Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14CoCsp/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8223210438
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8223210438.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Peter Molitoris, PhD. v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX B., zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom kancelárie Sovietskych
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31954448, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1.500,- eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
zo dňa 13.2.2024 č.k. 5Csp/53/2023-76, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie, s výnimkou výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

Žalobkyni proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 500,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta .

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že právoplatným
rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 31.7.2023 č.k. 8Csp/13/2022-88 vo veci žalobkyne proti
žalovanému o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a iné, súd určil úver poskytnutý na základe
Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 27.9.2010, za bezúročný a bez poplatkov
z dôvodov absencie podstatných náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) nesprávny údaj
o RPMN v neprospech spotrebiteľa; písm. f) absencia termínu konečnej splatnosti; a nesprávne určená
výška poskytnutého úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch

a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Druhým až piatym výrokom
určil, že zmluvné podmienky v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.9.2010, ktoré
žalobca namietal v podanej žalobe, sú neprijateľné. Šiestym výrokom rozhodol o trovách konania.3. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1, ods. 2 a § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že v danom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom

v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 8Csp/13/2022. V predmetnom konaní sa
žalobkyňa voči žalovanému domohla určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov na skutkovom a
právnom základe, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi stranami sporu neobsahovala
obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) a f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Uvedená vada zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobila, že predmetný úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.). Zároveň sa žalobkyňa
v predmetnom konaní domohla určenia štyroch neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka a to ohľadne zmluvného dojednania o poskytnutí služby spočívajúcu v
odklade splátok za odplatu, zmluvného dojednania o započítaní pohľadávok, zmluvného dojednania
o zmluvnej pokute, zmluvného dojednania o rozhodcovskej doložke. Žalobkyňa teda relevantným
spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade

s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných
a teda neplatných zmluvných podmienok a od spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre
neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku
žalobkyne dôvodná.

4. Čo sa týka výšky priznaného primeraného finančného zadosťučinenia, súd prvej inštancie považoval
za primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z., a to za určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov vo výške 100,- eur, a za každé určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky vo výške 100,- eur (t.j. 4 x 100). Súd bral do úvahy tú skutočnosť,
že dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky náležitosti v zmysle

Zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň obsahovala neprijateľné podmienky ohľadne dojednania
o poskytnutí služby spočívajúcu v odklade splátok za odplatu, dojednania o započítaní pohľadávok,
dojednania o zmluvnej pokute, dojednania o rozhodcovskej doložke a to napriek predchádzajúcim
rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky, ktoré vyhlasovali tieto zmluvné podmienky za neprijateľné.
Preto pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ako nemajetkovej ujmy súd považoval

za dôvodné zohľadňovať satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorej podstatou je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil
voči spotrebiteľovi. Súd je tak toho názoru, že celková suma 500,- eur ako finančné zadosťučinenie,
je primeraná pre dovŕšenie satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa tak, že svojím
účinkom prispieva k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. V

prevyšujúcej časti o zaplatenie 1.000,- eur žalobu II. výrokom ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“) tak, že žalobkyňa bola čo do základu nároku úspešná
v plnom rozsahu a výška priznaného finančného zadosťučinenia závisela od úvahy súdu, preto súd

priznal žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. V zákonnom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný proti rozsudku v časti výroku I., a v časti
výroku III. odvolanie, z dôvodov nesprávnych skutkových záverov a nesprávneho právneho posúdenia
súdom prvej inštancie, a súčasne aj porušením práva žalovaného na spravodlivý súdny proces,

pretože súd prvej inštancie sa vecne nevyporiadal s podstatnou časťou procesnej obrany žalovaného.
Predovšetkýmžalovanýnamietal,žejenedôvodnéuplatňovaniefinančnéhozadosťučineniasamostatne
vo vzťahu k bodu 8.1 a 8.4 dohody o poskytnutí služby, nakoľko ide o obsahovo a vecne súvisiace, na
seba nadväzujúce a závislé podmienky a teda v súhrne ide ale o v skutočnosti len jedno ustanovenie.
Uplatňovanie nároku v súvislosti s uvedenými ustanoveniami žalovaný namietal aj v kontexte toho, že

