Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 23, 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111209253
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4111209253.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19C/21/2022

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. X, XXX XX D., 2. E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 3. F. C. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. X, XXX XX D., 4. C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 5. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XX, XXX XX D., 6. K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, XXX XX D., 7. F. K. L., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. X, XXX XX D., 9. F. N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, XXX XX D., 10. F. H. A., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. X, XXX XX D., 11. F. K. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., 12. PEKISY Group s.r.o.,

IČO: 47 976 217, so sídlom Radlinského 1, 949 01 Nitra, žalobcovia zastúpení: JUDr. Pavol Gráčik,
advokát, IČO: 51 721 554, so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti žalovanému: HOTEL ZOBOR s.r.o.,
IČO: 31 592 015, so sídlom Štefánikova tr. 5, 949 01 Nitra, zastúpený: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO:
36 677 175, so sídlom Na Hrebienku 40, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zriadenie
vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

2 19C/21/2022

I. Súd zriaďuje v prospech žalobcov v 1. až 7. rade, ako podielových spoluvlastníkov obytného domu
súp.č.105,nachádzajúcehosavkat.úz.D.,naparc.č.XXXX,zapísanéhonaLVč. XXXXavprospech
žalobcovv9.až12.rade,akopodielovýchspoluvlastníkovobytnéhodomusúp.č.XXX,nachádzajúceho
sa v kat. úz. D., na parc. č. 1551, zapísaného na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu peši a cestnými vozidlami z hľadiska ich rozdelenia do kategórií podľa príl. č. 1 zákona č.
725/2004 Z. z. v znení účinnom do 19.5.2018, spadajúcimi do nasledovných kategórií:
- L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky,

-M:motorovévozidlá,ktorémajúnajmenejštyrikolesáapoužívajúsanadopravuosôb,ztohokonkrétne
vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s
ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na
prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou
celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000 kg,
- N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho
konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou

prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované a
konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg,
ale neprevyšujúcou 12000 kg,
- O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg, a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg,
a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. D., zapísané na LV č. XXXX,

ako parcely registra „C“, a to: cez parc. č. 1567/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1394 m2,
cez parc. č. 1570/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1978 m2 a cez parc. č. 1570/2 – zastavanáplocha a nádvorie o výmere 1130 m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011, zo dňa
3.3.2011, vyhotovenom F. I. H., úradne overenom dňa 10.3.2011 pod č. 399/11.

II. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 12. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 20 300 eur, a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovia v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 11. a 12. rade majú voči žalovanému nárok na náhradu

trov konania pred súdom prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

IV. Stranám sporu súd nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

14 19C/21/2022

1.ŽaloboudoručenouOkresnémusúduNitra(ďalejakosúdprvejinštancie)dňa31.3.2011sažalobcovia
domáhali, aby súd zriadil v ich prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými

vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 19C/74/2011-282 zo dňa 17.12.2018 žalobe vyhovel a rozhodol o
zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlé pozemky žalovaného podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka v prospech žalobcov v 1. až 7. rade ako podielových spoluvlastníkov

obytného domu súp. č. 105 v Nitre a v prospech žalobcov v 9. až 12. rade ako podielových
spoluvlastníkov obytného domu č. XXX v Nitre (výrok I.). Výrokmi II. – XII. súd jednotlivým žalobcom
uložilpovinnosťzaplatiťžalovanémujednorazovúnáhraduzazriadenievecnéhobremena,atožalobcovi
v 1. rade vo výške 200 eur, žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne vo výške 200 eur, žalobkyni
v 3. rade vo výške 200 eur, žalobcom v 4. a 5. rade spoločne a nerozdielne vo výške 200 eur, žalobcovi

v 6. rade vo výške 200 eur, žalobcovi v 7. rade vo výške 200 eur, žalobcom v 9. a 10. rade vo výške 200
eur, žalobkyni v 9. rade vo výške 100 eur, žalobcovi v 10. rade vo výške 100 eur, žalobcovi v 11. rade
vo výške 200 eur, žalobcovi v 12. rade vo výške 200 eur. Vo výroku XIII. súd žalobcom priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3.Protiuvedenémurozsudkusúduprvejinštanciepodalžalovanýodvolanie,oktoromKrajskýsúdvNitre
(ďalej ako odvolací súd) rozhodol rozsudkom č. k. 7Co/58/2019-334 zo dňa 18.2.2021 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a žalobcom priznal proti žalovanému nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako dovolací súd) rozhodoval o dovolaní
žalovaného proti vyššie citovanému rozsudku odvolacieho súdu, pričom uznesením č. k.
7Cdo/257/2021-435 zo dňa 28.2.2022 dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 18.2.2021,
č. k. 7Co/58/2019-334 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 19C/74/2011-282 zo dňa
17.12.2018 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie.

5. Dovolací súd sa nestotožnil s výškou priznanej náhrady za zriadenie vecného bremena, ktoré
vlastníka pozemkov (žalovaného) v spôsobe užívania týchto pozemkov trvale obmedzuje a jednorazová
náhrada sa mu javila ako neprimerane nízka. Podľa dovolacieho súdu žalovaný dôvodne namietal
nepreskúmateľnosťrozsudkuodvolaciehosúduvčastiurčeniaprimeranejnáhradyzazriadenievecného

bremena. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou znaleckou otázkou, ktorá
môže byť riešená aj dohodou strán sporu. Náhrada musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku
v dôsledku zriadenia cesty trvale utrpí, obdobne ako pri vyvlastnení. Ide o jednorazovú náhradu, ktorá
má kompenzovať ujmu, že vlastník nemôže následne ekonomicky využiť dotknutú časť pozemku na
iný podnikateľský účel v budúcnosti. Dovolací súd zároveň konštatoval, že v časti zriadenia vecného

bremena zákonné podmienky sú splnené. Výroky o zriadení vecného bremena a zaplatenie náhradyza jeho zriadenie sú vzájomne podmienené, preto dovolací súd napadnutý rozsudok a rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil ako celok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Po vrátení sporu súdu prvej inštancie tento umožnil stranám sporu sa vo veci vyjadriť, na návrh
žalovanéhoustanovilznalcazaúčelomvypracovaniaznaleckéhoposudku,ktorýmsaurčívýškanáhrady
za zriadenie vecného bremena a vec znova prejednal na pojednávaní.

7. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ktorej žiadal vyhovieť, pretože

žalobcovia nemajú zabezpečený plnohodnotný prístup k svojim domom, majú zabezpečený prístup len
peši, pričom za ich domami majú možnosť s motorovými vozidlami parkovať. Výšku odplaty za zriadenie
vecného bremena navrhol určiť podľa znaleckého posudku, resp. voľnej úvahy súdu.

8. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uvádzal, že zákonné podmienky pre zriadenie vecného
bremenaniesúsplnené,pretožežalobcoviamajúzabezpečenýprístupkobytnýmdomomzRadlinského

ulice, a to nielen pešo ale aj autom na nevyhnutnú dobu. Po rozhodnutí dovolacieho súdu právny
zástupca žalovaného tvrdil, že k posúdeniu otázky existencie alebo neexistencie alternatívneho prístupu
ako jednej z hmotnoprávnych podmienok pre zriadenie vecného bremena je nevyhnutné pribrať osobu
odborne znalú. Bez názoru znalca nie je možné v tomto konaní dospieť k dostatočnému zodpovedaniu
otázky, či sú na Radlinského ulici alebo iných uliciach splnené technické a priestorové podmienky pre

vytvorenie alternatívneho prístupu k bytom žalobcov motorovými vozidlami. Posúdeniu tejto otázky
nebráni ani názor najvyššieho súdu v uznesení 7Cdo/257/2021. Názor dovolacieho súdu v uvedenom
zrušujúcom rozhodnutí je síce záväzný, ale vyhovením navrhovanému dôkazu by mohlo dôjsť k zmene
skutkového stavu oproti tomu, z čoho vychádzal dovolací súd a prípadná zmena skutkového stavu
by potom mala vplyv na záväznosť inštrukcií dovolacieho súdu vo vzťahu k súdu prvej inštancie.

Vecné bremeno tak, ako to navrhujú žalobcovia, teda cez pozemky patriace žalovanému, zriadiť
nemožno, preto žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalobcu vyjadril počudovanie nad tým, že žalobcovia nevynakladajú úsilie v smere
zabezpečenia alternatívneho prístupu.

9. Žalobca v 1. rade na pojednávaní vypovedal ešte dňa 23.4.2012 a bol vypočutý aj na pojednávaní dňa
4.10.2023. Uviedol, že je obyvateľom bytu na Radlinského ulici od roku 1984. Byt s časťou pozemku do
podielového spoluvlastníctva odkúpil asi v roku 2001. Kým mesto nepredalo parkovisko pri Hoteli Zobor
žalovanému,totoparkoviskobolomestské.Jednalosaoparceluč.XXXX/Xaparceluč.1567/2.Dovtedy
chodili po komunikácii mestského parkoviska, teda mali umožnený prístup zozadu k svojim bytom.

Žalovaný ako vlastník im bráni vo vstupe na ich pozemky, ktoré sú za ich domami. Pokiaľ by im žalovaný
umožnilprechádzaťpešiaautamikdomom,žiadnymspôsobombyhoneobmedzovali.Žalovanývyberal
poplatok za parkovné od ľudí, ktorí sa rozhodli na tomto parkovisku parkovať. Aj on bol nútený kúpiť
si od Mesta Nitra kartičku v cene 10 eur na rok, ktorá mu umožňuje parkovať na ulici L. E. a na
Sládkovičovej ulici, pričom tam zaparkované motorové vozidlo má od bytu vzdialené 300 – 500 m pešej

chôdze. Jednak je to nepohodlne ďaleko a jednak blokuje parkovacie miesto pre iných obyvateľov alebo
návštevníkov Mesta Nitra, ktorí by tam mohli parkovať. Z Radlinského ulice je možný len peší prístup,
parkovať sa tam nedá. Kým žalovaný parkovisko len prevádzkoval, nebol problém, pri rampe v búdke
sedela obsluha parkoviska, tento zamestnanec už vedel, koho môže púšťať k ich domom, teda jeho
obyvateľov. Zo strany žalovaného sú obmedzovaní a diskriminovaní odvtedy, čo žalovaný parkovisko

odkúpil. Po rozhodnutí dovolacieho súdu žalobca v 1. rade uviedol, že všetko začalo tým, že hotel Zobor
si prenajal parkovisko a mal nejakú zmluvu s mestom, že bude to parkovisko spravovať a mestu bude
odvádzať platby. To bolo v roku 2003 a boli tam určené predpisy, koľko má hotel Zobor odviesť mestu.
V roku 2003 uhradil hotel Zobor dňa 1.8.2003 sumu 53 288 Sk, v roku 2004 neodviedol nič, v roku
2005 nič. Nájomná zmluva skončila 30.11.2005. Pohľadávka mesta voči hotelu bola 378 931,50 Sk.

Celá úhrada pohľadávky hotelom Zobor bola vyplatená dňa 6.2.2008. Hotel Zobor potom vyzval mesto
na odkúpenie parkoviska. Od novembra 2005 bola urobená nejaká nová podnájomná zmluva s tým, že
od toho času, teda od decembra 2005 do 10.8.2009 hotel Zobor prostredníctvom firmy B?d?r strážil
parkoviskoavyberalpeniazeodobčanov.Odvtedyhotelvyberalpeniazeodparkujúcichamestupeniaze
neodvádzal. Potom prišla výzva na uzavretie kúpnej zmluvy od hotela Zobor dňa 20.2.2008 pánovi

primátorovi O.. Parkovisko bolo verejné, kadiaľ prechádzala ulica v šírke 6,5 metra, tadiaľ žalobcovia
prechádzali aj vychádzali. Zmena prechádzania bola pred 20-timi rokmi, chodilo sa iba cez jednu rampu
a druhá bola zabarikádovaná, ich žalobcov tadiaľ firma púšťala. Na verejný, štátny majetok sa nezriaďuje
vecné bremeno. Akonáhle sa štátny majetok predáva, musí byť kupujúci oboznámený s daným stavom,aký tam je. Nesúhlasí s výškou odplaty za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku.
Keby to prirovnal k diaľničnej známke ročnej, tak by to znamenalo, že by mohol chodiť viac ako 20
rokov po všetkých diaľniciach po Slovensku. Hotel Zobor to chcel odkúpiť a všetky tie parádičky, že tam

chceli stavať, to bol folklór. Malo sa tam stavať podzemné parkovisko na náklady mesta s tým, že bolo
vydané aj platné stavebné povolenie. Toto malo veľmi krátko životnosť, okolo 2 až 3 mesiace a stavebné
povolenie bolo zastavené rozhodnutím krajského stavebného úradu. Išlo o náročnú stavbu, ktorú malo
vykonať mesto, tak kvôli tomu to zastavili. V tom čase sa uzatvorila zmluva od decembra 2005 na
sto rokov. Odvtedy hotel vyberá parkovné. Mesto parcely predalo bez znaleckého posudku. A peniaze,

ktoré vyberala firma B?d?r, tie peniaze použili na tzv. odkúpenie. V roku 2009 im občanom zablokovali
vstup do bytov, čím ich poškodili. Poplatok za zriadenie vecného bremena zaplatil a tak urobili aj všetci
žalobcovia. Táto suma im nebola nikdy vrátená. Teraz má rezidenčnú kartu, to znamená, že za sumu 10
eur ročne môže parkovať na dvoch uliciach a to Kúpeľná a Fraňa Mojtu. Žalobca v 1. rade je aj správcom
bytového domu a ťažko sa mu zabezpečuje údržba bytového domu, keď majstri nemajú prístup autami.
Prerábky a úpravy domu stoja. Tam je potrebný žeriav. Ako oprávnení z vecného bremena majú právo

na prístup a udržiavanie bytu. Počas obdobia, kedy im žalovaný zablokoval prístup, vyberali parkovné
od ľudí, ktorí si nevedeli zabezpečiť prístup inak alebo išlo o starých ľudí, ktorí na to jednoducho nemali
nervy. Išlo napr. o neb. pani P., ktorá bola aj účastníčkou tohto konania. Od nej, resp. jej syna v priebehu
doby, čo žalovaný zablokoval prístup, vybral na parkovnom sumu viac ako 2 700 eur. Hotel ich vytlačil
na iné parkovacie miesta, aby mohol obsadzovať svoje parkovacie miesta.

