Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724202229
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8724202229.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej, v spore žalobcu: Slovenská autobusová doprava
Poprad, a. s., so sídlom Wolkerova 466, 058 49 Poprad, IČO: 36 479 560, právne zastúpený: MAPLE &
FISH s. r. o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 718 432, proti žalovanej:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária

JUDr. Miloš Čičmanec, s.r.o., so sídlom Petra Jilemnického 5778/43, 058 01 Poprad, IČO: 53 530 926,
o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 21C/49/2024-165 zo dňa 17.06.2024, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ a „súd“) napadnutým uznesením rozhodol tak,

že cit.:
„Zakazuježalovanejakýmkoľvekspôsobomnakladaťsnehnuteľnosťamispôsobom-previesťvlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby,
ani ich akokoľvek znehodnotiť, ani uzavrieť akúkoľvek nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti, resp.
zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich užívanie:
nachádzajúcimisavk.ú.E.,obec:E.,okres:E.,zapísanýminaLVč.XXXX,vedenomOkresnýmúradom

Poprad, katastrálnym úradom: bytom č. XXX, nachádzajúci sa na X. E., vchod č. XX polyfunkčnej budovy
so súpisným číslom X, popis stavby: Polyfunkčný objekt PALACE HILL I, postavenej na pozemku parcely
reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1168 m2 , a k tomu
prislúchajúci spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6080/344385 na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely
reg. „C“ s parc. č. 628, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1168 m2 ;

nachádzajúcimi sa v katastrálnom území E., obec: E., okres: E., zapísanými na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom,: spoluvlastníckym podielom o veľkosti 6080/344385
na pozemku reg. „C“ s parc. č. 625/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 572 m2 ,
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 627/1, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 150 m2 ; a
nachádzajúcimisavk.ú.E.,obec:E.,okres:E.,zapísanýminaLVč.XXXX,vedenomOkresnýmúradom

Poprad, katastrálnym úradom, : spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ parc. č.
630/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 137 m2 , do právoplatného skončenia
súdneho konania vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu sp. zn. 21C/49/2024.
O trovách konania bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.“
2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2,
§ 329 ods. 1, § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“); § 42a ods. 1, 2 a 3 písm.

a), § 42b ods. 1 až 4 a § 116 Občianskeho zákonníka.3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že o vymáhateľnú pohľadávku ide
v prípadoch, ak túto možno vymáhať v základnom konaní, pričom sa nevyžaduje, aby šlo o pohľadávku
judikovanú, t. j. priznanú právoplatným rozhodnutím súdu. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že

je daná aktívna a pasívna legitimácia v danom spore.
Súd ďalej uviedol, že je zrejmé že po podaní Oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu
trestného činu dňa 03.01.2024, adresovaného Okresnej prokuratúre Poprad, došlo k prevodu
predmetných nehnuteľností dňa 28.03.2024 uzavretím Darovacej zmluvy medzi dcérou žalovanej a
žalovanou a k zavkladovaniu vlastníckeho práva v prospech žalovanej.

Bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný
žalobkyňou vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej
sa totiž žalobkyňa domáha určenia neúčinnosti voči nej, darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom
dcérou žalovanej a obdarovanou žalovanou, ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú
pohľadávku voči dcére žalovanej, titulom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní, obchodnom a
pracovnom konaní. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné

vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Súd je tiež toho názoru, že v danom
prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to
osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej sa žalobca domáha
určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu žaloby, by bol odporovateľný
právny úkon (darovacia zmluva) voči veriteľovi (žalobca) relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca

ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky
z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na
konkrétnyexekvovateľnýmajetok,anienaosobužalovanej(§42bods.2Občianskehozákonníka),ktorá
sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanej v tom
zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie exekúcie (speňaženie)

na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom. Veriteľ teda môže viesť
proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo
iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu
prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná).
Prípadná exekúcia by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením

konania o neúčinnosti právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade
by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok
žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne
odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho

rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka, v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len
k množeniu súdnych sporov.
Je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože
autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom

nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba
bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia
prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu
vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným
nehnuteľnostiamvneprimeranomrozsahu,nakoľkožalovanánebudežiadnymspôsobomobmedzovaná

v ich bežnom užívaní.
Súd poukazuje na to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve v
takomto type konaní (o odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 11Co/208/2012, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 8Co/23/2015, Krajského súdu v Prešove sp. zn.18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
17Co/255/2016.
Žalobca osvedčil, že voči dcére žalovanej ako zmluvnej strane odporovateľného právneho úkonu, má
vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 1.234.429,93 eur (už vzniknutá škoda) v súlade s § 42a
Občianskeho zákonníka. Je osvedčené, že dcéra žalovanej darovacou zmluvou previedla uvedené

nehnuteľnosti na žalovanú, čo sa javí ako konanie, ktorým sa zbavuje majetku aj v dôsledku začatého
trestného stíhania a možných trestov. Pre úspech predmetnej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu
je potrebné splnenie predpokladov (ukrátenie veriteľa úkonom, včasnosť žaloby, blízky vzťah medzi
dlžníkom a stranou ukracujúceho právneho úkonu). Žalobca osvedčil konanie dcéry žalovanej, ktoré bypodstatnou mierou ovplyvňovalo jej majetkové pomery. Na podklade Darovacej zmluvy došlo k prevodu
vlastníckeho práva v podiele 1/1 k celku v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa
v k. ú. E., obec: E., okres: E., zapísaných na LV č. XXXX, bytu č. XXX, na X. poschodí, vo vchode č.

XX polyfunkčnej budovy so súp. č. X, E. F. E. G. H., postavenej na pozemku parcely reg. „C“ s parc.
č. 628, a k tomu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu (polyfunkčnej budovy), na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku parcely reg. „C“ s parc. č. 628; nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. E., obec: E., okres:
E., zapísaných na LV č. XXXX, ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“

s parc. č. 625/1, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6080/344385 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 627/1;
a nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území E., obec: E., okres: Poprad zapísaným na
LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym úradom, ako: spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/16 na pozemku reg. „C“ s parc. č. 630/3, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o
výmere 137 m2 , ktorý Okresný úrad Poprad, katastrálny odbor povolil rozhodnutím č. V-875/2024 zo
dňa 28.03.2024.

Je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda je potrebné bezodkladne
upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu.
Žalobca v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nešpecifikoval časové obdobie trvania
neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle§ 330 ods. 1 CSP určil, že nariadené

neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas, a to do právoplatného skončenia súdneho konania
vo veci samej o určenie odporovateľnosti právneho úkonu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
21C/49/2024.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods.

