Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 85P/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124206085
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3124206085.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, sudca JUDr. Róbert Jankovský, vo veci starostlivosti o maloleté deti A. B., nar.

XX.XX.XXXXaB.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenéopatrovníkomÚradomprácesociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D., E. XXXX/XXX a B.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. D. H. XX, o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté deti A., B., nar. XX.X.XXXX a B., nar. XX.XX.XXXX
z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého B. a na maloleté B., a to

na sumu rovnajúcu sa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona tvrdiac, že dňa 24.04.2024 bol prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody, trpí zdravotnými ťažkosťami, ktoré ho obmedzujú v hľadaní si práce, a to v odbore,
v ktorom má prax, z dôvodu čoho nemá dostatok finančných prostriedkov, prostredníctvom ktorých by
bol schopný plniť si voči maloletým vyživovaciu povinnosť v naposledy súdom upravenej výške. Otec
maloletých detí poukázal na to, že je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny v Čadci, pričom v súčasnej dobe, vzhľadom na svoj zdravotný stav, nie je schopný nájsť

si primerané zamestnanie. Podaný návrh o zníženie výživného, pokiaľ ide o jeho dôvody, otec doplnil
na pojednávaní dňa 02.07.2024 tak, že zo strany Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca, kde je
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, sú mu nie sú vyplácané dávky v hmotnej núdzi, ani podpora
v nezamestnanosti, pričom nakoľko bol v minulosti 12-krát súdne trestaný, najmä za majetkovú trestnú
činnosť, má problém nájsť si primerané zamestnanie, keďže každý potencionálny zamestnávateľ, keď
sa dozvie o jeho trestnej činnosti z minulosti, pracovnú zmluvu s ním odmietne uzatvoriť. Otec tiež
uviedol, že voči maloletému B. a maloletej B., ako aj ďalšiemu synovi I. D. má na výživnom z minulosti

dlh vo výške cca 15.000,- eur, ktorý dlh je spolu s ďalšími dlhmi z minulosti vymáhaný exekučne. Preto
v prípade, ak by nastúpil do akéhokoľvek zamestnania, exekútor by mu jeho účet, na ktorý by mu bola
vyplácaná mzda, zablokoval, preto si najskôr musí vyriešiť svoj osobný bankrot, pretože dovtedy sa
mu do zamestnania nastúpiť neoplatí. Ako ďalší dôvod pre podanie návrhu o zníženie výživného otec
uviedol, že pokiaľ by takýto návrh nepodal, do budúcna by sa vystavoval nebezpečenstvu trestného
stíhania pre trestný čin zanedbania svojej výživy.

2.Matka s podaným návrhom otca o zníženie výživného nesúhlasila a tento žiadala, ako nedôvodný
zamietnuť. V rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 03.09.2024 uviedla, že od roku 2019 si otec voči
maloletým deťom svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, z dôvodu čoho mu na výživnom vznikol značne
veľký dlh, ktorý je v súčasnej dobe vymáhaný v rámci exekučného konania. Svoj nesúhlas s návrhomotca na zníženie výživného matka odôvodnila aj tým, že maloletý B. je žiakom 6. ročníka ZŠ, maloletá
B. je žiačkou 4. ročníka ZŠ, s čím sú spojené značné výdavky spojené so zabezpečením ich riadnej
výživy, pričom otec sa na výchove maloletých detí nepodieľa, výživné riadne neuhrádza, pričom ona

sama u svojho súčasného zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný zárobok len vo výške 700,-
až 900,- eur mesačne netto.

3.Opatrovník na pojednávaní dňa 03.09.2024 doporučil návrh otca o zníženie výživného, poukazujúc na
odôvodnené potreby maloletých detí, zamietnuť.

4.Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením spisov Okresného súdu
Považská Bystrica, sp.zn. 13P/29/2019, sp.zn. 12P/24/2022, správy zamestnávateľa matky spoločnosti
J. E., E., Považská Bystrica o zárobku matky, SMS komunikácie medzi otcom maloletých detí
a maloletým B., správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Čadca o evidencii otca, rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.11.207 č.k. 7P/67/2017-38, pracovnej zmluvy, ktorú otec

maloletých detí uzavrel v priebehu konania so spoločnosťou F. C., E.. Čadca a zistil nasledovné.

