Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/179/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323204307
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4323204307.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., narodenú
XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Levice, so sídlom Ľ. Štúra 53, Levice, dieťa matky C. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale
bytom D., toho času bytom E. XXXX/XX, D., a otca F. B., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H.,

toho času bytom D. XXX, I., zastúpeného JUDr. Natáliou Bajchyovou, advokátkou so sídlom Vojenská
ul. 6208/144, Levice, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca
proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 11P/206/2023-191 zo dňa 20.06.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením zo dňa 20.06.2024 súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok) a žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie takto rozhodol o návrhu otca doručenom Okresnému súdu Levice dňa 14.12.2023,

ktorým sa domáhal zníženia výživného na maloletú A.. Otec žiadal, aby Okresný súd Levice vydal
rozsudok, ktorým zmení rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 10P/23/2019-75 zo dňa 03.12.2019 vo
výroku o výživnom tak, že je povinný prispievať na výživu maloletej A. výživným zníženým zo sumy 100,-
Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne od 05.05.2022, a to vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca
vopred k rukám matky. Otec zároveň žiadal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 1, 2,
3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a ust. § 146 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

4. Dôvodom zastavenia konania súdom prvej inštancie bolo vyhlásenie otca na pojednávaní vo veci
samej dňa 20.06.2024, že svoj návrh berie späť v celom rozsahu, pričom žiadal konanie zastaviť. Kolízny

opatrovník aj matka so späťvzatím návrhu súhlasili.

5.Súdkonštatoval,ževkonaniachpodľaCivilnéhomimosporovéhoporiadkuplatí,žekaždýzúčastníkov
si platí trovy konania sám a žiaden z nich nemá právo na ich náhradu od iného účastníka. Konania podľa
Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, hoci si nebol úplne

istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu, ktorý je rozhodujúci, prečo
sa v danom prípade nevychádza z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako je tomuv sporovom konaní, existujú aj ďalšie dôvody. Jedných z nich je jednoznačnosť nastavenia miery
úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť
návrhy účastníkov a prisúdiť aj viac. Ďalším dôvodom je potom práve skutočnosť, že konanie podľa

Civilného mimosporového poriadku možno začať aj bez návrhu. Táto generálna klauzula je prelomená
v dvoch prípadoch, a to, keď náhradu trov konania možno priznať v prípade, že to ustanovuje zákon a vo
všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to vzhľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé. Vzhľadom na to, že v tomto konaní nejde o konanie, v ktorom by priznanie náhrady trov
konania ustanovoval zákon, ale ani o konanie, v ktorom by ich priznanie bolo vzhľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé, súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. §
365 ods. 1 písm. a) a d) CSP v spojení s ust. § 62 ods. 1 CMP. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa
22.05.2024navrholzmeniťpodanýnávrhaznížiťvýživnézaobdobieodapríla2023domarca2024,kedy

bol príjemcom a poberateľom len invalidného dôchodku na sumu 50,- Eur mesačne. So zmenou návrhu
však súd podľa ust. § 28 ods. 1 CMP nevyslovil súhlas, a z toho dôvodu nie je jasné, ohľadne ktorého
návrhu, či pred návrhom zmeny alebo po návrhu zmeny zastavil súd po späťvzatí návrhu konanie. Bol
toho názoru, že neboli splnené procesné podmienky na zastavenie konania.
Ďalej odôvodnil odvolanie tým, že späťvzatie návrhu v celom rozsahu vykonal na podklade vysloveného

právneho názoru konajúceho súdu prvej inštancie, ktorý nepovažoval za správny. Nesprávny právny
názor súdu spočíval podľa neho v tom, že hoci má závažné problémy a v zmysle odborného lekárskeho
posudku o invalidite zo dňa 21.06.2023 sa mu zvýšila miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10% za ochorenie podžalúdkovej žľazy, z pôvodných 45% za zmyslový postih, spolu na
55%, a to odo dňa 11.04.2023, toto zhoršenie zdravotného stavu, ktoré viedlo k hospitalizáciám a

zvýšenej miere invalidity, na základe ktorých skutočností došlo k zmene pomerov - k zníženiu príjmov,
si podľa názoru súdu zapríčinil sám v dôsledku chronického abúzu alkoholu, resp. etylu uvedeného v
posudku. Na návrh jeho právneho zástupcu, aby sa vyjadril, ako to bolo s užívaním alkoholu, súd vôbec
neakceptoval a tento nepripustil. Za týmto účelom súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie
na zistenie skutkového stavu veci a bez toho, aby disponoval akýmikoľvek odbornými znalosťami z

medicíny,malzato,žechronickýabúzusalkoholujevpríčinnejsúvislostisozhoršenímjehozdravotného
stavu, ktoré si zapríčinil sám. Mal za to, že súd prvej inštancie konal v rozpore zo základným princípom
uvedeným v čl.6 a s ust. § 35 a 36 CMP. Poznamenal, že za potrebné nepovažoval súd zisťovať a
vykonať dokazovanie ohľadne výdavkov na strane matky, ani príjmy a výdavky na strane maloletej a
ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi J.. Za týmto účelom súd od matky nevyžadoval

