Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 18, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/96/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123204908
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1123204908.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MartyBarkovejačlenieksenátu
JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Stapring, a.s., so sídlom Cintorínska
9, 811 08 Bratislava, IČO: 31 411 401, právne zastúpený: FAIRSQUARE advokátska kancelária s. r.
o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti žalovanému: BRATISLAVSKÁ
INVESTIČNÁ, a.s., so sídlom Rajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 725 818, o splnenie povinnosti,

o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cb/39/2023 - 56 zo dňa
29.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-36Cb/39/2023 - 56 zo dňa
29.02.2024 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k.
B1-36Cb/39/2023 - 56 zo dňa 29.02.2024 (ďalej len ako „napadnuté uznesenie“) návrh žalovaného na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného č.k. B1-36Cb/39/2023-36 zo dňa 24.11.2023 (ďalej aj ako
„rozsudok pre zmeškanie“) zamietol.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 273, § 277 ods. 1, 3 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal
splnenia povinnosti vydať Hlavnú knihu, ako aj náhrady trov konania. O predmetnej žalobe rozhodol súd
prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým uložil žalovanému povinnosť odovzdať

žalobcovi v elektronickej podobe Hlavnú knihu, v ktorej ako účtovná jednotka účtoval v roku 2022, a
zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Dňa 09. 01. 2024 doručil žalovaný súdu návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods.

1 CSP, ktorý odôvodnil tým že si svoju povinnosť uloženú uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k.
B1-36Cb/39/2023 - 36 zo dňa 24.11.2023 (ďalej tiež len ako „uznesenie súdu prvej inštancie“) nesplnil
z objektívneho dôvodu, ktorým je skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo z elektronickej schránky
prevzatéoprávnenouosobou,A.G.P.,ktorývšaknieještatutárnymzástupcomžalovaného,atedavtejto
veci nebol ďalej nijako oprávnený konať a mal mu len túto skutočnosť oznámiť. Oprávnená osoba si však
tútopovinnosťnesplnilaaopomenulaštatutárnemuzástupcovioznámiťdoručenieuznesenia.Štatutárny

zástupca žalovaného preto nemal vedomosť o povinnosti uloženej uznesením súdu prvej inštancie.
V čase doručenia uznesenia súdu prvej inštancie bol štatutárny zástupca žalovaného dlhodoboodcestovaný mimo územia Slovenskej republiky s tým, že mal zablokovaný prístup do elektronickej
schránky. Na odblokovanie bolo potrebné osobne navštíviť Okresné riaditeľstvo PZ alebo jednotné
kontaktné miesto, čo však štatutárny zástupca žalovaného z uvedeného dôvodu nemohol urobiť a túto

návštevu vykonal až po svojom návrate v októbri 2023. Túto skutočnosť žalovaný nevedel preukázať, ale
v prípade, ak by to súd považoval za potrebné navrhol, aby v tejto veci dopytoval príslušné orgány štátnej
správy. Skutočnosť, že uznesenie bolo prevzaté oprávnenou osobou a nie štatutárnym zástupcom
žalovaného preukazoval priloženou históriou prihlásení a správ, z ktorej vyplynulo, že v čase preberania
predmetného uznesenia bol do schránky prihlásený A. G. ako oprávnená osoba.

Súd prvej inštancie po preskúmaní dôvodov uvedených žalovaným v návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie mal za to, že skutočnosti uvádzané žalovaným ako ospravedlniteľné dôvody nemožno
považovať za relevantné ospravedlniteľné dôvody, a to ani z toho dôvodu, že sa mal štatutár
žalovaného ,,údajne“ nachádzať v zahraničí, resp. mal mať ,,údajne“ zablokovaný prístup do
elektronickej schránky. Podotkol, že uvedené tvrdenia žalovaného neboli súdu žiadnym dôkazom

