Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-71S/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6018200606
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2024:6018200606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. A. B. - AISA, so
sídlom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., IČO: 411 368 02, zastúpený zamestnancom na základe poverenia:
F. G. E., bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 424 995 00 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101235690/2018 z 27. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu ako u daňového subjektu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj „orgán
verejnej správy prvého stupňa“ alebo „správca dane“) vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov za
zdaňovacie obdobie 2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 102042847/2017
zo dňa 26.09.2017. Protokol bol žalobcovi (ďalej aj „daňový subjekt“) doručený dňa 06.10.2017 spolu

s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedených v protokole. Daňový subjekt k protokolu podal námietky
vo vyjadrení, ktoré boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 13.12.2017.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 100318911/2018 zo dňa 07.02.2018
vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový poriadok“) rozdiel dane
v sume 48 215,23 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2013. Správca dane uviedol, že rozdiel dane medzi

daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním a daňou zistenou správcom dane je 48 215,23 Eur.

3. Správca dane neuznal daňové výdavky uplatnené v roku 2013 súvisiace s vykonaním stavebných
prác, nakoľko žalobca nepreukázal také skutočnosti a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdzovali
reálne uskutočnenie uvedených činností dodávateľmi uvedenými na faktúrach a ktoré by preukazovali
skutočnostipotrebnénauznanietýchtovýdavkovakodaňovýchvýdavkov.Žalobcanepredložilsprávcovi
dane také dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované skutočnosti sú v súlade so skutkovým

stavomveci.JednalosaodaňovévýdavkyzdodávateľskýchfaktúroddodávateľaG.D.,B.XXX,XXXXX
D., IČO: 37 551 329, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: B. (ďalej len „G. D.“) za práce – mechanické zbavenie
korózie a odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií,
stavebné práce, čistiace a upratovacie práce, uhradené v hotovosti a taktiež dodávateľské faktúry oddodávateľa MAVERICK s.r.o., Súhradná 152, 962 33 Budča, IČO: 36648809, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ
DPH:B.,(ďalejlen„MAVERICKs.r.o.“) zapráce–mechanickézbaveniekorózie,odmastenieaošetrenie
antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií a stavebné práce uhradené v hotovosti.

4. Správca dane ďalej konštatoval, že na základe výsledkov rozsiahleho preverovania prišiel na
skutočnosti, ktoré preukazujú, že nebol predložený relevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli
vykonané dodávateľmi kontrolovaného daňového subjektu, čím nebola splnená podmienka preukázania
výdavkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z..

5.Vočiuvedenémurozhodnutiuorgánuverejnejsprávyprvéhostupňapodalžalobcaodvolanie,oktorom
rozhodolžalovanýrozhodnutímč.101235690/2018zodňa26.07.2018tak,žeprvostupňovérozhodnutie
potvrdil.

6. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane a uviedol, že daňovou kontrolou bolo zistené, že

daňový subjekt v kontrolovanom daňovom období zaúčtoval do nákladov a zároveň ich zahrnul do
daňovým výdavkov, na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa G. D. a na základe faktúr od
dodávateľa MAVERIC s.r.o., predmetom ktorých boli stavebné práce, náklady na mechanické zbavenie
korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií
a stavebných prác. Žalovaný okrem zopakovania argumentácie správcu dane v prvostupňovom

rozhodnutí uviedol, že správca dane vyvinul maximálne úsilie, aby uskutočnil výsluch svedka G. D..
Menovaný predvolanie ako aj opakované predvolanie prevzal, ani raz však svoju neúčasť na svedeckej
výpovedi neospravedlnil a neskontaktoval sa so správcom dane. G. D. sa nepodarilo k svedeckej
výpovedi predviesť ani OR PZ SR Zvolen a to z dôvodu nezastihnutia v mieste trvalého bydliska.
Pritom podľa lekárskej správy bola mobilita pacienta obmedzená na pohyb doma. Účasť G. D.

na svedeckej výpovedi nezabezpečil ani daňový subjekt a preto na základe uvedených skutočností
žalovaný vyhodnotil konanie svedka ako účelové obchádzanie jeho zákonných povinností. Žalovaný
ďalej uviedol, že dospel k záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nebolo
preukázané, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach od podnikateľa G. D. a spoločnosti
MAVERIC s.r.o. boli pre daňový subjekt vykonané resp. subdodávateľsky zabezpečené inými subjektmi

a tým nebolo preukázaná opodstatnenosť uplatnenia fakturovaných nákladov v sume 196 200,50 Eur
v daňových výdavkoch.

