Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010592
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3811010592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,
trvale bytom C., D. E. F. XXX/XXX, trestne stíhaného na slobode pre trestný čin neodvedenia dane a
poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, na verejnom zasadnutí dňa
19. septembra 2024 prejednal odvolanie obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 14. augusta 2023, sp. zn. 2T/164/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu v časti týkajúcej
sa obžalovaného A. B..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný A. B., nar. XX.X.XXXX v C.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. B. farma so sídlom C., D.
E. F. XXX /XXX, IČO 36114189 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si na Daňovom úrade Nováky
neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 13.826.381 Sk ( 458.951,77
EUR ) tým spôsobom, že podal dňa 27. 1. 2003 na Daňový úrad Nováky daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani
z pridanej hodnoty vo výške 13.874.733,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr č.
20021213 až 20021263 od dodávateľa DONA TRANS v. o. s. Lovce a faktúr č. 2002/113 až č. 2002/140
od dodávateľa AUTODOPRAVA- G. G., H. F. XX, I. J., ktorého obsahom bola fiktívna kúpa zariadenia

linky na výrobu pryžových častí, pričom fiktívne faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady uvedených
dodávateľov k deklarovanému zdaniteľnému plneniu zabezpečili obžalovaní K. A. C. a J. H., na základe
čoho Daňový úrad Nováky vyplatil dňa 26. 2. 2003 obžalovanému A. B. uplatnený nadmerný odpočet
vo výške 13.826.381,-Sk (458.951,77 EUR) čím obžalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky, zastúpený Daňovým úradom Nováky škodou v horeuvedenej výške,

2. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. - B. so sídlom C., D. E. F.

XXX/XXX, IČO: 36144189 si na Daňovom úrade Nováky neoprávnené uplatnil nadmerný odpočet dane
z pridanej hodnoty vo výške 661.535,09 euro (19.929.406,- Sk ) tým spôsobom, že podal ako mesačný
platca dane z pridanej hodnoty na Daňový úrad Nováky dňa 24. 8. 2004 daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2004, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani z pridanej
hodnoty vo výške 19.929.406,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia od dodávateľa spoločnosti
Slovstar Trading, s. r. o. so sídlom Veľký Meder, ulica Mateja Korvína č. 193/32, ktorého obsahom bola
fiktívna kúpa technologickej linky na spracovanie trusu, na základe kúpnej zmluvy medzi kupujúcim

A. B. - B. a predávajúcim spoločnosťou Slovstar Trading s. r. o. zastúpená konateľom H. G., pričom
toto technologické zariadenie bolo podľa dodacieho listu č. 001/07 - 2004 zo dňa 26. 7. 2004 dodanéza dohodnutú kúpnu cenu 4.133.754,09 euro (124.533.500,- Sk ) vrátane dane z pridanej hodnoty na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 22. 7. 2004, pričom nádherný odpočet dane mu bol správcom dane
daňovým úradom Nováky poukázaný a následne pripísaný na jeho osobný účet č. 2611540339 v Tatra

banke a. s., pričom na základe znaleckého skúmania znalec z odboru strojárenstvo bolo potvrdené,
že technologické zariadenie na spracovanie trusu nezodpovedá kúpnej cene, podľa ocenenia znalca
je jeho hodnota 1.102,20 euro (33.204,90,- Sk ) s DPH a zo zakúpených komponentov nie je možné
zložiť funkčnú technologickú linku, čím obžalovaný spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky,
zastúpený Daňovým úradom Nováky škodu vo výške 661.535,09 euro ( 19.929.406,- Sk),

t e d a

obžalovaný A. B. v bode 1.

neoprávnene v značnom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť

si neoprávnený prospech,

obžalovaný A. B. v bode 2.

neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť

si neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l

v bode 1.

zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, 2 Trestného zákona účinného od 15.03.2024 (ďalej len
„Tr. zák.“)

v bode 2.

zločin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1, 3 Tr. zák.,

a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 277a ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. p), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1 Tr. zák. na

úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaný zaraďuje pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2023, sp. zn. 2T/164/2011 bol obžalovaný
A. B. uznaný vinným z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Trestného
zákona účinného do 1.1.2006 na skutkovom základe, že

„ 1. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. B. farma so sídlom C., D.

E. F. XXX /XXX, IČO 36114189 a ako platiteľ dane z pridanej hodnoty si na Daňovom úrade Nováky
neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty vo výške 13.826.381 Sk ( 458.951,77
EUR ) tým spôsobom, že podal dňa 27. 1. 2003 na Daňový úrad Nováky daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2002, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani
z pridanej hodnoty vo výške 13.874.733,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia v zmysle faktúr č.

20021213 až 20021263 od dodávateľa DONA TRANS v. o. s. Lovce a faktúr č. 2002/113 až č. 2002/140od dodávateľa AUTODOPRAVA- G. G., H. F. XX, I. J., ktorého obsahom bola fiktívna kúpa zariadenia
linky na výrobu pryžových častí, pričom fiktívne faktúry, dodacie listy a pokladničné doklady uvedených
dodávateľov k deklarovanému zdaniteľnému plneniu zabezpečili obžalovaní K. A. C. a J. H., na základe

čoho Daňový úrad Nováky vyplatil dňa 26. 2. 2003 obžalovanému A. B. uplatnený nadmerný odpočet
vo výške 13.826.381,-Sk ( 458.951,77 EUR ) čím obžalovaní spôsobili štátnemu rozpočtu Slovenskej
republiky, zastúpený Daňovým úradom Nováky škodou v horeuvedenej výške,

2. obžalovaný A. B. ako súkromne hospodáriaci roľník pod názvom A. B. - B. so sídlom C., D. E. F.

