Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 20, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822201299
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5822201299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov

JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcov: 1/ Poľovnícka spoločnosť
Poľana - Breza, so sídlom Breza 155, 029 53 Breza,
IČO: 50 348 850, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 3/ D. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., 4/ E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale C. XXX, XXX XX C., 5/
F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., všetci žalobcovia zastúpení obchodnou
spoločnosťou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT DK, s.r.o., so sídlom, M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný
Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovaným: 1/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.,

2/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., 3/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX,
XXXXXC.,všetcižalovanízastúpeníJUDr.ĽubomírouBašistovouVirovou,advokátkousosídlomZimná
62, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 099 595, o neplatnosť výpovede zmluvy o užívaní poľovníckeho
revíru a uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, o odvolaní žalobcov 1/ až
5/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/54/2022-356 zo dňa 9. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 12C/54/2022-356 zo dňa 9. januára 2024 potvrdzuje.

II. Žalobcovia 1/ až 5/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok
I.) a žalovaným 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne priznal voči žalobcom 1/ až 5/ spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
2. Na odôvodnenie rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali, aby
súd určil, že výpoveď zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň Breza zo dňa 30.06.2016 evidovanej
Okresným úradom Námestovo, pozemkovým a lesným odborom dňa 11.07.2016 pod č. OU-NO-

PLO-2016/01285O, o ktorej výpovedi sa rozhodlo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov
poľovného revíru Grúň Breza konaného dňa 17.06.2022 v budove pohostinstva (Hospoda u Urbaníka)
na adrese Breza 488, je neplatná a zároveň, že všetky uznesenia prijaté na označenom zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza sú neplatné. Na odôvodnenie žaloby
žalobcovia uviedli, že žalobca 1/ je súčasným užívateľom poľovného revíru Grúň Breza, a to na
základe vyššie označenej zmluvy o užívaní poľovného revíru. Žalobcovia 2/ až 5/ sú vlastníci, resp.
splnomocnení zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do revíru. Dňa 17.06.2022

sa v budove pohostinstva na adrese Breza 488 konalo zhromaždenie, ktoré bolo zvolané zo strany
žalovaného 1/ a žalovaného 2/ ako zvolávateľov. Žalovaný 3/ je vlastník poľovných pozemkov, ktorý
sa zúčastnil na zhromaždení, hlasoval na ňom v súlade so zvolávateľmi a bol zhromaždením zvolený
ako splnomocnenec v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobcovia 2/ až 5/ ako splnomocnení zástupcovia
vlastníkov poľovných pozemkov zastupovali uvedených vlastníkov na zhromaždení na základe riadne
udelených plnomocenstiev. Z dôvodu nešpecifikovaného rozhodnutia žalovaného 1/ neboli predmetné

plnomocenstvá žalobcom 2/ až 5/ uznané a neboli podľa nich prezentovaní v prezenčnej listine.
Prezentácia prebiehala tak, že manželka žalovaného 1/ zapísala do prezenčnej listiny výhradne iba to,
čo jej odsúhlasil jej manžel. Žalobcovia tak nemohli ani hlasovať. Prezentácia bola v rozpore so zákonom
č. 274/2009 Z. z. Prezenčná listina vyzerala tak,
že z nej vôbec nevyplývalo, ktorých konkrétnych vlastníkov zvolávatelia ako splnomocnení zástupcovia

zastupujú, iba uviedli, že zastupujú konkrétnu výmeru. Ak mali žalovaní zastupovať ďalších vlastníkov
poľovných pozemkov, nebolo zrejmé ktorých konkrétnych vlastníkov zastupovali. Popísané skutočnosti
boli uvedené notárovi osvedčujúcemu priebeh zhromaždenia. Notár osvedčoval priebeh zhromaždenia
až od bodu 2. Žalobcovia 2/ až 5/ mali zastupovať výmeru poľovných pozemkov v celkovom rozsahu cca
1.034,32 ha, čo predstavuje 48,25 % výmery revíru. Žalobcovia pripomenuli, že žalobcom 2/ až 5/ bolo
zo strany zvolávateľov umožnené zastupovať iba výmeru v súhrne 3,72 %. Mali zároveň pochybnosti, či

zvolávatelia vôbec boli oprávnení na zvolanie zhromaždenia, teda zastupovali minimálne 1/3 vlastníkov,
pričom za určitých vlastníkov pozemkov - rovnakých
so žalovanými, sa snažili prezentovať aj žalobcovia 2/ až 5/. Dôvodom výpovede zmluvy o užívaní
poľovného revíru malo byť to, že žalovaným 2/ a 3/ ako vlastníkom poľovných pozemkov nebola nikdy
vyplatená náhrada za užívanie revíru. Skutočnosť priamo