Správna žaloba a žalobné body

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmať zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
ako aj rozhodnutia správcu dane, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

8. Žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa žalovaného so všetkými

námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní. Zároveň absentuje hodnotenie dôkazov v prospech aj
neprospech žalobcu a rovnako absentuje, akými úvahami sa daňové orgány spravovali pri hodnotení
všetkých dôkazov a vo vzájomnej súvislosti. Uviedol, že ak správca vychádza z ust. § 24 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. tak potom nesprávne právne vec posúdil, nakoľko predložené doklady a ani úhrada
tovaru v celom daňovom konaní nebola popretá. Žalobca namietol, že mu nie je zrejmé, a správca

dane to ani nikde neuviedol, akými inými dostupnými a hodnovernými dôkazmi mal povinnosť ešte
disponovať, aby vyvrátil pochybnosti správcu dane a aby si splnil dôkaznú povinnosť. Zároveň uviedol,
že rozhodnutie je podľa neho nezákonné, nakoľko jeho vydaniu prechádzal nezákonný postup správcu
dane pri výkone daňovej kontroly. Pri vypracovaní a doručení protokolu a pri výkone vyrubovacieho
konania došlo k porušeniu zákona, nakoľko v administratívnom spise absentuje zápisnica z úkonu

odovzdania protokolu spolu s výzvou, nakoľko správca dane doručil protokol spolu s výzvou z daňovej
kontroly za obdobie rok 2013, a to žalobcovi, v rámci výkonu inej daňovej kontroly. Ďalej žalobca
namietol, že správca dane vykonával predmetnú daňovú kontrolu od 05.12.2016 a až dňa 18.09.2017
žalobcu oboznámil s podozrením, že tento účtoval výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom
a ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, pričom následne správca dane

dňa 26.09.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly a dňa 06.10.2017 ho osobne odovzdal žalobcovi.
Z tohto dôvodu žalobcovi nebolo zo strany správcu dane umožnené počas výkonu daňovej kontroly
uniesť svoju časť dôkazného bremena, nakoľko o skutočnostiach, ktoré mal preukazovať, nebol zo
strany správcu dane ani informovaný ani správcom dane na žiadny takýto úkon vyzvaný.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, a to k námietkam týkajúcim sa spôsobu doručenia
protokolu, že zo spisového materiálu predloženého k odvolaciemu konaniu vyplynulo, že so žalobcom
bol telefonicky dohodnutý spôsob prevzatia protokolu, pričom bol o tejto skutočnosti vyhotovený úradný
záznam. Žalobca sa v dohodnutom termíne na úrad dostavil a prevzatie dokumentov písomne potvrdil.
Túto skutočnosť nenamietal a zároveň takýmto postupom nebol žalobca na svojich právach dotknutý.

V priebehu daňovej kontroly sa žalobca zúčastnil všetkých ústnych pojednávaní u správcu dane.
Bol upovedomený o vypočutiach svedkov, ktoré sa konali za účelom overenia správnosti, pravdivosti
alebo úplnosti dokladov ním predložených alebo o pravdivých údajoch v nich uvedených. Žalobca
bol upovedomený aj o troch termínoch vypočutia svedka G. D., ktorý mal byť dodávateľom žalobcu
ako fyzická osoba a zároveň bol v roku 2013 jediným konateľom dodávateľskej spoločnosti MAVERIC
s.r.o. Žalovaný ďalej uviedol, že v zápisnici zo dňa 18.09.2017 bol žalobca pre svoje osobné kontakty

s G. D. požiadaný o zabezpečenie jeho svedeckej výpovede na Daňovom úrade Banská Bystrica
pobočka Zvolen. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, nevychádzal
iba z predložených dokladov, ale zo zásady preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred
jeho formálnym prejavom, pretože o vierohodnosti a o pravdivosti dokladov predložených žalobcom na
preukázanie opodstatnenosti uplatnenia daňových výdavkov mal pochybnosti. V konaní boli získané

také dôkazy, ktorými boli vyvrátené tvrdenia žalobcu vo veci uplatnených nákladov z dodávateľských
faktúr od podnikateľa G. D. a spoločnosti MAVERIC s.r.o. v daňových výdavkoch.

