Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 30, 2023

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619010269
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Bordovská

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1619010269.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Adrianou Bordovskou, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

narodeného XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Malackách dňa 30. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C., trvalé bydlisko: D. X E.,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v presne nezistený čas v období prelomu na konci mesiaca október a na začiatku mesiaca november
2017, najneskôr však v čase do 04.11.2017 v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, kde platí druhý
stupeň ochrany, v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1, ods. 3 a nasl. ustanovení zákona č. 543/2002 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny vykonal na parcelách č. 13017, 13010 v k. ú. Malé Leváre a na parcelách
č. 12265, 12264 v k. ú. Veľké Leváre výrub v rozsahu 55 kusov stromov, z toho 30 kusov Javora
jaseňolistého (Acer negundo), 7 kusov topoľa (Populus), 4 kusy vŕby (Salix), 7 kusov Brestu väzového

(Ulmuslaevis),7kusovJaseňaúzkolistého(Fraximusangustifolia),sobvodomkmeňovod30do153cm,
pričom spoločenská hodnota vyrúbaných drevín bola vyčíslená odborným vyjadrením podľa vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z., o
ochrane prírody a krajiny vo výške 51 170,- Eur,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom na ochranu prírody a krajiny v značnom rozsahu

zničil stromy,

č í m s p á c h a l

prečin: porušovanie ochrany stromov a krov podľa § 306 odsek 1, odsek 2 písmeno a Trestného zákona.

Podľa § 44 Trestného zákona súd

u p ú š ť a

od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá súhrnný trest odňatia slobody trvaní 3 (tri) roky
nepodmienečne so zaradením do Ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený
obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Senica spisová značka 1T/78/2018 zo dňa 16.05.2023,
právoplatný dňa 16.05.2023, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému
Okresnému úradu Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, Záhorácka 2942/60A, Malacky,
IČO: 37926489, škodu vo výške 51.170 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 22.05.2019 Okresnému súdu Malacky obžalobu
číslo 1Pv 314/18/1106 na v tom čase obvineného A. B. pre prečin porušovania ochrany stromov a krov
podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej
časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov A.
F. G., E. H. prečítaním výpovede svedka I. J., ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise
a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli
vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výroku tohto
rozsudku.

Obžalovaný A. B. vypovedal, že je nevinný. Ku skutku uviedol, že to čo sa udialo, k tomu mali povolenie,
sú k tomu aj písomné doklady ktoré to preukazujú, ktoré predloží súdu. Celé sa to dialo od polky
marca 2017 až do 04.11.2017. Výrub v období ako uviedol realizoval, avšak nie tých stromov, ktoré sú
uvádzané v obžalobe, tie stromy ktoré sú uvedené v obžalobe nevyrúbali. Tiež by potreboval vidieť foto

tých stromov, aby mohol uviesť, že ani jeden z nich nevyrúbal. Jednalo sa o výrub náletových drevín
po vode rieky Moravy v katastrálne územie Veľké Leváre a Malé Leváre. Výrub realizovali na základe
ústnej dohody, o ktorej majú aj písomný záznam. Ústna dohoda bola s riaditeľom povodia rieky Moravy
A. K.. Obsahom dohody bolo odstrániť záplavové kmene a urobiť výsek a výrub od jedného polygónu
po druhý tak, aby bola vidieť výška rieky Moravy súčasne, aby bol absolútne vykosený breh v tomto

vymedzenom území. Okrem pána K. o tejto objednávke komunikoval aj s pánom H.. Ďalej uviedol, že
v januári a februári toho roku robili práce pre pána L., ktorý mal na starosti lúky pri brehu rieky Moravy,
na týchto lúkach vyrubovali náletové dreviny, vtedy za nimi prišiel pán H. s tým, že chcú, aby toto urobili
aj v povodí rieky, aby to nemuseli robiť jeho ľudia. Pán H. ukázal priestor od polygónu po polygón, ktorý
by mali vyčistiť a odstrániť kmene z koryta rieky, ktoré boli už pod vodou. Oni prakticky odstraňovali

celé kmene, ktoré sa nachádzali v koryte rieky, aby voda po ich odstránení mohla plynulo tiecť. Nie je si
vedomý toho, že by boli súčasťou dohody s pánom H. aj stromy špecifikované v obžalobe, uviedol, že
strom s obvodom kmeňa 153 cm ani nie je možné dať do drvičky z hľadiska jeho obrovských parametrov,
pravda je, že pán H. mu ukázal úsek, kde ležali stromy a povedal, že potrebujú tieto stromy odstrániť,
avšak to boli stromy, ktoré tam ležali porúbané už dva roky, akurát pán M., ktorý to mal predtým na

starosti, nemal dostatočnú techniku na to, aby takéto kmene vedel odstrániť, tak ich mali odstrániť oni.
Predmetom dohody boli aj takéto stromy, len už boli zrezané, mali aj tieto odstrániť, ale nevie, či to boli
stromy presne v tomto katastrálnom území ako sú uvádzané v obžalobe. Na výrub takýchto stromov
nedal pokyn. Jednali len na základe dohody s pánom H., s tým, že sa mali vyrúbať stromy v ním určenom
úseku do max. obvodu 30 – 40 cm. On aj z tohto dôvodu v marci kontaktoval pána K., riaditeľa, či je

to v poriadku, on mu odpovedal, že je to v poriadku, môžu vyrúbať podľa pokynu pána H. stromy do
40 cm obvodu, nakoľko na takéto sa nevzťahuje povolenie. Tiež uviedol, že výrub sa môže realizovať
iba v období od 01.11. do 30.03., nakoľko od 01.04. začína vegetačné obdobie vtákov, vtedy výrub
stromov a kríkov prebiehať nemôže. On videl stromy, ktoré sú uvádzané v obžalobe, tieto boli zrezané
a on riešil ich odvoz. Opätovne podotkol, že netuší, či to boli stromy uvádzané v obžalobe, k tomu by sa

vedel vyjadriť pán H.. On uvádza, že realizovali aj odvoz už predtým zrúbaných veľký stromov. Práce
realizovval pán J. ako pilčík a pán N., ktorý im tieto dreviny potom odvážal. Dreviny, ktoré mali odstrániť
boli vyznačené - niektoré boli, priviezol chlapov do práce s tým, že sa majú riadiť pokynmi pána H.. Ten
uviedol, že dreviny označil a v priebehu dňa ich bude usmerňovať a kontrolovať, ako majú pracovať
ďalej. On svojich pracovníkov nekontroloval. Čo sa týka zrezaných veľkých stromov určených na odvoz,

boli to asi 2 – 3 stromy veľkého rozmeru, viac určite nie. Pán H. by vedel presný počet. Tiež uviedol,
že počet je ťažko odhadnúť, ak je padnutý obrovský strom za roky zarastený kríkmi, je ťažké odhadnúť
počet stromov. On to videl iba raz, pán H. tam bol každý deň, on vie k tomu povedať viac. On pracoval
pre chránenú krajinnú oblasť Záhorie, dreviny odvážal na skládku, z ktorej si to odvážala iná firma na
ďalšie spracovanie. Obžalovaný ďalej uviedol, že v minulosti bol za obdobnú trestnú činnosť odsúdený

a to z dôvodu, že sa v tej dobe nedokázal adekvátne brániť. Nebol oboznámený s tým, že bol za toprávoplatne odsúdený. Bolo to iba v jednom prípade, za ktorý už bol odsúdený. V danej lokalite pre pána
L. pracovali od januára do marca 2017. V marci tam skončili a mali prejsť do vojenských lesov, vtedy ich
však oslovil pán H., aby tam pracovali na základe dohody s ním a odstraňovali náletové dreviny tak, ako

už uviedol s tým, že materiál, ktorý sa pri práci vyťaží si môžu ponechať. Vo výrube ich chcel zastaviť
pán O., ktorý pracoval pre CHKO, ako začali výrub na základe pokynu pána H., prišiel a povedal, že
toto sa už nachádza mimo katastrálneho územia toho, čo im kázal vyrúbať a na čo aj on ako oprávnená
osoba vydával povolenie za CHKO. On vtedy dal chlapom zákaz pokračovať v práci a volal ohľadom
toho pánovi K., asi o dva dni mu volal pán O., že sa tam môžu vrátiť a pokračovať v práci, že si už

zistil, kto im povolenie na uvedenú činnosť dal. Pán O. im následne chodil kontrolovať, či vyrúbia iba to,
čo mu vysvetlil pán K. do telefónu. Pán K. je riaditeľ povodia rieky Moravy. Pán K. im dal veľký rozsah
práce, ktorý ani nebolo možné stihnúť, preto intenzívne pracovali tak, aby čo najviac stihli do 01.04..
V tom čase zamestnával iba jedného pilčíka a to pána J.. Pán J. pracoval v minulosti pre neho aj na tom
území, ktoré vyrubovali pre pána L.. Pre výrub cca. 50 ks stromov s obvodom 30 – 150 cm je potrebný
mesiac, až mesiac a pol.

