Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 23, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 53Ek/1021/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120331580
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6120331580.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: AGROCONTRACT Ltd., spol. s r.
o., so sídlom Mikuláš 0, 941 35 Dubník, IČO: 31 448 763, zast.: JUDr. Lucia Kolníková, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Pri Suchom mlyne 6, 811 04 Bratislava- Staré mesto, IČO: 51 898 276
proti povinnému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. D., zast. JUDr. Peter
Martinkovič, LL.M., advokát, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o

vymoženie 24.318,15 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Buriho,
LLM, so sídlom exekútorského úradu Ku Bratke 3, 934 05 Levice, pod sp. zn.: 306EX 512/20, o sťažnosti
povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 25.07.2023
takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1021/2020
zo dňa 25.07.2023 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 25.07.2023 n e p r i z n á v a .

III. Súd návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 01.07.2020 návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 24.318,15 EUR spolu s príslušenstvom,
na základe exekučných titulov - Rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.: 18Cb/13/02-83 zo dňa
15.05.2003, ktorý sa stal právoplatným dňa 18.01.2005 a vykonateľným dňa 21.01.2005, Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.: 6 Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004. Oprávnený podal návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019 Z. z.“).

2. Uznesením sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 15.07.2021 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamietol. Ako argumenty podaného návrhu povinný uvádzal, že dňa 09.06.2005 vydal OS Nové Zámky
poverenie na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku sp. zn. 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003 vydané
KSNitra.NásledneOSNovéZámkyUznesenímsp.zn.:10Er/478/2005-313zodňa22.12.2011exekúciu

v časti 7.758,02 EUR zastavil. Povinný uvádzal, že predmetná exekúcia 306 EX XXX/XX-X vydaná dňa
08.12.2020 je nezákonná a neprípustná. Povinný poukázal na § 9 zákon č. 233/2019 Z. z. Okrem
náhrady súdneho poplatku za návrh podľa ods. 1 oprávnený nemá nárok na náhradu trov spojených
s jeho podaním. V Upovedomení o začatí konania sú uvedené trovy konania vo výške 3.747,62 EUR
a príslušenstvo vo výške 45.931,32 EUR, čo je v zmysle § 9 ods. 3 nezákonné, nakoľko oprávnený
nemá pri repodaji nárok na náhradu iných trov ako súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR. Opätovný

návrh nebol podaný na základe totožného exekučného titulu, výšky istiny. Exekučný titul rozsudok
18Cb/13/02-83 zo dňa 24.11.2004 neexistuje, taktiež istina vo výške 24.318,15 EUR neexistuje. Pokiaľoprávnený v zmysle zákona č. 233/2019 Z. z. nemá nárok na náhradu žiadnych trov len súdneho
poplatku vo výške 16,50 EUR, nie je známe z čoho si súdny exekútor vypočítal odmenu vo výške
8.917,80 EUR resp. 17.835,60 EUR. Rozsudok sp. zn. 18Cb/13/02 zo dňa 24.11.2004 nie je ani nemôže

byť exekučným titulom na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa povinného exekúcia 306EX
512/20-U je nezákonná a neprípustná už z dôvodu, že ako exekučný titul mal byť neexistujúci rozsudok
Krajského súdu Nitra zo dňa 24.11.2004. Nezákonná a neprípustná je aj z dôvodu, že si oprávnený
nárokoval ďalšie trovy, na ktoré v zmysle § 9 zákon č. 233/2019 Z. z. pri repodaji nemá nárok. Uznesením
sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 22.07.2022 súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 15.07.2021 zamietol.

3. Uznesením sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 09.05.2023 súd v poradí druhý návrh povinného na
zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Ako argumenty podaného
návrhu povinný uviedol: že v exekučnom konaní č. 9Er 67/05, EX 87/05, kde vystupovali totožní
účastníci, predmetom ktorej bolo vymoženie istiny 970.293 SKK Okresný súd Nové Zámky dňa

03.03.2005 uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2005 zastavil toto exekučné konanie
s odôvodnením, že návrh bol podaný nedôvodne, keďže pohľadávka oprávneného bola aj s
príslušenstvom v celej výške povinným uhradená pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z
uznesenia zo dňa 26.04.2005, sp. zn. 9Er 67/05-47 jednoznačne vyplýva, že exekúcia bola zastavená
v celom rozsahu na návrh oprávneného z dôvodu, že v čase iniciovania exekučného

konania oprávnený ešte nemal vedomosť o úhrade dlhu. Ako dôkaz povinný predložil Uznesenie 9Er
67/05-27 a Uznesenie 9Er 67/05-47, doklad o zaplatení zo dňa 20.01.2005. Z uznesenia OS Banská
Bystrica sp. zn. 53Ek/1021/2020 o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vyplýva, že súčasné
exekučné konanie, ktorého zastavenia sa týmto návrhom domáha bolo vedené na základe návrhu
oprávnenéhonavykonanieexekúciepodľaosobitnéhopredpisu -tejexekúcie,ktorámalabyťzastavená

Oznámením o ukončení starej exekúcie vedenej pod sp. zn. 10Er 478/05 zo dňa 23.05.2020. Podľa
povinného je potreba zdôrazniť, že od počiatku ide o vymoženie totožnej pohľadávky. Napriek tomu,
že súd v roku 2005 exekučné konanie právoplatne zastavil, nie je zrejmé a ani z jedného listinného
podkladu nevyplýva, z akého dôvodu sa začalo viesť konanie EX 470/2005 keď konanie EX 87/2005
bolo právoplatne zastavené.