1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP), rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.
6. Žalovaná v odvolaní uviedla, že neobstojí argument žalobcu, že veľký senát Najvyššieho súdu SR sa
údajne v rozhodnutí sp. zn. 1VCdo/1/2022 priklonil k záverom z rozhodnutia R 44/2001 – Najvyšší súd
SR tu len skonštatoval, že existujú dva protichodné názory a senát, ktorý sa obrátil na veľký senát, sa
má k jednému z nich prikloniť. Žalobca pritom voči žalovanej, resp. voči I. I. J. B. ako dcére žalovanej,

ktorá pôsobila u žalobcu ako generálna riaditeľka a zároveň predsedníčka predstavenstva žalobcu ku
dnešnému dňu nedisponuje žiadnou „vymáhateľnou“ pohľadávkou. V tejto súvislosti nemôže obstáť
ani argumentácia súdu uvedená v uznesení o nariadenom neodkladnom opatrení (bod 4), že žalobca
osvedčil vymáhateľnú pohľadávku voči dcére žalovanej minimálne v sume 1.234.429,93 eur (údajná
už vzniknutá škoda). Argument súdu nevychádza zo žiadnych relevantných dôkazov predložených

v konaní. Voči dcére žalovanej sa nevedie žiadne trestné stíhanie a nie je voči nej vedené žiadne
civilné konanie, v ktorom by si uplatňoval žalobca akýkoľvek peňažný nárok z titulu vzniknutej škody.
Žalobca nedisponuje pohľadávkou, ktorá by mohla byť vymáhateľná na súde v základnom konaní,
pretože dcéra žalovanej pri výkone svojej činnosti u žalobcu na pozíciách riaditeľky ani predsedníčky
predstavenstva nikdy žalobcovi žiadnu škodu nespôsobila, vždy konala s odbornou starostlivosťou tak,

ako jej to predpisoval Zákonník práce (pri pozícii riaditeľky a neskôr generálnej riaditeľky) a Obchodný
zákonník (pri štatutárnej pozícii predsedníčky predstavenstva).
Žalobca v tomto konaní nie je aktíve vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby voči žalovanej,
keďžeabsentujúzákladnéprvkypreaplikovanieodporovacejžaloby–vymáhateľnápohľadávkažalobcu
ako veriteľa a úmysel poškodiť veriteľa.

Žalovaná a jej dcéra majú za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal naplnenie základných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca len vo všeobecnej rovine uvádza výšku
domnelej škody, ktorá mu mala konaním dcéry žalovanej vzniknúť. Základným predpokladom vzniku
škody, okrem iného, je aj úbytok na majetkových hodnotách, resp. nenavýšenie majetkových hodnôt

žalobcu v dôsledku porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti.
Zmluva, na ktorú sa žalobca odvoláva v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, „zmluva AS
Poprad“, obsahovo nezodpovedá zmluve o správe. Predmetom zmluvy o správe je odplatné zverenie
autobusovej stanice „AS Poprad“ žalobcom TATRA EXPRESSu, ktorý má byť správcom tejto stanice.Zo žalobcom uvádzanej zmluvy má priamy hospodársky prospech práve žalobca, nakoľko na základe
tejto zmluvy TATRA EXPRESS za umožnenie výkonu správy „AS Poprad“ uhrádzal sumu 4.900,- eur
bez DPH mesačne žalobcovi. Až následne, z pozície správcu autobusovej stanice „AS Poprad“, TATRA

EXPRESS so žalobcom ako prevádzkovateľom siete autobusov uzatvoril druhú zmluvu, Zmluvu o
užívaní priestorov autobusovej stanice v Poprade a Kežmarku zo dňa 21.06.2023 (ďalej len „zmluva o
užívaní“), predmetom ktorej je umožnenie užívania stanice „AS Poprad“ jej správcom, ktorým je TATRA
EXPRESS, dopravcovi, ktorým je žalobca, a to odplatne, s tarifne stanovenými sumami za každý vstup
autobusu žalobcu a parkovanie na danú autobusovú stanicu. Žalobca tak prevažnú časť domnelej škody

zakladá na zmluve, na základe ktorej takéto náklady (a následne škoda) ani len nemohli vzniknúť.
Žalobcom vyčíslenú výšku škody, ako aj dôvod jej vzniku, rovnako bez náležitého zistenia skutkového
stavu prevzal aj súd, z čoho je jednoznačné, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca za „pokútny“ považuje a vo svojom návrhu poukazuje na dátum uvedený na zmluve o správe
(žalobcom označená ako „zmluva AS Poprad“). Zmluva mala byť podľa tvrdenia žalobcu uzatvorená

dňa 24.05.2023, t. j. ešte pred vznikom samotného TATRA EXPRESS-u (ktorý vznikol až 27.05.2023).
Je zrejmé, že sa jedná len o zrejmú nesprávnosť, chybu v písaní. K reálnemu plneniu vzájomných práv
a povinností zmluvných strán z tejto zmluvy došlo až za mesiac júl 2023.
Je nesporné, že odkedy dcéra žalovanej začala vykonávať činnosť u žalobcu, došlo k výraznému
navýšeniu obratu a výnosov žalobcu z jeho podnikateľskej činnosti, ako aj zhodnocovaniu jeho majetku

bez potreby výrazných investícií priamo zo strany žalobcu.
Spoločnosť TATRA EXPRESS nebola založená „v tajnosti a tichosti“ dcérou žalovanej a p. I., ale
práve naopak, ide o výsledok dlhodobých diskusií v rámci vnútorných štruktúr žalobcu. O založení
TATRA EXPRESSU, jeho činnosti vedeli nielen členovia dozornej rady, ale najmä akcionári žalobcu. Na
základe zmluvy o správe žalobca poveril správou „AS Poprad“ TATRA EXPRESS. Na základe zmluvy

o užívaní umožňuje správca stanice „AS Poprad“ (TATRA EXPRESS) dopravcom odplatné užívanie
stanice (tarifné poplatky za vstupy a parkovania autobusov), pričom v podstate 99 % autobusovej
dopravy zabezpečuje žalobca. Náklady, ktoré žalobca vynaloží za užívanie stanice „AS Poprad“, si
následne žalobca má právo (podľa čl. 1 bod 5 pôvodnej zmluvy s PSK, čl. 5.2.2 novej zmluvy s PSK)
nárokovaťodPrešovskéhosamosprávnehokraja(ďalejlen„PSK“)akoodsubjektuverejnejsprávy,ktorý