XXX/XXX, IČO: 36144189 si na Daňovom úrade Nováky neoprávnené uplatnil nadmerný odpočet dane
z pridanej hodnoty vo výške 661.535,09 euro ( 19.929.406,- Sk ) tým spôsobom, že podal ako mesačný
platca dane z pridanej hodnoty na Daňový úrad Nováky dňa 24. 8. 2004 daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2004, v ktorom priznal nadmerný odpočet k dani z pridanej
hodnoty vo výške 19.929.406,- Sk, a to na základe zdaniteľného plnenia od dodávateľa spoločnosti
Slovstar Trading, s. r. o. so sídlom Veľký Meder, ulica Mateja Korvína č. 193/32, ktorého obsahom bola

fiktívna kúpa technologickej linky na spracovanie trusu, na základe kúpnej zmluvy medzi kupujúcim
A. B. - B. a predávajúcim spoločnosťou Slovstar Trading s. r. o. zastúpená konateľom H. G., pričom
toto technologické zariadenie bolo podľa dodacieho listu č. 001/07 - 2004 zo dňa 26. 7. 2004 dodané
za dohodnutú kúpnu cenu 4.133.754,09 euro ( 124.533.500,- Sk ) vrátane dane z pridanej hodnoty
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.7.2004, pričom nádherný odpočet dane mu bol správcom dane

daňovým úradom Nováky poukázaný a následne pripísaný na jeho osobný účet č. 2611540339 v Tatra
banke a. s., pričom na základe znaleckého skúmania znalec z odboru strojárenstvo bolo potvrdené,
že technologické zariadenie na spracovanie trusu nezodpovedá kúpnej cene, podľa ocenenia znalca
je jeho hodnota 1.102,20 euro ( 33.204,90,- Sk ) s DPH a zo zakúpených komponentov nie je možné
zložiť funkčnú technologickú linku, čím obžalovaný spôsobil štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky,

zastúpený Daňovým úradom Nováky škodu vo výške 661.535,09 euro ( 19.929.406,- Sk ).“

Za to bol okresným súdom odsúdený podľa § 148a ods. 4, § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Trestného zákona k
úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 39a
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do I. NVS.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný A. B. podal proti
nemu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
Obhajoba v dôvodoch odvolania uviedla nasledovné:

„V zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr. Jozefa Pojdáka týmto obžalovaný A. B. ako oprávnená
osoba podľa § 307 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, podávam voči celému
rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie, a to v súlade s ustanovením § 306 a nasl. zákona č. 301/2005
Z.z. Trestný poriadok, nakoľko sa domnievam, že výrok o vine ako aj výrok o treste je nesprávny.
I.

Konštatujem, že v rozhodnom čase som vykonával podnikateľskú činnosť ako samostatne hospodáriaci
roľník, ktorú som sa snažil rozšíriť v oblastiach, ktoré som považoval za perspektívne aj do
budúcna. Na vykonávanie plánovaných podnikateľských aktivít bolo nevyhnutné najprv začať so
zadovážením potrebných pracovných prostriedkov. Na naplnenie svojich podnikateľských plánov som
zohnal príslušných dodávateľov, ktorí boli schopní dodať mi potrebné technologické vybavenie, a to:

- komponenty na linky na výrobu pryžových častí, ako aj
- komponenty na linku na spracovanie slepačieho trusu.
Zdôrazňujem, že ani v jednom prípade nešlo o fiktívnu kúpu tak, ako je uvedené v obžalobe a s týmto
tvrdením sa nemožno stotožniť, mám za to, že uvedené nebolo ani potvrdené ako skutočnosť v rámci
dokazovania. Práve naopak, v prípade dodávok komponentov na obe linky svedkovia súhlasne potvrdili

(napr. svedok L. a G.), že mi boli jednotlivé komponenty dodané na miesto určenia - agrofarmu v
Bystričanoch. v rámci ktorej som mal záujem prevádzkovať rozšírenú výrobu na plánovaných linkách.
Vzhľadom na začatie vyšetrovania a rôzne zásahy polície však k poskladaniu a sfunkčneniu žiadnej z
uvedených liniek nedošlo a teda výrobu som nemohol začať. V konečnom dôsledku som komponenty na
linku na výrobu pryžových častí predal tretej osobe a niektorými komponentmi na linku na spracovanie

slepačieho trusu stále disponujem. Tu je na mieste zdôrazniť, že komponenty, ktorými disponujem, sú
napriek značnému časovému obdobiu a nehospodárnemu uskladneniu naďalej plne funkčné a účelu, na
ktorý boli zakúpené, by vedeli poslúžiť aj dnes. Uvedené tvrdenie som chcel demonštrovať na hlavnom
pojednávaní dňa 14.08.2023 na základe videozáznamu s mojim komentárom, z ktorého je zrejmáfunkčnosť zobrazovaných komponentov, no vzhľadom na technické problémy pri doručovaní videa sa
k vykonaniu tohto dôkazu nepristúpilo.
Pri kúpe a dohadovaní obchodov v oboch prípadoch som jednal s osobami, ktoré mne neboli známe

a ich totožnosť som hlbšie neoveroval, nemal som na to dôvod. Buď sa mi preukázali príslušným
potvrdením (živnostenským listom v prípade p. G., ktorý však nebol skutočný p. G.), alebo som o ich
zainteresovanosti v danom obchodnom vzťahu nemal dôvod pochybovať, nakoľko boli oboznámení
stým, čo zháňam, o čo mám záujem a čo potrebujem. V rámci vyšetrovania som vypovedal nie len ja, ale
aj iný odo mňa nezávislí svedkovia, že v prípadoch sa priamo zapájali tretie osoby, ktorých totožnosť nie

