Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/68/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200720
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5823200720.4

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpený: Marián Galbavý, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Kapitulská 448/6, 917 01 Trnava, IČO: 51 436 108, proti žalovanému: A. G.,
H. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX I., o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia,

o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/132/2023-197 zo dňa 24. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Cb/132/2023-197 zo dňa 24. júla 2024 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v I. výrokovej vete návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia doručený súdu dňa 04.07.2024 zamietol a v II. výrokovej vete rozhodnutia

vyslovil, že o nároku na náhradu trov konania v časti konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v priebehu konania vo veci samej podal
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil záložné právo
v prospech žalobcu k zálohu: lešenie podľa fotodokumentácie v Znaleckom posudku číslo ČES: PPZ-

KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1. decembra 2023, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu
v celkovej výške 292 396,36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023, obchodný podiel v obchodnej spoločnosti GOLDENPOKER s. r. o.,
IČO: 56 013 035, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
žalobcu v celkovej výške 292 396,36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023 a obchodný podiel v obchodnej spoločnosti KPSP s. r. o.,

IČO: 52 715 256, so sídlom Mokrá 1092/6, 029 44 Rabča, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
žalobcu v celkovej výške 292 396, 36 Eur s prísl., uplatnenej v súdnom konaní vedenom na Okresnom
súde Žilina pod sp. zn. 18Cb/132/2023. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca
odôvodnil tým, že žalobou vo veci samej sa domáha zaplatenia náhrady škody vo výške 46.636,36 Eur
a vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 275.760,- Eur. Domáha sa zaplatenia značne vysokej
sumy, ktorou pravdepodobne žalovaný ani nedisponuje, na základe ktorej skutočnosti má žalobca

dôvodné obavy, že v prípade úspechu v súdnom spore nebude táto pohľadávka vymožiteľná, čím by
súdne konanie v uvedenej právnej veci pre žalobcu stratilo zmysel. Konanie vo veci samej je úzko
späté s trestným konaním, vzhľadom na ktorú skutočnosť by žalovaný v prípade vznesenia obvinenia
mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal zákonný prístup. Žalovaný sa špekulatívnymi
prevodmi snaží zbavovať majetku za účelom zmarenia uspokojenia jeho pohľadávky. Podľa dostupných
informácií žalovaný disponuje obchodnými podielmi v spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. založenej

18.01.2024 a v spoločnosti KPSP s.r.o., ktorá podľa výpisu zo stránky J. zvýšila stratu v roku 2023
z pôvodných 1.356,- Eur na 31.109,- Eur. Žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú uvádza ako sídlouvedenýchobchodnýchspoločnostíaúčelovouvádzasídloobchodnýchspoločnostívnehnuteľnostiach,
ktoré vlastní jemu blízka osoba a v prípade exekúcie by tieto nehnuteľnosti nemohli byť postihnuté
exekútorským záložným právom. Ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie osôb, nie na vykonávanie

podnikateľských aktivít. V znaleckom posudku číslo ČES: PPZ-KEU-SL-EXP-2023/3114 zo dňa 1.
decembra 2023 znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú zhodné lešenie, ako fotografia v
trestnom konaní, ktorá zachytáva lešenie umiestnené na dvore u žalovaného. Žalobca žiada náhradu
škodyvhodnotelešeniaavydaniebezdôvodnéhoobohateniazaneoprávnenéužívanielešeniavzmysle
žaloby, na základe čoho sa javí ako účelné, aby súd zriadil sudcovské záložné právo na predmetné

lešenie za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu. Žalovaný nedisponuje iným majetkom vyššej
hodnoty, okrem neoprávnene zadržiavaného lešenia žalobcu a obchodnými podielmi. Dôvodom podania
jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je aj odmietnutie jeho návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, keď súd prvej inštancie ako aj odvolací súd odporučili žalobcovi, aby sa
domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neosvedčil jednu z podmienok
pre nariadenie zabezpečovacie opatrenia, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho
rozhodnutia, ktorú žalobca neosvedčil v takej miere a intenzite, aby bolo možné jeho návrhu
vyhovieť. Bolo povinnosťou žalobcu ako navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného

