Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/67/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120287311
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6120287311.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

NovotnejačlenieksenátuJUDr.MárieKubincovej,PhD.aJUDr.AndreyGindlovejvprávnejvecižalobcu
MET Slovakia, a. s., so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 45 860 637, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Advokátska kancelária SLEZÁK, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO:
52125131,protižalovanému:MTSOLARs.r.o.,sosídlomJelenia1,81105Bratislava,IČO:44974973,
zastúpeného advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Forgáč, s.r.o., so sídlom Zámocká 14, 811
01 Bratislava, IČO: 51 096 757, o zaplatenie 11 710,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/131/2020-429 zo dňa 27. januára 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 10Cb/131/2020-429 zo dňa 27. januára 2023 potvrdzuje .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutie prvoinštančného súdu
1. Okresný súd Žilina (ďalej len „ prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 12 273,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 938,66 Eur
od 29.1.2019, zo sumy 1 967,09 Eur od 26.2.2019, zo sumy 938,66 Eur od 29.1.2019, zo sumy 1.967,09
Eur od 26.2.2019, zo sumy 1 605,43 Eur od 26.3.2019, zo sumy 529,36 Eur od 28.5.2019, zo sumy

493,48 Eur od 25.7.2019, zo sumy 493,48 Eur od 25.7.2019, zo sumy 493,48 Eur od 21.8.2019, zo sumy
1 211,16 Eur od 24.9.2019, zo sumy 871,26 Eur od 22.10.2019, zo sumy 528,97 Eur od 22.11.2019, zo
sumy 536,63 Eur od 21.12.2019, zo sumy 534,70 Eur od 25.1.2020, zo sumy 519,98 Eur od 26.2.2020,
zo sumy 493,48 Eur od 24.3.2020, zo sumy 493,98 Eur od 23.4.2020, zo sumy 69,19 Eur od 12.5.2020
a zo sumy 493,48 Eur od 21.5.2020, všetko až do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávok vo výške 680,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Rozhodol tiež o tom, že žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Prvoinštančný

súd v odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnený nárok skutkovo vymedzil tým, že ako dodávateľ plynu
uzatvoril so žalovaným, podľa Zákona o energetike č. 251/2012 Z.z., zmluvu o dodávke plynu zo dňa
12.2.2018 na obdobie od 1.5.2017 do 30.4.2018 a zmluvu o dodávke plynu zo dňa 19.2.2019 na obdobie
od1.5.2018do30.4.2020,nazákladektorýchsažalobcazaviazaldodávaťžalovanémuplyndovzmluve
určeného miesta spotreby a žalovaný sa zaviazal dodaný plyn odoberať a za dodávku plynu a za
distribučné služby zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny podľa podmienok uvedených v zmluve. Žalobca si
svoje povinnosti splnil riadne a včas a dodaný plyn žalovanému vyúčtoval faktúrami - faktúra č. 18111312

na sumu 1 938,66 Eur splatná 28.1.2019, z toho zostatok 938,66 Eur; faktúra č. 2019000543 na sumu 1
967,09Eursplatná25.2.2019;faktúrač.2019000649nasumu1605,43Eursplatná25.3.2019;faktúrač.
2019001098 na sumu 529,36 Eur splatná 27.5.2019; faktúra č. 2019001411 na sumu 493,48 Eur splatná
24.7.2019; faktúra č. 2019001415 na sumu 493,48 Eur splatná 24.7.2019; faktúra č. 2019001555 nasumu 493,48 Eur splatná 20.8.2019; faktúra č. 2019001737 na sumu 1 211,16 Eur splatná 23.9.2019;
faktúra č. 2019001853 na sumu 871,26 Eur splatná 21.10.2019; faktúra č. 2019002014 na sumu 528,97
Eur splatná 21.11.2019; faktúra č. 2019002154 na sumu 536,63 Eur splatná 20.12.2019; faktúra č.

2202000031 na sumu 534,70 Eur splatná 24.1.2020; faktúra č. 2202001004 na sumu 519,98 Eur splatná
25.2.2020; faktúra č. 2202001413 na sumu 493,48 Eur splatná 23.3.2020; faktúra č. 2202001609 na
sumu 493,48 Eur splatná 22.4.2020.

2. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávok predžalobnou výzvou z 22.1.2020. Následne

uzatvoril so žalovaným dohodu o uznaní záväzku a o splátkovom kalendári, ktorou sa žalovaný zaviazal
zaplatiť pohľadávky žalobcu v splátkach, každú v sume 1 000,- Eur, s poslednou splátkou vo výške
1 203,70 Eur s tým, že v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky sa žalovaný zaviazal uhradiť
žalobcovi celý zvyšok dlhu. Žalovaný zaplatil prvú splátku 1 000,- Eur v dohodnutej lehote, avšak ďalšie
splátky nezaplatil. Žalobca žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy s úrokmi
z omeškania vo výške 8 % ročne z jednotlivých čiastok podľa špecifikácie uvedenej v žalobe a náhradu

trov konania.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní podanej žalobe vyhovel vydaním platobného
rozkazu zo dňa 9.6.2020, proti ktorému žalovaný podal včas vecne odôvodnený odpor.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že žalovaný svoju procesnú obranu založil na tvrdenej dohode o poskytnutí
zľavy za množstevné odbery, ktorej existenciu žalovaná pohľadávka nezohľadňuje. Žalovaný súčasne
namietal výšku žalobcom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
výšku žalovaných úrokov z omeškania a trov právneho zastúpenia. Tvrdil existenciu škody, ktorá mala
žalovanému vzniknúť prerušením dodávky plynu bez predchádzajúceho upozornenia, ktorej výšku

žalovaný v štádiu podania odporu bližšie nešpecifikoval. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní
dňa 8.12.2020 pripustil zmenu žaloby učinenú za prítomnosti zástupcu žalovaného podaním zo dňa
7.12.2020, ktorým žalobca rozšíril žalobu o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z faktúry č. 1202000066
v sume 69,19 Eur splatnou 11.5.2020 a faktúry č. 22022001809 v sume 493,48 Eur splatnou 20.5.2020,
spolu o čiastku istiny 562,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od dátumov splatnosti

a nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením týchto pohľadávok 2x40,- Eur.

5. Žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenie ceny za dodávky plynu a distribučných služieb
v súlade s písomne uzatvorenými zmluvami medzi stranami, ktoré boli žalovanému riadne vyúčtované
faktúrami, ktoré tento nezaplatil. Prvoinštančný súd k spochybneniu pravosti podpisu žalovaného na

dohode o uznaní záväzku a dohode o splátkach, ktorou sa mal žalovaný zaviazať zaplatiť žalobcovi
v zmluve uznanú pohľadávku, súd konštatoval, že táto dohoda je len podporným dôkazom nároku
žalobcu, keďže žalobca primárne svoj nárok oprel o písomne uzatvorené zmluvy a na ich podklade
poskytnuté plnenia t.j. dodávky plynu a poskytnutých distribučných služieb. Žalovaný až na pojednávaní
doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, že žalobca riadne neplnil zmluvy a žalovaný tak nemohol

nerušene odoberať plyn. Na preukázanie dôvodnosti procesnej obrany žalovaný na pojednávaní navrhol
výsluch svedka p. A., bývalého konateľa žalovaného.

6. Prvoinštančný súd, v súvislosti s uplatnenými prostriedkami procesnej obrany žalovaného na
pojednávaní, poukázal na základné princípy civilného sporového konania uvedené v čl. 8 a 10 CSP,

z ktorých vyplýva, že súd môže určiť stranám záväznú lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného
úkonu alebo procesnej obrany s tým, že v prípade nedodržania predmetnej lehoty súd nemusí na neskôr
predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadať, čo predstavuje procesnú preklúziu práva. Žalovaný bol
poučený o sudcovskej koncentrácii konania od momentu doručenia vyjadrenia žalobcu k podanému
odporužalovanéhoatiežvsúvislostisnariadenýmtermínompojednávania,pričomsatýmitopoučeniami

neriadil a procesnú obranu a nové skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy predkladal až na pojednávaní.
To bol dôvod, pre ktorý súd procesný návrh žalovaného vykonať dokazovanie výsluchom pána A., ako
bývalého konateľa žalovaného, k okolnostiam podpisu dohody o uznaní záväzku žalovaným a k otázke
prerušenia dodávky plynu zamietol.

7. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že žalobca na tvrdenia žalovaného poukázal na každú jednotlivú
faktúru, z ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok, ktorá obsahuje odpočet spotreby plynu za sledované
obdobie a vyčíslenú finálnu sumu fakturácie, a to na podklade združenej zmluvy o dodávke plynu, keď pri
dodávke plynu žalobca vyúčtoval žalovanému ceny poskytnutých distribučných a prepravných služieb,a to vykonaním dopočtu plnenia. Žalovaný napriek tomu, že mal dostatočný priestor vyjadriť sa k obsahu
adôvodnostipodanejžalobytentonevyužilaažnapojednávanínamietalnemožnosťnerušeneodoberať
plyn, čím neguje svoju povinnosť za plyn žalobcovi zaplatiť.

8. Prvoinštančný súd ďalej dôvodil tým, že žalovaný sa v odpore proti platobnému rozkazu bránil
tým, že nebola zohľadnená zľava z ceny za množstevné odbery. Rozporoval právo žalobcu na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky za každú pohľadávku
žalobcu uplatnenú samostatnou faktúrou a namietal výšku úrokov z omeškania, ktoré podľa neho boli

uplatnené v rozpore s právnou úpravou platnou k momentu vzniku jednotlivých nárokov. Namietal
tiež nesprávnosť vyčíslenia trov konania z titulu trov právneho zastúpenia. Tvrdil vznik škody s titulu
odstavenia predmetného odborného miesta od odberu plynu dňa 13.1.2020 bez predchádzajúceho
upozornenia žalovaného, pričom výšku tohto nároku nešpecifikoval.

9. Prvoinštančný súd uzavrel, že nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že boli uzatvorené zmluvy

o združenej dodávke plynu zo dňa 30.4.2018 a zo dňa 19.2.2019 tak, ako boli špecifikované v žalobe
a ani to, že žalobca poskytol zmluvne dohodnuté plnenie žalovanému, pričom jeho cenu vyúčtoval
faktúrami uvedenými v žalobe. Žalovaný na preukázanie procesnej obrany o uzatvorení dohody
o poskytnutí zľavy z ceny za množstevné odbery nepredložil ani neoznačil žiadny dôkaz a preto takáto
obrana zostala v rovine nepodložených tvrdení.

10. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu nákladov
spojením s uplatnením pohľadávok vo výške 680,- Eur odôvodnil tým, že žalobcovi patrí právo na
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur za každú z faktúr,
ktoré uplatnil v žalobe, teda za 17 faktúr, s poukazom na výklad čl. 6 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 3 Smernice

Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo dňa 16. februára 2011 uvedenom v rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-370/21 z 1. decembra 2022, podľa ktorého ak jedna a tá istá zmluva
upravuje opakujúce sa dodávanie tovaru alebo poskytovanie služieb, pričom sa za každé dodanie alebo
poskytnutie musí zaplatiť v stanovenej lehote, veriteľovi prináleží za každú oneskorenú platbu sumy 40,-
Eur ako minimálna paušálna náhrada nákladov na vymáhanie.

11. Prvoinštančný súd k námietke nesprávne uplatneného úroku z omeškania poukázal na to, že
s účinnosťou od 1. februára 2013, od nadobudnutia účinnosti zákona č. 9/2013 Z.z., ktorým bol
doplnený Obchodný zákonník a od nadobudnutia účinnosti Nariadenia vlády č. 1/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka je potrebné rozlišovať úrokovú sadzbu

pre obchodnoprávne vzťahy a pre občianskoprávne vzťahy. Aktuálna sadzba zákonných úrokov
z omeškania pre obchodnoprávne vzťahy podľa § 369 ods. 2 a § 369a Obchodného zákonníka v spojení
s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. je sadzba určená ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky zvýšená o 8 percentuálnych bodov. Od 1.7.2022 je tak základná sadzba
zákonných úrokov z omeškania určená výškou 8 % ročne v súlade so žalobným návrhom žalobcu.

