Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 61C/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124208832
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7124208832.1

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti
odporcovi: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. , F. A. X, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa:

I. Z a k a z u j e odporcovi vstupovať do bytu č. 7 na 4. poschodí, vchod 73, v bytovom dome súp. č.
XXXX na pozemku parc. č. 2774, v k. ú. G., obec D.- A. D., H. D. I., stavba evidovaná na LV č. XXXX.
II. Z a k a z u j e odporcovi p r i b l i ž o v a ť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m s tým,
že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov
činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu
vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
IV. U k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti
odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
V. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške

ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2024 domáha, aby súd odporcovi zakázal
vstupovať do bytu špecifikovanom vo výrokovej časti tohto uznesenia a do spoločných priestorov
bytového domu a priestoru pred a za týmto bytovým domom a zákazu priblíženia sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou pre procesné úkony súdu, orgánov činných v trestnom konaní
alebo iných orgánov verejnej moci. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania.

2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom boli rozvedení rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn.
80P/109/2023 zo dňa 18.3.2024 a maloleté deti D. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. X.X.XXXX boli
zverené do jej osobnej starostlivosti s úpravou styku s odporcom. Žalovaný toho času žije so svojou
novou partnerkou, s ktorou čaká dieťa na chate v obci A., no naďalej užíva spoločný byt. Byt sa nachádza
vbezpodielovomspoluvlastníctve.MajúeštejednuplnoletúdcéruK.B.,ktoráužsniminežijevspoločnej
domácnosti. Odporca sa k navrhovateľke správa dlhodobo násilne, v minulosti ju opakovane fyzicky

napádal a to tak, že ju chytil za ruku, lomcoval s ňou, strkal do nej a fackoval ju. Po jednom takom
útoku bola asi 30 sekúnd v bezvedomí. Opakovane sa jej vyhrážal zabitím, hovoril, že „keby som mohol,
zabijem ťa teraz“. Izoloval ju od rodiny, nechcel, aby sa stretávala so svojou sestrou, s otcom a jeho
sestrou. Kontroloval ju, žiadal si výpis hovorov, sledoval jej polohu cez aplikáciu. Vulgárne jej nadával.
Ponižoval ju tým, že mal mimomanželské známosti, bol jej opakovane neverný. Ostatný rok začal užívať
alkohol, vtedy je ešte viac agresívnejší a vulgárnejší. V minulosti napadol aj dcéru K.. Naposledy dňa

24.4.2024chcelodporcavziaťzbytuelektroniku,včommuchcelazabrániť,pretojuodporcachytilzcelej
sily a sotil ju do vchodových dverí, kde si udrela hlavu, ľavú ruku a rameno. Následne vyhľadala lekárskeošetrenie na urgentnom príjme UNLP v Košiciach a na chirurgii, kde jej bolo diagnostikované povrchové
poranenie vlasatej kože hlavy- pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie
pleca a ramena. Dňa 24.4.2024 podala oznámenie o spáchaní priestupku. Polícia následne odporcu

vykázala z bytu.
3. Navrhovateľka má obavu, že svoje vyhrážky môže odporca naplniť. Násilné správanie odporcu má
negatívny vplyv aj na maloleté deti. Z bytu sa nikdy nevysťahoval, chodí do neho a užíva ho. Ak súd
nevyhovie návrhu a nezakáže odporcovi vstupovať do bytu a bytového domu, bude sa ju snažiť fyzicky
vyhľadať na verejnosti a bude jej vulgárne nadávať, alebo ju fyzicky napadne.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložil list vlastníctva č. XXXX, kat.
úz. G., obec D.- A. D., H. D. I., upovedomenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 24.4.2024,
úradný záznam o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 24.4.2024, lekárske správy o jej zdravotnom
stave a oznámenie o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. zo dňa 24.4.2024.
5.ZvýpisuzLVč.XXXX,kat.úz.G.,obecD.-A.D.,okresKošiceIIsúdzistil,ženavrhovateľkaaodporca
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 7, nachádzajúcom sa na 4. poschodí, vchod č. 73 v bytovom

dome súp. č. 1293, na základe kúpnej zmluvy V-2872/2007 z 23.4.2007- 406/7.
6. Z upovedomenia OOPZ Košice- KVP o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 24.4.2024
a zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 24.4.2024 mal súd preukázané, že dňa 24.4.2024 o 11.55
hod. bolo prijaté oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1,
písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého je podozrivý E. B., nar. X.X.XXXX, trvale

bytom D., C. XX tým, že dňa 24.4.2024 v čase okolo 7.00 hod v byte na ulici C. XX L. D. po tom, čo si
z uvedeného bytu chcel zobrať rôznu elektroniku a poškodená A. B., nar. XX.X.XXXX, mu v tom chcela
zabrániť, tak A. B. z celej sily chytil, sotil ju do vchodových dverí, kde si udrela hlavu, ľavú ruku a ľavé
rameno. So zranením oznamovateľka navštívila zdravotnícke zariadenie, pričom lekár J. M. konštatoval,
žesajednáoľahkýúrazspredpokladanoudobouliečeniado7dní.Ztohtodôvodubolodporcavykázaný

zo spoločného obydlia dňa 24.4.2024 v čase o 13.30 hod. Vykázanie odporcu zo spoločného obydlia
mal súd preukázané aj z úradného záznamu OOPZ Košice KVP č. ORPZ-KE-OPP9-168/2024-P zo dňa
24.4.2024
7. Z lekárskej správy J. N. M. zo dňa 24.4.2024 mal súd preukázané, že navrhovateľka po napadnutí
manželom utrpela nasledovné zranenia: bolesť hlavy a opuch v oblasti záhlavia, bolesti krčnej chrbtice,

hybnosť redukovaná pre bolesti, bolesti v oblasti ľavého ramena, hybnosť redukovaná pre bolesti.
Predpísaný jej bol extenčný golier molitanový a Novalgin. Z lekárskej správy J. A. zo dňa 26.4.2024
mal súd preukázané diagnózy: S00.05 Povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: pomliaždenie, S13.4
Vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a S40.0 Pomliaždenie pleca a ramena.
8. Lustráciou v súdnom manažmente súd zistil, že rozsudok Mestského súdu Košice č.k. 80P/109/2023-