zastrešuje zabezpečenie autobusovej dopravy v Prešovskom kraji. Na tento nárok má žalobca právny
nárok na základe zmlúv o službách, ktoré mal/má uzatvorené s PSK. Finančné prostriedky, ktoré TATRA
EXPRESS nakumuluje od žalobcu, následne v zmysle obchodného plánu TATRA EXPRESS spätne
investuje do infraštruktúry žalobcu.
O každom kroku predstavenstva vrátane založenia a fungovania TATRA EXPRESSU mal vedomosť

a náležite informácie p. K. K. ako jediný konateľ a spoločník majoritného akcionára žalobcu. Ten sa
zúčastňoval pravidelne nielen valných zhromaždení, ale aj predstavenstiev žalobcu, na ktorých bola
téma spolupráce s TATRA EXPRESS preberaná a vysvetľovaná, mimo iného sa zúčastnil napr. aj
predstavenstva žalobcu zo dňa 15.06.2023 (bod 6), na ktorom sa schválilo uzatvorenie zmluvy o
správe s TATRA EXPRESS, alebo predstavenstva žalobcu zo dňa 03.04.2023, na ktorom sa začalo

uvažovať o spolupráci s TATRA EXPRESS, t. j. oddelenie hospodárenia správy staníc od dopravných
služieb (uznesenie č. 1). E. K. mal zároveň nastavené automatické preposielanie e-mailov prijímaných
na e-mailovú adresu sekretariátu žalobcu (D.) a ekonomické oddelenie žalobcu (L.), na ktoré taktiež
pravidelne prichádzali informácie súvisiace s projektom TATRA EXPRESSu. Pán K. využíval parkovisko
v areáli „AS Poprad“ aj v čase, kedy už jeho správcom bol TATRA EXPRESS (od 01.07.2023), ktorý bol

výrazne označený pri vstupe na toto parkovisko ako správca. Pán K. spolu s pánom I. D., jeho osobným
poradcom, niekoľkokrát na stretnutiach či už s dcérou žalovanej ako predsedníčkou predstavenstva,
alebo s p. I. ako podpredsedom predstavenstva, celý projekt TATRA EXPRESS vychválili a vyzdvihli
prácu vtedajšieho predstavenstva v tejto súvislosti, o čom existujú zvukové záznamy.
Dcéra žalovanej nemala žiaden majetkový prospech z činnosti TATRA EXPRESSu a ani z jej založenia.

V tomto prípade žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože nedošlo k úbytku jeho majetku. O čo sa
totiž reálny majetok žalobcu znížil platením poplatkov za užívanie „AS Poprad“ jeho autobusmi, to si
žalobca môže nárokovať od Prešovského samosprávneho kraja na základe zmlúv, ktoré s ním mal/má
uzatvorené.
Dcéra žalovanej (a celé vtedajšie predstavenstvo žalobcu v rozhodnom období) vždy konala v mene

žalobcu s odbornou starostlivosťou a v prospech žalobcu. Žalobca má vďaka už popísanej „schéme
TATRA EXPRESS“ výrazný hospodársky prospech, ktorý by nebol býval dosiahol, pokiaľ by nebolo
konania dcéry žalovanej.Žalovaná nesúhlasí ani s argumentom žalobcu ohľadne konkurenčných záujmov medzi žalobcom a
TATRA EXPRESS. Podstatná časť podnikateľskej činnosti a smerovanie žalobcu je zamerané na
vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu a vnútroštátnu nepravidelnú autobusovú doprava, ktoré

nie sú predmetom podnikania spoločnosti TATRA EXPRESS.
Žalobcovi nevznikla žiadna škoda ani z titulu uhrádzania faktúr za energie za prevádzku autobusovej
stanice „AS Poprad“. Náklady za spotrebu elektrickej energie sa spoločnosti TATRA EXPRESS
fakturovali raz ročne. Náklady za energie spotrebované jednotlivými prevádzkami v rámci budovy pri „AS
Poprad“ nemali byť fakturované TATRA EXPRESSu, keďže ten mal v správe len priestor pre parkovanie

autobusov a nie administratívnu budovu v rámci „AS Poprad“. Tie mali byť fakturované jednotlivým
nájomcom priestorov v tejto budove.
Dôvodom priznania odstupného vybraným zamestnancom bolo ich osobné zapojenie sa do prípravy
dokumentácie pre verejné obstarávania v súvislosti so zákazkami zadanými PSK, do ktorých sa žalobca
zapájal a v ktorých bol úspešný. V pomere k hodnote vysúťaženej zákazky tak vyplatené odstupné
predstavuje zanedbateľnú čiastku (cca 0,1% z hodnoty zákazky). Zároveň nie je pravdou, že všetci

zamestnanci, ktorým bolo priznané odstupné, vzápätí podali výpoveď. Mnoho takto „odmenených“
zamestnancov však v pracovnom pomere u zamestnávateľa zotrváva dodnes (napr.: M. F., H. A., N. O.,
D. J.), pričom niektorí z nich k svojim pracovným zmluvám podpisovali dodatky, ktorých predmetom bola
premena odstupného na odmenu, ktorá im bola aj vyplatená. Priznaním odstupného zamestnancom
žalobcu vtedajšie predstavenstvo nesledovalo úmysel poškodiť žalobcu ako zamestnávateľa.

Pokiaľ ide o navyšovanie mzdy dcéry žalovanej, toto bolo schválené dozornou radou žalobcu. Aj v
prípade, pokiaľ by v tejto súvislosti vznikla žalobcovi škoda, je za ňu primárne zodpovedná dozorná rada
žalobcu.
Dcéra žalovanej si pri výkone svojich povinností, najmä z pozície predsedníčky predstavenstva žalobcu
počínala s požadovanou odbornou starostlivosťou, výsledkom jej činnosti v žiadnom prípade nebola pre

