Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 30, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203586
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5116203586.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcovJUDr.MartinyMochnáčovejaJUDr.ErikaVargu,vsporežalobkyne:A.B.,nar.18.9.1950,bytom
C. – D., právne zastúpená advokátom JUDr. Allanom Böhmom, so sídlo E., F. X, proti žalovaným: 1/ G.
H. I., nar. XX. X. XXXX, bytom C. – D. XXX, právne zastúpený spoločnosťou Mgr. Juraj Hedera, s.r.o., so
sídlom Nitra, P. Benického 786/6, 2/ B. D., nar. XX. X. XXXX, bytom C. – D. XXX, o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v štádiu rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na
základe odvolania žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 25C/30/2016-745 zo dňa
8. 2. 2024 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením uložil žalovanému 1/ povinnosť až do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 25C/30/2016 strpieť užívanie žalobkyňou
nehnuteľnosti – stavby súp. č. XXX (rodinný dom), postavenej na parc. č. 465/5, zapísanej na LV č. XXX,
k. ú. C. – D., vrátane strpenia jej pripojenia k elektrickej sieti a užívanie pozemkov parc. č. 465/5, 465/1
a 466/2 (evidovaných na LV č. XXXX k. ú. C. – D.). Odkázal na znenie § 324 a nasl. CSP, ako aj na
teoretické východiská aplikácie inštitútu neodkladných opatrení.
2. Okresný súd konštatoval, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalovaný 1/

bráni žalobkyni užívať rodinný dom, ktorý je predmetom tohto sporu. Dotknutú stavbu nechal odpojiť od
elektrickej energie a bráni aj akémukoľvek pripojeniu žalobkyne na elektrinu z elektrickej siete susedov.
Žalobkyňa tvrdila, že týmto konaním jej žalovaný 1/ privodzuje neustále utrpenie, porušuje jej právo
na nedotknuteľnosť obydlia, uskutočňuje výkon sporného vlastníckeho práva, hoci spor vo veci samej
doposiaľ nebol skončený. Mala za to, že žalovaný 1/ koná v rozpore s dobrými mravmi i so zákonom
o energetike.

3.Okresnýsúdmalosvedčené,žežalobkyňabolavlastníčkounehnuteľností,ktorésúpredmetomsporu,
pred tým, ako ich nadobudla spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o. Žalobkyňa v nehnuteľnosti celý
čas býva, pričom ide o jej obydlie v zmysle článku 19 ods. 2 a článku 20 ods. 3 Ústavy SR; zároveň
nevlastní inú nehnuteľnosť. Osvedčila, že žalovaný 1/ podniká faktické a právne kroky smerujúce
k znemožneniu obývania nehnuteľnosti/domu žalobkyňou, hoci konanie o určenie vlastníckeho práva
v súčasnej dobe nie je právoplatne skončené. Z krokov realizovaných žalovaným 1/, ktoré viedli

k odpojeniu elektrickej energie od obydlia žalobkyne, mal okresný súd osvedčenú potrebu vydať
neodkladné opatrenie a súčasne mal preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pri
užívaní obydlia. („ujma krokmi žalovaného v rade 1/ na strane žalobkyne objektívne minimálne hrozí“).
4. Súčasne mal okresný súd preukázané, že žalovaný 1/ obmedzil žalobkyňu pri výkone práva užívať
dom so súvisiacimi pozemkami, ktoré obmedzenie je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Nadväzne
„zastával názor“, že v čase vedenia konania o určenie vlastníckeho práva (teda jeho spornosti) strpenie

užívania nielen rodinného domu, ale aj okolitých pozemkov žalobkyňou „je nevyhnutné“. Okresný súd
dodal, že to, či má alebo nemá žalovaný 1/ nárok na platenie nájomného zo strany žalobkyne, nie jepredmetom aktuálneho konania o určenie vlastníckeho práva a žalovaný 1/ si môže svoje nároky uplatniť
v osobitnom konaní. Na záver uviedol, že o trovách konania o neodkladnom opatrení bude v zmysle §
262 CSP rozhodnuté v „konečnom rozhodnutí vo veci samej“.

5. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý
sa alternatívne domáhal jeho zrušenia alebo zrušenia a zastavenia konania, prípadne jeho zmeny tak,
že bude návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Akcentoval zásadu hodnovernosti
a záväznosti údajov katastra, podľa ktorých je výlučným vlastníkom dotknutých nehnuteľností.

Domnienka hodnovernosti a záväznosti údajov katastra nehnuteľností má síce vyvrátiteľnú povahu, ale
preukázaním opaku nie je to, že žalobkyňa podala žalobu o určenie vlastníckeho práva.
6. Odvolateľ poukazoval na to, že so žalobkyňou uzatvorili dňa 5. 9. 2013 nájomnú zmluvu, predmetom
ktorej bol nájom dotknutých nehnuteľností. Žalobkyni už dňa 31. 3. 2016 bola odoslaná výpoveď
nájomnej zmluvy; čo žalobkyňa nepopiera. Keďže žalovaný 1/ nepostupoval v čase doručenia tejto
výpovede podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva sa obnovila na rok, resp.

každým rokom na rok. Žalovaný 1/ odoslal dňa 28. 1. 2022 žalobkyni výpoveď z nájomnej zmluvy,
avšak žalobkyňa sa nevysťahovala; preto žalovaný 1/ inicioval konanie o vypratanie nehnuteľností, ktoré
aktuálne prebieha.
7. S odkazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v otázke nájomných zmlúv a ich spojitosti
s inštitútom dobrých mravov mal odvolateľ za to, že v danom prípade nebolo možné prihliadať na princíp

dobrých mravov, keďže nájomný vzťah strán sporu zanikol. Všetky jeho kroky vedúce k vyprataniu
žalobkyne z dotknutých nehnuteľností sú vykonávané v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi; čo platí aj pre súdne a exekučné konania. Rovnako odpojenie nehnuteľnosti od elektrickej
energie a vody, resp. vykonávanie úkonov smerujúcich k tomuto odpojeniu sú legitímnymi krokmi,
ktorými chce žalovaný 1/ dosiahnuť zákonné nútené vysťahovanie žalobkyne.

8. Pokiaľ okresný súd argumentoval tým, že žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohla bývať,
uvedené považoval odvolateľ za „jej problém“ a dôsledok jej nezodpovedného správania. Žalobkyňa
sa nemala extrémne zadlžovať a mala svoju situáciu riešiť iným spôsobom. Odvolateľ porovnal jeho
postavenie a postavenie žalobkyne, pričom zdôraznil, že žalobkyňa dlhodobo užíva nehnuteľnosti
bez právneho dôvodu, pričom za ich užívanie neplatí žiadnu náhradu; žalobkyňa sa teda užívaním

nehnuteľností bezdôvodne obohacuje.
9. Odmietla tiež návrh žalovaného 1/ na mimosúdne vyriešenie sporu a „ani len neuvažovala“, že
by opustila sporné nehnuteľnosti. Zároveň bezdôvodne kriminalizuje osobu žalovaného 1/, hoci práve
ona sama bola opakovane odsúdená (za trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve,
trestnýčinpodvoduatrestnýčinkrádeže).Odvolateľuviedol,žežalobkyňasimôžezabezpečiťdostupné

ubytovanie v domovoch sociálnych služieb; na zoznam ktorých zariadení odkázal.
10. Naproti tomu on (žalovaný 1/) nehnuteľnosti (riadne) kúpil od tretej osoby prostredníctvom
hypotekárneho úveru, pričom tento úver je povinný splácať. Od roku 2014 však nemá prístup na
nehnuteľnosti a nedostáva za ich užívanie žalobkyňou žiadne finančné prostriedky. Pri posudzovaní
uplatneného nároku žalobkyne bolo preto potrebné vziať do úvahy aj tento rozmer princípu

proporcionality. Napokon odvolateľ poukázal na skoršie rozhodnutia, ktorými boli zamietnuté návrhy
žalobkyne na nariadenie neodkladných opatrení. Skutkový stav je pritom stále rovnaký (nedošlo k jeho
zmene), a preto je daná i prekážka veci rozhodnutej.