4. Podaním zo dňa 26.08.2021 povinný podal ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol,
že stará exekúcia bola vedená u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára pod č.k. EX 470/2005,
a to na základe poverenia č. 5404 32398 zo dňa 09.06.2005 vydaného OS Nové Zámky. Z poverenia
vydaného dňa 09.06.2005 pod č. 5404 032398 je zrejmé a jasné, že exekučným titulom na vykonanie

exekúcie nikdy nebol rozsudok č.k. 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003 vydaný KS Nitra a ani rozsudok č.k.
6Obo/191/2003 zo dňa 24.11.2004 vydaný NS SR. Na vyššie uvedené rozsudky ako exekučné tituly,
na ktoré sa poukazuje v repodaji nebolo dňa 09.06.2005 vydané Okresným súdom Nové Zámky žiadne
poverenie č. 5404 032398 na vykonanie exekúcie. Nakoľko sa podal repodaj na exekúciu, ktorá od
začiatku bola nezákonná, vedená bez poverenia žiada, aby súd nezákonne vedenú exekúciu zastavil.

5. Podaním zo dňa 26.04.2022 podal povinný ďalší návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol,
že z vyjadrenia súdu oprávnený podal znovu návrh, repodaj na základe totožného a vykonateľného
exekučného titulu rozsudku 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003 vydaného KS Nitra a rozsudku 6Obo/191/03
zo dňa 24.11.2004 vydaného NS SR, ktorý sa uvádzal v starej exekúcii vedenej E. F. G. pod EX 470/05

poukazujúc na poverenie č. 5404032398 vydané OS Nové Zámky dňa 09.06.2005. Oprávnený podal
znovu návrh repodaj na taký rozsudok, ktorý sa nestal vykonateľným exekučným titulom, poverenie na
vykonanie takej exekúcie súdom nebolo vydané. Oprávnený poukázal na exekučný titul, ktorý nebol
ani v starej exekúcii vykonateľným exekučným titulom a z hľadiska práva v znovu podaní repodaji už
absolútne nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. V exekúcii vedenej E. F. G. bola exekúcia

vedená na základe poverenia č. 5404 032398 zo dňa 09.06.2005. V poverení vydanom OS Nové Zámky
jevykonateľnýmexekučnýtitulomuznesenieCbOR18/02zodňa22.03.2005anierozsudok18Cb/13/02
zo dňa 15.05.2003 vydaný Krajský súdom Nitra a ani rozsudok 6Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004 vydaný
NS SR. Rozsudok 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003 a rozsudok 6Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004, na ktorý
poukazuje oprávnený, sa nestali v roku 2005 vykonateľnými exekučnými titulmi a repodaj, čiže znova

podanie návrhu sa môže podať len na taký exekučný titul, ktorý zo zákona sa stal vykonateľným, čiže
rozsudky mali byť v poverení č. 5404 032398 zo dňa 09.06.2005 vyznačené za vykonateľné, čo sa však
nestalo. Okresný súd Banská Bystrica vydal poverenie na vykonanie exekúcie na také exekučné tituly,
ktoré zo zákona nikdy nenadobudli vykonateľnosť exekučného titulu a súd zo zákona takúto exekúciumusí zastaviť. Dôkazom o tom, že vykonateľnými exekučnými titulmi nie sú rozsudky, ktoré v repodaji
uvádza oprávnený je poverenie č. 5404 032398 vydané súdom zo dňa 09.06.2005, na ktoré poukázal
i súdny exekútor Mgr. Cipár a z čoho jednoznačne vyplýva, že viedol exekúciu na rozhodnutie, ktoré

nenadobudloprávoplatnosťexekučnéhotitulu,exekúciuviedolnezákonneaneoprávnene.Súdnanávrh
oprávneného v repodaji vydal poverenie na vykonanie exekúcie na také rozsudky, ktoré sa nikdy nestali
vykonateľnými exekučnými titulmi.

6. Uznesením sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 25.07.2023 súd návrh povinného na zastavenie

exekúcie zo dňa 26.08.2021 a zo dňa 26.04.2022 podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Oprávnenému voči povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie. Predmetné uznesenie súd v osobe vyššieho súdneho úradníka odôvodnil tým,
že súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatoval, že tento bol podaný v
zmysle ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, teda po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote,
a takto podaný návrh nemá odkladný účinok. Povinný v ňom môže namietať len skutočnosti, ktoré

nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, tzn. po uplynutí 15
dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. V každom novom návrhu na zastavenie
exekúcie však povinný môže uviesť iba tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho
návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie.
Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí

skutočnosti uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať relevantnými dôkazmi. Neskoršie
návrhy povinného na zastavenie exekúcie už odkladný účinok nemajú, teda exekútor aj napriek
podanému návrhu môže vymáhať nároky špecifikované v poverení na vykonanie exekúcie. Súd po
preskúmaní spisového materiálu zistil, že návrhy povinného na zastavenie exekúcie, doručené na
exekútorský úrad dňa 30.08.2021 a druhý 02.05.2022 sú v poradí ďalšími návrhmi povinného na