178 zo dňa 18.3.2024 o rozvode navrhovateľky a odporcu a úprave rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode ešte nenadobudol právoplatnosť.
9. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia.
12. Podľa § 325 ods. 2, písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24

hodín od doručenia návrhu.
14. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

16. Podľa § 332 ods. 2 CSP, neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
17. Podľa § 336 ods. 1 veta prvá CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.18. V zmysle § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie
obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi.

19. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto
navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí
osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým

osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov,
ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné.

20. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň
osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,

strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie.
21. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností
potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie

neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť.
22. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného
opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením
by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.

23. Z obsahu podania navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na
ochranu svojho zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi vstupovať do bytu, ktorý
je uvedený vo výroku rozhodnutia, a ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu,
ako aj do spoločných priestorov bytového domu, do priestoru pred a za bytovým domom a zároveň sa
domáhala uloženia zákazu odporcovi približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou účasti

na procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov verejnej moci.
24. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel
k záveru, že je dôvodný. Navrhovateľka týmto návrhom žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia
z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, nie z obavy z ohrozenia exekúcie,
preto súd dospel k záveru, že z povahy a obsahu nároku navrhovateľky, je vydanie zabezpečovacieho

opatrenia vylúčené.
25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je to, že povinná
osoba je podozrivá z násilia, ako fyzického tak aj psychického.
26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 5 M Cdo 10/2012: „Násilie je možno vo všeobecnosti
definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo

skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo
má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená
najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu
druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho

osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť,
jezdrojombezmocnostiobeteasúčasneprejavomprežívaniamocipáchateľanásilianadsvojouobeťou.
Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou
obeťou,ktorájevtýchtoprípadochbezmocná.Tátobezmocnosťbývačastýmcieľompáchateľa,ktorému
tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne,

spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne vnej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné
vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie,
ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné

poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým
násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj
nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení

násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako
akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania
slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne
dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom
prostredí obete.“

27. Súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu
medzi stranami sporu - preukázala, že ich manželstvo bolo rozvedené (hoci ešte nie právoplatne) a
maloletédcéryzverenédostarostlivostinavrhovateľky,sktorýmižijevbytepatriacomdobezpodielového
spoluvlastníctva sporových strán. Navrhovateľka osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu

neodkladnej úpravy pomerov, keďže predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä upovedomením
o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, lekárskymi správami a
záznamom o podaní oznámenia za účelom oznámenia priestupku podľa ust. § 49 ods. 1, písm. e)
zákona č. 372/1990 Zb., osvedčila existenciu dôvodného podozrenia, že odporca sa k navrhovateľke
správa násilne. Z lekárskych správ mal súd preukázané, že po napadnutí navrhovateľky odporcom dňa

24.4.2024 jej spôsobil povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie
krčnej chrbtice a pomliaždenie pleca a ramena, o čom urobila navrhovateľka oznámenie o priestupku.
Z tohto dôvodu bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka uviedla, že v tomto prípade
ideoopakovanéadlhodobénásilie(čiužfyzickéalebopsychické),čománegatívnydopadajnamaloleté
deti. Uložením požadovaného obmedzenia odporcovi- nevstupovať do predmetného bytu, objektívne

možno dosiahnuť ochranu navrhovateľky spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie.
28. Zároveň mal súd za to, že je odôvodnené aj uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke,
nakoľko navrhovateľka má z odporcu strach a obáva sa stretnutia s odporcom. Uloženie neodkladného
opatrenia je dôvodné, nakoľko konaním odporcu môže byť ohrozená jej telesná integrita alebo duševná
integrita. Podľa tvrdení navrhovateľky, odporca začal ostatný rok užívať alkohol, čo u neho stupňuje

agresivitu. Konflikty medzi nimi vznikajú aj z dôvodu snahy navrhovateľky vyriešiť vysporiadanie
spoločne nadobudnutého majetku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá
okamžitáaefektívnasúdnaochrana,čobudenaplnenéajuloženímzákazupriblíženiazdôvodu,abysúd
zabránil prípadným ďalším útokom (psychickým i fyzickým) odporcu voči navrhovateľke. Preto vyhovel
návrhu aj v časti uloženia zákazu priblíženia, pričom mal súd za to, že na ochranu navrhovateľky je

postačujúca vzdialenosť v rozsahu 10 m. Zároveň súd nenariadil zákaz vstupu odporcovi do spoločných
priestorov bytového domu a do priestoru pred a za bytový dom, nakoľko uvedené subsumuje uložený
zákaz priblíženia. Preto v prevyšujúcej časti návrh vo výroku III. zamietol.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré navrhovateľka osvedčila, súd dospel k záveru
o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia, o čom rozhodol vo výroku I. a II. tohto uznesenia.

30. Nakoľko ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd vo výroku IV. uložil
navrhovateľke povinnosť podať žalobu voči odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo
úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorou je možné dosiahnuť úpravu pomerov vo veci samej. Ak

navrhovateľka v stanovenej lehote nepodá predmetnú žalobu, súd aj bez návrhu neodkladné opatrenie
zruší v zmysle ust. § 336 ods. 3 CSP.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku V. podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd priznal
úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi.
Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaMestskýsúdKošice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody

neexistovali (§ 389 ods. 1 CSP).