Replika žalobcu

10. V uplatnenej replike žalobca uviedol, že komunikoval iba s rodinnými príslušníkmi G. D., nakoľko
tentobolvpredmetnomčasevživotohrozujúcomstaveakomunikáciasnímbolasťažená.Knemožnosti
predvedenia G. D. dňa 04.08.2017 na výsluch svedka, nakoľko sa nezdržiaval v mieste trvalého bydliska
orgánmi Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene uviedol, že v tomto čase už bol G. D. hospitalizovaný

v zdravotníckom zariadení a ak by skutočne OR PZ SR Zvolen realizovalo úkon predvedenia o tejto
skutočnosti by malo vedomosť.

11. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.

Konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici

12. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny rozsudkom č. 23S/103/2018-73 zo dňa
25. septembra 2019 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstvo SR č.

101235690/2018 zo dňa 27.06.2018 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu, v sume,
aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania, vydanom súdom po právoplatnosti tohto rozsudku,
a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov. V odôvodnení uviedol, že podmienka
preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná. Skutočnosť, že

správca dane nedokázal zabezpečiť výpoveď svedka v administratívnom konaní, nemôže byť v plnom
rozsahu kladená za vinu žalobcovi, resp. táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť vyhodnotená len
v neprospech žalobcu. Tým, že žalobca označil dôkaz, ktorý žiada vykonať a opakovane vyzýval
správny orgán, aby tento dôkaz vykonal a správny orgán v rámci administratívneho konania nebol
spôsobilý tento dôkaz vykonať, je nutné, aby žalovaný využil a vyhodnotil iné dôkazné prostriedky

zabezpečené v rámci administratívneho konania spôsobom, z ktorého je zrejmé, že tento dôkaz nie
je potrebné vykonať a je možné preukázať tvrdené skutočnosti aj z už zabezpečených dôkazných
prostriedkov. Tvrdená skutočnosť správcom dane a najmä žalovaným v napadnutom rozhodnutí, že
daňový subjekt nepreukázal dodanie služieb dodávateľmi, tak ako boli fakturované, nemôže byť kladená
za vinu len daňovému subjektu. Ako vyplýva zo samotnej repliky, žalobca uviedol, že svedok G. D.

v čase predvolávania na svedeckú výpoveď a v čase jeho predvedenia orgánmi OR PZ Zvolen bol
hospitalizovaný v nemocnici a teda objektívne sa nemohol dostaviť na predvolanie.

13. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť.Konanie pred Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/11/2020 zo dňa 30. 06.
2022 rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/103/2018-73 z 25.
septembra 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že kasačný súd
uzavrel, že konajúce daňové orgány rozhodili vecne správne, keď náklady v celkovej sume 196 200,52

Eur fakturované podnikateľom G. D. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. neuznali z dôvodu, že tieto
nespĺňalipodmienkupreukázanosti,t.j.opodstatnenosťichvynaloženianebolapreukázanáavpodstate
tieto následne nemohli spĺňať ani podmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a
udržanie zdaniteľných príjmov, nakoľko nebola preukázaná ich samotná existencia. S poukazom na tieto
skutočnosti nemôžu obstáť dôvody Krajského súdu v Banskej Bystrici ako správneho súdu na zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu

k spoločnosti MAVERICK s.r.o. teda správca dane nemal okrem dokladov predložených žalobcom —
faktúry, preberacie protokoly, príjmové a výdavkové doklady žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali,
že k materiálnemu plneniu skutočne došlo. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy,
ako napríklad stavebné povolenia vo vzťahu k deklarovaným stavebným prácam, nenavrhol výsluch
iných svedkov okrem G. D., ktorí by realizáciu deklarovaných služieb potvrdili, neuviedol v prospech

koho mali byť práce uskutočnené a podobne. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd uzavrel, že v
priebehu daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že práce deklarované na
dodávateľských faktúrach od G. D. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. boli pre žalobcu vykonané, čím
dôvodne nebola preukázaná opodstatnenosť fakturovaných nákladov v celkovej výške 196 200,52 eur
v daňových výdavkoch.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov Správnym súdom v Banskej Bystrici
15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva
prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.

júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu
v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd nezistil dôvody pre nariadenie
pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP, preto rozsudok verejne vyhlásil podľa 137 ods. 4 SSP dňa
30. mája 2024.

17. Správny súd viažuc právnym názorom Najvyššieho správneho súdu v zmysle § 469 SSP opätovne
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej
žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd dospel k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné, preto
správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

18. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona 595/2003 Z. z.; výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi
príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

19. Podľa § 21a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.; u daňovníka podľa § 2 písm. d) druhého bodu
a písm. e) tretieho bodu so stálou prevádzkarňou (§ 16 ods. 2), ktorý zisťuje základ dane podľa §
17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), daňovými výdavkami nie sú úroky platené z úverov a pôžičiek
a súvisiace výdavky (náklady) na prijaté úvery a pôžičky, ak je veriteľ závislou osobou vo vzťahu k
dlžníkovi, pričom do stavu úverov a pôžičiek sa nezahŕňajú úvery a pôžičky alebo ich časti, z ktorých

úroky sú súčasťou obstarávacej ceny majetku podľa osobitného predpisu, a to vo výške úrokov, ktoré
počas zdaňovacieho obdobia presahujú 25% hodnoty ukazovateľa vypočítaného ako súčet výsledku
hospodárenia pred zdanením vykázaného podľa osobitného predpisu alebo výsledku hospodárenia
pred zdanením vykázaného podľa medzinárodných účtovných noriem a v ňom zahrnutých odpisov a
nákladových úrokov.

20. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z.; daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v
účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívanímajetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový
výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22.Podľa§3ods.2zákonač.563/2009Z.z.;správcadanepostupujeprisprávedanívúzkejsúčinnostis
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

25. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

26. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 563/2009; Správca dane doručuje písomnosť elektronickými
prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane.

28. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009; zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví

protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa
nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou
zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo
vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s
protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v

protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15
pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam
uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu
daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa

osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

29. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom po zrušení napadnutého rozhodnutia
(rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/103/2018 zo dňa 25.septembra 2019)
kasačným súdom je rozhodnutie žalovaného č. 101235690/2018 zo dňa 26.07.2018, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 100318911/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorýmsprávca dane vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „Daňový
poriadok“) rozdiel dane v sume 48 215,23 Eur za zdaňovacie obdobie rok 2013. Správca dane uviedol,

že rozdiel dane medzi daňou vyrubenou podaným daňovým priznaním a daňou zistenou správcom dane
je 48 215,23 Eur.

30.Vprejednávanejvecibolapresprávneposúdeniekľúčováotázka,čižalobcavrámcidaňovejkontroly
a následného vyrubovacieho konania dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových

výdavkov v celkovej sume 196 200,52 Eur, ktoré mal vynaložiť svojim deklarovaným dodávateľom,
konkrétne podnikateľovi G. D. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. za konkrétne služby a to mechanické
zbavenie korózie, odmastenie a ošetrovanie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných
konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce a podobne. Teda či žalobca splnil všetky
podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal vykonanie prác/služieb a či preukázal
vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov, t. j. či

tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.
31. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového
priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne
vynaložil (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/74/2016zo dňa 22.11.2018, rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.07.2018 a rozsudok Najvyššieho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.6Sžf/31/2015zodňa22.02.2017).Uskutočňovaniezdaniteľnýchplnení
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt
ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Sžf/119/20213 zo dňa 06.05.2014).
32. Nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienok. Musí
ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný.

