. 1998
došlo u neho k vydržaniu. Ak vlastnícke právo prešlo na právneho predchodcu navrhovateľa ešte
za jeho života, predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Navrhovateľ svoj
vstup do oprávnenej držby odvíja od smrti svojho právneho predchodcu – otca (zomr. XX. XX. XXXX).
Užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby.

Rovnako smrť právnych predchodcov navrhovateľa nie je takýmto titulom, pretože dané nehnuteľnosti
neboli predmetom dedičstva. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že by on alebo jeho právnypredchodcavstúpildodržbypredmetnýchnehnuteľnostíoprávnene,tedanazákladeakéhokonkrétneho
nadobúdacieho právneho titulu. Predmetné nehnuteľnosti v podiele 1/2 neboli zahrnuté do dedičského
konania. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že navrhovateľ mal vedomosť o skutočnosti, že nie je

vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ako celku, ale iba v podiele 1/2. Súd prvej inštancie preto aj z
tohto dôvodu nemohol pristúpiť k vydaniu vyzývacieho uznesenia. Ak sa navrhovateľ domnieva, že
predmetnú nehnuteľnosť vydržal už jeho právny predchodca (otec), nemôže sa úspešne domáhať
potvrdenia vlastníckeho práva vydržaním k svojej osobe, ale len určenia, že predmetná nehnuteľnosť
patrí do dedičstva po jeho zomrelom otcovi. Vydržanie vlastníckeho práva súd môže konštatovať iba

voči tomu, komu uplynula zákonom predpísaná vydržacia doba, aj so započítaním doby, ktorá uplynula
právnemu predchodcovi, ak bol dobromyseľný a tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti. Ak takáto osoba
včasepodaniažalobyužnežije,môžusadedičiadomáhaťlenurčeniatoho,žekudňusmrtitakátoosoba
bola vlastníkom nehnuteľnosti, pričom po právoplatnosti rozsudku je táto skutočnosť zapísaná na list
vlastníctva a dedičia sú oprávnení podať návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, v ktorom poverený
notár tento novoobjavený majetok prejedná a rozhodne, kto ho zdedí. Vychádzajúc zo zistených

skutočností prvoinštančný súd musel skonštatovať, že navrhovateľ na základe ním predložených
listinných dôkazov hodnoverne nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti vydržaním. Je nesporné, že otázku vlastníckeho práva ohľadom predmetnej
nehnuteľnosti je potrebné riešiť súdnou cestou, avšak nie v konaní o potvrdení vydržania, ktoré
predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

vydržaním. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na potvrdenie vlastníckeho
práva vydržaním podľa § 359e ods. 2 a 3 CMP zamietol. Záverom súd uviedol, že pokiaľ by titul
nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bol predmetom určovacej žaloby, vlastnícke právo vznikne
uplynutím vydržacej lehoty a rozsudok v takom prípade má deklaratórny charakter. Právnym následkom
vydržania je v takom prípade nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege).

4. Proti predmetnému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
ods. 1 písm. f/ CSP), ako aj z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poukázal na to, že súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe predložených listinných dôkazov navrhovateľ hodnoverne
nepreukázal splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním.
Súd prvej inštancie argumentoval tým, že vlastnícke právo prešlo na právneho predchodcu navrhovateľa
ešte za jeho života, a že predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Ďalej súd
uviedol, že navrhovateľ nehnuteľnosti, ktoré žiada vydržať, užíval od r. 1987, a teda dňom 01. 01. 1998

došlo u neho k vydržaniu. Vlastnícke právo tak prešlo na právneho predchodcu navrhovateľa ešte za
jeho života a predmetné nehnuteľnosti sa stali jeho smrťou predmetom dedenia. Podľa názoru súdu
užívanie nehnuteľnosti samo o sebe nezakladá titul oprávnenej držby ani vstup do oprávnenej držby.
S takouto argumentáciou súdu navrhovateľ nesúhlasí a pokladá ju za nesprávnu. Nehnuteľnosti užíva
od roku 1987, teda po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pokojne, nerušene a dobromyseľne, s vedomím, že

mu vlastnícky patria. V užívaní nehnuteľností nebol nikdy nikým rušený. Dňom 01. 01. 1998 došlo u
neho k vydržaniu. Má za to, že ako oprávnený držiteľ splnil všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním k spoluvlastníckemu podielu polovice k celku, ktorý je zapísaný pod B1
LV č. XXXX pre kat. úz. G. H. k parc. č. XXXX orná pôda o výmere 1 453 m2 na mene L. B. nar. XX.
XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX. Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie ako nedôvodné a nezákonné zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania
podaného navrhovateľom (§ 379, § 380 Civilného sporového poriadku – ďalej len „CSP“) a po jeho
preskúmaní zistil, že podané odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 CSP.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Pokiaľ naozaj
došlo k vydržaniu vlastníckeho práva oprávneným držiteľom nehnuteľnosti za splnenia ostatných
zákonných predpokladov vydržania, k originárnemu nadobudnutiu vlastníckeho práva mohlo dôjsť iba
vo vzťahu k právnemu predchodcovi navrhovateľa, keďže oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke

právo už uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby, a preto navrhovateľ nemohol predmetné
nehnuteľnosti vydržať. Ak vstúpil do oprávnenej držby právny predchodca navrhovateľa, ktorý mal
v držbe nehnuteľnosť po vydržaciu dobu 10 rokov, potom vydržanie vlastníckeho práva nesvedčí
navrhovateľovi, ale jeho právnemu predchodcovi. Na základe uvedeného nie je možné potvrdiť
vlastnícke právo navrhovateľa vydržaním, pretože uvedeného by sa bolo možné domáhať len v rámci
sporového konania, a to prostredníctvom žaloby o určenie, že vec patrí do dedičstva po právnom

predchodcovi navrhovateľa, resp. že právny predchodca navrhovateľa bol v čase svojej smrti vlastníkom
spornej nehnuteľnosti. Navrhovateľ tak vo vzťahu k svojmu prípadnému vlastníckemu právu neuplatnil
správny procesný postup, ale zvolil pre svoju vec nesprávne konanie podľa § 359a CMP.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné mimo konania o dedičstve deklaratórnym rozhodnutím

určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Nie je totiž možné obchádzať zákonný
postup pri prejednaní dedičstva, určovacím výrokom vyhovieť návrhu a určiť, že dedič je vlastníkom
veci patriacej do dedičstva, ktorá v dedičskom konaní doposiaľ nebola prejednaná. Ak by súd
takémuto návrhu vyhovel, legalizoval by tým nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia
príslušného súdu v konaní o dedičstve. Pokiaľ teda navrhovateľ tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti nadobudli vydržaním ešte jeho právni predchodcovia (uplynutím vydržacej doby),
správne sa mal žalobou domáhať určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po tom
právnom predchodcovi, ktorý splnil zákonné podmienky vydržania vlastníckeho práva, resp. že právni
predchodcovia navrhovateľa boli v čase svojej smrti vlastníkmi nehnuteľnosti. Napokon aj z ust. § 359c
ods. 1 CMP vyplýva, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o

sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Keďže navrhovateľovi nesvedčí
žiadny titul, ktorým by mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti vydržaním, nebolo možné jeho návrhu
vyhovieť.

11. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

13. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 58 ods. 1 CMP, § 52 CMP a § 57 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu. O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na
návrh, ktorý síce v posudzovanej veci podaný nebol, avšak z dôvodu právnej istoty ho odvolací súd
považoval za vhodné vo výrokovej časti tohto uznesenia uviesť.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).