5.Rodiča maloletých detí B. a B. nie sú manželia, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 21.11.2017 č.k. 7P/67/2017-38, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.12.2017, s tým, že uvedeným rozsudkom súd súčasne schválil medzi rodičmi dohodu na základe,

ktorej sa maloleté deti B. a B. zverili na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal
k povinnosti prispievať na ich výživu na každé z detí po 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku.
Zároveň sa otec v rámci súdom schválenej dohody rodičov stal oprávneným stýkať sa s maloletými
deťmi každý víkend v párnom týždni tak, že si deti v piatok o 15.00 hod prevezme pred bytom matky
a v nedeľu o 18.00 hod deti matke pred jej bytom odovzdá.

6.Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.06.2019 č.k. 13P/29/2019-18, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2019, bola otcovi znížená vyživovacia povinnosť k maloletej B. zo
sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne a vo zvyšku (vo vzťahu k maloletému B.) súd návrh otca
na zníženie výživného zamietol. V tom čase mal maloletý B. 6 rokov a maloletá B. 5 rokov, pričom

obe deti navštevovali materskú školu. Matka maloletých detí bola zamestnaná v spoločnosti J. E., E..
Považská Bystrica, kde dosahovala priemerný mesačný zárobok vo výške cca 400,- eur netto. Otec bol
konateľom v spoločnosti A., E., kde dosahoval mesačný zárobok vo výške 700,- eur netto. Mal ešte jednu
vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi I. D., na výživu ktorého mesačne prispieval sumou 50,- eur.

7.V konaní Okresného súdu Považská Bystrica sp.zn. 12P/24/2022 bol ďalší návrh otca o zníženie
výživného na maloleté deti B. a B., a to na sumy rovnajúce sa 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, rozsudkom zo dňa 20.07.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 25.10.2022 č.k. 27CoP/59/2022-55 zamietnutý, a to z dôvodu tzv. potencionálneho
príjmu otca detí, keď súd neprihliadal len na skutočné a faktické príjmy otca ako povinného z platenia

výživného, ktoré dosahoval v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale z jeho potencionálnych príjmov, ktoré
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho
zamerania, prax a to bez ohľadu na to, že tento príjem v dôsledku svojej nečinnosti nepoberal. Otec
tým, že sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti, v dôsledku čoho mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, sa sám vzdal možnosti dosahovať určitý príjem, ktorý by zodpovedal jeho možnostiam

a schopnostiam a z ktorého by bol schopný riadne si plniť voči maloletým deťom svoju vyživovaciu
povinnosť.

8.Otec maloletých detí bol v minulosti podľa vlastného vyjadrenia 12-krát súdne trestaný, prevažne za
majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol z výkonu trestu odňatia slobody prepustený dňa 24.04.2024,

pričom bezprostredne po prepustení sa dňa 25.04.2024 zaevidoval ako uchádzač o zamestnania na
Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Čadci. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Čadci zo
dňa 16.07.2024 vyplýva, že otec počas svojej evidencie uchádzača o zamestnanie nie je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi, náhradného výživného, ani štátnych sociálnych dávok. Zo strany Úradu práce
sociálnych vecí a rodiny v Čadci mu počas aktuálnej evidencie bolo ponúknuté voľné pracovné miesto

v spoločnosti J. K., E. na pozíciu pomocného pracovníka pri príprave rýchleho občerstvenia s hrubou
mzdou 750,- eur mesačne, pričom do zamestnania nebol prijatý zo strany zamestnávateľa. Otec býva
v rodinnom dome svojho otca v obci Zborov nad Bystricou, kde, ako sám uviedol, štvrťročne uhrádza
sumu 56,- eur za dodávky plynu a elektriky. Okrem maloletých detí B. a B. má ešte jednu vyživovaciupovinnosť k maloletému synovi I. D., ktorú si rovnako, ako voči maloletým deťom B. a B., riadne neplní,
pričom svoj dlh na výživnom na tieto tri maloleté deti odhaduje na sumu 15.000,- eur. S maloletými
deťmi sa od svojho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody stretával len sporadicky a nepravidelne,

naposledy dňa 02.07.2024.