10. Ešte dňa 23.4.2012 sa na pojednávaní vyjadril žalobca v 10. rade F. H. A.. Uviedol, že jeho manželka
v predmetom byte bývala od roku 1950, byt potom zdedila po rodičoch, on tam býva od roku 1990. Na
parcele č. 1550/2 sú postavené aj dve garáže, tieto majú svoje parcelné čísla a to 1548 a 1549, jedna
patrí jemu a jedna pánovi O.. Tieto garáže boli riadne kolaudované, v rozhodnutí majú uvedený prístup

z Kúpeľnej ulice. Kým žalovaný nekúpil parkovisko, nebol s tým žiaden problém. On je už dôchodca, ale
manželka má v bytovom dome aj prevádzku, bola nútená dostať sa s tovarom aj autom až k domu, preto
si kúpili od žalovaného kartu, za ktorú vynaložili 200 eur na rok. Táto karta je evidovaná na prevádzku
jeho manželky. Karta bola pridelená ku konkrétnemu motorovému vozidlu podľa evidenčného čísla, ktoré
využíva ich prevádzka. Toto motorové vozidlo má prístup až k domu. On so svojim motorovým vozidlom

musí parkovať na okolitých uliciach, preto si tiež od Mesta Nitra kúpil kartičku v hodnote 10 eur na rok,
ktorá ho oprávňuje parkovať na ulici L. E. a na ulici Kúpeľnej.

11. Dňa 27.9.2017 sa na pojednávaní vyjadril konateľ žalovaného F. F. Q., ktorý uviedol, že so žalobou
nesúhlasí, nesúhlasí s tým, aby bolo zriadené vecné bremeno. Suma, ktorú by požadovali, sa nedá

vyčísliť, pretože majú iné zámery s uvedenou nehnuteľnosťou, majú projektovú dokumentáciu, ktorá ich
stála peniaze, majú územné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené. Susedia, teda žalobcovia im robili prieky
v rámci územného konania, kládli si stále nové a nové požiadavky. Jeho predstava je taká, že mesto
by malo zmeniť Radlinskú ulicu a zrušiť na nej pešiu zónu alebo pre žalobcov zriadiť výnimky, aby tam
mohli parkovať, alebo keď chcú žalobcovia prejsť cez ich nehnuteľnosť, nech si kúpia lístok a prejdú cez

parkovisko, pretože si myslí, že zriadenie vecného bremena by bolo precedensom pre celú pešiu zónu,
každýtammánehnuteľnosť.Myslítýminénehnuteľnosti,ktorésanachádzajú napešejzóneakuktorým
tiež nie je prístup. Nejde tu len o cestu autom ale aj peši. Žalobcovia im robili problémy v územnom
konaní, mali špecifické požiadavky, napr. p. A. chcela výťah pre auto. Stále robili problémy v územnom
konaní. Rozhodnutie síce bolo vydané, ale následne bolo zrušené, takže právoplatné rozhodnutie toho

času nemali.

12. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

13.Podľavýpisulistuvlastníctvač.XXXXsúžalobcoviav1.až7.radevlastníkmiaspoluvlastníkmibytov

nachádzajúcich sa v Nitre na ulici Radlinského, o. č. (vchod) 3 v bytovom dome s. č. 105 nasledovne:
- žalobca v 1. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 4, I. I. G. Q. 3 na 2. p., podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 5322/39742
- žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, vo vchode č. o.
3 na 2. p., podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve

8487/39742
- žalobkyňa v 3. rade je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 I. I. G. Q. 3 na 1. p., podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6372/39742- žalobca v 4. rade a žalobkyňa v 5. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 I. I. G. Q. 3 na 1. p.,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6178/39742.
- žalobca v 6. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 5 vo vchode č. o. 3 na 3. p., podiel priestoru na

spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6677/39742
- žalobca v 7. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 6 vo vchode č. o. 3 na 3 .p., podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 6706/39742.

9.Podľavýpisuzlistuvlastníctvač.XXXsúžalobcoviav9.až12.radevlastníkmiaspoluvlastníkmibytov

nachádzajúcich sa v Nitre na ulici Radlinského, o. č. (vchod) 5 v bytovom dome s. č. XXX nasledovne:
- žalobkyňa v 9. rade a žalobca v 10. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 2 na 1. p., podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 15/48
- žalobkyňa v 9. rade je podielovou spoluvlastníčkou bytu č. 4 na 3. p., podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 1/2 z 15/48
- žalobca v 10. rade podielovým spoluvlastníkom bytu č. 4 na 3. p., podiel priestoru na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 1/2 z 15/48
- žalobca v 11. rade je výlučným vlastníkom bytu č. X na 2. p., podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 15/48
- žalobca v 12. rade je výlučným vlastníkom bytu č. 1 v suteréne, podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve 1/3.

10. Z výpisu z listru vlastníctva č. 3913 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, v obci D.,
v k. ú. D. mal súd preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom týchto parciel registra „C“: parcelné
č. 1567/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1394 m2, parcelné č. 1570/1 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 1978 m2 a parcelné č. 1570/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130 m2.

11. Z kúpnej zmluvy č. j. 635/09/OM zo dňa 26.5.2009, ktorá bola zavkladovaná Správou katastra Nitra
v konaní pod V 2990/09, uzatvorenej medzi Mestom Nitra ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim
dňa 26.5.2009 je zrejmé, že jej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to parcela
č. 1567/1 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1394 m2 a parcela č. 1567/2 – zastavané plochy

a nádvoria o výmere 27 m2 za kúpnu cenu 280 653,61 eur s DPH.

12. Mesto Nitra v liste zo dňa 9.9.2010 žalobcovi v 1. rade oznámilo, že obdržalo jeho žiadosť o zriadenie
bezplatného prechodu a prejazdu k pozemkom parc. č. 1550/1, 1552, 1553 v k. ú. D. cez pozemky parc.
č. 1567/1, 1567/2 v k. ú. D. vo vlastníctve Hotela Zobor. Mesto Nitra uviedlo, že už nie je vlastníkom

predmetných pozemkov a nemá k nim žiaden právny vzťah, a preto žalobcom nemôže vecné bremeno
zriadiť. Mesto Nitra sa v minulosti viackrát obrátilo na žalovaného o vyjadrenie, ako bola vybavená
požiadavka žalobcov na uzavretie dohody k prechodu motorovými vozidlami. Vecné bremeno, ktoré by
žalobcov oprávňovalo k prechodu cez pozemok k. ú. D. č. 1570/1 taktiež vo vlastníctve žalovaného sa
zriadiť nepodarilo. Mesto Nitra žalobcovi v 1. rade odporučilo riešiť právny vzťah k pozemkom priamo

s ich vlastníkom s tým, že v prípade, ak rokovania nebudú úspešné, môžu sa žalobcovia práva prechodu
domáhať súdnou cestou.