11. Žalobkyňa navrhla napadnuté uznesenie potvrdiť. Konštatovala, že zápis žalovaného 1/ v katastri

nehnuteľností (ako vlastníka) nie je diskvalifikačným kritériom pre možnosť vydania neodkladného
opatrenia; naopak, táto skutočnosť priamo zakladá jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Keďže vlastníctvo
žalovaného 1/ bolo podanou žalobou spochybnené, nie sú relevantné ani odkazy odvolateľa na
(ne)existenciu nájomného vzťahu medzi stranami.
12. Zdôraznila, že do terajšej situácie sa dostala len preto, že organizovaná skupina podvodníkov

využila jej tieseň, ťažkú životnú situáciu, či dôverčivosť a nevedomosť. Tvrdila, že žalovaný 1/ „dlhodobo
a systematicky jej robí zo života peklo“; odpojením domu od elektriny jej znemožnil v dome svietiť, kúriť,
variť, umyť sa a pod. Žalobkyňa trvala na tom, že nemá možnosť sa presťahovať inde, „v dome býva
a tento je jej vlastníctvom“.
13.Nesúhlasilastým,ževsúdnejveciexistujeprekážkavecirozhodnutej.Vminulostisadomáhalainých

neodkladných opatrení; petit jej návrhov bol odlišný (absentuje totožnosť veci) a zároveň návrhy boli
zamietnuté z formálnych dôvodov práve pre nejasne formulovaný petit. K tvrdeniu žalovaného 1/, že od
roku 2016 nedošlo k zmene skutkového stavu, doplnila, že žalovaný 1/ sa v roku 2022 prostredníctvomnávrhu podaného na Okresnom súde Prievidza „postaral“ o to, aby nemohla elektrickú energiu odoberať
ani od svojho suseda; čo zjavne predstavuje zmenu skutkového stavu.

14. Žalovaný 1/ v následnej reakcii zotrval na podanom odvolaní, vrátane súvisiacej argumentácie, ktorú
protistrana – podľa neho – relevantne vôbec nespochybnila. Zdôraznil, že v zmysle platného a účinného
stavu sú dotknuté nehnuteľnosti jeho výlučným vlastníctvom. Žalobkyňa má síce právo domáhať sa
svojho vlastníctva na súde žalobou; čo však neznamená, že má aj právo dotknuté nehnuteľnosti bez
právneho titulu užívať.

15. Pokiaľ tvrdila, že nemá možnosť sa presťahovať inde, v skutočnosti to ani nechce „skrz svoje
mamonárske mentálne nastavenie“. Odvolateľ zopakoval, že súd už rozhodoval o návrhoch na
nariadenie neodkladných opatrení, pričom skutkový stav bol totožný; iba v prípade v poradí tretieho
návrhu došlo k jeho (faktickému) odmietnutiu pre nejasnosť petitu. Skutočnosť, že medzičasom bolo
vydané rozhodnutie Okresným súdom Prievidza nemení nič na tom, že skutkový stav je totožný.

16. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) uznesenie
okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

17. V posudzovanej veci žalobkyňa uplatnila meritórny nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným

nehnuteľnostiam. Jej zásadným skutkovým tvrdením je, že pri predaji nehnuteľností v jej vlastníctve
spoločnosti Všeobecná kreditná, s.r.o., neprejavila vážnu vôľu vykonať prevod nehnuteľnosti, v ktorej
dlhodobo býva (ide o jej jediné obydlie, čo akcentovala aj v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia). Žalobkyňa počas celého priebehu sporu (vrátane dovolacieho konania i konania pred
Ústavným súdom SR) zdôrazňovala svoju (vtedajšiu) snahu refinancovať pôžičky, v ktorej spojitosti

