Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/23/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123239840
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4123239840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, bytom D., E. XXX/XX, zastúpená JUDr. Ivanou Zmekovou, PhD., advokátkou, so sídlom
Bratislava, Zámocká 30, IČO: 42 254 396, proti žalovanému: F. G. H. E., I., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J., H. I. XX, zastúpený advokátskou kanceláriou AK Zuzana Gáliková, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská

33, IČO: 55 534 619, o určenie vlastníckeho práva a zaplatenie sumy za užívanie spoločnej veci (za
nadužívanie spoluvlastníckeho podielu), o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 14. februára 2024 č. k. 8C/91/2023-276 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom určujúcom výroku (I.) a vo výroku o
náhrade trov konania (IV.) p o t v r d z u j e .

V napadnutom vyhovujúcom výroku, čo do zaplatenia 7 500 eur (II.) a vo výroku o náhrade trov

konania (V.) rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými
spoluvlastníkmi, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku, nehnuteľnosti zapísanej
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre okres Nitra, obec J., katastrálne územie I. E., na liste
vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcely registra "C"

parc. č. 3698/701 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179 m2 (I.). Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 7.500 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (II.), vo zvyšku žalobu
zamietol (III.) a o trovách konania rozhodol tak, že priznal žalobkyni voči žalovanému náhradu trov
konania v časti o nároku na určenie vlastníckeho práva v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku (IV.) V konaní o nároku na zaplatenie sumy za
nadužívanie spoluvlastníckeho podielu rozhodol tak, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá
právo (V.). Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, §

137 ods. 1, § 123 Občianskeho zákonníka, § 137 písm. c/, § 151 ods. 1, 2, § 232 ods. 3, článkom
17, § 179 ods. 1 a § 181 ods. 4 CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáhala, aby súd
určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku, nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre okres Nitra,
obec J., katastrálne územie I. E., na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXX,
postavený na pozemku parcely registra "C" parc. č. 3698/701 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

179 m2. Ďalej sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.000 eur mesačne za obdobie od
júla 2023 do právoplatného skončenia konania o určenie podielového spoluvlastníctva za nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu žalovaným. Žalobu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva odôvodnila tým,že rodinný dom stavali v tom čase spoločne ako partneri, výstavbu spoločne financovali, a to v úmysle
ho vlastniť a užívať spoločne. Výstavba bola realizovaná od marca 2015 do októbra 2016, rodinný
dom bol skolaudovaný v júni 2017. Strany sporu si zriadili spoločný účet v K., L. na meno žalobkyne

s neobmedzenými dispozičnými právami pre žalovaného. Na uvedený účet boli zasielané finančné
prostriedky, z ktorých sa hradili výlučne náklady na výstavbu rodinného domu. Účet bol zrušený po
dokončení domu v novembri 2016. K financovaniu výstavby rodinného domu žalobkyňa uviedla, že
žalovaný poskytol na výstavbu základovej dosky sumu 7.400 eur zo svojich prostriedkov. Na účely
výstavby si zobrali žalobkyňa a žalovaný hypotekárny úver v K., L. vo výške 70.000 eur, ktorý bol

prevedený na účet žalovaného v dvoch častiach. V októbri 2015 bola žalobkyni vrátená suma 8.370 eur,
ktorú poskytla žalovanému na výstavbu rodinného domu, zvyšok prostriedkov z úveru po odpočítaní
výdavkov bol prevedený na uvedený účet v K., L. vo výške 54.190,91 eura. Na účet v K., L. previedla
žalobkyňa sumu 35.000 eur získaných predajom svojho bytu a sumu 5.000 eur získaných od rodičov
žalobkyne ako pôžičku, ktorú však nežiadali vrátiť. Zo záloh z predaja bytu žalobkyne v sume 1.500
eur uhradila žalobkyňa zálohu na dvere 500 eur, sumu 900 eur previedla na účet v K., L.. Žalobkyňa

uhradila výdavok na umývadlo 283 eur a výdavok na skrine 850 eur. Žalobkyňa tak investovala zo svojich
výlučnýchprostriedkovnavýstavbudomu37.533eura5.000eurakodarodrodičov.Rodičiažalovaného
požičali na výstavbu domu 10.000 eur, z ktorých bolo 5.000 eur vrátené rodičom a časť pôžičky 5.000
eur žalovaný vracal v splátkach. Celkovo sa na výstavbu domu použila suma 119.933 eur (celkovo bol
dom rozpočtovaný na 122.680,22 eura), a to 7.400 eur prostriedky žalovaného, 70.000 eur hypotekárny

úver, 37.533 eur prostriedky žalobkyne, 5.000 eur dar od rodičov žalobkyne. Spoločnú realizáciu stavby
preukazuje to, že v projektovej dokumentácii sú vedení ako investor a stavebník žalobkyňa aj žalovaný,
písomnézmluvyodielobolipodpísanéobomastranamisporu,dokladytýkajúcesastavbybolivystavené
na meno žalobkyne alebo žalovaného, vždy podľa okolností, prípadne na spoločnosť PONTI-M s. r.
o. Žalobkyňa so žalovaným reklamovali vykonané práce druhej etapy výstavby. Žalobkyňa tvrdí, že

aj žalovaný vnímal výstavbu ako spoločnú, pričom poukázala na vzájomnú elektronickú komunikáciu.
Stranysporupostaviliaužívalidomspoločne,spoločnesapodieľalinaúhradenákladov,atoodjúla2014
do júna 2023, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. Rodinný dom bol napísaný na žalovaného
z dôvodu, že bol vlastníkom pozemku a tiež bol uvedený v kolaudačnom rozhodnutí. Na základe dohody
so žalobkyňou po 5 rokoch mal žalovaný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 previesť na žalobkyňu.

K nároku na zaplatenie sumy uviedla, že nakoľko žalovaný užíva celú spoločnú nehnuteľnosť (nad
rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu) od júla 2023, požaduje od tohto dátumu sumu za nadužívanie
nehnuteľnosti vo výške 1.000 eur mesačne, do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho
práva. Výšku sumy určila s prihliadnutím na nájomné za obdobné nehnuteľnosti, ktoré sa v danej lokalite
pohybuje okolo 2.500 eur mesačne. Z tejto sumy odpočítala splátku hypotekárneho úveru, ktorý hradí

žalovaný v sme 246,78 eura.

1.2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba v nároku
o určenie vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je dôvodná. Žalobkyňa nadobudnutie vlastníckeho
práva odvodzuje od spoločného zhotovenia (zriadenia) stavby. Vlastníctvo k novozhotovenej veci

nadobúda ten, kto vec vytvoril; ak ide o stavbu, nadobúda k nej takto vlastníctvo stavebník v
občianskoprávnom zmysle, teda ten, kto stavbu uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom
mať ju pre seba. Podľa ustálenej judikatúry, spoluvlastnícky vzťah k stavbe vybudovanej spoločnou
činnosťou viacerých osôb vzniká na základe dohody o založení spoluvlastníckych vzťahov k domu
alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb. Dohoda nemusí byť písomná a

nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti spoluvlastníckych podielov, no
z jej obsahu musí byť zrejmé, že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napr.
s tým, že veľkosť podielov bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na
postavení stavby. Ak podiely spoluvlastníkov neboli dohodnuté inak, sú rovnaké. Relevantná dohoda o
založení podielového spoluvlastníctva k stavbe by mohla byť platne uzatvorená iba do okamžiku, ktorý

by vzniku stavby časove predchádzal. Spoločným zriaďovaním stavby sa rozumie, ak sa dve alebo viac
osôb významným spôsobom podieľajú na vybudovaní stavby, najmä vykonávaním prác, dodávaním
materiálu, financovaním stavby. V celkom špecifických prípadoch, ktorý vyplýva z povahy a intenzity
vzájomného vzťahu účastníkov (napr. vzťah druha a družky), môže ísť aj o vytvorenie priestoru na to,
aby sa iný rodinný príslušník mohol výstavbe venovať. Ak ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne

právneho dôvodu účasti viacerých osôb na stavbe tieto neprejavili právne významnú vôľu a súčasne zo
všetkých okolností veci jasne nevyplýva, že stavebníkom je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom
spoluvlastníctve osôb, ktoré spoločne zriaďovali stavbu. Ten, kto sa v takomto prípade spoluvlastníctva
dovoláva, musí preukázať, že išlo o spoločne zriaďovanú stavbu.1.3. Pre úspech v konaní bolo úlohou žalobkyne preukázať, že aj ona bola popri žalovanom
stavebníkomvobčianskoprávnomzmysle,tedažestavbuuskutočňovalasprávnerelevantnýmúmyslom

mať ju pre seba a že došlo k uzatvoreniu dohody o založení spoluvlastníckeho vzťahu k domu. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobkyňa dôkazné bremeno v tomto smere uniesla. V konaní nebolo sporné
financovanie stavby tak, ako ho uvádzala žalobkyňa, zriadenie spoločného účtu, uzatvorenie zmluvy o
úvere, vydanie územného rozhodnutia a ohlásenie malej stavby, uzatvorenie kúpnej zmluvy k pozemku,
na ktorom sa nachádza rodinný dom, uzatvorenie kúpnej zmluvy na byt žalobkyne, uzatvorenie zmlúv

o dielo. Žalovaný rozporoval uzatvorenie dohody o vzniku spoluvlastníctva a tvrdil, že z jeho strany
neexistovala nikdy vôľa nadobudnúť stavbu rodinného domu do spoluvlastníctva. Rovnako rozporoval
dohodu po kolaudácii stavby o prevode podielu na žalobkyňu vo výške 1/2. Namietal aj skutočnosť,
že stavbu stavali spoločne. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané spoločné
zriaďovanie stavby rodinného domu žalovaným a žalobkyňou, teda, že sa obaja významným spôsobom
podieľali na vybudovaní stavby. Žalobkyňa sa podieľala na zriaďovaní stavby jednak finančne, ako

aj zabezpečovaním právnych a realizačných náležitostí - vypracovanie zmlúv o dielo, vypracovanie
reklamácie u zhotoviteľa, uskutočňovaním prác na stavbe osobne alebo prostredníctvom jej príbuzných
(otca a súrodencov), zabezpečením projektanta a stavebného dozoru. Vo vzťahu k financovaniu stavby
zo strany žalobkyne žalovaný potvrdil poskytnutie sumy cca 40.000 eur žalobkyňou, ale namietal, že
túto sumu žalobkyňa len vložila z predaja bytu s tým, že ak by sa niečo stalo, túto sumu jej vráti.