Svedkyňa C. J., zástupca Okresného úradu, na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku vypovedala
27.03.2019 na polícii, kedy sa vlastne o skutku dozvedela. Uviedla, že skutok sa stal v roku 2017, kedy to
bolo nahlásené. Bola stanovená výška škody prostredníctvom CHKO Záhorie, ona sa dozvedela o tejto
škode na jej výsluchu v roku 2019. Výška škody sa odvíja od územia, z dôvodu, že sa jednalo o chránené

územie, vyhláška stanovuje presný postup výpočtu tejto škody a výška škody bola vyčíslená v súlade
s vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR. Výška škody bola určená pri drevinách na hodnotu
51.170,- EUR. A pri krovinách na hodnotu 1.656,- EUR. V danom roku mali kompetencie udeľovať
výrub obce, z tohto dôvodu sa k tejto otázke nevie vyjadriť, pretože ich organizácia výrub v kompetencii
povoľovať nemala. Ďalej ku skutku uviedla, že sa jedná sa o CHKO Záhorie, kde platí 2. stupeň ochrany,

súčasne sa jedná o územie európskeho významu, kde je stupeň ochrany od 3. vyššie. Zo zákona je
potrebnýsúhlastak,akotoupravuje§47ods.3zákonaoochraneprírodyakrajiny,čižejetopodmienené
rozhodnutím o povolení. Ona nevie, že ten výrub sa stal v roku 2017. Ona osobne na mieste nebola,
o skutku sa dozvedela až v roku 2019, keď bola vypovedať na polícii.

Svedok P. N. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že sa ku skutku nevie vyjadriť. Uviedol, že pracoval
pre obžalovaného v minulosti ako pomocná sila pri kamiónovej preprave, pracoval tam aj koncom roka
2017. Pamätá si, že pracoval aj na úseku rieky Moravy, vyberali z rieky Morava napadané stromy
a tiež vyrezávali kríky, ktoré zasahovali do rieky Moravy a tiež si pamätá, že brali a vyvážali staré
napílené stromy resp. kusy stromov napílené, ktoré tam už nejakú dobu ležali. Jeden pán im vravel, že

to bolo napílené dva až tri roky dozadu. Nevie, ako sa volal ten pán, ktorý mu to tam vravel, nebol to
zamestnanec ich spoločnosti, myslí, že pracoval pre povodie rieky Moravy. Ten pán tam komunikoval
s obžalovaným, asi mu ukazoval čo majú v tej oblasti brať. On tam pracoval asi iba dva dni, potom prišla
polícia a zakázala im ďalšiu prácu s tým, že nemajú povolenie. On práce vykonával na pokyn svojho
šéfa, ktorým bol pán B.. Jeho úlohou bolo tak, ako uviedol, vyberať napadané stromy z rieky Morava,

ktoré sa museli aj porezať, bralo sa aj zopár kríkov, dnes už nevie uviesť presný počet, tiež brali popílené
staré stromy, ktoré už popílené ležali. Brali to pomocou vyberacej súpravy, s pomocou techniky, ktorú on
obsluhoval. V akom rozsahu má brať tieto stromy, to ho usmerňoval jeho šéf pán B.. Doplnil, že celý úsek
bol vymedzený tzv. polygónmi a vždy to riešiliúsek za úsekom od jednej tyče po druhú. Museli sa odrezať
spadnuté stromy, ktoré boli spadnuté do Moravy a držali ešte na koreni, takéto sa odrezali a zopár kríkov

pri toku rieky. On nevidel žiadne podklady alebo povolenia k tejto činnosti, on vykonával prácu na pokyn
šéfa. Obžalovaný ako jeho šéf tam pracoval v dobe, keď on nie, striedali sa, viac menej on pracoval s tou
technickousúpravou,onbolibatakýzáskokár.Naotázku,čistretolpripráciniekedynejakúinúspôsobilú
osobu, ktorá by jeho pracovnú činnosť koordinovala, uviedol, že bol prítomný pán, ktorého už spomínal,
s pánom B., ale kto to bol, nevedel. On sa s ním nerozprával, nevie, o čom sa oni rozprávali. Po tom, čo

prišla polícia a zakázala pokračovať v činnosti, on už som ďalej nerobil, polícia vtedy povedala, že nie je
na to povolenie, ale keď sa vybaví, tak pokračovať môžu, ale on tam už potom nepracoval. Tiež doplnil,
že polícia výslovne uviedla, že bolo by dobré, keď nemajú povolenie, aby nepokračovali, vyslovene tú
činnosť nezakázala. On sa vtedy nevedel dovolať jeho šéfovi, tak sa rozhodli, že ukončia prácu. On tam
pracoval iba dva alebo tri dni, nevie presne, robil iba záskokára.

Podľa§264ods.1TrestnéhoporiadkusačítalazápisnicaovýpovedisvedkaP.N.zprípravnéhokonania
zo dňa 27.03.2019. Svedok k rozporom uviedol, že je pravda, čo uvádzal na polícii, že pilčík J. pílil párstromov, mal na mysli stromy, ktoré boli v rieke Morave, ako vysvetlil, prípadne stromy, ktoré viseli nad
riekou C. bezprostredne a hrozil im pád. Nepamätá si, že by sa pílili riadne stojace stromy.

Svedok ďalej v rámci hlavného pojednávania vypovedal, že v povodí rieky väčšinou rastú topole, možno
jelša, možno nejaká osika, je to vlhké prostredie, iné druhy stromov tam nerastú. Aký priemer mali tieto
stromy, presne uviesť nevedel, možno od 20 do 40 cm. Boli tam aj odpílené stromy, boli to topole a to
boli dvoj až troj ročne odpílené stromy. Aj v minulosti pred týmto skutkom pracoval pre obžalovaného,
pracoval v jeho firme skôr, pracovali vo vojenských lesoch, obsluhoval súpravu. V minulosti pre pána

L., nepracoval, pracoval v okresoch Rimavská Sobota, Košice a Lučenec. Či sa v tomto katastrálnom
území vykonával v minulosti výrub pre pána L. uviedol, že k tomu sa vie vyjadriť len z toho dôvodu,
že v podobnej veci vypovedal na súde v Senici, kde mu k tomu dávali otázky, on vypovedal o jeho
spolupráci s obžalovaným, ale dozvedel sa, že v minulosti tam mal realizovať výrub aj pán L.. Kde mal
byť ten výrub realizovaný, nevedel, niekde pri rieke Morava. Pána J. poznal, bol to pilčík. Počas jeho
prítomnosti to bol jediný pilčík, ktorý tam pracoval. Svedok vykonával niekoľko rokov aj prácu pilčíka,

preto vie, že dobrý pilčík vypíli za pár dní aj 200 stromov, slabší nie. Či by to pán J. za pár dní dokázal,
nevie, vzhľadom k tomu, že to bol starší človek, ktorý holdoval alkoholu, on ho videl píliť stromy na zemi
a to je iný typ pílenia, ako keď pília stromy, ktoré stoja, je v tom pomerne veľký rozdiel. On nevie, že by
pán J. pracoval aj pre niekoho iného, ona nemá takúto vedomosť. Ďalej uviedol, že nevie, ktoré stromy
sú kladené obžalovanému za vinu, preto sa nevie vyjadriť, či stromy s veľkým priemerom, boli naozaj

