Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, May 31, 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Stk/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201015
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:1018201015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej
veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Z. K., narodený XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX
C., právne zastúpeného: JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, so sídlom A. Žarnova 11C, 917
02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Mestská
polícia hlavného mesta SR, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného o uložení blokovej pokuty zo dňa
11.06.2018, séria V., blok č. XXXXXXX, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 7Sa/71/2018-72 zo dňa 1. decembra 2022, ECLI:SK:KSBA:2022:1018201015.1, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Hliadka Mestskej polície hlavného mesta SR ako útvaru žalovaného (ďalej aj ako „hliadka“) dňa
11.06.2018 v čase o cca 20:55 hod na Ceste mládeže v Bratislave zastavila osobné motorové vozidlo zn.
Z., striebornej farby, EČV C.-Z., v ktorom sa nachádzal vodič - žalobca. Vozidlo bolo zastavené v smere
jazdy vnútra lesoparku za dopravnou značkou IP 24a, okrem iného, s vyobrazením dopravnej značky
B3 „zákaz vjazdu všetkých motorových vozidiel“ s dodatkovou tabuľou E12 s textom „okrem MHD a

vozidiel s povolením HL.M. SR Bratislavy.“ Žalobca sa nepreukázal povolením na vstup do tejto lokality.
Na uvedenom skutkovom základe mu z titulu spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „priestupkový
zákon“) v dôsledku porušenia povinnosti uloženej § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) uložila hliadka blokovú pokutu č. XXXXXXX, séria V..,
vo zväzku č. XXXXXXX, vo výške 10,00 EUR.

II. Konanie pred správnym súdom

2. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd
v Bratislave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie. Namietal,
že dotknutá dopravná značka (zákaz vjazdu) bola osadená až niekoľko metrov za miestom, na ktorom
sa otáčal, čo preukazoval prílohou číslo 1, v ktorej uvádza miesto, kde bol zastavený a prílohou číslo
2, kde uvádza výpis GPS trajektórie s časmi a jeho polohou v rozhodnom čase. Tvrdil, že v danom

čase sa nachádzal v oblasti za značkou koniec zákazu vjazdu a otáčal sa pred značkou zákaz vjazdu,
a teda žiaden priestupok nespáchal. Uviedol, že si nie je vedomý spáchania priestupku a nebolo mu
umožnené prejednať túto vec v správnom konaní. Zaplatenie pokuty na mieste odôvodnil vystrašením
zo zastavenia hliadkou na koni, s čím dovtedy nemal reálnu skúsenosť.3. Krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. V nadväznosti na obsah administratívneho
spisu konštatoval, že skutkové zistenia žalovaného majú v tomto oporu. Žalovaný postupoval správne,
keď podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch uložil žalobcovi blokovú pokutu, keďže priestupok bol

spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku (žalobca) bol ochotný pokutu zaplatiť. Zdôraznil, že na
uvedenom závere nič nemení argumentácia žalobcu, že jeho ochota zaplatiť pokutu pramenila z jeho
vystrašenia z hliadky na koni a z domnienky, že nemá inú možnosť. Správny súd zároveň konštatoval,
že žalovaný dôsledne dodržal literu zákona aj ohľadom ustanovenia § 85 ods. 4 druhá veta zákona
o priestupkoch, podľa ktorého sa na pokutových blokoch vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za

aký priestupok bola pokuta v blokovom konaní uložená. Na základe uvedeného tak správny súd z
obsahupokutovéhoblokutýkajúcehosapriestupkužalobcuverifikovalskutkovézisteniaaprávnezávery
žalovaného a vyhodnotil ich ako správne a zákonné.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov
A/

4. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodov, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440
ods. 1 písm. g) SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil
jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.
f) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na nové konanie a

rozhodnutie.
5. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:

- sťažovateľ odkazujúc na odbornú literatúru a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky analyzuje
a približuje obsah práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia v kontexte práva na spravodlivý proces,

- namieta, že správny súd sa nevysporiadal s obsahom jeho vyjadrenia z 29.11.2022 odkazujúcim na
judikatúru Najvyššieho súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v kontexte
dôkazného bremena žalobcu v blokovom konaní a negatívnej dôkaznej teórie, a to dôvodiac možnosťou
rozšíriť alebo doplniť žalobu len v lehote stanovenej na podanie žaloby. Má za to, že krajský súd v tomto
smere nesprávne aplikoval ustanovenie § 183 SSP, nakoľko žalobca nedopĺňal žalobu o ďalšie návrhy

