Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/68/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201105
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8718201105.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: Stolárstvo u Kunaja, s. r.
o., so sídlom Štrba – Tatranská Štrba 1169, IČO: 36 478 881, zast. JUDr. Jánom Jenčom, advokátom so
sídlom Poprad, 1. mája 221/19, IČO: 35 528 125, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa
pobytu D. – E., F. XXXXXX, zast. Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom Poprad, Murgašova

86/1, IČO: 42 239 290, v spore o zaplatenie 3.998,40 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č. k. 20C/10/2018-409 zo dňa 24.04.2023, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým rozsudkom vo výroku I.

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.998,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne od 26.12.2015 do zaplatenia, vo výroku II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku
III. vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 2 (v znení účinnom k 20.08.2015), ods. 3 a 4, § 54 ods.
1 a 2, § 489, § 494, § 496 ods. 1, § 499, § 631, § 633 ods. 1, § 641 ods. 1 a 2, § 642 ods. 1 a 2, § 645

ods. 1, § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka; čl. 6 ods. 1, čl. 8, § 185 ods. 1 a § 215 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že Zmluvou o dielo zo dňa 20.08.2015 sa
žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre objednávateľa (žalovaného) vyrobiť a dodať 17 ks okien profilu D92 z
materiáluborovicaFIX,vnútornéavonkajšieparapety,montážamurárskeprácepodľaponukovéholistu,

za celkovú sumu 14.000,- eur. Zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení § 536 Obchodného zákonníka,
čo vyplýva aj zo záverečných ustanovení článku 13., bod 4., podľa ktorého, pokiaľ nie je v tejto zmluve
dohodnuté inak, spravujú sa právne vzťahy z nej vyplývajúce príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Súd súčasne dodal, že uzatvorená zmluva o dielo je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú je
potrebné prednostne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Objednávateľ diela - žalovaný bol
v pozícii spotrebiteľa oproti zhotoviteľovi diela - žalobcovi, ktorý je podnikateľským subjektom a ktorý

zároveň konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Pri zmluve o dielo vzniká vzájomný
(synalagmatický) záväzkový právny vzťah, ktorého účelom je poskytnúť objednávateľovi podľa určeného
zadania dielo za odplatu. Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať na svoje nebezpečenstvo
dielo a objednávateľ sa zaväzuje dielo prevziať a zaplatiť jeho cenu. Vznik zmluvy o dielo predpokladá
dohodu strán najmä dohodu o podstatných obsahových zložkách t.j. predmete zmluvy (diela) a o
odmene zhotoviteľa. V konaní nebolo sporné, že strany uzavreli zmluvu o dielo, predmetom ktorej

bola výroba, dodávka a montáž okien. Spornou nebola tiež skutočnosť, že okná boli vyrobené, dodané
a namontované. Žalobca vykonal montáž okien s vedomím žalovaného, čo ani jedna zo strán sporunerozporovala. Sporným ostalo posúdenie, či došlo k riadnemu dodaniu diela a vzniku povinnosti
žalovanéhodoplatiťzvyšnúčasťcenydiela.Zvykonanéhodokazovaniajenepochybné,ženapriektomu,
že žalovaný namietal nedodržanie termínu dodania diela a nedostatky kvality, nevyužil svoje právo a

zmluvu nevypovedal. Žiadal síce v protokole o prevzatí diela o vrátenie uhradených prostriedkov, avšak
ich vrátenie nevymáhal, neoznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy, nevyzval žalobcu na demontáž a
odvozokien,aninežiadalozľavuzcenydiela.Oknábolinamontovanéažalovanýichužívaoddecembra
2015. Podľa ponukového listu mal žalobca pre žalovaného vyrobiť a namontovať 17 ks okien profilu
D92 borovica FIX. Podľa internej smernice kvality vydanej žalobcom uvedený materiál fixný eurohranol

neobsahuje cinkový spoj, živicové kanáliky, je použitý kvalitnejší výber materiálu s väčšou hustotou
dreviny. Eurohranol typu FIX je teda nenadpájaný. Podľa znalkyne A. G. je neodstrániteľnou vadou
nedodržanie požiadavky použitia dohodnutého vstupného materiálu. Tento záver nekorešponduje so
závermi znalca A. H., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 02/2017 pre účely trestného konania, a ktorý
o.i. konštatuje, že dodané okná sú vyrobené z dreviny borovica FIX s profilom D92 (eurohranol) a ani
obhliadkou nezistil žiadne závažné vady, ktoré by bránili normálnemu prevádzkovaniu. Znalec súčasne

skonštatoval, že podľa internej normy kvality žalobcu je materiál borovica považovaný za základný
materiál na výrobu eurookien, čo znamená, že od nej nie je možné očakávať parametre špičkových
rádovo drahších drevín, čoho si žalovaný musel byť vedomý. Oba posudky neobsahujú doložku o tom,
že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Preto súd tieto posudky
vyhodnotil ako listinné dôkazy. V konaní neboli preukázané tvrdenia žalovaného, že nemal záujem o tzv.