na zhromaždení vyvrátil hospodár žalobcu 1/ G. J., ktorý uviedol, že náhrada
za užívanie poľovného revíru Grúň Breza sa žalovanému 3/ podľa zmluvy riadne uhrádzala. Náhrada
sa uhrádzala aj žalovanému 2/, ktorý však nikdy neprevzal poštovú poukážku. Dôvod výpovede
tak nemal relevanciu. Ako vyplývalo z plnomocenstiev udelených žalobcom, splnomocniteľ udelením
plnomocenstva zároveň vyhlásil, že nikdy neudelí plnú moc ďalšej osobe a ku dňu podpisu tejto listiny

odvolal všetky plné moci na úkony podľa zákona č. 274/2009 Z. z. V bode 9 programu si zhromaždenie
schválilo dvoch splnomocnencov, žalovaného 1/ a 3/. Následne zhromaždenie odvolalo jedného
so splnomocnencov, pričom odvolanie v programe nebolo uvedené ani doplnené. Až
po samotnej voľbe bolo zistené, že jeden zo splnomocnencov - žalovaný 1/ bol poverený
na uzavretie a podpis novej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorý bol zároveň aj štatutárnym

zástupcom poľovníckej organizácie - Poľovnícky klub Holice, s ktorou mala byť uzatvorená nová
zmluva o užívaní poľovného revíru. Žalovaný 1/ bol v zjavnom konflikte záujmov a zhromaždenie stav
nezákonným procesným postupom zmenilo. Na strane žalobcu 1/ tak v súčasnosti existuje stav právnej
neistoty z dôvodu popierania jeho postavenia užívateľa, pričom má záujem pozemky užívať. Tento stav
môže byť odstránený iba určovacím výrokom súdu.

3. Žalovaní navrhli žalobu v celom rozsahu bez vykonania dokazovania zamietnuť. Svoj postoj vyjadrili
až podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.01.2024. K skutkovej stránke veci sa nevyjadrili.
Uviedli, že poľovný revír treba posudzovať ako spoločnú vec a uznesenia prijaté na zhromaždeniach
vlastníkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov. Poukázali na ust.
§ 139 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ktorý upravuje vzťah spoluvlastníkov

k tretím osobám. Úkony vykonané na zhromaždení žalovanými ako zástupcami zaväzujú priamo
vlastníkov pozemkov. Uvedené rovnako platí aj pre žalobcov
vo vzťahu k vlastníkom. Keďže žalobcovia ako žalovaných označili len troch z niekoľkých desiatok
vlastníkov pozemkov, jedná sa na strane žalovaných o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Nutnosť
účasti všetkých vlastníkov pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinností. Vecne

legitimovaní sú všetci vlastníci pozemkov v uznanom spoločnom poľovnom revíri. Ďalej žalovaní
namietali, že ide o žalobu podľa ust. § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), teda o určenie právnej skutočnosti. Z osobitného zákona, ktorým je v tomto prípade
zákon č. 274/2009 Z. z. však prípustnosť takej žaloby nevyplýva.
4. Súd prvej inštancie v konaní zamietol návrhy žalobcov na pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu

do konania a na zmenu žaloby predložené na pojednávaní dňa 09.01.2024. Za nový subjekt na strane
žalovaných žalobcovia navrhli pripustiť Poľovnícky klub Holice, so sídlom Breza 454, IČO: 54 052 009,
t. j. poľovnícku organizáciu, ktorá by sa mala na základe rozhodnutia zhromaždenia stať užívateľom
poľovnéhorevíruažiadalirozšíriťžalobnýnávrhtak,abysúdurčil,žePoľovníckyklubHolicenemáprávo
výkonu poľovníctva v poľovnom revíri Grúň Breza na základe novej zmluvy o užívaní tohto poľovného

revíru. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že je právom žalobcu určovať okruh strán a jeho predmet, ale
toto právo nemožno považovať za absolútne. Súdu dáva CSP právo posúdiť prípustnosť takýchto zmien
s ohľadom na fázu konania, charakter a podstatu dôvodov, ktoré viedli žalobcu k takejto zmene a či tým
nespôsobí prieťahy v konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že cieľom návrhov bolo v zásade iniciovaťnové konanie žalobcu 1/ voči Poľovníckemu klubu Holice. Z podania žalobcov bolo zrejmé, že si sami
boli vedomí procesných nedostatkov svojej žaloby a chceli ich odstrániť navrhovanými zmenami. Žaloba
bola podaná na súd dňa 22.06.2022, t. j. pred viac než 18 mesiacmi od uvedenia nových skutočností.