zabezpečovacieho opatrenia. Bolo preto potrebné zo strany žalobcu osvedčiť aj existenciu reálnej,
bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Samotná
výška žalobou uplatneného nároku nie je dostačujúcim predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Prijatie opačného záveru by znamenalo, že by s každou žalobou o zaplatenie prichádzalo
do úvahy aj automatické právo žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, čím by došlo k

zjavnému porušeniu zásady proporcionality. Takýto záver je zjavne nežiadúci a nezodpovedá podstate
zabezpečovacieho opatrenia, preto na jeho nariadenie nestačí len konštatovanie, že sa žalobca v
konaní vo veci samej domáha zaplatenia vysokej sumy a hypotetická domnienka žalobcu, že žalovaný
je nemajetný, resp. sa môže stať úplne nemajetný. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa
špekulatívnymi prevodmi snaží zbavovať svojho majetku za účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky

žalobcu, ktorú skutočnosť žalobca vyvodzoval zo zvýšenia straty obchodnej spoločnosti žalovaného
KPSP s.r.o. v roku 2023, súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pri podnikateľských subjektoch
je nutné vziať do úvahy celkové majetkové pomery z hľadiska dlhodobého časového obdobia a nielen
ich prechodnú dočasnú situáciu v hospodárení. Poukázal tiež na skutočnosť, že z priloženého výpisu
z webovej stránky J. k spoločnosti KPSP s.r.o. vyplýva, že táto spoločnosť v roku 2023 vykazovala

celkové výnosy vo výške 22.855,- Eur, disponuje dlhodobým hmotným majetkom v súčte 48.302,-
Eur a jej aktíva predstavujú sumu 80.150,- Eur. Pokiaľ išlo o vyjadrenie obavy žalobcu, že žalovaný
podniká kroky smerujúce k zbavovaniu sa svojho majetku, čím dochádza k zhoršovaniu hospodárskych
výsledkov, súd prvej inštancie tieto skutočnosti nepovažoval za osvedčené, keďže žalobca na ich
podporu nepredložil žiadny relevantný dôkaz. Samotná skutočnosť, že obchodná spoločnosť KPSP

s.r.o. v roku 2023 zvýšila svoju stratu neosvedčuje, že žalobca sa špekulatívnymi prevodmi snaží
zbavovať svojho majetku. Ani založenie novej spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o. žalovaným v roku
2024takétotvrdenéšpekulatívnekonanieneosvedčuje.Súdprvejinštancietiežpoukázalnaskutočnosť,
že podľa výpisov z obchodného registra žalovaný svoj 100 % obchodný podiel v týchto spoločnostiach
nepreviedol na tretiu osobu. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorú

uvádza ako sídlo svojich obchodných spoločností, súd prvej inštancie konštatoval irelevantnosť danej
skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia, keďže v zmysle
platnej právnej úpravy pri zápise sídla spoločnosti do obchodného registra je potrebné preukázať buď
vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnosti, ktoré adresa sa má ako sídlo zapísať do obchodného
registra a teda platná právna úprava v namietanom smere možnosť zriadenia sídla obchodnej

spoločnosti k nehnuteľnosti patriacej blízkej osobe žalovaného nijakým spôsobom nelimituje. Vo vzťahu
k predloženému znaleckému posudku, v ktorom znalec určil, že fotografie lešenia žalobcu zobrazujú
zhodné lešenie ako fotografie v trestnom konaní, ktorá zachytáva žalobcovo lešenie umiestnené na
dvore u žalovaného, nie je relevantná pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nijakým
spôsobom nepreukazuje existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Ani tvrdenie žalobcu, že konanie vo

veci samej je úzko späté s trestným konaním, vzhľadom na ktorú skutočnosť by žalovaný v prípade
vznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal zákonný prístup, nijako
nesúvisí s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto v danej veci nemá relevanciu.
Anisamotnáskutočnosť,žejedenzdôvodovprezamietnutiežalobcovhoskoršiehonávrhunanariadenieneodkladného opatrenia bolo jeho nezdôvodnenie, prečo si žalobca predmetným návrhom uplatnil nárok
na nariadenie neodkladného opatrenia a nie zabezpečovacieho opatrenia, sama o sebe neznamená,
že identicky odôvodnený návrh na nariadenie zabezpečovacie opatrenia bude súdom posúdený ako

dôvodný.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas v celom rozsahu odvolanie žalobca z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a zabezpečovacie opatrenie nariadil.