Odvolanie žalovaného
12. Žalovaný v zákonnej lehote podal odvolanie proti obidvom výrokom napadnutého rozhodnutia s tým,
že žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a žalovanému
priznal nárok na trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Uviedol, že svoje odvolanie odôvodňuje

v súlade s § 365 ods. 1 CSP tým, že b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Svoje námietky konkretizoval tak, že sa nestotožnil s procesným postupom súdu, pretože mu bolo
odopreté základné právo na spravodlivý súdny proces z dôvodu, že súd zamietol návrh na vykonanie
dôkazu – výsluch svedka z dôvodu uplatnenej sudcovskej koncentrácie konania, prihliadol na zmenu

žaloby doručenú súdu deň pred pojednávaním, pričom o návrhu na zmenu žaloby sa žalovaný dozvedel
až priamo na pojednávaní uskutočnenom dňa 8.12.2020 a súd aj napriek tomu, že zamietol návrh na
výsluch svedka, sám odročil pojednávanie s odkazom na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania.14. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že v konaní neboli uplatnené prostriedky procesnej obrany včas,
pretože ich žalovaný nemohol bez svojej viny uplatniť. B. C. A., bývalý konateľ žalovaného v čase
uzatvorenia zmlúv medzi sporovými stranami už v čase podania žaloby nebol štatutárnym orgánom

žalovaného a žalovanému neposkytoval súčinnosť. Táto skutočnosť nebola vôbec zobratá do úvahy
prvoinštančným súdom.

15. Podľa žalovaného bolo potrebné zobrať do úvahy fakt, že v čase prebiehajúceho upomínacieho
konania bola pandémia Covid 19. Hoci bolo žalovanému umožnené vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu

v lehote 30 dní, v dôsledku nespolupráce B. C. A. nemohol žalovaný uplatniť prostriedky procesnej
obrany včas. Prekvapivý bol postup prvoinštančného súdu, keď návrh na výsluch svedka zamietol
odôvodňujúc princípom hospodárnosti konania, no sám odročil pojednávanie na 12.1.2021, avšak
k samotnému vyhláseniu rozsudku došlo až 27.1.2023. Žalovaný také konanie nepovažuje za súladné
s hospodárnosťou konania a ide o nespravodlivé konanie voči žalovanému, pretože nebolo zobrané do
úvahy, že žalovaný objektívne nemal možnosť zabezpečiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení a keďže súd pojednávanie odročil, mohol predvolať svedka B. C. A. alebo žalovanému uložiť
dodatočnú lehotu na zabezpečenie jeho účasti.

16. Žalovaný ďalej namietal nesprávny procesný postup, keď prvoinštančný súd o návrhu na zmenu
žaloby rozhodol priamo na pojednávaní bez toho, aby žalovanému umožnil oboznámiť sa s obsahom

navrhovanej zmeny a nedal mu tak primeranú lehotu na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žaloby.
Poukázal tiež na to, že súd sa v rozsudku nevysporiadal s uplatnenou námietkou žalovaného
o neprípustnosti zmeny žaloby z dôvodu nezachovania 5-dňovej lehoty na prípravu pojednávania.

17. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že v čase uplatnenia nároku žalobcu na úhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky nebolo v platnosti stanovisko Európskeho súdneho dvora, pretože
neexistovalo. Upozornil, že nie vinou žalovaného dochádzalo od roku 2020 k odročovaniu pojednávaní
a následkom konania súdu je to, že žalobcovi bol priznaný nárok na úhradu nákladov vo výške 680,-
Eur. Pokiaľ by súd bol rozhodol v roku 2021, nespôsobil by tak žalovanému ďalšiu škodu v podobe
navýšenia pohľadávky.

