Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/15/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200328
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8523200328.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: W.. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom L. O. XXX, právne zastúpený: Langer Legal, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom Floriánska
19, 040 01 Košice, IČO: 55 222 226, proti žalovanému: AQUA - EKO, a.s., so sídlom Námestie sv.
Martina 9, 908 51 Holíč, IČO: 36 716 341, právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát so sídlom
Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa, o vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 29.11.2023 č.k. 5C/8/2023-78, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol, cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. “

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 123, § 126 ods. 1, § 628 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, § 132 ods. 1, 2, 3, § 149, § 151 ods. 1, 2, 3, § 183
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 21.03.2023 domáhal

vydania hnuteľných vecí: cestný prefabrikát železobetónový KZD I v počte 184 kusov. Tvrdil, že je
vlastníkom hnuteľných vecí špecifikovaných ako „Prefabrikát cestný železobetónový“ (ďalej aj „betónové
panely“), a že vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam mal nadobudnúť na základe darovacej zmluvy
uzatvorenej s pôvodným vlastníkom týchto hnuteľných vecí, a to spoločnosťou O. spol. s r.o., v ktorej
žalobca bol spoločníkom a konateľom. Bližšie okolnosti uzavretia darovacej zmluvy, teda miesto a čas,
kde malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy a osoby, ktoré mali túto darovaciu zmluvu uzatvoriť, žalobca v
žalobe neuviedol ani neoznačil. Až na pojednávaní dňa 02.11.2023 tvrdil, že k darovaniu malo dôjsť

niekedy v roku 2009, keď P. vyzvala spoločnosť O., s.r.o. na zaplatenie celej dlžnej čiastky a už na ďalší
deň po uplynutí splátkovej lehoty spoločnosť V., ktorá už neexistuje, zaplatila celú požadovanú sumu.
Panely boli niečo, čo firmu zaťažovalo, preto povedal spoločníkom (G., D.), že keď tam býva, že sa o tie
panely postará a použije podľa vlastných potrieb. Malo k tomu dôjsť v T., v sídle ich firmy, pričom podľažalobcu existenciu zmluvy potvrdil aj svedok W.. X. D., a to v trestnom konaní vedenom na OS v Starej
Ľubovni. Ďalej uviedol, že trestné oznámenie žalobcu bolo povereným príslušníkom PZ odmietnuté
a následnú sťažnosť žalobcu okresná prokuratúra uznesením zamietla. Žalobca neuviedol, čoho sa

malo týkať trestné oznámenie a voči komu malo byť podané, a predmetné uznesenia povereného
príslušníka PZ a okresnej prokuratúry k žalobe nepriložil ako dôkazy. V danom prípade mal súd zo
skutočností uvádzaných v žalobe, ako aj z vyjadrení žalovaného, za nesporné, že betónové panely, ktoré
sú predmetom konania, sú v súčasnosti v dispozícii žalovaného, ktorý ich užíva ako prístupovú cestu k
objektu: C. O. C. prvá etapa, okres D. P., katastrálne územie: L. O.. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2022

súd zistil, že uvedeného dňa spoločnosť O., spol. s.r.o. ako predávajúci previedol vlastnícke právo k
predmetu kúpy - ku všetkým cestným panelom tvoriacim časť prístupovej cesty od štátnej cesty X/XX po
C.O.C. nakupujúceho- spoločnosťAQUA-EKO,a.s. VbodeII.tejtozmluvyjeuvedené,žespoločnosť
AQUA - EKO dlhodobo využíva prístupovú trasu k C. O. C., ktorá bola vybudovaná z cestných panelov,
ktoré sú majetkom spoločnosti O., a to za účelom prístupu/užívania C. O. C.. Spoločnosť AQUA - EKO
z dôvodu poškodenia časti prístupovej cesty uvedenej v bode 1. tohto článku, pristúpila v roku 2020