žalobcu škoda, ale práve naopak generovanie zisku, oprávnených nárokov voči tretím osobám (najmä
refundácie od PSK) a udržiavanie spokojnosti dôležitých zamestnancov v rámci štruktúr žalobcu. Dcéra
žalovanej tak v nijakom prípade nemala a ani nemohla mať vedomosť o tom, že by bola spôsobila
žalobcovi akúkoľvek, hoc aj nepatrnú, škodu.
Ku dňu podania odvolania nebola dcéra žalovanej predvolaná príslušnými OČTK na žiadny výsluch

v tejto súvislosti, rovnako tak voči nej nebolo doposiaľ vznesené žiadne obvinenie v tejto súvislosti.
Jediným konaním, v ktorom si žalobca voči dcére žalovanej uplatňuje svoje nároky civilnoprávnou
cestou, je konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 8Cpr/4/2024, ktorého predmetom je
určenie, že práva a povinností z dodatkov, ktorými sa zvýšila mzda dcéry žalovanej, tu nie sú (pozn.
konkrétne tá časť škody, ktorú mala podľa tvrdení žalobcu spôsobiť dcéra žalovanej žalobcovi tým, že

jej bola predstavenstvom v súčinnosti s dozornou radou zvýšená jej mzda).
Žalovaná pri uzatvorení zmluvy, resp. ku dňu povolenia vkladu, nemala vedomosť o tom, že by bola
jej dcéra v postavení dlžníka voči nejakému veriteľovi s výnimkou záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o
hypotekárnom úvere, ktorú má dcéra žalovanej spolu s jej manželom za účelom nadobudnutia iných
nehnuteľností a na zabezpečenie ktorých bolo zriadené a zapísané záložné právo v prospech banky

práve k týmto nehnuteľnostiam, nie však k tým, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy.
Dcéra žalovanej v čase uzatvorenia darovacej zmluvy nemala žiadnu vedomosť o tom, že žalobca si
chce voči jej osobe uplatňovať akýkoľvek nárok či už v trestnom konaní alebo civilnom konaní. Žalobca
ani žiaden nárok voči žalovanej doposiaľ neuplatnil. Žalobca len využil uzatvorenie darovacej zmluvy
ako podstatný argument pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči dcére žalovanej. A

zároveň neproporcionálne na ochranu svojich domnelých práv zaťažuje osoby, ktoré so spormi žalobcu
nemajú nič spoločné. Žalobca neprimeraným spôsobom zasahuje do majetkových práv iných osôb, ale
aj slobody rozhodovania o nich bez toho, aby riadne osvedčil svoj právny záujem. Darovacia zmluva
uzatvorená medzi žalovanou a jej dcérou je výsledkom usporiadania ich rodinných vzťahov a vyriešenie
bytových otázok.

Dcéra žalovanej, pokiaľ subjektívne nepociťovala, že by svojim konaním spôsobila žalobcovi škodu,
nemala žiadny dôvod obávať sa o svoj majetok z titulu prípadnej uhradzovacej povinnosti štatutára za
ním spôsobenú škodu – o tomto mohla mať vedomosť až v momente, kedy si domnelé nároky začal
voči nej žalobca uplatňovať.
S poukazom na § 194 ods. 4 až 8 v spojení s § 200 ods. 3 Obchodného zákonníka žalovaná uviedla,

že napriek tomu, že zákon žalobcovi ako obchodnej spoločnosti vyslovene určuje, od koho a akým
spôsobom si má primárne uplatňovať škodu, žalobca opomína všetky ďalšie takto pasívne legitimované
osoby a namiesto nich svojimi podaniami zasahuje výlučne len do práv dcéry žalovanej a do práv tretích
osôb, ktoré s činnosťou žalobcu, predstavenstva a dozornej rady nemajú nič spoločné.Aj keď je predstavenstvo žalobcu kolektívnym orgánom, ktorý pozostával z viacerých členov a jednotliví
členovia zodpovedajú za škodu spoločne a nerozdielne, žalobca sa upriamil len a práve na dcéru
žalovanej a jej rodinu. Tým popri nej zasahuje aj do vlastníckych práv tretích osôb (voči žalovanej a voči

manželovi dcéry žalovanej). Takáto konanie žalobcu možno označiť za zjavné zneužitie práva a nemalo
by tak požívať právnu ochranu.
Podľa žalovanej žalobca neosvedčil, že mu bola zo strany dcéry žalovanej spôsobená akákoľvek škoda.
Žalobca vždy len uvádza tvrdenia o tom, ako mu dcéra žalovanej spôsobila škodu, ale akékoľvek
konkrétne uplatnenie nárokov na náhradu škody z jeho strany voči dcére žalovanej absentuje. Dcéra

žalovanej disponuje majetkom, z ktorého sa má možnosť žalobca uspokojiť, zároveň má možnosť si
uplatňovať v súlade so zásadou solidárnosti nároky aj voči ostatným členom predstavenstva či dozornej
rady.
Žalobca nepreukázal ani úmysel, ani vymáhateľnú pohľadávku ako predpoklady pre uplatnenie
odporovacej žaloby a samotná skutočnosť, že bola podaná odporovacia žaloba, na nariadenie
neodkladného opatrenia nepostačuje. Pokiaľ nie je daný dôvod na podanie žaloby, nie je daný ani dôvod

na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré má dočasne upravovať pomery do rozhodnutia vo veci samej.
Žalovaná od 01.04.2024 darované nehnuteľnosti prenajíma. To, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti
prenajme, nijakým spôsobom nebolo a ani nie je spôsobilé ohroziť práva a nároky žalobcu. V zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia však žalovaná nehnuteľnosti nemôže ani prenajímať. Jedná sa
o enormný zásah do majetkovej sféry žalovanej. Žalovaná má nárok predmet svojho vlastníctva držať

a užívať ho. Žalobca nariadeným neodkladným opatrením bráni nielen v nakladaní s nehnuteľnosťou,
ale fakticky oberá o možnosť generovať zisk zo svojho vlastníctva. Ide o šikanózny výkon práva, ktorý
nemôže požívať právnu ochranu.
Na základe uvedeného žalovaná odvolaciemu súdu navrhla, aby nariadené neodkladné opatrenie zrušil
v celom rozsahu ako nedôvodné a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.
7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. K údajnej neexistencii vymáhateľnej pohľadávky
uviedol, že v zmysle právnej teórie ako aj ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov pojem
„vymáhateľnosť“ pohľadávky predstavuje kvalitu veriteľovej pohľadávky rovnajúcu sa vlastnosti tzv.
„žalovateľnosti“ pohľadávky. Pohľadávka žalobcu voči dcére žalovanej túto vlastnosť nepochybne má,

keďže ju preukázal napr. vystavenými faktúrami, výpismi z bankových účtov, zmluvnou dokumentáciou,
e-mailovou komunikáciiou atď. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 je ďalším
z rozhodnutí potvrdzujúcich výklad, v zmysle ktorého sa za vymáhateľnú pohľadávku považuje
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Zároveň nie je podstatné,
že sa voči dcére žalovanej nevedie žiadne civilné konanie o náhradu škody. Žalobca z dôvodu