Vyjadrenie žalobcu
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd sa dôkladne a dôsledne zaoberal
sporom, dôkazy sumarizoval a hodnotil v logickej súvislosti a v súlade s právnymi predpismi. Predmetom
sporu bolo jednoduché právne posúdenie, pričom súd uskutočnil pojednávanie, zistil skutkový stav

veci, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok
prvoinštančného súdu potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. K námietke nevykonania výsluchu svedka uviedol, že žalovaný mal vedomosť o dôkaznom
prostriedku výsluchom svedka B. C. A., mohol tak urobiť už vo vyjadrení k odporu zo dňa 8.7.2020 a vo

svojom vyjadrení zo dňa 18.9.2020, čo neurobil. Súd správne vyhodnotil takéto oneskorené vyjadrenie
v súlade s § 153 ods. 3 CSP v bodoch 9, 10, 11 a 12 odôvodnenia rozsudku.

20. Namietanému nesprávnemu postupu pri pripustení zmeny žaloby žalobca uviedol, že zo zápisnice
z pojednávania vyplýva, že pred otvorením pojednávania súd oboznámil strany s týmto podaním, pričom

žalovaný uviedol, že obsah mu je známy a že mu bolo včerajšieho dňa doručené. Zmena žaloby
predstavovala len kvantitatívnu zmenu bez zmeny právneho základu a žalovaný sa k nej nevyjadril
a preto nemohla negatívne ovplyvniť jeho prípravu na pojednávanie. Ide o špekulatívny a tendenčný
ťah žalovaného.

21. Žalobca k námietke týkajúcej sa nákladov spojených s uplatnením pohľadávok uviedol, že nevie,
akú výpovednú hodnotu má konštatovanie žalovaného a odkázal na súdnu prax v Slovenskej republike.

Posúdenie odvolacím súdom
22. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zák. č.

160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo poddané
včas(§362ods.1CSP),oprávnenouosobou,protirozhodnutiu,protiktorémujemožnépodaťodvolanie,
vec prejednal v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, nakoľko nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžadoval si to ani dôležitýverejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený dňa 25. júna 2024, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia podľa § 219 ods. 3
CSP bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovom sídle súdu dňa 11.6.2024.

23. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

24. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

25. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

26. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Podľa čl. 10 CSP, (1) strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
(2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. (3) Súd môže

určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

28. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa § 150 CSP, (1) strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

30. Podľa § 153 CSP, (1) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania

alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

31. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. z.“), táto časť
zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na

všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 47 ods. 1, 8 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, (1) zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje
dodávateľ plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje
zaplatiť dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu. (8) Zmluvou o združenej dodávke plynu

sa dodávateľ plynu zaväzuje dodávať plyn koncovému odberateľovi plynu v dohodnutom množstve,
zabezpečiť distribúciu plynu do odberného miesta koncového odberateľa plynu vrátane súvisiacich
služieb a prevziať zodpovednosť za odchýlku koncového odberateľa plynu a koncový odberateľ plynu
sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi plynu cenu za dodaný plyn a súvisiace služby.

33. Podľa § 324 ods. 1 Obch. z., záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

34. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obch. z., (1) ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného

upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z
omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.35. Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., (1) sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka
omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije

počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. (3)
Akveriteľpožadujeúrokyzomeškaniavsadzbeurčenejpodľaodseku1,použijesatentospôsoburčenia

úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

36. Podľa § 369c ods. 1 Obch. z., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa §
369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

37. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, (1) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu a z dôvodov napadnutého rozhodnutie zistil, že prvoinštančný
súd zisťoval skutkový stav z nesporných tvrdení strán a skutočností zistených z vykonaného
dokazovania a zároveň skutkové zistenia správne právne posúdil, pričom v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal a ako tieto právne posúdil. Zároveň odôvodnil

svoje rozhodnutie neprihliadnuť na skutkové tvrdenia prednesené žalovaným na pojednávaní dňa
8.12.2020. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel k záveru, že nezistil
dôvod na to, aby sa odchýlil od logickej argumentácie a relevantných právnych záverov spolu so
správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku,
ktoré boli dostatočnými východiskami pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd

sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil a konštatuje správnosť jeho
dôvodov, na ktoré odkazuje.