Súd prvej inštancie mal za to, že pripustenie zmeny žaloby by viedlo k odročeniu pojednávania, ďalším
vyjadreniam a novému dokazovaniu, pričom na žiadosť žalobcov 1/ a 4/, už raz pojednávanie odročil.
Pokiaľ by pripustil zmenu, zasiahol by do práv žalovaných, ktorí mali legitímne očakávania ohľadom
toho, čo je predmetom konania. Zdôraznil, že žalobcovi 1/ nič nebráni, aby podal voči Poľovníckemu
klubu Holice samostatnú žalobu.

5. V ďalšom citujúc ust. § 78 ods. 1 a 2, § 137 písm. d) a § 228 ods. 1 CSP súd prvej inštancie vyhodnotil
obidva žalobné návrhy ako žalobu na určenie právnej skutočnosti podľa ust. § 137 písm. d) CSP, a preto
neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov
na požadovanom určení, ale zisťoval, či existuje právny predpis, ktorý by umožňoval rozhodovať o
platnosti/neplatnosti právnych úkonov, resp. rozhodnutí, ktorej (neplatnosti) sa žalobcovia dovolávali.
Dospel k záveru, že zákon č. 274/2009 Z. z. a ani iný zákon takúto možnosť žalobcom nedáva.

6. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že pri dovolávaní sa neplatnosti právneho úkonu je vzhľadom
na to, že rozsudok súdu je záväzný len pre strany sporu, príp. ich právnych nástupcov, je potrebné,
aby žalobca, ak chce byť v spore úspešný, označil všetkých účastníkov takéhoto právneho úkonu.
Z hmotného práva tak vyplýva, že subjektom konania, či už na strane žalobcov alebo žalovaných,
musia byť všetci účastníci právneho úkonu, ktorého neplatnosti sa žalobca dovoláva. Títo vytvárajú z

procesného hľadiska nútené spoločenstvo a je nevyhnutné, aby boli všetci stranou súdneho konania.
Spoluvlastníci poľovných pozemkov prejavili vôľu združiť svoje pozemky do poľovného revíru Grúň
Breza, ktorý bol uznaný príslušným správnym orgánom v roku 2004. Od tejto doby tak existuje spoločná
vec - poľovný revír Grúň Breza. Rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov sú tak záväzné pre všetkých
vlastníkov poľovných pozemkov združených v revíri, a to bez ohľadu na to, či sa takéhoto rozhodovania

zúčastňovali. V zmysle zákona č. 274/2009 Z. z. sa poľovný revír dáva poľovnému združeniu do
užívania vždy ako celok, čiže dotknutými platnosťou alebo neplatnosťou súčasnej zmluvy o užívaní sú
v posudzovanom prípade všetci vlastníci poľovných pozemkov v poľovnom revíri Grúň Breza. Keďže
v konaní neboli označení a nevystupovali všetky osoby, ktorých sa prípadné rozhodnutie týka, pričom
tvoria nútené spoločenstvo, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie citujúc ust. § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ktorí boli z procesného hľadiska úspešní v celom rozsahu,
priznal voči žalobcom nárok na ich náhradu vo výške 100 %. Keďže uplatnený nárok považoval za
nedeliteľný, priznal náhradu trov konania žalovaným, ako aj tomu zodpovedajúcu povinnosť žalobcov
spoločne a nerozdielne.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobcovia 1/ až 5/ s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň žalobcom voči žalovaným priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, resp. aby napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrhu na zmenu žaloby a následne aj samotnej žalobe vyhovie.

9. Odvolanie žalobcovia odôvodnili s odkazom na odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a),
b), e) až h) CSP. Tieto konkretizovali tak, že súd prvej inštancie pochybil, keď nevyhovel navrhovanej
zmene žaloby a návrhu žalobcov na pristúpenie ďalšieho subjektu
do konania. Podľa ich názoru súd musí zmene žaloby vyhovieť, ak nenastanú žiadne okolnosti uvedené
v ust. § 143 CSP. K zmene žaloby uviedli, že žalobu podali v čase, keď ešte nemali k dispozícií

všetky podklady, týkajúce sa napadnutého zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov konaného
dňa 17.06.2022. Až po podaní žaloby získali na základe žiadosti na sprístupnenie informácií podklady
predložené vo veci evidencie novej zmluvy
oužívanípoľovnéhorevíru.Ztýchtozistili,žedôvodovneplatnostiuzneseníjeviac,akouviedlivpôvodne
podanej žalobe. Mali za to, že žalovaní sa k podanej žalobe vyjadria