hospodárnosti si náhradu škody voči dcére žalovanej uplatnil, respektíve uplatní v trestnom konaní
v rámci takzvaného adhézneho konania.
K údajnej neexistencii škody vzniknutej na základe zmluvy o správe AS Poprad žalobca uviedol že, ak
by nebola správa AS Poprad prevedená zmluvou o správe AS Poprad na TATRA EXPRESS, k fakturácii
za užívanie AS Poprad by nikdy nedošlo. Zmluva o správe AS Poprad a zmluva o užívaní AS Poprad

sú dve na seba nadväzujúce vzájomne prepojené a jednostranne závislé zmluvy. Protiplnenie vo výške
4.900,- eur mesačne je pritom v absolútnom nepomere k výške už žalobcovi vzniknutej škode v sume
vyše 1,2 milióna eur a bezprostredne hroziacej škode vo výške takmer 18 miliónov eur. Obe tieto zmluvy
uzatvorené s dcérou žalovanej sa priečia záujmom žalobcu. Tvrdenia žalovanej o neexistencii škody sú
preto absolútne nesprávne, nelogické a neobstoja.

K dátumu uzatvorenia zmluvy o správe AS Poprad a údajnej chybe v písaní žalobca uviedol, že dátum
uzavretiazmluvyospráveASPopraddňa24.05.2023niejeuvedenýlenpripodpiseosôb,aleajvzáhlaví
pri odtlačku evidenčnej pečiatky. Je vysoko nepravdepodobné, aby došlo na dvoch nesúvisiacich
miestach k takej zásadnej chybe v písaní, ako je uvedenie dvoch dátumov, ktoré majú spoločné
iba označenie kalendárneho roku (zmluva podpísaná dňa 24.05.2023, pričom podľa žalovanej malo

byť uzatvorenie schválené až dňa 15.06.2023). Žalobca poukázal aj na to, že je otázne, ako mohla
spoločnosť TATRA EXPRESS ešte pred týmto dátumom údajného uzatvorenia zmluvy o správe AS
Poprad (15.06.2023) uzatvárať zmluvy o užívaní AS Poprad s inými dopravcami. Spoločnosť TATRA
EXPRESS napríklad uzatvorila takúto zmluvu so spoločnosťou SAD Prešov a.s. už dňa 13.06.2023,
pričom k tomuto dňu je vyhotovený a podpísaný aj cenník TATRA EXPRESS za užívanie AS Poprad.

Žalobca sa teda nestotožnil s tým, že označenie chybného dátumu je chybou v písaní. Naopak, svedčí
o vopred premyslenom a organizovanom konaní bývalých členov predstavenstva, ktoré sa priečia
záujmom žalobcu.K procesu založenia a fungovania spoločnosti TATRA EXPRESS žalobca uviedol, že nie je pravdou,
aby akcionári žalobcu, menovite pán K., prípadne dozorná rada, mali od počiatku vedomosť o projekte
bývalých členov predstavenstva, nie to ešte, že by tento organizovali, či riadili. Žalobca spochybnil aj

autenticitu zápisníc predstavenstva predložených žalovanou vzhľadom na to, že v sídle žalobcu sa
nenachádzajú žiadne zápisnice o rokovaniach predstavenstva z rozhodného obdobia t.j. od januára
2019 do decembra 2023, preto nie je možné s istotou overiť, či sa zasadnutie predstavenstva
v žalovanou uvádzaných termínoch, za účasti označených osôb a s tvrdeným obsahom, uskutočnilo.
Pokiaľ ide o zvukové nahrávky, z ktorých dve boli žalobcovi doručené a jedna z nich sa má nachádzať

v elektronickom súdnom spise sp. zn. 26Cbi/24/2024, žalobca uviedol, že nie je možné overiť ich
autenticitu a nie je zrejmé kedy a za akých okolností a akým spôsobom mali vzniknúť. Okrem toho
žalobca namietal, že ide o procesne neprípustný dôkaz, o čom svedčí aj uznesenie Okresného súdu
Poprad č. k. 9C/57/2024 - 2000 1012 zo dňa 09.08.2024, ktorým Okresný súd Poprad vo výroku I.
uložil bývalým členom predstavenstva, teda aj dcére žalovanej povinnosť zdržať sa vyhotovovania
a akéhokoľvek rozširovania a zverejňovania alebo inej formy sprístupňovania všetkých a akýchkoľvek

zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových záznamov, prejavov osobnej povahy žalobcov
smerom k akýmkoľvek fyzickým alebo právnickým osobám. Navyše žalobca dodal, že ani prípadná
neskoršia vedomosť dozornej rady či akcionárov žalobcu o existencii spoločnosti TATRA EXPRESS ich
vôbec nezbavuje zodpovednosti za vzniknutú škodu. V prípade, ak by z predložených nahrávok mal
súd za to, že nejde o nezákonný a procesne neprípustný dôkaz, z ich obsahu vyplýva, že žalovanou

označené osoby nemali o založení TATRA EXPRESS, ani o obsahu či podpise sporných zmlúv
predchádzajúcu vedomosť.
Pokiaľ ide o argument žalovanej týkajúci sa preplácania nákladov zo strany Prešovského
samosprávneho kraja (ďalej len „PSK“), žalobca uviedol, že na takéto preplácanie neexistuje žiaden
nárok.Žalobcapoukázalnaajnaoznámeniedcéryžalovanejzodňa20.12.2023,ktoréadresovalaPSKa

v ktorom sa dotazovala aj na možnosť preplácania ekonomicky oprávnených nákladov. PSK odpoveďou
zo dňa 29.01.2024 informoval žalobcu, že nárok na náhradu týchto nákladov v zmysle uzatvorených
zmlúv nie je daný a takéto náklady sa preplácať nebudú, keďže zjavne nespadajú pod EON.
Pokiaľ ide o žalovanou predložený obchodný plán TATRA EXPRESS, podľa ktorého mali byť odčerpané
prostriedky reinvestované do infraštruktúry žalobcu, žalobca uviedol, že takýto obchodný plán nemá