9.Na pojednávaní dňa 02.07.2024 otec argumentoval svoju nezamestnanosť tým, že sa mu neoplatí do
práce nastúpiť, keďže na výživnom voči svojim maloletým deťom má značné dlhy, ktoré sú vymáhané
exekučne. Z toho dôvodu v prípade, ak by si našiel zamestnanie, exekútor by mu účet, na ktorý by mu

bola vyplácaná prípadná mzda, zablokoval. Otec uvádzal, že z toho dôvodu si najskôr musí vyriešiť svoj
osobný bankrot a získať aspoň časť finančných prostriedkov na to, aby bol schopný hradiť svoje náklady
na dochádzanie do zamestnania. Rovnako poukazoval na to, že v prípade ak by si návrh o zníženie
výživného na maloleté deti B. a B. nepodal, vystavoval by sa do budúcna nebezpečenstvu jeho ďalšieho
trestného stíhania za páchanie trestného činu zanedbania povinnej výživy.

10.Napriek uvedenému tvrdeniu otca, že nikde nepracuje a je bez akéhokoľvek finančného príjmu na
pojednávaní dňa 02.07.2024, matka súdu predložila prepis SMS komunikácie medzi otcom a maloletým
B., z obsahu ktorej vyplýva, že otec svoju neprítomnosť na styku s maloletými deťmi B. a B.
ospravedlňoval tým, že je v práci, že mu jeho nadriadený nedá voľno a že keď si nesplní svoje pracovné
povinnosti nebude mu vyplatená mzda.

11.V priebehu konania na pojednávaní dňa 03.09.2024 otec uviedol, že od 02.09.2024 je zamestnaný
v spoločnosti F. C., E., A. XXXX/XX, H., pre ktorú spoločnosť bude vykonávať pomocné práce pri výrobe
a montáže nábytku s tým, že má dohodnutú dĺžku pracovného času 20 hodín týždenne a súčasne
dohodnutú mzdu vo výške 375,- eur mesačne netto. Otec zároveň uviedol, že predpokladá, že po

uplynutí troch mesiacov bude v tejto spoločnosti zamestnaný na celý pracovný úväzok, čím na jeho
strane dôjde aj k zvýšeniu jeho mzdy.

12.Matka okrem maloletých detí B. a B. ani naďalej inú vyživovaciu povinnosť nemá, je stále zamestnaná
v spoločnosti J. E., E.. Považská Bystrica, kde podľa správy tohto zamestnávateľa dosiahla za obdobie

od 01.06.2023 do 31.05.2024 priemerný mesačný zárobok vo výške 1.033,- eur netto, vrátane daňového
bonusu na dve maloleté deti. Maloletý B. je žiakom II. stupňa ZŠ 6. ročník, maloletá B. je žiačkou I.
stupňa ZŠ 4. ročník. Maloletá B. v rámci mimoškolských aktivít navštevuje Základnú umeleckú školu
v Považskej Bystrici, tanečný ako aj výtvarný odbor, v súvislosti s čím jej matka uhrádza mesačne
poplatok za návštevu tanečného odboru 12,- eur a za návštevu výtvarného odboru 7,- eur. Obe maloleté

deti sa stravujú v rámci školskej jedálne, kde každému z detí matka na začiatku školského roku
uhrádza peňažnú zábezpeku po 25,- eur. Otec sa s maloletými deťmi nestýka pravidelne. Naposledy
sa styk medzi ním a deťmi zrealizoval v deň pojednávania v tomto konaní dňa 02.07.2024. Vyživovaciu
povinnosť si otec voči deťom riadne neplní, z dôvodu čoho jeho dlh na výživnom voči maloletým deťom
B. a B. predstavuje sumu cca 10.000,- eur.

13.Podľa článku 5 veta prvá Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

14.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

15.Podľa§62ods.3Zákonaorodine,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

16.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.17.Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

18.Podľa ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

19.Narodením dieťaťa berie rodič na seba zodpovednosť starať sa o jeho primeranú výživu, a to do

času kým nie je dieťa schopné samostatne sa živiť. Je prirodzené, že rastom dieťaťa a postupom
času sú jeho náklady na zabezpečenie jeho riadnej výživy na jeho vzdelanie a na uspokojovanie jeho
záujmov prirodzene vyššie. Je povinnosťou rodičov, aby za každých okolností dokázali tieto potreby detí
uspokojovať.