je do dnešného dňa známa, a o ktorých odhalenie sa orgány činné v trestnom konaní žiadnym spôsobom
nepokúsili. Doposiaľ nie je objasnené, kto bol „dr. M.“ v prípade zadováženia linky na spracovanie trusu
ako ani „pán M.“ v prípade linky na výrobu pryžových častí. Tieto osoby hrali celkom podstatnú rolu a
ich identifikácia by jednoznačne dopomohla k dotvoreniu mozaiky ohľadom oboch prípadov.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku: „Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.“
Som toho názoru, že došlo k porušeniu jednej zo základných zásad dokazovania, a to vyhľadávacej

zásady resp. zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností, čo treba považovať za
porušenie práva obžalovaného na spravodlivý proces. Základné zásady trestného konania majú svoj
základ v ústavnej úprave a vychádzajú z nej, preto ich porušenie nemožno opomenúť.
Základné zásady trestného konania sú právne princípy, na ktorých je vybudované trestné konanie
v SR, jednotlivé štádiá trestného konania a právne inštitúty upravené v Trestnom poriadku. Z tohto

dôvodu má ich podrobná znalosť a dôkladná aplikácia význam pre správny výklad a praktické uplatnenie
jednotlivých ustanovení Trestného poriadku. Miera uplatnenia jednotlivých zásad závisí práve od
charakteru samého štádia trestného konania, resp. inštitútu. Niektoré základné zásady sa uplatňujú
v priebehu celého trestného konania, niektoré len v niektorých jeho štádiách, pričom v najväčšom
rozsahu a najdôslednejšie sa základné zásady uplatňujú na hlavnom pojednávam ako najvýznamnejšej

a rozhodujúcej časti trestného konania.
Na to, aby mohol súd spravodlivo vo veci rozhodnúť, potrebuje disponovať riadne objasneným
skutkovým stavom podporeným dôkazmi, a to bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko akékoľvek
pochybnosti majú byť na prospech obvineného. Súd rozhoduje o tom či bol spáchaný trestný čin na
základe dôkazov, ktoré pred ním vykonávajú strany, pričom takéto rozhodnutie by malo byť zárukou

zistenia skutkového stavu bez odôvodnených pochybností. Náležité zistenie skutkového stavu veci
je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci zahŕňa najmä:
- zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie,

- povinnosť orgánov činných v trestnom konaní obstarávať dôkazy z úradnej povinnosti,
- právo strán obstarávať dôkazy,
- povinnosť orgánov činných v trestnom konám s rovnakou starostlivosťou pristupovať k objasňovaniu
okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich proti obvinenému a okolností a dôkazov svedčiacich v
prospech obvineného.

Ako obžalovaný som nemal žiadnu možnosť a ani prostriedky na to, aby som vedel identifikovať dve
zúčastnené osoby, mohol som poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní ich opis a identifikačné
údaje, ktorými som disponoval, čo som aj urobil, no orgány činné v trestnom konaní sa vecou ďalej
nezaoberali. Tu poukazujem na to, že som nemal vedomosť o tom, že nejednám o obchode (týkajúceho
sakomponentovnalinkunavýrobupryžovýchčastí)soskutočnýmpánomG.,napriektomuOČTKvedeli

identifikovať obžalovaného p. H. ako osobu zodpovednú za protiprávne konanie. Identifikáciou dr. M. a
p. M. sa však dôkladne nezaoberali. Mám za to, že orgány činné v trestnom konaní v rámci vyšetrovania
nepostupovalitak,abyzabezpečiliobjasnenieskutkovéhostavubezakýchkoľvekpochybností,vrozpore
sozákladnýmitrestnoprávnymizásadamihľadelinaobvinenéhoakonavinného,nesnažilisazabezpečiť
všetky podstatné informácie a dôkazy nie len proti obvinenému, ale aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho

prospech tak, ako to prikazuje zákon, čím došlo k podstatnému porušeniu práva obžalovaného na
spravodlivý súdny proces.
Ako podnikateľ som sa snažil konať za účelom tvorby zisku a preto som sa rozhodol rozšíriť svoj
podnikateľský záber do oblastí, v ktorých som videl perspektívu aj do budúcna. Na vykonávanieplánovaných podnikateľských aktivít bolo nevyhnutné najprv začať so zadovážením potrebných
pracovných prostriedkov. Obžalovaný som si na naplnenie svojich podnikateľských plánov zohnal
príslušných dodávateľov, ktorí boli schopní dodať mi potrebné technologické vybavenie. O cenách

dodávaných technologických zariadení som sa so svojimi dodávateľmi dohodol podľa zásad poctivého
obchodného styku, pričom navrhované ceny komponentov či už linky na výrobu pryžových častí alebo
linky na spracovanie trusu považoval obžalovaný za adekvátne.
Každý podnikateľ pri rozširovaní svojho podnikateľského zamerania samozrejme musí počítať s určitými
vstupnými nákladmi a musí vyhodnotiť ich návratnosť tak, aby si vedel zvážiť, či sa mu oplatí

podnikateľský zámer realizovať. Takéto posúdenie som vykonal a na základe svojich predpokladov som
vyhodnotil navrhované obstarávacie ceny za technologické zariadenia resp. komponenty za adekvátne.
Nakoľko som však nedisponoval vlastnými peňažnými prostriedkami v dostatočne výške, nákupy boli
financované tretími stranami na základe zmlúv o pôžičkách, čo potvrdili aj listinné dôkazy založené v
súdnom spise a výpovede svedkov.
S príslušnými dodávateľmi som riadne jednal, podpísal potrebné kúpne zmluvy a ostatné súvisiace

dokumenty, ako sú napr. dodacie listy, zabezpečil peňažné prostriedky a uvedené riadne zaznamenal
v účtovníctve v prípadoch oboch skutkov opísaných v podaných obžalobách. Nakoľko som bol platca
DPH, postupoval voči Daňovému úradu Nováky tak ako mi to prikazoval zákon. Skutočnosť, že som si v
dôsledku nákupu technologických zariadení resp. ich komponentov uplatnil nárok na vrátenie DPH nie
je sám o sebe žiadnym spôsobom protizákonný.