či žalobné body, iba špecifikoval a konkretizoval ním uvedené žalobné body opísané v podanej správnej
žalobe,
- skutočnosti týkajúce sa dôkazného bremena sú procesné otázky. Ak žalobca v žalobe identifikoval
skutkové a právne dôvody (priestupok nespáchal, nebola mu daná možnosť prejednať vec v správnom
konaní, pokutu zaplatil, lebo nemal inú možnosť, absencia donútenia ako podmienka vzdania sa práva

na súd), tak ich precizovanie v podobe poukazu na relevantnú judikatúru ohľadne povinnosti niesť
dôkazné bremeno nemôže zakladať uplatnenie nových žalobných bodov ani návrhov,
- krajský súd sa dôvodmi uvedenými v dotknutom vyjadrení sťažovateľa mal v zásade zaoberať ex offo,
keďže v zmysle § 195 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o aplikáciu
základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku a dodržania zásad ukladania trestov

podľa Trestného zákona. Ak sťažovateľ od počiatku tvrdil, že mu nebola daná možnosť prejednať vec v
správnom konaní, uvedené automaticky indikuje, že bolo porušené jeho právo na obhajobu ako jedna zo
základných zásad trestného konania, nakoľko mu bola znemožnená jeho realizácia v riadnom konaní,
- bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že sťažovateľovi vysvetlil dôsledky blokového konania a
následný postup v prípade neuznania viny na mieste. Odkazujúc na právny názor ESĽP uvádza, že

Dohovor nevylučuje, aby sa dotknutá osoba vzdala práva na súd alebo iného práva. Musí byť však
preukázané, že mohla odôvodnene predpokladať dôsledky svojho správania,
- dôkazné bremeno zaťažovalo žalovaného, ktorý mal preukázať, že zaplatenie pokuty zo strany
sťažovateľa bolo dobrovoľné a že mohol predpokladať dôsledky svojho správania, a teda že stratí
možnosť riadneho procesu,

- za hodnoverné nemožno považovať ani spísané úradné záznamy službukonajúcimi policajtmi, nakoľko
je podľa sťažovateľa logické a očakávané, že sa nepriznajú k tomu, že konali protiprávne. Navyše aj
zo súdnej praxe vyplýva, že samotný úradný záznam nestačí na preukázanie konkrétnych skutočností,
ak nie sú podložené ďalšími dôkazmi (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Sžo/69/2016). Na
uvedenom podľa sťažovateľa nič nemení ani sľub zložený podľa zákona o obecnej polícii, nakoľko tento

nemôže zaručovať pravdovravnosť a zákonnosť pri činnosti príslušníka mestskej polície.

B/6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti v prvom rade uvádza, že skutočnosti v nej
uvedené nezodpovedajú dôkazom nachádzajúcim sa v súdnom spise. Za smerodajné pre pochopenie
predmetu sporu považuje primárne uvedomenie si špecifík blokového konania spolu s právnymi

náležitosťami viažucimi sa k tomuto typu konania. V ďalšom texte vyjadrenia približuje charakter
blokovéhokonaniazdôrazňujúc,žeideoskrátenékonanie,kedysaobvinenýzpriestupkunepredvoláva,
nekoná sa o jeho priestupku ústne pojednávanie a nevypočúvajú sa svedkovia. Zdôrazňuje, že
sťažovateľ svoje právo na začatie správneho konania o priestupku nevyužil. Žalovaný nerozumie, prečo
sťažovateľ dobrovoľne uhradil blokovú pokutu, keď v žalobe namieta, že v skutočnosti žiaden priestupok

nespáchal. Sťažovateľ v priebehu šetrenia priestupku nerozporoval, že by sa daného priepustku
nedopustilaninenamietalvýškuuloženejpokuty.Žalovanýpovažujeprejavjehovôlezapreukázanýtým,
že dobrovoľne uhradil blokovú pokutu na mieste, čím zároveň aj priznal spáchanie priestupku, pričom
doklady o úhrade blokovej pokuty sám predložil súdu ako prílohu k svojej žalobe. Ďalej v tejto súvislosti
poukazuje na koncentračnú zásadu ako ovládajúcu zásadu v blokovom konaní, pričom oprávnenosť
tejto zásady a najmä striktne stanoveného časového limitu, aby sa jednotlivec na mieste rozhodol, či

