Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoCsp/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120229884
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6120229884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej (sudkyňa
spravodajkyňa) v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 3.000,-Eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-9Csp/31/2020-239 zo dňa 18.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd
žalovanú zaviazal zaplatiť mu sumu 3.000,-Eur spolu s príslušenstvom. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalovanej ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
spočívajúcom v neplatnom postúpení žalovanej pohľadávky založenom na neplatnom zosplatnení úveru

zo zmluvy o splátkovom úvere č. 5118538861 zo dňa 07.09.2016.
Vykonaným dokazovaním zistil, že z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
23.11.2017 (ktorým veriteľ z predmetnej zmluvy o úvere žalovanej oznámil, že nastal prípad porušenia
podľa bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery E. E.,
F. s účinnosťou od 01.01.2015 a banka vyhlásila ku dňu 22.11.2017 mimoriadnu splatnosť pohľadávky
zo zmluvy) nie je možné určiť, pre nezaplatenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru. Konkretizácia omeškanej splátky, pre ktorú sa E. E., F. ako veriteľ rozhodla vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť úveru zo zmluvy o splátkovom úvere, z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 23.11.2017 nevyplýva.
Vychádzal z toho, že konkretizácia splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol úver zosplatniť a požadovať
jeho jednorazové zaplatenie, je zásadného významu pre posúdenie splnenia podmienok podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, t.j. či bola dodržaná zákonom stanovená minimálna lehota troch mesiacov
pre uplatnenie takéhoto práva veriteľom zosplatniť úver a je rozhodujúca aj pre posúdenie otázky
premlčania.

Konštatoval, že právny úkon vyhlásenia splatnosti úveru z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 je podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka pre jeho neurčitosť neplatným právnym úkonom, ktorý nevyvoláva žiadneprávne účinky, a jeho titulom ani nevzniklo právo veriteľa z tejto zmluvy splátkovom úvere požadovať
zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru naraz.
Ohľadne tvrdenia žalobcu, podľa ktorého k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo pre

nezaplatenie splátky splatnej dňa 26.10.2017, hoc tento údaj z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 nevyplýval, opätovne konštatoval nesplnenie zákonných podmienok
pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ak by banka bola vyhlásila mimoriadnu splatnosť
úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 26.10.2017, musela žalovanú upozorniť, že je v omeškaní
so zaplatením tejto splátky. Takéto upozornenie žalovanej, resp. výzva pre žalovanú predložené neboli.

Žalobca predložil len výzvu zo dňa 05.10.2017, inú výzvu nepredložil. V čase tejto výzvy adresovanej
žalovanejžalovanánebolaaaninemohlabyťvomeškanísozaplatenímsplátkysplatnejdňa26.10.2017,
keď splatnosť tejto splátky nastala až po výzve zo dňa 05.10.2017. Okrem toho, že žalovaná nebola
upozornená na omeškanie so zaplatením tejto splátky splatnej dňa 26.10.2017, nebola by ani dodržaná
trojmesačná lehota na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Ak by banka vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 26.10.2017, mohla tak učiniť až po uplynutí

troch mesiacov od omeškania s touto splátkou, banka však vyhlásila mimoriadnu splatnosť už ku dňu
22.11.2017.
Vzhľadom na neplatnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 23.11.2017 neboli splnené
podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka a E. E., F. nevzniklo právo požadovať splatenie úveru pred termínom jeho konečnej splatnosti

dňa 26.09.2020, v dôsledku čoho došlo i k postúpeniu pohľadávky z uvedenej zmluvy o splátkovom
úvere na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1056/2018/CE zo dňa 17.12.2018 v rozpore s § 17
ods.1zákonač.129/2010Z.z..Akurčitúpohľadávkuniejemožnépostúpiťzdôvodu,žejejpostúpenieje
objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom aj následné postúpenie je v priamom rozpore so zákonom
a ako také podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení

pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Podanie odvolania odôvodnil
tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ako

i z nesprávnych skutkových zistení a súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
K obsahovým náležitostiam oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti uviedol, že postupca v
posudzovanom prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku. Postupca podaním zo dňa 05.10.2017

vyzval k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celej
pohľadávky, a to v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením v súlade ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Následne postupca toto svoje právo využil a podaním zo dňa 23.11.2017 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru a to v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného
mal za preukázané, že prišlo k účinnému zosplatneniu úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa

všetky splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými.
Namietal, že v žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s právnym názorom súdu, v zmysle ktorého je v
oznámení o uplatnení práva podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka potrebné špecifikovať, s ktorou
splátkou je žalovaný v omeškaní, nakoľko to nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Žalovanábolasúhradousplátokvomeškaníviacakotrimesiace,čobolovkonanípreukázané.Vovýzve

pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 05.10.2017 bola žalovaná upozornená na omeškanie
so splácaním pohľadávky postupcu, pričom dlžná suma k 05.10.2017 činila 1.208,62 Eur. Rovnako bolo
preukázané, že žalovaná bola zároveň v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornená
namožnosťuplatneniaprávapodľa§565Občianskehozákonníkavprípade,aksajejplatobnádisciplína
neobnoví. V tejto súvislosti poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorou bolo

jednoznačne ustálené, že splátka, pre ktorú nastáva zosplatnenie môže byť výlučne tá splátka, ktorá
predchádza zosplatneniu po dobu troch mesiacov, a preto je úplne irelevantné, že túto informáciu do
predmetných listín nezahrnul.
Citujúc z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 z 30.11.2022 a 4Cdo/132/2021
z 15.12.2022 týkajúcich sa plynutia premlčacej doby zosplatneného spotrebiteľského dlhu, považoval za

zrejmé, že v prípade, ak postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22.11.2017, tak toto svoje
právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 26.07.2017 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch mesiacov, a pre ktorej nezaplatenie mohol akojedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), a zároveň toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa (žalovanej) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaná) bol nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený (podaním

zo dňa 05.10.2017).
Mal za to, že posúdenie pre ktorú splátku došlo k vyhláseniu splatnosti je výslovne právnym posúdením a
vecou výkladu ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 565 Občianskeho zákonníka,
nakoľko súd pozná právo v zmysle „iura novit curia“ (pričom poznamenal, že aj súdna prax bola v otázke
výkladutýchtoustanovenínejednotná).Podľajehonázoru,aksúdprvejinštancievyložiltotoustanovenie

tak, že v spotrebiteľských veciach je právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka potrebné využiť tak,
že v ňom veriteľ špecifikuje splátku, pre ktorú toto právo uplatňuje, tak vykladá toto ustanovenie contra
legem, nakoľko takýto výklad zo zákona v žiadnom prípade nevyplýva.
Vo vzťahu k záverom okresného súdu o neurčitosti právnych úkonov postupcu z dôvodu absencie
špecifikácie splátky, pre ktorú sa rozhodol veriteľ zosplatniť úver, poukázal na rozhodnutia tuzemských
odvolacích súdov (uznesenia: Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoCsp/1/2023 zo dňa 11.01.2024

a sp. zn. 25CoCsp/2/2023 zo dňa 31.10.2023, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 16CoCsp/2/2023
zo dňa 14.09.2023 a sp. zn. 17CoCsp/3/2023 zo dňa 29.06.2023, Krajského súdu v Nitre, sp. zn.
12CoCsp/39/2022 zo dňa 31.08.2023, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/7/2023 zo
dňa 24.10.2023, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 11CoCsp/9/2021 zo dňa 21.09.2022 a sp. zn.
6CoCsp/53/2021 zo dňa 18.01.2022), podľa ktorých zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva

povinnosť veriteľa uviesť vo výzve pred mimoriadnou splatnosťou úveru, s ktorou splátkou/ami je dlžník
v omeškaní a ani iných jednostranných úkonov konkrétne, ktorá splátka mimoriadnu splatnosť vyvolala.
Uvedené sa nedá ani len vyvodiť jazykovým a gramatickým výkladom. Vôbec mu nie je zrejmé z akých
zákonných ustanovení si okresný súd túto „domnelú povinnosť“ vytvoril. Mal za to, že okresný súd si
vyššie uvedené ustanovenia prakticky novelizoval, čo však do jeho právomoci nepatrí (II. ÚS 796/2016).

Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a nad
rámec zákona „upravuje“, že výzva pred zosplatnením celého dlhu musí obsahovať presnú špecifikáciu
omeškanej splátky, s ktorou sa dlžník dostal do omeškania a pre ktorú veriteľ môže uplatniť svoje
právo na zosplatnenie celého úveru je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci,
na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodarnej (nie moci súdnej). Takáto

špecifikácia splátky (najmä v prípade oznámenia o zosplatnení) by bola navyše nadbytočná – keďže
z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR jasne vyplýva, že vždy môže ísť len o splnenie
jednej konkrétnej vymedzenej splátky, a teda veriteľ si nemôže „vybrať“, pre nesplnenie ktorej splátky
toto právo uplatňuje, ako nesprávne uzatvoril súd prvej inštancie.
Mal za to, že konkretizácia veriteľa, pre ktorú splátku podľa jeho právneho názoru k vyhláseniu splatnosti

došlo (a to aj v prípade, ak by veriteľ/žalobca napr. uviedol zjavne nesprávnu splátku) nemá žiadny vplyv
na posudzovanie platnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, nakoľko len súd je splnomocnený vykladať
a aplikovať právne predpisy v civilnom konaní (na rozdiel od žalobcu). Inak povedané (i nesprávne)
skutkové tvrdenie veriteľa je bez právneho významu, ak zákon výslovne uvádza opak (t. j. zákon – ako
i ustálená judikatúra jednoznačne určuje, pre ktorú splátku dochádza k zosplatneniu).

Vosvojomvyjadrenízodňa20.09.2021síceuviedol,žesplátkou,prektorúpostupcavyhlásilmimoriadnu
splatnosť bola splátka splatná dňa 26.10.2017, avšak uvedené bolo vyjadrením jeho právneho názoru,
na ktoré strana sporu v zmysle CSP nie je povinná (avšak môže ho uviesť a ktorým súd rozhodne nie je
viazaný, pričom s poukazom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (rozhodnutia citované
vyššie) je zrejmé, že postupca mohol mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásiť len pre jednu konkrétnu

splátkou, a to splátku splatnú dňa 26.07.2017, a teda pre splátku, ktorá zosplatnenie predchádzala po
dobu troch mesiacov. Preto jeho tvrdenie obsiahnuté vo vyjadrení zo dňa 20.09.2021 (pre neuhradenie
ktorej splátky postupca zosplatnil úver) považoval v absolútnej možnej miere za irelevantné.
S ohľadom na vyššie citované rozhodnutie považoval procesný postup súdu za nesprávny, kedy mu
odmietol poskytnúť súdnu ochranu za situácie, keď si svoje procesné povinnosti splnil a uviedol všetky

rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnili vec súdu právne kvalifikovať.
Nakoľko zákon neuvádza ako podmienku pre platnosť právneho úkonu také náležitosti, aké požadoval
súd, napadnuté rozhodnutie vníma v maximálnej možnej miere ako arbitrárne, kedy súd de facto
novelizuje predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka, bez akejkoľvek zákonnej opory v tomto
smere. V prípade, ak súdom vyžadované osobitné náležitosti výzvy viedli k zamietnutiu žaloby,

ide o otázku kľúčovú, pričom v tomto smere mala byť táto otázka zodpovedaná a odôvodnená
vyčerpávajúcim spôsobom, najmä ak spomenuté osobitné náležitosti nevyplývajú z právnych predpisov
ani v akademickej rovine.4. Žalovaná nevyužila svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu.

5. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana

proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. V súdenej veci je podstata argumentácie žalobcu primárne založená na názore, podľa ktorého

pre samotné vyhlásenie predčasnej (resp. mimoriadnej) splatnosti úveru zákon (§ 53 ods. 9 a §
566 Občianskeho zákonníka) nevyžaduje uviesť, pre ktorú konkrétnu omeškanú splátku vyhlasuje
veriteľ úver za predčasne splatný, nakoľko to je možné vyvodiť podľa ustanovenia § 565 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

7. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že tak posledná výzva právneho predchodcu žalobcu

pred zosplatnením úveru zo dňa 05.10.2017 (č.l. 40 spisu) ako ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 23.11.2017 (č.l. 17) neobsahovali žiaden údaj o tom, pre omeškanie ktorej konkrétnej
splátky má dôjsť k zosplatneniu predmetného úveru (t.j. k vyhláseniu úveru za predčasne splatný).
Tento údaj spočívajúci v konkretizácii omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, nie je zistiteľný
zo samotnej žaloby doručenej upomínaciemu súdu dňa 29.01.2020, pričom tvrdenie o tom, pre ktorú

splátku bol úver zosplatnený, sa po prvýkrát objavuje až vo vyjadrení žalobcu zo dňa 20.09.2021 (č.l. 114
p.v. spisu), kedy žalobca tvrdil, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 26.10.2017. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie považuje tvrdenie v kontexte
ďalších faktov za zmätočné a nezodpovedajúce realite, nakoľko žalovaná nemohla byť vyzvaná na
zaplatenieomeškanejsplátkysplatnej26.10.2017výzvouzodňa05.10.2017(t.j.výzvounapísanoupred

splatnosťou označenej splátky). V priebehu odvolacieho konania žalobca toto svoje nelogické skutkové
tvrdenie korigoval, keď uviedol, že mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky
splatnej dňa 26.07.2017 (č.l. 250 p.v. spisu). Z uvedeného vyplýva, že ani samotnému žalobcovi nebolo
z výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ani z oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru
podľa§565Občianskehozákonníka)jasné,prenesplneniektorejsplátkyvlastnemalodôjsťkvyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru.

