Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724200628
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1724200628.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.X.XXXX,bytomD.X,B.,zastúpeného:JUDr.SlavomíraKurinská,advokátka,sosídlomV.Šípoša16,
Martinprotižalovaným:1/E.A.,nar.XX.X.XXXX,bytomF.XX,B.,zastúpeného:BARBUŠ&PARTNERS
s.r.o., IČO: 35 893 061, so sídlom Štúrova 13, Bratislava a 2/ 950 s.r.o., IČO: 52 803 007, so sídlom

Znievska 40, Bratislava o určenie neplatnosti právneho úkonu a o zastavení konania, na odvolanie
žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 29.4.2024, č. k. 43C/6/2024-65,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalovanému 1/ sa priznáva nárok na
plnú náhradu trov konania a žalovanému 2/ sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému 1/ sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), vyslovil, že žiadna zo strán
sporu nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.) a žalobcovi vrátil súdny poplatok za žalobu vo
výške 42,80 eur po právoplatnosti uznesenia (výrok III.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca dňa 19.2.2024 doručil
súdu žalobu, ktorú svojím podaním doručeným súdu dňa 23.4.2024 vzal späť pred otvorením prvého
pojednávania vo veci, pričom dôvodom späťvzatia bolo odstúpenie od zmluvy, ktorá mala byť v konaní
posúdená ako neplatná. Súd prvej inštancie vzhľadom k tomu, že žalobca zobral svoju žalobu v celom
rozsahu späť pred prvým pojednávaním vo veci, nezisťoval súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby,

preto konanie v zmysle § 145 C.s.p. zastavil. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania prvoinštančný
súd uviedol, že v zmysle § 257 C.s.p. nepriznal trovy konania žiadnej zo strán konania. Poukázal na to,
že žalobca podal žalobu v čase (19.2.2024), keď bola riadne uzatvorená dohoda o odstúpení od kúpnej
zmluvy zo dňa 8.2.2024, t.j. v čase podania žaloby bola žaloba bezpredmetná a žalobca tým pádom
žiadal určenie neplatnosti zmluvy, ktorá zanikla. Tvrdenie žalobcu, že v čase podania žaloby nemal a
nemohol mať vedomosť o existencii tejto zmluvy nepovažoval za dôvodnú, keďže žalobca sa mohol

pred podaním žaloby pokúsiť o vyriešenie sporu predžalobnou výzvou alebo mal možnosť kontaktovať
žalovaných, avšak tak neurobil, čím sa vystavil riziku, že bude žalovať o určenie skutočnosti, ktorá už
neexistuje. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca ako dominus litis je povinný spraviť všetky kroky,
ktoré vedú k úspešnosti žaloby, medzi ktoré jednoznačne patrí aj zisťovanie skutočného stavu veci
bezprostredne pred podaním žaloby. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca z procesného hľadiska
zavinil zastavenie konania svojím späťvzatím žaloby, ktoré malo dôvod vychádzajúci zo skutočností,

ktoré nastali pred podaním žaloby. Prvoinštančný súd nepriznal žalovanému 1/ nárok na náhradu trov
konania, keďže si vo svojom podaní tento neuplatnil. Žalovanému 2/ súd prvej inštancie nepriznalnárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní pasívny a žiadne trovy konania mu nevznikli. Na
základe uvedeného rozhodol, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán, keďže
existujúdôvodyhodnéosobitnéhozreteľapretakérozhodnutie,ktorýmisúzavineniezastaveniakonania

žalobcom, neuplatnenie si nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/ a neexistencia trov konania
žalovaného 2/. O vrátení kráteného súdneho poplatku za žalobu žalobcovi prvoinštančný súd rozhodol
podľa § 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v rozsahu výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne z dôvodu
nedostatku riadneho odôvodnenia ako aj z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia uvádzané dôvody v
žiadnom prípade nemôžu byť považované za „hodné osobitného zreteľa“. V otázke zavinenia zastavenia
konania žalobcom sa žalovaný 1/ stotožnil s posúdením prvoinštančného súdu. Poukázal na to, že