5. V odvolaní uviedol, že žalovaný v priebehu trestného konania účelovo menil svoje výpovede,
snažil sa konanie predlžovať a zbavovať sa zodpovednosti za odcudzenie lešenia žalobcu. Žalovaný
prvýkrát vypovedal, že lešenie je jeho a kúpil si ho, následne uviedol, že lešenie mal vypožičané,
potom nevedel uviesť meno predávajúceho, od ktorého si mal žalovaný lešenie odviesť, no podľa
poslednej výpovede mal lešenie neznámy predávajúci doviezť žalovanému. Z uvedeného podľa

žalobcu vyplýva, že žalovaný nevie preukázať nadobudnutie lešenia a ani jeho pôvod. Žalovaný do
trestného konania predložil falošné faktúry. Nakoľko sa žalovaný dopustil minimálne protiprávneho
konania, ktoré je momentálne vyšetrované orgánmi činnými v trestnom konaní v súvislosti s možným
spáchaním trestného činu, čo potvrdzujú rozporné a úplne protirečivé výpovede žalovaného, žalobca
považuje nariadenie zabezpečovacie opatrenia za nevyhnutné, nakoľko žalovaný nemá žiadne obavy z

poskytnutia krivej či nepravdivej výpovede pred orgánmi činnými v trestnom konaní, a preto je dôvodné
dospieť k názoru, že by neváhal s prípadným speňažovaním svojho majetku za účelom vyhnúť sa
plneniu pre žalobcu. Zároveň je viac ako pravdepodobné, že majetok obchodných spoločností žalovaný
získal prenajímaním lešenia tretím osobám bez vedomia a súhlasu žalobcu. Nie je preto logické ani
dôvodné toto správanie žalobcu nedôvodne ospravedlňovať tým, že žiadny reálny úbytok majetku

súd nekonštatoval. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevyžaduje reálny úbytok majetku, ale
reálne ohrozenie prípadného výkonu rozhodnutia. Napriek celkom jasným dôkazom súd prvej inštancie
zaujal neurčitý postoj, ktorý vyústil do vydania nepreskúmateľného a predčasného uznesenia. Súd
sa nepochopiteľne priklonil na stranu žalovaného a vyhodnotil dôvody nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia za nedostatočné. Nie je potom žalobcovi zrejmé, aká iná skutková situácia by súdu

preukazovala dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Žalobca je názoru, že v
prípade už samotného zbavovania sa majetku žalovaného bude v prípade žalobcu neskoro, nakoľko
práve zabezpečovacie opatrenie má poistiť prípadný nárok žalobcu. Právny názor súdu vyjadrený v
uznesení je neudržateľný, nakoľko nemožno legitímne očakávať, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie
možno iba v tom prípade, ak žalovaný už reálne vykonáva úkony ukracujúce pohľadávku veriteľa,

ktoré ohrozujú výkon rozhodnutia. Akceptovaním uvedeného právneho názoru by bola právna úprava
zabezpečovacieho opatrenia úplne obsolentná. Sudca sa nemôže spoliehať na status quo a prejavovať
neopodstatnenú dôveru v konanie strany sporu, voči ktorej má zabezpečovacie opatrenie smerovať.
Súdy majú poskytovať ochranu stranám sporu čím skôr, nie až v prípade už vzniknutej škody, teda až
po prevode jediného majetku žalovaného na tretie osoby. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia až

po predaji lešenia obchodných podielov žalovaného v obchodných spoločnostiach žalobca považuje už
za oneskorené, nakoľko žalovaný by sa reálne zbavil jediného majetku, ktorý už mohol byť zaistený.
Ponechanie jediného majetku žalovaného, takpovediac napospas osudu, považuje žalobca za veľmi
rizikové. Je všeobecne známe, že v prípade vzniku súdnych sporov o zaplatenie vysokých súm sa
žalované strany účelovo zbavia všetkého svojho majetku a pohľadávka sa tým pádom stane absolútne