Svoje tvrdenie však ničím nepodložil. Žalovaný tak naznačoval, že žalobkyňa nevložila svoje vlastné
finančné prostriedky do stavby domu z dôvodu, že ide o ich spoločnú stavbu, ale ide o akúsi formu
"pomoci", či "pôžičky" žalovanému, ktorá mohla byť eventuálne vrátená. Takéto závery z dokazovania
nevyplývajú, skôr naopak. Suma, ktorú žalobkyňa investovala do stavby rodinného domu z predaja
bytu vo výške 37.533 eur, nepredstavovala voľné finančné prostriedky žalobkyne, naopak, na ich

zabezpečenie predala svoj byt, v ktorom predtým spolu so žalovaným bývali. V tomto kontexte je
logickejšieapravdepodobnejšietvrdeniežalobkyne,žesifinanciamizpredajabytuzabezpečovalasvoje
"vlastné" bývanievspoločnomdome,akotvrdeniežalovaného,žemužalobkyňaposkytlaakúsifinančnú
výpomoc na výstavbu výlučne jeho domu. Zároveň tvrdenia žalobkyne sú podporené aj inými dôkazmi,
ktoréspoluvytvárajúsúvislýcelok(čestnéprehlásenia,úverovázmluva,zmluvyodielo).Vtejtosúvislosti

nie je významné, že ide len o časť sumy z celkových výdavkov na zriadenie domu, ktoré žalovaný vyčíslil
na viac ako 140.000 eur, nakoľko suma 40.000 eur nie je zanedbateľná ani k pôvodne rozpočtovanej
sume 122.680,22 eura bez DPH (nesporné tvrdenie v žalobe), ani k žalovaným uvádzanej reálnej sume.
Na okraj k tvrdeniu žalovaného, že by tieto vložené finančné prostriedky žalobkyni vrátil, "ak by sa niečo
stalo", súd poukázal na procesnú obranu žalovaného, v ktorej automaticky uplatnil námietku premlčania

k prípadnému nároku žalobkyne na vrátenie týchto prostriedkov.

1.4. Na posúdenie otázky vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe činnosťou viacerých osôb je
rozhodujúca dohoda medzi nimi, obsahom ktorej je založenie spoluvlastníckych vzťahov. Na uzatváranie
takejto dohody sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka o právnych

úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená
buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústa forma), alebo zaznamenajú
písomne (písomná forma), ale tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že
účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než

sa začalo so stavbou), na založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. Žalovaný tvrdil, že mal úmysel
nadobudnúťstavbudosvojhovýlučnéhovlastníctva,popieralúmyselspoluvlastniťsožalobkyňoustavbu
a akúkoľvek dohodu o podielovom spoluvlastníctve (ani pred zriaďovaním stavby, ani pri kolaudácii).
Nakoľko vôľa žalovaného predstavuje jeho vnútorné prežívanie, ktoré sa dokazovať nedá, je ju potrebné
preskúmať na základe objektívnych skutočností a zistiť, či z týchto skutočností možno vôľu žalovaného

vyvodiť alebo nie. V danom prípade žalobkyňa netvrdila, že došlo k výslovnej dohode o spoluvlastníctve,
ale poukazovala na možnosť takúto dohodu uzatvoriť konkludentne. Súd mal spoločné zriaďovanie
stavby a konkludentnú dohodu o spoluvlastníctve preukázanú na základe toho, že žalobkyňa spolu so
žalovaným spoločne voči tretím osobám vystupovali ako investori, resp. objednávatelia stavby, a to ešte
v čase pred realizáciou stavby v roku 2014 (s výstavbou sa začalo v roku 2015). Obaja sú uvádzaní v

projektovejdokumentáciiakoinvestori(december2014),pričomsámprojektantpotvrdil,žehožalobkyňa
a žalovaný spoločne oslovili a požiadali o vypracovanie projektu na ich rodinný dom (žalovaný potvrdil,
že na stretnutiach s projektantom sa zúčastnila aj žalobkyňa). V projektovej dokumentácii boli podľa
ich požiadavky objednávateľmi a stavebníkmi obaja. Žalobkyňa a žalovaný boli dlžníkmi zo zmluvy oúvere poskytnutom na výstavbu domu. Na jednej strane môže byť pravdivé tvrdenie žalovaného, že
jemu samotnému by banka úver neposkytla (vzhľadom na príjem a už čerpaný úver), to však nič nemení
na situácii, že dlžníkmi boli obaja a žalobkyňa znášala riziko postihu v prípade, ak by sa úver nesplácal

riadne a včas. Rovnako nie je podstatné, že splátky úveru splácal žalovaný, stále ide o spoločný úver.
Zároveň žalobkyňa uviedla, že ona platila náklady na domácnosť, čo žalovaný potvrdil, ale namietal,
že ostatné náklady platil on a boli nepomerne vyššie. K tejto argumentácii žalovaného súd uviedol, že
pri podieľaní sa na spoločných výdavkoch v partnerskom vzťahu, resp. v rodine spravidla nedochádza
k presnému rozdeleniu výdavkov medzi partnerov na polovicu, nakoľko tu vstupujú rôzne faktory ako

príjem, osobná starostlivosť o maloleté deti, možnosti a schopnosti partnerov.

1.5. Na to, aby bola stavba financovaná prehľadne, bol zriadený bankový účet na meno žalobkyne,
kde boli prevádzané finančné prostriedky tak z úveru, ako aj od žalobkyne a žalovaného a ktorý slúžil
výlučne na financovanie stavby. Žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nevysvetlil, prečo bol tento
účet zriadený na žalobkyňu (a nie na jeho meno, ak mala byť stavba výlučne jeho). Žalobkyňa aj

žalovaný boli spoločne objednávateľmi na zmluvách o dielo. Jednu zmluvu o dielo podpísali obaja ako
zhotovitelia, jednu len žalobkyňa a jednu len žalobca. Uvedené nasvedčuje tvrdeniam žalobkyne, že
záležitosti súvisiace s výstavnou domu obstarávali jednak spoločne a niekedy raz jeden alebo druhý,
podľa možností. V tejto súvislosti neobstojí tvrdenie žalovaného, že zmluvy vypracovala žalobkyňa na
jeho pokyn tak, aby bolo všetko v poriadku a on neriešil, prečo je uvedená na zmluve aj žalobkyňa,

pretožebolzaľúbený.Ztaktokoncipovanýchzmlúvmuselobyťajlaikovizrejmé,žesistavbu"objednáva"
pre seba aj žalobkyňa, ktorá z tejto zmluvy bola zároveň zaviazaná na zaplatenie odplaty za dielo.
Žalobkyni (spolu so žalovaným) bola cena diela na základe zmluvy zo dňa 19. 05. 2015 aj v skutočnosti
fakturovaná. Ak žalovaný namieta, že v súvislosti s uvádzanými zmluvami o dielo išlo o malé sumy,
táto skutočnosť je bez významu, pretože uvádzané zmluvy nemajú preukazovať pomer podieľania sa

žalobkyne na realizovaní stavby, ale to, že žalobkyňa vystupovala ako objednávateľ diela. Žalobkyňa
a žalovaný spoločne reklamovali vady diela u zhotoviteľa e-mailom, ktorý vyhotovila na požiadavku
žalovaného žalobkyňa. Obrana žalovaného, že len dokument preposlal a neriešil, kto je tam uvedený,
je opäť otázna, keď si musel uvedomovať, že reklamáciu posiela aj v mene žalobkyne. V neposlednom
rade z elektronickej komunikácie vyplýva, že žalobca považoval dom za spoločný ("ja už prestávam

náš dom volať že stavba ...", "Katik veď aj tvoja je tá garáž ..."). Ide o autentické vyjadrenia priamo
od žalovaného v čase výstavby domu. Ak žalovaný poukazuje na to, že sa vyjadril o garáži aj ako o
výlučne jeho - "nenechaj mi to (garáž - pozn) dogabať", z kontextu celej správy (č. l. 233) vyplýva,
že považuje (v tom čase) garáž za spoločnú. Vyjadrenie o "našom dome" žalovaný vysvetľuje tým,
že to tak nemyslel, povedal to iba preto, že tam mala žalobkyňa bývať. V kontexte so všetkými

ostatnými dôkazmi takáto argumentácia neobstojí. Zámer stavať dom ako spoločný potvrdili aj príbuzní
žalobkyne v čestných prehláseniach (sestry, brat, bratranec, ktorý vykonával na stavbe stavebný
dozor), ako aj osoba vykonávajúca stavebný dozor (tiež príbuzný žalobkyne). Žalovaný tvrdil, že
obsah čestných prehlásení je nepravdivý, ale neuviedol, v čom konkrétne. Rovnako poukazoval, že
ich obsah je potrebné hodnotiť aj so zreteľom na príbuzenský pomer týchto osôb k žalobkyni. V