žalobca podal žalobu dňa 19.2.2024, hoci ešte dňa 8.2.2024 zmluvné strany odstúpili od zmluvy, ktorej
neplatnosti sa žalobca domáhal, teda v čase podania žaloby bola táto v plnom rozsahu nedôvodná.
Uviedol, že ak by žalobca podnikol aspoň minimálne zisťovacie úkony smerom k žalovaným (obvykle sa
realizuje aspoň predžalobná výzva), o tejto skutočnosti by sa včas dozvedel, preto nevyužitím všetkých
dostupných prostriedkov svojej ochrany sám žalobca spôsobil, že podal nedôvodnú žalobu a v reakcii

na vyjadrenie žalovaného 1/ k žalobe potom vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím sám procesne zavinil
zastaveniekonania.Zadanejsituáciemalpodľanázoružalovaného1/súdprvejinštancierozhodnúťtak,
že trovy konania mal priznať procesne úspešnej sporovej strane a v prípade, ak mal za to, že sú tu určité
dôvodynanepriznanietýchtotrov,malrozhodnúťtak,žetietokonkrétnemužalovanému„nepriznáva“.Vo
vzťahu k súdom vytýkanému neuplatneniu si nároku na náhradu trov konania žalovaným 1/ uviedol, že

považovanietohtodôvoduzadôvodhodnýosobitnéhozreteľa(prenepriznanietrov)jepodľajehonázoru
úplne scestné s poukazom na znenie § 262 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, t.j. zo zákona jednoznačne
vyplýva, že o trovách konania súd rozhoduje aj bez návrhu, pričom pri ich priznávaní sa vychádza zo
zákonne striktne definovaných kritérií (v tomto prípade zodpovednosti za zastavenie konania). Odvolateľ

ďalej konštatoval, že neexistenciu trov konania na strane toho, komu majú byť trovy priznané (v tomto
prípade žalovaného 2/) nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa pre ich nepriznanie
žiadnej zo strán. Neexistencia trov na strane účastníka sporu je dôvodom na rozhodnutie o tom, že
súd trovy strane, ktorej by inak patrili, neprizná. Uviedol, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom sa podľa
názoru súdu prvej inštancie môže neexistencia trov na strane žalovaného 2/ premietnuť (v podobe

rozhodnutia o nepriznaní trov žiadnej zo strán pre dôvody hodné osobitného zreteľa) aj v nepriznaní
trov žalovanému 1/ – teda subjektu, ktorému v konaní preukázateľne vznikli. Takýmto rozhodnutím
podľa jeho názoru prvoinštančný súd de facto trestá za nečinnosť žalovaného 2/ úplne iný subjekt, a to
žalovaného 1/. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok
II. uznesenia zmenil tak, že žalovanému 1/ prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %,

eventuálne, aby napadnutý výrok II. uznesenia zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 19.2.2024, v ktorom uviedol, že zavinenie
zastavenia konania je potrebné interpretovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, teda s ohľadom na
správanie sa strany sporu. Zdôraznil, že v čase podania žaloby bol jeho nárok oprávnený a žaloba

dôvodná, pričom trovy konania by neboli vznikli, ak by sa boli žalovaní správali v súlade so zákonom
a neboli by porušili predkupné právo žalobcu. Tvrdil, že nemal a nemohol mať vedomosť o odstúpení
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ od Kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 11.7.2023 (V
č. XXXX/XXXX zo dňa 18.9.2023), ktorej predmetom bol pozemok E KN parc. č. XXXX o výmere
3481 m2, orná pôda, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie B. G. F.. Z evidencie katastra

nehnuteľností jednoznačne a bez ďalších pochybností vyplynulo, že predkupné právo žalobcu vo
vzťahu k predmetnému pozemku bolo porušené, pričom žalobca v čase podania žaloby nemal dôvod
pochybovať, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka,
pretožepreviedolspoluvlastníckypodielnapríslušnompozemkuvprospechžalovaného2/beztoho,aby
prevádzaný spoluvlastnícky podiel k pozemku ponúkol žalobcovi ako oprávnenému spoluvlastníkovi.