nevymáhateľnou. Podľa žalobcu je zrejmé, že žalovaný bude trpezlivo čakať na výsledky dokazovania
a v prípade, ak súd už len pri predbežnom právnom posúdení vysloví dôvodnosť podanej žaloby,
v priebehu niekoľkých týždňov sa zo žalovaného stane nemajetná osoba, ktorá všetok svoj majetok
previedla na tretie osoby. Žalobca nenamietal protizákonnosť registrácie sídel jeho spoločností, ale
takýto stav budí podozrenie zo správania žalovaného. Uznesenie preto žalobca považoval za predčasne

vydané a nedôvodné. Nariadením zabezpečovacieho opatrenia sa poskytne aspoň základná ochrana
pre prípadné priznanie pohľadávky pre žalobcu. Vydaním zabezpečovacieho opatrenia sa tento majetok
zaistí, aby sa ho žalovaný nezbavil v prípade, ak dôkazná situácia bude evidentne v prospech žalobcu.
Žalobcatiežzdôraznil,ževdemokratickomaprávnomštátemákaždýprávonapredvídateľnosťsúdnych
rozhodnutí. Súd prvej inštancie mal vydať uznesenie v zmysle žalobcovho návrhu, nakoľko ho považuje

za dôvodný a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia za nevyhnutné. Vyhovením jeho návrhu môže
dôjsť ku určitej obnove dôvery bežných občanov voči súdom. Žalobca tiež namietal, že súd prvej
inštancie v uznesení chybne dospel k záveru, že navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenieneodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo nemožno požadovaný stav dosiahnuť aj zabezpečovacím
opatrením.

6. Odvolací súd dňa 03.09.2024 doručil žalovanému odvolanie žalobcu a návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia s tým, že mu umožnil, aby sa v lehote 10 dní od ich doručenia k týmto
písomnostiam vyjadril [§ 329 ods. 1, § 344 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)]. Žalovaný sa k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a ani k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací včas podané odvolanie žalobcu prejednal podľa
ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd po
preskúmaní dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že v posudzovanom prípade žalobca splnenie všetkých podmienok pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, keď neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie.

8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka

právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 1, ods. 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní

proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie
budúcej exekúcie voči žalovanému. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že ním žalovaná pohľadávka predstavuje pomerne vysokú
sumu (náhrada škody 46.636,36 Eur a bezdôvodné obohatenie 275.760,- Eur), ktorou pravdepodobne

žalovaný nedisponuje. Konanie vo veci samej je úzko späté s trestným konaním, pričom žalovaný by
v prípade vznesenia obvinenia mohol disponovať informáciami, ku ktorým by inak nemal prístup, preto
je potrebné zabezpečiť nárok žalobcu. Žalovaný sa špekulatívnymi prevodmi snaží zbaviť majetku za
účelom zmarenia uspokojenia pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný disponuje obchodnými podielmiv spoločnosti GOLDENPOKER s.r.o., ktorá bola založená 18.1.2024 a v spoločnosti KPSP s.r.o., ktorá
zvýšila stratu z pôvodných 1.356,- Eur na 31.109,- Eur. Žalovaný účelovo uvádza sídlo obchodných
spoločností GOLDENPOKER s.r.o. a KPSP s.r.o. v nehnuteľnosti, ktoré nevlastní. Žalovaný nedisponuje

iným majetkom okrem obchodných podielov a lešenia, ktoré žalobcovi neoprávnene zadržiava, ako to
vyplýva z predloženého znaleckého posudku.

18. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobcom uvedené skutočnosti
neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie, keď výška žalovanej pohľadávky, predpoklad získania

informácií zo strany žalovaného v prípade vznesenia obvinenia v prebiehajúcom trestnom konaní,
zvýšeniestratyvspoločnostiKPSPs.r.o.,založeniespoločnostiGOLDENPOKERs.r.o.aaniskutočnosť,
že žalovaný nevlastní nehnuteľnosť, ktorá je ako sídlo spoločností KPSP s.r.o. a GOLDENPOKER s.r.o.
zapísaná v obchodnom registri, neosvedčujú obavu z ohrozenia exekúcie, keď neosvedčujú žalobcom
tvrdené špekulatívne nakladanie s majetkom žalovaného, sú založené na ničím neosvedčených
domnienkach žalobcu a nemajú vecný súvis vo vzťahu k osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie.