8. Podstatným pre posúdenie danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bolo posúdenie toho, či právny
predchodca postupoval pri zosplatnení pohľadávky v súlade so zákonom (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), teda či zosplatnenie
žalovanej pohľadávky právnym predchodcom žalobcu možno považovať za platné.

9. V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok odvolací súd všeobecne poukazuje na to, že
zákonodarca v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zaviedol pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v

postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za
podmienok, že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil
dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ
v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez

takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné (Jaroslav Krajčo: Občiansky zákonník pre prax,
Eurounion, máj 2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska vzťahu medzi
„trojmesačnou dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, zákonodarca výslovne neupravuje, či môžu plynúť súbežne alebo či uvedená minimálne 15-
dňová lehota môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z ustanovenia § 565 veta druhá

Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej
dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením
niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka.

Najvyšší súd SR zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná
ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru
upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše
pokiaľuplatneniutohtoprávanebráni,akspotrebiteľzaplatíniektorúzoskoršíchsplátok(napr.uzneseniaNajvyššieho súdu SR: sp. zn. 1Cdo/61/2022 z 25.04.2023, 9Cdo/98/2022 z 25.04.202, 2Cdo/298/2021
z 30.03.2023, 4Cdo/250/2021 z 28.03.2023, 4Cdo/201/2022 z 26.01.2023).

10. Predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru je právom veriteľa a uvedené je v prípade
spotrebiteľského vzťahu za splnenia podmienok v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie prezentovaným v bodoch 20. až 22. napadnutého
rozsudku, na odôvodnenie ktorého odkazuje. Podľa názoru odvolacieho súdu už z upozornenia
na možnosť predčasného zosplatnenia úveru (t.j. z prvej notifikácie veriteľa) musí byť zrejmé, pre

omeškanie ktorej konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne (mimoriadne) zosplatnený,
t.j. tento údaj musí byť už v tejto prvej notifikácii jednoznačne konkretizovaný. I keď Občiansky
zákonník expressis verbis neuvádza čo má byť obsahom predmetných notifikácii, tento obsah možno
nepochybne vyabstrahovať z podmienok, ktoré musia byť pre realizáciu práva veriteľa vyhlásiť
predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru splnené. Pokiaľ ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka možnosť realizácie práva veriteľa predčasne zosplatniť úver podmieňuje uplynutím 3

mesačnej doby od omeškania so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť
jednoznačne identifikovateľná, čomu zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Samotný veriteľ
predsa musí vedieť, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej splátky svoje právo zosplatniť úver realizuje,
a nie je žiaden dôvod, aby touto informáciou nedisponoval aj dlžník. Nie je žiaden racionálny dôvod, aby
tento dôležitý údaj nebol obsiahnutý už v samotnom upozornení na možnosť predčasného zosplatnenia

úveru (t.j. v prvej notifikácii veriteľa).

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
zamedziť zosplatňovaniu záväzkov spotrebiteľov, ktorých plnenie je dojednané v splátkach, z dôvodu
len krátko trvajúceho omeškania a súčasne dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlžnej

čiastky. Uvedené však nepochybne vyžaduje, aby bol spotrebiteľ riadne informovaný, pre nezaplatenie
ktorej splátky mu hrozí uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

12. Odvolací súd zastáva názor, že výzva prezumovaná v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je
jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať špecifikáciu

(identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá
zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné
následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru
a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa
jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť

sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento následok
odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči
spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní,
vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho
určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku

považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne
vopredmožnéposúdiť,kedysidodávateľuplatnísvojeprávopristúpiťkvyhláseniupredčasnejsplatnosti.
Naviac ako už bolo povedané právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním
s úhradou splátky (s ktorou je v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky (t.j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí

troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo na
zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne.

13. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že z výzvy podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka musí byť zrejmé označenie konkrétnej splátky zakladajúcej právo veriteľa na (hroziace)

vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať
vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku,
ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto
výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565
Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je

povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho
zákonníka, keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli.
V kontexte s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú
literatúru, a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček M., Dulák, A., Bajánková, J.,Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015 (strana 576
a nasl.), ktorá dospela k rovnakému právnemu záveru.

14. Inak povedané podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu pre určitosť právneho úkonu zosplatnenia
úveru vôbec nepostačuje, ak údaj o tom, ktorá konkrétna splátka predčasnú (mimoriadnu) splatnosť
vyvolala možno vyvodiť z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. V tomto smere je potrebné si uvedomiť, že požiadavke určitosti zodpovedá
konkrétnosť a jasnosť, a nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho alebo

podľa niečoho vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať.

15. Nie je žiadnou raritou, že právni nástupcovia veriteľov, resp. veritelia samotní, podávajú žaloby
formulárového charakteru, z ktorých okrem iného nie je zistiteľné, pre ktorú konkrétnu nezaplatenú
splátku došlo k zosplatneniu úveru a k žalobám pripoja množstvo dokumentov a očakávajú, že súd si
všetky podstatné zistenia prácne dohľadá a vyabstrahuje sám, čo úlohou súdu v týchto prípadoch nie je.

16. Odvolací súd akcentuje, že nie je úlohou súdu v prípade nekonkrétnej notifikácie v zmysle § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka (a následne aj úkonu veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka)
preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, či „rozpočítavaním“ dlžných súm zisťovať (čo
naráža aj na „procesné limity“ v zmysle § 132 ods. 2 CSP), pre ktorú dlžnú splátku mohol veriteľ úver

zosplatniť. Vo svojej podstate by nešlo o nič iné, ako len na základe vlastnej iniciatívy konajúceho
súdu (a namiesto žalobcu, ktorého takáto povinnosť zaťažuje) vymedzenie (presnejším je pojem
vytvorenie, keďže spravidla – tak ako i v súdenom prípade – absentujú v žalobe náležité jedinečné
skutkové tvrdenia) takého skutkového stavu, ktorý zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy a
na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň čiastočne) úspešný. Niet najmenších pochýb, že

takáto požiadavka je v absolútnom rozpore nielen s princípmi civilného sporového konania, ale prioritne
v rozpore s elementárnymi ústavnými zásadami nestrannosti súdu a rovnosti postavenia strán pred
súdom.

17. V nadväznosti na uvedené odvolací súd v súlade s konštantnou judikatúrou (uznesenie Ústavného

súdu SR, č. k. i. ÚS 268/2019-18 z 10.9.2019) dáva do pozornosti odvolateľa, že podania adresované
súdu musia byť formulované jasne, zrozumiteľne a určito, a najmä žaloba, ktorou sa sťažovateľ domáha
vydania konkrétneho rozhodnutia, musí v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
obsahovať úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh, pretože iba formálne a obsahovo spôsobilá žaloba je predpokladom vecného prejednania veci.

Súd v civilnom sporovom konaní nie je povinný a ani nemôže nahrádzať úkony sporových strán, ktoré
zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (§ 150 CSP). Úlohou (a zodpovednosťou) sporových
strán je substancovať skutkový základ sporu, t. j. vymedziť jeho základ a podstatu. Sú to predovšetkým
sporové strany, ktoré sú zodpovedné za výsledok sporu. Zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu
sporových strán a s tým spojenú procesnú diligenciu (zodpovednosť) so sankčnými dôsledkami v

prípadoch procesnej pasivity je tak spôsobilé prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu.

18. Odvolateľ taktiež mylne argumentoval, že určenie od akej omeškanej splátky sa žalovaný dostal do
omeškania a od akej konkrétnej splátky si žalobca uplatňuje predčasné zosplatnenie dlhu je právnym
posúdením a žalobca nemá povinnosť vec právne kvalifikovať, ale len skutkovo vymedziť. Odvolací súd

sa stotožňuje s názorom, že právne posúdenie veci je na súde v zmysle zásady „iura novit curia“, avšak
konkretizovanie splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu spotrebiteľského úveru, je skutkovým tvrdením,
anieprávnymposúdenímakosamylnedomnievaodvolateľ.Nastolenáotázkaodvolateľommáskutkovú
(nie právnu) povahu. Riešenie skutkovej otázky (quaestio facti) je v civilnom sporovom konaní spojené
s obstarávaním skutkových poznatkov súdu v procesne dokazovania. Pri jej riešení sa súd zameriava na