a 2021 k jej oprave a obnove na vlastné náklady. Zmluvné strany s ohľadom na uvedené pristúpili k
uzatvoreniu právneho vzťahu, na základe ktorého budú časti prístupovej cesty, vybudovanej z cestných
panelov, prevedené zo spoločnosti O. na spoločnosť AQUA - EKO tak, aby jediným vlastníkom celej
prístupovej cesty vybudovaných z cestných panelov sa stala spoločnosť AQUA - EKO. Z článku III.
Predmet zmluvy, bod 3 označenej kúpnej zmluvy plynie, že predávajúci prevádza vlastnícke právo ku

všetkým cestným panelom tvoriacim časť prístupovej cesty od štátnej cesty X/XX po C. O. C., vedúcej po
pozemkoch parc. č. Q. XXX, Q. XXX, Q. XXX/X, Q. XXX/X (parcely evidované na LV č. XXXX, k. ú. L. O.)
a R. XXXX/X (Q. XXX/X) k C. O. C., stavba zap. na LV č. XXXX, k. ú. L. O., okres D. P., ktorú nerealizoval
kupujúci podľa bodu 2 tohto článku. Podľa článku III. Predmet zmluvy, bod 4. kúpnej zmluvy, kupujúci
sa zaväzuje zaplatiť za predmete kúpy kúpnu cenu vo výške 4.000 eur.

4. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval, že v predmetnom spore, teda v spore
o vydanie vecí má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom v žalobe označených hnuteľné veci a
z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje a rovnako bremeno tvrdenia, že sa vec nachádza u
žalovaného a že žalovaný vec zadržiava u seba neoprávnene, nedôvodne. Takýto nárok mu vyplýva z

ust. § 123, 126 Občianskeho zákonníka. Hmotnoprávnymi skutočnostiam významnými pre posúdenie
dôvodnosti jeho žaloby je, že žalobca je vlastníkom konkrétnych a nezameniteľne špecifikovaných
hnuteľných vecí, ktoré existujú v čase rozhodnutia súdu a že tieto hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére
žalovaného,ktorýbyvtakomprípadepreuvedenýsporbolpasívnevecnelegitimovaný.Ztohtobremena
tvrdenia má žalobca dôkaznú povinnosť v spore o vydanie veci preukázať, že veci nadobudol, že je

vlastník v žalobe označené hnuteľných vecí a následne potom preukázať že tieto výlučne jemu patriace
existujúce hnuteľné veci mu žalovaný nevydal a tieto nedôvodne zadržiava. Vykonaným dokazovaním
súd dospel k záveru, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné
bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že je vlastníkom hnuteľných vecí - betónových panelov, ktoré žiadal od
žalovaného vydať. Žalobca v podanej žalobe síce tvrdil, že predmetné hnuteľné veci nadobudol darom

od spoločnosti O. s.r.o. avšak v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k okolnostiam
uzavretia tejto darovacej zmluvy, teda nešpecifikoval, kedy mala byť uzatvorená, neuviedol, kde a kto
mal uvedenú darovaciu zmluvu uzatvoriť. Žaloba v tejto súvislosti v žalobe len odkázal na ním navrhnuté
dôkazy, teda výsluch žalobcu, žalovanej a W.. X. D.. Až na pojednávaní dňa 02.11.2023, na dotaz jeho
právneho zástupcu, uviedol, že k uzavretiu darovacej zmluvy malo dôjsť niekedy v roku 2009 v T., v sídle

ichfirmy,keďsvojimspoločníkom(vtedyspoločníkomspoločnostiO.,s.r.o.)povedal, žekeďžetambýva,
tak sa o tie panely postará a použije podľa vlastných potrieb a títo nemali námietky. Na tomto mieste súd
zdôraznil, že strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153
ods. 2 a 3, prípadne aj iné právne následky.

