Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 19, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123233666
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123233666.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX, XXX XX C., zastúpeného obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan
Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti žalovaným: 1/ D.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený obchodnou spoločnosťou Advokátska

kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866
849, 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 3/ D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX, XXX XX C., 4/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., 5/ I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX, XXX XX C., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 3C/22/2023-129 zo dňa 30. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacie konanie v časti o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.

3C/22/2023-129 zo dňa 30. novembra 2023 vo výroku I. z a s t a v u j e .

II. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 3C/22/2023-129 zo dňa 30. novembra 2023
vo výroku II. potvrdzuje.

III. Žalovanému 1/ priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaným 2/ až 5/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) pre prekážku
litispendencie zastavil podľa ust. § 159, § 161 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) konanie vedené pred Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 3C/22/2023 (výrok I.).

Zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným 1/ až 5/ trovy konania v rozsahu 100 % vo výške,
ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti uznesenia vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie (výrok
II.).
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Žilina sa pod spis. zn.
16C/19/2022 vedie konanie na základe žaloby podanej dňa 12.08.2022, teda skôr ako v posudzovanej
veci. V označenej veci Okresný súd Žilina rozhodol tak, že žalobu zamietol z dôvodu, že námietka

relatívnej neplatnosti nebola doručená všetkým účastníkom právneho úkonu. Proti tomuto rozhodnutiu
bolo následne podané odvolanie. Stranami oboch konaní sú zhodný žalobca a zhodní žalovaní 1/
až 5/. Súd prvej inštancie považoval za rovnaký v oboch konaniach aj základ nároku, týkajúci sa
relatívnej neplatnosti totožných právnych úkonov. Rozdiel vzhliadol len v rozsudočnom návrhu, kde vo
veci vedenej pod spis. zn. 3C/22/2023 žalobca žiada určiť relatívnu neplatnosť právnych úkonov a vo
vecivedenejpodspis.zn.16C/19/2022žalobcažiadaurčiť,ženazákladerelatívnejneplatnostiprávnych

úkonov je žalobca vlastníkom spoluvlastníckych podielov (iný spôsob rozhodnutia na základe totožného
skutkového stavu, totožného nároku).3. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 159, § 161 ods. 1 až 3 CSP bol toho názoru, že sa jedná o totožnú
vec čo do okruhu strán sporu, tak aj predmetu sporu. Skôr začatá vec vedená
pod spis. zn. 16C/19/2022 tvorí prekážku litispendencie neskôr začatej veci vedenej pod spis. zn.

3C/22/2023 a začaté konanie v totožnej veci bránilo tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Pre neodstrániteľnú prekážku konania tak súd prvej inštancie zastavil neskôr začaté konanie
vedené pod spis. zn. 3C/22/2023.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, ako uviedol vo výroku
napadnutého uznesenia s odkazom na ust. § 256 CSP, keďže žalobca procesne zavinil zastavenie

konania a musel si byť vedomý, že podal súbežne dve žaloby v totožnej veci.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, pričom
navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie alebo konanie pred rozhodnutím o odvolaní prerušil a o odvolaní rozhodol
až po právoplatnosti rozhodnutia v konaní pôvodne vedenom Okresným súdom Čadca pod spis. zn.
16C/19/2022.

6. Na odôvodnenie odvolania žalobca uviedol, že predmetom konania vedeného pod spis. zn.
16C/19/2022 bolo konanie o určenie vlastníckeho práva. Žalobu podal z dôvodu porušenia jeho
predkupného práva pri prevode spoluvlastníckych podielov. Žaloba bola Okresným súdom Čadca
zamietnutá z dôvodu, že jej predmetom nemalo byť určenie vlastníckeho práva, ale určenie neplatnosti
právneho úkonu. Pretože sa s rozsudkom nestotožnil podal proti nemu odvolanie, ale pre prípad,