začala komunikovať so spoločnosťou Všeobecná kreditná, s.r.o. S tou napokon do zmluvného vzťahu
aj vstúpila, nie však ako zamýšľala – teda získať finančné prostriedky a tieto zabezpečiť svojou
nehnuteľnosťou.
18. Je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o., mala v predmete činnosti okrem
iného evidované i „poskytovanie úverov alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez

verejnej výzvy a bez verejnej ponuky majetkových hodnôt“. Bývalý konateľ (J. C.) v rozpore s tým na
pojednávaní dňa 16. 5. 2017 uviedol, že spoločnosť pôžičky neposkytovala a že sa zaoberala kúpou
a predajom nehnuteľností; ktorým tvrdením popieral akýkoľvek vzájomný vzťah popísaný žalobkyňou
v žalobe. Existenciu dlhov žalobkyne, ktoré mienila refinancovať na základe právneho vzťahu so
spoločnosťou Všeobecná kreditná, s.r.o., podporil výsluch svedka C. i žalovaného 1/, ktorí mali

vedomosť o potrebe vyplatenia nešpecifikovaného dlhu žalobkyne v Čechách. Uvedené vyjadrenia,
zhodné s tvrdeniami žalobkyne, preto (minimálne) indikujú iný dôvod uzavretia zmluvy, ako len
„jednoduchý predaj“ nehnuteľností.
19. Z hľadiska osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť (dočasná) ochrana, bola relevantná aj
výška kúpnej ceny, za ktorú žalobkyňa nehnuteľnosti predala (60.000 eur). Podľa vyjadrenia žalovaného

1/ na pojednávaní dňa 18. 4. 2017 si tento na nehnuteľnosti, ktoré kúpil v septembri 2013 (teda rok po
jej predaji žalobkyňou), zobral úver v sume 112.000 eur (z čoho vyplatil predávajúcemu 85.000 eur).
Pochybnosti vyvoláva aj „rýchly“ prevod nehnuteľností spoločnosťou Všeobecná kreditná, s.r.o., na jej
vlastného konateľa p. K.; od ktorého ich kúpil žalovaný 1/, pričom o postupných prevodoch od počiatku
vedel.

20. Podľa názoru krajského súdu boli označené skutočnosti (niekoľkonásobné prevody, nízka kúpna
cena, deklarovaný iný úmysel žalobkyne zodpovedajúci v danom čase existujúcim širším súvislostiam,
v spojení s jej vyšším vekom, dlhodobé užívanie/vlastníctvo nehnuteľností) na účely osvedčenia
(tvrdeného) nároku žalobkyne postačujúce.

21. V súdenej veci bola splnená i ďalšia podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to potreba
neodkladnej úpravy. Ako vyplýva už zo samotného pomenovania, potreba úpravy pomerov musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho
neznamená, že ide len o momentálny akútny a jednorazový stav; potreba upraviť pomery môže totiž
pretrvávať aj po určité (relatívne dlhšie) časové obdobie.

22. Žalobkyňa je staršou osobou, ktorá sporné nehnuteľnosti dlhodobo užíva a užívala ich ako
vlastníčka pred ich prevodom na spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o. Zároveň je zrejmé a potvrdzuje
to i sám odvolateľ, že sa „nepriamo“ snaží žalobkyňu z nehnuteľností vypratať. V tejto súvislosti
treba pripomenúť, že (každý demokratický) štát má monopol pre vynucovanie povinností. V oblastiobčianskeho/súkromného práva sa tento prejavuje formou exekúcie podľa Exekučného poriadku
a výkonom rozhodnutia na základe príslušných ustanovení Civilného mimosporového poriadku. Jedinou
výnimkou je svojpomoc (§ 6 Občianskeho zákonníka), ktorej prípustnosť však konkrétnostiam súdenej

veci nezodpovedá. Nadväzne je nutné individuálne kroky žalovaného 1/ (mimo rámec exekúcie
garantovanej štátom) smerujúce nepriamo k zbaveniu obydlia žalobkyne, vyhodnotiť ako minimálne
problematické.