19. Žalobca v podanom odvolaní nespochybnil žiadnou konkrétnou odvolacou argumentáciu záver súdu
prvej inštancie, podľa ktorého žalobcom tvrdené skutočnosti v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neodôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie. V súvislosti so sídlom obchodných spoločností,
v ktorých má žalovaný obchodný podiel, uviedol len toľko, že tento stav „budí podozrenie zo správania

žalovaného“. Nebolo preto úlohou odvolacieho súdu posúdiť správnosť týchto záverov, keď žalobca
v podanom odvolaní nespochybnil, že tieto skutočnosti, ktorými odôvodňoval podanie návrhu na
zabezpečovacie opatrenia, nevedú k obave z ohrozenia exekúcie.

20. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa

strana sporu domáha, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie, ktoré mu
predchádzalo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z dôvodov,
ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, prípadne ktoré doplní podľa § 365 ods. 3 CSP do uplynutia
lehotynapodanieodvolania,keďžepodľa§380ods.1CSPodvolacísúdjeodvolacímidôvodmiviazaný.
Viazanosť odvolacími dôvodmi znamená, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní môže prihliadať len na

také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré boli odvolateľom v podanom odvolaní uplatnené, s výnimkou
vád, ktoré sa týkajú procesných podmienok a na ktoré odvolací súd podľa § 380 ods. 2 CSP prihliadne, aj
keďnebolivodvolacíchdôvodochuplatnené.Inépochybeniasúduprvejinštancieodvolacísúdzvlastnej
iniciatívy nezisťuje a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať. Uvedenie
dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích

dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Skutočnosť, že odvolací
súd nie je oprávnený preskúmavať prvostupňové rozhodnutie na základe iných, než stranou konania
v odvolaní vznesených námietok, znamená, že nebolo úlohou odvolacieho súdu opätovne preskúmať
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale jeho úlohou bolo preskúmať rozhodnutie súdu
prvej inštancie len z dôvodov, pre ktoré žalobca v odvolaní považoval toto rozhodnutie za nesprávne.

21. Vo vzťahu k dôvodom odvolania žalobcu odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť,
že zabezpečovacie opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu, ktorého cieľom
je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka
na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s

cieľom,abysazamedziloalebozredukovalomožnénebezpečenstvoneuspokojeniapohľadávkyveriteľa
(M. Števček a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck : Bratislava, 2016, s. 1155). Cieľom
zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho
civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana
porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na

zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní
vo veci samej. Z právnej úpravy zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zistiť všetky relevantné skutkové okolnosti a pri ich zisťovaní nemusí dodržať formálny postup, ktorý
sa inak vyžaduje pri dokazovaní. Postačuje, ak sú aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné

na záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a tiež dôvodnosť obavy,
že bude ohrozená exekúcia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/138/2023). Uvedené
platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom
(III. ÚS 670/2017). Osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie je zákonnou podmienkou pre nariadenieneodkladného opatrenia vyplývajúcou priamo zo zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 CSP, podľa
ktorého zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Súd môže na návrh zriadiť záložné právo v prípade, ak žalobca okrem existencie nároku

osvedčí aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči
žalovanému ohrozená alebo sťažená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.
Pre úspešný priebeh núteného vymoženia judikovanej peňažnej pohľadávky v prípade, ak nebola
dobrovoľnesplnená,jedostatokpostihnuteľnéhomajetkudlžníka,ktorýslúžinauspokojeniepohľadávky
veriteľa. Obavu z ohrozenia exekúcie zakladajú len také skutočnosti, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú

majetokdlžníkaapretoobavuzohrozeniaexekúciemôžuvyvolaťlentakéskutočnosti,ktorémajúdopad
na jeho spôsobilosť uhradiť žalovanú pohľadávku.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonné ustanovenie§ 343 ods. 1 CSP tým, že ako podmienku jeho
nariadenia vyžaduje osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie, zároveň znemožňuje jeho nariadenie
ako preventívneho opatrenia, resp. jeho automatické nariadenie v prípade, ak žalobca vo vzťahu