Vyššie opísané skutočnosti samé o sebe nestačia na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti a na
vyslovenie záveru, že som sa dopustil trestného činu neodvedenia dane a poistného. Samotný fakt, že
došlo k uplatneniu nároku na vrátenie DPH v súvislosti so zdaniteľným plnením dodávateľov uvedených
v obžalobách, nezakladá naplnenie subjektívnej stránky - úmyselné zavinenie. Subjektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného v tomto prípade u mojej osoby -

obžalovaného A. B. nie je naplnená vôbec.
Konštatujem, že v tejto trestnej veci vypovedali aj pracovníci daňového úradu, ktorí nespochybnili moju
podnikateľskúčinnosť,bolsomzaradenývrámciindexudaňovejspoľahlivostidoratinguA,nakoľkomoje
daňové výkazy boli vždy odovzdané včas, bola so mnou bezproblémová komunikácia, pri vykonávaní
daňovej kontroly som spolupracoval a pod. Kontrolórov daňového úradu však nemožno považovať za

odborne spôsobilé osoby na posudzovanie technických komponentov na zostrojenie linky na výrobu
pryžových častí ani na spracovanie slepačieho trusu.
Kukomponentomnazostrojenielinkynaspracovanieslepačiehotrusubolvyhotovenýznaleckýposudok
90/2005 vypracovaný znalcom z odboru strojárenstvo Ing. Igorom Morávkom. Znalec bol ohľadom
predmetného znaleckého posudku vypočutý aj na hlavnom pojednávaní. Znalecký posudok ani závery

z neho vyplývajúce však nemožno použiť ako dôkazný prostriedok v rámci tohto trestného konania,
nakoľko v porovnaní so skutkovým stavom sa znalecký posudok zaoberá úplne inou linkou. Znalec sa vo
svojej výpovedi snažil vyhýbavo odpovedať ohľadom toho, či mu boli sprístupnené všetky komponenty,
ktoré mali tvoriť predmetnú linku ako aj kto určil, ktoré z komponentov, nachádzajúce sa v areáli
agrofarmy Bystričany mali byť posudzované v znaleckom posudku. Najpodstatnejšou chybou pre ktorú

je znalecký posudok nepoužiteľný je však to, že znalec posudzoval komponenty na linku na spracovanie
slepačieho trusu, výsledkom ktorej mala byť výroba bioplynu napriek tomu, že v skutočnosti sa malo
jednať o výsledný produkt - sušený trus, ako hnojivo. Z uvedeného hľadiska nemožno bagatelizovať
rozdiel medzi komponentmi na výrobnú linku na bioplyn a na výrobnú linku na suché spracovanie.
Znalecký posudok rozporujem aj z toho ohľadu, že znalec podľa vlastných slov sám priznal, že

v oblasti, v ktorej mal byť znalecký posudok vypracovaný, sa necíti byť dostatočným odborníkom,
ohľadom posudzovania komponentov sa musel znalec radiť s kolegami, medzi inými aj s pedagógom zo
Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, s ktorým som sa ohľadom samotného zostrojenia linky
na spracovanie slepačieho trusu radil aj obžalovaný B.. Podľa mojich vedomostí v danom čase nebola
na území SR nikde taká linka na spracovanie trusu, ktorej výsledkom by bola suchá forma využiteľná

na ďalšie použitie v poľnohospodárstve tak, ako som mienil. Znalec, ktorý nemá detailné vedomosti
a skúsenosti s podobnými linkami podľa môjho názoru nie je objektívne spôsobilý posúdiť hodnotu
komponentov, z ktorých sa mala linka poskladať, nakoľko nebolo objektívne možné uvedené porovnať
so žiadnou príbuznou existujúcou linkou. Obžalovaný B. som sa vyjadril, že linka nebola dokončená a
spojazdnená, znalec pracoval len s individuálnymi časťami plánovanej linky a nemal predstavu o tom,

čo a akým spôsobom bude doplnené a dokončené samotným obžalovaným (napr. dopravníky, časť na
sušenie a pod.).
II.Podľa § 148a Neodvedenie dane a poistného, zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, platný ku dňu
31.12.2005: „(.1)Kto v rozsahu nie malom zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné
na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie

v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona, alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom
uplatni nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom
činnosti, alebo peňažným trestom.
(4) Odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v

odseku 1 vo veľkom rozsahu.“
Podľa právnej teórie subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a
poistného vyžaduje úmyselné zavinenie, ktoré musí, aspoň formou nepriameho úmyslu, pokrývať všetky
znaky jeho skutkovej podstaty. Pri trestnom čine podľa druhej aliney je navyše potrebné dokazovať
aj pohnútku ako fakultatívny znak subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu, ktorou je
zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.

Subjekt je definovaný ako všeobecný, nakoľko páchateľom, respektíve spolupáchateľom tohto trestného
činu môže byť nielen subjekt dane, ale ktokoľvek, kto svojím úmyselným konaním spôsobí, že došlo
k neoprávnenému vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, respektíve k vráteniu
spotrebnej dane.
Objektom tohto trestného Činu j e záujem štátu na riadnom odvádzaní dane a na zabránení

neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane. Druhá
alinea postihuje neoprávnené uplatňovanie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty, resp. spotrebnej
dane, a teda chráni záujem štátu na tom, aby tieto nároky boli uplatňované len v prípade, že sú na to
splnené zákonné podmienky, teda chráni záujem štátu na príjme z určitých druhov daní a na tom, aby
tento príjem nebol podvodným spôsobom znižovaný.