žiadne právne účinky, ani nezakladá žalobcovi žiaden nárok na vrátenie odčerpaných prostriedkov.
Žalobca tiež tvrdil, že postupom dcéry žalovanej nepochybne došlo k vzniku škody v rozsahu
nerefakturovaných nákladov za energie AS Poprad.
Ku škode z priznaného neprimerane vysokého odstupného vybraným zamestnancom žalobcu, žalobca
uviedol, že nie je zrejmé, ako ma priznanie odstupného, na ktorého vyplatenie vznikne nárok

až pri ukončení pracovného pomeru, motivovať zamestnanca zotrvať u zamestnávateľa čo najdlhšiu
dobu. Poukázal aj na to, že 14 zo 17 neprimerane odmenených zamestnancov ukončilo svoj pracovný
pomer so žalobcom zrejme iba zhodou okolností 1 až 2 dni pred odvolaním bývalých členov
predstavenstva z výkonu ich funkcií. Žalobca dodal, že odstupné bolo vybraným zamestnancom
na základe pokynu dcéry žalovanej spracované a poukázané na účet už bezprostredne po podpise

dohôd o ukončení pracovného pomeru, t.j. hneď 22.12.2023, a nie až v bežne spoločnosťou
zaužívanom termíne po ukončení odpracovaného mesiaca spolu so mzdou, t.j. vo výplatnom termíne
až po 31.12.2023.
Ku škode z titulu pracovnoprávnych nárokov dcéry žalovanej žalobca uviedol že je potrebné rozlišovať
škodu, ktorá už nepochybne žalobcovi vznikla tým, že dcére žalovanej bola vyplatená mzda ako ďalšia

duplicitná forma odmeny popri odmene za výkon funkcie predsedníčky predstavenstva v súhrnnej výške
144.930,-eur,akoajnáhradamzdyzanevyčerpanúdovolenkuvovýške10.561,65eur.Žalobcasúčasne
poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8Cpr/4/2024, v ktorom bolo vydané
neodkladné opatrenie na odstupné, ktorým súd uložil dcére žalovanej povinnosť strpieť nevyplatenie
odstupného v rozsahu podľa článku II. bodu 5 zmluvy o individuálnej mzde, a to až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej.
Žalobca ďalej argumentoval tým, že tvrdenia o nevedomosti žalovanej a dcéry žalovanej o škode
spôsobenej žalobcovi a o absencii úmyslu dcéry žalovanej ukrátiť pohľadávku žalobcu, sú účelové.
S poukazom na § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca dodal, že nie je potrebné preukazovať
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a tento úmysel sa prezumuje. Je na žalovanej, aby preukázala,

že ani pri náležitej starostlivosti nemohla prezumovaný ukracujúci úmysel dlžníka poznať.
Žalobca tiež vyslovil názor že je výhradne na jeho vôli, voči ktorému členovi
predstavenstva alebo viacerým z nich, si bude škodu uplatňovať, pričom tento výber nemá povinnosť
vysvetľovať alebo ho obhajovať. Súčasne uviedol že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej,že nariadenie neodkladného opatrenia by malo neproporcionálne zasahovať do vlastníckeho práva
tretích osôb. Poukázal na to, že je zriadené na časovo ohraničenú dobu. Žalovanej pritom nebráni
nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy, bežne ňou samou užívať. Čo sa týka prenájmu,

žalobca zotrval na potrebe zakázať žalovanej nehnuteľnosti prenajímať, keďže žalovaná by mohla
uzatvoriť nájomné zmluvy na veľmi dlhú dobu, pričom tieto nájomné zmluvy by sa mohli stať
nevypovedateľnými. Takýto stav by mohol spôsobiť, že nehnuteľnosti nebude možné predať buď vôbec,
prípadne za nižšiu cenu.
Zrušením neodkladného opatrenia by podľa žalobcu došlo k výraznému oslabeniu jeho postavenia

a takýto postup by bol neefektívny. V prípade preukázania vzniku škody dcérou žalovanej by to mohlo
viesť k množeniu súdnych sporov až k faktickej nevymožiteľnosti priznaného nároku.
Na základe toho žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej zamietol a aby mu priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

jeodvolanieprípustné(355CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).
9. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s nesprávnym právnym posúdením, nesprávnym skutkovým zistením a neobstátim skutkového stavu,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky ďalšieho procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou
vo veci samej, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovanou ako obdarovanou a jej dcérou ako darkyňou, predmetom ktorej sú
špecifikované nehnuteľnosti.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalobca dôvodnosť svojho návrhu na uloženie povinnosti
žalovanej zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami založil na tvrdení,
že dcéra žalovanej zastávala funkciu predsedníčky predstavenstva žalobcu v období od 15.03.2019
do 21.12.2023, pričom počas svojej funkcie spolu s ďalším bývalým členom predstavenstva
opakovane, premyslene a systematicky mali porušovať svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z § 191

a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Bývalí členovia predstavenstva mali tunelovať spoločnosť
žalobcu prostredníctvom nimi novozaloženej spoločnosti TATRA EXPRESS počas obdobia takmer 8
mesiacov, čím mali žalobcovi spôsobiť škodu veľkého rozsahu. V zmysle § 194 ods. 6 Obchodného
zákonníka zodpovedajú bývalí členovia predstavenstva spoločne a nerozdielne, čo znamená, že dcéra
žalovanej je dlžníkom žalobcu. Žalobca tvrdil, že k odčerpávaniu prostriedkov zo spoločnosti žalobcu

dochádzalo najmä na základe zmluvy o výkone správy autobusovej stanice v Poprade zo dňa
24.05.2023. Touto zmluvou došlo k prenechaniu autobusovej stanice Poprad do výlučnej správy TATRA
EXPRESS, vrátane všetkých majetkových práv spojených s užívaním a správou autobusovej stanice.
Na základe tejto zmluvy bývalí členovia predstavenstva prostredníctvom spoločnosti TATRA EXPRESS
vyfakturovali žalobcovi za užívanie vlastnej autobusovej stanice za obdobie pol roka sumu vo výške

878.436,90 eur. Žalobca poukázal aj na ušlý zisk najmenej vo výške 59.674,08 eur, pričom ide o sumu
vyfakturovanú spoločnosťou TATRA EXPRESS ostatným dopravcom za vstupy na autobusovú stanicu
Poprad, ktorá by inak patrila žalobcovi. Tiež poukázal na skutočnú škodu vo výške 38.398,20 eur
ako náklady za energie autobusovej stanice Poprad uhradené žalobcom, ktoré mali byť v zmysle
zmluvy AS Poprad žalobcovi nahradené spoločnosťou TATRA EXPRESS, avšak ich náhradu si bývalí