padnuté.Namiestebolispadnutéstromysveľkýmprierezom,ktoré museliprerezovaťavyvážať,ktomu
sa jasne vyjadril, ležali tam napílené staré stromy, ktoré vyvážali. Či by J. dokázal spíliť strom o priemere
153 cm, uviedol, že určite sa to dá spíliť, ak človek vie narábať s pílou, druhá vec je, kde to padne
a ako to padne, ale spíliť sa to dá. Má vedomosť o tom, že by pán J. mal vyrubovať od polygónu po
polygón, ale tu je reč o kríkoch, nie o stromoch, tam bolo pár kríkov, ktoré mal vyrúbať. On mal pokyn od

obžalovaného vyberať spadnuté stromy z povodia rieky z dôvodu, aby sa netrovili záplavy, toto bol jeho
pokyn, dostal príkazom vyberať takéto stromy. Na otázku ako dlho trvá pilčíkovi spíliť strom s priemerov
150 cm, uviedol, že on ho spíli za 5 min. ale pán B. by ho mohlo spíliť aj za 20 minút, to záleží od
viacerých faktorov, aj od typu píly, prichádza tam do úvahy strašne veľa faktorov, záleží to od typu pilčíka,
typu stromu od toho kto pracuje s technikou na odvoz. Môže to trvať hodinu, aj tri hodiny.

Svedok A. L. O. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že pracoval v danej dobe ako riaditeľ správy
CHKO, v tej dobe podávali množstvo podnetov pre výrub, pamätá si, že v tejto dobe mu počas víkendu
telefonovali nejakí ľudia, návštevníci tej oblasti, že sa tam realizuje výrub. Podával následne podnet.
Potom volal na políciu, na základe jeho telefonátu sa tam dostavila polícia a výrub zastavili. Následne

tam išiel v pondelok, priamo na miesto a po obhliadke podával podnet. Uviedol, že bol na mieste
osobne prítomný a videl čerstvo spílené stromy. Boli to desiatky stromov 50 – 60 ks. Okrem iného
tam bolo manipulované s drevom, ktoré bolo naplavené. Po jeho príchode na miesto nemal s kým
hovoriť, potom telefonoval s pánom B., ale presne si to nepamätá, volal aj s riaditeľom povodia, ktorý
mu vravel, že sa tam má zaplavené drevo realizovať. Riaditeľom povodia bol vtedy A. K.. Nevie o tom,

že by bol súhlas s výrubom, riaditeľ ho informoval iba o vývoze naplaveného dreva. Či by sa potom
ešte pokračovalo vo výrube nevie, ani nevie, či posudok spracoval ten deň, alebo neskôr. Čerstvo
spílené stromy sa v prevažnej väčšine nachádzali v ochrannom pásme 5 až 10 metrov, v ktorom od nich
Slovenský vodohospodársky podnik žiada povolenie k výrubu, predpokladá, že tam boli aj stromy, ktoré
sanachádzaliajzatýmtopásmom,aleužnevieuviesťpresnépočty.Tieždoplnil,ževtomobdobívrámci

podnetu presne lokalizovali stromy, ktoré boli vyrúbané podľa súradníc. Kto bol kompetentný udeliť
súhlas k výrubu v danom období uviesť presne nevedel, nepamätal si to, v tomto období prichádzalo
k rôznym legislatívnym zmenám. Najskôr to malo povodie, potom to mohlo robiť povodie s ich súhlasom,
ale obdobím si nie je istý, musel by si to naštudovať. Ďalej ku skutku uviedol, že tam vtedy pracoval
a touto činnosťou bol poverený pán B., on sa k tomu drevu aj hlásil čo odvážal, aj spolu telefonovali. Ďalej

uviedol, že je možné, že v obdobnej veci voči pánovi B. vypovedal vo viacerých prípadoch. Nepamätá
si, že tam pracovali aj iné osoby okrem pána B.. Že by tam pracovali ľudia pre pána L. si nepamätal,
s A. L. pracovali na údržbe lúk, on mával obavy, preto si pýtal povolenie, na čom spolupracovali. Pán J.
bol dodávateľ pre pána L. v katastrálnom území Veľké Leváre. Výrub bol nahlasovaný v katastrálnom
území Malé Leváre, bol to prvý alebo druhý prechod cez rieku. Po predloženej fotografii výrubu drevín

svedok uviedol, že niektoré dreviny zasahovali aj nad koryto rieky Moravy. Z fotografie nevie určiť, či
to je rieka, ale pamätá si, že časť zasahovala nad koryto rieky Moravy. Dá sa to určiť podľa súradníc
GPS. Či má svedok vedomosť o tom, že obžalovaný realizoval výrub drevín na základe pokynu niekoho
z povodia rieky Moravy s tým, že výrub prebiehal od polygónu po polygón, uviedol, že už na to čiastočneodpovedal, má o tom vedomosť, ale má za to, že si to Slovenský vodohospodársky podnik mal od nich
nechať odsúhlasiť, nemal vedomosť, že by tam odsúhlasenie prišlo, preto to riešil. On si nepamätá, či
zakázal práce obžalovanému ako sa dozvedeli o výrube, pamätá si, že sa obžalovaný na mieste bránil,

hovorilniečoopánoviL.,pánoviK.,alevodohospodárskypodniktoodsúhlasenésniminemal,anipánL..
A čo on si pamätá, tak to bolo iba o odvoze padnutého dreva, nejednalo sa o výrub. Myslel tým to, že sa
s obžalovaným nebavil o ďalšom výrube, iba o odvoze vyrúbaného dreva, preto to nezastavil. Na otázku,
či majú vedomosť, že by im volal pán K., prečo im zakazuje čistiť záplavové územie od pňov, uviedol, že
nevie, či volal on jemu alebo G. K. svedkovi, pamätá si, že sa s K. bavili, bavili sa o čistení od pňov, nie

o výrube, ako už uviedol vo výpovedi. Svedok nahliadol na fotografiu č. 4, ku ktorej uviedol, že nevie, či
sa tam nachádzajú aj stromy s priemerom 153 cm, nemá tam určenú mierku, nemá to s čím porovnať,
oni pne merali priamo na mieste. Celá dokumentácia bola v podnete, každý strom bol premeraný.

Svedok A. I. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že obžalovaného B. vôbec nepozná a nemá
vedomosť o nelegálnom výrube stromov. Uviedol, že pracoval ako riaditeľ správy povodia rieky Moravy

pre Slovenský vodohospodársky podnik. Na otázku či si spomína, že by sa v roku 2017 vykonávali
čistiace práce v povodí rieky Moravy, uviedol, že takéto práce boli vykonávané stále, bola to ich
povinnosť. Na čistenie povodia mali vlastné kapacity. Boli aj externé firmy, ktoré pracovali pre ich
podnik v rámci dodávateľských prác a realizovali takéto čistenie. Na čistiace práce mali kapacity
a to zamestnancov a techniku. Išlo o interných zamestnancov ich spoločnosti, tiež technika bola vo

vlastníctve ich spoločnosti. Ďalej uviedol, že meno A. C. L. počul, ale osobne túto osobu nepozná.
Nepamätá si, v akej súvislosti toto meno počul. Nespomína si, že by mu niekto telefonoval, že práce na
čistení rieky Moravy zakázal O.. Nepamätá si, že s obžalovaným spolu telefonovali v roku 2017. Osobu
E. H. pozná, bol to ich zamestnanec. Je pravda, že stromy, ktoré zasahovali do toku rieky Moravy, sa
mali odstraňovať, bola to jedna z ich povinností zabrániť záplavovým stavom. Polygón je pozdĺž rieky

