Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Ek/16/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124201087
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Turzová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6124201087.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36
284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, do 06. 10. 2008 trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., o vymoženie pohľadávky vo výške
208,53 EUR, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ján Debnár, exekútorský úrad so sídlom Krné 84,
962 12 Detva, pod sp. zn. 199 EX 15/24, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného

súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/16/2024 zo dňa 27. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
12Ek/16/2024 zo dňa 27. 06. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/16/2024 zo dňa 27. 06. 2024 vyššia
súdna úradníčka rozhodla tak, že: „I. Súd exekúciu podľa §61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku

z a s t a v u j e. II. Súd oprávnenému u k l a d á povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie vo výške 120,- EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ Svoje rozhodnutie odôvodnila
tým, že v priebehu konania exekučný súd na základe Oznámenia o zrušení exekučného titulu zo dňa
28. 02. 2024 zistil, že exekučný titul bol zrušený z dôvodu zániku verejného zdravotného poistenia
povinného na území Slovenskej republiky dňom 06. 10. 2008 a teda z dôvodu, že došlo k ukončeniu
poistného vzťahu. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na skutočnosť, že zrušenie exekučného

titulu spôsobuje neprípustnosť vedenia exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu, vyššia súdna úradníčka
exekúciu v celom rozsahu zastavila. Čo sa týka rozhodovania súdu o trovách súdneho exekútora, na
tomto mieste vyššia súdna úradníčka konštatovala, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi
odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania
za predpokladu, že tieto neboli kryté paušálnymi výdavkami. V exekučnom konaní sa v súvislosti s
otázkou platenia trov exekútora uplatňuje základné pravidlo, podľa ktorého tieto trovy platí povinný. Z

uvedeného pravidla existuje výnimka, v zmysle ktorej platí trovy exekútora oprávnený v prípadoch, ak
sa exekučné konanie končí inak, ako uspokojením pohľadávky oprávneného. V tejto súvislosti možno
hovoriť o tých prípadoch, ak súdnemu exekútorovi prináleží vydať v konaní upovedomenie o zastavení
exekúcie z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku a o prípadoch, ak o zastavení exekúcie
rozhodne exekučný súd podľa § 61k Exekučného poriadku a zároveň dôjde k naplneniu ďalšieho
zákonného predpokladu, že dôvod zastavenia je možné pričítať práve oprávnenému. Úlohou súdu je

teda preskúmať, či mal oprávnený k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania
(zastavenie exekúcie) predvídať, a či preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom
(napr. uznesenia Ústavného súdu IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010). V predmetnej veci došlo k zrušeniu
exekučného titulu z dôvodu zániku verejného zdravotného poistenia, keďže po začatí exekučného
konania boli oprávneným dňa 20. 02. 2024 overené skutočnosti preukazujúce stratu trvalého pobytu
povinného na území SR dňa 07. 10. 2008. Vyššia súdna úradníčka lustráciou v Registri obyvateľov

SR zistila, že povinný mal evidovaný pobyt na území SR do 06. 10. 2008, pričom uvedené zistenia
potvrdzuje aj sám oprávnený. Oprávnený si skutočnosť, t.j. existenciu trvalého pobytu povinného naúzemí SR, resp. jeho zánik tak mal overiť ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ
oprávnený ako sám uvádza, že skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia
boli overené a preukázané samotným oprávneným až dňa 20. 02. 2024, čo predstavuje značný časový

odstupodokamihu,kedydošlokzánikuverejnéhozdravotnéhopoistenia,vyššiasúdnaúradníčkadôvod
zastavenia exekúcie v posudzovanej veci pričítala práve oprávnenému, ktorý mal, resp. mohol zánik
trvalého pobytu u povinného na území SR zistiť už skôr a teda najmä pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie. Vyššia súdna úradníčka zároveň zdôraznila, že k zániku trvalého pobytu povinného došlo
ešte v roku 2008, v dôsledku čoho exekučný titul nemal byť oprávneným ani vydaný. Ak je oprávnený

toho názoru, že k zrušeniu exekučného titulu došlo zavinením povinného z dôvodu nesplnenia si
oznamovacej povinnosti poistenca podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, pričom v
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie exekučného súdu (sp. zn. 80Ek/958/2020), súd v prvom rade
uvádza, že sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo pre exekučný súd v tomto exekučnom konaní
záväzné. Exekučný súd však toto rozhodnutie nemohol vziať na zreteľ, keďže bolo založené na inom
skutkovom základe, a to, že k zrušeniu exekučného titulu došlo v dôsledku dodatočného doručenia

dokladov povinným preukazujúcich zamestnanie a zdravotné poistenie v zahraničí. V posudzovanej veci
oprávnený až dňa 20. 02. 2024 na základe vlastných zistení, ktoré podľa názoru exekučného súdu
mohol a mal vykonať ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. pred dňom 03. 01. 2024,
mal za preukázané, že trvalý pobyt povinného na území SR zanikol dňom 06. 10. 2008. Vychádzajúc
z uvedeného možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné v tomto prípade pričítať

oprávnenému, keďže exekučný titul zrušil na základe zistenia a overenia skutočností preukazujúcich
zánik verejného zdravotného poistenia povinného až po začatí exekučného konania. S poukazom na
skutočnosť, že exekúcia bola zastavená z dôvodu zrušenia exekučného titulu a dôvod na zastavenie
exekúcie možno pričítať oprávnenému, vyššia súdna úradníčka postupovala podľa § 199c Exekučného
poriadku, a to tak, že náhradu paušálnych výdavkov súdnemu exekútorovi vo výške 120 EUR (100 EUR