členovia predstavenstva nikdy u TATRA EXPRESS neuplatnili. Žalobca škodu zdôvodňoval aj uzavretím
dodatkov bývalými členmi predstavenstva k pracovným zmluvám, ktoré zamestnancom priznali vysoké
odstupné v súhrnnej výške 116.188,72 eur brutto. Okrem toho žalobca poukázal aj na to, že dcéra
žalovanej si na základe ňou uzatvorených dodatkov k pracovnej zmluve sama sebe ako zamestnankyni
vyplatilamzduakoďalšiuformuodmenyvsúhrnnejvýške144.930,-euranáhradumzdyzanevyčerpanú

dovolenku vo výške 10.561,65 eur. Po tom ako dcéra žalovanej mala spôsobiť žalobcovi uvedenú škodu,
darovacou zmluvou (vklad povolený pod č. M./XXXX dňa 28.03.2024) previedla nehnuteľnosti v jej
vlastníctve na svoju matku, teda blízku osobu. Tým mala ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa v možnosti
domáhania sa uspokojenia z majetku dcéry žalovanej ako dlžníka. Neodkladným opatrením žalobca
žiadalzastabilizovaťaktuálnyprávnystav,pretoževyčkávanímnaprejavenieúmysluzostranyžalovanej

by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobcovi bola výrazne
znížená.
12. Neodkladné opatrenie v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Pri nariadení
neodkladného opatrenia nie je potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojhonároku. Postačuje, aby tento nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti

sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (uznesenie NS SR sp.zn.
2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá ani v konaní o
nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych
skutočností,ktorýchpravdepodobnosťmôževyústiťdozáveruolegálnosti(potrebenaliehavosti,potrebe
primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

13. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej
lehote, počas ktorej nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní
a rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných resp. iných dôkazov,
ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery
strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej.

14. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam ust. § 329 ods. 2
CSP pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na
skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd

neprihliada.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
18. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva

20. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný
urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu (por.

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo/3/2010 z 29.07.2010). Pojem „potreba
bezodkladneupraviťpomerymedzistranamisporu“jepotrebnévykladaťtak,žebeztejtoúpravyvzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma
21. Predmetom odporovateľnosti (určenia právnej neúčinnosti) môžu byť len právne úkony dlžníka (nie
inej osoby), ktorými sa zhoršuje možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa a ktorý je urobený s úmyslom

ukrátiť veriteľa, pokiaľ bol tento úmysel druhej strane známy. Výnimkou sú právne úkony, ku ktorým došlo
medzidlžníkomablízkymiosobami,aleboktorédlžníkurobilvprospechtýchtoosôb,priktorýchsatakýto
úmysel ukrátiť veriteľa predpokladá. V týchto prípadoch právna úprava prezumuje vyvrátiteľnú právnu
domnienku uľahčujúcu právnu pozíciu veriteľa, ktorú však možno vylúčiť preukázaním skutočností
svedčiacich o náležitej starostlivosti, po vynaložení ktorej ani druhá strana odporovateľného právneho

úkonu tento úmysel nemohla rozpoznať.
22. Žalovaná namietala, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, a preto nie je aktívne
vecnelegitimovaný.Žalovanátiežnamietala,žežalobcatvrdillendomnelúškodu.Namietalaajabsenciu
úmyslu poškodiť veriteľa a jej znalosť úmyslu svojej dcéry a rovnako namietala neproporcionalitu zásahu
do jej práv.

23. Pôvodná judikatúra Najvyššieho súdu SR zvolila k téme vymáhateľnosti pohľadávky pomerne
pragmatický prístup v prospech veriteľa, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí R 44/2001 s tým,
že zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne
vymáhať pred súdom v základnom konaní. Postupne sa začali vyskytovať rozhodnutia dovolaciehosúdu, v ktorých bol vyjadrený opozitný názor, ktorý presadzoval myšlienku, že ak v čase rozhodovania
súdu o odporovacej žalobe žalobca nedisponuje zároveň exekučným titulom voči dlžníkovi, nemožno
samotnej žalobe vyhovieť. Táto polemika bola uzavretá uznesením veľkého senátu občianskoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2022 zo dňa 17.05.2022, z ktorého vyplýva,
že z teleologického hľadiska je účelom odporovacej žaloby ochrana veriteľa a výklad právnej
normy súdom nesmie tento účel opomínať. Závery judikátu R 44/2001 pritom legitímne poskytujú
veriteľovi vyššiu mieru ochrany, než opozitný výklad, ktorý veriteľa nedôvodne zaťažuje povinnosťou
zabezpečiť pred vyhovujúcim rozsudkom o odporovacej žalobe plnohodnotný exekučný titul na plnenie

voči dlžníkovi. Veľký senát občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR preto dospel k záveru,
že vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42 a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať v základnom konaní.
24. Právoplatný rozsudok, ktorým súd vyhovie odporovacej žalobe síce sám osebe nie je
exekučným titulom, vytvára však efektívny priestor na uspokojenie veriteľovej pohľadávky dobrovoľným
plnením alebo na konsenzuálne usporiadanie vzniknutých právnych vzťahov. Pokiaľ k tomu nedôjde,

následný vznik exekučného titulu voči dlžníkovi (ak ním veriteľ ešte nedisponuje) naplní základný účel
odporovania a umožní v exekúcii vedenej proti dlžníkovi postihnúť majetok žalovaného z konania
o odporovacej žalobe.
25. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie zastáva
názor, že žalobca listinnými dôkazmi osvedčil, že voči dcére žalovanej má vymáhateľnú pohľadávku.

Z tohto pohľadu je žalobca nositeľom hmotného práva vyplývajúceho z § 42a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže sa ako veriteľ domáha neúčinnosti darovacej zmluvy, ktorá ukracuje uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky. Toto právo má v zmysle § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka voči tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Týmto subjektom je žalovaná, ktorá
darovacou zmluvou nadobudla do svojho vlastníctva predmetné nehnuteľnosti.