5. Pokiaľ žalobca navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov W.. X. D., štatutárneho orgánu
spoločnosti O., s.r.o., resp. štatutárneho orgánu žalovaného, výsluchom svedkov I.. P., W.. T., W..
M., ďalej vyžiadaním listín ČVS od žalobcu a následným pripojením spisu, k tomuto súd uvádza,
že vzhľadom na to, že v danom prípade zo strany žalovaného ani v žalobe a ani v replike zo dňa

27.07.2023 neboli produkované žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ohľadom uzatvorenia darovacej
zmluvy a nakoľko súd má za to, že predloženie skutkových tvrdení až na pojednávaní nie je včasné,
žalobca nepresvedčil súd o dôvodnosti, opodstatnenosti a potrebe vykonávania týchto dôkazov, a preto
vzhľadom na zásadu hospodárnosti konania, súd tieto dôkazy nevykonal.6. Súd ďalej uviedol, že ani v prípade, že by žalobca predniesol svoje skutkové tvrdenia včas, resp.
že by súd neuplatnil zásadu sudcovskej koncentrácie, nebolo by možné jeho žalobe vyhovieť, a to

pre absenciu (písomnej) formy darovacej zmluvy. Súd pritom poukázal na ustanovenie § 628 ods.
2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. V
prejednávanej veci z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 02.11.2023 vyplynulo, že k darovaniu, resp.
k ústnej darovacej zmluve malo dôjsť niekedy v roku 2009, keď majetok spoločnosti O., spol. s.r.o.

tvorili už len betónové panely, ktoré boli pre túto spoločnosť nepotrebné, resp. boli pre ňu záťažou,
a preto oznámil spoločníkom, že sa o tie panely postará, resp. použije ich podľa vlastných potrieb.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nešlo o reálnu zmluvu, keďže nedošlo k fyzickému
odovzdaniu betónových panelov, nakoľko sám žalobca uviedol, že ich použije podľa vlastných potrieb.
Teda išlo o konsenzuálnu zmluvu, na základe ktorej by došlo k reálnemu odovzdaniu až v budúcnosti,
a pre takúto darovaciu zmluvu je zákonom stanovená obligatórne písomná forma, čo v danom prípade

žalobca nepreukázal a napokon ani netvrdil, keďže sám uviedol, že malo ísť o ústnu darovaciu zmluvu.
Preto súd dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalovanému, ako procesne úspešnej strane

konania, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe vyhovel, alternatívne aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietal porušenie práva na spravodlivý proces z dôvodu, že súd nevyhovel jeho žiadosti o odročenie
pojednávania v situácii, kedy od prevzatia právneho zastúpenia žalobcu advokátom do momentu
uskutočnenia pojednávania vo veci zostávali iba necelé štyri dni, v dôsledku čoho nebol žalobcovi a jeho
právnemu zástupcovi poskytnutý dostatok času na prípravu v zmysle ust. § 178 ods. 2 CSP. Rovnako

namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Súd prvej inštancie v dôsledku neadekvátnej diskrečnej úvahy aplikoval sankčné dôsledky
sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP, v dôsledku čoho neprihliadal na návrhy žalobcu,
resp. jeho právneho zástupcu na doplnenie dokazovania. V ďalšom namietal nesprávne skutkové
zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, nakoľko súd vychádzal zo skutkových záverov bez riadne

vykonaného dokazovania. Nesprávne vyhodnotil vlastnícke právo k sporným hnuteľným veciam na
základe žalovaným predloženého dôkazu - Kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2022, pričom konajúci súd
nezohľadnil námietky žalobcu, že žalovaný v iných súvisiacich trestných konaniach prezentoval svoje
vlastnícke právo ku predmetu tohto sporu dávno pred jej uzavretím. Súd prvej inštancie sa rovnako
nezaoberal námietkou absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.05.2022. Odôvodnenie rozsudku

uvedené v bode 44. nepovažuje za riadne, pričom súd dôvody opieral najmä o závery uznesenia
NS SR sp. zn. 1Obdo/19/2024 zo dňa 29.07.2015 (R 24/2016), na ktoré spolu s uznesením NS
SR sp. zn. 6Cdo/75/20212 zo dňa 08.08.2012 poukázal rovnako v odôvodnení svojho rozhodnutia.
Namietal, že skutkové okolnosti v oboch prípadoch sa diametrálne líšia, čo súd prvej inštancie nijako
nezohľadnil. Rozhodnutia NS SR sa zaoberajú odročením pojednávania v obchodnoprávnom spore

medzi dvoma podnikateľmi, pričom išlo o zmenu právneho zastúpenia. O odročenie pojednávania
žiadal žalovaný prvý a jediný krát. Navyše pre jeho žiadosť boli dané konkrétne skutkové okolnosti,
resp. objektívne dôvody, vo svetle ktorých je zrejmé, že cieľom postupu odvolateľa nebolo účelovo
zaťažiť priebeh konania obštrukciami, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie. Poukázal na skutočnosť,
že o nariadenom pojednávaní sa dozvedel len 7 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Dňa

