Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Cdo/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118215567
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:5118215567.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a

sudkýň JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a JUDr. Viery Nevedelovej, v spore žalobcov 1/ E. Š., nar. X. L.
XXXX a 2/ Ľ. Š., nar. X. I. XXXX, D. V. F. XX, Z., oboch zastúpených Sympatia Legal, s.r.o., Vajnorská
21 A, Bratislava, proti žalovaným 1/ L. T., nar. XX. R. XXXX, bytom U. H. X/XXXX, Ž., 2/ Y. E.Á., nar.
XX. L. XXXX, bytom M. XX/XXXX, Ž. a 3/ R. V., nar. XX. D. XXXX, bytom P. XXXX/XXD, Ž., o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/90/2018, o
dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. júna 2022 sp. zn. 9CoCsp/4/2022, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaným 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 13. septembra
2021 č. k. 7C/90/2018-144 v spojení s opravným uznesením z 15. júla 2022 č. k. 7C/90/2018-197 žalobu
zamietol a žalovaným nepriznal náhradu trov konania.
1.1. V odôvodnení rozsudku uviedol, že predmetom určenia malo byť deklarovanie vlastníckeho
práva žalobcov 1/, 2/ k pozemku uvedenému v žalobe, ktorý mali nadobudnúť titulom vydržania,
požadované určenie sa tak dotýkalo ich právnej sféry, a preto sú vo veci aktívne vecne legitimovaní. Na

strane žalovanej však žalobcovia neoznačili všetkých podielových spoluvlastníkov, ktorí tvoria nútené
spoločenstvo. Žalovaní 1/ - 3/ a U. V., ktorý zomrel XX. L. XXXX, sú v súčasnosti evidovaní v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XX ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu,
že U. V. ako jeden z podielových spoluvlastníkov zomrel pred podaním žaloby, nemal spôsobilosť
byť stranou konania a súd voči nemu konanie zastavil. Do jeho právneho postavenia však jeho
smrťou vstúpili dedičia, keďže dedičské právo je spojené s objektívnou právnou skutočnosťou, ktorou
je smrť fyzickej osoby. Subjektívne vlastnícke právo poručiteľa síce jeho smrťou zaniká, avšak v

rovnakom rozsahu nastupuje v momente jeho smrti vlastnícke právo jeho dedičov. Stav, ktorý v takomto
prípade vzniká v období po smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia o dedičstve, sa prejavuje vo
vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Až do právoplatného rozhodnutia
o dedičstve sa považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku patriaceho do dedičstva a z
právnych úkonov týkajúcich sa veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a
povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne. V sporoch s inými osobami, ktoré sa týkajú vecí
alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku

prejavuje tým, že majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov, pretože ide o také spoločné práva
a povinnosti, že rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Žalobcovia na strane
žalovaných neoznačili právnych nástupcov - dedičov po poručiteľovi U. V., resp. dediča/ov, ktorým bolo
potvrdené nadobudnutie dedičstva (predmetné nehnuteľnosti), a to aj napriek tomu, že mali vedomosťo tom, že pred súdom prebehlo dedičské konanie po poručiteľovi, vedené pod sp. zn. 37D/90/2017, a
že predmetný pozemok nebol predmetom prejednania dedičstva, ktorú skutočnosť súdu oznámili, mali
teda možnosť zistiť aj okruh dedičov, keď zároveň podali aj podnet na dodatočné prejednanie dedičstva,

ktoré podľa ich vyjadrenia bolo ukončené, avšak žiaden procesný úkon v tejto súvislosti nenavrhli. Na
základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na
to, aby žalobe žalobcov vyhovel a bez ďalšieho skúmania merita veci z dôvodu nedostatku úplného
okruhu subjektov právneho vzťahu na strane pasívnej vecnej legitimácie, žalobu žalobcov zamietol.
Ďalej konštatoval, že konanie je konaním návrhovým, a teda okruh strán konania určuje žalobca ich

označením v žalobe. Súd je v tomto prípade viazaný okruhom strán konania určeným žalobcom, preto
ak žalobcovia v žalobe neoznačili ako strany konania všetkých, s ktorými súd musí v danej veci konať,
musia znášať nepriaznivé následky z toho plynúce, spočívajúce v zamietnutí ich návrhu.

2. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom
z 23. júna 2022 sp. zn. 9CoCsp/4/2022 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnej zo

strán nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2.1. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalobcovia, konštatoval, že súd prvej
inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2CSP), keďže ani žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane

druhej. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcov krajský
súd doplnil, že súd kedykoľvek počas konania skúma, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť, a ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť,konaniezastaví(§161ods.1,2CSP).Procesnúspôsobilosťmápritomten,ktomáspôsobilosť
na práva a povinnosti (§ 61 CSP), pričom u fyzickej osoby smrťou zaniká (§ 7 ods. 2 OZ). Preto súd

správne konanie proti žalovanému 4/ začaté podaním žaloby po jeho smrti zastavil, keďže nedochádza
k procesnému nástupníctvu. Nakoľko v konaní o určenie vlastníckeho práva ide o nútené spoločenstvo,
pre úspech v spore sa vyžaduje účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, inak súd žalobu zamietne
(§ 78 ods. 1, 2 CSP). Do rozhodnutia súdu však žalobcovia neoznačili na strane žalovaných všetky
subjekty, ktorým svedčilo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, resp. dediča po pôvodnom žalovanom 4/,

a preto správne súd ich žalobu zamietol. Neobstojí pritom ich tvrdenie, že dediča nepoznali, keďže z
obsahu spisu a to ich žiadosti o nariadenie predbežného prejednania sporu vyplýva, že už 25. mája
2020 vedeli, že dedičom je manželka poručiteľa. V súvislosti s uvedeným neobstojí ich podnet na
prerokovanie novoobjaveného majetku poručiteľa, keďže v žalobe sa domáhali vlastníckeho práva,
ktoré už mali nadobudnúť na základe vydržania, ktoré je inou skutočnosťou, na základe ktorej sa

vlastnícke právo nadobúda (§ 132 ods. 1 OZ). Vychádzajúc aj z uvedených skutočností vysporiadajúc
sa s podstatnými námietkami žalobcov, či už v prvoinštančnom alebo odvolacom konaní, krajský súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil vrátane nároku na náhradu trov konania,
zdôrazňujúc, že ustanovenia Civilného mimosporového poriadku o konaní o potvrdení vydržania nie sú
v civilnom sporovom konaní podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP aplikovateľné.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie z dôvodu
uvedeného v § 420 písm. f/ CSP. Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil
krajskémusúdunaďalšiekonanie.Dovolateliazanesprávnyprocesnýpostupodvolaciehosúdu-ktorým
znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces - označili nesprávny záver odvolacieho súdu, že žalobcovia mali označiť za žalovanú
4/ pani V.. Odvolací súd podľa nich sa vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcov o neaplikovaní
novej úpravy v CMP, taktiež nereagoval na argumentáciu žalobcov súvisiacou s prerušením konania,
aplikáciou základných princípov CSP ani aplikáciou § 161 ods. 3 CSP. Taktiež poukázali na chyby v
označení rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho údajne oneskorenej opravy.

4. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že je ochotná svoj podiel žalobcom predať. Žalovaní
1/ a 3/ sa k dovolaniu nevyjadrili.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v
stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v
ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je prípustné, nie však dôvodné.

6. Dovolací súd skúmal existenciu dovolateľmi uplatneného dovolacieho dôvodu, ktorým je tzv. vada
zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,

ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

7. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP sú zásah súdu

do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane,
aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne

konanie. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným
výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami.
Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia
vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,

I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

8. Z hľadiska obsahového (§ 124 ods. 1 CSP) dovolatelia v dovolaní namietali nepreskúmateľnosť
rozsudku odvolacieho súdu a jeho nedostatočné odôvodnenie.

9. K námietkam žalobcov týkajúcim sa nedostatkov odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku
odvolacieho súdu treba uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich
skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné,
neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej

judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať
aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho
a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho

celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým
na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v
neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej
ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Z práva na

spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a
návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne
Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Inak povedané, judikatúra
Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o

argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzskoz 19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať
podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).