a predložia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo ale neurobili. Pre zmenu žaloby sa rozhodli až po
ustanovení právneho zástupcu dňa 04.01.2024 a po porade, aby posilnili svoje právne postavenie. Pre
efektívnosť predložili návrh na zmenu žalobu hneď na začiatku prvého pojednávania, pretože zmenu
zhotovili dva dni pred pojednávaním a ak by ju poslali poštou, nemusela by sa dostať do dispozície
sudcu a už vôbec nie žalovaných. Ďalej upozornili na to, že vyjadrenie žalovaných k žalobe im bolo

doručené až krátkou cestou zo strany súdu prvej inštancie priamo na začiatku pojednávania, aj keď súdu
prvej inštancie bolo doručené už dňa 02.01.2024. Žalobcovia priamo na pojednávaní požiadali súd prvej
inštancie o poskytnutie lehoty na vyjadrenie, pretože nebolo v ich silách sa k celému podaniu vyjadriť,
čo súd prvej inštancie zamietol a postupoval tak v rozpore s ust. § 167 ods. 3 CSP. K argumentu,že z dôvodu zmeny žaloby by bolo potrebné zopakovať dokazovanie, uviedli, že vykonané dokazovanie
spočívalo výhradne v prečítaní obsahu spisového materiálu, najmä žaloby a jej príloh. Podľa žalobcov
výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keďže iba rozšírili

žalobu o ďalšie žalobné dôvody, modifikovali žalobný petit a výsledky dokazovania by zmarené neboli.
Súčasťou zmeny žaloby boli aj nové (ďalšie) listinné dôkazy, ktoré v čase podania žaloby k dispozícii
nemali, avšak súd prvej inštancie tieto dôkazy nepripustil, napriek tomu, že súviseli s meritom veci.
Žalobcovia mali tak za to, že neboli naplnené podmienky vymedzené v ust. § 143 ods. 1 CSP, aby
súd prvej inštancie nevyhovel ich návrhu na zmenu žaloby, čím došlo k odmietnutiu spravodlivosti, čo

je v rozpore s ich právom na spravodlivý proces. Uvedeným postupom súd prvej inštancie porušil aj
zásadu rovnosti zbraní strán sporu, keď akceptoval vyjadrenie žalovaných k žalobe po viac ako 1,5 roku.
Vec posudzoval prísne formalisticky, s cieľom rozhodnúť vec na prvom pojednávaní. K otázke vecnej
legitimácie žalobcovia uviedli, že zmluva o užívaní poľovného revíru s Poľovníckym klubom Holice nie
je v súčasnosti evidovaná na príslušnom okresnom úrade a v zmysle zákona je takáto zmluva účinná
až dňom jej zaevidovania. Od tohto momentu zmluva zaväzuje užívateľa, tak aj všetkých vlastníkov

pozemkov. Keďže zmluva nie je evidovaná, nezaväzuje všetkých vlastníkov poľovných pozemkov.
VšetkýchvlastníkovpoľovnýchpozemkovpoľovnéhorevíruGrúň-Brezavsúčasnostizaväzujeibajediná
zmluva o užívaní poľovného revíru, a to tá uzatvorená so žalobcom 1/. V zmysle ustálenej rozhodovacej
praxe má určovacia žaloba preventívnu povahu. Účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a musí existovať aktuálny stav

objektívnej neistoty, ktorý v danom prípade spočíva v tom,
že Poľovnícky klub Holice požaduje výkon práva poľovníctva na úkor súčasného užívateľa poľovného
revíru – žalobcu 1/, čoho sa domáha na Okresnom úrade Námestovo ako špecializovanej štátnej správy
vykonávajúcej evidenciu zmlúv. Žalobcovia napokon namietali, že ani v prípade petitu, v zmysle návrhu
na zmenu žaloby, nemali byť ako žalovaní označení všetci vlastníci poľovných pozemkov, pretože

navrhovaný petit nesmeruje voči vlastníkom pozemkov, ale smeruje voči potenciálnemu užívateľovi
poľovného revíru. Žalobný petit žiada o určenie že Poľovnícky klub Holice, ktorý má byť užívateľom
poľovného revíru Grúň Breza, nemá právo výkonu poľovníctva v tomto poľovnom revíri. V tomto
prípade je vecne legitimovaný nositeľ hmotného práva, a to práva užívať poľovný revír. Pasívne vecne
legitimovaný môže byť iba subjekt, ktorý chce byť užívateľom tohto poľovného revíru.