eurookná, ale o okná z masívneho dreva. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný namietal kvalitu
vyhotovenia okien pred ich samotnou montážou, aj keď potvrdil, že okná pred montážou videl, pretože
pri ich dovoze neboli zabalené. Za týchto okolností má súd za to, že pokiaľ okná obsahujú spoje, ktoré
nemali byť viditeľné, mal vady materiálu žalovaný namietať pred ich montážou, resp. bezprostredne pri
montáži prvých kusov, a nie až po skončení prác. Pokiaľ by žalovaný reagoval bezodkladne, nemuselo

dôjsť ku kompletnej montáži a ani vzniku nároku žalobcu podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z
dlžnej sumy súd postupom podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády číslo 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, priznal
žalobcovi aj úrok z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, ktoré sa pre spotrebiteľský právny
vzťah majú použiť, a to deň nasledujúci po splatnosti faktúry. S poukazom na prijatý právny záver súdu

bol žalobný návrh žalobcu zamietnutý ako nedôvodný v prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
právo na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. c) CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; podľa §
365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení rozhodnutia súd nevysvetlil dostatočne výstižne
a jasne, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti mal za
preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako právne vec posúdil. V otázke riadneho
dodania diela, resp. dodania diela uvedeného v písomnej zmluve o dielo, boli tvrdenia sporových
strán rozdielne a rozdielne boli aj dôkazy, ktoré sporové strany k tejto otázke v súdnom konaní

predložili. Žalovaný ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok č. 7/2017 zo dňa 10.08.2017
vypracovaný znalkyňou A. H. G.. Znalkyňa v podanom znaleckom posudku konštatovala nedostatky zo
strany zhotoviteľa diela, ktorý nedodržal pri výrobe okien požiadavku použitia dohodnutého vstupného
dreveného materiálu „borovica FIX“, použitie povrchovej farby a výstuže v rámoch. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení navrhol ako listinný dôkaz znalecký posudok znalca A. I. H. č. 02/2017, ktorý

bol vypracovaný pre účely trestného konania. Podľa tohto znaleckého posudku dodané okná mali byť
vyrobené z dreviny borovica FIX s profilom D92 (eurohranol) a znalec obhliadkou nezistil žiadne závažné
vady dreva a konštrukcie samotných okien. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie však vôbec nie
je zrejmé, prečo sa súd prvej inštancie v posúdení tejto odbornej otázky, či dodané dielo bolo vyrobené
z dohodnutého materiálu (borovica FIX) alebo nie, priklonil výlučne na stranu znalca A. I. H., a prečo

považuje znalecké závery znalkyne A. H. G. za nesprávne. S poukazom na tieto odlišné závery žalobca
navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie však takýto dôkaz zamietol, ale
z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, prečo súd tento návrh na dokazovanie zamietol. Žalovaný
poukázal na to, že v zmysle § 295 CSP v spotrebiteľskom spore môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoréspotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Uvedeným postupom súd prvej
inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný nesúhlasil ani so závermi súdu uvedenými v bode 46.

odôvodnenia rozsudku. Poukázal na to, že objednávateľ nemá žiadnu zákonnú povinnosť uskutočniť
pred dodaním a montážou okien podrobnú kontrolu kvality dodávaných okien a právo reklamovať vady
diela má objednávateľ zásadne zachované aj po dodaní diela. Na zodpovedanie otázky, či dielo bolo
vyhotovenévsúladesuzatvorenouzmluvou,bolopotrebnéznalecképosúdenie.Žalovanýnesúhlasilani
s bodom 45. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti argumentoval tým, písomne