Moravy sieť výškových pevných bodov. Je pravda, že musí byť viditeľné miesto od polygónu po polygón.
Polygónová sieť slúži pre ich interné potreby, v prípade, ak stromy zasahovali, tak to konzultovali
s CHKO Záhorie za účelom buď odstránenia alebo odrezu stromov. Po nahliadnutí svedka na farebné
vyhotovenie fotografie č. 2 svedok uviedol, že z tejto fotografie posúdiť nevie, či je na fotografii správne
odstránenie porastu, nie je vidieť polygón a ten výrub na fotografii je rozsiahlejší, ako by bolo potrebné

v rámci polygónu. Svedok taktiež uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by v danom čase ich spoločnosť
nedisponovala takou technikou, ktorá by umožnila odstránenie týchto drevín a z týchto dôvodov bola
kontaktovaná firma obžalovaného s lepšou technikou, určite to nefungovalo na základe telefonátu, mali
interných zamestnancov pilčíkov, ktorí by dokázali aj väčšie stromy popíliť, ak by sa objednávala firma
musela by byť uzatvorená zmluva a to v súlade zo zákonom o verejnom obstarávaní. Nespomína si, že

bydalniekedytelefonickýpríkazpánoviO.,abyfirmaobžalovanéhoodstraňovaladrevinyvtomtoúzemí.
Akýkoľvek výrub stromov v danej oblasti vždy konzultovali s CHKO, nakoľko sa jednalo o chránené
krajinné územie, nakoľko bolo bezpredmetné aký typ priemeru strom má, konzultovali s CHKO všetko.
O polygón sa starali každoročne, nakoľko ide o spoločný polygón s Rakúskou stranou a preto sa to
udržovalo pravidelne. Pravidelne sa územie kosilo, odstraňovali sa naplavené dreviny, ten priemer

územia bol od 10 do 15 metrov, ak drevo zasahovalo do priezoru, tak sa odstraňovali prakticky konáre.
Svedok uviedol, že nepoveril pána B. výrubom alebo údržbou v povodí rieky Moravy. On netelefonoval
a nedal súhlas obžalovanému na výrub stromov tej oblasti. Ďalej uviedol, že sa nevie vyjadriť, v akom
rozsahu sa realizovali výruby v rámci polygónov. Uviedol, že výrub je silné slovo, výruby sa nerobili,
realizovalo sa odstránenie napadaného a naplaveného dreva. On bol prítomný pri odstraňovaní konárov

a halúz v polygóne, v rámci plnenia jeho pracovných povinností, raz za čas bol prítomný aj pri realizácii
prác ich zamestnancami. Takéto práce boli vykonávané aj bez jeho prítomnosti, on bol riaditeľ, nebol
stavby vedúci alebo dohľad. Ich spoločnosť mala píly, krovinorezy, traktory a vlečky, spôsob realizácie
prác bol na ich uvážení, vždy si nejako poradili. Pán H. nemal povinnosť mu nahlasovať akékoľvek
odstraňovanie v rámci polygónov, z dôvodu, že mal svojho priameho nadriadeného, ktorému nahlasoval

rozsahprác.Bolapovinnosťkontrolypilčíkovichspoločnostikontrolovaťrealizovanýrozsahprác,priamy
nadriadení mali takú povinnosť, ale nebola ich povinnosť byť tam každý deň.

Svedok A. F. G. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že koncom roka 2017 bol vo funkcii starostu obce C.
Q.. Bol informovaný o tom, že pravdepodobne prebieha nelegálna ťažba dreva s tým, že ho informovala

pravdepodobne pani J. alebo poľovníci, tie okolnosti si už dnes presne nepamätá. Na dané miesto,
ktoré bolo oznámené, sa bol pozrieť osobne. Dostal sa priamo na hrádzu, čo bolo označené miesto,
v blízkosti hrádze videli veľkú kopu dreva, pamätá si, že si miesto aj fotili. Na mieste bol prvýkrát sám,
po druhýkrát s pani J.. Po ohliadke miesta preverovali udelenie výnimiek z CHKO k ťažbe. Zistili, že saide nad rámec udelenej výnimky. Obžalovaného nepozná, z videnia je mu možno známy, nepoznajú sa.
V čase ich obhliadky priamo na mieste výrubu neboli prítomní žiadni pracovníci, ktorí by výrub realizovali.
Vzhľadom k tomu, že sa jedná už o značný časový odstup, nepamätá si okolnosti úplne presne,

ale predpokladá, že tak ako vždy, v prvom rade kontaktoval úrad životného prostredia, teda pani J.,
s ktorou vec začal riešiť. Tiež kontaktoval lesné hospodárske spoločenstvo, ktoré spravuje nehnuteľnosti
vlastníkov v danej oblasti. Tam mu bolo oznámené, že žiadny výrub nerealizovali. Predpokladá, že to
bola pani J., ktorá mu oznámila, že mala byť udelená výnimka z CHKO pre danú oblasť, tak sa to riešilo
ďalej. Tiež uviedol, že výruby riešia aspoň 4 krát do roka a takýto postup býva z ich strany štandardný.

Priamo pri obhliadke miesta zistili, že sa jedná o oblasť mokradí, jednalo sa o riečny koridor, kde malo
prísť k výrubu. Porovnávali to cez mapku v mobilnom telefóne, jedná sa o obecnú aplikáciu, z ktorej
vychádzajú a obhliadkou na mieste zistili, že prišlo k výrubu aj mimo riečny koridor v danej oblasti.
V čase obhliadky nemal rozhodnutie CHKO o udelenie výnimky, ani dodnes nevie, či nejaká udelená
bola. Vychádzali len z informácii, ktoré im boli ústne poskytnuté, v porovnaní situácie na mieste zistili,
že prišlo k výrubu stromov, ktoré boli ako uviedol mimo riečny koridor a mali spadať v rámci koridoru do

údajne udelenej výnimky. Zistenia oznámili príslušnému orgánu, pani J. následne kontaktovala políciu,
aspoň si to myslí, situácia sa dokumentovala priamo na mieste s tým, že príslušný už bol Okresný úrad
životného prostredia, keďže sa jednalo o extravilán. Pamätá si, že neskôr bavili aj s kolegom, starostom
O. Q., keďže to bolo na pomedzí katastrov našich dvoch obcí, povedal mu, že mu niečo prišlo z OÚ
k tejto záležitosti. Nespomína si, či v katastrálnom území Malé Leváre nebola v roku 2017 nahlásená aj

iná nelegálna ťažba. Majú dohodu aj s lesným hospodárskym spoločenstvom, že ak sa realizuje nejaká
ťažba na ich území, tak ich o tom vopred vždy informovali, preto ako obec mali prehľad o ťažbách na
ich území. V neskoršom období mali hlásené nelegálne ťažby, avšak nie v takom rozsahu. Uviedol, že
v danom období nerealizovali ťažby na tomto území aj iné osoby alebo iné organizácie, neboli tam iné
organizácie a už rozhodne nie také, ktoré by realizovali ťažbu v takomto rozsahu, bola to jediná ťažba

v tejto lokalite, o ktorej má informácie. Keď prišiel na miesto výrubu a zbadal by zrezané stromy, nevie sa
teraz už vyjadriť, či sa jednalo o čerstvo zrezané stromy, resp. či boli dlhšiu dobu zrezané, nepamätá si
to, nevie, či stromy mali listy alebo boli suché. Ak by pozrel na fotografiu vyhotovenú z toho dňa, možno
by sa k tomu vedel viacej vyjadriť. Určite fotografia z tohto obdobia bude k dispozícii, predpokladá, že
fotografie urobil aj on sám. Marí sa mu, že mu fotografie aj niekto poslal, možno z poľovného združenia,

nevie už na isto. Nepamätá si, či poskytoval fotografie OÚ, ale polícii určite žiadne fotografie nedával.