Bezpodmienečné splnenie týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených
výdavkov správcom dane (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo
dňa 19.11.2015). Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným
spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom
stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú

súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve
osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.
Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce
jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však
musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a

musiabyťskutočnesvojímúčelovýmurčenímpotrebnénadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmov
daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu
faktúrou, prípadne inými dokladmi, je bez preukázania skutočného vykonania služieb na daňové účely
nepostačujúce.

33. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie daňové bremeno, z ktorého vyplýva dôkazná povinnosť
predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať
reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si
obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že
správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k

čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri
preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie
pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom
dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom

dane a daňovým subjektom.

34. Tak ako aj kasačný súd vo väzbe na prejednávanú vec konštatoval, z administratívneho spisu
má správny súd preukázané, že žalobca za účelom preukázania dôvodnosti uplatnených spornýchdaňových nákladov predložil správcovi dane doklady, konkrétne faktúry, príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, keďže faktúry boli hradené v hotovosti a k niektorým faktúram boli pripojené aj
preberacie protokoly, ktoré vystavil G. D. ako zhotoviteľ pre objednávateľa - žalobcu. Zo zápisnice

z ústneho pojednávania zo dňa 18. septembra 2017 vyplýva, že žalobca správcovi dane uviedol, že sa
pokúsi skontaktovať s pánom G. D. a termín svedeckej výpovede oznámi zamestnancom správcu dane.
Rovnako uviedol, že k obsahu zápisnice nemá čo dodať. Žalobca nenavrhol za účelom preukázania
dôvodností uplatnenia daňových výdavkov vo vzťahu k dodávateľom — G. D. a spoločnosti MAVERICK
s.r.o. okrem výsluchu G. D. žiadne ďalšie dôkazy, napríklad výsluchy iných svedkov prítomných pri

uskutočňovaní deklarovaných prác, prípadné stavebné denníky vo vzťahu k stavebným prácam a
podobne. Vykonanie ďalších dôkazov nenavrhol žalobca ani v rámci jeho vyjadrenia k zisteniam
uvedeným v protokole a ani v rámci podaného odvolania, kedy mal už vedomosť o tom, že G. D.
dňa 07.02.2018, t. j. v deň vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, zomrel. Vychádzajúc z
obsahu vyjadrenia k protokolu, ako aj z podaného odvolania, žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno vo
vzťahu k vynaložených výdavkom preukázal a tiež, že dôkazné bremeno, že u iného subjektu došlo

k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. V súvislosti
s návrhom žalobcu na výsluch svedka, správny súd uvádza, že správca dane predvolal svedka G.
D. na deň 29.05.2017, pričom tento predvolanie prevzal 27.04.2017, pričom sa k správcovi dane v
určený deň bez ospravedlnenia nedostavil, dostavil sa žalobca. Následne bol G. D. predvolaný na
deň 26.06.2017, predvolanie prevzal dňa 05.06.2017 a opäť sa bez ospravedlnenia k správcovi dane

nedostavil. Dostavil sa žalobca, ktorý správcovi dane predložil Notársku zápisnicu zo dňa 10.12.2015
0 zlúčení spoločnosti MAVERICK s.r.o. a ANTRIM s.r.o. a Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva
a dokladov spoločnosti MAVERICK s.r.o. konateľovi spoločnosti ANTRIM s.r.o. pánovi J. K., pričom
kópie predložených dokladov boli overené dňa 26.06.2017. Následne sa správca dane rozhodol svedka
predviesťprostredníctvomORPZvoZvolenenadeň07.08.2017,pričomajpredvedenieboloneúspešné

z dôvodu, že menovaný nebol v danom termíne zastihnutý v mieste trvalého bydliska, súčasne bolo
zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava. Žalobca predložil správcovi dane dňa 18.09.2017
lekársku správu — nález z 26. júna 2017, podľa ktorej je pacient (G. D.) na nepretržitej 24 hodinovej
domácej oxygenoterapii, mobilita pacienta je obmedzená na pohyb doma na oxygenoterapii. G. D. dňa
XX.XX.XXXX zomrel.