zvolí spôsob vybavenia formou blokového alebo klasického priestupkového konania, vychádza zo snahy
zvýšiť efektívnosť, rýchlosť a hospodárnosť priestupkového konania. Súhlas páchateľa v tomto prípade
prelamuje zásady správneho konania, a to najmä zásadu materiálnej pravdy, v prospech dohodnutej,
a tým nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty priestupku
vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku

a správnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty. Nadväzujúc na sťažnostné body poukazuje na
skutočnosť, že ústny prejav obvineného z priestupku správny orgán nezaznamenáva prostredníctvom
zápisnice a obsah „ústnej dohody“ nie je zachytený ani formou písomnej listiny. Úradným potvrdením o
tom, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre začatie blokového konania, je buď pokutový blok,
alebo blok na pokutu na mieste nezaplatenú. Pri prvej forme (zaplatená pokuta na mieste) obvinený svoj

súhlas vyjadruje aktom zaplatenia samotnej pokuty. Žalovaný zastáva názor, že v danom prípade ide o
správne trestanie realizované v civilnom procese a nejde o obvinenie trestnej povahy, preto námietky
sťažovateľa týkajúce sa absencie aplikácie práva na obhajobu ako jednej z trestnoprávnych zásad na
prejednávanúvecpovažujezairelevantné,nakoľkonevidídôvodnapostuppodľatrestnéhoporiadku.Na
záver kasačnej sťažnosti bez bližšieho prepojenia s prejednávanou vecou poukazuje na obsah princípu

právnej istoty, a to odkazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu SR a obsah článku 2 ods. 2 a 3 Civilného
sporového poriadku.
C/
7. Sťažovateľ sa v replike k vyjadreniu žalovaného stotožňuje s jeho tvrdením, že začatím správneho
konania fakticky disponuje osoba priestupcu, v prejednávanej veci ide však o situáciu, kedy sťažovateľ

bol na zaplatenie pokuty vyzvaný bez možnosti odmietnuť alebo bez poučenia o tom, aké následky
by malo (ne)zaplatenie blokovej pokuty. Hliadka preto podľa jeho názoru jednostranne a autoritatívne
rozhodla o uhradení pokuty sťažovateľom, a teda tento sa nedobrovoľne vzdal práva na spravodlivý
proces v správnom konaní. Opätovne poukazuje na negatívnu dôkaznú teóriu a uznáva, že vo
všeobecnosti zaplatenie blokovej pokuty znamená, že si je vodič vedomý porušenia povinnosti a je

ochotný pokutu zaplatiť. Ak by sa však mal uvedený záver paušalizovať, potom by fyzické a právnické
osoby, ktorým bola bloková pokuta uložená, fakticky stratili možnosť domáhať sa preskúmania blokovej
pokuty, pretože nech by bola akokoľvek nezákonná, blok by sa (podľa výkladu žalovaného) v každom
prípade považoval za dôkaz o dobrovoľnosti podstúpenia blokového konania bez nutnosti ďalšieho
dokazovania. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že zo súdneho prieskumu nemôžu byť vylúčené

blokové pokuty (a ani nie sú), pretože z praxe je známe, že blokové konanie nie vždy prebieha v
súlade so zákonom. Pokiaľ žalovaný v bode 6 vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti uvádza, že sťažovateľ
nenamietal počas riešenia priestupku jeho spáchanie alebo výšku pokuty, potom je táto argumentácia
celkom paradoxná, lebo v bode 2 uvádza, že blokové konanie je neformálne, bez ústneho pojednávania,
vypočúvania svedkov a pod., teda neexistuje záznam o priebehu blokového konania. Sťažovateľovi nie

jezrejmé,nazákladečohopotomžalovanýtvrdí,žeuvedenéskutočnostivblokovomkonanínenamietal.
K názoru žalovaného o nemožnosti aplikácie trestnoprávnych zásad na prejednávanú vec sťažovateľ
uvádza, že súdna prax Najvyššieho súdu SR (vrátane NSS SR) a ESĽP priestupky jednoznačne
považuje za veci s trestným charakterom podľa čl. 6 Dohovoru, a teda aj blokové konanie a pokuty
ukladané v blokovom konaní spadajú pod obvinenie trestnej povahy (viď napr. rozhodnutie Lauko a

Kadubec proti SR).