Svedok E. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že koncom roka 2017 pracoval, rovnako ako aj dnes,
ako poriečny v SVP, odštepný závod Bratislava, pracovisko Malacky. Náplňou jeho práce je starostlivosť
o pridelený úsek, 5 km hrádze, rieši obchôdzkovú činnosť, kontrolu daného úseku, odstraňovanie

následkov povodní a čistenie prideleného úseku. Podrobný rozpis jeho pracovnej činnosti je v pracovnej
zmluve. V jeho náplni je aj odstraňovanie stromov alebo kríkov, ktoré bránia vo výhľade medzi 2
geodetickými bodmi, či už sa to vypíli alebo vyklčuje to je na následnom rozhodnutí po zvážení celej
situácie priamo na mieste. Obžalovaného si nepamätá, ani podľa výzoru, keďže ho vidí na hlavnom
pojednávaní, ani podľa mena. V tejto oblasti sa výrub rieši sporadicky, priebežne podľa potreby, nejaká

ťažba nevie, že by prebiehala. Keď išiel na hlavné pojednávanie, prečítal si zápis zo zápisnice z jeho
podania ešte na polícii. Vie, že sa malo riešiť niečo v príslušnom urbariáte ohľadom ťažby. Pamätá si,
že sa mala realizovať nejaká ťažba v urbariáte, kde pozemky tohto urbariátu prechádzali aj cez jej úsek
povodia. Kedy to bolo, to si už nepamätá, vypovedal k tomu v minulosti, ale dnes si to už nepamätá. On
pracuje sám, nemá k dispozícii žiadnych pracovníkov. V ich spoločnosti majú skoro všetci oprávnenie

na pílenie stromov, teda aj on má takéto oprávnenie. Je ťažké sa vyjadriť, ako často chodí kontrolovať
zverený úsek, on podáva pravidelne týždenne hlásenie u zamestnávateľa, kde sú presne vykázané
obchôdzkové činnosti, vykonáva sa to podľa potreby. Keď sa zistí nie len spílený, ale aj spadnutý strom
na takomto úseku, tak sa to rieši a to podľa toho, či je ho len možné rozpíliť a odviesť, alebo či je potrebná
technika k zabezpečeniu odvozu. Konkrétne v tejto oblasti sa stalo, že tam ležali spílené stromy, ktoré

boli spílené urbariátom, resp. družstvom, nevie presne ich právnu formu, ktoré tam ležali po dlhšiu dobu,
boli to spílené osiky, on ich na to upozorňoval, lebo sa nedalo dobre kosiť v danej oblasti. Urbariát
nekontaktoval písomne, on sa tam pri čerpacej stanici rozprával s chlapom, ktorý to odtiaľ odvážal, ten
mu vravel, že pracuje pre vlastníka pozemku, on mu vravel, že treba drevo poodvážať, písomne nič
neriešil, ani nevie, kto je vlastník pozemku, či to je urbariát alebo iná forma. Spílené stromy nahlásil

nadriadenému. Či v danom čase prebiehal v tejto oblasti nelegálny výrub stromov uviedol, že nevie,
nemal vedomosť o tom, že by niečo bolo nelegálne. Predpokladal, že výrub si tam realizuje vlastník
pozemkov. Volal mu vtedy za nelegálny výrub jeho nadriadený, že tam má ísť pozrieť situáciu, že sa
tam mal realizovať nejaký výrub. Či po oznámení nadriadenej bol pozrieť priamo na mieste, uviedol, žek tomuto si čítal zápisnicu o jeho skoršej výpovedi, tam uvádzal, že na mieste našiel stromy, ktoré tam
zanechal urbariát, resp. vlastník pozemkov, v tej dobe to boli hnilé osiky, ležali tam spílené dlhú dobu,
jedná sa o vlhké prostredie, preto osiky začali rýchlo hniť. Tiež pri polygónovej sieti boli nejaké výrezy.

Pri polygónovej sieti boli výrezy, pri jeho príchode to bolo vyčistené, je to oblasť, kde sa nachádzajú
náletové dreviny, to sú osiky alebo jaseny. Bývajú tam aj vŕby. V čase jeho kontroly boli prítomné na
mieste osoby, ktoré by tam pracovali na výrube. On nepozná meno I. J.. Pri svojej výpovedi opakovane
uvádzal, že si musel prečítať zápisnicu o výpovedi, pričom sa jednalo o zápisnicu z výpovedi, ktorú
vypovedal na polícii v danej dobe. Ďalej uviedol, že nevie uviesť, kto realizoval výrez stromov, ku ktorému

sa vyjadroval, len dedukuje, že to boli urbariáti, ktorí si realizovali na pozemkoch výrub. Nevie uviesť
konkrétne osoby. Nestalo sa nikdy, že by oslovil ľudí, aby porezali a odviezli vyrúbané stromy z tejto
oblasti. On sám komunikoval pri čerpacej stanici s chlapom, ktorý to odvážal na nákladom aute, bol to
šofér,malajzávozníka,onšoférovipovedal,abysiodviezlivšetkystromy,ktorétamzavadzajú,lebožesi
ich odvezú oni. Na otázku, či dal niekedy on konkrétne pokyn obžalovanému alebo jeho zamestnancom,
aby rezali nahnuté stromy pri hrádzi, uviedol, že on nevie kto to bol, či zamestnanci obžalovaného, ale

ak tam boli ľudia, ktorí kosili, tak sa obrátili na nich, aby nahnuté stromy odstránili. Chce doplniť, že
tu sa bavia o dvoch územiach o hrádzi a predtým sa vyjadroval k územiu, kde pozemkami spadá pod
urbariát. On si nepamätá na situáciu, keď v katastrálnom území Veľké Leváre on alebo jeho kolega
vravel obžalovanému alebo by obžalovaného žiadal, aby vyčistili ním kontrolovanú oblasť od polygónu
od polygón, sedeli v aute, bolo to ráno možno. Nepamätám si to, ale je to možné, že 01.10., že by

obžalovaného takto žiadal on alebo jeho kolega. Na otázku, či vie vysvetliť rozpor, keď uvádza vo
výpovedi, že obžalovaného nepozná podľa výzoru, ani podľa mena a dnes následne uvádza, že je
možné, že ho žiadali o realizáciu nejakých služieb, svedok uviedol, že ak by si to pamätal, tak povie
presne, že tak to bolo, ale ak si to nepamätá, tak to je možné, on si to nepamätá, kto presne v danej
lokalite pracoval, boli tam ľudia, čo robili štiepku, s ktorými komunikoval.

Za splnenia zákonných podmienok bola čítaná výpoveď svedka I. J., ktorý vypovedal v prípravnom
konaní dňa 12.04.2019. Svedok uviedol, že pracuje ako pilčík pre v tom čase obvineného, už asi 5
rokov a to na dohodu o vykonaní práce. Obvinený má kamiónovú dopravu, venuje sa aj ťažbe dreva
a následnému štiepkovaniu vyťaženého dreva. Svedok ďalej vypovedal, že čo sa týka predmetného

výrubu stromov v lokalite Malých Levár pri rieke Morava z októbra — novembra 2017, tak ho tam poslal
pán A. B., ukázal mu nejaké porasty, kríky a stromy menšie také náletové stromy, aby vyčistili časť lesu
od týchto krovín. Tieto stromy menšie náletové boli niektoré označené značkovacím sprejom, povedal
mu to vedúci B., že to majú spraviť, vypíliť. Povedal im, aby to tam vyčistili. Bolo to možno 20 alebo 30
stromov, presne nevie, priemer tých stromov bolo možno 20-25 cm, boli to zväčša jasene alebo vŕby, už

si nespomína presne. Možno to trvalo dva alebo tri týždne. On stromy vypílil, potom tam bol P., ktorý tie
stromy vyvážal na vývozné miesto a tam potom došiel stroj, štiepkovač a tam sa to drevo naštiepkovalo
a potom sa to vyviezlo, ale kam nevie. Nevie presne popísať, kde to bolo, ale boli tam aj také lúky,
kde to čistili. Boli tam tiež hromady kríkov, ktoré sa tam vyrezávali. Nevie pre koho alebo na základe
koho a akej objednávky im B. rozkázal vyrúbať tie stromy a kry. Počas vykonávania výrubu tam za ním

prišiel poriečny, pán H., ktorý tam má na starosti tú oblasť pri Morave, pričom sa ich pýtal, pod koho
patria, tak povedali, že pod B.. Bližšie sa nerozprávali. Nebavili sa o tom, čo a kde majú vyrúbať. On
sa bavil s B., o čom ale nevie. Vyšetrovateľom mu bola predložená mapa č. 1 (schematická lokalizácia
vyrúbanýchdrevín)amapač.2(schematickálokalizáciaskládkyvyrúbanýchdrevín)aktomuuviedol,že
na miestach, ako je to označené na mapkách (pri hrádzi, pri mokradiach, ak aj pri toku rieky), vykonávali

ťažbu tak, ako im to povedal B.. Niektoré stromy boli označené takým ružovým perom, niektoré neboli,
ale to im povedal B., že majú vyrúbať. Vyšetrovateľ mu takisto ukázal foto č. 3 z trestného oznámenia
správy CHKO, pričom tieto stromy na fotke si spomína, že vyrezal on. Povedal mu B., že to má vyrezať,
lebo tieto stromy boli nalomené k rieke Morava a zavadzalo to tam. Nevie za akým účelom vykonával
výraz na predmetnom mieste, on dostane príkaz od B. a že len to, čo mu B. povie, prípadne označí.