13. V liste zo dňa 5.3.2012 Mesto Nitra žalobcovi v 1. rade ako predsedovi SVB Stred oznámilo, že kúpna
zmluva č. j. 635/09/OM ako aj postup, ktorý jej uzavretiu predchádzal, bol v súlade so zákonom, čo bolo

deklarované aj hlavným kontrolórom Mesta Nitra a uvedené potvrdila aj Správa katastra Nitra povolením
vkladuvlastníckehoprávakpozemkomparc.č.1567/1a1567/2k.ú.D.dokatastranehnuteľností.Mestu
Nitra už neprináleží rozhodovať o nakladaní s predmetnými pozemkami a usmerňovať ich aktuálneho
vlastníka ohľadom sprístupňovania predmetu svojho vlastníctva tretím osobám. Umožnením prejazdu
cez pozemok parc. č. 1567/1 by sa úplne nevyriešil problém prístupu obyvateľov Radlinského č. 3 k ich

nehnuteľnostiam zo strany Hotela Zobor, pretože prístup je možné len cez ďalší pozemok Hotela Zobor
a to parcelu č. 1570/2. Z uvedeného dôvodu bolo predmetom uznesenia Mestského zastupiteľstva č.
449/2008-MZ, ktorým bol odpredaj pozemkov schválený, riešenie prístupu len tých vlastníkov, ktorých
nehnuteľnosti sa nachádzali v bezprostrednom susedstve s parcelou č. 1567/1 a zároveň k týmto
nehnuteľnostiam nemali iný prístup (napr. z Radlinského ulice). Takýto postup bol v súlade s princípom

neobmedzovania budúceho vlastníka parkoviska vo väčšej miere ako je nevyhnutne potrebné na riadnu
ochranu práva susediacich vlastníkov na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Mesto Nitra uviedlo, že
intervenuje v prospech Spoločenstva vlastníkov bytov Stred a za uvedeným účelom sa uskutočnilo
aj stretnutie zástupcov mesta s p. Q., na ktorom p. Q. vyjadril ochotu umožniť bezplatný prejazd preobyvateľov domov na Radlinského č. 1, 3, 5, 7 v dôchodkovom veku za predpokladu zmierlivého
ukončenia súdneho konania.

14. Zo znaleckého posudku č. 50/2023 vypracovaného v tomto konaní ustanoveným znalcom Ing.
Petrom Števulom dňa 4.4.2023 vyplýva, že znalec ním stanovil výšku náhrady za zriadenie vecného
bremena spočívajúceho v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez pozemky
patriace žalovanému, in concreto nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D., zapísané na LV č. XXXX,
a to parcela č. 1567/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130 m2, parcela č. 1570/1 – zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 1978 m2 a parcela č. 1570/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1130
m2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011, úradne overenom dňa
10.3.2011 pod č. 399/11 sumou vo výške 14 200 eur. Znalec pri určení jednorazovej náhrady (odplaty) za
zriadenie vecného bremena vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti – výmery zodpovedajúcej
rozsahu vecného bremena podľa geometrického plánu č. 6/2011 zo dňa 3.3.2011, úradne overeným
dňa 10.3.2011 pod č. 399/11. Túto všeobecnú hodnotu stanovil na sumu 104 000 eur. Jednorazovú

náhradu (odplatu) za zriadenie vecného bremena vypočítal kapitalizáciou hospodárskej ujmy počas
neobmedzeného obdobia. Pri závadách neobmedzeného trvania bral za základ výpočtu obdobie 20
rokov. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti bral
do úvahy vecné bremeno, ktoré bolo v časti C listu vlastníctva č. XXXX zapísané na základe zrušeného
rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 19C/74/2011-282 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.

k. 7Co/58/2019-334; Z-3815/2021- 2479/21. Uvedené sa prejavilo v stanovení koeficientu redukujúcich
faktorov hodnotou 0,70.

15. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom Ing. Petra Števulu č. 50/2023 žalovaný v písomnom
podaní zo dňa 2.5.2023 namietal, že znalec bral pri vypracovaní znaleckého posudku do úvahy

neaktuálne ťarchy, preto nepochybne dospel k nesprávnej výške náhrady za zriadenie vecného
bremena.

16. Následne znalec Ing. Peter Števula na výzvu súdu vypracoval doplnenie znaleckého posudku č.
50/2023 zo dňa 30.8.2023, v ktorom reagujúc na námietky žalovaného uvedené v písomnom vyjadrení

zo dňa 2.5.2023 korigoval výšku náhrady za zriadenie vecného bremena a túto určil v sume 17 200
eur. Znalec zmenil určenie koeficientu redukujúcich faktorov, ktorý stanovil na hodnotu 0,85. Jednou z
príloh k doplneniu znaleckého posudku je výpis z listu vlastníctva č. XXXX, v ktorom je vecné bremeno
zapísané na základe zrušeného rozsudku súdu prvej inštancie sp. zn. 19C/74/2011-282 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/58/2019-334 stále uvedené.

17. Na toto doplnenie znaleckého posudku opäť reagoval žalovaný, a to v podaní zo dňa 7.9.2023,
v ktorom opakovane poukázal na to, že znalec operoval s neaktuálnymi ťarchami. Doplnenie znaleckého
posudku preto považoval za obsahovo zmätočné.

18. Z ďalšieho doplnenia znaleckého posudku č. 50/2023 znalca F. H. R. vypracovaného ku dňu
26.9.2023 vyplýva, že znalec ním výšku náhrady za zriadenie vecného bremena spočívajúceho
v práve vstupu, prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami cez vyššie uvedené pozemky patriace
žalovanému určil v sume 20 300 eur. Všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti – výmery zodpovedajúcej
rozsahu priznania práva prechodu a prejazdu cez pozemky podľa geometrického plánu č. 6/2011

– parcely č. 1567/1, 1570/1, 1570/2 (343 m2) znalec určil v sume 149 000 eur, keď koeficient
redukujúcich faktorov stanovil na hodnotu 1,00 (nevyskytuje sa). Znalec takto svoje závery o určení
všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti korigoval v nadväznosti na informáciu o neaktuálnosti tiarch, ktoré
v predchádzajúcom znaleckom posudku a jeho doplnení zohľadňoval.