Preucelenienaplneniaskutkovejpodstatyjepotrebnénaplniťajobjektívnustránku,atotým,žepáchateľ
neoprávnene vo veľkom rozsahu (ods. 4) uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo
spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Mám za to, že subjektívna stránka ani objektívna stránka v mojom prípade nie sú naplnené a opak nebol
preukázaný ani vykonaným dokazovaním.

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v súlade s právnym poriadkom SR ako aj ustálenou
judikatúrou, je zavinenie obligatórnym znakom subjektívnej stránky každého trestného činu. Trestný
zákon vychádza z dôsledného uplatňovania zodpovednosti za zavinenie. Táto zásada patrí medzi
základy, na ktorých je vybudovaná definícia trestného činu, čo napokon vyplýva aj z ustanovenia § 17
Trestného zákona podľa ktorého pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne

neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Význam uplatňovania zásady za zavinenie spočíva v
tom, že k naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nestačí ho len spôsobiť, ale je nutné ho taktiež
zaviniť. Bez zavinenia teda nie je trestný čin a ani trest. Zavinenie sa pritom musí vzťahovať na všetky
skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu (R 20/1981). Pokiaľ by sa zavinenie k
niektorej z požadovaných skutočností nevzťahovalo, nie je daná subjektívna stránka trestného činu a

preto je vylúčená trestná zodpovednosť páchateľa.
Z uvedeného výkladu je zrejmé, že úmyselné zavinenie (subjektívna stránka) ako znak základnej
skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného nie je možné automaticky (alebo až
mechanicky) vyvodzovať len z porušenia konkrétnej právnej povinnosti. Na naplnenie všetkých znakov
základnej skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného preto v danom prípade

nestačí len uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane, hoci aj
neoprávnene, ale je potrebné, aby takéto konanie páchateľa bolo v úmysle a s cieľom zadovážiť sebe
alebo inému neoprávnený prospech, t.j. preukázať úmyselné zavinenie.
Táto téza vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 6 Tdo
62/2011 zo dňa 16.08.2012 vo vzťahu k trestnému činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods.

1 Tr. zák. vyslovene skonštatoval, že Jen samotné nesplnenie daňovej povinnosti (a to sa rovnako týka
aj povinnosti odvádzať, či platiť poistné), respektíve spôsobenie daňového dlhu (či dlhu na poistnom)
nenapĺňa znaky žiadneho trestného činu, nakoľko v slovenskom trestnom práve sa uplatňuje princíp
zodpovednosti za zavinenie, t. j. princíp subjektívnej zodpovednosti. Znamená to teda, že jednou z
podmienok trestnej zodpovednosti páchateľa je jeho zavinenie a to zavinenie úmyselné. Zavinením je

zároveň vyjadrená i individuálna trestná zodpovednosť, a teda každý zodpovedá zásadne iba za to, čo
svojím konaním sám zavinil. Pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním osohy,
pokiaľ toto konanie nebolo zavinené.“ Uvedené možno analogicky použiť aj na trestný čin neodvedenia
dane a poistného.III.
Napriek tomu, že za trestný čin neodvedenia dane a poistného, ktorý mi je dávaný za vinu, mi bol uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva roky nepodmienečne, t.j. jedná sa o mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody, uložený trest považujem za neprimeraný a neúčelný.
Podľa § 2 Trestného zákona: „(1) Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre

páchateľa priaznivejší.
(2) Páchateľovi možno uložiť taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o
trestnom čine rozhoduje, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.“
Slovenskétrestnéprávojezaloženénazásadehumanizmuaztejtozásadyvyplýva,žetrestmáspôsobiť
iba takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu. To znamená, že ujma ktorá je obsiahnutá v treste,
nemá prevyšovať nevyhnutnú potrebu ochrany spoločnosti. Preto ak je to možné, treba použiť také

tresty, ktoré nesúvisia s trestom odňatia slobody.
Účel trestu možno odvodiť z ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona, ktoré je systematicky zaradené
k zásadám ukladania trestov („Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.“). Z uvedeného vyplýva, že účelom trestu v Slovenskej republike je:
a) zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu (ochranná funkcia trestu)
b) zabrániť odsúdenému v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna zložka trestu)
c) vytvoriť podmienky na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život (individuálna prevencia)
d) odradiť ostatných od páchania trestných činov (generálna prevencia)

e) vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Mám za to, že žiaden z možných uložených trestov mi ako obžalovanému v danom prípade už nie je
spôsobilý naplniť ani jeden z účelov, pre ktoré sa tresty ukladajú, nakoľko:
- ako obžalovaný nepredstavujem riziko pre spoločnosť, pred ktorým by bolo nevyhnutné
zabezpečovať jej ochranu,

- obžalovaný som nepáchal žiadnu (ani ďalšiu) trestnú činnosť, v ktorej páchaní by sa mi malo zabrániť,
nakoľko som viedol a aj vediem riadny život, nie je potrebné zabezpečovať moju výchovu,
- za účelom naplnenia potreby generálnej prevencie nemôžem byť potrestaný za niečo, čo som
nespáchal a rovnako nie je namieste ani moje morálne odsúdenie.
Nepodmienečný trest odňatia slobody je jedna z foriem, akou sa napĺňa účel zabrániť páchateľovi v

páchaní ďalšej trestnej činnosti. Tu však považujem za potrebné uviesť, že som viedol a aj naďalej
vediem riadny život, plním si všetky zákonné a zmluvné povinnosti voči ostatným osobám ako aj voči
štátu. Som toho názoru, že za obdobie, ktoré uplynulo od údajného spáchania skutkov uvedených v
obžalobách, prešlo cca 20 rokov, pričom po uplynutí tak dlhého obdobia už uloženie akéhokoľvek trestu
strácasvojeopodstatnenieaakýkoľvekúčel,azároveňpočasuvedenejdobysommoholakoobžalovaný

preukázať,žeskutočnevediemriadnyživotanepáchamalebonepokračujemvpáchanítrestnejčinnosti.
V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 3 Tost 13/2008 zo dňa 29.10.2008:
„Najvyšší súd poznamenáva, že v dobe rozhodovania krajského súdu o terajšom zastavení trestného
stíhania obžalovaných od inkriminovaných skutkov uplynulo viac ako štrnásť rokov (skoro deväť rokov
od podania obžaloby); v súčasnosti je to už šestnásť rokov, resp. viac ako desať rokov.