zásade nemožno automaticky vylúčiť takýto dôkaz len z dôvodu príbuzenského vzťahu osôb, ktoré
podali čestné prehlásenie, ku strane sporu. Tieto osoby nepodali svoje vyhlásenia ako svedkovia (ktorí
vypovedajú riadne poučení o povahe svedeckej výpovede a jej následkoch), súd preto hodnotil ich
prehlásenia ako listinné dôkazy, na ktoré však nie je možné bez relevantného dôvodu neprihliadať. Súd
nevyhodnotil tvrdenia v prehláseniach za nedôveryhodné, keď časť z nich je podporená inými dôkaznými

prostriedkami (financovanie stavby žalobkyňou, podieľanie sa na stavebných prácach). Je pravdou, že
niektoré vyhlásenia sú obdobné a schematické, čo evokuje skutočnosť, že boli predpripravené, avšak
to neznamená, že nepredstavujú skutočné vnímanie situácie týmito osobami. Žalovaný označil ako
ovplyvneného aj G. M., vykonávajúceho stavebný dozor, avšak nijako túto námietku nekonkretizoval.
G. M. nie je v príbuzenskom vzťahu k žalobkyni, jeho prehlásenie sa formou a štylizáciou odlišuje od

ostatných, preto súd nezistil žiadne dôvody spochybňujúce jeho tvrdenia. Napokon, súd k čestným
vyhláseniam dodal, že žalovaný na vyvrátenie tvrdení v čestných prehláseniach neprodukoval žiadne
dôkazy (nenavrhol vypočuť uvedené osoby, prípadne iných svedkov). Ďalej žalobkyňa a jej príbuzní sa
osobne prácami podieľali na výstavbe rodinného domu, čo nebolo sporné, avšak žalovaný to označil za
normálnuvýpomoc.Otakútovýpomocbysaprávejednalovprípade,akbytietoosobybolipresvedčené,

že pomáhajú na stavbe svojej príbuznej (žalobkyni). Napokon, nemožno opomenúť, že v čase výstavby
domu boli žalobkyňa a žalovaný partnermi, resp. snúbencami, plánovali svadbu, žalobkyňa bola tehotná
a narodilo sa im spoločné dieťa.1.6. Námietka žalobcu, že dom bol postavený na jeho pozemku a bez súhlasu vlastníka, resp. bez
relevantnéhoprávnehovzťahukpozemkunemohlažalobkyňanadobudnúťspoluvlastníckypodiel,nemá
oporu v žiadnej právnej norme. V prvom rade súhlas nebol potrebný, keďže stavbu realizovali spoločne.

Na druhej strane, platné právo pozná inštitút neoprávnenej stavby (§ 135c Občianskeho zákonníka),
kedy stavba na cudzom pozemku bez oprávnenia neznamená, že ju stavebník nenadobudne do
svojho vlastníctva (uvedené však nemá relevanciu k prejednávanej veci). Nie je ani podstatné, kto
bol stavebníkom v stavebnom konaní, nakoľko skutočnosť, že stavebné povolenie (resp. oznámenie
k ohláseniu stavby) a kolaudačné rozhodnutie boli vydané len meno žalovaného, vzhľadom na

závery ustálenej judikatúry, nie je rozhodujúce. Tvrdená dohoda pri kolaudačnom konaní o prevode
podielu vo výške 1/2 na žalobkyňu nemá právne relevantný význam k posúdeniu podmienok na vznik
spoluvlastníctva, keďže dohoda v tomto zmysle musí byť uzatvorená do okamihu, ktorý predchádza
vzniku stavby. Uvádzaná dohoda, resp. okolnosti jej uzatvorenia môžu mať význam pri dokazovaní
úmyslu strán zriadiť spoločnú stavbu. Žalobkyňa tvrdila, že celý čas bola v tom, že bude ako
spoluvlastník uvedená na liste vlastníctva, k čomu nedošlo, keďže pracovníčka stavebného úradu

mala výhrady k zápisu oboch ako vlastníkov z dôvodu, že vlastníkom pozemku je žalovaný a išlo o
ohlásenie malej stavby. Uvedené potvrdila aj sestra žalobkyne. Žalovaný túto dohodu síce rozporoval,
ale nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie opaku. Avšak a aj bez ohľadu na (ne)preukázanie
takejto dohody pri kolaudácii mal súd za preukázané splnenie podmienok na vznik spoluvlastníctva.
Požiadavka žalovaného, že dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva musí mať pri nadobudnutí

vlastníckeho práva zhotovením veci písomnú formu, nemá oporu ani v právnom predpise, ani v ustálenej
rozhodovacej praxi súdov vrátane najvyšších súdnych autorít (toto platí pri derivatívnom nadobudnutí
zmluvou). Všetky rozhodnutia vychádzajú z toto, že takáto dohoda nemusí byť písomná a jej obsahom
nemusí byť dohoda o veľkosti spoluvlastníckych podielov - v takom prípade platí, že sú rovnaké.
Námietka žalovaného, že žalobkyňa prejavila relevantnú vôľu mať dom v podielovom spoluvlastníctve

až teraz, osem rokov od kolaudácie, neobstojí, keďže z dokazovania vyplýva jej vôľa od počiatku byť
podielovým spoluvlastníkom domu. Tvrdenie, že si tento nárok voči nemu nikdy predtým neuplatnila,
resp. neprejavila záujem, je v rozpore s tvrdením žalobkyne o dohode o prevode spoluvlastníckeho o
podielu pri kolaudácii, pričom žalovaný svoje tvrdenie nijako nepreukázal.

1.7. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že mal preukázanú konkludentnú dohodu
žalobkyne a žalobcu nadobudnúť rodinný dom do podielového spoluvlastníctva. Táto dohoda vyplynula
z okolností prípadu, keď medzi stranami bol partnerský vzťah, počas ktorého bola realizovaná stavba
rodinného domu. Strany prejavili pred sebou vôľu mať spoločné bývanie a každá zo strán sa hodlala na
jeho vybudovaní podieľať v rámci vlastných možností. Strany prejavili vôľu stavať spoločne aj navonok,

voči tretím osobám, keď spoločne obstarali úver, projektovú dokumentáciu, vystupovali spoločne ako
objednávatelia diela. Strany sporu spoločne ako rodina s maloletou dcérou užívali rodinný dom v rokoch
2016 až 2023 a podieľali sa spoločne na výdavkoch. Súd mal preto preukázané, že vzniklo podielové
spoluvlastníctvožalobkyneažalovaného,pričomichpodielysúrovnaké,keďžedohodaovýškepodielov
preukázaná nebola.

1.8. Súdna prax tiež pripúšťa, že spoluvlastníctvo k stavbe vzniknutej spoločnou činnosťou viacerých
osôb môže vzniknúť aj v prípade, ak takéto osoby neuzavreli o vlastníctve k novovybudovanej veci
žiadnu dohodu. Je tomu tak preto, že vlastníctvo k novozhotovenej stavbe nadobúda ten, kto stavbu
uskutočnil s právne relevantne prejaveným úmyslom mať ju pre seba (stavebník), pričom nie je

rozhodujúce, komu bolo adresované rozhodnutie o stavebnom povolení. Ak stavbu vykonáva viac
osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, resp. sa jej uzavretie nepodarilo
stavebníkmi v konaní preukázať, podielovými spoluvlastníkmi stavby sa tieto osoby stávajú len vtedy,
ak z okolností veci nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu vo vlastníctve len niektorej z týchto osôb. Ak
ohľadne právneho osudu stavby, ani ohľadne právneho dôvodu účasti viacerých osôb na stavbe tieto

neprejaviliprávnevýznamnúvôľuasúčasnezovšetkýchokolnostívecijasnenevyplýva,žestavebníkom
je iba niektorá z nich, stavba je v podielovom spoluvlastníctve osôb, ktoré spoločne zriaďovali stavbu.
Teda, ak by aj nebola preukázaná dohoda o vzniku podielového spoluvlastníctva, bola by stavba v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu, nakoľko mal súd preukázané, že stavba vznikla spoločnou
činnosťou žalovaného a žalobkyne a zo všetkých okolností jednoznačne nevyplýva (financovanie, úver,

bankový účet, projektová dokumentácia, zmluvy, zhotovovanie stavby), že malo ísť výlučne o stavbu vo
vlastníctve žalovaného.1.9. Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na priznanie náhrady za užívane spoločnej veci, resp. za
nadužívanie spoluvlastníckeho podielu 1.000 eur mesačne od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy
opustila rodinný dom, t. j. od júla 2023. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci,

prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Žalovaný uplatnený nárok vo vyjadrení ani v
replike nijakým spôsobom nerozporoval. K tomu pristúpil až na pojednávaní, a to len všeobecne tak, že
požadovaná výška nájmu nekorešponduje so skutočnosťou a v zásade celý nárok popiera. V takomto
prípade však nejde o účinné popretie skutkových tvrdení protistranou (žalovaný neuviedol žiadne svoje

tvrdenia ohľadom vzniku nároku žalobkyne, výšky obvyklého nájmu a podobne) a súd z nich vychádzal
ako z nesporných. Keďže určenie spoluvlastníckeho práva žalobkyne má deklaratórny charakter (teda
spoluvlastníctvo jej vzniklo zhotovením veci), po opustení spoločnej nehnuteľnosti žalovaný užíval aj
jej podiel (opak tvrdený nebol). Žalobkyňa ho vyzvala listom zo dňa 13. 03. 2023 na usporiadanie ich
spoluvlastníckych vzťahov, žalovaný k tomu nepristúpil, nakoľko nárok žalobkyne popieral. Avšak už v
tomto čase mu muselo byť zrejmé (ak mu to doposiaľ nevyplynulo z iných skutočností), že žalobkyňa

si nárokuje svoj spoluvlastnícky podiel. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie
spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej
náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka,
ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nárok
žalobkyne je preto dôvodný, avšak len za obdobie, ktoré už nastalo (nie je možné priznať takýto nárok

do budúcnosti - analogicky s bezdôvodným obohatením), preto vychádzajúc z nespornej sumy 1.000
eur mesačne (nesporná výška nájmu obdobnej nehnuteľnosti 2.500 eur po odrátaní splátky úveru cca
500 eur, delene dva), priznal žalobkyni sumu 7.500 eur (za 7 a pol mesiaca od júla 2023 do vyhlásenia
rozsudku).