k žalovanému osvedčí existenciu peňažnej pohľadávky. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením
dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité zdôrazniť, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale tiež tomu, proti komu návrh
smeruje (m. m. IV. ÚS 257/2010). Žalobca sa domáha zásahu do majetkových pomerov žalovaného
v podobe zriadenia sudcovského záložného práva bez zjavného odôvodnenia potreby nevyhnutnosti

takéhoto zásahu, pretože ako to vyplýva aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalobca v návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia netvrdil a ani neosvedčil obavu z ohrozenia exekúcie, čo
žalobca v podanom odvolaní ani nespochybnil. Nariadiť zabezpečovacie opatrenie a tým zasiahnuť
do práv žalovaného bez toho, aby žalobca osvedčil nevyhnutnosť takéhoto zásahu v podobe obavy
z ohrozenia exekúcie, a teda podľa odvolacích tvrdení žalobcu predbežne „poistiť“ prípadný nárok

žalobcu, však platná procesná úprava neumožňuje. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že
nie je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nariadiť zabezpečovacie opatrenie je možné
až vtedy, keď už sa dlžník začne zbavovať svojho majetku, v súvislosti s touto argumentáciou odvolací
súd zdôrazňuje, že obavu z ohrozenie exekúcie skutočne nemusia zakladať len konkrétne scudzovanie
úkony dlžníka, a teda veriteľ nemusí čakať s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, až

kým sa dlžník nezačne zbavovať svojho majetku, to však neznamená, že to žalobcu zbavuje povinnosti
vnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniauviesťaosvedčiť,akékonkrétneskutočnostiuneho
spôsobujú obavu, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia dôjde k zmareniu alebo sťaženiu
budúcej exekúcie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemohol súhlasiť s názorom žalobcu, že je
všeobecne známou skutočnosťou, že žalovaní prevádzajú svoj majetok na blízke osoby a tým sa stávajú

pohľadávky žalobcov nevymáhateľnými, keďže sa nejedná o všeobecne známu skutočnosť, z ktorej
by boli všeobecné súdy povinné vychádzať pri posudzovaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, jedná sa o hypotetickú úvahu žalobcu. Ničím nepodložená je aj jeho úvaha, že žalovaný bude
trpezlivo vyčkávať na výsledky dokazovania a ak súd vysloví dôvodnosť žaloby, v priebehu niekoľkých
týždňov sa stane nemajetným. Naopak, odvolací súd zdôrazňuje, že obava z ohrozenia exekúcie

musí byť v každej súdenej veci o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostatočne osvedčená na
základe individuálnych okolností prejednávaného prípadu. Bolo preto povinnosťou žalobcu predostrieť
súdu takú konkrétnu situáciu dotýkajúcu sa majetkových pomerov žalovaného, ktorá je spôsobilá uňho
vyvolaťobavu,žebeznariadenianavrhovanéhozabezpečovaciehoopatreniasajehopostavenievrámci
exekučného konania zhorší. Žalobca však žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť

konkrétnu obavu z ohrozenia exekúcie, ktorá by bola rozpoznateľná (identifikovateľná) a reálna (tzn.
zakladajúca predpoklad zhoršenia pozície žalobcu v exekučnom konaní) neuviedol a ani neosvedčil.
Preto nemôže obstáť ani jeho argumentácia, že súd prvej inštancie sa neopodstatnene spoliehal na
status quo, resp. neopodstatnene vyjadril dôveru žalovanému, že sa nezbaví svojho majetku, pretože
to bol žalobca, ktorý bol povinný osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie.