žalobca na základe Článku 8 Dohoda o poskytnutí služby si uplatnil právo na odklad splatnosti splátok
a teda jeho postup a požiadavka na finančné zadosťučinenie odporujú zákonu a dobrým mravom. V
konaní neboli ani preukázané a z odôvodnenia rozsudku ani nevyplývajú žiadne vecné a konkrétne
skutočnosti, ktoré by sumu 500,- eur (5x 100,- eur) odôvodnili. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 7Cdo/91/2020, podľa ktorého musia súdy pri posúdení a hodnotení východísk pre

určenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. postupovať
vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzať z nejakého univerzálneho
zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach. O nepreskúmateľnosti rozsudku svedčí aj to, že v
celom odôvodnení súd neoznačil žiadne konkrétne právo žalobcu ako spotrebiteľa, ktoré bolo podľa jehozáveru porušené. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania žalovaný odôvodnil tým, že ide o závislý
výrok od rozhodnutia vo veci samej, voči ktorému toto odvolanie smeruje. Navrhol odvolaciemu súdu,
abyrozsudokvnapadnutejčastizmenil,žalobuzamietolažalovanémupriznalplnúnáhradutrovkonania

pred súdom prvej inštancie alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie
na nové konanie a rozhodnutie. Žalovaný si uplatňuje nárok na náhradu trov odvolacieho konania a trovy
právneho zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.

7. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

Zároveň si uplatnila trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Alternatívne, v prípade zmeny rozsudku
súdu prvej inštancie na základe odvolania žalovaného, navrhla na rozhodovanie o náhrade odvolacích
trov aplikovať § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP, prípadne s § 257 CSP.

8. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§

359 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a § 380 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
odvolanímnapadnutýnebol.Nebolopretooprávnenímanipovinnosťouodvolaciehosúdurozsudoksúdu
prvej inštancie v tomto výroku preskúmať (§ 226, § 228 ods. 1 a § 379 CSP).

10.Rozsudokvoveciodvolacísúdvyhlásilnaverejnomzasadnutípodľa§219ods.1a§378ods.1CSP,

o konaní ktorého súd upovedomil účastníkov prostredníctvom úradnej tabule a webovej stránky súdu.

11. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne, v konaní o zaplatenie sumy 1.500,-
eur z titulu porušenia práv žalobcu ako spotrebiteľa žalovaným ako dodávateľom podľa ustanovenia § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, uplatnený na základe právoplatného rozhodnutia

Okresného súdu Bardejov, vedeného pod sp.zn. 8Csp/13/2022.

12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie bol správne zistený skutkový stav a zo zisteného
skutkového stavu boli vyvodené správne právne závery vo vzťahu ku základu uplatňovaného nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Odvolací súd nevzhliadol dôvody pre zopakovanie vykonaného
dokazovania na nariadenom pojednávaní a rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP
a contrario).

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP odvolací súd
poznamenáva,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.
zn. 7Cdo/7/2010). Táto odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje

právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými

predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak táto ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku ujmy. Inštitútprimeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a
odradzujúceho prostriedku ochrany.

16. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd poukazuje na závery konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna
právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva
nazistenýskutkovýstav;dochádzaknemuvtedy,aksúdnepoužilsprávnynáležitýprávnypredpis,alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, odvolací súd zhodnotil túto odvolaciu
námietku vo vzťahu k samotnému nároku priznaného zadosťučinenia za nedôvodnú. Z rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8Csp/13/2022-88 zo dňa 31. júla 2023, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 22.08.2023, má odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila voči žalovanému
právo na ochranu spotrebiteľa v dôsledku porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch účinného a platného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalobkyňa má vzhľadom na uvedené podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné
zadosťučinenie. Základ nároku je tak nepochybne daný.