1.10. K procesnému postupu v konaní súd uviedol, že nevyhovel žiadosti žalovaného prednesenej
na pojednávaní na poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa k predbežnému právnemu posúdeniu veci
súdom, ako aj k výsluchu strán sporu na pojednávaní, a zároveň na prednesenie záverečného návrhu a
zhodnotenie dokazovania. Súd sa na pojednávaní vyjadril, že žiadosti nevyhovie, vzhľadom k tomu, že
by išlo o neodôvodnené odročenie pojednávania, keďže neboli produkované iné, resp. odlišné skutkové

tvrdenia, predbežné právne posúdenie súdu korešponduje s obsahom žaloby, nedošlo k prekvapivému
právnemu posúdeniu skutkového stavu, vzhľadom na aplikovaný právny predpis, ako aj súdnu prax.
Súd ďalej dodal, že priebeh pojednávania nie je kogentne stanovený zákonom a určuje ho sudca. V
súlade s čl. 17 CSP je povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzať pri tom zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb. Procesný predpis upravuje fakultatívnu možnosť určiť strane
sporu alebo jej zástupcovi lehotu na dodatočné splnenie povinnosti predniesť podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie (§ 181 ods. 4 CSP). Avšak
v predmetnej veci strana žalovaného predložila skutkové tvrdenia, súd vykonal všetky navrhované
dôkazy a žalovaný iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Ustanovenie § 181 ods. 4 CSP preto

nemožno aplikovať. Strana žalovaného žiadala lehotu na vyjadrenie sa k predbežnému právnemu
názoru súdu, k zhodnoteniu dokazovania a na predloženie záverečného návrhu. Nie je vylúčené, aby
súd po rozsiahlom dokazovaní na pojednávaní (výsluch viacerých svedkov, znalca) vyhovel návrhu
stranysporunaodročeniepojednávaniazaúčelomzhodnoteniadokazovania,resp. prípravyzáverečnej
reči, a to najmä, ak sa objavia nové skutočnosti z dôkazov vykonaných na pojednávaní, resp. súd

chce posudzovať skutkový stav iným spôsobom ako doposiaľ, alebo právne posúdenie súdu (aplikácia
noriem, zohľadnenie judikatúry) je prekvapivé, vzhľadom na obsah žaloby a vyjadrení strán sporu.
K žiadnej takejto skutočnosti nedošlo. Súd strane žalovaného dal priestor na prednes záverečnej
reči. Neposkytnutie dodatočnej lehoty na prípravu záverečnej reči, vzhľadom na priebeh konania a
skutočnosti uvedené vyššie, súd nepovažoval za porušenie procesného práva žalovaného. Záverečná

reč sporovej strany alebo jej zástupcu pritom nenahrádzala úkony, na ktoré bola strana povinná v
predchádzajúcich štádiách konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie
podľa § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 2 CSP. Žalobkyňa mala v časti nároku o určenie vlastníckeho práva
plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní o náhradu za užívanie
spoločnej veci (nadužívanie spoluvlastníckeho podielu) mala úspech len čiastočný, pričom jej úspech

nie je možné matematicky vyjadriť, keď požadovala plnenie do budúcnosti s neurčitým, resp. od inej
skutočnosti závislým ukončením plnenia. Preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.2. Proti tomuto rozhodnutiu, v jeho vyhovujúcich výrokoch a súvisiacom výroku o trovách konania,
podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, navrhujúc, aby odvolací súd na základe ustanovenia §
388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu zmenil a žalobu zamietol, resp.

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ialšie konanie. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za nesprávne, prieom odvolanie odôvodouje ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g),
h) CSP. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a chybnú aplikáciu práva na zistený skutkový stav
zo strany súdu prvej inštancie. Dôkazné bremeno oh3adom existencie dohody o založení podielového
spoluvlastníctva niesla žalobkyoa. Znamená to, že žalobkyoa mala bez akýchko3vek pochýb preukáza?

existenciu tejto dohody, eo však neurobila. On existenciu takejto dohody v každom jeho prejave od
zaeiatku konania úeinne popieral, prieom od nikoho nemožno spravodlivo požadova?, aby preukazoval
reálnu neexistenciu ureitej skutoenosti (negatívnu skutoenos? – nieeo, eo sa nestalo, eo neexistuje).
Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe, postavenej spoloenou
einnos?ou viacerých osôb, je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimi o založení spoluvlastníckych
vz?ahov; táto nemusí by? písomná a nie je ani potrebné, aby sa v nej úeastníci vopred dohodli

o ve3kosti spoluvlastníckych podielov pred dokoneením stavby; z obsahu dohody však musí by?
zrejmé, že úeastníci mienili založi? podielové spoluvlastníctvo k stavbe napr. tým, že ve3kos? podielov
bude závisie? od miery, akou sa jednotliví úeastníci dohody prieinili na postavení stavby. Dohoda o
založení podielového spoluvlastníctva ku stavbe môže by? platne založená len v dobe, ktorá easovo
predchádza vzniku stavby ako veci spôsobilej by? predmetom práv a povinností; v dobe existencie

stavby sa úeastníci na založení spoluvlastníckych vz?ahov už dohodnú? nemôžu, pretože v dobe vzniku
stavby ako spôsobilého predmetu právneho vz?ahu už stavba musí ma? vlastnícky (spoluvlastnícky)
režim. Bez dohody úeastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred
zaeatím stavby, nemôže vzniknú? podielové spoluvlastníctvo k stavbe. Súd prvej inštancie opomenul
prihliadnu? na fakt, že z obsahu dohody musí by? nepochybné, že úeastníci podielové spoluvlastníctvo

chceli založi?. V danom prípade však táto podmienka splnená nebola, nako3ko nebola nad všetky
pochybnosti preukázaná existencia takejto dohody a konsenzus o tom, že úeastníci chceli podielové
spoluvlastníctvo založi? a že od zaeiatku výstavby konali s úmyslom vytvori? novú vec spracovaním pre
seba. Samotná skutoenos?, že on a žalobkyoa v ease výstavby rodinného domu žili v partnerskom vz?
ahu ešte nezakladá vznik podielového spoluvlastníctva k stavbe. Žalobkyoa vznik dohody pred zaeatím

stavby nepreukázala a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. V žalobe o ureenie vlastníckeho
(spoluvlastníckeho) práva žalobkyoa uvádza: „Na základe dohody so žalobkyoou po uplynutí 5 rokov
mal žalovaný spoluvlastnícky podiel vo ve3kosti 1 previes? na žalobkyou.“ Z uvedeného vyplýva,
že od zaeiatku existovala dohoda o tom, že vlastníkom domu je a na ureitý eas (5 rokov) aj bude
on, žalovaný. Teda už toto tvrdenie žalobkyne vylueuje uzavretie dohody o založení spoluvlastníckych

vz?ahov v ease pred dokoneením stavby. Žalobkyoa si bola vedomá jeho výlueného vlastníckeho
práva k nehnute3nosti. Práve tieto skutoenosti však vylueujú úmysel strán sporu už pri výstavbe
nadobudnú? nehnute3nos? do spoluvlastníctva. Súd na toto ve3mi podstatné tvrdenie uvádzané v
žalobe nijako nereagoval a nevysporiadal sa s ním. Ialej uviedol, že napriek tomu, že sa s obsahom
eestných vyhlásení predložených žalobkyoou nestotožouje a v podstatnej easti popiera pravdivos?

vyhlásení uvedených v týchto eestných prehláseniach, má za to, že súd sa s ich obsahom riadne
nevysporiadal, resp. ich nesprávne vyhodnotil. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v konaní a neodstránil rozpory v protichodných tvrdeniach, ktoré sú rozhodujúce
pre právne posúdenie veci. Pod3a stavebného zákona nemožno stava? nehnute3nos? na cudzom
pozemku. Je nevyhnutné, aby stavebník preukázal vlastnícke alebo iné práva k pozemku (§ 39

Stavebného poriadku). Pred samotnou stavbou už má by? jasné, kto bude vlastníkom stavby; väešinou
pôjde o osobu, ktorá má k pozemku vecné právo, prípadne obligaené. Súd prvej inštancie prijal záver
o dohode o založení podielového spoluvlastníctva iba z jemu logicky vychádzajúcich skutoeností:
spoloené financovanie stavby, úver, spoloené uskutoeoovanie prác na stavbe, vypracovanie zmlúv o
dielo, zabezpeeenie projektanta. Súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v konaní nebolo sporné

financovanie stavby tak, ako ho uvádzala žalobkyoa. Pod3a jeho názoru ide o nesprávny záver súdu.
Súd len prevzal tvrdenia žalobkyne, ktoré však nekorešpondovali s predloženými listinnými dôkazmi.
Žalobkyoa sa na vzniku stavby finanene vôbec nepodie3ala. Všetky poplatky súvisiace s projektovou
dokumentáciou, materiálom a službami súvisiacimi s výstavbou rodinného domu financoval on. Na
spoloený úeet previedla žalobkyoa svoje peniaze z predaja bytu až v období od 08. 06. 2016 – 22.