Žalobca opakovanie uviedol, že nebolo jeho povinnosťou zisťovať úmysel alebo zámer žalovaného
1/ odstúpiť od Kúpnej zmluvy, je preto podľa jeho názoru nesporné, že žalobca zastavenie konania
nezavinil a žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaných. Ak žalovaný 1/ tvrdil, že z dôvodu
časovej zaneprázdnenosti podal návrh na záznamové konanie (č. Z 1477/2024) na Okresný úrad Senec,katastrálny odbor dňa 28.3.2024, čo je 38 dní po podaní žaloby, žalobca uviedol, že žalovaným nič
nebránilo, aby podali návrh na záznamové konanie na príslušný správny orgán bez zbytočného odkladu
po tom, ako žalovaný 1/ od Kúpnej zmluvy odstúpil, čím by predišli podaniu žaloby. Zo skutkových

okolností a z predložených dôkazov je podľa jeho názoru nepochybné, že v čase podania žaloby
existoval v evidencii katastra nehnuteľností zápis, ktorý nasvedčoval dôvodnosti žaloby a žalobca
považoval tento zápis za hodnoverný. V súvislosti s náhradou trov konania poukázal na nález Ústavného
súdu SR zo dňa 4.7.2013, sp. zn. IV. ÚS 210/2013-28, v ktorom ústavný súd uviedol, že: „Náhradu
trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia

zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli,
uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom na vyriešenie
otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či niektorý z účastníkov konania (a pokiaľ áno, ktorý z
nich) z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil, resp. či návrh bol vzatý späť pre správanie
odporcu. To znamená, že § 146 ods. 1 písm. c) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, možno aplikovať len v

prípade, ak neexistujú dôvody (resp. výnimky) na priznanie náhrady trov konania podľa § 146 ods. 2
OSP“. Dal do pozornosti súdu, že ak účastníci odstúpili od Kúpnej zmluvy dohodou (nie jednostranným
právnym úkonom), podľa ustálenej súdnej praxe malo byť odstúpenie vykonané vkladovým konaním a
záznamom. Uviedol, že nie je nepodstatné, že ak právny a evidenčný stav v katastri nehnuteľností bol
„zhojený“vzáznamovomkonaní,žalovanímalimožnosťapriestordotknutúzáležitosťvyriešiťspôsobom

prispôsobením rozhodných skutočností ich potrebám. Mal za to, že súd prvej inštancie vzhľadom k svojej
praxi a činnosti zhodnotil všetky okolnosti a rozhodol s odkazom na dôvody hodné osobitné zreteľa. S
poukazom na uvedené navrhol odvolanie žalovaného 1/ zamietnuť ako nedôvodné.

5. Žalovaný 1/ reagoval podaním zo dňa 12.7.2024, v ktorom k otázke procesného zavinenia zastavenia

konania poukázal na komentár k C.s.p., v zmysle ktorého: „Pojem „procesné zavinenie“, použitý
v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za
zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto
zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania.“ Hoci žalovaný 1/ súhlasil s tým, že pojem
procesné zavinenie je potrebné vykladať komplexne a extenzívne – t.j. že za zastavenie konania je

procesne zodpovedný aj žalovaný, ktorý splnil žalovanú povinnosť po podaní žaloby (čoho dôsledkom
je späťvzatie dôvodne podanej žaloby), uviedol, že v tomto spore nejde o takýto prípad, keďže žaloba
bola od začiatku podaná nedôvodne, nakoľko už v čase jej podania bolo od zmluvy, ktorej neplatnosti
za žalobca domáhal, odstúpené. Konštatoval, že odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka
má účinky ex tunc (§ 48 ods. 2) – t.j. zmluva sa odstúpením od nej od začiatku zrušuje. Nesúhlasil

s tvrdením žalobcu, že „nemohol mať vedomosť o odstúpení“, pretože pokiaľ by sa žalobca správal
dostatočne obozretne a pred podaním žaloby by žalovaných oslovil - napríklad formou predžalobnej
výzvy, tento by sa dozvedel, že od zmluvy, ktorej neplatnosť sa chystá žalovať, už bolo odstúpené.
V danom prípade podľa jeho názoru nemožno upustiť od formálneho prístupu k pojmu „procesného
zavinenia“, ktorý sa viaže výlučne na okolnosti, ktoré nastali až počas konania – t.j. až po podaní

žaloby. Poukázal na to, že pri určovaní procesnej zodpovednosti za zastavenie konania treba striktne
vychádzať z princípu najbližšej príčinnej súvislosti, t.j. konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby
zo strany žalobcu a priamym dôvodom tohto späťvzatia nebolo jej podanie, ale jej nedôvodnosť.
Z obsahu súdneho spisu podľa názoru žalovaného 1/ vyplýva, že žaloba bola od začiatku podaná
bezdôvodne, a to bez ohľadu na to, či o tom v čase jej podania žalobca vedel alebo nie; dôležité je,