20.Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo na

strane maloletých detí k zásadnej zmene pomerov, a to v tom, že v čase poslednej úpravy výživného
boli v predškolskom veku, pričom v súčasnej dobe je maloletý B. žiakom II. stupňa a maloletá B. žiačkou
I. stupňa ZŠ. Deti sú teda vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, čo má za následok nárast nákladov na
zabezpečenie ich riadnej výživy v porovnaní s dobou poslednej úpravy výživného. K zmene pomerov
pritomdošloajnastraneotcamaloletýchdetí,ktorývčaseposlednejúpravyvýživného,hocimalživnosť,

pracoval len brigádne so zárobkom okolo 700,- eur mesačne netto. Následne bol niekoľko rokov vo
výkone trestu odňatia slobody, kde nebol zaradený do pracovného procesu, pričom v súčasnej dobe
je od 24.04.2024 prepustený na slobodu. Od 25.04.2024 bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač
o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Čadci bez nároku na poberanie dávok
v hmotnej núdzi. Napriek tomu, že jeho evidencia trvala až do začiatku mesiaca september 2024,

snajväčšoupravdepodobnosťouotecneoficiálnepracovalabolschopnýzabezpečovaťsiprostriedkyna
svoju výživu, keďže uvedenú skutočnosť v rámci SMS komunikácie oznámil svojmu synovi, maloletému
B., s tým, že plnením svojich pracovných povinností odôvodňoval nemožnosť sa s maloletým B.
amaloletouB.stretnúť.Vykonanýmdokazovanímmalsúdtiežzapreukázané, atooboznámenímotcom
predloženej pracovnej zmluvy, že od 02.09.2024 je zamestnaný v spoločnosti F. C., E.. Čadca s dĺžkou

týždenného pracovného času 20 hodín a s dohodnutou mzdou 375,- eur mesačne netto. V rámci svojej
výpovede na pojednávaní dňa 02.07.2024 otec uviedol, že nemá záujem nájsť si platenú prácu, keďže
jehodlhynavýživnomzminulostisúvymáhanévrámciexekúcieavprípadezamestnaniasaapoberania
riadnej mzdy by mu exekútor siahol na jeho účet. Otec bol v minulosti 12-krát súdne trestaný, prevažne
za majetkovú trestnú činnosť. V tejto súvislosti bol niekoľko krát vo výkone trestu odňatia slobody

a tým, že v minulosti riadne neuhrádzal výživné na maloleté deti, mu na výživnom voči ním vznikol
značný dlh, ktorý otec odhaduje na sumu cca 10.000,- eur. V tejto súvislosti má otec značné problémy
nájsť si primerané zamestnanie, z ktorého by mu plynul príjem, primeraný k jeho veku, zdravotnému
stavu, dosiahnutému vzdelaniu, jeho pracovnej praxi a podobne. Z toho vyplýva, že otec si sám svojím
konaním zavinil svoju súčasnú nepriaznivú situáciu, a preto súd pri rozhodovaní o návrhu otca na

zníženie výživného vychádzal nielen z faktického príjmu otca, ako povinného splatenia výživného, ale
vychádzal z jeho potencionálnych príjmov, teda z príjmov, ktoré by mohol dosahovať v prípade, ak by sa
v minulosti nedopustil svojho nezodpovedného správania. Súčasnú nepriaznivú situáciu otca preto treba
hodnotiť tak, že sa sám vzdal možnosti dosiahnuť určitý príjem, ktorý by zodpovedal jeho možnostiam
a schopnostiam. Pre protizákonné konanie otca v minulosti nemôžu trpieť jeho maloleté deti tým, že by

boli odkázané, iba na výživu zo strany druhého rodiča. Súčasná nepriaznivá finančná situácia otca ho
nezbavuje zodpovednosti za výživu maloletých detí, najmä, keď túto ťaživú finančnú situáciu si spôsobil
vlastným zavinením. Preto súd na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, t.j. návrh otca na zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol, pričom sa nezaoberal argumentáciou otca maloletých detí ohľadne neschopnosti

nájsť si primerané zamestnanie z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, keďže v uvedenom smere
otec nijaké dôkazy nepredložil.

21.V zmysle ustanovenia § 52 CMP súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na exekúciu.