skutkové okolnosti významné napríklad z hľadiska toho, čo a kedy sa stalo alebo malo stať, čo (ne)urobil
žalobca alebo žalovaný, či a aké okolnosti nastali po konaní (opomenutí konania) niektorej fyzickej alebo
právnickej osoby, čo obsahuje určitá listina, čo vypovedal svedok, čo uviedol znalec a pod. Na rozdiel
od toho riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri
ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma

jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma závery
oexistenciialeboneexistenciidôvodupreaplikovaniepredmetnejprávnejnormynaposudzovanýprípad
(porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/99/2018, 4Cdo/7/2018, 2Cdo/111/2021).19. Poukaz odvolateľa na ním označené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je nenáležitým, nakoľko tieto
sa týkajú začiatku plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného spotrebiteľského úveru (čo nie je
daný prípad), ale nijakým spôsobom tieto rozhodnutia dovolacieho súdu nereflektujú na problematiku

obsahových náležitostí predmetných notifikácii a s tým súvisiaceho posúdenia platnosti zosplatnenia
spotrebiteľského úveru.

20. Bezpredmetným je i odkazovanie odvolateľa na závery rozhodnutí iných odvolacích súdov
v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy záväzné (§ 193, eventuálne § 391 ods. 2 a §

455 CSP) a nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku
2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (v spojení i s dôvodmi
tohto odvolacieho rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/
vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne
vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 144/2014 z 13.5.2014).

21. Pokiaľ žalobca vo svojom podaní zo dňa 06.05.2025 poukazoval na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v
predmetnom uznesení sa dovolací súd iba okrajovo vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/
predčasného zosplatnenia úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie

splátky zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto
právneho úkonu, pričom dospel k záveru, že „...žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu
splátku) zákon veriteľovi neukladá...“. Z uvedeného možno vyvodiť, že Najvyšší súd SR sa v dotknutom
rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ust. § 39 Občianskeho
zákonníka. Navyše vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia

predčasnej splatnosti úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.). V kontexte
uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie učinil prieskum predmetného právneho
úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o neurčitosti predmetného právneho
úkonu (oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti). Tento záver o neurčitosti právneho úkonu a tým
i jeho neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa týka už úkonu, ktorý nevyhnutne

predchádzal vyhláseniu zosplatnenia, t.j. vzťahuje sa (už) aj na výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keďže len na tento úkon sa obligatórne viaže samotný právny úkon zosplatnenia. Aj v prípade
akceptovania argumentácie žalobcu, že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru obligatórne
nemusí obsahovať označenie splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru,
tak uvedené nič nemení na závere proklamovaným odvolacím súdom o potrebe uvedenia konkrétnej

splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní, už vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

22. Odvolací súd uzatvára, že zodpovedanie otázky platnosti upozornenia spotrebiteľa a uplatnenie
práva v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo rozhodujúce pre skutkové a právne posúdenie
skutočnosti, či došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Uvedené bolo potom

rozhodné aj vo vzťahu k otázke či je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanom spore, a to
z hľadiska súladu postupu žalobcu s podmienkami prezumovanými v ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, pričom súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v prejednávanej veci nie je daná.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil aj túto odvolaciu námietku žalobcu ako nedôvodnú,
majúc za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným
spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať
za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie
sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a

nepoprel ich účel a význam. Do pozornosti odvolateľa súčasne dáva, že iba samotná skutočnosť, že
odvolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie
nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo
arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na
to,abybolaprocesnástranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabysavšeobecnýsúdstotožnilsjej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
právnych predpisov, či rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (k tomu pozri napr. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).24. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s názorom, že musí byť jednoznačne určité pre omeškanie ktorej splátky
došlo k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, jedná sa iba o polemiku žalobcu s názorom súdu prvej
inštancie.

25. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd ako
vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania,

ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v
ňom uvedeným zohľadňujúc princíp procesnej ekonómie.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom
rozsahu, preto jej voči žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko však

žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, odvolací súd jej, vychádzajúc
zo zásady hospodárnosti konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Takéto
„jednoetapové“ rozhodnutie o náhrade trov konania (súčasne o samotnom nároku ako i o jeho výške)
zodpovedá východiskám a záverom ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít (bližšie
napr. rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R

72/2018).

27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)