Krajský súd hodnotil v odôvodnení písomného vyhotovenia svojho uznesenia aj vzťah obžalovaných
k prebiehajúcemu konaniu, pričom nekonštatoval ich zavinenie na jeho prieťahoch. Vzhľadom na
okolnosti prípadu krajský súd dôvody neúmernej dĺžky doterajšieho konania klasifikoval ako objektívne,
zapríčinené komplikovanosťou procesného postupu (čo sa prejavilo už vcelku oneskoreným podaním
obžaloby), reálnymi možnosťami výkonu slovenského súdnictva, porušovaním povinnosti uložených

zákonom občanovi (napr. v postavení svedka) a ďalšími okolnosťami.
Najvyšší súd toto hodnotenie krajského súdu akceptuje, pričom tiež konštatuje, že tento súd vykonal
všetky reálne úkony smerujúce k plynulému priebehu konania, aj keď tento postup nesplnil v konečnom
dôsledku svoj účel.
Naznačený stav veci je objektívnou príčinou zastavenia trestného stíhania obžalovaných, lebo

pokračovanie v ňom by znamenalo porušenie práve ich práv. Ústavnoprávnu dimenziu týchto práv určuje
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo (v konaní pred súdom) na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov; tento princíp realizuje aj ustanovenie § 2 ods. 4 Tr. por.,
podľaktoréhoorgányčinnévtrestnomkonanímusiatrestnéveciprejednávaťčonajrýchlejšieadôslednezachovávať občianske práva zaručené ústavou; osobitne prísne na uvedené právo občana zaručené
ústavou reaguje vo väzobných veciach ustanovenie § 71 ods. 1 Tr. por. (súčasná právna úprava je
obdobná - § 2 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku).

Slovenská republika je viazaná aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého čl. 6 ods.
1 zaručuje (občanovi) aj právo na rozhodnutie v primeranej lehote. Judikatúra Európskeho súdu pre
ľudské práva je v tomto smere stabilná a snaží sa podľa zvláštnych okolností každého prípadu stanoviť
určité všeobecnejšie pravidlá. Týmto záverom zodpovedajú aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Krajský súd v Bratislave v rozhodovanej veci správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
publikované pod č. 5/2004 Zb. rozh. tr. to, z ktorého vyvodil záver, že uplynutie konkrétnej doby od
vznesenia obvinenia z hľadiska práva na spravodlivý proces (ČL 6 Dohovoru) je extrémom, ktorý
odôvodňuje zastavenie trestného stíhania na základe § 11 ods. 1 písnu h/* Tr. por. per analogiam. “
Z citovaného rozhodnutia NS SR vyplýva, že dlhé trvanie trestného stíhania je objektívnou príčinou
a dôvodom pre zastavenie trestného stíhania. Mám za to, že uvedené rozhodnutie možno aplikovať

aj na tento prípad, pričom som toho názoru, že obžalovaný som riadne spolupracoval s orgánmi
činnými v trestnom konám ako aj konajúcim súdom, moje konanie nemalo žiaden vplyv na dobu, ktorá
uplynula od vznesenia obvinenia do momentu vyhlásenia rozsudku dňa 14.08.2023, pričom som toho
názoru, že dôvody neúmernej dĺžky trvania tohto konania sú (podobne ako aj vo vyššie citovanom
rozhodnutí) objektívne zapríčinené komplikovanosťou procesného postupu a reálnymi možnosťami

výkonuslovenskéhosúdnictvaai.Citovanérozhodnutievšakpotvrdzujemôjnázorbezúčelnostivedenia
trestného konania a uloženia akéhokoľvek trestu po uplynutí tak dlhej doby, tobôž s ohľadom na to,
že počas uvedenej doby som viedol a naďalej vediem riadny život, nepácham žiadnu protispoločenskú
Činnosť, plním si svoje povinnosti a starám sa o svoju chorú imobilnú matku.
Ako alternatívu uvádzam, že pokiaľ súd dospel k názoru, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu neodvedenia dane a poistného, za ktorý považuje za potrebné uložiť mi trest, s ohľadom
na zásady ukladania trestov aj s ohľadom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody je dostatočný
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom a s určením skúšobnej doby event. podmienečný
odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a s určením skúšobnej doby.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona: „Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia

slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
“
Podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody resp. podmienečným odkladom výkonu trestu

odňatia slobody s probačným dohľadom dôjde k dostatočnému naplneniu účelu trestu, nakoľko dôjde
k vytvoreniu podmienok na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život formou pozitívnej
metódy.
S ohľadom na § 2 ods. 2 Trestného zákona platného ku dňu vydania rozsudku je možné uloženie trestu
odňatia slobody s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody / podmienečným odkladom

výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, nakoľko uvedený trest dovoľuje uložiť zákon
účinný v čase, keď sa o trestnom čine rozhodovalo a daná forma potrestania je to pre páchateľa
priaznivejšia.
V neposlednom rade ohľadom osobných pomerov obžalovaný považujem za potrebné uviesť, že sa
osobne starám o imobilnú a chorú matku, ktorá je odkázaná na moju celodennú starostlivosť a nie je

schopná sa o seba postarať sama, ktorá by mojim nástupom na výkon trestu odňatia slobody utrpela
ujmu nad rámec účelu uloženého trestu. Nakoľko obžalovaný sa naďalej venujem poľnohospodárskej
činnosti a chovu hospodárskych zvierat, mojim nástupom na výkon trestu odňatia slobody by zaniklo aj
moje hospodárstvo ako spôsob mojej obživy.
IV.