18. Čo sa týka výšky súdom prvej inštancie priznaného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods.
5 cit. Zákona o ochrane spotrebiteľa neustanovuje žiadne kritéria pre vymedzenie výšky, resp. spôsobu
výpočtu finančného zadosťučinenia pre spotrebiteľa.

19. Bez stanovenia kritérií pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia spotrebiteľa,
odvolací súd je toho názoru, že je v danom prípade potrebná komparácia s odškodňovaním iných
nemajetkových ujm v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov (nevylučujúc európske), pri ktorých
dochádza k ujme fyzickej osoby ďaleko závažnejším a už nezvrátiteľných spôsobom.

20. Súd prvej inštancie považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 500,- eur, za určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov vo výške 100,- eur, a za každé určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienkyvovýške100,-eur(t.j.4x100,-eur),stýmžesúdpoukázalnatúskutočnosť,žežalovanýako
dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemala všetky zákonom o spotrebiteľských
úveroch vyžadované náležitostí, a zároveň obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek

predchádzajúcim rozhodnutiam súdov Slovenskej republiky, ktoré vyhlasovali tieto podmienky za
neprijateľné. Súd prvej inštancie považoval priznanú sumu 500,- eur za primeranú pre dovŕšenie
satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznaná suma podľa názoru súdu prvej
inštancie zodpovedá zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa, a má aj dostatočnú sankčnú funkciu,
aby žalovaný od obdobného konania v budúcnosti upustil.

21. Odvolací súd sa stotožnil s výškou primeraného finančného zadosťučinenia priznanou súdom
prvej inštancie, suma 500,- eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi
satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa v dôsledku konania
žalovaného bola nútená domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom súdneho konania, ktoré

určitým spôsobom zasahuje do bežného života spotrebiteľa a je spôsobilé mu privodiť ujmu v
súkromnom živote vo forme strachu, nepríjemných pocitov a iné. S poukazom na uvedené okolnosti
nemožno pochybovať, že výška 500,- eur je adekvátna skutočnostiam prejednávaného prípadu a plní
základný účel predmetného inštitútu, ktorým je poskytnutie satisfakcie žalobkyni - spotrebiteľovi a
odradenie žalovaného od porušovania práv spotrebiteľov.

22. Čo sa týka odvolacej námietky, že ustanovenie bodu 8.1 a 8.4 Dohody o poskytnutí služby
nepredstavuje samostatné zmluvné podmienky, ale v skutočnosti len jedno ustanovenie, s touto sa
nemožno stotožniť. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. 8Csp/13/2022 z dňa 31.07.2023
jednoznačne vyplýva, že ide o samostatné zmluvné podmienky upravené v Článku 8, bod 8.1. a 8.4

Dohody o poskytnutí služby. V bode 48 odôvodnenia rozsudku sp.zn. 8Csp/13/2022, súd uviedol, cit.:
„Nemožno nespomenúť, že uvedené podmienky boli opakovane právoplatne vyhlásené za neprijateľné,
a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.Okrem uvedeného aj na podporu argumentácie súd odkazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 9Co/117/2017 zo dňa 30.11.2017, sp. zn. 2Co/38/2017 zo dňa 30.11.2017 a sp. zn. 23Co/87/2017
zo dňa 16.4.2018.“ Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd v základnom konaní a Krajský súd

v Prešove v citovaných rozhodnutiach rozhodoval o každej zmluvnej podmienke samostatne a nie ako
o jednom ustanovení.

23. K odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010,

sp. zn. 5Cdo/218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 8.6.2006, I.ÚS/188/06).

24. Odvolací súd v zmysle vyššie uvádzaných dôvodov napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Správny je aj výrok o náhrade trov prvoinštančného
konania, ktorý aj súd prvej inštancie zodpovedajúco aplikovanej právnej úprave v bode 19 odôvodnil,

s čím sa odvolací súd stotožňuje. Preto aj v tomto výroku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP podľa procesného výsledku konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní

plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalovanému v rozsahu 100 %.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).