D/8. Žalovaný vo vyjadreniu k zaslanej replike uvádza, že tvrdenia sťažovateľa sú v ostrom rozpore s
predloženými dôkazmi, ako aj zákonným postupom pri blokovom konaní. Zároveň upozorňuje kasačný
súdnachybnéoznačeniežalovanéhovkasačnejsťažnostiauvádza,žeMestskápolíciahlavnéhomesta

SR Bratislavy, Stanica jazdeckej polície a kynológie je poriadkovým útvarom Hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislava. Porušenie práva zo strany žalovaného subjektu malo nastať výlučne pri realizácii
oprávnenia správcu cesty podľa § 43 ods. 4 písm. a) zákona o cestnej premávke. Orgánom verejnej
správy, ktorý teda zasiahol do práv žalobcu, nie je Mestská polícia ako poriadkový útvar vykonávajúci
niektoré z oprávnení správcu cesty, ale správca cesty samotný. Nositeľom pasívnej legitimácie v danom

spore je preto Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava.

I. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP;
kasačný súd nie je viazaný jej rozsahom a dôvodmi v prípadoch podľa § 195 SSP), pričom po zistení,

že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2
písm. a) SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP),
zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom,
ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 31. mája 2024.

10. Kasačný súd s ohľadom na predmet súdneho prieskumu v rámci všeobecných teoretických
východísk prejednávanej veci zdôrazňuje, že blokové konanie je zjednodušenou formou konania o
priestupku, v ktorom sa na základe výsledkov neformálneho objasnenia priestupku ukladá peňažná
sankcia v podobe pokutového bloku, ak je priestupca ochotný pokutu zaplatiť. Pre vybavenie veci v
blokovomkonanízákonopriestupkochv§84ods.1a5vyžadujekumulatívnesplnenietrochpodmienok:

1. priestupok možno prejednať v blokovom konaní, 2. priestupok je spoľahlivo zistený, 3. obvinený z
priestupku je ochotný pokutu zaplatiť.
11. Spoľahlivé zistenie priestupku a súhlas obvineného z priestupku predstavujú dve na seba
nadväzujúce podmienky. Gramatický aj teleologický výklad aplikovaného zákona vedie k tomu, že najprv
musí príslušný správny orgán (§ 86 zákona o priestupkoch) ustáliť, že priestupok bol spoľahlivo zistený,

teda že sa priestupok stal a že ho spáchala určitá osoba. Následne potom správny orgán oboznámi
s týmto svojim predbežným záverom danú osobu, ktorá sa týmto považuje za obvinenú z priestupku,
a neformálne ju vyzve na vyjadrenie, či si je vedomá spáchania zisteného priestupku a či je ochotná
zaplatiť pokutu. Faktické uznanie spáchania priestupku a súhlas obvineného so zaplatením pokuty má
dopad aj na uplatnenie zásady materiálnej pravdy pri objasňovaní priestupku, keďže dokazovanie je

nahradené prezumpciou nespornosti skutku a dohodou o vine a sankcii medzi orgánom verejnej moci
a zisteným páchateľom priestupku (por. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
8Asan/16/2017 z 12.12.2018).
12. Platí, že postup priestupkových orgánov aj v rámci blokového konania musí byť kontrolovateľný, či už
v rámci vnútorných kontrolných mechanizmov, napr. vybavovania sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z.

o sťažnostiach, alebo vonkajšej kontroly reprezentovanej správnym súdnictvom či dozorom prokuratúry
nad zachovávaním zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Tieto
nástroje kontroly a dohľadu majú slúžiť na identifikáciu a revíziu prípadov svojvoľného výkonu právomocí
priestupkových správnych orgánov (por. napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.
1Stk/21/2022 z 27.10.2023, bod 23).