že žalobca sa pri dostatočne obozretnom správaní mal možnosť o tom dozvedieť. Konštatoval, že v
čase podania žaloby zápis v katastri nehnuteľností ešte nezodpovedal skutočnému právnemu stavu,
avšak o tomto sa mal žalobca možnosť dozvedieť, keby pred jej podaním priamo oslovil žalovaných.
Určité zdôvodnenie by sa podľa názoru žalovaného 1/ možno dalo nájsť v prípade, ak by pre nedostatok
času hrozilo premlčanie žalovateľného nároku, čo ale nie je tento prípad. Poukázal na to, že v zmysle

zásady procesného zavinenia zastavenia konania môže byť dôvodom na priznanie trov žalobcovi pri
späťvzatí aj prípad ak „návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu“, avšak musí ísť o správanie,
ktoré nastalo až po podaní žaloby. V prípade, ak žaloba bola podaná nedôvodne od začiatku, zavinil
jej späťvzatie z procesného hľadiska jednoznačne žalobca. Žalovaný 1/ nesúhlasil s argumentáciou
žalobcu, v zmysle ktorej pri odstúpení od zmluvy dohodou malo byť podľa ustálenej súdnej praxe

odstúpenie vykonané vkladovým konaním a nie záznamom, pričom tento názor vyvracia konštantná
rozhodovacia činnosť orgánov správy katastra. Uviedol, že odstúpenie ako jednostranný právny úkon
(bez ohľadu na to, či je obsiahnutý v dokumente označenom ako „dohoda“), ktorý vyvoláva účinky
„do minulosti“, jednoznačne môže byť zapísaný len formou záznamu. Vkladové konanie má vo vzťahuk zápisu práv k nehnuteľnostiam konštitutívne právne účinky. Odstúpením od zmluvy ex tunc však
vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti „spätne nadobudol“ žalovaný 1/, preto takúto skutočnosť bolo
možné zapísať len s účinkami deklaratórnymi, čo je možné len formou záznamu. Naviac obsahom

predloženej „Dohody o odstúpení“ bolo jednostranné odstúpenie kupujúceho od napadnutej zmluvy
a jeho akceptácia zo strany predávajúceho. V prípade štandardného jednostranného odstúpenia od
zmluvy totiž orgán správy katastra automaticky zisťuje, č druhá strana odstúpenie akceptuje a prípadne
ju vyzýva na podanie žaloby, pokiaľ s odstúpením nesúhlasí. Pokiaľ žalobca v závere svojho vyjadrenia
uviedol, že súd evidentne vzhľadom k svojej praxi a činnosti zhodnotil všetky okolnosti a rozhodol s

odkazom na dôvody hodné osobitného zreteľa, žalovanému 1/ nie je zrejmé, na základe čoho k takýmto
záverom žalobca dospel. Nerozumel ani tvrdeniu žalobcu, že trovy konania mali byť zaviazaní zaplatiť
žalovaní, keďže žalobca proti rozhodnutiu o zastavení konania a nepriznaní trov žiadnej zo sporových
strán sám odvolanie nepodal. S ohľadom na vyššie uvedené žalovaný 1/ zotrval na dôvodoch svojho
odvolania a navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom.
6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného 1/ je dôvodné.

7. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 257 ods. 1 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca podaním 19.2.2024 zobral žalobu o určenie neplatnosti

kúpnej zmluvy v celom rozsahu späť a žiadal, aby boli žalovaní spoločne a nerozdielne zaviazaní k
náhrade trov konania voči žalobcovi.

10. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p., ak súd zastavuje konanie
( napr. z dôvodu späťvzatia žaloby), zaoberá sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania tým, či niektorá

zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V prípadoch, v
ktorých bolo zastavenie konania zavinené stranou sporu, súd prizná protistrane náhradu trov konania,
ktoré účelne vynaložila na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Zároveň je potrebné otázku, či
strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k
zastaveniu konania podľa § 145 ods. 1 C.s.p. v prípade, že žalobca vzal účinne späť svoju žalobu, je v

zásade žalobca povinný nahradiť trovy konania protistrane, nakoľko späťvzatím žaloby procesne zavinil
zastaveniekonania.Priposudzovanízavineniavzmysle§256ods.1 C.s.p.výraz"zavinenie"nemožno
interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je
správanie strany sporu a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka.