10. Vo svetle uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu napadnutý
dovolaním žalobcov spĺňa kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP, preto ho
nemožnopovažovaťzanepreskúmateľný,neodôvodnený,čizjavnearbitrárny(svojvoľný).Zodôvodnení
rozhodnutí obidvoch súdov nižších stupňov, chápaných v ich organickej jednote ako celok (I. ÚS
259/2018) je dostatočne zrejmé, z ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami

sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu
posúdeniu. V odôvodnení napadnutého rozsudku odvolací súd prijaté rozhodnutie náležite vysvetlil.
Odôvodnenie jeho rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia, vyplýva z neho
vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Odvolací súd sa stručným, ale dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými

odvolacími námietkami odvolateľov - žalobcov. So všetkými sa v zásade zaoberal už súd prvej inštancie,
vysporiadal sa s nimi podľa názoru odvolacieho súdu dostatočným spôsobom a nenašiel nič, čo by k
tomueštedodal.Argumentáciaodvolaciehosúdujekoherentnáajehorozhodnutiekonzistentné.Závery,
ku ktorým odvolací súd dospel, sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Dovolací súd pripomína,
že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom
konaní (II. ÚS 78/05). Dovolatelia v dovolaní neuvádzajú relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené
a vyhodnotené v základnom konaní.

11. Dovolací súd uvádza, že odvolací súd (spolu so súdom prvej inštancie) vo svojom odôvodnení
dostatočným spôsobom poukázal na zistený skutkový stav a z neho vyvodil závery, že nemohol vyhovieť
žalobcom, keďže na žalovanej strane neboli stranou konania všetky osoby, ktoré v konaní o určenie
vlastníckeho práva musia vystupovať. Rovnako dostatočne vysvetlil rozdiel v situácii, keď zomrie
účastník konania pred podaním žaloby (ako v súdenej veci) alebo až v priebehu konania (upravené v §

161CMP).Správnepoukázalnaskutočnosť,žežalobcoviamaliihneďnavrhovaťvstupvšetkýchdedičov
po pôvodnom žalovanom 4/ pred skončením dedičského konania, prípadne ak mali vedomosť, kto zdedil
predmetný podiel, tak nadobudnuvšieho dediča, k čomu však nedošlo. Takýto spôsob odôvodnenia
možno považovať zo dostatočný. Odvolacia argumentácia žalobcov nič nemohla zmeniť na záveroch
odvolacieho súdu, ktorý sa zaoberal iba jej relevantnými časťami. Preto sa osobitne nezaoberal, napr.

prerušením konania, ktoré by v danom momente už nemohlo na výsledku konania nič zmeniť. V čase
po zastavení konania proti žalovanému 4/ až do vyhlásenia prvoinštančného rozsudku, boli žalobcovia
nečinní,nenavrhlivstup(všetkých)dedičovdokonanianajehomiesto,čoboljedinýspôsobakovdanom
časezvrátiťzamietnutiežaloby.Odvolacísúdsazaoberalnemožnosťoupoužitianovejúpravypotvrdenia
vydržania podľa CMP v bode 7. Tu dovolací súd dopĺňa, že novelizácia CMP, ktorá úpravu konania o

potvrdení vydržania do tohto predpisu zaviedla, neobsahovala prechodné ustanovenia, ktoré by umožnili
prebiehajúce konania o určení vlastníckeho práva vydržaním (ako je aj súdená vec) pretrasformovať na
novozavedené konanie. Keby súd po novelizácii CMP začal konať o žalobe podľa novej právnej úpravy,
dopustil by sa tým svojvôle a konania v rozpore s čl. 2 Ústavy SR.

12. Rovnako prípadná (pisárska) chyba vo formálnom označení rozsudku súdu prvej inštancie nie je
takým procesným postupom, ktorý by znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že by mohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP,
naviac keď už bola opravená. Pritom je bez významu, že k oprave došlo až po rozhodnutí odvolacieho
súdu.

13. Dovolací súd ďalej poznamenáva, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP nezakladá
skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych
záveroch - kto mal byť označený za nového žalovaného 4/, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci
nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd Slovenskej

republiky už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizácia procesných oprávnení
sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010,
3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014).
Skutočnosť, že dovolatelia majú odlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá anedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd v snahe autenticky porozumieť
textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z 25.
mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. júna 2020) sa zaoberal aj celkovým postupom

odvolacieho súdu pokiaľ išlo o hodnotenie skutkových zistení a potrebu dokazovania a nezistil porušenie
procesných pravidiel CSP v odvolacom konaní, ktoré by mohli mať za následok prípustnosť dovolania
v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.

14. Dovolací súd ďalej konštatuje, že prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 CSP namietaná

nebola. Z vyššie uvedených dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolatelia neopodstatnene namietali
dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ CSP, preto ich dovolanie zamietol ako nedôvodné (§ 448 CSP).

15. Žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo im žiadne
trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.