zastavenie exekúcie. K danému súd považoval za potrebné uviesť, že povinný môže podať v priebehu
konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, avšak platí, že právne skutočnosti, resp. dôvody na
zastavenie exekúcie musí povinný uplatniť včas. Pravidlom včasného uplatnenia skutočností pri ďalších
podaných návrhoch je, že v poradí druhom a ďalšom podanom návrhu na zastavenie exekúcie môže
povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie

exekúcie; takéto skutočnosti musí povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdiť a osvedčiť. Ide o tzv.
koncentračnú zásadu exekučného konania, ktorá sa prejavuje v tom, že povinný musí uviesť všetky
skutočnosti, ktoré môžu mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré tu boli už v čase od vzniku
exekučného titulu do začatia exekučného konania, a to v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným
účinkom, t. j. v návrhu podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak skutočnosť

tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s
výnimkou skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol povinný uplatniť skôr. Tým sa zvyšuje
zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci
koncentračnej zásady vyjadrenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku pri návrhoch povinného na
zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene zamietne i keď by tu dôvod na

zastavenie exekúcie bol (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku). V tomto smere tiež súd dal
do pozornosti, že koncentračná zásada exekučného konania bola už viackrát uznaná a akceptovaná
aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 149/2022 zo dňa 09. 03.
2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 112/2022 zo dňa 16. 03. 2022, uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS
287/2022 zo dňa 01. 06. 2022). Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhoch na zastavenie exekúcie

nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia
o začatí exekúcie, v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd návrhy povinného na zastavenie
exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodné zamietol. Súd dal povinnému
do pozornosti ustanovenie § 61l ods. 3 druhá veta, v ktorom je vyjadrené taktiež významné pravidlo
vychádzajúce z koncentračnej zásady a síce, že ak súd návrhy na zastavenie exekúcie zamietol z

dôvodu,ženávrhybolipodanéoneskoreneikeďtutakýdôvodje,povinnýmáprávodomáhaťsavrátenia
plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. Ide o tzv. žalobu z „lepšieho práva“, ktorá má za cieľ
odstrániť napätie medzi požiadavkami hmotného a procesného práva.

7. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil

tým, že povinný sa opakovanými návrhmi na zastavenie konania domáhal zastavenia prebiehajúceho
exekučného konania z dôvodov, že vymáhaná pohľadávka už neexistuje, pretože vymáhaný dlh bol
v celom rozsahu zaplatený. V jednotlivých návrhoch na zastavenie exekučného konania, povinný
predložil viaceré listinné dôkazy o tom, že vymáhaný dlh už bol uhradený. Povinný podáva toutocestou sťažnosť voči Uzneseniu, ktorým boli zamietnuté návrhy na zastavenie exekúcie podané dňa
26.08.2021 a dňa 26.04.2022. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom naposledy v decembri 2022
povinný doložil viaceré listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že vymáhaná suma bola uhradená a exekúcia

zastavená. Dodatočne sa podarilo povinnému nájsť doma aj kópiu potvrdenia o úhrade vymáhaného
dlhu, čo povinný doložil do konania. Vyššia súdna úradníčka pri vyhodnocovaní jednotlivých návrhov sa
riadila literou zákona, pričom žiadosti zamietla rýdzo z procesného dôvodu, a to potreby rešpektovať
koncentračnú zásadu, pričom odkázala na ust. § 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku. V zmysle
tohto ustanovenia by mohol povinný následne žalobou sa domáhať vrátenia plnenia voči oprávnenému.

Takýto postup síce môže byť rigorózne vzaté zákonný, no v skutočnosti významným spôsobom ohrozuje
povinného výkonom exekúcie predajom bytu – v ktorom povinný žije. Je potrebné vziať do úvahy
skutočnosť, že výkonom exekúcie, a teda predajom nehnuteľnosti, proces ktorého už začal, keďže
došlo k obhliadke nehnuteľnosti za účelom stanovenia jej všeobecnej hodnoty, by došlo k ohrozeniu
bytovej otázky povinného a to len z dôvodu procesnej formality – nedodržania zásady koncentrácie.
Javí sa ako neprimerane prísne nezaoberať sa argumentmi o nedôvodnosti podstaty exekučného

konania len z dôvodu procesnej koncentrácie. Do konania boli doložené podklady, ktoré preukazujú, že
vymáhaný dlh bol uhradený. Žiaľ VSÚ sa s týmito dôvodmi vôbec nezaoberala, pretože považovala za
postačujúce poukázať na nedodržanie zásady koncentrácie, ktorá ale podľa jeho názoru nemôže mať
prednosť pred skúmaním samotnej podstaty dôvodnosti exekučného konania. Inak povedané, ak aj v
neskoršom štádiu povinný preukáže, že dlh bol uhradený, súd by sa mal zaoberať dôvodnosťou trvania