Nevie sa ani vyjadriť, za akým účelom rezali stromy na foto č. 3.
Z podnetu CHKO Záhorie zo dňa 04.12.2017 vyplynulo, že dňa 3.11.2017 starosta obce Malé Leváre
A. F. G. sa telefonický informoval či majú oznámenú ťažbu v katastri obce Malé
Leváre v území CHKO Záhorie, v druhom stupni územnej ochrany. Po vysvetlení, že o predmetnej
ťažbe nie sú informovaní, im zaslal snímku vývoznej súpravy vyvážajúcej drevo cez protipovodňovú

hrádzu (príloha č. 1). V ten deň už v ťažbe nepokračovali. Dňa 4.11.2017 boli v doobedňajšom čase
informovaní návštevníkmi územia CHKO Záhorie o pokračujúcej ťažbe. Načo požiadali starostu obce
Malé Leváre v domnienke, že výrub sa koná na parcele vo vlastníctve obce o
požiadanie polície SR na zastavenie nepovolenej ťažby drevín. Pán starosta im spätne oznámil, že namiesto činu boli vyslaní príslušníci Obvodného oddelenia Policajného zboru so sídlom v Gajaroch. Dňa
6.11.2017 boli skontrolovať uvedenú lokalitu a zistili vykonanie likvidácie 55 stromov a 66 m2 krovín.
Na parcelách č.j. 13017, 13010 katastrálne územie Malé Leváre. 12265, 12264 katastrálne územie

Veľké Leváre. Podľa ich šetrenia došlo k porušeniu zákona o ochrane prírody, konkrétne ustanovenia
§ 47 odsek 3. Predmetná lokalita reprezentuje Slovenskú republiku ako územie európskeho významu
SKUEV0125 Gajarské alúvium Moravy a je súčasťou CHKO Záhorie, čo podľa zákona ochrane prírody
prezentuje druhý stupeň územnej ochrany (zákon NR SR č. 543/2002, §13). Vyrúbané druhy dreviny
javor jaseňolistý (Acer negundo) topoľ sivý (Populus x canescens), topoľ biely (P. alba), topoľ osikový

(P. tremula), víba biela (Salix alba), brest väzový (Ulmus laevis), javor poľný (Acer campestre), dub letný
(Ouercus robur), jaseň úzkolistý (Fraxinus angustifolia), a pod. Spoločenská hodnota vyrúbaných drevín
bola vypočítaná podľa Vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „, Vyhláška“). Podklady k výpočtom zisťovali priamym meraním
(výška a obvod pňa), digitalizáciou v prostredí GIS (výpočet plôch biotopov). Rozmery pňov, druhové
zloženie drevín, spoločenská hodnota a zemepisné súradnice sú uvedené v tabuľkovej prílohe č. 1 -

Zoznam stromov. Označenie na pni a v tabuľke sa zhoduje. Keďže podklady k výpočtu zisťovali podľa §
36 ods. 4 „Vyhlášky“ (teda meraním pňov), tak v súlade s § 37 ods. 3 „Vyhlášky“ nepoužili žiadne indexy.
Zo záznamu zo služby Obvodného oddelenia Policajného zboru Gajary zo dňa 04.11.2017 vyplynulo,
že bolo príslušnými policajnými zložkami preverené telefonické oznámenie starostu obce Malé Leváre,
týkajúce sa nelegálnej ťažby dreva pri rieke Morava, katastrálne územie Malé Leváre. V čase príchodu

hliadky k žiadnej ťažbe dreva nedochádzalo, na mieste sa nachádzal vodič lesného stroja pri ceste
z vonkajšej strany hrádze v blízkosti kopy kmeňov strojov, jednalo sa o osobu P. N., narodený
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, S., ktorý uviedol, že zváža drevo od rieky Morava, kde zrezuje jeho kolega
pilčík konáre a stromy nad riekou. Na otázku, či má doklad k ťažbe uviedol, že prácu vykonáva na pokyn
pána B., ktorý má k tomu doklad. Následne sa policajná hliadka presunula k rieke Morava, kde videli

osobu muža s vypnutou motorovou pílou v ruke, jednalo sa o I. J., narodeného XX.XX.XXXX, bytom G.
G. M. XXX, ktorý však už nevykonával žiadnu prácu, teda v čase preverenia oznámenia nedochádzalo
kžiadnejťažbedrevaaaninalesnomstrojinebolonaloženéžiadnedrevo.Pracovníciboliupovedomení,
aby ukončili akúkoľvek činnosť, pokiaľ pán B. nepredloží policajným zložkám doklady k ťažbe dreva.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky ČVS: ORP-232/MC-MA-2017 zo dňa

01.06.2017 súd zistil, že obžalovanému bolo uvedeným rozhodnutím vznesené obvinenie pre prečin
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
dňa 19.03.2017 do 21.03.2017 nelegálnym výrubom lesných drevín, čím mala byť spôsobená škoda
v súhrnnej výške 5.205 Eur.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Malacky ČVS: ORP-196/VYS-SE-2017 zo dňa

18.12.2017 súd zistil, že obžalovanému bolo uvedeným rozhodnutím vznesené obvinenie pre zločin
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného zákona
a zločin porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť dňa 27.03.2017 nelegálnym výrubom lesných drevín, čím mala byť spôsobená
škoda v súhrnnej výške 156.230,58 Eur.

Z odpisu registra trestov obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol dosiaľ 5 krát súdne trestaný,
naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Senica spisová značka 1T/78/2018 zo dňa
16.05.2023, právoplatným dňa 16.05.2023, pre spáchanie zločinu porušovania ochrany stromov a krov
podľa § 306 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a pre spáchanie prečinu ochrany rastlín
a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona, za čo mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia.
Z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplynulo 9 záznamov v období rokov 2018 - 2023,
z toho v 7 prípadoch za porušenie pravidiel v cestnej premávke pri vedení motorového vozidla za
čo bol vždy prerokovaný uložením peňažnej sankcie. Najzávažnejším priestupkom bol priestupok zo

dňa 07.03.2023, porušením ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
(vedenie motorového vozidla v cestnej premávke v čase zadržania vodičského oprávnenia), za čo mu
bola uložená poriadková pokuta vo výške 400 Eur. Tiež sa dňa 05.12.2022 dopustil priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu porušením ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 10 Eur. Napokon sa tiež v roku 2023

dopustil priestupku porušením povinnosti vyplývajúcej mu z § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistením a to neuzatvorením povinného zmluvného poistenia na motorové
vozidlo, za čo mu bolo v rozkazom konaní uložená peňažná sankcia vo výške 330 Eur.Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa
rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma

dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky
prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Podľa § 126 ods. 2 Trestného zákona, ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na
chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo

chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení
ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne
záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.

Podľa § 306 ods. 1 Trestného zákona, kto v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na
úseku lesného hospodárstva alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a

krajiny vo väčšom rozsahu poškodí alebo zničí strom alebo ker, alebo ich vyrúbe, potrestá sa odňatím
slobody až na tri roky.

Podľa § 306 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

Podľa § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na účely tohto zákona
sa považuje za drevinu rastúcu mimo lesa (ďalej len „drevina") strom alebo ker vrátane jeho koreňovej
sústavy rastúce jednotlivo alebo v skupinách mimo lesného pozemku,12).