23. Žalobca v podanom odvolaní abstrahuje od skutočnosti, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia on sám odôvodnil výškou pohľadávky, tým, že žalovaný sa špekulatívne zbavuje svojho
majetku, skutočnosťou, že spoločnosti, v ktorých má žalovaný obchodný podiel, nemajú sídlo
v nehnuteľnosti vlastnícky patriacej žalovanému, ako aj skutočnosťou, že žalovaný by sa mohol po

vznesení obvinenia v trestnom konaní dostať k informáciám, ktoré by inak nezískal. V podanom odvolaní
v rámci obavy z ohrozenia exekúcie žalobca bez zjavnej súvislosti s dôvodmi, pre ktoré navrhoval
zriadiť zabezpečovacie opatrenie, odkázal na prebiehajúce trestné konanie a namietal, že pokiaľ sa
žalovaný dopustil krivej výpovede v trestnom konaní, nebude váhať s prípadným speňažovaním svojhomajetku. Uviedol tiež, že žalovaný predložil falošné faktúry a je zrejmé, že sa dopustil protiprávneho
konania v súvislosti s lešením žalobcu, ktorá skutočnosť má vyplývať z jeho protirečivých výpovedí.
Pokiaľ ale žalobca v podanom odvolaní namietal protiprávne konanie žalovaného ako dôvod zakladajúci

nevyhnutnosťzabezpečeniamajetkužalovanéhozáložnýmprávom,tietoskutočnostineuviedolvnávrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto skutkové tvrdenia nespĺňajú žiadny zo zákonných
predpokladov vymedzených v ustanovení § 366 CSP, a preto ide o novoty, ktoré v odvolaní použiť
nemožno. V súvislosti s touto odvolacou argumentáciou však odvolací súd napriek tomu považuje za
potrebné poukázať na to, že v zmysle § 193 CSP, ktoré primerane platí aj pre konanie o nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný
trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal. Zákon síce vo všeobecnosti stanovuje, že prejudiciálne otázky môže súd v civilnom konaní
posúdiť sám, bez ohľadu na to, či vec patrí alebo nepatrí do jeho právomoci, a bez ohľadu na otázku
príslušnosti. Práve v ust. § 193 CSP však procesný predpis taxatívnym spôsobom vymedzuje prípady,
ktoré ako prejudiciálne v tomto režime riešiť nemôže. Riešenie týchto otázok je len v kompetencii

príslušných súdov a ich rozhodnutiami je súd viazaný. Odvolací súd preto bez ďalšieho nemohol v tomto
konaní na základe prebiehajúceho trestného konania vychádzať zo záveru, že žalovaný sa dopustil
protiprávneho konania v súvislosti s lešením žalobcu, krivou výpoveďou či predložením falošných listín,
keďže tento záver nevyplýva zo žiadneho právoplatného rozhodnutia súdu v trestnom konaní, na
ktoré žalobca neustále odkazuje, ktorý by disponoval právomocou o tejto otázke rozhodnúť. Nebolo

možné zo strany odvolacieho súdu prehliadnuť ani to, že (ako uviedol aj samotný žalobca) výsledky
vyšetrovania ani len neumožnili vzniesť obvinenie konkrétnej osobe, preto vzhľadom na štádium
trestného konania, na ktoré sa žalobca odvoláva, nemožno u žalovaného uvažovať ani len v rovine
osvedčenia skutočnosti, že je dôvodne podozrivý zo spáchania akéhokoľvek trestného činu. Subjektívne
presvedčenie žalobcu, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, pre ktoré je vedené trestné

stíhanie, a preto sa bude chcieť účelovo zbaviť svojho majetku v prípade úspechu žalobcu vo veci
samej, naviac nie je v súlade s pravidlami logického uvažovania. Pokiaľ potom žalobca v podanom
odvolanínamietal,ženariadeniezabezpečovaciehoopatreniajevdanomprípadenevyhnutnévzhľadom
na protiprávne konanie žalovaného, ktoré nie je dôvodné zo strany súdu ospravedlňovať a preto
sa z pohľadu žalobcu mal súd prvej inštancie nepochopiteľne postaviť na stranu žalovaného, ani

tento argument odvolací súd nemohol považovať za opodstatnený. Skúmaním procesných podmienok
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd prvej inštancie neospravedlňoval žiadne protiprávne
konanie žalovaného a ani sa neodôvodnene nepostavil na jeho stranu, žiadny takýto záver z rozhodnutia
súdu prvej inštancie vzhľadom na uvedené okolnosti posudzovaného prípadu vyvodzovať nemožno.