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v čase späťvzatia žaloby nebol dosiahnutý účel žaloby, keďže
žalovaní 1/ a 2/ neplnili žalobou požadovaný nárok, nakoľko v čase podania žaloby bolo žalovanými
odstúpené od kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobca žalobou domáhal, preto je žalobca povinný
nahradiť trovy konania protistrane (žalovaným), nakoľko procesne zavinil zastavenie konania. Odvolací
súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v otázke zavinenia zastavenia konania žalobcom.

Súd prvej inštancie správne vyvodil, že žalobca podal žalobu v čase, keď bola riadne uzatvorená dohoda
o odstúpení od kúpnej zmluvy, určenie neplatnosti ktorej sa domáhal, t.j. v čase podania žaloby bola
žaloba nedôvodná. Na uvedený záver nemá vplyv tvrdenie žalobcu, že v čase podania žaloby nemal a
nemohol mať vedomosť o existencii tejto zmluvy, keďže žalobca sa mohol pred podaním žaloby pokúsiť
o vyriešenie sporu predžalobnou výzvou alebo mal možnosť kontaktovať žalovaných. Prvoinštančný súd

správne konštatoval, že žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania svojím späťvzatím
žaloby, ktoré malo dôvod vychádzajúci zo skutočností, ktoré nastali pred podaním žaloby.

12. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu,
že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania posúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa

skutočnosť, že žalovaní si trovy konania neuplatnili alebo im nevznikli, odvolací súd konštatuje, že
predpokladom použitia § 257 C.s.p. je kumulatívne splnenie zákonom stanovených podmienok, a to
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnenévšetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná a predpokladá existenciu výnimočných
okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, v charaktere určitých

druhov konania, ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Jedným z rozhodujúcich kritérií je to, aby
sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo dobrým
mravom. Uvedenému výkladu však nezodpovedá záver súdu prvej inštancie pri ustálení dôvodov
hodných osobitného zreteľa ani spôsob rozhodnutia o trovách konania. Za dôvod hodný osobitného
zreteľa v žiadnom prípade nemožno považovať skutočnosť, že strana sporu si trovy konania neuplatnila

alebo jej nevznikli. Absencia vzniku trov môže byť dôvodom pre nepriznanie nároku na náhradu trov
konania. Zároveň je potrebné konštatovať, že žalovanému 1/ trovy konania vznikli, pričom konanie o
náhrade trov nie je návrhovým konaním, t.j. strana sporu si ich nemusí uplatniť osobitným návrhom a
súd o nich rozhoduje aj bez návrhu. Ak by súd prvej inštancie mienil rozhodnúť podľa § 257 C.s.p.,
výrok jeho rozhodnutia by musel znieť, že žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. Výsledkom aplikácie § 257 C.s.p. je totiž nepriznanie trov strane sporu, ktorej by

inaknároknanáhradutrovkonaniapatril,nievýrok,ktorýmsúdvyslovuje,žežiadnazostránnemáprávo
na náhradu trov konania, ktorý je výsledkom aplikácie § 255 ods. 2 C.s.p.. So zreteľom na uvedené,
keď žalobca zavinil zastavenie konania, odvolací súd konštatuje, že nárok na náhradu trov konania má
patriť žalovanému 1/, ktorému vznikli v konaní trovy, keďže na iné rozhodnutie súdu absentujú dôvody
hodné osobitného zreteľa (a neboli zistené ani odvolacím súdom v odvolacom konaní). Vzhľadom k

tomu, že z obsahu súdneho spisu nevyplývajú žalovanému 2/ žiadne trovy, s ohľadom na procesnú
ekonómiu možno uzavrieť, že žalovanému 2/ sa nárok na náhradu trov nepriznáva. Súd prvej inštancie
však procesne nesprávne rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa §

388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Z dôvodu
formálnej správnosti zároveň upravil výrok aj vo vzťahu k žalovanému 2/.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému 1/ priznal voči žalobcovi nárok na plnú

náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktorý vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, zakýchdôvodovsarozhodnutiepovažujezanesprávne(dovolaciedôvody)ačohosadovolateľ

domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).