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa vyžaduje
súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v
odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov
na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie
vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník,

správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, súhlas na výrub dreviny sa
nevyžaduje
a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité

porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m2 a za hranicami zastavaného územia obce s
výmerou do 20 m2,
b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich
výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,
c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v

záhradách76a) a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným
plánom obce určené na zastavanie,
d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku
značnej škody77) na majetku,
e) ak výrub nariadi orgán štátnej správy podľa osobitných predpisov,78)

f) ak je výrub preukázateľne nevyhnutný na zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody
a krajiny a ak ho vykonáva alebo obstaráva organizácia ochrany prírody,
g) ak orgán ochrany prírody vopred písomne určí, že výrub je preukázateľne nevyhnutný na
zabezpečenie starostlivosti o osobitne chránenú časť prírody a krajiny,
h) ak sa výrub vykonáva v súvislosti s odstraňovaním inváznych nepôvodných druhov drevín uvedených

v zoznamoch podľa osobitných predpisov,58a)
i) na porasty rýchlorastúcich drevín založené na poľnohospodárskej pôde v súlade s osobitným
predpisom78a) a plantáže vianočných stromčekov a okrasných drevín,
j) na územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany, kde je výrub drevín zakázaný [§ 15 ods. 1
písm. e) a § 16 ods. 1 písm. a)],

k) ak sa výrub uskutočňuje v súvislosti s plnením úloh obrany štátu vo vojenských obvodoch a územiach
potrebných na zabezpečenie úloh obrany štátu alebo slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu,
ktoré spravuje ministerstvo obrany alebo právnická osoba v jeho zakladateľskej alebo zriaďovateľskej
pôsobnosti.Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ustanovenie odseku 4 písm.
a) sa nepoužije, ak drevina rastie na území s druhým alebo tretím stupňom ochrany, na cintorínoch, v

zastavanom území obce na miestach voľne prístupných verejnosti (ďalej len „verejná zeleň“) alebo na
ornej pôde ako solitér, stromoradie, skupina stromov alebo súčasť terasy alebo medze.

Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ten, kto z dôvodov uvedených v
odseku 4 písm. b) a d) drevinu vyrúbal, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť a zároveň preukázať

splnenie podmienok na výrub drevín orgánu ochrany prírody najneskôr do piatich dní od uskutočnenia
výrubu. Lehotu na výsadbu nových ovocných drevín podľa odseku 4 písm. b) môže orgán ochrany
prírody na základe odôvodnenej žiadosti podanej pred uplynutím stanovenej lehoty predĺžiť, najviac však
o šesť mesiacov.

Podľa § 47 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ustanovenie odseku

3 sa nevzťahuje na výrub dreviny, ak je ho nevyhnutné vykonať z dôvodov podľa osobitných
predpisov.78b) Ten, kto chce vykonať takýto výrub, je povinný túto skutočnosť písomne oznámiť orgánu
ochrany prírody najmenej 15 pracovných dní pred plánovaným uskutočnením výrubu. Orgán ochrany
prírody je povinný zverejniť oznámenie na svojom webovom sídle, a to najneskôr do troch pracovných
dní od doručenia oznámenia.

Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota chránených
rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín, drevín, biotopov
európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a
kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a

plneniemimoprodukčnýchfunkcií.Spoločenskáhodnotadrevínsapoužívaajnavyčísleniespoločenskej
hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených
stromov.

Podľa § 95 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenskú hodnotu

chránených rastlín, chránených živočíchov, vybraných druhov živočíchov, vybraných druhov rastlín,
chránených nerastov, chránených skamenelín, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov
národného významu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Podľa § 36 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon

č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota drevín je uvedená podľa druhu
drevín a ich veľkosti v prílohe č. 33. Spoločenská hodnota nižších taxonomických jednotiek druhov
drevín(napríkladpoddruhy,kultivary)jeuvedenádruhovýmmenomdreviny,odktorejnižšiataxonomická
jednotka pochádza. Ak taxonomické znaky neumožňujú zatriedenie konkrétneho jedinca k druhu (rodu)
podľa prílohy č. 33, použije sa jeho zatriedenie podľa príbuzného druhu (rodu).

Podľa § 36 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, veľkosť stromov sa zisťuje meraním obvodu kmeňa vo
výške 130 cm nad zemou alebo meraním ich výšky, ak obvod kmeňa nepresahuje 10 cm. Za strom sa
považuje drevina s diferencovanou stonkou, v dolnej časti vytvárajúcou priamy, nerozkonárený kmeň,

ktorý v hornej časti prechádza do rozkonárenej koruny.

Podľa § 36 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pri stromoch, ktoré sa rozkonárujú vo výške menšej ako
130 cm, sa meria obvod kmeňa tesne pod jeho rozkonárením.

Podľa § 36 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003 ktorou sa vykonáva zákon
č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ak nemožno vykonať priame meranie vo výške 130 cm
nad zemou, obvod kmeňa stromov sa určuje použitím prepočtu hodnôt nameraných na pni podľa prílohy
č. 34.

Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, každý, kto poškodzovaním životného
prostredia alebo iným protiprávnym konaním spôsobil ekologickú ujmu, je povinný obnoviť prirodzené
funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. Ak to nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné,
je povinný ekologickú ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je možné, je povinnýnahradiť túto ujmu v peniazoch. Súbeh týchto náhrad sa nevylučuje. Spôsob výpočtu ekologickej ujmy
a ďalšie podrobnosti ustanoví osobitný predpis.

Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, oprávneným zo spôsobenej ekologickej
ujmy je štát; podrobnosti ustanovia zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady.

Podľa článku 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na priaznivé životné prostredie.
Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo.

Podľa článku 35 ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, nikto nesmie pri výkone svojich práv
ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje, druhové bohatstvo prírody a kultúrne
pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému

záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného.

Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane stromov ako dôležitej zložky životného
prostredie a to pred ich poškodením, či zničením, zohľadňujúc predovšetkým ich biologickú, ekologickú

a kultúrnu hodnotu. Hmotným substrátom útoku sú teda stromy, ktorých ochrana je legislatívne
zakotvená v zákone č. 326/2005 Z.z. o lesoch a zákone č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny,
vrátane vykonávajúcich vyhlášok právneho poriadku SR. Pojem strom pritom nemá zákonnú definíciu
a preto je potrebné vychádzať z ustanovenia § 2 ods. 2 písm. m) zákona č. 543/2002 Z.z., ktorý
strom definuje ako drevinu (drevinu rastúcu mimo lesa) vrátane jeho koreňovej časti, rastúci jednotlivo

alebo v skupinách mimo lesného pozemku. Objektívna stránka pozostáva z poškodenia alebo zničenia
stromov, pričom poškodením je aj výrub stromu, teda mechanické oddelenie nadzemnej časti stromu
od jeho koreňovej sústavy bez úplného zániku existenčných podmienok na prežitie drevín. Ak by prišlo
kúplnémuzánikuexistenčnýchpodmienoknaprežitiedrevín,napríkladbybolidrevinyúplneodstránenie
iným spôsobom ako výrubom, teda vytrhnutím stromov z pôdy buldozérom alebo aplikáciu chemických

látok, ktorej následkom by došlo k odumretiu dreviny, potom by išlo o zničenie dreviny. Oprávneným
zo spôsobenej ekologickej ujmy je štát. Subjektom pritom môže byť každá trestne zodpovedná
fyzická, či právnická osoba, pričom z hľadiska subjektívnej stránky pre naplnenie formálnych znakov
prerokovávaného trestného činu sa vyžaduje v odseku 1 ustanovenia § 306 Trestného zákona úmyselné
zavinenie, pričom v jeho odseku 2 postačuje zavinenie z nedbanlivosti.

