Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 6, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36Vyd/2/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240309
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:4123240309.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľa: WTC-MACRO, s.r.o., so sídlom: Južná 41, 949
01 Nitra, IČO: 36 268 585, zast. JUDr. Marián Dobiš, advokát, Sládkovičova 3, 949 01 Nitra, za
účasti sporných vlastníkov nehnuteľností: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Peto¨fiho 519/23, 951 01
Nitrianske Hrnčiarovce, zast. JUDr. Andrea Kelemenová, advokátka, C. XXXX/XX, XXX XX D., za účasti
ďalších účastníkov: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,

Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 038 351, o návrhu na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému
bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podaným návrhom žiadal súd potvrdiť, že dňa 25.04.2017 nadobudol vydržaním právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, obsahom ktorého je právo prechodu a prejazdu pešo a
motorovými vozidlami cez časť nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. D. E., obec D. E., F. D., evidovanej
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako pozemok reg. „C“ s parc. reg.
„C“ č. XXX/XX – ostatná plocha o výmere 1842 m2, v rozsahu zameranom geometrickým plánom č.

GI-151012023, vypracovaným G. H. I., so sídlom: Galbavého 14, 949 01 Nitra, zo dňa 27.07.2023,
autorizačne overeným G. J. K. dňa 28.07.2023, v prospech vlastníka nehnuteľností, nachádzajúcich sa v
k. ú. D. E., obec D. E., F. D., evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálnym úradom na LV č. XXXX,
ako pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 884 m2, pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 268 m2 a pozemok reg. „C“ s parc. č.
XXX/XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2.

2. Uviedol, že A. B. ako účastník konania je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v
k. ú. D. E., evidovanej Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, ako pozemok
reg. „C“ s parc. reg. „C“ č. XXX/XX – ostatná plocha o výmere 1842 m2 (ďalej ako pozemok) ako aj
na LV č. XXXX, ako pozemok reg. „C“ s parc. reg. „C“ č. 803/19 – ostatná plocha o výmere 368 m2,
ktorý bezprostredne susedí s pozemkom (ďalej ako susediaci pozemok) a na ktorom je zriadené vecné

bremeno v podobe práva prechodu osôb pešo, osobnými a nákladnými vozidlami cez susediaci
pozemok v prospech vlastníka pozemku s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, v súčasnosti evidovaných na
LV č. XXXX. Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. D. E., obec D.
E., F. D., evidovaných Okresným úradom Nitra, katastrálnym úradom na LV č. XXXX, ako pozemok reg.
„C“ s parc. č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 884 m2, pozemok reg. „C“ s parc.
č. XXX/X – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 268 m2 a pozemok reg. „C“ s parc. č. XXX/XX –

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, ktorý bol neskôr odčlenený od pozemku reg. „C“ s parc.
XXX/X (ďalej ako oprávnené nehnuteľnosti). Vecné bremeno sa tak vzťahuje aj na pozemok reg. „C“ sparc. č. XXX/XX, avšak v katastri nehnuteľností nedošlo k zosúladeniu týchto údajov resp. k zápisu
vecného bremena aj v prospech pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX po jeho odčlenení od pozemku reg.
„C“ s parc. č. XXX/X. Oprávnené nehnuteľnosti spolu tvoria jednotný areál navrhovateľa. Navrhovateľ

nadobudol oprávnené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017 od predávajúceho
NITRAGOLD spol. s r. o., ktorá bola zrušená ku dňu 08.09.2020 a následne vymazaná z obchodného
registra SR. Spoločnosť NITRAGOLD spol. s r.o. nadobudla vecné bremeno v prospech oprávnených
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou STAVEX Nitra, ako predávajúcim
(ďalej tiež ako „STAVEX“) a tá nadobudla vecné bremeno vydržaním podľa § 151n ods. 1 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného v roku 1997, a to na základe rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 08.08.1997, sp. zn. 10C/84/97, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 15.12.1997, sp. zn. 8Co/431/97. Z rozsudkov okrem iného vyplýva, že v predmetných
konaniach sa spoločnosť STAVEX domáhala zriadenia práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
na susediacom pozemku. Svoj návrh odôvodnila tým, že cez susediaci pozemok vedie prístupová
cesta k oprávneným nehnuteľnostiam, toho času vo vlastníctve spoločnosti STAVEX, ktoré nadobudla