že by odvolací súd rozhodnutie potvrdil, z opatrnosti podal aj žalobu o určenie neplatnosti právneho
úkonu. Ak sa odvolací súd stotožní s názorom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis. zn.
CA-16C/19/2022,takpotomprekážkalitispendenciedanániejeajedôvodvkonaníourčenieneplatnosti
právneho úkonu pokračovať. Z dôvodu odstránenia rozporov preto v rámci tohto konania podal aj návrh
na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pôvodne

pred Okresným súdom Čadca pod spis. zn. 16C/19/2022. Ďalej žalobca argumentoval tým,
že pokiaľ by žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu nepodal a odvolací súd by v konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. CA-16C/19/2022 rozhodol v jeho neprospech, avšak po uplynutí
zákonnej trojročnej lehoty na podanie možnosti podania žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu,
jeho právo by zaniklo. Žalobca mal tak za to,

že z dôvodu zachovania jeho práva na spravodlivý proces a v zmysle ust. čl. 2 CSP v záujme princípu
právnej istoty mal súd prvej inštancie jeho návrhu na prerušenie konania vyhovieť.
7. Žalovaný 1/ sa vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu v celom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením
súdu prvej inštancie, odvolanie považoval za neopodstatnené, a preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Nad rámec

opakovania dôvodov uvedených v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie žalovaný 1/ k návrhu na
prerušenie konania uviedol, že z dôvodu zastavenia konania nebolo potrebné rozhodovať o návrhu na
prerušenie konania.
8. V odvolacej replike zo dňa 23.04.2024 žalobca uviedol, že na dôvodoch podaného odvolania zotrváva
v celom rozsahu a zopakoval, že ak by novú žalobu nepodal a krajský súd by v konaní vedenom na

Okresnom súde Žilina pod spis. zn. CA-16C/19/2022 rozhodol v jeho neprospech, avšak po uplynutí
zákonnej trojročnej lehoty na podanie žaloby o určenia neplatnosti právneho úkonu, jeho právo by
zaniklo.Uviedol,ževčasepopodaníodvolaniavkonanívedenompodspis.zn.CA-16C/19/2022Krajský
súd v Žiline uznesením č. k. 9Co/l12/2023-129 zo dňa 27.02.2024 rozsudok Okresného súdu Čadca č.
k. CA-16C/19/2022-140 zo dňa 21.04.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.

Mal za to, že až doručením rozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci nastala prekážka litispendencie.
9. Z uvedených dôvodov potom žalobca zároveň vzal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vo výroku I. späť a navrhol v tejto časti odvolacie konanie zastaviť. Naďalej však zotrval na podanom
odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. a navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku II. zmenil tak, že mu prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovanému 1/

v rozsahu 100 % a zároveň mu prizná proti žalovanému 1/ aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. V uvedenom kontexte výslovne žalobca uviedol, že proti žalovaným 2/ až 5/ si nárok
na náhradu trov neuplatňuje. Žalobca v ďalšom poukazoval na určité skutočnosti, ktoré považoval
za okolnosti hodné osobitného zreteľa, konkrétne na to, že jeho rozhodnutie podať novú žalobu vo veci
vedenej pod spis. zn. 3C/22/2023 bolo vyvolané nezákonným rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k.

CA-16C/19/2022-140 zo dňa 21.04.2023. Za nezákonné považoval nerešpektovanie zákonnej možnosti
domáhať sa správnym a prípustným procesným inštitútom určenia vlastníctva z titulu porušenia vecného
predkupného práva.10. Žalovaný 1/ v odvolacej duplike zopakoval, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Doplnil,
že odvolanie podané žalobcom bolo od počiatku neopodstatnené a rešpektuje jeho rozhodnutie, že vzal
odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo do výroku I. späť.

Vo vzťahu k trovám konania uviedol, že v posudzovanej veci nie sú dané žiadne dôvody hodné
osobitnéhozreteľa,apretojerozhodnutiesúduprvejinštanciesprávne.Nazáveržiadal,abymuodvolací
súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
11. Žalovaní 2/ až 5/ v odvolacom konaní zostali pasívny a odvolaciemu súdu už neboli doručené žiadne
ďalšie podania strán sporu.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) v zmysle ust. § 369 ods. 1, 3 a 4 CSP zastavil
odvolacie konanie v časti o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie
vo výroku I. a zároveň po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II.
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – žalobcom, proti ktorému bol žalovaným
1/až5/priznanýnároknanáhradutrovkonania(§359CSP)asmerovaloprotirozhodnutiu,protiktorému
je takýto opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal

odvolaním žalobcu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
t.j.vrozsahuvýrokuII.aviazanýodvolacímidôvodmipodľaust.§380CSPbeznariadeniapojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správne potvrdil.
13. Podľa ust. § 369 ods. 1 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť.

Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
14. Podľa ust. § 369 ods. 2 CSP, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia
o zastavení odvolacieho konania.

15. Podľa ust. § 369 ods. 3 CSP, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací
súd odvolacie konanie zastaví.
16. Podľa ust. § 369 ods. 4 CSP, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane.
17. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie čo

do výroku I. zo strany žalobcu podaním zo dňa 23.04.2024, odvolací súd, keďže o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu súdu prvej inštancie ešte nerozhodol, v zmysle ust. § 369 ods. 1, 3 a 4 CSP zastavil
odvolacie konanie v časti o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku I.
18. Odvolací súd zároveň podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a v celom rozsahu sa stotožnil so zásadnými skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie,

na ktorých založil svoje rozhodnutie vo výroku II. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci (zistenia procesného zavinenia na zastavení konania tej-
ktorej strany sporu podľa ust. § 256 ods. 1 CSP), vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil
v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti
je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa

odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutej časti (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Odvolací súd považuje v ďalšom za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol
na základe zásady neúplnej apelácie v odvolacom konaní striktne vymedzený odvolacími dôvodmi
formulovanými v podanom opravnom prostriedku (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd zároveň nezistil

vady spočívajúce v nesplnení procesných podmienok (380 ods. 2 CSP).
20. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
21. Žalobca v odvolaní (podanie zo dňa 11.12.2023) napadol výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie
zjavne ako závislý výrok vo vzťahu k výroku I. uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania.

Odvolacia argumentácia žalobcu sa vzťahovala k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku I.
o zastavení konania z dôvodu podľa ust. § 161 ods. 2 v spojení s ust. 159 CSP. Žalobca v odvolaní
neuviedol žiadny odvolací dôvod, ktorý by sa viazal výlučne k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania.
Vo vzťahu k výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie žalobca výslovne uviedol odvolacie

dôvody až v podaní zo dňa 23.04.2024, ktorým zároveň vzal svoje odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie vo výroku I. späť. Odvolacie dôvody vo vzťahu k napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
vo výroku II. špecifikoval však zásadne totožne s tými, ako ich uviedol v odvolaní zo dňa 11.12.2023,
a tieto označil za okolnosti hodné osobitného zreteľa. Tieto mali spočívať v rozhodnutí Okresného súduČadca č. k. CA-16C/19/2022-140 zo dňa 21.04.2023, s ktorým sa žalobca nestotožnil a ktoré bolo na
jeho odvolanie zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline spis. zn. 9Co/112/2023 zo dňa 27.02.2024
a zároveň v tom, že podanie žaloby v posudzovanom prípade o určenie neplatnosti právneho úkonu

bolo z jeho strany vyvolané práve rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. CA-16C/19/2022-140 zo dňa
21.04.2023, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o určenie vlastníckeho práva. Preto sa odvolací
súd zaoberal odvolacími dôvodmi uvedenými žalobcom v odvolaní (podaní zo dňa 11.12.2023) aj pri
preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku II., hoci žalobca urobil podanie
zo dňa 23.04.2024 zjavne až po uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP), ktorá