preukázané a súd v tomto smere nemá vyhľadávaciu povinnosť. Súd prvej inštancie z tvrdenia
žalovaného považoval za zrejmé, že L.. A. G. bol ako oprávnená osoba s prístupom do elektronickej
schránky žalovaného, oprávnený na prevzatie došlej elektronickej pošty. Skutočnosť, že si svoju
povinnosť oznámenia voči štatutárnemu zástupcovi žalovaného ,,údajne“ nesplnil, nemožno taktiež
považovať za ospravedlniteľný dôvod. Na uvedenom nemení nič predložený výpis z histórie prihlásení

do elektronickej schránky. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vážnosť okolností, ktorými žalovaný
ospravedlňuje zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k žalobe, teda svoju procesnú pasivitu v spore, musí
byť takej intenzity a závažnosti, ktoré mu znemožňujú podať písomné vyjadrenie z objektívnych dôvodov
a je na žalovanom, aby relevantným spôsobom uvedené súdu preukázal. Súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré

zmeškal podanie vyjadrenia v predmetnej veci, a teda neboli splnené podmienky na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP, a preto návrh zamietol.

4. Proti napadnutému uzneseniu žalovaný podal dňa 26.03.2024 včas odvolanie v celom rozsahu a
navrhoval, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že rozsudok pre zmeškanie zruší alebo,

aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

Žalovaný v odvolaní namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo z elektronickej schránky
žalovaného síce prevzaté oprávnenou osobou, A. G., ktorý však nie je štatutárnym zástupcom
žalovaného, a teda nebol v tejto veci ďalej oprávnený nijako konať a mal len túto skutočnosť oznámiť

štatutárnemu zástupcovi žalovaného. Oprávnená osoba si však túto povinnosť nesplnila a doručenie
uznesenia súdu prvej inštancie opomenula štatutárnemu zástupcovi oznámiť. Z tohto dôvodu štatutárny
orgán žalovaného nemal vedomosť o povinnosti uloženej uznesením súdu prvej inštancie, preto ju
žalovaný nemohol splniť. Poukazoval tiež na to, že v čase doručenia uznesenia súdu prvej inštancie do
elektronickejschránkyžalovanéhobolštatutárnyorgánžalovanéhodlhodoboodcestovanýmimoúzemia

Slovenskej republiky a navyše mal zablokovaný prístup do elektronickej schránky, na odblokovanie
ktorého bolo potrebné navštíviť Okresné riaditeľstvo PZ alebo jednotné kontaktné miesto, čo však
štatutárny orgán z tohto dôvodu mohol urobiť až po svojom návrate v októbri 2023. Poukazoval na
to, že nie je v jeho možnostiach preukázať pobyt štatutárneho zástupcu v zahraničí, pobyt nebol
organizovaný žiadnou cestovnou kanceláriou, ani nebol ubytovaný v oficiálnom ubytovacom zariadení.

Rovnako nevedel preukázať existenciu zablokovania prístupu, preto už v návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie navrhoval, aby v prípade potreby súd prvej inštancie v tejto veci dopytoval príslušné
orgány štátnej správy.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní zo dňa 24.04.2024 a uviedol, že dôvody

uvedené žalovaným nepovažuje za relevantné, stotožňoval sa s napadnutým uznesením a navrhoval,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalovaného bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§359a§362ods.1prvávetaCSP),viazanýdôvodmi

odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je v napadnutej časti potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.7. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto

svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

8. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

9. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o
rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.

10. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že súd prvej inštancie uznesením č.k. B1-36Cb/39/2023
- 25 zo dňa 04.08.2023 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia písomne

vyjadril k žalobe žalobcu, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti a na svoju obranu pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie súdu prvej inštancie bolo žalovanému doručené dňa 14.08.2023
(č.l. 27 s. spisu). Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Rozsudkom č.k. B1-36Cb/39/2023 - 36 zo dňa
24.11.2023 rozhodol súd prvej inštancie podľa § 273 CSP a uložil žalovanému povinnosť odovzdať

žalobcovi v elektronickej podobe Hlavnú knihu, v ktorej ako účtovná jednotka účtoval v roku 2022, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Z ustanovenia § 277 ods. 1 CSP vyplýva pre konajúci súd možnosť zrušiť vydaný rozsudok pre
zmeškanie v prípade, ak žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe z ospravedlniteľných
dôvodov. Za takýto ospravedlniteľný dôvod možno považovať zásadné prekážky, ktoré žalovanému
bránili v možnosti podať vyjadrenie v súdom prvej inštancie určenej lehote k žalobe a jej prílohám.