13. Aplikujúc predostreté teoretické východiská na posudzovanú vec kasačný súd konštatuje, že krajský
súd vyhodnotil vec po právnej stránke v zásade správne, keď považoval za súladný so zákonom
postup žalovaného v blokovom konaní (§ 84 ods. 1 a nasl. zákona o priestupkoch), ktorý viedol
k uloženiu blokovej pokuty sťažovateľovi na základe spoľahlivého zistenia priestupku. O zákonnosti
postupu žalovaného svedčí dokumentácia skutku a najmä skutočnosť, že pokutové bloky vystavené na

mieste prejednania priestupku, obsahujúce údaje podľa § 85 ods. 4 zákona o priestupkoch o páchateľovi
priestupku, druhu, mieste a čase spáchaného priestupku, jeho právnej kvalifikácii a výške pokuty,
sťažovateľ zaplatil, čím potvrdil uzavretie dohody o vine a sankcii. Priebeh zisťovania a prejednávania
priestupku a jeho výsledok osvedčujú aj písomné stanoviská oboch službukonajúcich policajtov.
14. Pokiaľ ide o namietanú absenciu dobrovoľnosti pri zaplatení uloženej pokuty, tvrdenia sťažovateľa,

že pokutu uhradil preto, lebo bol na mieste prejednania priestupku vystrašený, nebol náležite poučený
a pociťoval nemožnosť iného výberu ako pokutu zaplatiť, nie sú ničím podložené. Bez akýchkoľvek
ďalších dôkazov alebo aspoň indícií nasvedčujúcich inému priebehu zistenia a prejednania priestupku,
ako vyplýva zo zaznamenaných faktov, sú tvrdenia sťažovateľa jeho subjektívnou interpretáciou danejsituácie, alebo výsledkom neskoršej zmeny v jeho postoji k spôsobu a výsledku prejednania priestupku.
Nič z toho, čo mal správny súd k dispozícii, nenaznačuje akýkoľvek nátlak či iné nedovolené počínanie
zo strany službukonajúcich policajtov, ktoré by hodnoverne spochybňovalo slobodu a vážnosť vôle

sťažovateľa pri tomto úkone, či nedodržanie zákonného postupu pri prejednávaní priestupku. Kasačný
súd podotýka, že zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť osobitne poučovať priestupcu v
blokovom konaní o tom, že zaplatením pokuty sa považuje konanie o priestupku za ukončené a
nebude ho už možné prejednať v ďalšom správnom konaní. O tom, že proti výsledku rozhodnutia
o priestupku sa nemožno odvolať, bol sťažovateľ poučený priamo na pokutovom bloku, ktorého

prevzatie potvrdil svojim vlastnoručným podpisom. Ako už bolo naznačené, súhlas páchateľa (prejavený
úhradou pokuty) prelamuje zásadu materiálnej pravdy v prospech dohodnutej a má za následok, že sa
považujúzanaplnenévšetkyznakyskutkovejpodstatypriestupku,vrátaneposúdeniacharakteruskutku,
riadneho zistenia skutkového stavu, osoby obvinenej z priestupku a riadnosti uloženej sankcie (bližšie
spomenutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Asan/16/2017 z 12.12.2018).
Neustráženie práva či nepremyslené rozhodnutie sťažovateľa nemožno zakrývať za absentujúce

poučenie o následkoch úhrady blokovej pokuty zo strany žalovaného. Preto sú námietky sťažovateľa
v tomto smere nedôvodné.
15. Sťažovateľ je osobou plne spôsobilou na právne úkony a zodpovednou za následky spôsobené
riadením motorového vozidla, ako aj za svoje úkony urobené počas prejednávania priestupku. Na
základe aplikácie základných pravidiel logického uvažovania možno usúdiť, že ak by si sťažovateľ nebol

vedomý spáchania priestupku a nesúhlasil by so zaplatením pokuty na mieste, nevystavili by konajúci
policajti pokutový blok a sťažovateľ by ho nezaplatil. Žiadna iná hodnoverná interpretácia týchto faktov
na základe tvrdení sťažovateľa neprichádza do úvahy. Aj keby sa sťažovateľ skutočne v rozhodujúcom
čase zľakol policajného koňa, alebo bol v danej chvíli subjektívne nespôsobilý pochopiť význam dohody
o vine o sankcii za spáchaný priestupok, ktorú uzatvoril, nemalo by to bez ďalšieho vplyv zákonnosť

postupu policajtov v blokovom konaní, pretože konal spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti o
slobode a vážnosti prejavenej vôle.
16.Akbykasačnýsúdprijalargumentáciusťažovateľa,potombysakaždýpokutovýblokstaluniverzálne
napadnuteľným už len vzhľadom na absenciu písomnosti zachytenia priebehu blokového konania, čo by
bolo v príkrom rozpore s jeho účelom, ako aj koncentračnou zásadou ovládajúcou tento druh skráteného