viackrát oznámil žalobcovi svoje stanovisko o tom, že dielo nebolo vykonané v dohodnutej kvalite. Od
začiatku odmietal žalobcovi vyplatiť zostatok ceny diela, a to hlavne z dôvodu, že dodané dielo svojou
kvalitou nezodpovedá tomu, čo bolo písomne dohodnuté v zmluve o dielo. Žalobca si svoj záväzok zo
zmluvyodielonesplnilanemoholmutedaanivzniknúťnároknazaplatenieplnejcenydiela,nakoľkototo
bolo v rozpore so zmluvou o dielo dodané v nižšej kvalite. Žalovaným uplatnenú obranu ako spotrebiteľa
mal súd vyhodnotiť ako nárok na uplatnenie zľavy z ceny diela a nie tak, že žalovaný si v súvislosti so

zmluvou o dielo a vadným plnením zo strany žalobcu neuplatnil žiadne práva. Na základe toho žalovaný
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výrokoch I. a III. a vec v rozsahu zrušenia
vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že
žalobu zamietne a zároveň žalobcu zaviaže na úhradu trov konania. Žalovaný si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Na odvolanie žalovaného reagoval žalobca, ktorý vo vyjadrení uviedol, že žalovaný nekonkretizoval
relevantné porušenie v postupe súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd
nevykonal návrh žalobcu na znalecké dokazovanie, uviedol, že išlo o jeho procesný návrh, a nie
o návrh žalovaného. Žalovaný žiadny návrh na doplnenie dokazovania nepodal. Žalovaný namietal,

že súd mohol v spotrebiteľskom spore aj sám iniciatívne vykonať dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol.
Neuviedol, o aké dôkazy by malo ísť. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného o tom, že súd
sa priklonil k znaleckému posudku A. I. H., a nie k posudku A. H. G., uviedol, že A. G. je znalkyňou
špecializujúcou sa najmä pre bytový nábytok a bytové doplnky ako koberce, keramika a podobne, nie
však priemyselné a stavebné stolárske výrobky. Je učiteľkou na strednej odbornej škole vo Fiľakove,

a teda nemá žiadne skúsenosti s oknami a ich výrobou. Jej znalecký posudok má viacero vád, a to
aj preto, že vychádza z noriem, ktoré už boli zrušené a nerieši zásadné veci, keď namiesto okien
rieši dvere. Z posudku A. I. H., ktorý bol vypracovaný pre potreby trestného konania, vyplýva, z akého
dôvodu súd vzal za podklad svojho rozhodnutia práve tento znalecký posudok. Tiež poukázal na to,
že A. H. mal v rámci vypracovania posudku aj konzultantov. V súvislosti s námietkou žalovaného

týkajúcou sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku, žalobca uviedol, že súd nemusí v rozhodnutí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené v konaní, ale iba na tie podstatné. Súd si od oboch znalcov vyžiadal
odpoveď na doplňujúce otázky a po tomto doplnení nevidel s poukazom na hospodárnosť konania
dôvod vykonať ďalšie dokazovanie. V súvislosti s nesúhlasom žalovaného s bodom 46. odôvodnenia
rozsudku žalobca uviedol, že zmluva o dielo bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, samozrejme,

s tým, že sa na ňu vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Na túto zmluvu je však potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o vadách a ich uplatňovaní podľa § 436 ods.
1 Obchodného zákonníka. Ak si objednávateľ medzi týmito nárokmi zvolil výslovne opravu diela, takto
zvolenýnárokpotomnemôžebezďalšiehojednostrannezmeniť.Žalovanýsanikdyformálnenedomáhal
primeranej zľavy z ceny diela, ale len účelovo odmietal podpísať prevzatie diela a doplatiť zvyšok ceny

za dielo. Taktiež neodstúpil od zmluvy v lehote troch rokov, čo mu umožňoval zákon, hoci zhotoviteľ mu
oznámil, že vady diela neodstráni. Vady, ktoré žalovaný tvrdil, neexistovali. Žalobca všetky oprávnené
nároky žalovaného ohľadom vád odstránil. Podľa znaleckého posudku A. H. a dokonca aj A. G. sú
okná užívania schopné. Žalobca riadne vykonal dielo bez vád a nič nebráni jeho ďalšiemu užívaniu.
Žalobca poukázal na to, že žalovanému boli dovezené okná a dal súhlas na ich namontovanie. Podľa