+ DPH 20%), ktorá pozostáva z paušálnych výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom
od 01.01.2024 priznal, a povinnosť ich náhrady uložila oprávnenému.

2. Proti výroku II. uznesenia vyššej súdnej úradníčky podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť
oprávnený. Oprávnený má zato, že súd nesprávne určil subjekt, ktorý je povinný platiť trovy exekúcie.

Oprávnený pristúpil k overeniu trvalého pobytu povinného z vlastnej iniciatívy, prostredníctvom registra
fyzických osôb v rámci projektu implementácia – Strata trvalého pobytu v Slovenskej republike – aktívny
poistenec. Zistená strata trvalého pobytu povinného a následné ukončenie poistného vzťahu bolo
vykonané dňa 20. 02. 2024. Oprávnený v súčasnosti eviduje cca 60.000 exekučných konaní, ktoré
vedie voči dlžníkom. Nie je možné overovať zo strany zdravotnej poisťovne, či náhodou niektorí z jej

dlžníkov nestratil trvalý pobyt na území SR. Práve z tohto dôvodu sú poistenci povinní každú zmenu,
ktorájerozhodujúcaprezánikverejnéhozdravotnéhopoisteniahlásiťdoôsmichdní.Pokiaľbysipovinný
riadne splnil svoju oznamovaciu povinnosť, k začatiu exekúcie by vôbec nemuselo dôjsť. Oprávnený
zastavenie exekúcie sám nezavinil. V čase uplatnenia si práva nemal žiadne informácie ani doklady,
ktoré by preukazovali skutočnosti rozhodujúce pre zánik zdravotného poistenia v Slovenskej republike.

Oprávnený považuje za dôležité uviesť, že pre rozhodnutie koho zaťažiť platením trov exekúcie, musí
byť rozhodujúci dôvod, pre ktorý oprávnený navrhol zastaviť exekúciu. V tomto prípade oprávnený
navrhol zastavenie exekúcie pre správanie povinného, takže je na mieste, aby trovy exekúcie hradil
práve povinný.

3. Súdny exekútor vo vyjadrení k podanej sťažnosti uviedol, že so sťažnosťou nesúhlasí.

4. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho
súdneho úradníka.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.7. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

8. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi
náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.

10. Podľa § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako

pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.

11. V dôsledku sťažnosti podanej proti výroku II. napadnutého uznesenia zo strany oprávneného súd
prvej inštancie vec prejednal v medziach daných ustanoveniami §§ 239 a nasl. CSP, preskúmal dotknuté

uznesenie v napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nebola podaná dôvodne.

12. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, vzhľadom na predchádzajúci priebeh veci, musí sťažnostný
súd konštatovať správnosť napadnutého výroku uznesenia vyššej súdnej úradníčky, keď vyššia súdna
úradníčka v dostatočnom rozsahu zistila procesný stav a zo zistených skutočností vyvodila správny

právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnila, pričom sa aj dostatočným spôsobom
zaoberala dôvodom, pre ktorý možno práve oprávnenému pričítať zastavenie exekúcie, a sťažnostný
súd sa tak stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

13. Úvodom sťažnostný súd pripomína, že v predmetnej veci došlo výrokom I. napadnutého uznesenia

k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu zrušenia exekučného
titulu. Zrušenie exekučného titulu oznámil oprávnený, pričom ako dôvod označil stratu trvalého pobytu
povinného na území SR dňa 07. 10. 2008. O trovách exekúcie vyššia súdna úradníčka rozhodla výrokom
II. tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložila oprávnenému, keď dospela k záveru, že dôvod
zastavenia exekúcie mu možno pričítať, nakoľko oprávnený sa sám rozhodol pre zrušenie exekučného

titulu. Oprávnený v podanej sťažnosti namietal nesprávnosť výroku o trovách exekúcie vo vzťahu k
subjektu, ktorému povinnosť nahradiť trovy exekúcie bola uložená a žiadal, aby na náhradu trov bol
zaviazaný povinný, ktorý si nesplnil oznamovaciu povinnosť.

14. Na podporu správnosti rozhodnutia vyššej súdnej úradníčky treba v prvom rade ešte raz zdôrazniť,

že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná. Exekučný poriadok v
pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách
exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok
v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu.
Trovy súdneho exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov

exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov
exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia,
a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného
dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno
oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení

exekúcie. V súvislosti s posudzovaním zavinenia na zastavení exekúcie je v súlade s konštantnou
judikatúrou ústavného súdu úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti
mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu
aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal
k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto

mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).

15. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec tak sťažnostný súd konštatuje, že v súvislosti
so zastavením exekúcie vyššia súdna úradníčka správne postupovala, keď pri rozhodovaní, ktorému
účastníkovi uloží povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora, skúmala a vyhodnocovala predovšetkým

okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie za účelom zistenia, ktorý z účastníkov procesne zavinil
– zapríčinil zastavenie exekúcie. V danom prípade bolo nesporné, že k zastaveniu exekúcie došlo
z dôvodu zrušenia exekučného titulu, pričom ďalšou relevantnou skutočnosťou bolo, že k zrušeniu
exekučného titulu pristúpil samotný oprávnený na základe svojho vlastného podnetu, ako to sámuviedol v rámci podanej sťažnosti, keď až v priebehu exekúcie „pristúpil k overeniu trvalého pobytu
povinného z vlastnej iniciatívy, prostredníctvom registra fyzických osôb v rámci projektu implementácia
– Strata trvalého pobytu v Slovenskej republike – aktívny poistenec. Zistená strata trvalého pobytu

povinného a následné ukončenie poistného vzťahu bolo vykonané dňa 20. 02. 2024.“ Sťažnostný súd
tak zdôrazňuje, že v danom prípade sa jednalo o vlastnú a dobrovoľnú činnosť oprávneného, ktorú
vykonal bez vonkajšieho podnetu, najmä absentoval akýkoľvek podnet zo strany povinného. Je totiž
potrebné dôsledne rozlišovať skutkové okolnosti, za ktorých dôvod na zastavenie exekúcie možno
pričítaťpovinnému(napríkladtým,žesipovinnýdodatočnepreukázateľnesplníoznamovaciupovinnosť)

a za ktorých oprávnenému (napríklad oprávnený k zrušeniu exekučného titulu pristúpi na základe
výsledkov svojej vnútornej kontroly). Keďže v prejednávanej veci nebolo preukázané, že by k zrušeniu
exekučného titulu došlo v dôsledku konania zo strany povinného (napríklad k dodatočnému splneniu
oznamovacej povinnosti, atď.), dôvod zastavenia tak podľa sťažnostného súdu treba jednoznačne
pričítať oprávnenému, ktorý sa sám rozhodol pre zrušenie exekučného titulu.

16. Ešte raz treba zdôrazniť, že oprávnenému nič nebránilo v tom, aby ešte pred iniciovaním tohto
exekučného konania si preveril či na strane povinného nenastali dôvody pre zrušenie exekučného titulu.
Predsa oprávnený sa sám z vlastného rozhodnutia a s vlastným exekučným titulom obracia na exekučný
súd, čím na seba berie aj procesné riziko, že exekúcia môže z rôznych dôvodov zastavená a on môže
byť zaviazaný na náhradu trov exekúcie. Pokiaľ teda k znovuposúdeniu existencie povinnosti povinného

odvádzať poistné na verejné zdravotného poistenie, s ktorou povinnosťou súviseli aj exekučný titul
v tejto exekúcii, oprávnený pristúpil až v priebehu tejto exekúcie, nekonal s odbornou starostlivosťou a
náležitou opatrnosťou, pretože inak by dôvod zastavenia exekúcie mohol predvídať už v čase jej začatia
a exekučné konanie nemusel vôbec iniciovať.

17. K poukazu oprávneného na uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/3299/2021
a 39Ek/2642/2021 súd prvej inštancie dopĺňa, že pri svojom rozhodovaní sú všeobecné súdy povinné
v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP postupovať podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít, pričom
nie každé jednotlivé rozhodnutie najvyššej súdne autority (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR) je
možné považovať za ustálenú judikatúru. Za ustálenú judikatúru možno považovať len také rozhodnutia,

ktoré najvyššie súdne autority publikovali a tým vyhlásili, že sa vo svojej rozhodovacej praxi budú
nimi riadiť. V zmysle uvedeného preto uvedené rozhodnutia nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax
a tento sťažnostný súd nie je postupom ani rozhodnutím vydaným v inom exekučnom konaní viazaný.
A napokon je potrebné ešte doplniť, že súdu prvej inštancie sú známe aj iné jeho rozhodnutia, kde
v obdobnej veci týchto účastníkov rozhodol tak, ako v tejto exekučnej veci (napr. uznesenie sp. zn.

12Ek/1647/2021, 65Ek/3191/2021), a teda že oprávneného považoval za osobu, ktorej by bolo možné
pričítať zastavenie exekúcie.

18. Týmito úvahami tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznesenie vyššej súdnej úradníčky
v napadnutom výroku II. je vecne správne, a preto sťažnosť oprávneného proti výroku II. uznesenia

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Ek/16/2024 zo dňa 27. 06. 2024 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).