Som toho názoru, že v zmysle uvedeného nie je možné bez akýchkoľvek pochybností a jednoznačne
ustáliť, že som ako obžalovaný svojim konaním naplnil skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia
dane a poistného na skutkovom základe v zmysle obžaloby sp. zn. lKv 38/07-91 zo dňa 05.09.2011 a
sp. zn. lKv 58/09-23 zo dňa 31.08.2011, ktorý mi obžaloba dáva za vinu, v dôsledku čoho mám niesť
trestnoprávnu zodpovednosť.

Podľa § 320 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok: „Odvolací súd napadnutý
rozsudok zruší a vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 ods. 1 alebo 2. “Podľa § 280 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok: „Súd postúpi vec inému orgánu, ak zisti, že
nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie
alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať. “

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok: „Odvolací súd zruší napadnutý
rozsudok aj ak je uložený trest neprimeraný. “
Podľa § 322 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok: „Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom
vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom
rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. (...) “

Na základe uvedených skutočností mám za to, že:
- skutky, tak ako boli opísané v rozsudku Okresného súdu Prievidza, uvedené v obžalobe 1Kv 38/07-91
zo dňa 05.09.2011 a v obžalobe 1Kv 58/09-23 zo dňa 31.08.2011 nie sú trestným činom, nakoľko nebola
naplnená skutková podstata trestného činu, ktorý bol obžalovanému B. dávaný za vinu,
- nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré je obžalovaný B. stíhaný,
- pokiaľ v súvislosti s uvedenými okolnosťami oboch prípadov aj bol spáchaný nejaký trestný čin, nebolo

dokázané, že by ho spáchal obžalovaný B..
Poukazujem aj na to, že s prihliadnutím na okolnosti prípadu bol uložený trest neprimerane prísny,
a to najmä ohľadom na nepodmienečnosť uloženého trestu odňatia slobody, aj keď s mimoriadnym
znížením trestnej sadzby, nakoľko uložený trest nie je spôsobilý splniť žiaden z účelov, kvôli ktorým sa
tresty ukladajú a je v rozpore so zásadou humanizmu, s prihliadnutím na spáchaný trestný čin a jeho

spoločenskú nebezpečnosť.
Vzhľadom na uvedené preto žiadam, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu Prievidza
sp. zn. 2T/164/2011 vyhlásený dňa 14.08.2023 zrušil, nakoľko uložený trest je neprimeraný a vo veci
sám rozhodol, alternatívne, aby Krajský súd v Trenčíne rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn.
2T/164/2011 vyhlásený dňa 14.08.2023 zrušil a postúpil vec inému orgánu, ktorý by žalovaný skutok

prejednal ako priestupok na daňovom úseku.“

K odvolaniu obžalovaného A. B. sa prokurátor do konania verejného zasadnutia na krajskom súde
písomne nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného A. B., prokurátor krajskej prokuratúry
navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a následne rozhodnúť v rámci
novelizovaného Trestného zákona. Obhajoba navrhla svojmu odvolaniu vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Trestného poriadku (ďalej

len „Tr. por.“), na podklade podaného odvolania obžalovaného A. B. na verejnom zasadnutí preskúmal
v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú
povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania

svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného A. B. je z časti dôvodné, avšak z iných ako vytýkaných odvolacích dôvodov.

Pokiaľ ide o správnosť samotnej, odvolaním obžalovaného A. B. napadnutých výrokov rozsudku
okresného súdu, z odvolania a z vyššie citovaných obsahov ich písomných dôvodov vyplýva, že

obžalovaný A. B. v dôvodoch svojho odvolania namietal správnosť postupu okresného súdu pri
hodnotení vykonaných dôkazov, na základe ktorého hodnotenia dôkazov okresný súd dospel k záveru
o preukázaní viny obžalovaného A. B. zo spáchania skutkov uvedených v napadnutom rozsudku
okresného súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu obžalovaný A. B. teda namietal nesprávnu aplikáciu
§ 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 321 ods. 1 písm.

b) Tr. por. Obžalovaný A. B. ďalej namietal aj chyby v napadnutých výrokoch o treste v zmysle § 321
ods. 1 písm. e) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného A. B. namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov
zostranyokresnéhosúduodvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnato,žehodnotenievykonaných

dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovujenijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje

vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol
správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí

logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho

súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle
jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel ku skutkovému záveru, podľa ktorého vykonané dôkazy preukázali vinu obžalovaného A. B. zo
spáchania trestného činu neoprávneného uplatnia nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle
zadovážiť si neoprávnený prospech vo veľkom rozsahu podľa § 148a ods. 4 Trestného zákona účinného

do 01.01.2006 a to v oboch uvedených skutkoch. V súvislosti s tvrdením obžalovaného A. B. v dôvodoch
odvolania, podľa ktorého z jeho strany sa nejednalo o úmyselné konanie z jeho strany a nie sú naplnené
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a
ods. 1, 4 Trestného zákona účinného do 1.1.2006, nemá podľa názoru odvolacieho súdu žiadnu oporu
vovykonanomdokazovaní,nakoľkookresnýsúdsprávneustálilto,ženazákladevýsledkovvykonaného

dokazovania, predovšetkým z výpovedí vypočutých svedkov, oboznámených listinných dôkazov ako
aj vykonaného znaleckého dokazovania sa jednoznačne preukázalo, že v skutku pod bodom 1. bola
deklarovaná kúpa zariadenia linky na výrobu pryžových častí fiktívna, pričom fiktívne faktúry, fiktívne
dodacielistyafiktívnepokladničnédokladyzabezpečiliobžalovaníK.A.C.aJ.H..Rovnakovskutkupod
bodom 2. je zrejmé, že deklarovaná kúpa technologickej linky na spracovanie trusu bola len fiktívna, išlo