zdokladovať a predložiť vykonané platby ohľadne nájomného a energií, internetu, TV, stravy a výdavkov
na maloleté deti v súvislosti so školou, ale uspokojil sa len s ústnymi tvrdeniami matky na pojednávaní
ohľadne daných výdavkov a príjmov.
Za nesprávny právny názor súdu pokladal odvolateľ názor aj ohľadne jeho podieľania sa na splácaní
úveru svojej partnerky s tým, že keď má peniaze na splácanie úveru, tak má mať peniaze aj na platenie

výživného, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami. Spolupodieľanie sa na splácaní úveru uvádzal
v rámci dokladovania svojich mesačných výdavkov a potreby bývania, nakoľko takýmto spôsobom
v podstate prispieva svojej partnerke nájomným, ktoré by musel uhrádzať kdekoľvek by býval. Okrem
toho, keď bol na tom finančne zle kvôli zdravotným problémom, tak si s partnerkou museli požičiavať
peniaze, aby podlžnosť na troch nezaplatených splátkach uhradili. Konštatácia súdu, že mal peniaze na

úhradu úveru svojej partnerky nie je správna. Na základe vyššie uvedeného vyslovil súd prvej inštancie
svoj názor, že nezníži výživné na maloletú, teda nevyhovie jeho návrhu.
Uviedol, že sa odvoláva aj voči výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a uložil mu povinnosť pokračovať
v konaní, alternatívne podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a) a § 391 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP mu priznal
nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj trovy odvolacieho konania.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, tak, že otec sa s dcérou nestretáva, nie sú v kontakte,
neplní si voči nej finančné plnenie darmi, osobnými nákupmi a inak, preto vzhľadom na vek maloletej

a životné náklady spoločnosti, je výživné dokonca v súčasnej výške nízke. Uznal, že otec mal závažné
zdravotné problémy, ktoré mu znemožňovali si zabezpečiť riadny príjem, ale v súčasnosti pracuje,
jeho zdravotný stav sa podľa jeho slov ustálil, a teda je žiadúce, aby sa teraz viac pričinil finančným
zabezpečením dcéry, aby jej nič nechýbalo. Doplatenie nezaplateného výživného v čase choroby, môžeaktuálne poslúžiť ako istá kompenzácia už vyšších nákladov potrieb dieťaťa. Uviedol, že nie je v záujme
maloletej odvolaniu vyhovieť a určiť nižšie výživné.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – účastníkom konania (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1

CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§
66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68
CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne, v dôsledku
čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 28 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. V konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd doručí zmenu návrhu na začatie konania
ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 28 ods. 2 CMP, v konaniach, ktoré možno začať len na návrh, súd zmenu návrhu na začatie
konania nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmene návrhu. Po

vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.

Podľa § 29 ods. 1 CMP, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,

súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 ods. 2 CMP, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní
pokračovať.

Podľa § 29 ods. 3 CMP, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych
dôvodov nesúhlasí.

Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti

prípadu spravodlivé.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

10. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o návrhu otca na zníženie výživného
namaloletédieťa.Napojednávaníkonanomdňa20.06.2024otecpodanímurobenýmústnedozápisnice
o pojednávaní vzal návrh na zníženie výživného na maloleté dieťa späť v celom rozsahu, žiadal
konanie zastaviť (čo potvrdil svojim podpisom do zápisnice o pojednávaní) a matka aj kolízny opatrovník

vyjadrili súhlas so späťvzatím návrhu. Súd prvej inštancie následne konanie zastavil a rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie správne zastavil konanie a rozhodol o tom, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Späťvzatie návrhu na začatie konania je prejavom dispozičnej zásady, ktorá v istej, hoci
modifikovanej podobe, platí aj v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku. Najmä pokiaľ
možno začať konanie len na návrh, nemôže byť účastník nútený v tomto konaní ďalej pokračovať
a na základe vlastného procesného úkonu, po splnení zákonných podmienok príde k jeho zastaveniu,
bez meritórneho rozhodnutia. Niektorý z účastníkov môže zabrániť zastaveniu konania v dôsledku

procesného úkonu navrhovateľa tým, že vyjadrí svoj nesúhlas s daným úkonom (so späťvzatím
návrhu). Vôľa navrhovateľa skončiť konanie bez meritórneho rozhodnutia môže byť za určitých okolností
obmedzená verejným záujmom, ktorý verejný záujem dominuje v prípadoch, ak konanie možno začať
aj bez návrhu (ako je tomu aj v predmetnom konaní).

12. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výžive maloletého (§ 111
písm. c) CMP), ktoré zahŕňa i konanie o znížení výživného na maloleté dieťa, ktoré konanie je možné
začať aj bez návrhu. Pokiaľ sa otec rozhodol počas konania vziať návrh v celom rozsahu späť a súd
nevyhodnotil, že je potrebné v ňom pokračovať s ohľadom na okolnosti prípadu a s dôrazom na ochranu
záujmov maloletého dieťaťa (zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa), rozhodol správne

keď konanie zastavil. Vo veciach, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd nie je viazaný tým, čoho
sa navrhovateľ domáha (§ 40 CMP), čo platí aj pre prípad zmeny návrhu navrhovateľom. V prípade
konaní, ktoré sa môžu začať aj bez návrhu, nie je potrebné rozhodovať o zmene návrhu na začatie
konania, t. j. ustanovenie § 28 CMP sa v danom prípade neaplikuje. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odvolateľa, že je nejasné ohľadom ktorého návrhu, či pred

návrhom zmeny, alebo po návrhu súd prvej inštancie konanie zastavil po späťvzatí návrhu na začatie
konania, keďže navrhovateľ vzal podaný návrh späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, čo
vlastnoručným podpisom potvrdil do zápisnice o pojednávaní. Neobstojí preto ani odvolací argument
odvolateľa o nesplnení procesných podmienok na zastavenie konania, keďže súd prvej inštancie
postupoval v zmysle zákonného ustanovenia § 29 CMP a vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal návrh na

začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal konanie zastaviť, so späťvzatím ktorého vyjadrili súhlas
aj ostatní účastníci konania a súd prvej inštancie nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v ňom
pokračovať, konanie zastavil, pričom tomuto procesnému postupu súdu nemožno žiadne pochybenie
vytýkať.
Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, a teda podľa toho, ako sa

navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca (navrhovateľ) zamýšľal, a tým, čo
skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné
predpisy spájajú (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/372/2009).

13. Pokiaľ odvolateľ namietal, že predbežný právny názor vyslovený súdom prvej inštancie nepovažoval

za správny, jeho námietka zostáva bez relevancie, keďže právny názor súdu prvej inštancie pretavený
do jeho rozhodnutia vo veci samej, v prípade podaného odvolania preskúmava odvolací súd v rámci
svojej rozhodovacej právomoci. Súd prvej inštancie má zákonné oprávnenie na prezentovanie svojho
predbežného právneho názoru bez ohľadu na vyjadrený súhlas, či nesúhlas účastníka konania. V danejveci späťvzatím návrhu na začatie konania navrhovateľom v celom rozsahu a následným zastavením
konania, súd prvej inštancie vydaním procesného uznesenia, nerozhodoval meritórne (vo veci samej).

14. Otec podal odvolanie aj proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o trovách konania, ktoré
žiadnym spôsobom neodôvodnil.

15. Rozhodovanie o trovách konania je imanentnou súčasťou rozhodovacieho procesu. V konaniach
podľa Civilného mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v

režime tohto zákona, ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu, ktorý je prítomný v prevažnom
okruhu týchto vecí, nie je možné uplatňovať preventívnu a sankčnú funkciu, ktorá sa uplatňuje pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v konaniach podľa Civilného sporového poriadku. Konania podľa
Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému
navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na jeho návrh, nemožno klásť na ťarchu, ak konanie
vyvolal, hoci si nebol úplne istý, či súd jeho návrh vyhovie. Okrem prítomnosti verejného záujmu je

možné hovoriť aj o ďalších dôvodoch, prečo sa v mimosporových konaniach nevychádza z koncepcie
sankčného mechanizmu trov konania. Jedným z nich je aj jednoznačnosť nastavenia miery úspechu
v týchto konaniach, keďže súd v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy
účastníkov a prisúdiť viac (§ 40 CMP), ďalším dôvodom je práve skutočnosť, že konanie podľa Civilného
mimosporového poriadku možno začať aj bez návrhu (§ 23 ods. 2 CMP).

16. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde
o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka (§ 57 CMP). Všeobecné

pravidlo, podľa ktorého si každý z účastníkov platí trovy konania sám (§ 49 CMP) a žiaden z nich nemá
ani nárok na ich náhradu od iného účastníka, je prelomené v dvoch prípadoch. V prvom prípade náhradu
trov konania možno priznať, ak to ustanovuje zákon, a to v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v
konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali
vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať (§ 53 CMP) a

v druhom prípade vo všetkých konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku, ak je to s ohľadom
na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia §
53 alebo § 55 CMP, súd v meritórnom rozhodnutí rozhodne o trovách tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania (§ 52 CMP).

17. Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
a s jeho rozhodnutím v tejto časti sa plne stotožňuje nezistiac dôvod, pre ktorý by priznanie náhrady
trov konania otcovi bolo spravodlivé, keďže na základe ním učineného úkonu - späťvzatia návrhu na
začatie konania, došlo k zastaveniu konania.

18. Na základe vyššie uvedeného, vyhodnotiac odvolacie námietky otca ako nedôvodné, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za použitia ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne
potvrdil.

19. Ďalšie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie v predmetnej veci za nepodstatné,

nespôsobilé ovplyvniť posúdenie veci, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj
nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však

nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009).

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol za použitia ustanovenia § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov odvolacieho konania, keď podmienky pre prelomenie generálnej klauzuly nevyšli v konaní
najavo. V prejednávanej veci nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z aplikácie ust. §
52 CMP, keď odvolací súd nezistil vo veci okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konanianavrhovateľovi priznať v zmysle § 55 CMP. Odvolací súd neuplatnil moderačné právo pri náhrade trov
konania, keďže to s ohľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za spravodlivé.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).