priestupkového konania. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené podotýka, že zároveň táto absencia
písomnej formy priebehu šetrenia priestupku nemôže byť na ujmu správnemu orgánu v tom smere,
že by zakladala dôvod na spochybňovanie vierohodnosti vyjadrení toho-ktorého príslušníka mestskej
polície k jeho postupu v takomto type konania. Kasačný súd nemá dôvod pochybovať o pravdivosti
tvrdení policajtov dokumentujúcich daný priestupok; títo vykonávali len svoju služobnú povinnosť, pri

ktorej boli viazaní prísahou a boli povinní dbať, aby občanom v súvislosti s ich činnosťou nevznikla
bezdôvodná ujma a prípadný zásah do ich práv a slobôd neprekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie
účelu sledovaného zákrokom (§ 7 písm. b/ zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii). Kasačný súd
preskúmavajúc uloženú blokovú pokutu nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by mali byť tieto zásady
prekročené. Rovnako tak neidentifikoval rozpornosti v písomných stanoviskách policajtov zachytených

v predložených úradných záznamoch s údajmi obsiahnutými v dotknutom pokutovom bloku.
17. Sťažovateľ uznáva, že úkon zaplatenia blokovej pokuty vo všeobecnosti zahŕňa vedomosť o
porušení povinnosti a ochotu pokutu zaplatiť. Kasačný súd považuje za mylné tvrdenie sťažovateľa,
že paušalizovanie tejto konštatácie vedie nevyhnutne k záveru, že blok by sa v každom prípade (aj
nezákonnosti) musel považovať za dôkaz o dobrovoľnosti podstúpenia blokového konania bez nutnosti

ďalšieho dokazovania. Je treba znovu zdôrazniť, že na rozdiel od iných prípadov v sťažovateľovom
prípade neboli zistené a nakoniec ani tvrdené žiadne okolnosti reálne spochybňujúce zákonnosť
prejednania priestupku, uloženia blokovej pokuty, či dobrovoľnosť jej úhrady (napr. nedostatok
vedomosti páchateľa o porušení konkrétnej povinnosti pre jazykovú bariéru/neznalosť jazyka, konanie
v stave vylučujúcom zodpovednosť za priestupok, nátlak zo strany policajtov a pod.). Sťažovateľ

si musí uvedomiť, že účelom súdneho prieskumu blokových pokút nie je poskytnúť páchateľom
priestupkov dodatočný priestor na uplatňovanie námietok prameniacich z ich nerozhodnosti, neznalosti
či neskúsenosti v čase ukladania blokovej pokuty, ak skutkový stav bol spoľahlivo zistený.
18. Kasačný súd zhodne so správnym súdom zo skutkových okolností vyplývajúcich zo súdneho spisu a
k nemu pripojeného administratívneho spisu neidentifikoval žiadne rozpornosti v spoľahlivosti zisteného

skutkového stavu či naplnení skutkovej podstaty priestupku porušením ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b)
zákona o cestnej premávke.
19. Kasačný súd sa zároveň stotožňuje so správnym súdom v konštatovaní, že žalovaný dôsledne
dodržal literu zákona nasledujúc dikciu ustanovenia § 85 ods. 4 druhá veta zákona o priestupkoch, podľaktorého sa na pokutových blokoch vyznačia údaje o tom, komu, kedy a za aký priestupok bola pokuta
v blokovom konaní uložená. Všetky uvedené skutočnosti pokutový blok obsahoval a tieto zároveň aj z
pohľadu právneho posúdenia korelovali so zisteným skutkovým stavom (vjazd vozidlom bez povolenia

do lokality, kde sa takéto povolenie v zmysle dopravného značenia vyžaduje).
20. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že správny súd sa jeho vyjadrením z 29.11.2022 nezaoberal, keďže ho
nesprávne právne vyhodnotil ako neprípustné, resp. oneskorené doplnenie žalobných bodov (§ 183
SSP), kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v správnej žalobe namietal, že priestupok nespáchal,
ďalej že bol pri jeho prejednávaní vystrašený z policajnej hliadky na koňoch, a s poukazom na