26. Je teda nepochybné, že aktívna legitimácia a pasívna legitimácia označených subjektov je
v prejednávanej veci namieste.
27. Pokiaľ ide o žalovanou tvrdenú domnelú škodu a neexistenciu úmyslu dcéry žalovanej ukrátiť
svojho veriteľa, k uvedenému odvolací súd uvádza, že žalobca osvedčil dôvodnosť svojho nároku,
a to listinami pripojenými k návrhu, z ktorých vyplýva, že žalobca s dostatočnou pravdepodobnosťou

disponuje voči žalovanej vymáhateľnou pohľadávkou v sume 1.234.429,93 eur. Preukázanie existencie
takejto pohľadávky v konaní o odporovacej žalobe zaťažuje žalobcu a splnenie súvisiacich podmienok
úspešného odporovania musí súd prejudiciálne vyhodnotiť v konaní vo veci samej. Na právne posúdenie
úkonu z hľadiska jeho odporovateľnosti sa vzťahuje vyvrátiteľná zákonná domnienka o vedomosti
blízkej osoby o ukracujúcim úmysle dlžníka. U blízkej osoby, ktorou žalovaná je, keďže ide o matku

žalobcovho dlžníka, totiž možno objektívne predpokladať bezprostrednú účasť na fraudóznom správaní
sa dlžníka. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil pravdepodobnosť nároku, pričom stupeň
osvedčenia (nie vyčerpávajúceho preukázania) je pre nariadenie neodkladného opatrenia postačujúci.
Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti, ktoré v podstatnej
miere osvedčil (t. j. javia sa ako pravdepodobné), zakladajú dôvodnosť obavy, že prípadná exekúcia

jeho pohľadávky by bez jeho nariadenia mohla byť ohrozená. Účelom takéhoto neodkladného
opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo veci samej,
a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva v katastri
nehnuteľností.
28. Veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny
úkon (v danom prípade žalovaná), ako aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade
prevodu tohto majetku žalovanou na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy,
ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi
(por. § 42b ods. 3 a 4 OZ). Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženie má

potenciál poškodiť veriteľa dlžníka, ktorý odporovateľný právny úkon urobil. Po podaní žaloby o
určenie neúčinnosti právneho úkonu by bez nariadenia neodkladného opatrenia žalovanej nič nebránilo
vykonaniu ďalšieho prevodu týchto nehnuteľností na tretie osoby, prípadne ich zaťaženiu alebo inému
úkonu, ktorým by mohlo dôjsť k ohrozeniu prípadnej exekúcie pohľadávky žalobkyne.
29. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho

prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel odporovacieho konania (docieliť neúčinnosť
právneho úkonu, na základe ktorého dlžník, t. j. dcéra žalovanej realizovala prvý prevod nehnuteľnosti).
Neodkladné opatrenie má zabezpečiť, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý
by už nemohol ovplyvniť hmotnoprávne postavenie strán konania a bol by samoúčelný. Vydanímneodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu práv vlastníka
nehnuteľnosti, avšak nevydaním neodkladného opatrenia by mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia
vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv žalobcu, pokiaľ by sa s nehnuteľnosťou

nakladalo. Totiž nezabezpečená nehnuteľnosť môže byť kedykoľvek počas prebiehajúceho konania
nielen špekulatívne prevedená na inú osobu, ale aj zaťažená iným právom tretej osoby (zriadenie
záložného práva alebo vecného bremena). Dolózne zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka
prakticky znemožňuje veriteľovi speňaženie nehnuteľnosti v exekučnom konaní, keďže exekúciu na
záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou

súhlasí. Udelenie súhlasu od záložného veriteľa však oprávnený objektívne nemôže očakávať,
keďže záložný veriteľ je v mnohých prípadoch blízkou osobou dlžníka fyzickej osoby.
30. O dôvodnej obave žalovanej nakladať s nehnuteľnosťou svedčí aj fakt, ktorý sama uviedla, a to,
že od 01.04.2024 darované nehnuteľnosti prenajíma. V tomto kontexte je aj jej obrana o tom, že
k prevodu nehnuteľností na základe darovacej zmluvy došlo z dôvodu vyriešenia bytovej otázky, sa javí
ako nepravdepodobné a spochybniteľné. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je s nehnuteľnosťou nakladať

spôsobom nezlučiteľným s obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, tak potom jeho nariadenie
nemá pre ňu zásadný právny význam, no ak takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného
opatrenia dôvodné. Okrem toho neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia
konania vo veci samej. Tým je zachovaná aj primeranosť zásahu neodkladného opatrenia do práv
žalovanej.

31. Skutočnosť, že žalobca si uplatňuje svoje nároky voči žalovanej, ktorej dcéra je bývalou členkou
predstavenstva žalobcu a zároveň jeho dlžníčkou, nemožno označiť za neprípustné. Keďže členovia
predstavenstva v zmysle § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka zodpovedajú spoločnosti spoločne
a nerozdielne, je na žalobcovi, voči komu si svoj nárok uplatní. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Obo 63/2009 zo dňa 20.07.2010 vyplýva, že pri solidárnych záväzkoch má veriteľ samostatnú

pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom rozsahu alebo
jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým alebo proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne alebo
postupne. Splnenie záväzku však jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných
spoludlžníkov. Z tohto pohľadu skutočnosť, že žalobca sa dožaduje neúčinnosti právneho úkonu a tiež
nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanej, ktorá je matkou bývalej členky predstavenstva

žalobcu a voči ktorej žalobca osvedčil vymáhateľnú pohľadávku, nemôže znamenať ani šikanózny výkon
práva, ani konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ide o legitímny právny prostriedok na ochranu práv
žalobcu, ktorú mu slovenský právny poriadok ponúka.
32. V súvislosti s ďalšími námietkami odvolateľky (že postupovala s odbornou starostlivosťou a nemohla
žalobcovi spôsobiť škodu, že zástupcovia žalobcu mali vedomosť o založení a fungovaní TATRA

EXPRESS, že zo spoločnosti TATRA EXPRESS nemala dcéra žalovanej žiaden prospech, že žalovaná
nemala vedomosť o tom, že jej dcéra je dlžníčkou žalobcu) je potrebné poznamenať, že tieto nemôžu
byť predmetom prieskumu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako si predstavuje
žalovaná. Tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej a budú rozhodujúce pre
úspešnosť žaloby. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia však nemajú význam, nakoľko

pravdepodobnosť nároku žalobcu je v tomto štádiu dostatočne osvedčená a nariadenie neodkladného
opatrenia potrebné z dôvodu, aby sa zabránilo ďalším podstatným dispozíciám s nehnuteľnosťami, a to
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
33. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej
inštancie a zároveň nezistil ani naplnenie odvolacieho dôvodu, ktorého podstata spočíva v tom, že sú tu

ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené, a preto skutkový stav
neobstojí. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zdôvodnil potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, a to poukazujúc na osvedčenie nároku žalobcu.
34. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie vo veci samej
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2
CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP)