Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 8, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 25C/30/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116203586
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomír Mrva
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5116203586.21

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v spore žalobcu: A. B., nar.: 18.9.1950, bytom C. XXX, XXX XX C. - D., občan SR,
právne zast. E. A. F., advokátom, so sídlo Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovaným: 1/ G. H. I.,
nar.: 28.5.1986, bytom J. XX/XX, XXX XX I. - B., právne zast. Advokátska kancelária Mgr. Juraj Hedera,
so sídlom P. Benického786/6, 949 01 Nitra, IČO: 53 518 101, 2/ B. D., nar.: 13.2.1980, bytom XXX XX
C. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá žalovanému v rade 1/ povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti – stavby súp. č. 131, druh
stavby – rodinný dom, postavenej na pozemku parc. reg. C č. 465/5, zapísanej v katastri nehnuteľností
na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Súľov – Hradná, obec C. – D., okres Bytča, žalobkyňou a užívanie
pozemku parc. reg. C č. 465/5 o výmere 138 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, pozemku
parc. reg. C č. 465/1 o výmere 887 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria a pozemku parc.

reg. C č. 466/2 o výmere 63 m2, druh pozemku záhrada, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č.
XXXX vedeného pre k.ú Súľov – Hradná, žalobkyňou, vrátane strpenia pripojenia stavby súp. č. 131 k
elektrickej sieti, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 25C/30/2016.

II. O nároku na náhradu trov konania spojených s rozhodnutím súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.2.2016 domáha súdneho výroku, ktorým súdnym
výrokom by súd určil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti rodinného domu súp. č. 131 a
spoluvlastníckych podielov na pozemkoch špecifikovaných v návrhu, zapísaných na LV č. XXX,
nachádzajúcich sa v kat. úz. Súľov - Hradná.

2. Rozsudkom Okresného súdu Žilina pod č. k. 25C/30/2016-133 zo dňa 21.06.2017, výrokom I. súd
žalobu žalobcu zamietol. Výrokom II. súd rozhodol, že žalovaný 1/ má nárok na náhradu trov konania
voči žalobcovi v rozsahu 100,00 %. Výrokom III. súd rozhodol, že žalovaný 2/ má nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi v rozsahu 100,00 %.

3. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 5Co/240/2018-309 zo dňa 29.10.2018, výrokom I. potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. Výrokom II. Krajský súd v Žiline rozhodol, že žalovaným 1/ - 2/ priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 5Cdo/114/2019-459 zo dňa 30.07.2020, vo výroku
I. dovolanie žalobcu zamietol. Výrokom II. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol, že žalovanému

1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Výrokom III. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol,
že žalovaný 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100,00 %.5. Žalobkyňa podala proti rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Cdo/114/2019-459
zo dňa 30.07.2020 ústavnú sťažnosť.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky NÁLEZOM Ústavného súdu SR pod č. k. III. ÚS 177/2021-56
zo dňa 27.01.2022 ( č.l. 480 spisu ) rozhodol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č.k. 5Cdo/114/2019-459 zo dňa 30.07.2020 bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výrokom II. rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 5Cdo/114/2019-459 zo dňa 30.07.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konania. Výrokom III. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky uložil povinnosť nahradiť sťažovateľke
trovy konania 680,74 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu. Výrokom IV. vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.

7. Najvyšší sud Slovenskej republiky uznesením č. k. 5Cdo/47/2022-546 zo dňa 28.02.2023, rozsudok
Krajského súdu v Žiline z 29.10.2018 sp. zn. 5Co/240/2018-309 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie
konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2023.

8. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.01.2024 ( č. l. 705 spisu ), označeným ako „Návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia“, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým by súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť strpieť užívanie nehnuteľnosti – stavby súp. č.
131, druh stavby – rodinný dom, postavenej na pozemku parc. reg. C č. 465/5, zapísanej v katastri
nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Súľov – Hradná, obec C. – D., okres Bytča, žalobkyňou a
užívanie pozemku parc. reg. C č. 465/5 o výmere 138 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria,

pozemku parc. reg. C č. 465/1 o výmere 887 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria a pozemku
parc. reg. č. 466/2 o výmere 63 m2, druh pozemku záhrada, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č.
XXXX vedeného pre k.ú Súľov – Hradná, žalobkyňou, vrátane strpenia pripojenia stavby súp. č. 131 k
elektrickej sieti a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod
sp.zn. 25C/30/2016.

9. Žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovnými, nižšie
uvedenými skutočnosťami.

10. Žalobkyňa poukazuje na podanú žalobu pričom uvádza, že medzi účastníkmi je sporná otázka

vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam. Nesporná v konaní je však skutočnosť, že žalobkyňa užívam
stavbu rodinný dom súp. č. XXX (ďalej len ako „rodinný dom“) ako svoje obydlie.

11. Žalobkyňa je invalidná dôchodkyňa s ťažkým zdravotným postihnutím. Rodinný dom užívam
nepretržite desiatky rokov, kedy ho s nebohým manželom opravili (išlo o starší dom po rodičoch manžela

žalobkyne). Rodinný dom je jediným obydlím žalobkyne. V rámci svojich obmedzených finančných
možností sa o rodinný dom žalobkyňa stará a snaží sa, aby nechátral, čo je však v dôsledku správania
žalovaného v 1. rade, prakticky nemožné. Žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť a ani nemá kam inam
ísť, ostala sama. Tieto tvrdenia a majetkové pomery žalobkyne sú preukázané z obsahu súdneho spisu,
na základe čoho bolo žalobkyni priznané aj oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku za podané

dovolanie.

12. Predtým, než došlo k neplatnému prevodu dotknutých nehnuteľností, vrátane rodinného domu zo
žalobkyne na spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o. a následnými prevodmi až na žalovaného v 1.
rade , bol dom nepretržite pripojený na všetky dostupné inžinierske siete – mal pripojenie na elektrinu aj

vodovod, pričom poplatky za dodané energie uhrádzala žalobkyňa, aj keď niekedy vďaka minimálnemu
dôchodku ich platila oneskorene.

13. Na žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 27.10.2016 bol rodinný dom ešte v roku 2016, dňa
23.11.2016, distribučnou spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s., odpojený od elektrickej siete,

odberné miesto bolo zrušené, meradlo bolo demontované. Napriek opakovaným snahám o obnovenie
odberného miesta a pripojenie k sieti, distribučná spoločnosť pripojenie rodinného domu odmietala
vykonať s odôvodnením, že vlastník domu zapísaný v katastri nehnuteľností (žalovaný v 1. rade) oznámil
svoj striktný nesúhlas s takýmto pripojením.14. Žalovaný v 1. rade zabezpečil, aby bol rodinný dom odpojený od dodávky elektrickej energie
(a pokúšal sa dom odpojiť aj od dodávky vody), aby sa stal pre žalobkyňu dom neužívateľný. Inak

povedané, žalovaný v 1. rade sa podľa tvrdenia žalobkyne – starú a ťažko chorú ovdovenú bezdetnú
ženu snaží z domu vyštvať všetkými prostriedkami.

15. Za účelom zabezpečenia aspoň núdzového užívania rodinného domu žalobkyňa požiadala suseda
K. D., bytom C. – D. XXX, o pripojenie rodinného domu z jeho nehnuteľnosti elektrickým káblom,

čo sa aj stalo. Žalovaný v 1. rade proti tomu protestoval u Stredoslovenskej distribučnej, a.s. aj
Stredoslovenskej enrgetiky, a.s. Na základe jeho protestov vykonali pracovníci Stredoslovenskej
distribučnej, a.s. miestnu ohliadku, avšak konštatovali, že ide o bezpečné použitie predlžovacieho káblu
v súlade s bezpečnostnými normami. Zároveň konštatovali, že nemajú kompetenciu zakázať realizáciu
susedskej výpomoci pri poskytnutí elektrickej energie v súlade s technickou normou, keďže nejde o
vzťah s distribútorom, resp. dodávateľom elektriny.

16. Žalovaný v 1. rade v októbri 2022 podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom
súde v Prievidzi, na ktorom dosiahol vydanie (neuveriteľného) neodkladného opatrenia, podľa ktorého
bola pánovi D. uložená povinnosť odpojiť a odstrániť predmetný kábel a „zdržať sa akýchkoľvek úkonov
smerujúcich k realizácii pripojenia nehnuteľnosti ... k elektrickej energii“. O tejto „aktivite“ žalovaného v 1.

rade žalobkyňa nemala ani najmenšieho tušenia. O tomto uznesení ju neinformoval ani jej sused pán D.
(ako povinný z tohto neodkladného opatrenia), ktorý je jednoduchým stavebným robotníkom pracujúcim
počas týždňa mimo svojho bydliska. Na základe toho bol následne 22.8.2023 pripojovací elektrický kábel
osobne žalovaným v 1. rade ako oprávneným v exekúcii (ktorá bola vedená na vykonanie uznesenia
OS Prievidza), ktorého tým poveril súdny exekútor, odstránený. Vyššie uvedené dokumenty žalobkyňa

obdržala až 31.10.2023 od príslušníka polície I. A. L. z OO PZ Bytča, ktorému ich zaslal exekútor JUDr.
Matejovie z Exekútorského úradu Liptovský Mikuláš.

17. V súčasnosti je žalobkyňa v dôsledku konania žalovaného v 1. rade, ktoré je v príkrom rozpore
s dobrými mravmi a elementárnymi zásadami občianskeho spolunažívania, vystavená neľudským

životným podmienkam. Býva v dome, ktorý si nevie v týchto zimných mesiacoch vykúriť (v čase písania
tohto návrhu sú teploty v noci aj okolo mínus 20 °C), kde si nemôže riadne navariť, oprať svoje šaty,
rozsvietiť žiarovky a pod. Bez pomoci iných ľudí by už určite tieto podmienky nevydržala. V dôsledku
konania žalovaného v 1. rade je dotknuté jej právo na obydlie a jej ľudská dôstojnosť ako taká. Žalovaný
svojím šikanóznym konaním poškodzuje jej zdravie, tak fyzické ako aj duševné. Takéto správanie

žalovaného v 1. rade odporuje navyše aj čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

18. Ohľadne vlastníctva rodinného domu a prislúchajúcich nehnuteľností je stále vedené súdne konanie,
vlastníctvo k nehnuteľnostiam je sporné. V prípade úspechu žalobkyne v konaní o určenie vlastníctva
bude mať rozsudok deklaratórne účinky, t.j. nastane právny stav, akoby trvanie vlastníctva ( podľa

tvrdenia žalobkyne ) nikdy prerušené nebolo a doba obývania nehnuteľnosti počas súdneho konania tak
nemôže byť považovaná za neoprávnené užívanie nehnuteľností.

19. Žalovaný v 1. rade svojím aktívnym konaním vo viacerých smeroch (zabezpečenie ukončenia
odberu elektriny v rodinnom dome a demontáže meradla, zabezpečenie zrušenia náhradného pripojenia

k elektrine) jasne deklaroval, že s pripojením rodinného domu k elektrickej sieti nesúhlasí a nebude
súhlasiť; naopak urobil všetko preto, aby rodinný dom k elektrine pripojený nebol, čím sa snaží za
neľudských a šikanóznych podmienok doslova žalobkyňu vyštvať z domu, v ktorom býva už viac ako 20
rokov. Takýto postup žalovaného v 1. rade je zjavne v rozpore s zákona o energetike. Hoci je žalovaný
v 1. rade sporným vlastníkom nehnuteľnosti, porušuje zákonnú povinnosť, keď žalobkyni neumožňuje

dodávku elektriny do jej domácnosti. Otázkou zostáva, či by takýto výkon jeho „vlastníckeho“ práva
nebol považovaný za amorálny a v rozpore s dobrými mravmi aj v prípade, ak by bol nespochybniteľným
vlastníkom rodinného domu a konal by tak pred jeho vyprataním ťažko chorou a invalidnou užívateľkou.

20. Právo žalobkyne na nedotknuteľnosť obydlia je garantované čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Imanentnou súčasťou práva na ochranu súkromia je aj právo na nedotknuteľnosť obydlia.
Zásahy žalovaného v 1. rade do obydlia žalobkyne, ktorými jej systematicky znemožňuje riadne rodinný
dom obývať, sú neoprávnenými zásahmi do jej súkromného života, chráneného ústavou.21. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje aj na čl. 20 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky. Výkon vlastníckeho práva (navyše aj domnelého, resp. sporného) zo strany
žalovaného v 1. rade je celkom zjavne zneužívaním na ujmu žalobkyne a poškodzuje jej zdravie.

Úmyselné vystavenie žalobkyne podmienkam, ktoré drasticky sťažujú, až znemožňujú riadne užívanie
rodinného domu (jeho odpojenie od inžinierskych sietí) je zo strany žalovaného v 1. rade cynickým
konaním v rozpore s dobrými mravmi.

22. Žalobkyňa tvrdí, že je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže žalovaný v 1. rade napriek

tomu, že je vlastnícke právo sporné:

- opakovane a systematicky zasahuje do práva na súkromie žalobkyne (právo na nedotknuteľnosť
obydlia;
- žalovaný v 1. rade uskutočňuje výkon svojho sporného vlastníckeho práva na ujmu žalobkyne

s vedomím, že tým poškodzuje jej zdravie;
- žalovaný v 1. rade koná v príkrom rozpore s dobrými mravmi;
- žalovaný koná v rozpore s ustanoveniami zákona o energetike.

23. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v platnom znení (ďalej

len „CSP“): Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.

24. Podľa § 325 ods. 1 CSP: Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby c)
nenakladalasurčitýmivecamialeboprávami,d)niečovykonala,niečohosazdržalaaleboniečoznášala.

26. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP: Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27. Podľa § 329 ods. 2 CSP: Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

28. Podľa § 328 ods. 1 CSP: Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

29. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd primárne preskúmal z hľadiska požiadaviek
kladených na takéto podanie podľa § 327 CSP a možného postupu podľa tohto procesného ustanovenia.

Súd konštatuje po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobca
vymedzil ním uplatnený nárok určito a zrozumiteľne, pričom v jeho obsahu uviedol žalobca všetky
náležitosti podľa § 326 ods. 1,2 CSP.

30. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého inštitútu je rýchla, aj keď len

dočasná úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu, alebo zabezpečenie výkonu existujúceho,
hoci ešte nevykonateľného, alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nie je
konečným rozhodnutím a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené
a osvedčené, že tu existuje určité právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu, že toto právo

je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov
medzi stranami sporu práve nariadením neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným
opatrenímsamedzistranamisporunevytvorínenávratnýstavaneprimeranýmspôsobomsanezasiahne
do právnych vzťahov medzi stranami. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby
boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho
nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie občianskeho procesného práva mápovahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou
predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia

je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu
za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom
návrhu označiť a predložiť dôkazné prostriedky osvedčujúce aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.

31. Súd sa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými žalobkyňou spolu s návrhom
nanariadenieneodkladnéhoopatrenia(č.l.706anasl.),akoajsobsahomceléhosúdnehospisu,pričom
mal súd osvedčené nasledovné skutočnosti.

32. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č. k. 6C/38/2022-48 zo dňa 13.12.2022 (č. l. 717) spolu
s doložkou právoplatnosti (č. l. 721) mal súd osvedčené, že žalovaný v 1. rade podal na Okresný súd
Prievidza návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, predmetom ktorého neodkladného opatrenia
bolo uloženie povinnosti susedovi žalobkyne, aby sused žalobkyne odpojil predlžovací kábel, ktorým
bola pripojená sporná nehnuteľnosť k elektrickej energii ( dom užívaný žalobkyňou ).

Okresný súd v Prievidzi neodkladné opatrenie v uvedenom smere uznesením nariadil, pričom uznesenie
o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 28.02.2023.

33. Z exekučného príkazu č. k. 110EX 175/23-4017.02.2023 zo dňa 12.07.2023 (č. l. 722) mal súd
osvedčené, že bolo nariadené vykonanie exekučného titulu na nepeňažné plnenie č. 6C/38/2022 zo dňa

13.12.2022 vydaného Okresným súdom Prievidza ( odstránenie kábla od rodinného domu ).

34. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX A. XXX, pre k.ú. C., mal súd osvedčené, že žalovaný v 1. rade je
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré nehnuteľnosti sú predmetom tohto sporu ( dom a pozemky ).
Žalovaný v 1. rade nadobudol nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy V-1026/13, vklad povolený dňa

12.09.2023.

35. Z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd osvedčené, že žalobkyňa nemá
vedený trvalý ani prechodný pobyt v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, teda v rodinnom
dome č. 131, Súľov-Hradná.

36. Z lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky mal súd osvedčené, že žalovaný v 1. rade
má vedený trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu, teda v rodinnom dome č. 131,
Súľov-Hradná.

37.Zobsahuuvedenýchlistínsúdzistil,žežalobkyňasanávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
domáha vydania neodkladného opatrenia s nasledovným znením:

„Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému v 1. rade povinnosť strpieť užívanie
nehnuteľnosti – stavby súp. č. 131, druh stavby – rodinný dom, postavenej na pozemku parc. reg. C č.