19. Z odpovede Mesta Nitra zo dňa 22.5.2023 na žiadosť o zaslanie informácie, či je možné prijať
také zmeny v aktuálnej organizácii dopravy na Radlinského ul., resp. priľahlých uliciach, ktoré by
žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom obytných domov s. č. 104 a 105 v k. ú. D. zabezpečili prístup
motorovými vozidlami k obytným domom za účelom ich parkovania iným spôsobom ako cez pozemky
žalovaného je uvedené, že požiadavke týkajúcej sa možnosti vytvorenia trvalého parkovania nie je

možné vyhovieť. Pre zriadenie parkovania na miestnej ceste Radlinského nie sú vytvorené dostatočné
priestorové podmienky. Pokiaľ sa jedná o vyhradenie konkrétneho parkovacieho miesta, je možné
postupovať podľa Všeobecne záväzného nariadenia č. VZN 3/2016 s tým, že za vyhradenie takéhoto
miesta sa platí daň. Túto možnosť mesto veľmi obmedzuje z dôvodu zastupiteľnosti parkovacích miest.Aby mesto vyšlo občanom v ústrety, dáva im možnosť zakúpiť si parkovacie karty v zmysle VZN č.
8/2014. Rezidentské parkovacie karty si zakúpili A. B. na miestnych cestách L. E. a P., F. C. G. na
miestnych cestách Sládkovičova, Kúpeľná a K. L. na miestnych cestách Fr. Mojtu a Kúpeľná. Tieto karty

môžu by použité len na miestnych cestách, bez možnosti vyhradenia.

20.MestoNitraVšeobecnezáväznýmnariadenímč.8/2014odočasnomparkovanínaúzemímestaNitry
v znení dodatku č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 určilo výšku úhrady za dočasné parkovanie, spôsob zabezpečenia
prevádzky parkovacích miest, spôsob úhrady za parkovanie a spôsob preukázania jej zaplatenia.

Z uvedeného nariadenia vyplýva, že občania s trvalým pobytom v zóne spoplatneného parkovania
ako vlastníci, držitelia, resp. užívatelia motorových vozidiel majú možnosť zakúpiť si od Mesta Nitra
rezidentskú parkovaciu kartu maximálne na dve spoplatnené miestne komunikácie v blízkosti trvalého
bydliska. Ich cena je nasledujúca: 1. Parkovacia karta – 10,00 eur/rok 2. Parkovacia karta – 30,00 eur/rok
3. Parkovacia karta – 100,00 eur/rok. Možnosť zakúpiť si parkovaciu kartu s parkovaním na Radlinského
ulici podľa nariadenia možná nie je.

21. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2016 o miestnej dani za osobitné užívanie
verejného priestranstva trvalým parkovaním vozidla v znení dodatkov č. 1 a č. 2 Mesto Nitra stanovilo
podmienky pre vyhradenie parkovacieho miesta pre konkrétne vozidlo. Podľa čl. 4 písm. a), b) tohto
nariadenia súd sadzby dane za užívanie verejného priestranstva na trvalé parkovanie vozidla sa

stanovené nasledovne:
a) vyhradenie parkovacieho miesta z verejného priestranstva pre určité vozidlo fyzickej osoby v mieste
trvalého bydliska aa) v mestskej časti Staré mesto 0,1 eur/m2/deň, ab) v ostatných mestských častiach
0,066 eur/m2/deň;
b) vyhradenie parkovacieho miesta z verejného priestranstva pre určité vozidlo fyzickej osoby

oprávnenej na podnikanie v blízkosti jej miesta podnikania, právnickej osoby v blízkosti jej sídla a
prevádzkovateľataxislužbynaúzemímestaNitraba)vmestskejčastiStarémesto0,165eur/m2/deň,bb)
osobitná sadzba za užívanie verejného priestranstva na trvalé parkovanie v čase od 06.00 hod. do 18.00
hod. alebo od 18.00 hod. do 06.00 hod. v mestskej časti Staré mesto 0,1 eur/ m 2 /deň, bc) v ostatných
mestskýchčastiach0,110eur/m2/deň,bd)osobitnásadzbazaužívanieverejnéhopriestranstvanatrvalé

parkovanie v čase od 06.00 hod. do 18.00 hod. alebo od 18.00 hod. do 06.00 hod. v ostatných mestských
častiach 0,066 eur/m2/deň.

22. Dňa 10.8.2023 žalobca v 1. rade doručil súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na skutočnosť,
že bytové domy s. č. 104 a 105 sú postavené na Radlinského ulici v radovej zástavbe, a preto je

prístup k nim motorovými vozidlami možný len prístupovými cestami na pozemkoch HOTELA ZOBOR
s.r.o. Tieto prístupové cesty sú pre HOTEL ZOBOR s.r.o. potrebné z dôvodu zabezpečenia príjazdu
k nástupnej ploche pre HaZZ, zásobovanie hotela, odvoz komunálneho odpadu a tiež k príjazdom
áut a parkovacím miestam parkoviska a odjazd z nich. Viac ako 60 rokov HOTEL ZOBOR s.r.o.
(ďalej HZ s.r.o.) prejazd k bytovým domom nijako neobmedzoval. Odkedy však HZ s.r.o. verejné

parkovisko parc. č. 1567/1 netransparentným a pochybným spôsobom bez znaleckého posudku získal
do svojho vlastníctva, žalobcom zablokoval dlhoročný a bezproblémový prístup k ich bytovým domom.
Verejným parkoviskom (parcela č. 1567/1) viedla jeho stredom Kúpeľná ulica (šírka ulice 6,5 m),
ktorá bola dlhoročnou prístupovou cestou k bytovým domom žalobcov. K verejnému majetku, resp.
štátnemu majetku, ako bolo aj toto sa vecné bremená nezriaďujú. Ak je však takýto majetok predávaný

súkromnému subjektu, je nevyhnutné, aby predávajúci (v tomto prípade Mesto Nitra) vecné bremeno
práva riadneho prístupu k bytovým domom zriadil. Vedenie Mesta však v tomto prípade pochybilo,
k žalobcom sa zachovalo ľahostajne, preto sa žalobcovia obrátili na súd. HZ s.r.o. od žalobcov
vyžadoval poplatky vo výške parkovného napriek tomu, že žalobcovia majú pri ich bytových domoch
dostatočne veľký priestor, takže parkovisko HZ s.r.o. nikdy nepotrebovali využívať. Niektorí majitelia

bytov z naliehavých dôvodov (starostlivosť o starých a chorých ľudí) museli tieto poplatky HZ s.r.o.
platiť napriek tomu, že vozidlá boli vždy na pozemkoch žalobcov. Táto suma v dôsledku prieťahov
v súdnom konaní dosiahla sumu spolu približne 10 000 eur. Po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku zo
dňa 26.3.2021 sp. zn. 7Co/58/2019-334 všetci oprávnení zo zriadenia vecného bremena zaplatili HZ
s.r.o. náhradu vo výške určenej rozhodnutím súdu. Vlastníkom bytov, od ktorých si predtým HZ s.r.o.

vynucoval platiť poplatky za tzv. parkovné, ponechal HZ s.r.o. kartičky na otváranie rámp. Ostatným
oprávneným z vecného bremena kartičky na otváranie rámp nevydal, pričom každému oprávnenému
z vecného bremena mal HZ s.r.o. vydať kartičku (dve kartičky na byt) na otváranie rámp a evidovať
ich na právo prechodu parkoviskom k bytovým domom. Každé motorové vozidlo, ktoré prejde na taktoevidovanú kartičku, môže prejsť k priestorom pri týchto bytových domoch. Tri mesiace po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku prišiel list z HZ s.r.o. označený ako: „Pravidlá prechodu cez parkovisko za
Hotelom Zobor“ bez uvedenia dátumu (asi vedome) s vyhrážaním sa 500 eur pokutami a oznámením,

