Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoEk/15/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210210713
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2210210713.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného splnomocnencom: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa C. D., pre vymoženie 324,72
Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom
Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 7754/10, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7Er/743/2010-61 zo dňa 10. február 2023 vo výroku
II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom III. potvrdzuje.

II. Povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímsúdprvejinštancievýrokomI.zastavilexekučnékonanievčastizmenkového
úroku 0,25 % denne zo sumy 891,15 Eur od 21.07.2009 do 14.01.2010, z dlžnej sumy 804,87 Eur od
15.01.2010 do 12.02.2010, zo sumy 684,63 Eur od 13.02.2010 do 12.03.2010, zo sumy 589,13 Eur od
13.03.2010 do 14.04.2010, zo sumy 447,04 Eur od 15.04.2010 do 14.05.2010 a z dlžnej sumy 324,72
Eur od 15.05.2010 až do zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne z dlžnej sumy 891,15 Eur od 24.11.2009
do 14.01.2010, z dlžnej sumy 804,87 Eur od 15.01.2010 do 12.02.2010, z dlžnej sumy 684,63 Eur od

13.02.2010do12.03.2010,zdlžnejsumy589,13Eurod13.03.2010do140.4.2010,zdlžnejsumy447,04
Eur od 15.04.2010 do 14.05.2010 a z dlžnej sumy 324,72 Eur od 15.05.2010. Výrokom II. exekúciu
vo zvyšnej časti zastavil a výrokom III. rozhodol, že o trovách exekúcie súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 44 ods. 2, ods. 4,

§ 57 ods. 2, § 58 ods. 1, § 243h ods. 1, § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52
ods. 1, 2 a 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v časti zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy
891,15 Eur od 21.07.2009 do 14.01.2010, z dlžnej sumy 804,87 Eur od 15.01.2010 do 12.02.2010, zo
sumy 684,63 Eur od 13.02.2010 do 12.03.2010, zo sumy 589,13 Eur od 13.03.2010 do 14.04.2010,
zo sumy 447,04 Eur od 15.04.2010 do 14.05.2010 a z dlžnej sumy 324,72 Eur od 15.05.2010 až do
zaplatenia a zákonný úrok 6 % ročne z dlžnej sumy 891,15 Eur od 24.11.2009 do 14.01.2010, z dlžnej

sumy804,87Eur od15.01.2010do12.02.2010,zdlžnejsumy684,63Eur od13.02.2010do12.03.2010,
z dlžnej sumy 589,13 Eur od 13.03.2010 do 140.4.2010, z dlžnej sumy 447,04 Eur od 15.04.2010 do14.05.2010 a z dlžnej sumy 324,72 Eur od 15.05.2010 exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 4
Exekučného poriadku, nakoľko uznesením č. k. 7Er/743/2010-10 zo dňa 21. júla 2010 zamietol žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepovereniavtejtočasti.Zastavenieexekúcieodôvodniltým,žekonštatoval

neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky predstavujúcej rozhodcovskú doložku, nachádzajúcou
sa v bode 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, tvoriacich súčasť Zmluvy o úvere č. 1440921
uzavretej povinnou a oprávnenou dňa 25. februára 2009. Súd prvej inštancie posúdil predmetný
právny vzťah ako spotrebiteľský. Rozhodcovská doložka je súčasťou vopred pripraveného formulára,
ktorého ustanovenia povinná nemohla nijakým spôsobom pri uzatváraní zmluvy ovplyvniť. Povinná ako

spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť
všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah rozhodcovskej doložky
bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Dojednanie spôsobovalo
podľa súdu prvej inštancie značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech

spotrebiteľa, ak smerovalo k vylúčeniu možnosti prejednania veci všeobecným súdom i k povinnosti
spotrebiteľa (povinného) podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade iniciovania sporu veriteľom,
pričom takto nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie ním sporu
účastníkovaanirozhodcovskýrozsudoknebolomožnépovažovaťzaspôsobilýexekučnýtitul.Otrovách
súd prvej inštancie rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala oprávnená odvolanie a to proti výroku II. o zastavení
exekúcie. V podrobných dôvodoch odvolania okrem iného namietala, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ Civilného
sporového poriadku), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku).

5. V odvolaní poukázala na skutočnosť, že dňa 25. februára 2009 uzavrela s povinným zmluvu o úvere,
pričom povinnej bol poskytnutý úver na účel zamestnania, čo povinná v zmluve potvrdila. Oprávnená
vstúpila do právneho vzťahu s povinnou na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky

použije na výkon zamestnania a nie na svoju súkromnú potrebu. Aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávnenou a povinnou, nie je vzťahom
spotrebiteľským. Priamo na prednej strane zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Dlžník podpisom zmluvy o úvere

jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo
VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť
riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným
súdom. Ďalej oprávnený uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská doložka je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou a považuje ju za platnú, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať

sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Nie
je teda pravdou, že by nútil povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských
úverov, ktorá jednoznačne umožňuje mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere.
Oprávnený poukázal na rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 19Co/481/2010 zo dňa

1.3.2011, rozsudok Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 12Cmo/13/2010 zo dňa 2.3.2011 a na judikatúru
Najvyššieho súdu Českej republiky. Oprávnený má z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že
predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v
čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Oprávnenýmalzato,žerozhodcovskádoložkanepredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľko

nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa
podriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.Oprávnenýnavrholodvolaciemusúdu,abyzrušilnapadnuté
uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku),protirozhodnutiu,protiktorémujemožnépodaťodvolanie(§58 ods.5Exekučnéhoporiadku,po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v odvolaním

napadnutej časti výroku II. ako aj súvisiaceho výroku III. o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdiť
(§ 387 ods. 1 CSP).