Existenciu takéhoto vážneho ospravedlniteľného dôvodu je pritom povinný tvrdiť a preukazovať
žalovaný. V konaní o zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd posudzuje len to, či okolnosti uvádzané
a preukazované žalovaným (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na
vyjadrenie k žalobe zo strany žalovaného. Príčina zmeškania lehoty na vyjadrenie žalovaným musí
mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt

ospravedlniteľnosti (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS/88/2020).

12. K odvolacej námietke žalovaného, že zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia k žalobe z
ospravedlniteľných dôvodov, odvolací súd uvádza, že v zhode so súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že dôvody, pre ktoré žalovaný žiadal zrušiť rozsudok pre zmeškanie nemožno považovať

ospravedlniteľné.

Pokiaľ žalovaný namietal, že uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým súd žalovaného vyzval na
vyjadrenie k žalobe, bolo z elektronickej schránky žalovaného prevzaté oprávnenou osobou odlišnou
od štatutárneho zástupcu, a táto osoba si nesplnila svoju povinnosť a štatutárnemu zástupcovi

žalovaného neoznámila doručenie tohto uznesenia, odvolací súd zdôrazňuje, ako opakovane uviedol
aj sám žalovaný, že uznesenie prevzala z elektronickej schránky oprávnená osoba, a teda bolo riadne
doručené žalovanému. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že je internou záležitosťou žalovaného,
koho určí ako osobu oprávnenú na preberanie písomností doručovaných do elektronickej schránky
žalovaného, a to s poukazom na ustanovenie § 13 ods. ods. 4 písm. c) a g) zákona č. 305/2013 Z.

z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len ako „zákon o e-Governmente“), podľa ktorého „na účely
prístupu do elektronickej schránky sa používajú identifikátor osoby v spojení s autentifikátorom, ktorý
bol pridelený alebo vydaný majiteľovi elektronickej schránky alebo osobe oprávnenej na prístup adisponovanie s elektronickou schránkou. Správca modulu elektronických schránok zabezpečuje, aby
mala osoba oprávnená na prístup a disponovanie s elektronickou schránkou po úspešnej autentifikácii
dostupné všetky elektronické schránky, ku ktorým má takéto oprávnenie. Osobou oprávnenou na

prístup a disponovanie s elektronickou schránkou právnickej osoby je právnická osoba, ktorej bola
elektronická schránka zriadená, jej štatutárny orgán alebo člen jej štatutárneho orgánu a ak ide o
elektronickú schránku právnickej osoby, osoba poverená štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo
členom štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorej bola elektronická schránka zriadená, a to v
rozsahu ním určenom“. Pokiaľ však z dôvodu, že takáto oprávnená osoba danú písomnosť riadne a

včas neodovzdala do dispozície štatutárneho zástupcu žalovaného, aby tento mohol vykonať úkony,
na ktoré bol vyzvaný, nemožno toto opomenutie oprávnenej osoby považovať za ospravedlniteľný
dôvod na strane žalovaného, pre ktorý zmeškal povinnosť vyjadriť sa k žalobe v predmetnom konaní.
Uznesenie súdu prvej inštancie mu totiž bolo riadne doručené aj s tým právnym dôsledkom, že
mu začala plynúť súdom stanovená lehota na vyjadrenie k predmetnej žalobe. Odvolací súd mal
za to, že pokiaľ uznesenie súdu prvej inštancie prebrala z elektronickej schránky žalovaného na

to oprávnená osoba, žalovaný znáša riziko právnych následkov, ktoré môžu nastať pre prípad, že
včas nesplnil povinnosť uloženú riadne doručeným uznesením. Skutočnosť, že uznesenie súdu prvej
inštancie bolo z elektronickej schránky žalovaného prevzaté nesporne oprávnenou osobou, ktorá
následne o jeho doručení neinformovala štatutárneho zástupcu (konateľku) žalovaného, tak podľa
názoru odvolacieho súdu, vo vzťahu k zmeškaniu lehoty na podanie vyjadrenia k žalobe nepredstavuje

vážny a ospravedlniteľný dôvod.