žalobcoviuplynuladňa21.12.2023(rozsudokbolžalobcoviprostredníctvomjehozástupcudoručenýdňa
06.12.2023, k tomu viď doručenka na č. l. 131 rub spisu), keďže podaním zo dňa 23.04.2024 odvolacie
dôvody nedopĺňal a oproti odvolaniu zo dňa 11.12.2023 uviedol len odlišný odvolací návrh.
22. Z pohľadu samotného prieskumu uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. považuje
primárne odvolacísúd za potrebné uviesť, že vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je

sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov
(napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia
návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie

konania zavinila.
23. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust.
§255CSPaodzásadyzodpovednostizazavineniezastaveniakonaniapodľaust.§256ods.1CSP.Súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu

na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia
daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257

CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie
nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad aj skutočnosť, že
strana sporu, ktorá nemala úspech vo veci, sa ocitne vo veľmi závažnej sociálnej alebo majetkovej
situácii. Takéto okolnosti však musia byť v konaní preukázané, pričom nie je povinnosťou procesného

súdu takéto okolnosti zisťovať ex offo. Strana zároveň nemá právo, aby procesný súd v každom
jednotlivom prípade skúmal prípadné naplnenie podmienok pre rozhodnutie podľa ust. § 257 CSP.
24. Z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že žalobca odôvodňoval odvolanie aj proti výroku II.
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie okolnosťami, ktoré neboli na strane sporových strán, ale na
strane Okresného súdu Čadca (toho času Okresného súdu Žilina). Tieto mali spočívať v jeho rozhodnutí

zo dňa 21.04.2023 o žalobe totožného žalobcu v spore vedenom pod spis. zn. CA-16C/19/2022, ktoré
bolo v čase podania žaloby v posudzovanej veci napadnuté odvolaním žalobcu. Žalobca odôvodňoval
podanie žaloby v posudzovanej veci z opatrnosti, v záujme predídenia premlčania jeho práva uplatniť si
nároky vyplývajúce z porušenia jeho predkupného práva, konkrétne uplatniť relatívnu neplatnosť spornej
darovacej zmluvy zo dňa 28.02.2020. Súd prvej inštancie konanie v posudzovanej veci zastavil z dôvodu

neodstrániteľného nedostatku podmienky konania - prekážky skôr začatej veci podľa ust. § 159 CSP
(litispendencie), a to práve z dôvodu konania vedeného aktuálne
na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. CA-16C/19/2022. Žalobca nedostatok tejto procesnej podmienky
nenamietal ani v odvolaní, argumentoval len tým, že zastavenie konania v posudzovanej veci ho
v prípade právoplatnosti zamietavého rozhodnutia Okresného súdu Žilina vo veci vedenej pod spis. zn.

CA-16C/19/2022 pozbaví možnosti podať žalobu o určenie neplatnosti spornej darovacej zmluvy pred
uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby (§ 101 OZ). Táto argumentácia žalobcu však nemôže
obstáť.
25. Právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť v zmysle ust. § 40a
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v účinnom znení (ďalej len „OZ“), sa považuje za platný (so

všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten,
na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti
nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon neplatný
od svojho začiatku (ex tunc). To platí i tam, kde na základe tohto relatívne neplatného právneho úkonuvzniklo vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo. Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Pri
dovolaní sa neplatnosti ide o jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému
účastníkovi právneho úkonu, resp. všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa dovoláva

relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Dôjdením dovolania
sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu
a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby
nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto
neplatnosti. Možno tak urobiť mimosúdnym oznámením, ako i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou

na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom
alebo v prípade zmluvy o prevode nehnuteľností aj námietkou v katastrálnom konaní o povolení vkladu
(rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Sž-o-KS 84/2006 zo dňa 05.10.2006 publikovaný v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4 ročník 2008 pod poradovým č. 43). Otázku
relatívnej neplatnosti je možné v civilnom sporovom konaní vždy riešiť ako otázku predbežnú (rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/211/2009 zo dňa 31.08.2010). Právo treba z pohľadu ust. § 100

ods. 1 vety prvej OZ vykonať v určenom čase na súde, len ak je taký postup zákonom predpísaný. Ako
už bolo vyššie uvedené, v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti zákon vykonanie práva na súde
nevyžaduje; relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môže oprávnená osoba v zmysle ust. § 40a OZ
dovolaťajmimosúdneaúčinkyrelatívnejneplatnosti-akotiežspomenutéužvyššie-nastávajúdôjdením
prejavu vôle ostatným (všetkým) účastníkom právneho úkonu. Preto je právo vykonané z hľadiska ust.