23. Zásah súdu v podobe, ako ho vymedzil okresný súd v napadnutom uznesení, v snahe zamedziť

ohrozeniu elementárnej životnej potreby (obydlia) žalobkyne považoval odvolací súd za súladný
s princípom proporcionality. Obmedzenia vzniknuté žalovanému 1/ nedosahujú intenzitu ujmy, ktorú by
mohla utrpieť žalobkyňa pri (definitívnej) strate obydlia. Strata bývania je zásadným zásahom do práva
na rešpektovanie obydlia a každý, komu predmetný vážny zásah hrozí, musí mať možnosť predložiť
primeranosť takéhoto opatrenia na súdne preskúmanie (bližšie napríklad rozsudky ESĽP Rousk v.
Švédsko a McCann v. Spojené kráľovstvo, v ktorých je akcentovaná strata bývania ako najextrémnejšia

forma zásahu do práva na rešpektovanie obydlia).
24. Na základe právoplatného rozhodnutia vo veci samej bude zistené, či vlastnícke právo žalobkyne
existuje alebo nie, čím sa odstráni právna neistota v pomeroch strán. Z hľadiska východiskového
kritéria ochrany obydlia nemôžu byť práva žalovaného 1/ v porovnaní s pomermi žalobkyne tak zásadne
ohrozené; osobitne, ak nehnuteľnosti kupoval zjavne s vedomím, že ich obýva žalobkyňa a on sám

ich nikdy neužíval. Krajský súd dopĺňa, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné aj v situácii,
že sa ním obmedzí vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností. Uvedené je v konečnom dôsledku
podstatou inštitútu neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť k zabezpečeniu právnej pozície subjektu
„len“ osvedčujúcemu nárok.

25. Zodpovedá priebehu doterajšieho konania, že okresný súd už trikrát rozhodoval o návrhu žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia; a to uzneseniami dňa 25. 9. 2017, 15. 11. 2018 a 18. 12. 2023.
V prvých dvoch prípadoch rozhodoval o návrhoch žalobkyne, ktoré smerovali k zdržaniu sa žalovaného
1/ úkonov obmedzujúcich užívanie sporných nehnuteľností, vrátane ombedzenia dodávky/odoberania
elektrickej energie. V „treťom“ rozhodnutí skúmal okresný súd podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia s predmetom vymedzeným ako nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/ na udelenie súhlasu
žalobkyni na realizáciu elektrickej prípojky. Dotknutý návrh tak nemožno považovať za totožný s aktuálne
riešeným procesným návrhom; nie je potom potrebné vo vzťahu k nemu skúmať podmienky podľa §
329 ods. 3 CSP).

26. Pokiaľ ide o skoršie dva návrhy, ktoré vykazujú značnú mieru zhodnosti so súčasným
návrhom, odvolací súd skúmal, či došlo k zmene skutkových okolností významných pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Prihliadol pritom i na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v uznesení
sp. zn, 5Obdo/13/2023 zo dňa 14. 6. 2023. V označenom rozhodnutí najvyšší súd – okrem iného
– konštatoval: „Z tohto systematického zaradenia, definičného vymedzenia a procesnoprávneho

charakteru neodkladného opatrenia (obdobne i zabezpečovacieho opatrenia) vyplýva, že § 329 ods. 3
CSP má prednosť pred úpravou v § 230 CSP, zaradenou do druhej časti o konaní v prvej inštancii (§
156 až 264 CSP). Z tejto osobitnosti úpravy potom vyplýva aj potreba takej interpretácie § 329 ods. 3
CSP, ktorá rešpektuje procesnoprávny charakter, zmysel a účel dotknutého neodkladného opatrenia.
Z tohto nazerania potom za zmenenú skutkovú okolnosť bolo v danom prípade potrebné považovať aj