ďalšiehoexekučnéhokonaniaanezamietaťžiadosťlenzprocesnýchdôvodov,zvlášťaktýmreálnehrozí
povinnému škoda. Je potrebné zdôrazniť, že od počiatku, t.j. od roku 2005 doposiaľ ide o vymoženie
totožnej pohľadávky. Napriek tomu, že súd v roku 2005 exekučné konanie právoplatne zastavil, nie
je zrejmé a ani z jedného listinného podkladu nevyplýva, z akého dôvodu sa začalo viesť konanie
EX 470/2005, keď konanie EX 87/2005 bolo právoplatne zastavené. Povinný do konania predložil aj

potvrdenie o úhrade dlhu, ktoré predložil síce v neskoršom štádiu konania, ale len z dôvodu, že ho nemal
k dispozícii včas. Navyše poverenie, na základe, ktorého sa začalo exekučné konanie EX 470/2005
sa týka exekučného titulu CbOR 18/02 zo dňa 22.03.2005, avšak toto zjavne nemôže byť správny
exekučný titul, keďže sa jedná o rozhodnutie o vymenovaní likvidátora spoločnosti AGROCONTRACT
Ltd., spol. s r.o. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať toto exekučné konanie v žiadnom prípade

za zákonné, a preto nie je možné považovať za zákonné aj nadväzujúce súčasné exekučné konanie.
Upovedomenie o začatí exekúcie EX 470/2005-19, ktoré bolo zastavené ex offo v súlade so Zákonom č.
233/2019 Z.z. bolo vydané na základe poverenia, ktoré sa ale netýka poverenia na vykonanie exekúcie z
exekučného titulu, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť istinu s príslušenstvom, ale týka sa uznesenia,
ktorým sa len zrušila obchodná spoločnosť AGROCONTRACT Ltd., spol. s.r.o. s likvidáciou, a bol

vymenovaný likvidátor. Inak povedané, nejde o exekučný titul – rozsudok 18Cb 13/02 z 15.05.2003, ale
o uznesenie z 22.03.2005. Povinnému sa táto situácia nejaví ako náhoda, práve naopak. V každom
prípade, súčasne vedená exekúcia, je pokračovaním starej exekúcie, tej vedenej pod č. EX 470/2005,
na základe poverenia, ktoré nebolo vydané na vykonateľný rozsudok, ktorým bol povinný zaviazaný
uhradiť dlh. Gro tejto argumentácie s prílohami a dôkazmi, na ktoré povinný odkazuje sú doložené v

súdnom spise, a preto žiada, aby sa nimi súd riadne zaoberal, pretože tvoria podklad k súčasnému
exekučnému konaniu. Záverom poukázal na to, že zmyslom súdnej ochrany je poskytnúť účastníkom
konania právnu ochranu ich subjektívnych práv, a to nielen ex post, ale aj preventívne, ak hrozí zásah
a vznik ujmy do týchto práv. Keďže spoločnosť oprávneného je v likvidácii, v prípade výkonu exekúcie
predajom bytu, by sa povinný dostal do situácie, kedy by si síce právne mal možnosť sa domáhať

svojichprávvzmyslevyššiecitovanéhoustanovenia§61lExekučnéhoporiadku,avšakpraktickybyjeho
vymožiteľnosť bola blízka nule, navyše by hrozilo niekoľkoročné súdne konanie, ktoré určite nemôže byť
efektívnym riešením pre povinného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto navrhol, aby súd rozhodol
tak, že napádané uznesenie vyššej súdnej úradníčky zruší a rozhodne o sťažnosti tak, že exekučné
konanie v celom rozsahu zastaví.

8. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že napadnuté
uznesenie považuje za zákonné a vecne správne. Nemožno považovať rešpektovanie koncentračnej
zásady za neprimerane prísne. Povinnému totiž zákon priznáva v prípade oneskorene podaného
návrhu, ktorý by bol dôvodný, oprávnenie v takomto prípade domáhať sa vrátenia plnenia žalobou voči

oprávnenému. Nad rámec uvedeného oprávnený uviedol, že dôvod na zastavenie exekúcie (v prípade
včasného podania návrhu povinným) nie je daný. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Okresného súdu
v Nových Zámkoch sp. zn. 10 Er 478/05 z 25.08.2005, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 25CoE 49/2005 z 28.04.2006. V tomto rozhodnutí sa už súd zaoberal argumentmi adôkazmi povinného o údajnej neexistencii vymáhanej pohľadávky. Vyslovil v ňom jednoznačný právny
názor, že povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by došlo k zániku jeho dlhu voči
oprávnenému: „Súd dospel k záveru, že námietky povinného proti exekúcii nie sú dôvodné... súd

považuje vo vzťahu k tejto exekúcii úkony jedného z konateľov oprávneného H. E. za neúčinné. H.
E. totiž za oprávneného uznal dlh voči povinnému v rozsahu 2 890 000,- Sk, čo bolo spísané vo
forme notárskej zápisnice notárky JUDr. Ireny Bošanskej so sídlom Bratislava, Budatínska 1, N 10/2005
Nz 2285/2005 NCRIs 2229/2005 zo dňa 19.1.2005. Následne dňa 27.1.2005 H. E. za oprávneného
uzatvoril s povinným dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenú podľa § 581 ods. 3 OZ,