39. Pokiaľ žalobca namietal nesprávnosť procesného postupu prvoinštančného súdu spočívajúceho
v tom, že súd pripustil zmenu žaloby na pojednávaní bez toho, aby umožnil žalovanému oboznámiť

sa s obsahom návrhu žalobcu a nedal mu tak primeranú lehotu na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu
žaloby a tiež že sa s námietkou žalovaného o neprípustnosti zmeny žaloby z dôvodu nezachovania
5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, odvolací súd
takýmto námietkam nemohol priznať relevanciu. Námietka žalovaného nemala oporu v CSP, ktorým
sa preskúmavané konanie riadi. Podľa § 142 ods. 1 CSP o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhoduje

spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje
bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Žalobca uplatnil
zmenu žaloby podaním zo dňa 7.12.2020. Žalovaný pred otvorením pojednávania prvoinštančnému
súdu potvrdil, že mu bol žalobcov návrh na zmenu žaloby zo strany súdu doručený dňa 7.12.2020.
Prvoinštančný súd teda postupoval presne podľa § 142 ods. 1 CSP, keď o pripustení zmeny žaloby

rozhodol na pojednávaní, ktoré bezprostredne nasledovalo po uplatnení zmeny žaloby žalobcom,
a to dňa 8.12.2020. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že nebolo porušené ani právo žalobcu na
zachovanie 5 dňovej lehoty na prípravu pojednávania podľa § 178 ods. 2 CSP, keďže o zmenenej žalobe
nebolo rozhodnuté dňa 8.12.2020 ale pojednávanie bolo odročené hneď potom, ako žalovaný vzniesol
predmetnú námietku.

40. Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku C-585/20 zo dňa 20. októbra 2022 podal výklad článku 6
upravujúceho minimálnu paušálnu sumu náhrady nákladov v Smernici Európskeho parlamentu a Rady
2011/7/ES. Uvedené ustanovenie smernice bolo transponované do slovenského právneho poriadku
prijatím § 369c Obchodného zákonníka. Súdny dvor Európskej únie v bode 1 predmetného rozsudku

vyložil článok 6 tejto smernice tak, že „článok 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES
sa má vykladať v tom zmysle, že: minimálna paušálna suma vo výške 40,- Eur ako náhrada nákladov
veriteľa na vymáhanie vzniknutých v dôsledku oneskorenej platby dlžníka je splatná za každú obchodnútransakciu nezaplatenú po termíne splatnosti a uvedenú na faktúre, vrátane prípadu, keď je táto faktúra
spomedzi ďalších faktúr predmetom jednej administratívnej sťažnosti alebo žaloby“.

41. Najvyšší súd SR v rozhodnutí 2Obdo/59/2021 zo dňa 30.11.2022 s odkazom na závery Súdneho
dvora Európskej únie týkajúce sa prejudiciálneho zodpovedania právnej otázky súvisiacej s nárokom
na minimálnu paušálnu sumu stanovenú v článku 6 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
č. 2011/7/ES, resp. § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.
z. v bode 77 odôvodnenia konštatoval, že minimálna paušálna suma vo výške 40,- Eur, ako náhrada

nákladov na vymáhanie je splatná veriteľovi, ktorý si splnil svoje povinnosti v súvislosti s každou
platbou, ktorá nebola uskutočnená po termíne splatnosti odplaty za obchodnú transakciu uvedenú
na faktúre alebo rovnocennej výzve na zaplatenie, okrem prípadu, že dlžník nie je zodpovedný za
vzniknuté meškanie. Preto v prípade podania jedinej žaloby na vymáhanie platby týkajúcej sa viacerých
nezaplatených obchodných transakcií po termíne splatnosti, náležite uvedených vo faktúrach alebo
rovnocenných výzvach na zaplatenie, nemôže mať za následok zníženie minimálnej paušálnej sumy

