Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Ek/2741/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123447036
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123447036.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36
284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, do 06. 10. 2008 trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky vo výške
492,94 Eur, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Debnár, exekútorský úrad so sídlom Krné 84, 962
12 Detva, pod sp. zn. 199 EX 893/23, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2741/2023 zo dňa 04. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
7Ek/2741/2023 zo dňa 04. 06. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.7Ek/2741/2023zodňa04.06.2024vyššiasúdna
úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu voči

povinnému v celom rozsahu z a s t a v u j e. II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu
exekútorovi JUDr. Ján Debnár, Krné 84, (F. G.), XXXXX H., IČO: 37820478 náhradu trov exekúcie v
sume: 72,- Eur (vrátane DPH), na účet exekútorského úradu: vedený vo VÚB a.s. č.ú. E. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS 8932023 v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje
rozhodnutie odôvodnila tým, že oprávnený oznámil po začatí exekučného konania, zároveň po začatí
exekúcie v návrhu na zastavenie exekúcie také okolnosti, že „oprávnenému boli doručené doklady

preukazujúce stratu trvalého pobytu na území SR“ t.j. skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného
zdravotného poistenia v zmysle § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení,
ktoré doklady majú vplyv na existenciu pohľadávky uplatnenej oprávneným. Dňa 20. 02. 2024 boli
zdravotnou poisťovňou overené skutočnosti preukazujúce stratu trvalého pobytu na území SR dňa 07.
10. 2008. V zmysle § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na
území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti

uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až d), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
V zmysle uvedeného došlo k ukončeniu poistného vzťahu, nakoľko k zániku verejného zdravotného
poistenia povinného na území Slovenskej republiky došlo dňa 06. 10. 2008. Oprávnený na druhej strane
uviedol, že povinný si svoju oznamovaciu povinnosť o skutočnostiach rozhodujúcich zánik verejného
zdravotného poistenia nesplnil, k čomu poukazuje na príslušnú právnu úpravu. Vyššia súdna úradníčka,
vychádzajúc z uvedeného právneho a skutkového stavu dospela k záveru, že návrh oprávneného na

zastavenie exekúcie je dôvodný, nakoľko sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1
písm. b) Exekučného poriadku pre zrušenie exekučného titulu. Čo sa týka náhrady trov exekúcie, vyššia
súdna úradníčka v tomto smere poukázala napríklad na Uznesenie o sťažnosti Okresného súdu Banská
Bystrica sp.zn. 68Ek/1124/2022 zo dňa 20. 11. 2023, ktorým sťažnostný súd zmenil výrok II. uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 68Ek/1124/2022 zo dňa 13. 06. 2023 tak, že oprávnený je
povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 72,-Eur, a to do troch dní odo

dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže (obdobne ako v konaní č. 68Ek/1124/2022 Okresného súdu
Banská Bystrica) nebolo preukázané, že by k zrušeniu exekučného titulu došlo v dôsledku konania zostrany povinného (napríklad k dodatočnému splneniu oznamovacej povinnosti, atď.), dôvod zastavenia
tak treba jednoznačne pričítať oprávnenému, ktorý sa sám rozhodol pre zrušenie exekučného titulu.
Navyše, súd vlastnou lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že povinný má stále registrovanú adresu

trvalého pobytu v Slovenskej republike: Okružná 1418/39, Rimavská Sobota, pobyt mimo SR nie je
evidovaný. Oprávnenému nič nebránilo v tom, aby ešte pred iniciovaním tohto exekučného konania si
preveril, či na strane povinného nenastali dôvody pre zrušenie exekučného titulu, najmä za stavu, že voči
povinnémuužskôroprávnenýiniciovalinéexekučnékonania(evidovanésúnapríkladexekučnékonania
na Okresnom súde Banská Bystrica: 23Ek/175/2021, 12Ek/1647/2021, 65Ek/3191/2021 a ďalšie).

2. Proti výroku II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť
oprávnený. Sťažnosť odôvodnil tým, že pristúpil k zrušeniu exekučného titulu z vlastného podnetu.
Z tohto dôvodu bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
Oprávnený má zato, že súd nesprávne určil subjekt, ktorý je povinný platiť trovy exekúcie. Oprávnený
pristúpil k overeniu trvalého pobytu povinného z vlastnej iniciatívy, prostredníctvom registra fyzických

osôbvrámciprojektuimplementácia–StratatrvaléhopobytuvSlovenskejrepublike–aktívnypoistenec.
Zistená strata trvalého pobytu povinného a následné ukončenie poistného vzťahu bolo vykonané dňa
20. 02. 2024. Oprávnený v súčasnosti eviduje cca 60.000 exekučných konaní, ktoré vedie voči dlžníkom.
Nie je možné overovať zo strany zdravotnej poisťovne, či náhodou niektorí z jej dlžníkov nestratil trvalý
pobyt na území SR. Práve z tohto dôvodu sú poistenci povinní každú zmenu, ktorá je rozhodujúca pre

zánik verejného zdravotného poistenia hlásiť do ôsmich dní. Pokiaľ by si povinný riadne splnil svoju
oznamovaciu povinnosť, k začatiu exekúcie by vôbec nemuselo dôjsť. Oprávnený zastavenie exekúcie
sám nezavinil. V čase uplatnenia si práva nemal žiadne informácie ani doklady, ktoré by preukazovali
skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného poistenia v Slovenskej republike. Oprávnený považuje
za dôležité uviesť, že pre rozhodnutie koho zaťažiť platením trov exekúcie, musí byť rozhodujúci dôvod,