30.10.2023 si žalobca zvolil právneho zástupcu, o čom súd informoval, a zároveň požiadal o odročenie
predmetného pojednávania, pričom apeloval na krátkosť času od prevzatia právneho zastúpenia do
termínu nariadeného pojednávania. Súd tejto žiadosti nevyhovel a žalobca aj jeho právny zástupca sa
z opatrnosti pojednávania zúčastnili. Týmto procesným postupom mu súd prvej inštancie znemožnil
uskutočňovanie jeho procesných práv, a to najmä právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať

zvoleným zástupcom a právo konať pred súdom, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Žalobcovi bola odňatá možnosť riadne a kvalifikovane presadzovať uplatnený nárok,
čo v konečnom dôsledku viedlo k zamietnutiu žaloby. Právny zástupca žalobca predložil na pojednávaní
návrhy na doplnenie dokazovania, a to výsluchom členov štatutárneho orgánu žalovaného a výsluchomsvedkov za účelom preukázania vlastníckeho práva žalobcu k sporným hnuteľným veciam, pričom
žiadal o poskytnutie priestoru na oznámenie čísel dôkazne významných trestných konaní. Súd prvej
inštancie však na tieto návrhy neprihliadol s poukazom na inštitút sudcovskej koncentrácie konania

podľa § 153 CSP vychádzajúce z toho, že ich predloženie na pojednávaní nie je včasné. Zákon
súdu umožňuje omeškanie procesného úkonu ospravedlniť, t.j. poskytnúť strane lehotu na dodatočné
splnenie povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy v súlade s § 181 ods. 4 CSP. Preto hodnotí skutkový záver
súdu prvej inštancie ako predčasný a nepodložený. Namietal absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy zo
dňa 16.05.2022 z dôvodu jej obsahu, teda pre neurčitosť. Predmet je definovaný ako „všetky cestné

panely“, čo nie je z pohľadu určitosti možné považovať za určitý predmet prevodu.

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode
9., v ktorom uviedol, že žaloba bola podaná na súde dňa 21.03.2023. Dňa 27.06.2023 bolo žalobcovi
doručené vyjadrenie žalovaného, a zároveň výzva, aby sa k tomuto vyjadreniu vyjadril v lehote 15 dní
od doručenia tejto výzvy. Už vtedy mohol žalobca reagovať a zvoliť si právneho zástupcu, ktorého si

však zvolil až v predposledný deň pred termínom pojednávania vo veci. Žalobca ani len netvrdil, že by
existovali nejaké dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by tak nemohol urobiť skôr. Vzhľadom
na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 02.11.2023, kedy uviedol, že so žalovaným vedie niekoľko
súdnych sporov od roku 2009, nemožno žalobcu označiť ako neskúseného vo vzťahu k priebehu
civilného sporového konania. Zdôraznil, že Civilný sporový poriadok nediferencuje procesné práva a

povinnosti v prípade podnikateľov a v prípade nepodnikateľov. Je preto absolútne irelevantné, či ide o
obchodnoprávny spor a lebo civilný spor. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého súd
odoprel žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi lehotu na prípravu pred pojednávaním podľa § 178 ods.
2 CSP, keďže táto bola v prípade, kedy sa žalobca dozvedel o pojednávaní 12 dní vopred, nepochybne
zachovaná. V prejednávanej veci ide o skutkovo jednoduchý spor, teda pomerne stručný obsah súdneho

spisu mal žalobca k dispozícii aj prostredníctvom nahliadnutia do elektronického súdneho spisu, čo z
neznámych dôvodov zrejme využité nebolo. K namietanej realizácii koncentrácie konania uviedol, že
žalobca bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril k vyjadreniu žalovaného k
žalobe, pričom bol upozornený že na neskôr predložené a označené dôkazy a skutočnosti súd nemusí
prihliadať. Skutkové zistenia nemožno považovať za predčasné z dôvodu, že zo samotnej výpovede