10. Žalovaní sa k odvolaniu aj napriek výzve nevyjadrili.
11. Ďalšie podania strán neboli v štádiu odvolacieho konania produkované.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcov 1/ až 5/ proti
rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané včas (§ § 362 CSP), oprávnenou osobou – žalobcami,
v neprospech ktorých bolo rozhodnuté (§ 359 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný [§ 355 ods. 1 a 2 a § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcov napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi
podľa ust. § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 CSP a §
385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I. v merite veci, ako aj v závislom

výroku II. o nároku na náhradu trov konania, podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené
a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie
založil. Pokiaľ tak ide o napadnutý rozsudok, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre rozhodnutie o žalobe žalobcov, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil

vsúladesust.§220ods.2CSP.Odôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštanciejevecnesprávne,pričom
naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil iba
na konštatovanie správnosti ďalej uvedených dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
14. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie.

15. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že je v zmysle ust. § 380 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z tohto vyplýva, že na iné pochybeniasúdu prvej inštancie, mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ust. § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by takéto pochybenia zistil. Vady týkajúce sa

procesných podmienok odvolací súd nezistil.
16. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobcov
formulované v ich opravnom prostriedku, pričom sa tak v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal
inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie.
17. Žalobcovia vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie o ich pôvodnej žalobe,

na ktorej rozsahu zotrvali aj v návrhu na pripustenie zmeny žaloby (keď popri pôvodne žalovanému
určeniu neplatnosti výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň Breza zo dňa 30.06.2016,
o ktorej sa rozhodlo na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza
konanom dňa 17.06.2022 a určeniu neplatnosti všetkých uznesení prijatých na Zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza konanom dňa 17.06.2022 žalovali aj o určenie,
že Poľovnícky klub Holice nemá právo výkonu poľovníctva v poľovnom revíri Grúň Breza na základe

zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej dňa 02.08.2022 v zmysle výsledkov Zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza konaného dňa 17.06.2022), nenamietali
nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o procesnej neprípustnosti žaloby z dôvodu, že išlo o žalobu na
určenie právnych skutočností, avšak z osobitného predpisu nevyplýva možnosť domáhania sa takéhoto
určenia [§ 137 písm. d) CSP]. Pritom toto bol jeden z dôvodov, ktorý postačoval sám o sebe na

zamietnutie ich žaloby v pôvodnom rozsahu [o ktorom konal aj súd prvej inštancie po zamietnutí ich
návrhu na pripustenie zmeny žaloby jej rozšírením o určenie podľa ust. § 137 písm. c) CSP]). V tomto
kontexte odvolací súd poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania,
v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§
380 ods. 1 CSP). Ak teda žalobcovia v odvolaní nereagovali na tento dôvod zamietnutia ich žaloby,

ich odvolanie nebolo v zásade spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Orbiter dictum sa však odvolací súd stotožnil s uvedeným záverom súdu prvej inštancie,
že určenie neplatnosti spornej výpovede zmluvy o užívaní poľovného revíru a neplatnosti sporných
uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov je určením právnej skutočnosti,
ktoré možno žalobou požadovať iba za podmienky, ak to vyplýva z právneho predpisu. Ako správne

konštatoval súd prvej inštancie, zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť požadovať žalobou
žalobcami požadované určenie.
18. Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bol záver súdu prvej inštancie o nedostatku účasti všetkých
subjektov podľa ust. § 78 ods. 1 CSP, a teda dôvodu pre zamietnutie žaloby podľa ust. § 78 ods.
2 CSP. Žalobcovia namietali, že v danom veci nemohli byť za žalovaných označení všetci vlastníci

poľovných pozemkov, keďže zmluva o užívaní poľovného revíru Grúň Breza uzatvorená s Poľovníckym
klubom Holice nie je evidovaná na príslušnom okresnom úrade, pozemkovom a lesnom odbore, a preto
ešte nenadobudla v zmysle § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. účinnosť. Až od účinnosti zmluva
zaväzuje nového užívateľa poľovného revíru, tak aj všetkých vlastníkov poľovných pozemkov daného
poľovného revíru. Preto v posudzovanom prípade všetkých vlastníkov poľovných pozemkov zaväzuje

pôvodná zmluva o užívaní poľovného revíru uzavretá so žalobcom 1/ a nebolo ich tak potrebné žalovať.
Uvedená odvolacia argumentácia žalobcov bola nekonzistentná, keď na jednej strane žalobu podali
ako žalobcovia 2/ až 5/ osoby, ktoré svoju vecnú legitimáciu odvodzovali práve zo svojho vlastníckeho
práva k dotknutým poľovným pozemkom poľovného revíru Grúň Breza a jedinými (pôvodne) žalovanými
boli iní vlastníci dotknutých poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza. Neopodstatnenosť