pre ktorý oprávnený navrhol zastaviť exekúciu. V tomto prípade oprávnený navrhol zastavenie exekúcie
pre správanie povinného, takže je na mieste, aby trovy exekúcie hradil práve povinný.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že so sťažnosťou nesúhlasí.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,

je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

10. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako

pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

11. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd

prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté
uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nebola podaná dôvodne.12. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný
súd konštatovať správnosť napadnutého výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna
úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny

právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila, pričom sa aj dostatočným spôsobom
zaoberala dôvodom, pre ktorý možno práve oprávnenému pričítať zastavenie exekúcie, a sťažnostný
súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo výrokom I. napadnutého uznesenia

k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu zrušenia exekučného
titulu. Zrušenie exekučného titulu oznámil oprávnený, pričom ako dôvod označil stratu trvalého pobytu
povinného na území SR dňa 07. 10. 2008. O trovách exekúcie vyššia súdna úradníčka rozhodla výrokom
II. tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložila oprávnenému, keď dospela k záveru, že dôvod
zastavenia exekúcie mu možno pričítať, nakoľko oprávnený sa sám rozhodol pre zrušenie exekučného
titulu. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť výroku o trovách exekúcie vo vzťahu k

subjektu, ktorému povinnosť nahradiť trovy exekúcie bola uložená a žiadal, aby na náhradu trov bol
zaviazaný povinný, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť.

14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade ešte raz zopakovať,
že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná. Exekučný poriadok v

pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách
exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok
v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.
Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov
exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov

exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia,
a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného
dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení
exekúcie. V súvislosti s posudzovaním zavinenia na zastavení exekúcie je v súlade s konštantnou

judikatúrou ústavného súdu úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti
mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu
aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal
k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto
mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).

15. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že v súvislosti
so zastavením exekúcie vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému
účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým
okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil

– zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo
z dôvodu zrušenia exekučného titulu, pričom ďalšou relevantnou skutočnosťou bolo, že k zrušeniu
exekučného titulu pristúpil samotný oprávnený na základe svojho vlastného podnetu, ako to sám
uviedol v rámci podanej sťažnosti, keď až v priebehu exekúcie „pristúpil k overeniu trvalého pobytu
povinného z vlastnej iniciatívy, prostredníctvom registra fyzických osôb v rámci projektu implementácia

– Strata trvalého pobytu v Slovenskej republike – aktívny poistenec. Zistená strata trvalého pobytu
povinného a následné ukončenie poistného vzťahu bolo vykonané dňa 20. 02. 2024.“ Sťažnostný súd
tak zdôrazňuje, že v danom prípade sa jednalo o vlastnú a dobrovoľnú činnosť oprávneného, ktorú
vykonal bez vonkajšieho podnetu, najmä absentoval akýkoľvek podnet zo strany povinného. Je totiž
potrebné dôsledne rozlišovať skutkové okolnosti, za ktorých dôvod na zastavenie exekúcie možno

pričítaťpovinnému(napríkladtým,žesipovinnýdodatočnepreukázateľnesplníoznamovaciupovinnosť)
a za ktorých oprávnenému (napríklad oprávnený k zrušeniu exekučného titulu pristúpi na základe
výsledkov svojej vnútornej kontroly). Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by k zrušeniu
exekučného titulu došlo v dôsledku konania zo strany povinného (napríklad k dodatočnému splneniu
oznamovacej povinnosti, atď.), dôvod zastavenia tak podľa sťažnostného súdu treba jednoznačne

pričítať oprávnenému, ktorý sa sám rozhodol pre zrušenie exekučného titulu.

16. Ešte raz treba zdôrazniť, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby ešte pred iniciovaním tohto
exekučného konania si preveril či na strane povinného nenastali dôvody pre zrušenie exekučného titulu.Predsa oprávnený sa sám z vlastného rozhodnutia a s vlastným exekučným titulom obracia na exekučný
súd, čím na seba berie aj procesné riziko, že exekúcia môže z rôznych dôvodov zastavená a on môže
byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Pokiaľ teda k znovuposúdeniu existencie povinnosti povinného

odvádzať poistné na verejné zdravotného poistenie, s ktorou povinnosťou súviseli aj exekučný titul
v tejto exekúcii, oprávnený pristúpil až v priebehu tejto exekúcie, nekonal s odbornou starostlivosťou a
náležitou opatrnosťou, pretože inak by dôvod zastavenia exekúcie mohol predvídať už v čase jej začatia
a exekučné konanie nemusel vôbec iniciovať.

17. K poukazu oprávneného na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/3299/2021
a 39Ek/2642/2021 súd prvej inštancie dopĺňa, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné
v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom
nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je
možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia,
ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú

nimi riadiť. V zmysle uvedeného preto uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax
a tento sťažnostný súd nie je postupom ani rozhodnutím vydaným v inom exekučnom konaní viazaný.
A napokon je potrebné ešte doplniť, že súdu prvej inštancie sú známe aj iné jeho rozhodnutia, kde
v obdobnej veci týchto účastníkov rozhodol tak, ako v tejto exekučnej veci (napr. uznesenie sp. zn.
12Ek/1647/2021, 65Ek/3191/2021), a teda že oprávneného považoval za osobu, ktorej by bolo možné

pričítať zastavenie exekúcie.

18. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky
v napadnutom výroku II. je vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2741/2023 zo dňa 04. 06. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).