žalobcu vyplýva, že nemohlo ísť o reálnu darovaciu zmluvu, teda išlo nepochybne o absolútne neplatný
právny úkon. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

10. Žalobca vo svojej replike uviedol, že zotrváva na obsahu svojho odvolania, pričom doplnil, že

skúsenosť žalobcu nie je v prejednávanej veci relevantná. Argumentoval, že žije v okrese D. P., v ktorom
nemá vybudované vzťahy s právnymi zástupcami, preto hľadal právneho zástupcu v T.. Predchádzajúci
právni zástupcovia žalobcu už advokáciu nevykonávajú. V ďalšom uviedol, že žalovaný sa procesným
postupom súdu vyhol dokazovaniu, keďže žalobca v konaní namietal absolútnu neplatnosť kúpnej
zmluvy. Štatutárni zástupcovia žalovaného, ktorých žalobca navrhol vypočuť ako svedkov, sa na

pojednávaní nezúčastnili, svoju neprítomnosť ospravedlnili. Súd však znemožnil žalobcovi vykonať
výsluch strán sporu.

11. Žalovaný vo svojej duplike zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu
týkajúcu sa zvolenia si právneho zástupcu, koncentrácie konania, ako aj samotného skutkového stavu.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania,
pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

13. Odvolací súd sa vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu zaoberal najprv tým, či postupom súdu
prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám
uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, žeby došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (odvolací dôvod uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP).

14. Žalobca namietal, že nebola splnená zákonná podmienka na prípravu na pojednávanie z dôvodu, že
dňa 20.10.2023 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň 02.11.2023, pričom právneho
zástupcu si zvolil 30.10.2023. Vo vzťahu k tejto odvolacej námietke odvolací súd zastáva názor,že udelenie plnomocenstva a nedostatok času na oboznámenie sa so spisom právnym zástupcom
žalobcu,neboldôležitýmdôvodomnavyhoveniežiadostižalovanýchoodročeniepojednávaniavzmysle
ust. § 178 ods. 2 CSP. Dôležitý dôvod v zmysle § 183 ods. 1 CSP môže byť vyvodzovaný len zo

skutočností, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu
so zreteľom na všetky okolnosti vážna. Vážnosť skutočnosti svojou povahou musí spočívať v
znemožnení každej sporovej strane súdneho konania za rovnakých okolnostní účasť na súdnom
pojednávaní. Skutočnosť zároveň musí byť súčasne ospravedlniteľná, teda všeobecne prijímaná
ako odpustiteľná. Taktiež skutočnosť musí byť aj nepredvídateľná, teda stranou nepredvídaná

alebo neočakávaná, neodvrátiteľná, teda neumožňujúca strane prijať opatrenie prekonávajúce príčinu
neúčasti na pojednávaní a v poslednom rade aj náhla, vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca
strane sporu uskutočniť kroky vedúce k jej účasti na pojednávaní.

15. Dôvod vymedzený v odvolaní žalobcu, že nebola splnená zákonná podmienka na prípravu
pojednávania, preto nemožno kvalifikovať za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Predvolanie na

nariadený termín pojednávania dňa 02.11.2023 bolo žalobcovi doručené 20.10.2023, teda s časovým
predstihom presahujúcim zákonnú 5-dňovú lehotu, čím bol vytvorený dostatočný priestor na prípravu
na pojednávanie. Odvolací súd zastáva názor, že udelenie plnomocenstva a nedostatok času na
oboznámenie sa so spisom, nie je v danom prípade dôležitým dôvodom pre vyhovenie žiadosti o
odročenie pojednávania. Zo spisu nevyplýva, žeby žalobca nemal dostatok času zvoliť si právneho