že recepcia rampy neotvára. Prístup majiteľov bytov k ich bytovému domu je dôležitý pre zabezpečenie
starostlivosti o jednotlivé byty, ich riadnu údržbu a tiež starostlivosť rodinných príslušníkov o ich starých
a chorých príbuzných. Veľmi dôležité je tiež zabezpečiť aj údržbu a obnovu bytových domov ako celku.
Taktiež plnohodnotne využívať aj veľké priestory pri nich k parkovaniu svojich motorových vozidiel.
Využívanie vlastných priestorov v centrálnej mestskej časti je prospešné aj pre občanov, ktorí budú

mať väčšie možnosti krátkodobého parkovania v tejto časti mesta. Bezdôvodné zablokovanie riadneho
prístupu k bytovým domom HZ s.r.o. škodí nielen žalobcom, ale aj iným občanom, ktorí majú menšie
možnosti krátkodobého parkovania v centre mesta. Škodí to aj mestu, ktoré je ukrátené o príjmy z
každého zablokovaného miesta. Žalobca v 1. rade uvádza, že HZ s.r.o. sa im majiteľom bytov v bytových
domoch snaží znižovať kvalitu života za to, že sa rozhodli domáhať sa svojich práv súdnou cestou.
Vtedajšie vedenie mesta ich naliehavé žiadosti riešiť nechcelo a ani im pri riešení vyššie uvedených

problémov nebolo nápomocné.

23. F. E. P., bytom B. G. X, XXX XX B. v čestnom prehlásení zo dňa 20.7.2023 uviedol, že prejazdom
motorovými vozidlami prístupovými cestami cez parkovisko Hotela Zobor (parc. č. 1570/1, 1570/2,
1567/1) majitelia bytov v bytových domoch s. č. 104 a 105 neobmedzovali prevádzku Hotela Zobor. Ďalej

uviedol, že v rokoch 1979 – 1991 pracoval vo funkcii riaditeľa š. p. Reštaurácie Nitra, ktorého súčasťou
bol aj Hotel Zobor. Tak ako predtým v čase jeho pôsobenia v tejto funkcii mali majitelia bytov riadny
a plnohodnotný prístup k vlastným priestorom pri týchto bytových domoch.

24. E. B., bytom E. X, XXX XX D. v čestnom prehlásení zo dňa 21.7.2023 uviedol, že ako zamestnanec

firmy BONUL, s.r.o. pracoval na obsluhe plateného parkoviska za hotelom Zobor od 1.1.2004 do
1.9.2008. Okrem parkoviska HZ s.r.o., ktoré je na parcele č. 1570/1 a 1570/2 bolo k nemu pripojené
aj parkovisko za mestským kúpeľom na parcele č. 1567/1, ktoré mal v tom čase HZ s.r.o. prenajaté
od mesta Nitra. Jeho pracovnou povinnosťou bolo umožňovať vjazd na parkovisko a odjazd z neho
a zároveň prijímať poplatky od parkujúcich v hotovosti cez elektronickú pokladňu. Počas celej jeho

činnosti mali majitelia bytov v bytových domoch s. č. 104 a 105 k priestorom pri nich prejazd motorovými
vozidlami a vozidlami, ktoré im vykonávali potrebný servis a opravy, prerábky a pod. bezplatný
a plnohodnotný.

25. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi v 1. rade s označením Pravidlá prechodu cez parkovisko

za Hotelom Zobor bolo preukázané, že žalovaný nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej
inštancie sp. zn. 19C/74/2011-282 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/58/2019-334
žalobcov informoval o pravidlách prechodu. Poukázal na skutočnosť, že je vlastníkom parkoviska, na
ktorom súd zriadil vecné bremeno. Na danom parkovisku sú zriadené elektronické rampy na vstup
a výstup na základe karty. Všetky karty sú evidované a monitorované kamerovým systémom. Karty

slúžia na jeden vstup a jeden výstup, nedá sa dvakrát po sebe vstúpiť a ani vystúpiť z parkoviska.
Karta musí byť vždy priložená k stojanu, aby bola načítaná, i keď je rampa otvorená. Recepcia
rampy neotvára. Žalovaný preto vlastníkov bytov na Radlinského vyzval na zaslanie ŠPZ vozidla
na vystavenie a evidenciu prechodu cez parkovisko Hotela Zobor s.r.o. Zároveň uviedol, že ak by
prišlo k neoprávnenému parkovaniu áut na ich parkovisku, bude žalobcom karta na prechod zrušená

a žalovaný bude tento skutok riešiť pokutou do výšky 500 eur a dorubením parkovného 2 eurá/hod.

26. Podľa čl. 11 ods. 1, 4 Listiny základných práv a slobôd každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje. Vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za náhradu.

27. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

28. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje.29. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

30. Podľa čl. I. Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má
každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.

31. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

33. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

34. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

35. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

36. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého

pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

37. Vecné bremená obmedzujú vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu. Toto obmedzenie
sa môže vzťahovať len na nehnuteľnosti. Na základe tohto právneho vzťahu vlastníkovi nehnuteľnosti

vzniká povinnosť v prospech oprávneného subjektu niečo strpieť (pati), niečoho sa zdržať (non facere)
alebo niečo konať (facere). Každej povinnosti vyplývajúcej z právneho vzťahu vecného bremena
zodpovedajú na druhej strane práva oprávneného subjektu. Tieto práva (oprávnenia) z vecných bremien
sú dvojakého druhu, a to také, ktoré sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (pôsobia in rem)
a tie, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia in personam).

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno vykonávať len v stanovenom (dohodnutom) rozsahu.
Výkonom tohto práva nesmie byť povinný zaťažený nad dojednanú mieru prípadne nad mieru, s ktorou
zriaďovatelia vecného bremena mali a mohli s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci rátať. Aj
v súčasnej právnej úprave platí zásada, že vecné bremená nemôžu byť rozširované a že sa právo
zodpovedajúce vecnému bremenu musí vykonávať čo najšetrnejšie. Výkonom práva vecného bremena

musí byť povinný zaťažovaný a obmedzovaný čo najmenej.

38. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 151o ods. 1, 3 umožňuje vznik vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok rozhodnutím príslušného orgánu (súdu
alebo príslušného orgánu štátnej správy). Zriadiť vecné bremeno práva cesty možno za podmienok

stanovených v odseku 3 citovaného ustanovenia, a to: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku; b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; c) neexistujú okolnosti,
ktoré zriadenie práva cesty vylučujú (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F.,
Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019).