zmenu okolností, ktoré má súd posudzovať ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Nie
je podstatné, že túto zmenu nepriamo vyvolala zmena judikatúry prijatej v dobe po prvom návrh žalobcu
zamietajúcom rozhodnutí. Podstatné je, že v dobe rozhodovania súdu prvej inštancie o predmetnom
(druhom) návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, mal súd skúmať inú okolnosť ako
v prvom prípade... Z hľadiska dovolacím súdom preferovanej materiálnej ochrany aj procesných práv

strán, a z tohto dôvodu za použitia extenzívneho výkladu hypotézy procesného § 329 ods. 3 CSP,
bolo už uvedené potrebné v tomto prípade považovať za zmenu skutkových okolností významných pre
rozhodnutie, a preto právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý prvý návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, netvorí prekážku rozhodnutej veci.“

27. V rozoberanej súvislosti je namieste pripomenúť, že v súdenej veci bolo pôvodne o odvolaní
žalobkyne rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5Co/240/2018 zo dňa 29. 10. 2018, ktorým
bolo prvoinštančné (zamietajúce) rozhodnutie potvrdené. Dovolanie žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu
Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 5 Cdo 114/2019 zo dňa 30. 7. 2020 zamietol. Následne všakÚstavný súd SR nálezom sp. zn. III. ÚS 177/2021 zo dňa 27. 1. 2022 vyslovil porušenie základného
práva žalobkyne na súdnu ochranu, dotknutý rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu predovšetkým síce vymedzil nedostatky v odôvodneniach súdov

rozhodujúcich vo veci, ale súčasne uviedol, že v danom prípade ide o skutkový, a nie právny spor.
Všeobecné súdy sa tak mali zaoberať okolnosťami uzavretia spornej kúpnej zmluvy s ohľadom na
argumentáciu žalobkyne.
28. Vychádzajúc z uvedeného nálezu Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5Cdo/47/2022 zo dňa
28. 2. 2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/240/2018 zo dňa 29. 10. 2018

a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď popri nedostatkoch odôvodnenia poukázal aj na potrebu
vysporiadať sa v ďalšej fáze konania so skutkovými okolnosťami uzavretia spornej kúpnej zmluvy
v zmysle hospodárskeho záujmu žalobkyne i v kontexte plnenia dlhu tretiemu subjektu z kúpnej ceny.

29. Pokiaľ súdna prax (prezentovaná vyššie citovaným rozhodnutím najvyššieho súdu) považuje za
zmenuskutkovýchokolnostívzmysle§329ods.3CSP(všeobecnú)zmenujudikatúry,potommusíplatiť

uvedená téza aj pre „zmenu“ náhľadu na bezprostredne posudzovanú vec v dôsledku neskôr vydaných
rozhodnutí (naj)vyšších súdnych autorít. Neodkladné opatrenia (zo dňa 25. 9. 2017 a 15. 11. 2018), ktoré
považuje odvolateľ za prekážku veci rozhodnutej, boli vydané pred a krátko po rozhodnutí krajského
súdu zo dňa 29. 10. 2018. Druhé neodkladné opatrenie dokonca (priamo) argumentuje práve závermi
vyslovenými odvolacím súdom ohľadne nedôvodnosti meritórneho nároku.

30. Až ústavný súd poukázal na (zásadné) nedostatky, ku ktorým došlo pri uchopení podstaty sporu
a nasmeroval všeobecné súdy k riešeniu určujúcich skutkových otázok. Na ich základe spočíva aj toto
rozhodnutie krajského súdu, ktorý za súčasného stavu veci (v celom – širšom – kontexte, ktorý zahŕňa
aj neskoršie rozhodnutia najvyšších súdnych autorít) považoval nariadenie neodkladného opatrenia za
opodstatnené. Zmena vyvolaná rozhodnutím Ústavného súdu SR a následne i Najvyššieho súdu SR (sp.

zn.5Cdo/47/2022)bolatieždôvodom,prektorýkrajskýsúdnezistilexistenciuprekážkyvecirozhodnutej.

31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.