zástupcu, ktorý by bol schopný v zostávajúcom čase do nariadenia pojednávania oboznámiť sa s
obsahom spisu a zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní. Žaloba bola podaná v mesiaci marec 2023,
žalobcabolvyzvanýnavyjadreniesakvyjadreniužalovanéhokžalobe,naktorúnereagoval.Odpodania
žaloby do termínu nariadeného pojednávania ubehlo viac ako 7 mesiacov. Ak za daného stavu súd prvej
inštancie prejednal a rozhodol vec, žalobcovi neodňal jeho možnosť konať pred súdom, keďže dodržal

postup v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP.

16. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol v zásade žiadne relevantné
skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie, a
s ktorým by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko
dokazovanie, ktoré bolo možné z návrhov strán, v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe zisťoval
rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom a na ich
základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku. Na vec správne aplikoval

zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k
zamietnutiu žaloby riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými
relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých
právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

17. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôvody je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať

(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva
pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho účastníka, ktorý

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd

vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

18. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Predpokladomdôkaznejpovinnostijetvrdenieskutočnostistranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná
väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia teda neunesenie

bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak
v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou
za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné
skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaní hypotézou hmotnoprávnej

normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne jednak rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané a jednak
nositeľa dôkazného bremena.

19. Podľa Čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel
k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam a vec správne právne posúdil, pokiaľ žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo
znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu
konania, ale iba v určenom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii

konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje za zákonom ustanovených podmienok procesnoprávne
účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada.
Koncentrácia konania má za následok osobitné procesnoprávne sankcie v podobe neúčinnosti
procesného úkonu strany sporu za to, že strana porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia
sporu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro

vykonanými procesnými úkonmi. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či
prípadné omeškania procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v
tom, že súd na procesný úkon neprihliadne a tým mu neprizná procesné účinky. Ustanovenie § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v čl. 5

CSP, podľa ktorého môže súd v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú
k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 153 CSP ustanovuje právnu povinnosť a sankciu za
jej porušenie. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. V prípade porušenia tejto povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná
v § 153 ods. 2, 3 CSP, príp. aj iné právne následky. Predloženie prostriedkov procesného úkonu a

prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhá veta CSP. Procesný
úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala
starostlivo (subjektívne hľadisko). Neaplikuje sa, ak osobitná úprava poskytuje strane sporu lehotu na
vykonanie určitého procesného úkonu. Lex specialis k § 153 ods. 1 druhá veta CSP je v označenom
zmysle ustanovenie § 167 CSP. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného

k žalobe (§ 167 ods. 2 a 4) a prostriedky procesného útoku, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalobcu k
vyjadreniu žalovaného k žalobe (§ 167 ods. 3) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa
§ 167 CSP. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného
útoku alebo prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr.

právna zložitosť veci) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť
určité skutočnosti).

22. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca podal žalobu na súd dňa 21.03.2023. Súd prvej inštancie
písomnou výzvou zo dňa 23.05.2023 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia

uzneseniavyjadrilkžalobe.Dňa20.06.2023bolosúdudoručenévyjadreniežalovanéhoprostredníctvom
splnomocneného advokáta. Uznesením zo dňa 21.06.2023 bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní od
jeho doručenia sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného k žalobe, označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, pričom uviedol, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusíprihliadať, o čom žalobcu zároveň poučil. Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.07.2023 žalobca
žiadal o predĺženie lehoty na podanie písomného vyjadrenia, čo odôvodnil tým, že má záujem poveriť
zastupovaním v prejednávanej veci advokáta za účelom kvalifikovaného vyjadrenia sa k vyjadreniu