08. 2016, kedy už bola stavba rodinného domu hotová a už sa len dokoneoval interiér (zariadenie)
a exteriér rodinného domu (obklad). Doa 22. 09. 2015 jej dokonca vrátil sumu 8.370 eur na jej úeet
s poznámkou vrátenie financií z úveru na dom. Žalobkyoa nepreukázala, že by do vzniku stavby
vynaložila na nehnute3nos? nejaké finanené prostriedky majúce pôvod v jej zdrojoch. Naopak, bolopreukázané, že všetky úhrady spojené so stavbou realizoval sám zo svojich peoazí. Ako opakovane
uvádzal, hypotekárny úver ako dlžníci uzavreli spolu so žalobkyoou z dôvodu, že on sám nespaoal
podmienky na poskytnutie hypotekárneho úveru a potreboval spoludlžníka. Nako3ko so žalobkyoou v

tom ease boli partneri, poskytla mu pomoc, ale úver splácal výluene on /eo potvrdila aj žalobkyoa/ a
spláca ho dodnes. Skutoenos?, že niektoré zmluvy o dielo pripravila žalobkyoa, pramenila tiež z ich
partnerského spolužitia a najmä z toho, že žalobkyoa má právnické vzdelanie II. stupoa. Projektanta
zabezpeeila žalobkyoa, lebo ho osobne poznala. Všetky záväzky zo zmluvných vz?ahov plnil výluene
on, dohodoval podmienky a realizoval takmer svojpomocne celú výstavbu rodinného domu. Aj prípadná

pomoc rodinných príslušníkov nepreukazuje, že by stavba bola uskutoeoovaná s úmyslom, že bude
patri? do podielového spoluvlastníctva jeho a žalobkyne. Tiež dôkaz, že sa o nehnute3nosti zmienil
ako o „našej“, nemožno považova? za relevantný, nako3ko bolo celkom prirodzené, že kei v dome
plánovali býva? spolu, oznaeoval ho za „náš“. Žalobkyoa má právnické vzdelanie a táto si bola vedomá
relevancie dokladov vydaných na jeho meno v stavebnom konaní (oznámenie k ohláseniu jednoduchej
stavby, stavebné povolenie, kolaudaené rozhodnutie) a následnom jeho zápise do listu vlastníctva v

celosti (1/1). Žalobkyoa bola nedbalá, neprejavila ani záujem by? zapísaná v katastri nehnute3ností.
Ak áno, ureite by to ako právne vzdelaná osoba riešila a uplatnila už v tom ease námietky voei
zápisu vlastníckeho práva v prospech neho. Žalovaný namietal tiež nesprávny procesný postup súdu
prvej inštancie. Vzh3adom na úeinné popretie tvrdení žalobkyne, jeho právny zástupca považoval
predbežné právne posúdenie súdu prezentované na pojednávaní doa 14. 02. 2024 za prekvapivé. Z

výsluchu žalobkyne na pojednávaní vyplynuli ialšie (nové) skutkové tvrdenia a on mal potrebu sa k
ním vyjadri? a reagova? na priebeh konania. Za týmto úeelom jeho právny zástupca požiadal súd o
odroeenie pojednávania a poskytnutie dodatoenej lehoty na vyjadrenie. Súd prvej inštancie však tomuto
návrhu nevyhovel z dôvodu, že by pod3a názoru súdu išlo o nedôvodné odroeenie pojednávania.
Takýto postup súdu považuje za nesprávny. Súd je povinný v zmysle zásad vyslovených v ust. §

181 a nas. CSP umožni? stranám adekvátne reagova? na vzniknutú situáciu a vytvori? im priestor
na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vz?ahu k ochrane
ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Je toho názoru, že mu mala by? súdom poskytnutá
lehota na vyjadrenie sa a dodatoené prednesenie skutkových tvrdení, a to najmä vzh3adom na predmet
sporu a povahu uplatneného nároku. Odroeenie pojednávania v predmetnej veci by rozhodne nebolo v

rozpore s princípom hospodárnosti konania. Znemožnenie uskutoenenia tohto jeho procesného práva
považuje za porušenie práva na spravodlivý proces. K postupu súdu prvej inštancie ialej namietal, že
informácie, o ktoré oprel svoje rozhodnutie, vychádzajú z dôkazov, 1/ ktoré nie sú prípustné; 2/ a ktoré
boli vykonané nesprávnym procesným postupom. Ide o elektronickú komunikáciu a eestné vyhlásenia.
Elektronická komunikácia medzi stranami sporu je neprípustný dôkaz, pretože on nedal súhlas na

jej použitie pod3a ust. § 117 ods. 2 zákona o elektronických komunikáciách. Použitie elektronickej
komunikácie ako dôkazu je vylúeené aj s oh3adom na ust. § 11 Obeianskeho zákonníka. Pokia3 ide o
eestné vyhlásenia, súd prvej inštancie sa snaží s týmto dôkazom vysporiada? ako s listinným dôkazom.
Má za to, že tieto listinné dôkazy sú nepoužite3né, pretože dôkazný prostriedok nebol vykonaný v
zmysle CSP. De facto eestné vyhlásenia majú predstavova? ten istý úeel a význam ako zákonný

dôkazný prostriedok - výsluch svedkov. Dôkaz (informácia), ktorý bol abstrahovaný z listinného dôkazu,
mal by? vykonaný dôkazným prostriedkom – výsluchom svedkov, nie preeítaním listiny; tu zjavne
došlo k obchádzaniu zákona, kei sa dôkaz získal inak ako zákonom predpokladaným a stanoveným
spôsobom. S oh3adom na to, že neboli dodržané kogentné ust. CSP o výsluchu svedkov, eestné
vyhlásenia (listiny) sú nepoužite3né, resp. informácie, ktoré z nich súd abstrahoval. Výsluch svedka

musí ma? vždy prednos? pred eestným vyhlásením alebo písomnou výpoveiou. Je jasné, že eestným
vyhlásením sa sledovalo dosiahnu? to, eo písomnou výpoveiou svedka. Avšak týmto procesným
postupom sa obchádza poueovacia povinnos? „svedkov“. Uvedený dôkaz je neprípustný. Žalobkyoa
sa žalobou domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1.000 eur mesaene. Žalobkyoa
žiadnym listinným dôkazom nepreukázala výšku obvyklého nájomného v danej lokalite, obmedzila sa

na konštatovanie, že je v sume 2.500 eur bez toho, aby ku svojmu tvrdeniu predložila dôkaz. S oh3adom
na uvedené neuniesla svoje bremeno oznaei? dôkazy. Výška náhrady, resp. obvyklého nájomného,
je rozhodujúcou skutoenos?ou a primárne je dôkazné bremeno na žalobkyni. On na pojednávaní
výslovne poprel tak oprávnenos? nároku ako takého, ako aj výšku požadovaného plnenia, nako3ko
táto nekorešponduje s obvyklými cenami nájomného za obdobnú nehnute3nos? v lokalite kat. úz. I. E..

Je teda zrejmé, že v konaní boli uvedené dve odlišné tvrdenia strán sporu, prieom ani jedno nebolo
podložené dôkazom. Napriek tomu sa súd bez bližšieho zdôvodnenia priklonil k tvrdeniu žalobkyne,
hoci bolo ním popreté. Zoh3adoujúc prejednací princíp s princípom materiálneho civilného procesu mal
súd postupova? v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP a požiada? strany o doplnenie skutkových tvrdení, anie bez ialšieho si osvoji? výluene tvrdenie žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie z
uvedených dôvodov považuje za nedostatoene odôvodnené a nepreskúmate3né. Žalobkyoa v konaní
nepreukázala, že by jej reálne bránil alebo neumožooval užíva? nehnute3nos? v rozsahu primeranom

jej prípadnému spoluvlastníckemu podielu. Spoluvlastník má pritom nárok na náhradu len v prípade, ak
bol vylúeený z užívania nehnute3nosti. Žalobkyoa nikdy nemala znemožnené užívanie nehnute3nosti
a dodnes má od predmetného rodinného domu k3úee a má do neho prístup. Záverom poukázal i na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo doa 15. 03. 2017 spis. zn.: 25Co/161/2016, v ktorom sa súd
zaoberal obdobným skutkovým stavom ako v tomto konaní, prieom rozhodol rozdielne ako súd prvej

inštancie v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí len zhrnul skutkový
stav, avšak rozhodnutie nie je náležite, dostatoene a presvedeivo odôvodnené. Jeho procesnou obranou
sasúddostatoenenezaoberalanajehoargumentáciuneprihliadol,prieomtakýtosvojpostupvrozsudku
ani náležite nezdôvodnil.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa, udávajúc, že sa v žiadnom prípade nemôže

stotožniť s názorom žalovaného o nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne a právne správny, pričom je riadne (náležíte) odôvodnený tak, aby spĺňal
zákonné požiadavky na dostatočné a preskúmateľné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Závery súdu
prvej inštancie nie sú prekvapivé, naopak, sú v plnom súlade s relevantnou judikatúrou. Súd prvej
inštancie sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a predloženými dôkazmi, dospel k

správnym záverom a vec správne právne posúdil. Argumenty uvádzané žalovaným považuje za čisto
účelové a vedené snahou obrať ju o spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, ktorý jej nepochybne
patrí. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že súd dospel k záveru o existencii dohody uzavretej v
čase predchádzajúcej vzniku stavby iba na základe domnienky a nepriamych dôkazov. Súd sa riadne
vysporiadal s tvrdeniami strán sporu, predloženými dôkazmi a dospel k správnym záverom. Tiež je