žalobcu si žalovaný uplatňuje odstránenie nereálnych vád, pričom nepožadoval iný spôsob riešenia
údajných vád zo zmluvy o dielo. Závery orgánov činných v trestnom konaní, či sa stal trestný čin podvodu
zámenou FIX za neFIX, sú také, že k tomu nedošlo. Tieto rozhodnutia sú právoplatné a civilný súd je nimi
viazaný v zmysle § 193 CSP. Žalobca súčasne poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
8Cob/67/2020 v kontexte toho, že konanie žalovaného je potrebné kvalifikovať ako konanie odporujúce

dobrým mravom, poctivému obchodnému styku a ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nemôže požívať
právnu ochranu. Žalobca tiež poukázal na to, že súd môže od strany požadovať určité vysvetlenie,
objasnenie tvrdení, ktoré sú pre neho nejasné a nezrozumiteľné, alebo sa mu javia neúplné, nemôže
všaknahrádzaťprocesnúaktivitustrany,atedaanisáminiciatívnezisťovaťskutkovýstav.Zodpovedanieotázky, či bolo dielo vykonané riadne v zmysle zmluvy, si nevyžaduje odborné znalosti. Súd preto môže
túto otázku posúdiť sám. Okrem toho poukázal na to, že ak by aj bol teoreticky vykonaný dôkaz
znaleckým ústavom, ani jeho závery nemožno bez ďalšieho prevziať, pretože v takom prípade by súd

vychádzal z výlučne izolovaného hodnotenia len jedného z viacerých dôkazov a prísne formalistického
chápania jeho dôkaznej váhy. Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil ako vecne správny.

7. V odvolacej replike žalovaný uviedol, že s argumentáciou žalobcu sa nestotožňuje a zotrval na

dôvodoch podaného odvolania.

8. V odvolacej duplike žalobca zotrval na doterajších vyjadreniach, uviedol, že na vyjadrenie žalovaného
nemá k čomu podať stanovisko a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako zákonný a správny.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

10. Odvolací súd považuje za prioritné zdôrazniť, že v danej veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie žalobcu č. k. 20C/10/2018-197 zo dňa 21.09.2020. Uznesením č. k. 20C/10/2018-222 zo
dňa 26.01.2022 súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Toto
uznesenie bolo zrušené uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/28/2022-327 zo dňa 19.07.2022
z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Ten však dosiaľ nebol
zrušený. Preto je súd prvej inštancie povinný v prvom rade rozhodnúť o návrhu žalobcu na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie (§ 281 CSP) a až následne vykonať ďalší procesný postup.

11. Odvolací súd pristúpil k posúdeniu konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s porušením práva
na spravodlivý proces, nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym posúdením veci
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalobcom ako zhotoviteľom diela
a žalovaným ako objednávateľom v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, pretože ide o vzťah
medzi podnikateľským subjektom (zhotoviteľom diela) a fyzickou osobou (objednávateľom), ktorá do
zmluvného vzťahu vstúpila mimo rámca svojho povolania alebo podnikania. Správne potom súd prvej

inštanciepodľaposlednejvety§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorejnavšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, aplikoval na zmluvu o dielo zo dňa 20.08.2015
ust. § 631 a násl. Občianskeho zákonníka.

13. Aj keď súd správne aplikoval vyššie uvedené zákonné ustanovenia, prijal neúplný právny záver
v dôsledku nesprávneho zistenia skutkového stavu založeného na vykonanom dokazovaní, pretože
vo svojom rozhodnutí sa vôbec nezaoberal následkami uplatnenia vád diela. Túto tému uzavrel len
s konštatovaním, že žalovaný dielo prevzal, súhlasil s namontovaním okien, nevyužil právo odstúpiť
od zmluvy alebo ju vypovedať, žiadal síce žalobcu o vrátenie uhradených peňažných prostriedkov, ale

nijako ich nevymáhal, nevyzval žalobcu na demontáž okien a nežiadal o zľavu z ceny diela. Konštatoval,
že žalovaný užíva okná od roku 2015. Podľa súdu mal žalovaný reagovať bezodkladne a namietať vadu
kvality materiálu bezprostredne pri montáži prvých kusov, a nie až po skončení prác.

14. V súvislosti s uvedeným odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 645 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri
prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako
zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť
materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť

materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. V zmysle § 646 ods. 1 Občianskeho zákonníka
záručná doba je 24 mesiacov. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pri veciach, ktoré sú určené na to,
aby sa užívali po dlhšiu dobu, ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov;
záručná doba presahujúca 24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky. Zhotoviteľ je povinnývydať objednávateľovi záručný list s vyznačením záručnej doby. Podľa prvej vety § 647 Občianskeho
zákonníka záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. V zmysle § 648 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné

odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla
podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté
právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre
väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu

užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu. Podľa prvej vety § 649
Občianskeho zákonníka práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej
dobe; inak práva zaniknú.

15. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami.
Nezaoberal sa dôsledne včasným a riadnym uplatnením vád diela zo strany žalovaného. Podľa čl. VIII.

bod 6. zmluvy o dielo zo dňa 20.08.2015 bola dohodnutá predĺžená záruka o ďalšie 3 roky v prípade
vykonania servisu okien 1 x ročne. Na vykonanie servisnej prehliadky upozornil žalovaný žalobcu listom
zo dňa 04.07.2017. V súvislosti s uplatnením vád žalovaným odvolací súd poukazuje na vyjadrenie
žalovaného zo dňa 14.12.2015 (č. l. 26 a č.l. 44), vyjadrenie žalovaného obsiahnuté v Protokole
o prevzatí diela zo dňa 21.12.2015 (č.l. 20-21), jeho oznámenie zo dňa 11.01.2016 (č.l. 31), oznam

o zistení závad zo dňa 16.02.2016 (č.l. 44), výzvu zo dňa 04.07.2017 a stanovisko zo dňa 10.09.2017
( obe na č.l. 45), opätovnú výzvu zo dňa 16.03.2018 (č.l. 46-47). Súd prvej inštancie sa tiež nezoberal
tým, či vady, ktoré vytýkal žalovaný, bolo možné odstrániť a či zhotoviteľ uvedené vady odstránil (§ 648
ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd sa nezaoberal ani tým, či šlo o neodstrániteľné vady/vadu v zmysle
§ 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by totiž išlo o neodstrániteľnú vadu, ktorá nebráni riadnemu

užívaniu veci, potom s poukazom na spor s ochranou slabšej strany, neochotu žalovaného doplatiť cenu
diela, bolo potrebné vyhodnotiť ako jeho nárok na zľavu z ceny diela.

16. Odvolacou námietkou žalovaného bolo aj tvrdenie, že súd sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu
nekriticky prevzal závery znalca A. I. H. a z akého dôvodu nebolo možné prihliadnuť na posudok A.

H. G.. Je na mieste konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie vyznieva v danom ohľade ako
nedostatočne odôvodnený. Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku spisovej značky Pls 3/80
z 23.12.1980 v časti venovanej hodnoteniu znaleckého posudku uviedol, že súd nemôže nekriticky
prebrať závery znaleckého posudku bez toho, aby ich hodnotil podľa § 132 O.s.p. (teraz čl. 15 a §
191 CSP). Ak má súd pochybnosti o vecnej správnosti znaleckého posudku, tak ho nemôže nahradiť

vlastným názorom, ale musí znalcovi uložiť, aby podal vysvetlenie, posudok doplnil alebo inak odstránil
jeho nedostatky, prípadne, aby vypracoval nový posudok, alebo musí ustanoviť iného znalca, aby vec
znovu posúdil a vyjadril sa aj k správnosti už podaného znaleckého posudku. V prípade, ak ide o dva
posudky s rozdielnymi závermi, musí súd zhodnotiť, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad
svojho rozhodnutia a z akého dôvodu sa so závermi druhého posudku nestotožní. Je nepochybné, že

oba posudky, ktoré znalci podali, sa líšili, a to v otázke kvality použitého materiálu na výrobu okien.
Súd prostredníctvom dožiadaného súdu vykonal výsluch znalkyne A. H. G.. Na výzvu súdu sa do
konania písomne vyjadril znalec A. I. H.. Za daných okolností bolo potrebné, aby súd „konfrontačne“
vypočul uvedených znalcov s tým, aby im bolo priamo umožnené vyjadriť sa k rozporom, ktoré zo
záverov ich znaleckých posudkov, ktoré súd vyhodnotil ako listinné dôkazy, vyplynuli. Po „krížovom“

vypočutí obidvoch znalcov by mal súd zisťovať odpovede na sporné otázky, a tak by mal získať
odborné posúdenie potrebných skutkových tvrdení a následne sa s nimi vysporiadať v rámci hodnotenia
dôkazov. Nastávajú aj situácie, že znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie nepomôže jednoznačne
odpovedať na spornú otázku. Za danej situácie je potom na súde, aby skutkový stav sám ustálil
a vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

17. Žalobca, nie žalovaný v konaní navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd tento dôkaz
nevykonal. V tom žalovaný videl porušenie svojich práv. Žalobca však namietal, že tento dôkaz navrhol
on, a preto nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalovaného. S týmto konštatovaním možno súhlasiť, avšak
nemožno súhlasiť s postupom súdu, ktorý sa nedostatočne vysporiadal s kontroverziou podaných

posudkov.