žalovaného. V ďalšom uviedol, že pre prebiehajúce dovolenkové obdobie je prevzatie zastupovania
advokátom sťažené z objektívnych príčin, preto si vyžaduje dlhší čas. Súd prvej inštancie tejto žiadosti
žalobcu vyhovel a predĺžil lehotu na podanie vyjadrenia do 31.07.2023. Dňa 27.07.2023 bolo súdu
doručené písomné vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe. K tomuto sa žalovaný vyjadril
písomným podaním zo dňa 04.09.2023, ktoré bolo žalobcovi zaslané na vedomie a k tomuto sa už

nevyjadril. Dňa 20.10.2023 bolo žalobcovi doručené predvolanie na pojednávanie na deň 02.11.2023 a
31.10.2023 bolo súdu doručené oznámenie o právnom zastúpení žalobcu a ospravedlnenie neúčasti a
žiadosť o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 31.10.2023 žiadosť právneho
zástupcu o odročenie pojednávania nevyhovel. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 02.11.2023 vyplýva,
že tohto sa zúčastnili aj žalobca a jeho právny zástupca, pričom až na pojednávaní žalobca navrhol
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení.

23. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to
povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno
tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti
tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti relevantne tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu.

Táto sankcia má podobu prehry sporu, teda sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Procesnej
povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť
tvrdené skutočnosti. Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia
žalovaného sú prostriedkami procesnej obrany. Predloženie skutkových tvrdení podlieha sudcovskej a
zákonnej koncentrácii konania.

24. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že odvolateľ v konaní pred súdom
prvej inštancie dostatočne nekonkretizoval rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa darovania hnuteľnej
veci, najmä kedy presne k darovaniu malo dôjsť, či valné zhromaždenie odsúhlasilo bezodplatný prevod
betónových panelov na žalobcu, ktorý z konateľov mal konať v mene obchodnej spoločnosti O. s.r.o. pri

bezodplatnom prevode a pod. Žalobca v konaní nepreukázal, že mal ako obdarovaný nadobudnúť na
základe darovacej zmluvy vlastnícke právo k hnuteľným veciam uvedeným v podanej žalobe. Ak žalobca
tvrdil, že je vlastníkom betónových panelov, bolo na ňom, aby svoje skutkové tvrdenia aj preukázal.
Žalobca však nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné posúdiť
uplatnený nárok ako oprávnený. Naopak žalovaný kúpnou zmluvou zo dňa 16.05.2022 uzatvorenou

medzi predávajúcim, spoločnosťou O. s.r.o. a žalovaným ako kupujúcim preukázal vlastnícke právo
žalovaného k predmetným hnuteľným veciam (č. l. 33). Žalovaný teda platne nadobudol vlastnícke právo
k hnuteľným veciam - betónovým panelom od obchodnej spoločnosti O., s.r.o., a preto žaloba žalobcu
o vydanie veci je nedôvodná.

25. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že žalobcovi nič nebránilo, aby si zvolil právneho zástupcu skôr,
ako to sám uviedol už v žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v mesiaci júl
2023, teda takmer štyri mesiace pred nariadeným pojednávaním. Teda žalobcovi nič nebránilo postupom
podľa § 167 ods. 3 CSP uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Za danej situácie predloženie prostriedkov procesného útoku zo strany žalobcu až na pojednávaní, nie

je možné považovať za včasné, keď žalobca ako strana sporu neuvádzal v spore také skutočnosti,
ktoré mu bránili vykonať ich skôr, ak by konal starostlivo. Keďže neexistujú osobitné dôvody, platí, že
predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nebolo včasné. Pokiaľ
potom za daného stavu súd prvej inštancie oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku
žalobcu neospravedlnil a neprihliadol na návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania prednesené až na

pojednávaní, rozhodol v súlade s ustanovením o sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP,
keďže by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania.

26. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie

uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP, a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie

otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

27. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací
dospelkzáveru,ževdanejprávnejvecidoposiaľvykonanýmdokazovanímbolipreukázanérozhodujúce
skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd

prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná a ktoré nie.

28. Pretože žalobca neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti v odvolaní, ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový alebo právny stav odvolacím súdom, odvolací súd konštatujúc vecnú správnosť

rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).