Ad a): Právo nevyhnutnej cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka stavby, ktorý súčasne nie je
vlastníkom priľahlého pozemku. Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa má dostať vlastník stavby
ku komunikácii prípadne k pozemku, z ktorého má oprávnenie dostať sa ku komunikácii. Súdna prax
pri aplikácii § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb,pokiaľ ide o výklad slov „priľahlý pozemok“. Priľahlým pozemkom sa preto nerozumie len pozemok
bezprostrednepriľahlýkpozemkuvlastníka,aleajvšetkypozemky,ktorésúnazriadeniecestypotrebné,
to znamená aj pozemky vzdialenejšie. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobcovia

sú vlastníkmi bytov v obytných domoch na ulici Radlinského, Nitra – Staré Mesto, a to obytný dom
s. č. XXX na parcele č. 1551 a obytný dom s. č. XXX na parcele č. 1552. Bolo zároveň preukázané,
že žalobcovia ako vlastníci stavieb nemajú priamy prístup k stavbe z verejnej komunikácie. Prvá
z podmienok pre zriadenie vecného bremena je splnená.

Ad b): Druhou podmienkou pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste
(napr. k ceste, miestnej či účelovej komunikácii). Vecné bremeno práva cesty podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť, ak si vlastník stavby môže zabezpečiť prístup k stavbe z
verejnej komunikácie, existuje iná možnosť, ako vlastníkovi stavby zabezpečiť prístup k nej. Rovnako
nemožno vecné bremeno zriadiť v prípade, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako

cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že mu pozemok alebo jeho časť predá alebo mu zriadi vecné
bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú cenu. Po vykonaní dokazovania dospel súd k záveru, že
prístup žalobcov nemožno zabezpečiť iným spôsobom ako cez pozemky vo vlastníctve žalovaného.
Doterajší prístup z Radlinského ulice súd považuje za nepostačujúci. Žalobcovia, hoci majú pri svojich
nehnuteľnostiach vytvorené priestory pre parkovanie motorových vozidiel, k týmto parkoviskám pri

svojich nehnuteľnostiach sa motorovými vozidlami nevedia dostať inak, ako cez pozemky vo vlastníctve
žalovaného. Z vyjadrenia Mesta Nitra zo dňa 22.5.2023 vyplynulo, že trvalé parkovanie na Radlinského
ulici možné nie. Žalobcovia síce majú možnosť zakúpiť si od Mesta Nitra za poplatok (1. karta – 10 eur,
2. karta – 30 eur, 3. karta – 100 eur) rezidentské parkovacie karty na iných miestnych komunikáciách,
tieto sú od ich bytových domov vzdialené 300 až 500 metrov a situáciu s parkovaním na strane žalobcov

definitívne neriešia. Parkovať na vzdialených miestnych komunikáciách za situácie, kedy žalobcovia
majú pri ich bytových domoch parkoviská a aj k nim vedúcu príjazdovú cestu, súd považuje za celkom
nelogické. Je potrebné pripomenúť, že parcely, cez ktoré žalobcovia žiadajú zriadiť vecné bremeno,
boli v minulosti vo vlastníctve Mesta Nitra. Išlo teda o cestu, ktorá slúžila širokej verejnosti, hocikto
mal možnosť po tejto verejnej komunikácii prechádzať a žalobcovia ako majitelia bytov v bytových

domochnaRadlinskéhoulicimohlibezproblémovprejsťmotorovýmivozidlamiažkichbytovýmdomom.
Po tom, ako Mesto Nitra odpredalo pozemky za ich bytovými domami žalovanému bez toho, aby
v prospech žalobcov zriadilo vecné bremeno, žalobcovia možnosť dostať sa k svojim nehnuteľnostiam
z verejnej komunikácie stratili, žalovaný im prejazd cez jeho pozemok obmedzuje. V konaní bolo
preukázané, že žalobcovia nemajú prístup k bytovým domom zo zadnej časti, čo je potrebné aj na

zabezpečenie nevyhnutnej údržby bytového domu a aj z hľadiska požiarnej bezpečnosti. Súd považuje
za splnenú aj túto druhú hmotnoprávnu podmienku pre zriadenie vecného bremena a zdôrazňuje, že
žalovaný iný prístup žalobcov k ich nehnuteľnostiam nepreukázal. Žalovaný síce v priebehu konania
navrholustanoviťznalcazaúčelomzodpovedaniaotázkynevyhnutnostizriadeniavecnéhobremenacez
pozemky vo vlastníctve žalovaného, tomuto návrhu však súd nevyhovel, považujúc otázku dôvodnosti

zriadenia vecného bremena za ustálenú aj s poukazom na závery dovolacieho súdu. S otázkou,
prečo súd žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie nepripustil sa súd vysporiadal v uznesení č. k.
19C/21/2022-528 zo dňa 27.10.2022. Úlohou súdom ustanoveného znalca bolo výlučne určiť odplatu za
zriadenie vecného bremena. Pokiaľ bol žalovaný presvedčený, že bolo potrebné, aby sa znalec vyjadril
aj k možnosti alternatívneho prístupu žalobcov k ich nehnuteľnostiam, zároveň mu však z uznesenia č. k.

19C/21/2022-528 zo dňa 27.10.2022 muselo byť zrejmé, že k tejto otázke sa znalec ustanovený súdom
už vyjadrovať nebude, mohol takýto dôkaz (znalecký posudok) kedykoľvek v priebehu konania predložiť
aj sám. Súd pripomína, že takýto súkromný znalecký posudok by v rámci dokazovania zohľadňoval
rovnakoakoposudoksúdomustanovenéhoznalca(§209CSP).Totovšakžalovanýneurobil,kmožnosti
iného prístupu žalobcov ich nehnuteľnostiam ako cez pozemky žalovaného nielenže nepredložil žiaden

dôkaz, ale takýto iný alternatívny prístup ani sám nepopísal.

Ad c): Pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené
čo možno najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje vážny zásah do práv vlastníka pozemku,
preto je vždy potrebné porovnávať výhodu, ktorú cesta poskytuje, s ujmou, ktorá by vznikla jej

zriadením vlastníkovi zaťaženého pozemku. Súd povinnosť zriadiť vecné bremeno nemá vtedy,
ak jeho zriadenie (pri naplnení ostatných predpokladov), by malo za následok také obmedzenie
vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby,
a ktoré by bolo možné spravidla označiť aj ako výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pri úvahe súdu o tom, či súd zriadi (nezriadi) vecné bremeno, musí zobrať
do úvahy aj princíp proporcionality platný pri obmedzení základných práv. Po vykonaní dokazovania
dospel súd k záveru, že zriadenie vecného bremena vlastníka zaťaženého pozemku (žalovaného)

neprimerane neobmedzí. Dotknuté pozemky žalovaného aj v súčasnosti slúžia ako parkovisko, teda
žalovaný ich na iný účel nevyužíva a iné využívanie dotknutých pozemkov v budúcnosti žalovaný
nepreukázal. Žalobcovia budú priľahlý pozemok žalovaného využívať len na prejazd k ich obytnému
domu autom za účelom výkonu činností súvisiacich s užívaním bytového domu (prístup k domu
autom na vyloženie tovaru, nábytku a podobne, parkovanie a garážovanie pred svojím domom na

svojich pozemkoch, nie na pozemkoch žalovaného), nebudú titulom zriadeného vecného bremena na
pozemkoch vo vlastníctve žalovaného parkovať. Vlastnícke práva žalovaného tak nebudú neprimerane
obmedzené. Zabezpečením prístupu žalobcom navrhovaným spôsobom bude vyriešený nielen prístup
k nehnuteľnosti v prospech samotných žalobcov ako vlastníkov dotknutých nehnuteľností, ale bude
zabezpečený aj verejný záujem (prístup vozidiel zdravotnej služby, hasičských vozidiel, a pod.).

39. Zhrnúc vyššie uvedené a predovšetkým poukazujúc na rozhodnutie dovolacieho súdu v tejto veci,
je nutné konštatovať, že nárok žalobcov na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty
za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlé pozemky žalovaného, je
dôvodný. Hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného bremena boli splnené, preto súd žalobe
žalobcov vyhovel a rozhodol o zriadení vecného bremena podľa predloženého geometrického plánu

č. 6/2011 F. I. H., v ktorom je toto vecné bremeno zakreslené. Pretože predmetný geometrický plán
je vo výroku rozsudku presne konkretizovaný aj uvedením čísla jeho overenia, podľa § 24 písm. g)
zákona č. 182/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) nie je nutné, aby bol predmetný geometrický plán k rozsudku pripojený.

40. Dovolací súd v uznesení č. k. 7Cdo/257/2021-435 zo dňa 28.2.2022 prirovnal zriadenie vecného
bremena podľa § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka k trvalému obmedzeniu vlastníckeho práva
vyvlastnením. Ide o nútené obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR
a môže byť vykonané iba za primeranú náhradu. Ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
neustanovuje povinnosť primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena. Ide o právnu medzeru,

ktorú dovolací súd musel odstrániť ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
v spojení s článkom 20 ods. 4 Ústavy SR a čl. 4 ods. 1 CSP. Stanovenie náhrady za zriadenie vecného
bremena považoval dovolací súd za odbornú znaleckú otázku.

41. Vzhľadom na závery dovolacieho súdu bol po vrátení spisu súdu prvej inštancie na ďalšie konania

vypracovaný znalecký posudok Ing. Petra Števulu č. 50/2023 a jeho ďalšie doplnenia, ktorým bola
výška náhrady za zriadenie vecného bremena – všeobecná hodnota práv a závad spočívajúcich v
práve prechodu a prejazdu cez pozemky C KN p.č. 1567/1, 1567/2 a 1570/2 v rozsahu zakreslenom
v geometrickom pláne Ing. Viery Púchovskej č. 6/2011 určená sumou vo výške 20 300 eur. Za
správne určenú výšku náhrady za zriadenie vecného bremena považuje súd sumu vyčíslenú v doplnení

znaleckého posudku zo dňa 26.9.2023, v ktorom bola výška náhrady za zriadenie vecného bremena
určená zohľadňujúc už len jednu existujúcu ťarchu, a to vecné bremeno spočívajúce v povinnosti strpieť
na C KN p.č. 1567/1, 1567/2, 1570/2 v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne úradne overenom
pod č. G1-58/2021: a) zriadenie a uloženie Elektroenergetických zariadení, b) užívanie, prevádzkovanie,
údržbu, opravy, rekonštrukcie, modernizácie a akékoľvek iné stavebné úpravy Elektroenergetických

zariadení a ich odstránenie v prospech Západoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36361518. Súd
žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo
výške 20 300 eur spoločne a nerozdielne. Medzi sebou sa jednotliví žalobcovia môžu vysporiadať podľa
počtu jednotlivých bytových jednotiek. Pokiaľ žalobcovia žalovanému za zriadenie vecného bremena
v zmysle predchádzajúceho rozsudku nejakú odplatu už uhradili a žalovaný im po zrušení vecného

bremena túto sumu nevrátil, je na nich, aby si tieto nároky vzájomne vyrovnali.

42. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa k výsluchu žalobcu v 1. rade vykonanému na
pojednávaní dňa 4.10.2023, pretože žalovaný vykonanie tohto dôkazu namietal. Je pravdou, že
žalobcovia vopred neoznačili výsluch žalobcu v 1. rade ako dôkaz, ktorý chceli vykonať a súd napriek

uvedenému tento dôkaz pripustil a vykonal. Súd tak učinil z dôvodu, že považoval výsluch žalobcu v 1.
rade za potrebný, s vecou súvisiaci a objasňujúci aktuálny skutkový stav. Žalovaný v tejto súvislosti
nenamietal nedostatok času na prípravu na výsluch žalobcu v 1. rade, poukazoval len na koncentráciu
konania. K uvedenému súd uvádza, že sudcovská koncentrácia konania (§153 CSP) je v diskrečnejprávomoci súdu, teda je na rozhodnutí súdu, v akom rozsahu ju uplatní. V danom prípade si výsluch
žalobcu v 1. rade nevyžiadal odročenie pojednávania, nebol nehospodárny a súd nezistil nijaký iný
dôvod, ktorý by mu bránil vo vykonaní tohto dôkazu.

43. Tiež súd považuje za potrebné uviesť, že pri písaní rozsudku zistil, že v petite žaloby je uvedený
právny predpis, ktorý bol účinný do 19.5.2018, čo však súd nepovažoval za preukážku, pre ktorú nie
je možné žalobe vyhovieť. Vozidlá oprávnené prechádzať cez pozemky žalovaného sú v petite žaloby
jasne špecifikované, výrok rozsudku je tak dostatočne určitý, zrozumiteľný a je dostatočným podkladom

pre zápis práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra nehnuteľností.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

48. Podľa § 453 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.

49. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
(§ 255 CSP). V tomto konaní súd žalobe žalobcov vyhovel a vecné bremeno v ich prospech zriadil.
Možno konštatovať, že žalobcovia boli v konaní úspešní, kým žalovaný žiaden úspech nedosiahol. Súd
preto žalobcom priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako
aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu (100 %). Dôvody osobitného zreteľa

súd v prejednávanom spore nevzhliadol. Naopak, súd záverom pripomína, že to bol práve žalovaný,
ktorý robil v konaní prieťahy tým, že nespolupracoval so svojím právnym zástupcom, nedostavoval sa
na pojednávania, nepredložil súdu v stanovenej lehote žiadané doklady, nerešpektoval právny názor
odvolacieho súdu a odmietal sa so žalobcami dohodnúť na výške náhrady za zriadenie vecného
bremena aj po vypracovaní znaleckého posudku. Vecné bremeno žalovaný odmietal en bloc a až do

samotného záveru konania bol presvedčený o tom, že súd by mal žalobu v tomto spore zamietnuť.

50. O trovách dovolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 453 ods. 1 a § 255 ods.
2 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože ani jedna strana
sporu v dovolacom konaní plný úspech nemala (dovolací súd konštatoval dôvodnosť zriadenia vecného

bremena – úspech na strane žalobcov; náhrada za vecné bremeno nebola určená správne a bola
neprimerane nízka, čo namietal žalovaný – úspech na strane žalovaného).

51. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

2 19C/21/2022

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). ( § 363 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.