465/5, zapísanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. Súľov – Hradná, obec C. – D.,
okres Bytča, žalobkyňou a užívanie pozemku parc. reg. C č. 465/5 o výmere 138 m2, druh pozemku
zastavaná plocha a nádvoria, pozemku parc. reg. C č. 465/1 o výmere 887 m2, druh pozemku zastavaná
plocha a nádvoria a pozemku parc. reg. č. 466/2 o výmere 63 m2, druh pozemku záhrada, ktoré sú
evidované na liste vlastníctva č. XXXX vedeného pre k.ú Súľov – Hradná, žalobkyňou, vrátane strpenia

pripojenia stavby súp. č. 131 k elektrickej sieti a to až do právoplatného skončenia konania vedeného
na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 25C/30/2016.“

38. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že odporca žalobkyni bráni
užívať rodinný dom, ktorý rodinný dom je predmetom sporu v tomto konaní o určenie vlastníckeho

práva. Žalovaný v rade 1. rade nechal rodinný dom odpojiť od elektrickej energie a bráni žalobkyni
akémukoľvek pripojeniu na elektrinu od elektrickej siete a susedov. Žalobkyňa tvrdí, že týmto konaním jej
žalovanýprivodzujeneustáleutrpenie,porušujejejprávonanedotknuteľnosťobydlia,uskutočňujevýkon
sporného vlastníckeho práva, hoci konanie o určenie vlastníckeho práva doposiaľ nebolo skončené.Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný v rade 1/ koná v rozpore s dobrými mravmi a zákonom o energetike.

39. Zo súdneho spisu mal súd osvedčené, že žalobkyňa bola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú

predmetom sporu pred tým, ako ich nadobudla spoločnosť Všeobecná kreditná, s.r.o. Žalobkyňa
v nehnuteľnosti celý čas býva, pričom ide o obydlie žalobkyne v zmysle čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa nevlastní inú nehnuteľnosť, kde by mohla ísť bývať.

40. Žalobkyňa súdu osvedčila, že žalovaný v 1. rade podniká určité faktické a právne kroky smerujúce

k znemožneniu obývania nehnuteľnosti – domu žalobkyňou, hoci konanie o určenie vlastníckeho práva
na okresnom súde v súčasnej dobe nie je z vyššie uvedených dôvodov právoplatne skončené.
Z krokov realizovaných žalovaným v 1. rade, ktoré kroky minimálne viedli k odpojeniu elektrickej energie
od obydlia žalobkyne, mal súd osvedčený naliehaný právny záujem žalobkyne na vydaní neodkladného
opatrenia v zmysle petitu návrhu žalobkyne a súbežne mal súd preukázané hroziace nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy pri užívaní obydlia.

Predmetná ujma krokmi žalovaného v rade 1/ na strane žalobkyne objektívne minimálne hrozí.

41. Súd má v konaní preukázané, že žalovaný v 1. rade ( pri spornosti vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam ) obmedzil žalobkyňu pri výkone práva užívať dom s pozemkami, ktoré obmedzenie
vlastníckeho práva žalovaným je konaním v rozpore s dobrými mravmi (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR v spojení

s § 3 ods. 1 OZ).

42. S poukazom na osvedčený skutkový stav a osvedčené základné podmienky pre vydanie
neodkladného opatrenia súd zastáva názor, že v čase vedenia konania o určenie vlastníckeho práva
( spornosti vlastníckeho práva ), strpenie užívania nielen rodinného domu, ale aj okolitých pozemkov

žalobkyňou je nevyhnutné.

43. Žalobkyňa v súvislosti s užívaním domu má právo užívať aj uvedené pozemky ( ktoré sú tiež
predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva ), ktoré pozemky súvisia s užívaním domu, užívanie
ktorých pozemkov je tiež potrebné minimálne na opätovného pripojenie rodinného domu ku elektrickej

energii.

44. To, či má alebo nemá žalovaný v 1. rade nárok na platenie nájomného zo strany žalobkyne nie
je predmetom tohto konania o určenie vlastníckeho práva, ale toto právo si môže žalovaný v rade 1/
uplatniť voči žalobkyni v inom konaní.

45. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a osvedčený skutkový stav súd konštatuje, že
sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou.
S poukazom na uvedené súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia (1. výrok).

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia

tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. O nároku na náhradu trov konania spojených s
rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jedenrovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.