keď malo dôjsť k vzájomnému započítaniu vo výške 1 374 084,- Sk a to pohľadávky oprávneného
priznanej vyššie uvedeným exekučným titulom a pohľadávky povinného priznanej vyššie uvedenou
notárskou zápisnicou. Ide o zjavnú kolíziu záujmov oprávneného ako obchodnej spoločnosti a dvoch
jej konateľov ako fyzických osôb, ktoré majú povinnosť realizovať peňažné plnenie pre oprávneného na
základe jedného vykonateľného exekučného titulu. V dôsledku toho súd nemôže prihliadnuť na úkony,
ktoré za oprávneného vykonal H. E. a ktorými sú vyššie uvedená notárska zápisnica zo dňa 19.1.2005

a dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 27.1.2005. Povinný žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že by medzičasom došlo k zániku jeho dlhu voči oprávnenému, niektorým
zo zákonných spôsobov, prípadne, že by uviedol existenciu skutočností uvedených v § 50 ods. 1
Exekučného poriadku...“

9. Súdny exekútor sa k sťažnosti povinného vyjadril, pričom uviedol nasledovné: V exekučnom
konaní 306 EX 512/2020 došlo k obhliadke nehnuteľnosti na základe upovedomenia o čase a mieste
oceňovania, ktoré bolo riadne doručené povinnému dňa 28.04.2023, avšak v daný deň, kedy za
prítomnosti znalca a zamestnanca exekútorského úradu bola vykonaná návšteva povinného za účelom
oceňovania nehnuteľnosti ju tento odmietol sprístupniť a tým neumožnil súdnemu znalcovi vykonať

obhliadku za účelom vypracovania znaleckého posudku. S otázkou úhrady vymáhanej pohľadávky
sa vysporiadal Okresný súd Nové Zámky v texte odôvodnenia uznesenia zo dňa 25.08.2005 č. k.
10Er/478/05-39 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.04.2006 pod č. k. 25CoE
49/2005 – 110, kde súd zaujal stanovisko k úhrade pohľadávky oprávneného povinným v exekučnom
konaní EX 470/05, kde uviedol na strane 4 a 5: „Vo vzťahu k tejto exekúcii považuje úkony jedného z

konateľov oprávneného H. E. za neúčinné. H. E. za oprávneného uznal dlh voči povinnému v rozsahu
2. 890 100 Sk, čo bolo spísané vo forme notárskej zápisnice notárky doktorky JUDr. Ireny Bošanskej
so sídlom v Bratislave NCRIs 2229/2005 zo dňa 19.01.2005. Následne dňa 27.01.2005 H. E. za
oprávneného uzatvoril s povinným dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok uzatvorenú podľa §
581ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď malo dôjsť k vzájomnému započítaniu vo výške 1.374.084 Sk

(vystavený príjmový doklad zo dňa 20.01.2005), a to pohľadávky oprávneného priznanej exekučným
titulom a pohľadávky povinného priznanej vyššie uvedeného notárskou zápisnicou. Ide o zjavnú kolíziu
záujmov oprávneného ako obchodnej spoločnosti a 2 jeho konateľov ako fyzických osôb, ktoré majú
povinnosť realizovať peňažné plnenie pre oprávneného na základe jedného vykonateľného exekučného
titulu, v dôsledku toho súd v exekúcii nemôže prihliadať na úkony, ktoré za oprávneného vykonali

H. E. a ktorými sú vyššie uvedená notárska zápisnica zo dňa 19.01.2005 a dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok zo dňa 27.01.2005. Povinný žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal,
že by medzičasom došlo k zániku jeho dlhu voči oprávnenému niektorým zo zákonných spôsobov
prípadne by uviedol existenciu skutočností uvedených v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.“ S otázkou
zle uvedeného exekučného titulu v poverení sa vysporiadal Okresný súd v Banskej Bystrici v uznesení

č. k. 53Ek/1021/2020 zo dňa 22.07.2022 kde na strane 3 až 4 uviedol „z pripojeného spisu Okresného
súdu Nové Zámky sp. zn. 10Er/478/2005, v ktorom bola vedená exekúcia súdnym exekútorom Mgr.
Vladimírom Cipárom súd zistil, že na poverení vydanom Okresným súdom Nové Zámky je skutočne
ako vykonateľné rozhodnutie uvedené uznesenie Okresného súdu v Nových Zámkoch č. k. CbOR
18/02 zo dňa 22.03.2005. Uvedené ale súd považuje za zrejmú chybu v písaní poverenia. Zo žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií zo dňa 12.05.2005 je zrejmé, že súdny exekútor žiadal
udeliť poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 18Cb/13/02-83 zo dňa 15.05.2003 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6 Obo191/03 zo dňa 24.11.2004. Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2005 vyplýva, že
oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11.05.2005 domáhal vykonania exekúcie

na základe exekučného titulu a to rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 18Cb/13/02-83 zo dňa
15.05.2003 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 6 Obo/191/03 zo dňa
24.11.2003. V spise založené exekučné tituly (na č.l. 4 - 6 a č.l. 11 - 14 ) pripojeného spisu sú práve
a jediné rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 18 Cb /13/02 - 83 zo dňa 15.05.2003 a rozsudokNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004. Na č.l. 9 až 10
pripojenéhospisujeajuznesenieOkresnéhosúduNitrač.k.CbOR/18/02-65zodňa22.03.2005,ktorým
bolo rozhodnuté, že obchodná spoločnosť AGROCONTRACTLtd. Spol. s.r.o. sa zrušuje likvidáciou a

vymenúva I. A. J. a I. K. L. za likvidátorov spoločnosti. Uvedené rozhodnutie (rozhodnutie Okresného
súdu Nitra a nie rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky ako je uvedené v poverení) tak bolo k
návrhu na vykonanie exekúcie pripojené ale, iba na preukázanie oprávnenia konať I. A. J. a I. K. L.
za oprávneného, nie ako exekučný titul. Uvedené rozhodnutie ani nemôže byť exekučným titulom (keď
Okresný súd Nové Zámky uvedené uznesenie ani nevydal), keď nezaväzuje osobu povinnú na plnenie,