kúpnou zmluvou od spoločnosti Agrokomplex š.p. Nitra a tá zase od svojho právneho predchodcu JRD
v Nitrianskych Hrnčiarovciach, ktoré prístupovú cestu, nachádzajúcu sa na susediacom pozemku a
pozemku užívalo z titulu družstevného užívania. V čase podania návrhu na vydržania vecného bremena
zo strany spoločnosti STAVEX, pozemok reg. „C“ s parc. č. 803/2 nebol rozdelený, preto
sa spoločnosť STAVEX nedomáhala a ani objektívne nemohla domáhať vydržania vecného bremena

v prospech pozemku reg. „C“ s parc. č. 803/24. JRD v Nitrianskych Hrnčiarovciach
postavilo na oprávnených nehnuteľnostiach prvé stavby približne okolo roku 1960 s tým, že na prístup
k oprávneným nehnuteľnostiam využívalo jednak susediaci pozemok a taktiež časť pozemku, avšak
z dôvodu, že v tom čase príslušný vlastník pozemku spoločnosti STAVEX nebránil v užívaní časti
pozemku za účelom práva prechodu a prejazdu k oprávneným nehnuteľnostiam, spoločnosť STAVEX

sa nedomáhala formálneho určenia už existujúceho práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu aj voči
predchádzajúcemu vlastníkovi pozemku. Spoločnosť STAVEX a jej právny predchodcovia odvodzovali
svoj nárok na zriadenie vecného bremena z titulu vydržania, nakoľko dobromyseľne užívali susediaci
pozemok a časť pozemku ako prístupovú cestu, resp. právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami.
Spoločnosť STAVEX a jej právni predchodcovia tak nerušene a dobromyseľne užívali prístupovú cestu

ležiacu na susediacom pozemku ako aj na časti pozemku minimálne od roku 1960 do roku 1995, nakoľko
vdanomprípadedošlokzapočítaniuvydržacejdobyajjejprávnychpredchodcov,atoAgrokomplexuš.p.
Nitra a JRD v Nitrianskych Hrnčiarovciach, čo zhodne potvrdili oba konajúce súdy v rozsudkoch.
Tieto skutočnosti rovnako vyplývali aj z rozhodnutia Okresného úradu Nitra o predbežnom
opatrení zo dňa 03.11.1995 a zápisnice č. 2156/2/95 z kolaudačného konania stavby konaného dňa

17.11.1995.

3. Podľa navrhovateľa v predmetných rozhodnutiach oba súdy konštatovali, že podmienky vydržania
vecného bremena splnili ešte právni predchodcovia spoločnosti STAVEX hlavne z dôvodu existencie
príjazdovej komunikácie na časti pozemku a susediaceho pozemku od 60-tych rokov

20-teho storočia. Nepriamo tak oba konajúce súdy ustálili, že spoločnosť STAVEX splnila podmienky
vydržania aj vo vzťahu k časti pozemku, na ktorom sa nachádza prístupová cesta. Oba konajúce súdy
ustálili, že ešte právni predchodcovia spoločnosti STAVEX užívali susediaci pozemok a časť pozemku
na právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami k oprávneným nehnuteľnostiam, avšak vecné
bremeno bolo zriadené iba na susediacom pozemku, nakoľko v čase vydania predmetných rozhodnutí

vlastník pozemku umožnil spoločnosti STAVEX užívanie časti pozemku za účelom prechodu a prejazdu
motorovými vozidlami k oprávneným nehnuteľnostiam, teda nebránil spoločnosti STAVEX v užívaní
časti pozemku, na ktorom viedla a naďalej v súčasnosti vedie prístupová cesta k
oprávneným pozemkom. Skutočný stav bol aj napriek výsledku vyššie spomenutým rozsudkom taký,
že právo prechodu a prejazdu, teda obsah vecného bremena bol využívaný čiastočne aj vo vzťahu

k pozemku, teda k tej časti pozemku, na ktorej sa nachádzala a stále nachádza prístupová cesta.
Skutočnosť, že prístupová cesta resp. právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami, sa využívalo aj
vo vzťahu k časti pozemku vyplýva z prílohy k vyššie špecifikovaným rozsudkom, ktorou je geometrický
plán vypracovaný G. L. C., č. 22682376-108/95 (ďalej tiež ako „GP“). Z GP vyplýva, že už právni
predchodcovia spoločnosti STAVEX a neskôr aj spoločnosť STAVEX využívali susediaci pozemok a