V prerokovávanom prípade nebolo sporné spôsobenie ekologickej ujmy, pri výrube drevín – stromov
v katastrálnom území Malé Leváre a to v lokalite Chránenej krajinnej oblasti Záhorie. Objekt a objektívna
stránka stíhaného skutku je preto naplnená, keďže neoprávnenou ťažbou drevín, prišlo k ich trvalému
poškodeniu, teda nenapraviteľnému, nezvrátiteľnému stavu, ktorým prišlo k vzniku ekologickej ujmy

vyčíslenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa úvahy súdu však v danej veci prišlo aj
k naplneniu ďalších skutkových znakov stíhaného skutku, keďže vykonaným dokazovaním sa podaril
ustáliť páchateľ trestného činu, ktorý konal v plnej trestnej zodpovednosti v rozsahu veku a príčetnosti.
Obžalovaný ako spôsobilý subjekt práv a povinností mu vyplývajúci z právneho priadku štátu, bez
predchádzajúceho povolenia príslušného okresného úradu, konal v zásade svojvoľne, keď dal pokyn

na neoprávnenú ťažbu drevín, na ktorých výrub sa nevzťahovala výnimka podľa § 47 ods. 4 a nasl.
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Podmienky a spôsob výrubu stromov upravujú
všeobecnejzáväznéprávnepredpisykonkrétnymspôsobom,tedanavýrubdrevínsavyžadujesúhlasné
stanovisko (povolenie) príslušného správneho orgánu. Nedodržanie takéhoto postupu bez pochyby
a bez ďalšieho zakladá konanie v rozpore so zákonom, pričom ani neznalosť právnych noriem, nemôže

spôsobiť rehabilitovanie takéhoto konania (vyvinenie), ale má za následok tzv. negatívny právny omyl,
nesúcivsebetiežtrestnúzodpovednosť,akoizodpovednosťzavzniknutúškodunaživotnomprostrední.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaný pohol k ťažbe stromov bez právne
dôvodu, nedodržal postup ustanovený zákonom, teda k ťažbe drevín s obvodom kmeňov od 30

do 153 cm v tak veľkom rozsahu nemal oprávnenie vydané príslušným správnym orgánom, čím
spôsobil ekologickú ujmu na životnom prostredí v súhrnnej výške 51.170 Eur s poukazom na príslušné
ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Na konanie obžalovaného sa pritom nevzťahovala výnimkapodľa § 47 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Obžalovaný sa tak porušením
všeobecnej povinnosti nezdržal konania, ktorým následne došlo k trvalému poškodeniu stromov, čím
bola znemožnená ekologická a estetická funkcia týchto drevín a to bezprostredne po jeho zásahu, keďže

prišlo k odpíleniu kmeňovej časti stromov s ich koreňovou časťou.

K ustáleniu páchateľa a tým kumulatívne aj k ustáleniu jeho subjektívneho konania, súd dospel pomerne
rozsiahlym dokazovaní, kde jednotlivými výpoveďami svedkov bola vina obžalovaného preukázaná.
V konaní naopak nebolo v žiadnom smere preukázané akékoľvek oprávnenie, ktoré by obžalovanému

dávalo právny dôvod – povolenie na tak rozsiahlu ťažbu stromov, navyše v lokalite, ktorá požíva druhý
stupeň ochrany prírody. V konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by obžalovaného vyviňoval zo
svojvoľného rozsiahleho výrubu stromov požívajúcich ekologickú ochranu. V konaní nebolo predložené
žiadne rozhodnutie správneho orgánu, do správy ktorého patrí rozhodovanie o dotknutých drevinách
vo vlastníctve štátu, hoci na výrub dotknutých drevín sa nevzťahovala ani zákonná výnimka, ktorá by
dovoľovala výrub drevín bez udelenia predchádzajúceho povolenia príslušného správneho orgánu. Aj

keby by v danom prípade bolo možné aplikovať zákonnú výnimku podľa § 47 ods. 4 a nasl. zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, nemožno ani v tomto smere považovať konanie obžalovaného
za oprávnené, či v súlade so zákonom, keďže obžalovaný vykonal výrub drevín v takom rozsahu,
ktorý nebol v danej lokalite nutný, či žiaduci v záujme ochrany prírody a krajiny. Rozsah ťažby bol
v kompetencii obžalovaného vykonaný nad nevyhnutnú mieru, nijako nepreukazujúci záujem ochrany

prírody, či krajiny, resp. že by takýto výrub bol nevyhnutne potrebný vykonať z dôvodov podľa osobitných
právnychpredpisov(napr.:zákonč.135/1961Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,zákonč.143/1998Z.z.v
znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších
predpisov,zákonč.364/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,zákonč.513/2009Z.z.,zákonč.7/2010

Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z.z., zákon č. 351/2011 o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 405/2011 Z.z. o rastlinolekárskej starostlivosti
v znení neskorších predpisov, zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov). Naopak výsluchom svedka A. I. K. vyplynulo, že daný výrub bol
rozsiahlejší, ako bolo potrebné vykonať v rámci polygónu. Výsluchmi jednotlivých svedkov, dokonca aj

obžalovaného, nevznikli teda pochybnosti o konaní obžalovaného, ktorý dal pokyn na výrub dotknutých
drevín. Táto skutočnosť nebola v prerokovávanej veci sporná. Obžalovaný však tvrdí, že ťažil prírodné
zdroje na základe ústnej dohody so svedkom A. I. K.. Tu je potrebné opätovne poukázať na absenciu
predchádzajúceho písomného oficiálneho stanoviska príslušného správneho úradu. Takéto rozhodnutie
nebolo vydané a v čase výrubu ani neexistovalo. Svedkovia A. I. K. a E. H., obžalovaného označili

ako im neznámu osobu, resp. osobu, na ktorú si v rámci výkonu svojho zamestnania nepamätajú.
Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím nedbanlivostným konaním spôsobil
ujmu na životnom prostrední tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžalobného návrhu, pričom svojim
konaním spôsobil škodu značného rozsahu a preto uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu
porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal trestným činom majetkový prospech;

ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody,
uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu popri inom treste aj niektorý trest, ktorým
ho postihne na majetku, pokiaľ mu takýto trest za splnenia podmienok podľa odseku 6 neuloží ako
samostatný.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich
a poľahčujúcich okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách
o druhu a výmere trestu tak, aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zozásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu).

Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/78/2018 zo
dňa 16.05.2023, právoplatným dňa 16.05.2023, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu, popr.
upustenie od uloženia súhrnného trestu, nakoľko skutku uvedeného vo výroku tohto rozhodnutia sa
dopustilskôrakobolvyhlásenýodsudzujúcirozsudokvoveciOkresnéhosúduSenicasp.zn.1T/78/2018
za iný jeho trestný čin a preto treba konštatovať, že všetky tieto trestné činy spáchal obžalovaný vo

viacčinnom súbehu, a je potrebné všetky postihnúť uložením jedného - súhrnného trestu za súčasného
zrušenia výrokov o treste rozhodnutí postihujúcich zbiehajúcu sa trestnú činnosť.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Pri ukladaní trestu tak bolo potrebné zohľadniť, že vyššie uvedeným odsudzujúcim súdnym rozhodnutím
bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, so zaradením na jeho výkon do

ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný svoju vinu popieral a v jeho neprospech pôsobilo,
že bol už pre trestný čin spáchaný pred prejednávanou trestnou činnosťou odsúdený a že spáchal
viac trestných činov, pričom v tomto smere išlo o spáchanie prečinov vo viacčinnom súbehu, z dôvodu
potreby ukladania súhrnného trestu. Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov trest súd ukladal
ako úhrnný podľa zásad uvedených v ust. § 41 ods. 1 Trestného zákona podľa zákonného ust. § 306

ods. 3 Trestného zákona, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, ktorého trestná
sadzba je 3 až 8 rokov (trestná vec OS Senica sp. zn. 1T/78/2018).

Podľa § 44 Tr. zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho
trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu

páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Senica rozsudkom spisová
značka 1T/78/2018 zo dňa 16.05.2023, právoplatným 16.05.2023, súd s poukazom na ustanovenie §
44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, keďže pokladá trest odňatia slobody vo

výmere 3 roky nepodmienečne, so zaradením na jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálny
stupňom stráženia, uložený citovaným rozhodnutím Okresného súdu Senica, za dostatočný na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa.

Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na

zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom
chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode

o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo
podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v

odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.Podľa § 287 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin,
ktorým spôsobil inému škodu uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému
nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený.

Správca majetku štátu - poškodený Okresný úrad Malacky, IČO: 37926489, so sídlom Malacky,
Záhorácka 2942/60A, sa so svojím nárokom na náhradu škody v súhrnnej výške 51.170 Eur riadne
pripojil k predmetnému trestnému konaniu v intenciách zákonnej lehoty podľa § 46 ods. 3 Trestného
poriadku, preto súd zaviazal obžalovaného k náhrade škody v uplatnenej výške, ktorú mal súd za

preukázanú s poukazom na jednotlivé ustanovenia vyhlášky Ministerstva životného prostredia č.
24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.