§ 100 ods. 1 vety prvej OZ vždy tiež vtedy, ak bolo dovolanie sa relatívnej neplatnosti urobené len
mimosúdne (k tomu rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 21Cdo/948/2006 zo dňa 15.02.2007, ktorý
síce nie je možné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít podľa ust. čl. 2
ods. 2 CSP, avšak vzhľadom na vtedajšiu totožnosť dotknutej právnej úpravy v SR a ČR stotožňujúc sa
s jeho právnym záverom naň odkazuje aj odvolací súd).

26. Ako už uviedol žalobca v žalobe zo dňa 03.08.2023 (t. j. v žalobe v posudzovanej veci), relatívnej
neplatnosti sa dovolal prostredníctvom námietky v katastrálnom konaní, ktorú vykonal podaním zo
dňa 19.09.2020 doručeným Okresnému úradu Čadca v konaní vedenom pod spis. zn. V 3591/2020
a súčasne aj prostredníctvom žaloby v konaní vedenom
na Okresnom súde Žilina vedenom pod spis. zn. CA-16C/19/2022 doručenej všetkým účastníkom

relatívne neplatného právneho úkonu. Je teda zrejmé, že v čase podania žaloby sám žalobca
argumentoval tým, že už sa relatívnej neplatnosti spornej darovacej zmluvy účinne dovolal, a preto
vzhľadom na vyššie uvedené pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pred uplynutím
premlčacej doby podľa ust. § 101 OZ, aj v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Čadca č. k. CA-16C/19/2022-140

zo dňa 21.04.2023, nebolo vôbec potrebné podať ďalšiu žalobu.
27. Ak potom žalobca podal v čase pred právoplatným skončením konania, vedeného
na Okresnom súde Žilina (pôvodne Okresný súd Čadca) pod spis. zn. CA-16C/19/2022, žalobu
s totožným predmetom konania a voči totožným žalovaným, bez ďalšieho procesne zavinil (§ 256 ods. 1
CSP) zastavenie konania podľa ust. § 161 ods. 2 v spojení s ust. § 159 CSP. Túto skutočnosť nemožno

považovať ani za okolnosť hodnú osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, ktorá by umožňovala
nepriznať žalovaným náhradu trov konania. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že okolnosť, na ktorú
poukazoval žalobca, už vonkoncom neumožňovala zvrátiť záver o jeho procesnom zavinení zastavenia
konania v posudzovanej veci, pričítať toto procesné zavinenie žalovaným a priznať žalobcovi náhradu
trov konania proti ktorémukoľvek z nich.

28. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť odvolania žalobcu,
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 1/ priznal proti

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný 1/ mal v časti
odvolacieho konania o odvolaní žalobcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. plný úspech a
súčasne žalobca procesne zavinil zastavenie časti odvolacieho konania o jeho odvolaní proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vo výroku I., lebo vzal svoje odvolanie späť. Odvodene od dôvodov rozhodnutia
o odvolaní žalobcu nemal odvolací súd preukázané dôvody podľa ust. § 257 CSP ani pre rozhodnutie

o trovách odvolacieho konania. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Žalovaným2/až5/,hocimajúrovnakoakožalovaný
1/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, však odvolací súd nepriznal náhradu trovkonania, keďže z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalovaným 2/ až 5/ v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy nevznikli (žalovaní zostali v odvolacom konaní pasívni). Práve to bol dôvod
(s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ust. čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale
už aj o nepriznaní náhrady trov odvolacieho konania žalovaným 2/ až 5/ (napriek tomu,
že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie
je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného
skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie

o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len
pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn.

6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016 a spis. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018).
30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].