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 27. februára 1980 vo veci Deweer proti Belgicku
sa dovolával práva na súd uvádzajúc, že ak sa osoba (zrejme on sám - pozn. kasačného súdu) ešte pred
súdnymkonanímdohodne„naakomsiurovnaníveci“,neznamenázo,žesavzdalaprávanasúd.Uviedol
tiež, že „jednou z podmienok, ktoré je potrebné za každých okolností splniť, je absencia donútenia“.
Tu treba v prvom rade a poznamenať, že o práve na prístup k súdnej ochrane bol sťažovateľ taktiež
poučený priamo na pokutovom bloku, ktorý sám priložil k žalobe, pričom toto právo aj využil podaním

správnej žalobe, ktorá bola vecne prejednaná.
21. Ak sťažovateľ odkazoval na rozsudok ESĽP vo veci Aleksandr Zaichenko proti Rusku z 18. februára
2010 pri odvolávaní sa na nutnosť preukázania, že obvinený mohol odôvodnene predpokladať dôsledky
svojhosprávaniaakopodmienkyvzdaniasaprávapodľačl.6Dohovoru,kasačnýsúduvádza,ževonom
prípade išlo o skutkovo inú situáciu ako v posudzovanej veci, keď vozidlo obvineného zastavila policajná

hliadka bez toho, aby ho oboznámila s tým, prečo bol zastavený a aké podozrenie nastalo, ale ihneď ho
dopytovali na pôvod pohonnej hmoty prevážanej v kanistroch v jeho vozidle. Tento svojím priznaním o
prevážaní ukradnutej pohonnej hmoty bez poučenia a riadneho upozornenia podľa ESĽP nebol schopný
vnímať dôsledky toho, že ide v zásade o výpoveď, ktorá následne tvorila základ pre jeho trestné stíhanie.
Uvedené rozhodnutie nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko v tu prejednávanom prípade

hliadka zastavila sťažovateľa z dôvodu, ktorý bol sťažovateľovi vysvetlený, skutok, ktorého sa dopustil,
bol právne kvalifikovaný a bol mu oznámený návrh na jeho potrestanie v blokovom konaní. Tomuto
následne mohol prispôsobiť svoje ďalšie konanie (rozhodnúť sa, či pristúpi k neformálnej dohode o vine
a sankcii), aj predpokladať jeho dôsledky (že zaplatením pokuty sa správne konanie skončí, o čom bol
informovaný najneskôr prevzatím pokutového bloku).

22. Pokiaľ ide o krajským súdom konštatované rozšírenie žalobných bodov po uplynutí lehoty na podanie
žaloby vyjadrením z 29.11.2022, kasačný súd uvádza, že ak by v záujme ochrany práv sťažovateľa
pripustil, že obsah uvedeného vyjadrenia skutočne smeroval len k spresneniu a precizovaniu už
existujúcich žalobných bodov o súvisiacu judikatúru a argumentáciu v oblasti dôkazného bremena
orgánu verejnej správy pri objasňovaní priestupkov, a teda nie k rozširovaniu či dopĺňaniu žalobných

námietok, potom je smerodajným z pohľadu porušenia práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces
skutočnosť, že ani explicitné vysporiadanie sa krajského súdu s týmto vyjadrením by sťažovateľovi
neprivodilo žiaden iný výsledok konania, a to vzhľadom na nedostatok relevancie námietok v ňom
obsiahnutých. Kasačný súd zároveň pripomína, že tieto zároveň do značnej miery kopírujú sťažnostné
body, ktoré ako nedôvodné vyhodnotil vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. Preto ani pri uznaní

námietky o nesprávnej aplikácii ustanovenia § 183 SSP by takáto chyba v procesnom postupe krajského
súdu nedosiahla intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle sťažnostného dôvodu podľa
§ 440 ods. 1 písm. f) SSP, a nemohla by viesť k zrušeniu rozsudku správneho súdu a k vráteniu veci
na nové prejednanie.
23. K tvrdeniam sťažovateľa o trestnej povahe predmetnej priestupkovej veci a z toho vyplývajúcich

zárukách vo vzťahu k právu na spravodlivý proces, osobitne práva na obhajobu podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, kasačný súd podotýka, že sťažovateľovi bola súdna
ochrana v uplatnenom rozsahu poskytnutá, pretože s jeho tvrdeniami v správnej žalobe sa správny súd
vysporiadal a na jeho námietky uplatnené v podaní zo dňa 29.11.2022 a v následnej kasačnej sťažnosti
dal odpoveď kasačný súd. Nič preto nenasvedčuje porušeniu sťažovateľovho práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivý proces.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej
sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho
súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú zamietol.
25. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní

nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
a analogicky podľa § 168 SSP).26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.