potrebné konštatovať, že uniesla dôkazné bremeno a všetky ňou tvrdené skutočnosti preukázala. Bol to
žalovaný, ktorý nepoprel účinne uzavretie dohody a v konaní neprodukoval žiadne relevantné skutkové
tvrdenia, ani dôkazy. Z výsluchu strán sporu na pojednávaní nevyplynuli žiadne nové skutkové tvrdenia,
akotoúčelovouvádzažalovaný.Pretonebolabsolútnežiadnydôvododročovaťpojednávaniezaúčelom
poskytnutia dodatočnej lehoty na vyjadrenie. V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že

rodinný dom strany sporu (v tom čase ako partneri) stavali spoločne, výstavbu rodinného domu spoločne
financovali, a to v úmysle ho vlastniť a užívať spoločne. Rodinný dom bol na meno žalovaného zapísaný
výlučne z praktických dôvodov, a to, že žalovaný bol vlastníkom pozemku, na ktorom je dom postavený
a tiež bol uvedený aj na kolaudačnom rozhodnutí. Na základe dohody po uplynutí 5 rokov mal žalovaný
spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 previesť na ňu, aby sa právny stav zosúladil s faktickým. Uvedené

však neznamenalo, ako sa to účelovo snaží tvrdiť žalovaný, že súhlasila s tým, aby na určité obdobie bol
vlastníkom žalovaný, súhlasila len s tým, aby bol dočasne on ako vlastník vedený na liste vlastníctva,
aj keď mu vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti nesvedčilo, keďže k nehnuteľnosti vzniklo originárnym
spôsobom spoluvlastníctvo jej a žalovaného. Dohoda o vzniku spoluvlastníctva nebola uzavretá pri
kolaudácii stavby, nakoľko od začiatku bol rodinný dom stavaný ako spoločný. Pri kolaudácii, resp.

v období, kedy sa kolaudácia uskutočnila, bolo dohodnuté len to, že žalovaný bude formálne vedený ako
vlastníknehnuteľnostiapourčitomdohodnutomčaseprevediespoluvlastníckypodielnaňu.Odzačiatku
výstavby bola medzi nimi konkludentná dohoda o podielovom spoluvlastníctve, avšak až na základe
skutočnosti, že pri kolaudácii pracovníčka mala výhradu k zápisu oboch stavebníkov za vlastníkov
novostavby, vznikla potreba uzatvoriť dohodu o tom, že žalovaný prevedie na ňu spoluvlastnícky

podiel k domu o veľkosti 1/2 po uplynutí 5 rokov, a teda, že dom bude formálne na tento vymedzený
čas zapísaný na žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že dôkazy, ktoré na preukázanie svojich tvrdení
predložila, žalovaný nepoprel, dokonca potvrdil ich pravosť (vyjadrenie k žalobe zo dňa 28. 11. 2023).
Žalovaný tiež neprodukoval iné skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by skutočnosti uvádzané žalobkyňou
spochybňovali. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie účinne nepoprel jej tvrdenia a

svoje všeobecné vyjadrenia ničím nepreukázal. Pokiaľ ide o výhrady žalovaného k ňou predloženým
čestným vyhláseniam, tieto žalovaný neprodukoval v rámci konania na súde prvej inštancie (a preto ani
nenavrhovala výsluch svedkov) a uvádza ich až v odvolaní. Žalobkyňa má za to, že tieto dôkazy sú v
plnom súlade s ust. § 187 CSP. Rovnako sú prípustné aj dôkazy - elektronická komunikácia. Skutočnosti,
ktorévsúvislostisčestnýmivyhláseniamiaelektronickoukomunikáciouuvádzažalovaný,súnedôvodné

a čisto účelové, s ktorými sa nie je možné stotožniť. Poukázala na rozpornosť tvrdení žalovaného, keď v
odvolaní uvádza, že záver súdu o nespornosti financovania je nesprávny a údajne prevzatý z jej tvrdení.
Vo vyjadrení k žalobe, ako aj vo vyjadrení zo dňa 22. 01. 2024 však žalovaný výslovne uviedol: „Žalovaný
za nesporné tvrdenia žalobkyne považuje žalobkyňou uvádzané financovanie stavby." Žalovaný je takvo svojich vyjadreniach nekonzistentný. V odvolaní už prichádza s tvrdením, že sa finančne na vzniku
stavby nepodieľala a že mu iba poskytla pomoc. Tieto tvrdenia sú v príkrom rozpore s výsledkami
dokazovania. Rozhodnutie, na ktoré poukazuje žalovaný – rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.

25Co/161/2016 zo dňa 15. 03. 2017 - malo inú skutkovú situáciu, ako je tomu v tomto prípade.
Nakoľko žalovaný užíva celú nehnuteľnosť, dôvodne požadovala, aby ho súd zaviazal uhradil sumu za
nadužívanie nehnuteľnosti (nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu) vo výške 1 000 eur mesačne.
Tvrdenia žalovaného, že má kľúče od domu a má do neho prístup, sú znova účelové, nakoľko pri
odchode zo spoločnej domácnosti bola žalovaným donútená vydať mu elektronické kľúče od garáže a

vstupnej brány, ktoré zároveň slúžia na blokovanie a odblokovanie alarmu domu a garáže. Bez nich
nie je možné dostať sa do nehnuteľnosti, nakoľko sa nedá vypnúť alarm, ktorý odo dňa opustenia
spoločnej domácnosti žalovaný zapína na dennej báze. Výšku sumy za nadužívanie nehnuteľnosti
stanovila s prihliadnutím na výšku nájomného pri porovnateľných nehnuteľnostiach. Žalovaný tento
nárok nepoprel, dokonca sa k nemu ani nevyjadril v rámci písomných podaní, až na pojednávaní uviedol
(ale nepreukázal), že nárok popiera a že tento nekorešponduje so skutočnosťou. Takéto popretie súd

správne vyhodnotil ako neúčinné a nárok jej priznal. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému vyjadreniu žalobkyne v celom rozsahu zotrval na svojich
skorších tvrdeniach. Tvrdenie žalobkyne je v rozpore s jej vyjadrením na pojednávaní dňa 14. 02. 2024,

kedy žalobkyňa uviedla: „dohoda o tom, že nehnuteľnosť bude v podielovom spoluvlastníctve, bola
pri kolaudácii.“ Vyjadrenia žalobkyne v podstatných skutkových tvrdeniach sú účelové, zavádzajúce a
nepravdivé. Z dôkazov predložených v konaní na súde prvej inštancie možno nepochybne vyvodiť, že
do okamihu vzniku stavby ako veci nevynaložila žalobkyňa na stavbu žiadne finančné prostriedky. Na
spoločný účet previedla peniaze z predaja svojho bytu až v roku 2016, kedy už stavba rodinného domu

bolaukončenáazapísanávlistevlastníctva.Žalobkyňanepredložilažiadendôkaz,ktorýbypreukazoval,
že sa podieľala na financovaní stavby do jej vzniku. Dôrazne popiera, že by žalobkyňa bola nútená
opustiť spoločnú domácnosť. Sám ju vyslovene žiadal, že keď už chce opustiť domácnosť s ich dcérou
N., aby to urobila až po uzavretí dohody týkajúcej sa úpravy práv a povinností k mal. N.. Žalobkyňa to
rešpektovala, zostala v nehnuteľnosti bývať a odsťahovala sa až po uzavretí rodičovskej dohody. Kľúč od

zámku od vstupných dverí do domu stále má, kód zostal nezmenený a pomocou prístupovej klávesnice
v chodbe je možné otvoriť aj vonkajšiu bránu a bránu do garáže.

5. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného uviedla, že sa vo svojich predchádzajúcich podaniach podrobne
vyjadrovala k meritu veci, a na tieto podania odkazuje.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona e. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného, preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v jeho napadnutom ureujúcom výroku (I.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (IV.) pod3a §

387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdi? a v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, eo do zaplatenia
sumy 7.500 eur (II.) a s tým súvisiacom výroku o náhrade trov konania (V.), pod3a § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zruši? a vec vráti? súdu prvej inštancie na ialšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Predmetom tohto sporu je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že spolu

so žalovaným sú podielovými spoluvlastníkmi, každý vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k
celku, nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, pre okres Nitra, obec J.,
katastrálne územie I. E., na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavený
na pozemku parcely registra "C" parc. č. 3698/701 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 179
m2. Ďalej sa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 1.000 eur mesačne za obdobie od júla

2023 do právoplatného skončenia konania o určenie podielového spoluvlastníctva za nadužívanie
spoluvlastníckeho podielu žalovaným. Žalobu vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva odôvodnila tým,
že rodinný dom stavali v tom čase spoločne ako partneri, výstavbu spoločne financovali, a to v úmysle
ho vlastniť a užívať spoločne. Celkovo sa na výstavbu domu použila suma 119.933 eur (celkovo bol
dom rozpočtovaný na 122.680,22 eura), a to 7.400 eur prostriedky žalovaného, 70.000 eur hypotekárny

úver, 37.533 eur prostriedky žalobkyne, 5.000 eur dar od rodičov žalobkyne. Strany sporu postavili a
užívali dom spoločne, spoločne sa podieľali na úhrade nákladov, a to od júla 2014 do júna 2023, kedy
žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť. K nároku na zaplatenie sumy uviedla, že nakoľko žalovaný
užíva celú spoločnú nehnuteľnosť (nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu) od júla 2023, požadujeod tohto dátumu sumu za nadužívanie nehnuteľnosti vo výške 1.000 eur mesačne, do právoplatného
skončenia konania o určenie vlastníckeho práva. Výšku sumy určila s prihliadnutím na nájomné za
obdobné nehnuteľnosti, ktoré sa v danej lokalite pohybuje okolo 2.500 eur mesačne. Z tejto sumy

odpočítala splátku hypotekárneho úveru, ktorý hradí žalovaný v sume 246,78 eura.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je
viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie

prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

12. Vo vzťahu k výroku o určenie podielového spoluvlastníctva strán sporu, v zmysle požiadavky
žalobkyne, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,
vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie dostatočne, presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil.
S poukazom na uvedené, v tomto rozsahu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil a na tomto závere nič nemenia ani dôvody podaného odvolania žalovaného.

13. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že žalobkyňa existenciu dohody
o založení podielového spoluvlastníctva bez akýchkoľvek pochybností nepreukázala. Zhodne so súdom
prvej inštancie má za to, že zo strany žalobkyne bola preukázaná existencia konkludentnej dohody

strán sporu nadobudnúť rodinný dom do podielového spoluvlastníctva. V kontexte uvedeného odvolací
súd udáva, že zákon na uzavretie dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe nepredpisuje
žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená buď výslovne tak, že sa slová prednesú ústne
(ústna forma) alebo zaznamenajú písomne (písomná forma), ale tiež iným než výslovným spôsobom
(konkludentne), ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Z obsahového

hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj s prihliadnutím na ďalšie
okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou) na založení podielového spoluvlastníctva
k stavbe. Konkludentný prejav vôle je pritom akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s prihliadnutím ku
všetkým okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj to, aká je vôľa. Prejav vôle
možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom takých vyjadrovacích

prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. V kontexte prejednávanej veci mal odvolací
súd za to, že s ohľadom na všetky skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, na ktoré
súd prvej inštancie podrobne poukázal a odvolací súd na ne odkazuje, nemožno mať pochybnosti
o existencii a obsahu vôle strán sporu ako účastníkov založeného spoluvlastníckeho vzťahu. Zo
skutkových zistení súdu prvej inštancie je jednoznačné, že žalobkyňa a žalovaný boli v partnerskom

zväzku, žili v spoločnej domácnosti a plánovali spoločnú budúcnosť. Zo skutkových okolností veci je tiež
zrejmé, že za účelom výstavby domu strany sporu spoločne uzavreli v pozícii dlžníkov zmluvu o úvere,
obstarali projektovú dokumentáciu, v ktorej vystupovali ako investori, za účelom financovania stavby
zriadili bankový účet na meno žalobkyne, na ktorý boli prevádzané finančné prostriedky z úveru, akoi od strán sporu, taktiež obaja vystupovali ako objednávatelia diela na základe zmlúv o dielo. Žalobkyňa
a žalovaný spoločne voči tretím osobám nepochybne vystupovali ako investori stavby. Zistený skutkový
stav súdom prvej inštancie ako celok vytvára plnohodnotný podklad pre skutkový a naň nadväzujúci

právny záver o konkludentnom založení spoluvlastníckeho vzťahu k spornej nehnuteľnosti.

14. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že samotná skutočnosť, že on a žalobkyňa v čase výstavby
rodinného domu žili v partnerskom vzťahu, ešte nezakladá vznik podielového spoluvlastníctva k stavbe,
takéto jeho tvrdenie je síce pravdivé, avšak nič nemení na tom, že k prijatiu záveru o vzniku podielového

spoluvlastníctva k stavbe viedli súd i ďalšie podstatné skutkové okolnosti, a nie jediná skutková okolnosť
o existencii partnerského vzťahu. Všetky skutkové okolnosti, ktoré súd prvej inštancie zistil a následne
vyhodnotil v ich súhrne ako celok poskytli spoľahlivý skutkový podklad pre prijatie správneho právneho
záveru súdom.

15. Pokiaľ žalovaný ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdením žalobkyne,

že na základe dohody po uplynutí 5 rokov mal on spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 previesť na
žalobkyňu, pričom toto jej tvrdenie vylučuje uzavretie dohody o založení spoluvlastníctva pred vznikom
stavby, odvolací súd udáva, že ani s touto argumentáciu žalovaného sa nestotožňuje. Existenciu dohody
o prevode spoluvlastníckeho podielu na žalobkyňu po uplynutí 5 rokov žalobkyňa v žalobe uvádza
v kontexte zápisu rodinného domu do katastra nehnuteľností na meno žalovaného ako výlučného

vlastníka,poprebehnutomkolaudačnomkonaníavsúvislostisjehovýlučnýmvlastníctvompozemku,na
ktorom je stavba postavená, a nie ako skutočnosť, ktorá by mala založiť ich podielové spoluvlastníctvo,
keď táto primárne na odôvodnenie opodstatnenosti jej žaloby udávala okolnosti, z ktorých usudzuje
vznik podielového spoluvlastníctva k stavbe ich spoločnou činnosťou a na základe ich spoločného
úmyslu. Tiež nemožno súhlasiť s tvrdením, že s touto okolnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal,

keď v bode 49. odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že takáto dohoda o prevode
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 na žalobkyňu nemá právne relevantný význam, keď nebola
uzatvorená pred vznikom stavby, k čomu odvolací súd dodáva, že pokiaľ aj takáto dohoda bola uzavretá,
dialo sa tak až po tom, čo bola platne uzavretá dohoda o vzniku spoluvlastníctva k stavbe pred jej
vznikom a i z tohto ohľadu je táto dohoda právne bezvýznamná z hľadiska posúdenia zásadných

právnych otázok vzniku podielového spoluvlastníctva v tejto veci.

16. Odvolací súd nemá za to, že súd prvej inštancie by sa dostatočne nevysporiadal s obsahom
čestných prehlásení. S čestnými prehláseniami sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bode 47.
odôvodneniarozhodnutia,pričomodvolaciemusúduniejezrejmé,akúabsenciuodstraňovaniarozporov

súdom má žalovaný na mysli, keď z obsahu čestných vyhlásení je zrejmé, že osoby, ktoré ich podali
sa vyjadrili k začiatkom realizácie stavby rodinného domu strán sporu a k tomu ako strany sporu vo
vzťahu k tejto výstavbe vystupovali navonok. Odvolací súd pritom udáva, že súd prvej inštancie správne
konštatoval, že existenciu príbuzenského vzťahu osôb, ktoré podali čestné vyhlásenia k žalobkyni,
nemožno a priori vyhodnotiť ako ich zaujatosť, vzhľadom na ich pomer k žalobkyni, keď v bežnom

živote sú to práve najbližší príbuzní, ktorí majú najviac informácií o svojich rodinných príslušníkoch, čo
bolo nesporne i v tomto prípade, zvlášť v situácii, keď sa sami na prácach na dome i podieľali. Pokiaľ
ďalej žalovaný namietal, že čestné vyhlásenia ako dôkazný prostriedok sú nepoužiteľné a predstavujú
neprípustný dôkaz, k uvedenému odvolací súd udáva, že takáto odvolacia argumentácia žalovaného
predstavuje neprípustnú novotu v odvolacom konaní, na ktorú odvolací súd v zmysle ustanovenia § 366

CSP neprihliada, pretože žalovanému nič nebránilo, aby tieto svoje tvrdenia ako prostriedok procesnej
obrany predniesol pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil, pričom súčasne ani neozrejmil, či
a čo mu bránilo v tom, že tento prostriedok procesnej obrany nemohol uplatniť skôr. Rovnakou optikou
ako na odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k čestným vyhláseniam je potrebné nazerať
i na odvolaciu argumentáciu žalovaného vo vzťahu k elektronickej komunikácii, ktorú ako neprípustný

dôkaz žalovaný opätovne namietal až v podanom odvolaní, a nie v konaní pred súdom prvej inštancie,
v ktorom konaní tak mohol urobiť, a preto aj táto jeho argumentácia predstavuje neprípustnú novotu
v odvolacom konaní v zmysle ustanovenia § 366 CSP. I za situácie, že by námietka žalovaného vo
vzťahu k neprípustnému použitiu elektronickej komunikácie ako dôkazného prostriedku bola spôsobilá
odvolacieho prieskumu, je potrebné uviesť, že skutkový stav veci zistený súdom prvej inštancie i bez

tohto/týchto listín poskytol nesporne spoľahlivý podklad pre prijatie tých istých záverov ako súd prvej
inštancie vo vzťahu k vzniku spoluvlastníckeho práva konštatoval, keď na vyslovenie tohto záveru mal
súd prvej inštancie spoľahlivo zistený skutkový stav veci na základe ostatných dôkazných prostriedkovpredložených žalobkyňou, ktoré elektronická komunikácia podporila o samotné vyjadrenia žalovaného
v nej obsiahnuté.

17. Pokiaľ ďalej žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávny záver súdu prvej inštancie,
že v konaní nebolo sporné financovanie stavby tak, ako ho uvádzala žalobkyňa, ani túto odvolaciu
argumentáciu žalovaného odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. V priebehu konania pred súdom prvej
inštanciesažalovanýopakovanevyjadril(jehovyjadreniazodňa28.11.2023,22.01.2024),žepovažuje
za nesporné tvrdenia o žalobkyňou uvádzanom financovaní realizácie stavby. Pokiaľ tieto jeho tvrdenia

o nespornosti tvrdení žalobkyne o financovaní stavby až v rámci podaného odvolania považuje za
sporné, opätovne sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní. Pokiaľ aj žalovaný v odvolaní
tvrdí, že žalobkyňa previedla na spoločný účet prostriedky z predaja jej bytu až v období, kedy mala
byť stavba už hotová, je potrebné jednak uviesť to, že toto jeho tvrdenie (o tom, že stavba ako taká
bola hotová) prezentované až v odvolacom konaní, jednak nijak v priebehu konania pred súdom ani
netvrdil a ani nepreukázal, ako i to, že proces realizácie stavby bol zavŕšený jej kolaudáciou, čo bolo

v júni 2017. Skutočnosť, že splátky spoločného úveru splácal výlučne žalovaný, za situácie, že sa
tak strany sporu ako partneri dohodli, pričom žalobkyňa platila výdavky spojené s bývaním, nemôže
v žiadnom prípade znamenať, že by stavbu financoval výlučne žalovaný. K námietke žalovaného, že
podľa stavebného zákona nemožno stavať nehnuteľnosť na cudzom pozemku, odvolací súd udáva, že
poukazujenaodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancievjehobode48.,vktoromsúdprvejinštancie

k uvedenému zaujal právny názor, ktorý nebude odvolací súd opakovať.