Žalovaný za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty na vyjadrenie považoval aj to, že v čase
doručenia uznesenia súdu prvej inštancie bola konateľka žalovaného mimo územia Slovenskej republiky
a až do októbra 2023 mala zablokovaný prístup do elektronickej schránky žalovaného. Odvolací

súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že zo strany žalovaného, ktorý žiadal o zrušenie
rozsudku pre zmeškanie bolo potrebné, aby dôvod, pre ktorý by malo byť zmeškanie lehoty na
podanie vyjadrenia k žalobe ospravedlniteľné, nielen tvrdil, ale aj preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný
však tvrdenie, že konateľka žalovaného mala byť v čase doručovania uznesenia súdu prvej inštancie
mimo územia Slovenskej republiky nijako nepreukázal, a teda nepreukázal ani svoje tvrdenie, že k

údajnému odblokovaniu prístupu do elektronickej schránky žalovaného mohlo dôjsť najskôr v októbri
2023. Odvolací súd zároveň dodáva, že žalovanému bolo uznesenie súdu prvej inštancie spolu so
žalobou a jej prílohami doručené dňa 14.08.2023, avšak žalovaný vyjadrenie k žalobe súdu nedoručil
nielen v súdom stanovenej 15-dňovej lehote, ale ani dodatočne do rozhodnutia súdu prvej inštancie
rozsudkom pre zmeškanie dňa 24.11.2023, hoci z vyjadrenia samotného žalovaného vyplynulo, že

prekážka v tvrdenej neprítomnosti konateľky žalovaného na území Slovenskej republiky a blokácii jej
prístupu do elektronickej schránky mala odpadnúť v októbri 2023. Žalovaný však ani potom neprejavil v
konaní žiadnu procesnú aktivitu, nevyjadril sa k žalobe, ani nevykonal smerom k súdu žiadny iný úkon
smerujúci k uplatneniu jeho procesných práv. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaným tvrdenú
nepreukázanú neprítomnosť konateľky v Slovenskej republike v čase doručovania uznesenia súdu

prvej inštancie a blokáciu jej prístupu do elektronickej schránky žalovaného do októbra 2023, nemožno
považovať za ospravedlniteľný dôvod, ktorý by mohol viesť k zrušeniu rozsudku pre zmeškanie.

S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z obsahu spisu, ale aj vyjadrenia
samotného žalovaného, nemal pochybnosť o riadnom doručení uznesenia súdu prvej inštancie, žaloby

a jej príloh do elektronickej schránky žalovaného dňa 14.08.2023, nakoľko tieto dokumenty boli prevzaté
za žalovaného oprávnenou osobou v zmysle § 13 ods. 4 písm. g) zákona o e-Governmente, a teda
žalovaný nepreukázal že si elektronickú úradnú správu nemohol prevziať objektívne z dôvodu, ktorý
nenastal na jeho strane alebo jeho pričinením alebo z dôvodu, ktorý mu objektívne neznemožnil prevziať
si elektronickú úradnú správu, ale také prevzatie by bolo spojené s nepomernými ťažkosťami. Odvolací

súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý ustálil, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno preukázania existencie ospravedlniteľných dôvodov, pre ktoré zmeškal
podanie vyjadrenia k žalobe v predmetnej veci, a teda neboli splnené podmienky na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú.

13. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP a § 387 ods. 2 CSP potvrdil.14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v
celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).