splatnej ako náhrada na nákladov na vymáhanie za každú oneskorenú platbu. Zníženie takejto náhrady
by v konečnom dôsledku viedlo k oslobodeniu dlžníka od časti finančnej záťaže vyplývajúcej z jeho
povinnosti zaplatiť na základe každej nezaplatenej faktúry po termíne splatnosti paušálnu sumu vo výške
40,- Eur stanovenú v § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery, ktoré pri výklade § 369c Obchodného zákonníka a § 2
Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. podal Najvyšší súd SR, ktorý je eurokonformný súladný s výkladom
smernice podaným Súdnym dvorom Európskej únie, je tieto potrebné aplikovať aj v predmetnom konaní,
ktorého predmetom bolo riešenie rovnakej otázky paušálnej náhrady nákladov v prípade uplatnenia
práva na zaplatenie viacerých pohľadávok v jednej žalobe. V konaní nebolo sporné, že žalobca podanou

žalobou uplatnil právo na zaplatenie viacerých faktúr za dodávku plynu a služby s tým spojené,
pričom fakturácia bola vykonaná v súlade s dohodnutými podmienkami medzi sporovými stranami.
Prvoinštančný súd tak vec správne právne posúdil, keď žalobcovi priznal právo na náhradu paušálnych
nákladov za každú včas nezaplatenú obchodnú transakciu vyfakturovanú faktúrou.

43. Pokiaľ žalobca namietal, že v čase uplatnenia nároku žalobcom nebolo v platnosti „predmetné
stanovisko Európskeho súdneho dvora, pretože neexistovalo“ odvolací súd k tomu uvádza: Súdny dvor
v prejudiciálnom konaní nerozhoduje spory, ale poskytuje vnútroštátnemu súdu výklad práva Európskej
únie, ktorý objasňuje zmysel a pôsobnosť vykladaného pravidla, a to od okamihu, kedy toto nadobudlo
účinnosť. Preto vnútroštátne súdy musia aplikovať daný výklad aj na právne vzťahy, ktoré vznikli alebo

boli založené pred vynesením prejudiciálneho rozsudku, ak boli splnené všetky ostatné podmienky na
podanie návrhu na začatie konania podľa vnútroštátneho práva. Prejudiciálny rozsudok má deklaratórny
charakter (rozhodnutie SDEÚC-2/06 alebo C-453/00). Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 19. apríla
2016voveciDI,C-441/14„vsúladesustálenoujudikatúrouvýkladprávnehopredpisuúnie,ktorýpodáva
Súdny dvor v rámci výkonu svojej právomoci, ktorú mu priznáva čl. 267 ZFEÚ, objasňuje a spresňuje

význam a pôsobnosť tohto predpisu tak, ako sa má, alebo sa mal chápať a uplatňovať v okamihu, keď
nadobudol účinnosť. Z tohto vplýva, že s výnimkou skutočne mimoriadnych okolností, ktorých existencia
sa však v danom prípade neuvádza, takto vykladaný právny predpis únie súd má uplatňovať aj na právne
vzťahy vzniknuté a založené pred vyhlásením rozsudku rozhodujúceho o návrhu na výklad, pokiaľ sú
okrem iného splnené podmienky umožňujúce predložiť príslušným súdom spor týkajúci sa uplatnenia

uvedeného právneho predpisu.

44. Pokiaľ žalovaný namietal nespravodlivosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že ak by súd rozhodol
v roku 2021, nespôsobil by žalovanému ďalšiu škodu v podobe navýšenia pohľadávky. Takáto námietka
nemohla obstáť. Jednak preto, že nemala žiadny právny základ a jednak preto, že nemala ani oporu

v obsahu súdneho spisu. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol v roku 2021 konkrétne rozsudkom pre
zmeškanie zo dňa 29. júna 2021 zrušený rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 14Cob/124/2021 zo
dňa 28.4.2022, pričom o nároku na náhradu paušálnych nákladov rozhodol rovnako ako v napadnutom
rozhodnutí. Je tomu tak z dôvodu, že § 369c ods. 1 Obch. z. platí už od 1.2.2013.