8.Podľaustanovenia§243dods.2Exekučnéhoporiadku,exekučnékonaniazačatévsúladesodsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého

predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

10.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.3.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, na účely tohto zákona sa

pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii,
návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.

12. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

15. Závery súdu prvej inštancie o tom, prečo bolo potrebné exekúciu zastaviť, sú právne odôvodnené.

Z dôvodu potreby vyporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd
považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:

16. Občiansky zákonník v ust. § 52 ods. 1 definuje spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže oprávnená je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
oprávnená pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupovala v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Pretože povinný pri uzatváraní a
plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti, je potrebné ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení považovať

za spotrebiteľa. Vyhlásenie povinného, že poskytnuté finančné prostriedky budú použité na výkon
zamestnania, nič nemení na skutočnosti, že povinný má postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Oprávnená ničím nepreukázala, že by povinný vykonával obchodnú alebo
podnikateľskú činnosť a poskytnuté prostriedky na túto činnosť použil. Odvolací súd ani nezistil, že by
povinný či už teraz alebo v minulosti bol zapísaný v Obchodnom alebo Živnostenskom registri.

17. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je
nevyhnutné posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na to,
že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom
na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna

právnaúprava,ktorousúvdanomprípadeust. §52anasl.Občianskehozákonníka,máprednosťpred
všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
ochrane spotrebiteľa.18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

19. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán zo spotrebiteľskej zmluvy je neprijateľná. Neprijateľnou sa stáva vtedy, ak spôsobuje značnú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany.

20. Zo zmluvy o úvere pripojenej v spise bolo zistené, že oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník

uzavreli dňa 25. februára 2009 zmluvu o úvere č. 1440921, ktorou sa oprávnený zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver, ktorý sa povinný zaviazal platiť v dohodnutom čase v dohodnutých mesačných splátkach.
Podľaobsahuzmluvy,sújejneoddeliteľnousúčasťouVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru.Zčlánku
18 týchto podmienok vyplýva, že zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a)

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v
Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho
poriadku. Zmluvné strany zároveň dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky. To

neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

21. Z predmetnej rozhodcovskej doložky vyplýva, že právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským
súdom je na žalobcovi. Žalobcom je však takmer pravidelne veriteľ - dodávateľ (oprávnený), a teda
aj právo voľby je na veriteľovi a možnosť voľby dlžníka - spotrebiteľa je len iluzórna, z čoho vyplýva,

že predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje
však za takejto situácie hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu resp.
rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom rozhodcovskej doložky, ktorá je dodávateľom vopred
pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť,

mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť.

22. V danom prípade tak nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku a za týchto podmienok dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na
obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje,

ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský
súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom
vybranéhorozhodcovskéhosúduobjektívne.Vzhľadomnavšetkytietodôvodypredmetnározhodcovská
doložka bola správne posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. Teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

23. Keďže rozhodcovská doložka je neplatná, medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá

rozhodcovská zmluva v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní a nebola tak založená
ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný, neschopný vyvolať právne
následky a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. 41 Exekučného poriadku a výkon
exekúcie na jeho podklade je neprípustný (pozri rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3MCdo/20/2008). Ak je

exekučným titulom rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc
odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), súd
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu v zmysle ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku zamietne. V neskoršom štádiu exekúcie po vydaní poverenia je to dôvodna zastavenie exekúcie súdom aj bez návrhu v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje
platná rozhodcovská zmluva.

24. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP vo výroku II. a III. potvrdil.

25. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému povinnému vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP,
použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím
sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade úspešný povinný bol v odvolacom konaní pasívny,
nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu
mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

27. Občianskoprávne kolégium NS SR v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej,
ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP,zakotvujúcimprocesnúekonómiu,rozhodnúťpriamotak,žesajejnáhradatrovkonanianepriznáva
(uznesenie NS SR z 28.02.2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018, publikované v Zbierke stanovísk NS SR a súdov
SR pod R 72/18).

28. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd potom hoci úspešnému povinnému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 420 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je podľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ustanovenie § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatiadovolaciehokonanianeprevyšujesumupodľapísmena)ab)(ustanovenie§422ods.1Civilného
sporového poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (ustanovenie § 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ustanovenie § 423 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 (ustanovenie § 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil

(ustanovenie § 426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie
§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (ustanovenie § 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 Civilného

sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (ustanovenie § 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(ustanovenie § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (ustanovenie § 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení (ustanovenie § 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ustanovenie § 431 ods.
2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (ustanovenie § 433 Civilného sporového poriadku).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie §
434 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ustanovenie
§ 435 Civilného sporového poriadku).