odvolacej argumentácie žalobcov však spočíva v tom, že v posudzovanom prípade išlo nepochybne
o spor o využití práva poľovníctva v dotknutom spoločnom poľovnom revíri, o ktorom prináleží právo
rozhodovať všetkým vlastníkom spoločného poľovného revíru (teda aj o postúpení užívania poľovného
revíru zmluvou o užívaní poľovného revíru). Predmetom sporu (ne/platnosťou žalovaných právnych
úkonov) dotknutými subjektami sú tak všetci vlastníci spoločného poľovného, a to bez ohľadu na to, či

zmluva o užívaní poľovného revíru Grúň Breza uzatvorená s Poľovníckym klubom Holice, ktorá napokon
ani nebola predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie, nadobudla, alebo nenadobudla účinnosť.
19. Žalobcovia zároveň namietali, že súd prvej inštancie nepripustil nimi navrhovanú zmenu žaloby,
pričom mali za to, že pre takýto postup súdu prvej inštancie neboli naplnené podmienky v zmysle ust.
§ 143 ods. 1 CSP a z uvedeného procesného postupu súdu prvej inštancie vyvodzovali naplnenie

odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (denegatio iustitiae). Žalobcovia však vo svojej
podstate napádali uznesenie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby, ktoré uznesenie nie je
možné napadnúť odvolaním(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v momente jeho
verejného vyhlásenia na pojednávaní dňa 09.01.2024 v prítomnosti strán sporu, resp. ich zástupcov (§
235 ods. 1 a 2 v spojení s ô 238 ods. 2 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu

vo veci samej možno tiež (popri dôvodoch podľa § 365 ods. 1 CSP) odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Uplatnenie
tohto odvolacieho dôvodu je medzi iným podmienené aj tým, že vada rozhodnutiu vo veci samej
predchádzajúcehouzneseniamalavplyvnarozhodnutievovecisamej.Akoužbolouvedené,žalobcovia

namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď boli toho názoru, že súd prvej inštancie
napriek nenaplneniu podmienok podľa ust. § 143 ods. 1 CSP nepripustil ich zmenu žaloby. Odvolací
súd je však toho názoru, že aj v prípade, ak by súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby a konal aj
o ďalšom žalobcami zmenou žaloby uplatňovanom nároku, nič by to nemohlo zmeniť na rozhodnutí súdu
prvej inštancie o zmietnutí žaloby v jej pôvodnom rozsahu, na ktorom žalobcovia trvali aj v návrhu na
pripustenie zmeny žaloby a dôvodoch tohto rozhodnutia. Zmena žaloby totižto neodstraňovala procesnú

neprípustnosťžalobyvpôvodnomrozsahuaanivspojenísprípadnýmpripustenímvstupuPoľovníckeho
klubu Holice do konania na žalovanej strane by nemohla nič zmeniť na nedostatku účasti všetkých vecne
legitimovaných subjektov v spore (ostatných vlastníkov poľovných pozemkov v dotknutom poľovnom
revíre, ktorí neboli stranou sporu). Nepripustením zmeny žaloby tak nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti
(denegatio iustitiae), pretože žalobcovia nestratili právo (toto sa ani s odstupom času neoslabilo), aby sa

nimipožadovanéhourčenia,žePoľovníckyklubHolicenemáprávovýkonupoľovníctvavpoľovnomrevíri
Grúň Breza na základe spornej zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej dňa 02.08.2022 v zmysle
výsledkov Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza konaného dňa
17.06.2022, domáhali novou samostatnou žalobou.
20. Odvolací súd zároveň dospel k záveru aj o nenaplnení ďalšej podmienky podľa ust. § 365 ods. 2

CSP, a to, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie o nepripustení zmeny žaloby má vadu uvedenú
vust.§365ods.1CSP.Súdprvejinštancieprirozhodovaníoprípustnostizmenyžalobydospelkzáveru,
že výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom
na konanie o zmenenej žalobe (ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu na zmenu žaloby verejne vyhláseného na pojednávaní dňa 09.01.2024, k tomu viď zvukový

záznam o pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 09.01.2024). Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia o nepripustení zmeny žaloby vychádzal z toho,
že pripustenie zmeny žaloby a s tým súvisiace pripustenie pristúpenia ďalšieho subjektu
na strane žalovaného (Poľovnícky klub Holice) by viedlo k odročeniu pojednávania a bolo by v rozpore
so zásadami civilného procesu podľa ust. čl. 17 a § 157 ods. 1 CSP upravujúcich postup súdu tak, aby

bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, spravidla na jednom pojednávaní, bez zbytočných
prieťahov a hospodárne. Zároveň vychádzal z toho,
že žalobcovia mali od podania žaloby na súd prvej inštancie dňa 22.06.2022 dostatok času
na to, aby vedomí si nedostatkov svojej žaloby odstránili tieto nedostatky zmenou žaloby navrhovanou
v podaní doručenom súdu prvej inštancie až na pojednávaní dňa 09.01.2024. Ako súd prvej inštancie

uviedol v napadnutom rozsudku (odsek č. 6 odôvodnenia), z podstaty návrhu na pristúpenie ďalšieho
subjektu na žalovanej strane a zmeny žaloby vyplynulo, že ich cieľom bolo v zásade iniciovať nové
konanie a to konanie žalobcu 1/ voči Poľovníckemu klubu Holice, ktoré by dalo odpoveď na jedinú
zásadnú a konečnú otázku, t. j. kto, resp. ktorý subjekt je oprávnený užívať Poľovný revír Grúň Breza za
účelom výkonu práva poľovníctva. Žalobcovia zároveň neuviedli žiadnu skutočnosť, ktorá sa od podania

žaloby zmenila a ktorá by odôvodňovala zmenu žaloby.
21. Určujúcim kritériom pripustenia, alebo nepripustenia zmeny žaloby podľa ust. § 143 ods. 1 CSP a
je hospodárnosť konania. Hospodárnosť možno vidieť v tom, že ak výsledky doterajšieho konania nie
sú dostatočným podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, zmena predmetu sporu by bola vo vzťahu
k doterajšiemu konaniu nehospodárna a mohla by konanie zbytočne predĺžiť. Vtedy je namieste, aby sa

strana domáhala nároku v rozsahu zmeny v novom konaní.
22. Odvolací súd považoval úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru o tom,
že výsledky dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe
za správne. Pripustenie zmeny žaloby na pojednávaní dňa 09.01.2024 a s tým súvisiacim pripustením
vstupu Poľovníckeho klubu Holice ako ďalšieho subjektu na strane žalovaných by muselo nepochybne

dôjsť k odročeniu pojednávania, a to za účelom doručenia uznesenia podľa ust. § 79 CSP, ako aj žaloby
uvedenému subjektu a k vykonaniu s tým spojených úkonov podľa ust. § 167 CSP, čo by nepochybne
znamenalo nehospodárny postup súdu prvej inštancie vo vzťahu k dovtedajšiemu predmetu sporu,
ktorý by naďalej zostal predmetom sporu aj po zmene žaloby. Súd prvej inštancie by zároveň muselnepochybne vykonať dokazovanie aj za účasti Poľovníckeho klubu Holice ako ďalšieho žalovaného.
Pritom
vo vzťahu k pôvodnému predmetu sporu bolo možné rozhodnúť (a napokon aj bolo rozhodnuté) už na

pojednávaní dňa 09.01.2024. Ako už bolo uvedené, rozhodnutím súdu prvej inštancie o nepripustení
zmeny žaloby nedošlo ani k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae), pretože žalobcovia nestratili
právo (toto sa ani s odstupom času neoslabilo), aby sa nimi požadovaného určenia, že Poľovnícky
klub Holice nemá právo výkonu poľovníctva v poľovnom revíri Grúň Breza na základe spornej
zmluvy o užívaní poľovného revíru zo dňa 02.08.2022, domáhali novou žalobou. V kontexte dôvodov

nepripustenia zmeny žaloby podľa ust. § 143 ods. 1 CSP boli irelevantné tvrdenia žalobcov, že
pôvodnú žalobu podávali v čase, keď ešte nemali k dispozícii všetky podklady týkajúce sa napadnutého
Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza konanom dňa 17.06.2022
a že až po podaní žaloby získali tieto listiny. Ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobcovia mali navyše
už pri podávaní pôvodnej žaloby vedomosť o priebehu Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
poľovného revíru Grúň Breza konanom dňa 17.06.2022 a jeho uzneseniach, ako aj o obsahu výpovede

zmluvy o užívaní poľovného revíru Grúň Breza zo dňa 30.06.2016, o ktorej sa rozhodlo na Zhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Grúň Breza konanom dňa 17.06.2022 a súčasne aj
o tom, s akým subjektom mala byť uzavretá nová zmluva o užívaní poľovného revíru Grúň Breza a už

23.Vpôvodnejžalobemohlioznačiťdôkazyapožiadaťsúdprvejinštancieoichzabezpečeniepostupom

podľa ust. § 189 a § 190 CSP. Rovnako neobstojí tvrdenie žalobcov, že si zvolili splnomocneného
zástupcu z radu advokátov až tesne pred pojednávaním dňa 04.01.2024
a že až po porade s ním sa rozhodli za účelom posilnenia svojho právneho postavenia
pre zmenu žaloby. Žalobcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by im bránili nechať sa
v spore zastupovať už pri podaní žaloby na súd prvej inštancie.