45.Odvolacísúdnámietkužalovaného,žemubolozamietnutímnávrhunavykonaniedôkazuvýsluchom
svedka z dôvodu uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania porušené právo na spravodlivý súdny
proces vyhodnotil ako nedôvodnú. Prvoinštančný súd dostatočne podrobne odôvodnil na základe čoho
prostriedky procesnej obrany uplatnené žalovaným až na pojednávaní neboli uplatnené včas a práveztohtodôvoduprvoinštančnýsúdnaneneprihliadolavsúvislostistýmaninevyhovelnávrhužalovaného
na výsluch svedka bývalého konateľa žalovaného. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že
žalovaný bol súdom prvej inštancie procesne poučený o sudcovskej koncentrácii konania (§ 153 CSP),

o povinnosti strán podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP uviesť úplne a pravdivo podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Žalovaný bol vo výzve zo dňa 4.8.2020 vyzvaný, aby v lehote 30 dní od
doručenia výzvy sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na svoju
obranu. Potom, keď žalovaný doručil súdu vyjadrenie zo dňa 18.9.2020, súd mu následne poskytol
procesné poučenia prípisom z 13.10.2020, kde bol upovedomený o tom, že súd bude prihliadať len

na tie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktoré procesné strany uplatnili včas. Tiež, že
pokiaľ žalovanému vznikli nároky voči žalobcovi, je potrebné tieto uplatňovať s náležitosťami podľa §
127 a § 132 CSP. Potom aplikácia § 153 ods. 2 CSP k prostriedkom procesnej obrany, ktoré žalovaný
nepredložil včas, keďže ich predložil až na nariadenom pojednávaní, nemôže byť vyhodnotená ako
porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Postup súdu v súlade s procesným predpisom
nemožno vyhodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol

dôvod na aplikáciu alebo na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, keďže pojednávanie bolo
odročené, odvolací súd k tomu uvádza, že súd o tom, že na prostriedky procesnej obrany, ktoré uplatnil
žalovaný až na pojednávaní a o zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania rozhodol na pojednávaní
uznesením. Následne žalovaný namietal, že nemožno vydať rozhodnutie na danom pojednávaní, keďže
zmena žaloby bola pripustená na pojednávaní a žalovaný tak nemal zachovanú 5 dňovú lehotu na

prípravu na pojednávanie, preto súd správne pojednávanie z tohto dôvodu odročil.

46. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou. Sú to strany sporu, ktoré sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi.
Vymedzenie predmetu sporu a rozhodujúcich skutočností je tak v rukách strán sporu. Súd môže

zistiť len taký skutkový stav, ktorý je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu a dôkazmi, ktorých
vykonaním sa skutkové tvrdenia preukážu. Odvolací súd môže doplniť, že pokiaľ žalovaný v odvolaní
uviedol, že prostriedky procesnej obrany nemohol uplatniť včas, pretože nebol s ním súčinný bývalý
konateľ C. A., čo by súd mal brať do úvahy, žalovaný tým v podstate odôvodňoval nedostatok svojich
skutkových tvrdení. Súd však skutkové tvrdenia strany nezisťuje z vykonaného dokazovania. Skutkové

tvrdenia patria výlučne stranám sporu, pričom musia byť dostatočne určité tak, aby bolo možné z nich
dospieť k záveru o naplnení dispozície hmotnoprávneho ustanovenia, na základe ktorého strana sporu
uplatňuje svoje nároky. Pokiaľ strana sporu takéto skutkové tvrdenia nepredkladá súdu, súd tieto
nemôže zisťovať z výsluchu svedka. Skutkové tvrdenia patria strane sporu, avšak, aby vyjadreniu strany
mohol súd priznať relevanciu uplatneného prostriedku procesnej obrany alebo procesného útoku, musia

byť skutkové tvrdenia dostatočne špecifikované, konkrétne, teda obsahovať také skutočnosti, ktoré
sú rozhodné pre posudzovanie uplatňovaného nároku z hľadiska hmotného práva. Preto nestačí len
všeobecnépoukazovanienaporušovaniepovinnostíprotistranou,alebospochybňovaniepredkladaných
listín.

47. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených žalovaným
v jeho odvolaní zistil, že odvolanie nebolo dôvodné. Odvolací súd z dôvodov uvedených v odvolaní
žalovaného nezistil nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

48. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

49. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).