či na inú povinnosť. Súd tak dospel k záveru, že jedine zrejme chybou v písaní sa do poverenia pre
súdneho exekútora (č. l. 18 pripojeného spisu) ako exekučný titul uviedlo práve rozhodnutie o zrušení
spoločnosti likvidáciou. Uvedená chyba je zrejmá aj zo skutočnosti, že hoci v poverení je uvedená
vymáhaná povinnosť o zaplatenie 970.293 SK s príslušenstvom plus trovy exekúcie, uvedenú povinnosť
uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. CbOR 18/02 – 65 zo dňa 22.03.2005 neukladá. Uvedená zrejmá
chyba v písaní poverenia ale nemá vplyv na tú skutočnosť, že súdny exekútor Mgr. Vladimír Cipár

viedol exekúciu pod sp. zn. Ex 470/2005 (Okresný súd Nové Zámky pod sp. zn. 10Er/478/2005) na
vymoženie pohľadávky priznanej oprávnenému exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudok Krajského
súdu v Nitre č.k. 18Cb/13/02-83 zo dňa 15.05.2003, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.01.2005 v
spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Obo/191/03 zo dňa 24.11.2003
a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 6 Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004,

ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21.01.2005. Uvedené je zrejmé hneď aj z prvého rozhodnutia
exekučného súdu, ktorý v uznesení číslo konania 10Er/478/2005-39 zo dňa 25.08.2005 (č. l. 39 až
44 pripojeného spisu), ktorým námietky povinného proti exekúcii zamietol, uviedol v 1. odseku ako
vykonateľný exekučný titul rozsudok Krajského súdu v Nitre 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003. Rovnako
tak všetky ďalšie podania povinného ako aj rozhodnutia súdu uvádzajú ako exekučný titul rozsudok

Krajského súdu v Nitre č.k. 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003 a nie uznesenie Okresného súdu Nové
Zámky č.k. CbOR 18/02-65 zo dňa 22.03.2005, ktoré ani neexistuje. Na základe vyššie uvedeného má
exekútor za to, že k dnešnému dňu sa už súdy vysporiadali so všetkými tvrdeniami, ktoré boli zo strany
povinného uvedené v sťažnosti, a preto nič nebráni tomu, aby sa riadne pokračovalo v konaní a to
opakovaným vykonaním obhliadky za účelom vypracovania znaleckého posudku a následným predajom

nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného formou dražby.

10. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

11. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

13. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

14. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

18. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, aka) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu

neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

19 Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

20. Podľa ust. § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalšíchnávrhochnazastavenieexekúciemôžepovinnýnamietaťlenskutočnosti,ktorénastalipopodaní

predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

21. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie

exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie
je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

22. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

23. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to,

že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Napriek zneniu
§ 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentované
v sťažnosti, súd nad rámec dodáva:

24. V právnej úprave exekučného konania platnej od 01.04.2017 je stanovený nový spôsob obrany

povinného proti nedôvodnej, resp. neprípustnej exekúcii s tým, že sú stanovené pevné rámce, v akých
sa má relevantná obrana pohybovať. Zákonodarca ponechal povinnému v tomto smere iba jeden
právny prostriedok obrany, a to návrh na zastavenie exekúcie, ktorý síce môže podať i opakovane,
ale s rozličnými účinkami a zároveň s možnosťou opakovaného podávania takýchto návrhov určil vo
väzbe na efektívnosť exekučného konania, že povinný v každom jednom návrhu na zastavenie exekúcie

musí riadne po skutkovej a právnej stránke vyšpecifikovať dôvody nedôvodnosti, resp. neprípustnosti
exekúcie, nakoľko ich už následne nebude môcť relevantne podať. Stanovil tak preto, aby exekučný
súd vedel, čo je predmetom obrany a vedel kam má smerovať svoju procesnú činnosť. Ak teda existuje
relevantný dôvod zastavenia exekúcie k určitému dôležitému časovému medzníku v rámci exekúcie, je
ho povinný povinný predložiť súdu na posúdenie, lebo ináč na neho neprihliadne, nech by bol akokoľvek

relevantný.

25. V novom ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada
rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom
stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky

relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne
neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodarca
v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že
exekučné konanie nemá byť konaním, v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť

judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. Tento nárok má byť vymožený čo najskôr v súlade
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a preto, ak chce povinný iniciovať exekučný spor, zákonodarca mu na
to stanovil určité limity a pre prípadné prekročenia nedodržania týchto medzí zároveň stanovil, ako másúd (61k ods. 2 Exekučného poriadku), resp. povinný (61l ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku)
postupovať.

26. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje
v tom, že nové tvrdenia a dôkazy nemožno účinne podať. Sťažnostné konanie je v zásade jediným
opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom
podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania
i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané

sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie
exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ
namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t.
j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné
konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť
povinným novonastolené právne a skutkové otázky.

27. So zreteľom na uvedené je súd toho názoru, že vyšší súdny úradník postupoval správne, keď
napadnutým uznesením návrhy povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

28. Súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam nad rámec udáva:

29. Pokiaľ ide o opakovanú argumentáciu povinného, že pohľadávka oprávneného z exekučného titulu
bola v plnej výške uhradená a exekúcia vo veci bola právoplatne zastavená, v tejto súvislosti súd uvádza,
že exekúcia v predmetnej veci naďalej pokračuje, vo veci sa naďalej vymáha oprávneným uplatnený
nárok. Pokiaľ ide o upovedomenie o zastavení starej exekúcie, na základe ktorej sa povinný zrejme

domnieva, že exekúcia bola s konečnou platnosťou zastavená súd udáva, že zákonom č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“) dal zákonodarca možnosť oprávnenému aj v prípade, že dôjde k zastaveniu starej exekúcie,
domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky, a to prostredníctvom opätovného návrhu. Preto
oprávnený môže podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pokiaľ bolo predchádzajúce exekučné

konanie ukončené jedným zo spôsobov stanovených v ZoUNEK-u a nebola vymožená pohľadávka
oprávneného, pričom § 9 ods. 2 ZoUNEK zároveň uvádza, že pohľadávka oprávneného vymáhaná
v starej exekúcii sa po skončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako ubehne rok. Oprávnený
túto zákonom stanovenú možnosť využil a podal návrh na vykonanie exekúcie v časti nároku, ktorý
v pôvodnom konaní vymožený nebol. Povinný ako dôkaz predložil súdu uznesenie Okresného súdu

Nové Zámky sp. zn. 9Er/67/05 – 27 zo dňa 03.03.2005 ktorým súd exekúciu zastavil.

30. Z pripojených exekučných spisov Okresného súdu Nové Zámky mal súd preukázané nasledovné
skutočnosti:
- sp. zn. 9Er/67/2005 : Exekučným titulom bol rozsudok Krajského súdu Nitre sp. zn. 18Cb/13/02-83 zo

dňa 15.05.2003, kde žalovanými boli 1/ A. B., Nové Zámky, Nábrežná 23 (povinný) a H. E., Dubník, dvor
Mikuláš 630 a rozsudok NS SR 6Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004 kde rovnako vystupovali účastníci na
strane žalovaných A. B. (povinný) a H. E.. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle ust.
§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku boli konateľmi oprávneného 1/ I. A. J., 2/ I. K. L., 3/ H. E., dvor
E. XX a 4/ A. B. (povinný) s tým, že každý z nich bol oprávnený konať v mene spoločnosti samostatne.

Návrh na zastavenie exekúcie v mene oprávneného podal H. E., ako dôvod uviedol, že pohľadávka
oprávneného bola aj s príslušenstvom v celkovej výške povinným uhradená pred podaním návrhu
na vykonanie exekúcie (dňa 20.01.2005). Za oprávneného teda konala osoba povinná z exekučného
titulu v 2/ rade, ktorej záujmy boli v rozpore so záujmami oprávneného. Uznesením Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 9Er/67/05-27 zo dňa 03.03.2005 teda došlo zo strany súdu k zastaveniu exekúcie

na návrh konateľa oprávneného, dôvodom zastavenia exekúcie však bol dispozitívny procesný úkon
oprávneného v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku „zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie“. Súd v predmetnom konaní teda nezastavil konanie z dôvodu splnenia
vymáhanej povinnosti, touto okolnosťou sa súd nazaoberal.
sp. zn. 10Er/478/05 : V predmetnom exekučnom konaní sa vymáhal nárok totožný v konaní ako

v konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/67/2005 t.j. na základe totožných exekučných titulov. K návrhu na
vykonanie exekúcie bolo naviac doložené rozhodnutie Okresného súdu Nitra sp. zn. CbOR 18/02-65 zo
dňa 22.03.2005, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení obchodnej spoločnosti s likvidáciou a za likvidátora
spoločnosti bol vymenovaný I. A. J., ktorý splnomocnil JUDr. Dušana Ivana, advokáta na podanie návrhuna vykonanie exekúcie. Do poverenia na vykonanie exekúcie sa premietlo uvedené rozhodnutie, avšak
nič to nemení na skutočnosti, že oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie predložil ako exekučný
titul rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 18Cb/13/02 zo dňa 15.05.2003, rozsudok NS SR sp. zn.