18. K žalovaným namietanému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý po ním
prednesenom predbežnom právnom posúdení veci nedal žalovanému priestor na vyjadrenie, v zmysle
jeho požiadavky, čím podľa žalovaného nepostupoval správne, odvolací súd udáva, že s takouto

odvolacou námietkou žalovaného nesúhlasí. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom a prijatým záverom
súdu prvej inštancie, že na jeho pojednávaní dňa 14. 02. 2024 neboli produkované žalobkyňou nové,
resp. odlišné skutkové tvrdenia. Je treba podotknúť, že po vyčerpaní repliky a dupliky by strana sporu
v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, čo bol i prípad prejednávanej veci,
keď i podľa názoru odvolacieho súdu zo strany žalobkyne neboli produkované nové skutkové tvrdenia,

na ktoré by mal žalovaný po pojednávaní reagovať, ako ani neboli produkované, resp. navrhované nové
dôkazy. Tiež treba uviesť, že i po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom, ktoré nie
je záväzné, strany sporu nemajú reagovať na tieto predbežné právne závery súdu, ale nemajú zostať
pasívne vo vzťahu ku skutkovým tvrdenia protistrany, ktoré v danom prípade, tak ako už uviedol súd
prvej inštancie, ako i odvolací súd, neboli v danej veci zo strany žalobkyne nové, resp. odlišné (než

tie, ktoré už v konaní predniesla). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa žalovaným
vytýkaného porušenia procesného postupu nedopustil a procesné práva žalovaného postupom súdu
prvej inštancie porušené neboli.

19. Napokon, pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozhodnutie KS v Nitre pod sp. zn.

25Co/161/2016, v ktorom súd podľa jeho udania za obdobnej skutkovej situácie rozhodol rozdielne ako
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd udáva, že po oboznámení sa s rozhodnutím
odvolacieho súdu v konaní pod sp. zn. 25Co/161/2016 je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že
skutkovásituáciavkonanípodsp.zn.25Co/161/2016bolazásadneodlišnáodskutkovejsituácievdanej
veci,pretoževrozhodnutípodsp.zn.25Co/161/2016jeodvolacímsúdomkonštatované,žestranysporu

pred realizáciou stavby uzavreli dohodu, výsledkom ktorej bolo výlučné vlastníctvo žalovanej k stavbe,
a to z dôvodu, aby syn žalobcu nebol dedičom nehnuteľnosti, čo bola podmienka žalovanej, čo v konaní
potvrdil sám žalobca. Takáto odlišná situácia v danej veci následne privodila i odlišný právny záver
a rozhodnutie súdu.

20. Na zdôraznenie prijatých správnych záverov súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/58/2021 z 25. 01. 2023, v ktorom dovolací súd konštatoval, že
najvyšší súd už v rozhodnutí pod sp. zn. 3MCdo/4/2013 pripustil, že pokiaľ stavbu uskutočňovalo
viacero osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, pričom z okolností prípadu
nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu, ktorá bude iba vo vlastníctve niektorého, resp. jedného z nich,

nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že spoluvlastníkmi stavby sa stali všetky osoby zúčastňujúce sa na
spoločnej výstavbe. Sama skutočnosť, že sa stavebníci dohodli iba na „spoločnom užívaní“ alebo
„spoločnom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne týkala aj vlastníctva alebo spoluvlastníctva,
eštenevylučujevznikspoluvlastníctva.NSSRďalejkonštatoval,žeajkebynebolopreukázanéuzavretiedohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti (konkludentným spôsobom),
z okolností prípadu v ich súhrne je zrejmé, že obe strany sa podľa svojich možností všetkými dostupnými
formami za aktívnej pomoci svojich rodinných príslušníkov podieľali na zhotovení stavby, či už fyzickou

prácou na stavbe, finančnými prostriedkami, prípadne inou činnosťou, súdy v tomto smere na základe
vykonaného dokazovania usúdili, že predmetná nehnuteľnosť vznikla spoločnou činnosťou oboch strán
sporu. Za tohto stavu potom, vzhľadom na prezentované judikatúrne východiská, nebolo na žalobkyni,
aby preukazovala existenciu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, ale bolo povinnosťou
žalovaného, ktorý ju popieral, aby tvrdil a preukázal existenciu dohody o jeho výlučnom vlastníctve

spornej nehnuteľnosti. V opačnom prípade v dôsledku neunesenia bremena tvrdenia (či bremena
dôkazného) bolo z tohto hľadiska potrebné vyhovieť procesnej protistrane, k čomu v prejednávanej veci
aj správne došlo.

21. V kontexte uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z ktorého záverov ako plne relevantných
pre toto konanie odvolací súd vychádzal, treba potom konštatovať, že i v prípade že by nebolo

preukázané uzavretie dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva konkludentným spôsobom zo
strany žalobkyne (čo podľa názoru odvolacieho súdu bolo), bol to žalovaný, ktorý pokiaľ popieral
existenciu tejto dohody a tvrdil, že stavba mala byť jeho výlučným vlastníctvom, aby preukázal existenciu
dohody o jeho výlučnom vlastníctve k spornej nehnuteľnosti, čo sa však v danom prípade nestalo.
V kontexte týchto záverov potom tvrdenia žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou nie

sú absolútne namieste.

22. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom určujúcom výroku, ako i v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle ustanovenia §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

23. Vo vzťahu k napadnutému vyhovujúcemu výroku, čo do zaplatenia sumy 7.500 eur a v súvisiacom
výrokuotrováchkonania,dospelodvolacísúdkzáveru,ževtomtorozsahujepotrebnérozhodnutiesúdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, a to v súlade s ustanovením
§ 389 ods. 1 písm. b/ CSP, keď v tomto rozsahu odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie

za predčasné a nepreskúmateľné.

24. Predpokladomúspešnéhodomáhaniasarelutárnejnáhradyjepreukázanieuvedenýchskutočností:
a) v rozhodujúcom čase existovalo podielové spoluvlastníctvo k veci, b) dotknutý (neužívajúci) podielový
spoluvlastník neužíval vec v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, c) dôvod neužívania podľa

predchádzajúceho písmena nepramení z dohody o bezplatnom užívaní iným spoluvlastníkom, d)
iný spoluvlastník užíval vec nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, ktorý zasahuje do rozsahu
podielu dotknutého podielového spoluvlastníka, alternatívne vtedy, ak jeden podielový spoluvlastník
bráni druhému spoluvlastníkovi v užívaní, hoci aj vec neužíva nad rozsah svojho podielu. Podielový
spoluvlastník, ktorý tvrdí, že iný podielový spoluvlastník realizuje nadužívanie spoločnej veci nad rozsah

jeho spoluvlastníckeho podielu, je povinný vyčísliť výšku relutárnej náhrady, konkretizovať, v čom
spočíva nadužívanie a uvedené skutočnosti aj preukázať.

25. V kontexte žalovaným prezentovaných odvolacích dôvodov, treba uviesť, že súd prvej inštancie
rozhodol o tomto nároku žalobkyne bez tohto, že by mal preukázaný základ tohto nároku, t.j. skutočnosť,

že žalovaný užívaním nehnuteľnosti zasahuje do podielu žalobkyne a táto má užívanie nehnuteľnosti
znemožnené, resp. žalovaným má v ňom bránené. Tieto skutočnosti zo strany žalobkyne tvrdené ani
neboli a ani súd prvej inštancie sa nimi vôbec nezaoberal. Vo vzťahu k výške priznaného nároku treba
prisvedčiť odvolateľovi v tom, že v konaní boli uvedené dve odlišné tvrdenia strán sporu, ktoré ani jedno
nebolo podložené listinným dôkazom, pričom súd prvej inštancie sa bez bližšieho odôvodnenia priklonil

k tvrdeniu žalobkyne. Pokiaľ potom žalobkyňa predniesla skutkové tvrdenie, ktoré nijak nepreukázala,
v situácii, že žalovaný poprel toto skutkové tvrdenie bez predloženia iného skutkového tvrdenia, podľa
názoru odvolacieho súdu v takejto procesnej situácii, nebolo namieste vyhodnotiť skutkové tvrdenie
žalobkyne ako nesporné a dať na ťarchu žalovanému účinné nepopretie skutkových tvrdení žalobkyne
a to takých, ktorých kvalita tvrdenia bola v zásade totožná s kvalitou popretia. Súd si napriek tomu

výlučne osvojil strohé tvrdenie žalobkyne o výške náhrady, z ktorého vychádzal, a to napriek tomu, že
tak skutkové tvrdenia, ako i ich popretie mali v zásade „rovnakú kvalitu“ neumožňujúcu prijať relevantné
závery bez ich doplnenia.26. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok
vo vymedzenom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
v ktorom konaní súd prvej inštancie vec v rozsahu uplatnenej relutárnej náhrady opätovne prejedná,

primárne sa zaoberajúc základom uplatneného nároku a následne jeho výškou a vo veci rozhodne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).