o fiktívny nákup linky, pretože jednotlivé časti aj komponenty pochádzali z kovového šrotu likvidovanej
zastaralej kotolne spoločnosti Matador Bratislava a podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. Igora
Morávka z týchto komponentov nebolo možné zložiť funkčnú prevádzky schopnú technologickú linku.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku obžalovaného A. B., ktorý sa nestotožňuje s vykonaným znaleckým

dokazovaním v prejednávanej veci a toto do značnej miery spochybňuje, s touto argumentáciou
sa rovnako odvolací súd nestotožnil, nakoľko obhajoba do celého konania nedoložila iné znalecké
skúmanie technologickej linky na spracovanie trusu, ktorým by boli tvrdenia znalca a jeho závery
vyvrátené inými znalcami. Nakoľko sa jedná o odborné otázky, nie je možné podľa názoru odvolacieho
súdu spochybňovať znalecké dokazovanie len preto, že sa niektorej zo strán nepáčia ustálené závery

znalca bez toho, aby dôkazom rovnakého významu preukázali niečo iné.

Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom bolo správne ustálené,
že obžalovaný A. B. sa dopustil konania, ktorým neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na
vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť si neoprávnený prospech.

Z vyššie uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutkové zistenia okresného súdu majú úplnú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania a nevykazujú vady, ktoré by mali základ v nesprávnej aplikácii
ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. S poukazom na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku a na základe
preskúmaniaobsahuspisovéhomateriáluodvolacísúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsavodôvodnení

napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie a dal
riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhal obžalovaný
A. B. v dôvodoch svojho odvolania. S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by
mohli viesť k odôvodnenému záveru o porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. súdom prvého stupňapri hodnotení dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s názorom obhajoby o danosti v odvolaní namietanej existencie vád napadnutého rozsudku v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.

S prihliadnutím na vyššie uvedené považuje odvolací súd odvolanie obžalovaného A. B. čo do výroku
o jeho vine za nedôvodné.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 vo veci zákona č. 40/2024 Z. z. bol dňa 6.

augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tak zanikajú účinky
uznesenia Ústavného súdu SR z 28. februára 2024, ktorým súd čiastočne pozastavil účinnosť novely
Trestného zákona publikovanej pod číslom 40/2024 Z.z..

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd musel reagovať na túto novovzniknutú situáciu
a aplikovať do výroku o vine ako aj výroku o treste, Trestný zákon už aj so zakomponovanou novelou

Trestného zákona publikovanou pod číslom 40/2024 Z. z., nakoľko aplikácia novelizovaného Tr. zák. je
pre obžalovaného A. B. podstatným spôsobom priaznivejšia.

S poukazom na uvedené odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo
výrokuovine,akoajtresteodňatiaslobodyaspôsobejehovýkonuuobžalovanéhoA.B..Keďžeodvolací

súddospelkzáveru,ževzmysle§322ods.3Tr.por.jemožnérozhodnúťnapodkladeskutkovéhostavu,
ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, pristúpil sám k rozhodnutiu o vine obžalovaného A.
B. a uložení mu trestu. Vychádzajúc zo správnych skutkových zistení okresného súdu a zo správnych
úvah z nich vyvodených, s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k právnemu záveru, podľa
ktorého je u obžalovaného A. B. potrebné aplikovať § 36 písm. p) Tr. zák. V dôsledku spáchania dvoch

zločinov zo strany obžalovaného A. B. musel odvolací súd aplikovať § 41 ods. 2 Tr. zák., čím sa musí
ukladať trest v prísnejšej trestnej sadzbe so zvýšenou hornou hranicou o jednu tretinu. Nakoľko sa
obžalovaný A. B. dopustil predmetných skutkov v rokoch 2003 – 2004, dospel odvolací súd k záveru,
že s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania vo veci ( 20-21 rokov od spáchania skutkov), súd v zmysle
§ 34 ods. 4 Tr. zák. pristúpil aj k aplikácii § 39 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Škodou väčšou
sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu
250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000 eur. Tieto hľadiská
sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

S prihliadnutím na novú úpravu rozdeľovania jednotlivých škôd podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. sa
v predmetnej veci v skutku pod bodom 1. jedná o spôsobenú škodu v celkovej výške 458.951,77
Eur a teda jedná sa o značnú škodu a pod bodom 2. sa jedná o spôsobenú škodu v celkovej výške
661.535,09 Eur a teda jedná sa o škodu veľkého rozsahu. Z toho dôvodu musel súd pristúpiť k aplikácii §

277a ods. 3 Tr. zák., kde je ustanovená trestná sadzba vo výmere 3-10 rokov. Za použitia § 41 ods. 2 Tr.
zák. sa zvýšila horná hranica o jednu tretinu, t.j. na 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Nakoľko odvolací súd
pristúpil aj k aplikácií § 39 ods. 1 Tr. zák., uložil obžalovanému A. B. trest odňatia slobody pod spodnú
hranicu trestnej sadzby a to vo výmere 2 roky a to nepodmienečne.

Krajský súd napokon pripomína, že trest plní funkciu ochrany spoločnosti nielen pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), ale aj voči ďalším občanom – potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti).

Pretotaktouloženýtrestpovažujeajodvolacísúdzaprimeranýtrest,dostatočnevystihujúcispoločenskú
nebezpečnosť konania páchateľa a zároveň za trest potrebný z hľadiska všeobecnej prevencie pred
páchaním obdobnej trestnej činnosti.

S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému A. B. je v zmysle § 34
ods. 1 Tr. zák. nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, na výkon ktorého sa obžalovaný
A. B. zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľkoobžalovaný A. B. doposiaľ nebol vo výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.