6Obo/191/03 zo dňa 24.11.2004. V predmetnom konaní podal povinný A. B. námietky proti exekúcii
a trovám exekúcie z dôvodu že pohľadávka, ktorá je predmetnom exekúcie zanikla dňa 27.01.2005,
a to na základe dohody o vzájomnom započítaní uzatvorenej v zmysle ust. § 581 ods. 3 OZ medzi
obchodnou spoločnosťou – oprávneným v zastúpení konateľom spoločnosti H. E. (osobou povinnou
z exekučného titulu) a povinným. Okresný súd v Nových Zámkoch sa v uznesení č. k. 10Er/478/05-39

zo dňa 25.08.2005 náležite vysporiadal s námietkami povinného proti exekúcii a zdôraznil, že v spore
medzi žalobcom – spoločnosťou proti žalovanému – konateľovi tejto spoločnosti, nemôže žalovaný
úspešne vziať žalobu späť, ktorú podala právnická osoba obchodná spoločnosť, pretože aj keď je
štatutárnym orgánom žalobcu, sú záujmy žalobcu a žalovaného v konaní rozdielne. H. E. nemôže účinne
vykonávať úkony za oprávneného v exekúcii. Čo sa týka dohody o započítaní, ide o zjavnú kolíziu
záujmov oprávneného ako obchodnej spoločnosti a dvoch jeho konateľov ako fyzických osôb, ktoré majú

povinnosť realizovať peňažné plnenie pre oprávneného na základe jedného vykonateľného exekučného
titulu. V dôsledku toho súd v exekúcii nemôže prihliadnuť na úkony, ktoré za oprávneného vykonal H.
E. a ktorými sú uvedená notárska zápisnica zo dňa 09.01.2005 a dohoda o vzájomnom započítaní
pohľadávok zo dňa 27.01.2005.

31. S poukazom na argumentáciu povinného teda súd udáva, že s námietkami povinného ohľadom
splnenia vymáhanej povinnosti sa náležite vysporiadali súdy v pôvodných exekučných konaniach,
s ktorými sa súd v predmetnej exekúcii stotožňuje. Naviac predložený príjmový pokladničný (bez
uvedenia čísla) a opatrený pečiatkou spoločnosti ktorou sám povinný ako konateľ spoločnosti
disponoval nie je podľa názoru súdu relevantným dokladom preukazujúcim splnenie povinnosti zo strany

povinného v prospech oprávneného za situácie, keď na jednej strane sa povinný dovolával zastavenia
exekúcie z dôvodu úhrady záväzku, na druhej strane splnením záväzku formou započítania v spolupráci
s druhým konateľom (osobou rovnako zaviazanou z exekučného titulu).

32. So zreteľom na uvedené skutočnosti súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 53Ek/1021/2020 zo dňa 25.07.2023 zamietol.

33. Povinní podaním zo dňa 30.07.2024 doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02.08.2024, podaním
zo dňa 02.08.2024 doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.08.2024 a podaním zo dňa 05.08.2024
doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.08.2024 podal vo veci opätovné návrhy na zastavenie

exekúcie, ktoré budú v ďalšom konaní predmetnom posúdenia zo strany vyššieho súdneho úradníka.

34. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

36. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného

advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

37.Otrováchsťažnostnéhokonaniasúdprvejinštancierozhodovalspoukazomnaust.§255ods.1CSP
v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť povinného
zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti sťažnostný súd priznal oprávnenému ako úspešnej

strane. Nakoľko si však oprávnený žiadne trovy konania v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti
povinného neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vychádzajúc z ustanovení
Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie
je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii
oprávneného, aký nárok voči povinnému si uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci)

rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom
konaní uplatnený. V tejto súvislosti súd udáva, že Exekučný poriadok neukladá ex offo povinnosť
rozhodovať o trovách konania v prípadoch, kedy rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Okrem iného platí, že exekučný súd nemá vo svojom postavení zákonnú povinnosť rozhodovať otakom procesnom nároku, ktorý v zásade nebol účastníkmi konania riadne a včas uplatnený. Nakoľko
si teda oprávnený nárok na náhradu trov v súvislosti s vyjadrením k podanej sťažnosti povinného
neuplatnil, súd mu ho nepriznal. Exekučný poriadok neukladá účastníkovi povinnosť uplatniť si trovy

konania, ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie.
Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (podľa ustanovenia §
199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie
povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže.

38. Podaním zo dňa 16.04.2023 doručeným súdu dňa 19.04.2023 podal povinný žiadosť o prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci 53Ek/1021/2020 t.j. do rozhodnutia súdu o podanej
sťažnosti, nakoľko v poverení zo dňa 17.08.2020 označený exekučný titul rozsudok 18Cb/13/02 vydaný
Krajským súdom Nitra zo dňa 15.05.2023 bol v plnej výške uhradený a exekúcia na uvádzaný rozsudok
ako exekučný titul bola právoplatne zastavená.

39. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

40. So zreteľom na uvedený návrh súd udáva, že nakoľko dnešným dňom súd rozhodol o podanej

sťažnosti povinného, návrh na prerušenie konania v predmetnej veci sa stal bezpredmetným. Naviac
v návrhu na prerušenie konania povinný neuvádzal žiaden z dôvodov uvedených v ust. § 162 a ust. §
164 CSP, pre ktoré možno konanie prerušiť. Je nelogické žiadať o prerušenie toho istého exekučného
konania, v ktorom sa povinný domáha rozhodnutia o podanej sťažnosti, nakoľko v dôsledku jeho
prerušenia by súd v konaní nemohol pokračovať, teda ani rozhodnúť „vo veci samej“.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).