35. Z administratívneho konania je tiež preukázané, že na základe kontroly na dani z príjmov fyzickej
osoby — G. D. za zdaňovacie obdobie roku 2013, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach
mali byt' realizované v subdodávkach a to daňovým subjektom J+D Recykling, s.r.o., IČO : 44 31 1
907, vo vzťahu ku ktorému zistil, že uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 5CbR 31/2012-57 zo dňa

28.01.2013 súd zrušil spoločnosť a nariadil likvidáciu, pričom likvidátorom sa stal od 16.03.2013 konateľ
spoločnosti pán L. M.. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou teda správca dane oprávnene uzavrel,
že výkon ekonomickej činnosti pre daňový subjekt G. D. bol v rozpore s činnostnou likvidátora, ktorý v
mene spoločnosti robí len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. S poukazom na uvedené realizácia
deklarovaných prác bola dôvodne spochybnená. G. D. bol konateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o.,

Pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou MAVERICK
s.r.o., konateľa spoločnosti sa nepodarilo správcom dane vypočuť z dôvodu jeho zdravotného stavu, o
ktorom sa dozvedel až na základe lekárskej správy zo dňa 26.06.2017, ktorú správcovi dane predložil
žalobca, keď svedok napriek tomu, že prevzal predvolanie na výsluch, správcovi dane sa neospravedlnil,
ani neoznámil aktuálny zdravotný stav. G. D. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalobca predložil správcovi dane

čestné prehlásenie zo dňa 29. mája 2017, v ktorom G. D. vyhlásil, že s jeho bývalou spoločnosťou
MAVERICK s.r.o. vykonávali rôzne stavebné práce, pričom na podrobnosti a ani na objem prác si už
presne nespomínal. Tiež vyhlásil, že kompletne všetky dokumenty ohľadom spoločnosti odovzdal pri
zlúčení spoločnosti ANTRIM s.r.o. Predložené čestné prehlásenie je všeobecným rámcom a nijakým
bližším spôsobom nekonkretizuje služby, ktoré mali byť v prospech žalobcu uskutočnené.

36. Správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej Republiky má
za to, že že žalobca v konaní nepreukázal skutočné vynaloženie zúčtovaných daňových výdavkov od
deklarovaných dodávateľov (MAVERICK s.r.o a G. D.), na základe čoho porušil § 2 písm. i/ zákona o
dani z príjmov.
37. Podľa názoru správneho súdu žalobca neuniesol v administratívnom ani v súdnom konaní, dôkazné

bremeno. Dôkazné bremeno spočíva aj na daňovom subjekte a dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Aj v prípade,
že by faktúry (prípadne iné doklady) obsahovali po formálnej stránke všetky predpísané náležitosti, pre
daňové účely musia byť skutočnosti na nej deklarované aj preukázateľné inými dôkazmi, čo v tomtoprípade absentovalo. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá pre
správcu dane v daňovom konaní ustanovuje povinnosť postupovať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi. V zmysle zásady súčinnosti správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej

súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších
zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
38. Záverom správny súd konštatuje, že bolo nesporne povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy

preukazujúce, že služby deklarované predmetnými dokladmi (faktúry, preberacie protokoly, príjmové
a výdavkové doklady) spĺňajú definíciu vynaloženého daňového výdavku, použitého na dosiahnutie,
zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Avšak existencia predmetných dokladov nepostačuje,
pretože požadovaným spôsobom nepreukazuje reálnu uskutočniteľnosť fakturovaných služieb.
Predložené čestné vyhlásenie konateľa žiadnym vierohodným spôsobom nepreukázalo reálne
uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Toto neobsahuje uskutočniteľnosť fakturovaných služieb.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za preukázané, že konajúce daňové orgány rozhodli
vecne správne, keď náklady v celkovej sume 196 200,52 Eur fakturované podnikateľom G. D. a
spoločnosťou MAVERICK s.r.o. neuznali z dôvodu, že tieto nespĺňali podmienku preukázanosti, t.j.
opodstatnenosť' ich vynaloženia nebola preukázaná a v podstate tieto následne nemohli spĺňať ani
podmienku vecnosti, t.j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, nakoľko

nebola preukázaná ich samotná existencia. S poukazom na tieto skutočnosti nemôžu obstáť žalobné
dôvody žalobcu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátanie rozhodnutia správcu dane.
40. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca

v konaní úspešný nebol, správny súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sapodáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).