18. Ako už vyslovil Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4Cdo/100/2018 a 5Cdo/202/2018
procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu, pokiaľ vznesenému návrhuna vykonanie dôkazu nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil.
Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument,
podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz, je bez

relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti
tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec
tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo
vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo
vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv.
opomenutédôkazy)takmervždyzaložínielennepreskúmateľnosťvydanéhorozhodnutiaprenedostatok
dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019
zo dňa 31.03.2021).

19. Civilný sporový poriadok v § 207 ods. 3 podrobnejšie podmienky na nariadenie kontrolného

znaleckého posudku neupravuje, necháva to na úvahe súdu. Aj s ohľadom na rozumné usporiadanie
vecíasúdnuprax(pozrirozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/100/2018)sapotrebanariadenia
kontrolného znaleckého posudku objaví najmä v situácií, ak závery doteraz vykonaného znaleckého
dokazovania sú neurčité, vnútorne rozporné, pripúšťajú nejednoznačný výklad, prípadne sa odpovedi na
niektoré otázky, potrebné pre vydanie rozhodnutia, bezdôvodne vyhli. V konaní, kde už boli vydané dva

znalecké posudky, by sa ešte dalo hovoriť o potrebe ďalšieho, ak by si navzájom odporovali. V danom
prípade takáto situácia nenastala, pretože ani jeden z podaných posudkov nemožno kvalifikovať
ako znalecký, keďže ani jeden neobsahuje doložku o následkoch vedome nepravdivého znaleckého
posudku. Ak teda niet v konaní znaleckého posudku, bolo ho potrebné do konania zadovážiť, a to buď
na návrh žalobcu alebo z iniciatívy súdu s poukazom na § 295 CSP a spotrebiteľský charakter sporu.

Predmetom znaleckého skúmania by tak malo byť zodpovedanie odbornej otázky týkajúcej sa kvality
použitého materiálu na výrobu okien.

20. Pokiaľ ide o argument žalobcu o tom, že súd je viazaný rozhodnutím orgánov činných v trestnom
konaní, ktoré v danej veci nezistili spáchanie trestného činu podvodu zámenou použitého materiálu

na výrobu okien, odvolací súd uvádza, že v zmysle poslednej vety § 193 CSP je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave,
vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd takéto rozhodnutie rešpektuje, ale zároveň dané rozhodnutie ho
nemôže v okolnostiach danej veci obmedziť, aby vo svojej právomoci nezávisle prejednal a rozhodol

súkromnoprávnu vec (nárok žalobcu na doplatenie ceny diela v kontexte uplatnených vád diela).

21. Žalobca tiež namietal, že konanie žalovaného je potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi,
a preto nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca neidentifikoval v čom by malo spočívať takéto konanie
žalovaného. V prípade, ak niekto uplatňuje svoje legitímne práva nemožno bez ďalšie konštatovať, že

ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Navyše z doterajšieho dokazovania sa odvolaciemu súdu
konanie žalovaného ani nejaví takého charakteru, aby si nezaslúžilo súdnu ochranu. Práve naopak.

22. Odvolací súd z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil,

rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c)
CSP zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP mu vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

23. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie primárne zrušiť rozsudok pre zmeškanie zo

dňa 21.09.2020, a to v intenciách uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 2Co/28/2022-327 zo
dňa 19.07.2022. Následne súd prvej inštancie posúdi včasné a riadne uplatnenie vád diela, ktoré
žalovaný žalobcovi vytýkal, zohľadniac body 14. a 15. odôvodnenia tohto uznesenia. V prípade zistenia
riadneho a včasného uplatnenia vád žalovaným a ich posúdením, súd vykoná konfrontáciu znalcov
A. G. a A. H.. Ak sa mu nepodarí odstrániť rozpory v zásadnej otázke (kvalita a druh použitého

materiálu na výrobu okien /borovica FIX bez spojov?/), bude na mieste nariadiť znalecké dokazovanie
(nie kontrolné), predmetom ktorého bude kvalita a druh použitého materiálu. Následne súd vyhodnotí
dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, prípadne vykoná (na návrh strany alebo ex offo,
keďže ide o spotrebiteľský spor) aj iný dôkaz, ak jeho potreba vyvstane z doterajšieho dokazovania.Povinnosťou súdu prvej inštancie bude náležite svoje rozhodnutie odôvodniť s odkazom na konkrétne
skutkové okolnosti. Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).