24. Odvolací súd preto uzatvára, že pokiaľ žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že v posudzovanej
veci je daná obava, že žalovaný sa v prípade jeho neúspechu v spore so žalobcom zbaví všetkého
svojho majetku, aby ho nemusel uspokojiť, tieto úvahy žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako hypotetické,
nespôsobilé identifikovať konkrétne riziko zhoršenia postavenia žalobcu v prípade nenariadenia
zabezpečovacieho opatrenia, ktoré naviac zostali v rovine neosvedčených tvrdení. Odvolacie argumenty

žalobcu tak neboli spôsobilé presvedčiť odvolací súd o nevyhnutnosti potreby zriadiť navrhované
zabezpečovacie opatrenie, keď v konaní o návrhu na jeho nariadenie žalobca neuviedol skutočnosti
vyvolávajúce obavu z ohrozenia exekúcie ako jeden zo zákonných predpokladov odôvodňujúcich jeho
nariadenie.

25. Žalobca tiež namietal, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia by došlo k určitej obnove dôvery
bežných občanov voči súdom. Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Materiálny právny štát je postavený aj na dôvere občanov v právo a právny
poriadok, pričom podmienkou dôvery občanov v právo je aj dostatočná miera právnej istoty. Právnu
istotu jednotlivca nepochybne ovplyvňuje aj to, akým spôsobom súdy aplikujú právo a pristupujú

k výkladu právnych noriem. Podľa názoru odvolacieho súdu dôveru účastníkov konania voči súdom
nemôže oslabovať dôsledné dodržiavanie zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na posúdenie návrhu
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo strany všeobecných súdov, najmä dôsledné
skúmanie zákonných predpokladov pre jeho nariadenie v zmysle § 343 ods. 1 CSP. Žalobca tiež
vo všeobecnej rovine poukázal na predvídateľnosť súdnych rozhodnutí, ktorá rovnako prispieva na

naplneniu požiadavky na právnu istotu, avšak nekonkretizoval žiadne rozhodnutie najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 ods. 2 CSP), z ktorého by pre žalobcu vyplynulo legitímne očakávanie, že pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčiť výlučne existenciu nároku, ktorému sa mázabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, bez potreby osvedčiť konkrétnu obavu z ohrozenia
exekúcie.

26. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie chybne dospel k záveru, že
navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo
nemožno požadovaný stav dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, na takomto závere rozhodnutie súdu
prvej inštancie ani nespočívalo. Z obsahu spisu vyplýva, že návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia predchádzal neúspešný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý žalobca

odôvodnil obsahovo rovnakými skutočnosťami. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia uznesením sp. zn. 18Cb/132/2023 – 117 zo dňa 22. 03. 2024 zamietol a na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 41Cob/79/2024-159 zo dňa 02. 05.
2024 toto rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Súd prvej inštancie v súvislosti s tým, že žalobca
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil aj tým, že mu súdy v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia odporučili podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uviedol,

že táto skutočnosť z rozhodnutí súdov nevyplýva a skutočnosť, že jedným z dôvodov zamietnutia
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bola absencia zdôvodnenia, prečo sledovaný
účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neznamená, že identicky odôvodnený
návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bude vyhodnotený ako dôvodný. Žiadny záver, že
navrhovateľ má obligatórne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviesť dôvody, prečo

nemožno požadovaný stav dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd prvej inštancie neprijal, keď
v preskúmavanom rozhodnutí ani nerozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z tohto dôvodu túto námietku žalobcu odvolací
súd nepovažoval za dôvodnú.

27. Odvolací súd je v zmysle ust. § 380 ods. 1 odvolacími dôvodmi viazaný a preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie preskúmal výlučne v rozsahu odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v odvolaní.

28. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, pokiaľ nemal
za osvedčené, že sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu

neosvedčenia existencie obavy z ohrozenia exekúcie, odvolací súd uvedené rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

29. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1 CSP použijú aj na
odvolacie konanie a toto odvolacie konanie sa síce končí, avšak Civilný sporový poriadok v ustanovení

§ 262 ods. 1 predpokladá rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa
končí konanie, t.j. konanie ako celok, nielen čiastkové konanie o určitom procesnom nároku, a preto
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým sa konanie u neho skončí, sa bude vzťahovať aj na náhradu
trov tohto odvolacieho konania.

30. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).