24. Preto dospel odvolací súd k záveru, že predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepripustení
zmenyžalobynebolonesprávnymprocesnýmpostupomsúduprvejinštancie,atedanetrpívadamipodľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ako namietali žalobcovia, čím nedošlo k naplneniu ďalšej podmienky
odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 2 CSP.
25. V ďalšom odvolací súd nepovažoval za opodstatnené námietku žalobcov, že vyjadrenie žalovaných

k žalobe bolo žalobcom doručené až krátkou cestou zo strany súdu prvej inštancie priamo na začiatku
pojednávania napriek tomu, že súdu prvej inštancie bolo uvedené podanie doručené dňa 02.01.2024 (t.
j. týždeň pred pojednávaním vo veci). Vzhľadom na rozsah vyjadrenia žalovaných, žalobcovia priamo
na pojednávaní požiadali súd prvej inštancie o poskytnutie lehoty na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaných,
keďže nebolo v kapacitách žalobcov sa k celému vyjadreniu žalovaných relevantne vyjadriť. Uvedený

návrh žalobcov súd prvej inštancie priamo na pojednávaní zamietol, čím postupoval v rozpore s 167
ods. 3 CSP, čím porušil ich právo na spravodlivý proces. Na túto argumentáciu reagoval súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek č. 5 odôvodnenia), s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožňuje aj odvolací súd. Navyše súd prvej inštancie tieto dôvody uviedol, ako aj predbežný právny
názor o dôvodoch na zamietnutie žaloby v pôvodnom rozsahu, (ako vyplýva zo zvukového záznamu

o pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 09.01.2024)
na pojednávaní dňa 09.01.2024 v rámci úkonov podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, na čo mali žalobcovia
zastúpení advokátom možnosť reagovať na priamo na pojednávaní a aj sa prostredníctvom svojho
zástupcu vyjadrili v rámci jeho prednesu (túto argumentáciu v zásade prevzali aj do obsahu ich odvolania
proti rozsudku súdu prvej inštancie).

26. Napokon, ak žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nepripustil nimi navrhované dôkazy,
odvolací súd vo všeobecnosti zdôrazňuje že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie
Ústavného súdu SR spis. zn. IV.ÚS 252/2004 zo dňa 31.08.2004), ani právo na to, aby bola strana pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (uznesenie Ústavného

súdu SR spis. zn. I.ÚS 50/2004 zo dňa 03.03.2004). Do obsahu základného práva podľa ust. čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
azákladnýchslobôdnepatríaniprávostranysporuvyjadrovaťsakspôsobuhodnoteniaňounavrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (uznesenia
Ústavného súdu SR spis. zn. II.ÚS 3/1997 zo dňa 19.03.1997 a spis. zn.

II.ÚS 251/2003 zo dňa 17.12.2003). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré
z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov
(§ 185 ods. 1 CSP), a nie strán sporu. Pokiaľ súd rozhodne, že dôkaz navrhnutý stranou nevykoná, má
povinnosť toto rozhodnutie odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej (§ 220 ods. 2 CSP). Súd prvej inštanciev odôvodnení napadnutého rozsudku (odsek č. 13) uviedol, že z dôvodu, pre ktorý zamietol žalobu
v celom rozsahu (t. j. z dôvodu podľa ust. § 78 ods. 2 CSP) sa skutkovou stránkou veci nezaoberal.
Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek ďalšie skutkové zistenia súdu prvej inštancie by neboli spôsobilé

(aj vo vzťahu k procesnej neprípustnosti žaloby) priniesť iné rozhodnutie súdu prvej inštancie.
27. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc neopodstatnenosť odvolacích námietok
žalobcov, rozsudok súdu prvej inštancie tak vo výroku I. v merite veci, ako aj v závislom výroku II.
o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods.

1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ až 3/ boli v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešní a vznikol im tak nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %
proti v odvolacom konaní neúspešným žalobcom 1/ až 5/. Odvolací súd potom uložil žalobcom 1/ až
5/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ až 3/ trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
29. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].