časť pozemku ako prístupovú cestu resp. ako právo prechodu a prejazdu motorovými vozidlami k
oprávneným nehnuteľnostiam, toho času ešte k pôvodnému pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X, teda
pred odčlenením pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX. Do takéhoto oprávneného a dobromyseľného
užívania časti pozemku vstúpila aj spoločnosť NITRAGOLD spol. s r.o. a časť pozemku bola následnevyužívaná ako prístupová cesta aj zo strany spoločnosti NITRAGOLD spol. s r.o., a to najmä vzhľadom k
tomu, že časť pozemku skutočne tvorí asfaltová príjazdová komunikácia, ktorú po roku 1960 vybudovalo
JRD v Nitrianskych Hrnčiarovciach a ktorú neskôr obnovila spoločnosť STAVEX. Po

uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017 medzi navrhovateľom ako kupujúcim a spoločnosťou
NITRAGOLD spol. s r.o. ako predávajúcim, vstúpil navrhovateľ do právnych vzťahov svojho predchodcu
resp. predchodcov a teda vstúpil do dobromyseľného a oprávneného užívania prístupovej cesty resp.
práva prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez susediaci pozemok a časť pozemku v takom
rozsahu, ako ho užívala spoločnosť NITRAGOLD spol. s r.o. a všetci jej právni predchodcovia.

Navrhovateľ uviedol, že prístupová cesta, je v súčasnosti a rovnako bola aj v minulosti užívaná
neurčitým okruhom osôb (prevažne obyvateľmi Nitrianskych Hrnčiaroviec) ako prístupová cesta, ktorou
sa dá motorovými vozidlami dostať až na zlatomoraveckú cestu prvej triedy I/65. Po uzatvorení kúpnej
zmluvy zo dňa 25.04.2017 navrhovateľ začal využívať vecné bremeno, ako aj časť pozemku, na ktorom
sa nachádza prístupová cesta, nakoľko tak bola zaužívaná prax jeho právnych predchodcov a ďalších
osôb využívajúcich prístupovú cestu, nachádzajúcu sa na susediacom pozemku a časti pozemku.

Potrebu zriadiť resp. rozšíriť vecné bremeno aj na časť pozemku v zmysle geometrického plánu
č. GI-151012023 navrhovateľ odôvodnil tým, že vykonáva podnikateľskú činnosť a k svojim oprávneným
nehnuteľnostiam a stavbe potrebuje zabezpečiť prechod a prejazd pre nákladnú dopravu, čo však nie je
možné iba prostredníctvom určeného vecného bremena, nakoľko časť príjazdovej cesty, nachádzajúcej
sa výlučne na susediacom pozemku, nie je dosť široká pre nákladnú dopravu a zároveň z

dôvodu, že účastník konania ako súčasný vlastník pozemku mu začal obmedzovať právo prechodu
a prejazdu cez časť pozemku, na ktorom sa nachádza prístupová cesta, a to tým spôsobom, že na
ňom umiestnil stĺpy, aby navrhovateľovi, ako aj iným osobám, obmedzil prechod k ich nehnuteľnostiam.
Geometrický plán už zohľadňuje aktuálny stav, teda odčlenenie pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX od
pozemkureg.„C“sparc.č.XXX/X.Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamavdôsledkuodčlenenia

pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX je možné ustáliť, že pôvodné vecné bremeno sa vzťahuje
aj k pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/XX. Potvrdením vydržania vecného bremena aj vo vzťahu k časti
pozemku by súd deklaroval skutočný a zaužívaný stav, ktorý existuje od 60-tych rokov 20-teho storočia
a ktorý nepriamo potvrdili aj súdy v rozsudkoch. Navyše prístupová cesta nachádzajúca sa na časti
pozemku a na novo zakreslená v geometrickom plán je totožná, ako ju zakreslil Ing. Ľ. Šagát

GP, ktorý tvorí prílohu k vyššie špecifikovaným rozsudkom, avšak s tým rozdielom, že prístupová cesta
vedie aj k pozemku reg. „C“ s parc. XXX/XX, ktorý sa odčlenil od pozemku reg. „C“ s parc. XXX/X.
Navrhovateľ považoval za potrebné opakovane uviesť, že aj spoločnosť NITRAGOLD spol. s r.o. a jej
právni predchodcovia využívali oprávnené nehnuteľnosti na podnikateľskú činnosť a preto využívali na
prístup k týmto nehnuteľnostiam nielen susediaci pozemok, ale aj časť pozemku, na ktorom sa nachádza

prístupová cesta.

4. Navrhovateľ zastával názor, že v jeho prípade uplynula vydržacia 10 ročná lehota, a to s
poukazom na ustanovenie § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú navrhovateľ odvodzuje od
svojho oprávneného užívania časti pozemku, ale aj z oprávneného užívania časti pozemku zo strany

spoločnosti NITRAGOLD spol. s r.o. a jej právnych predchodcov, t. j. približne od roku 1960.
Zároveň zastáva názor, že podmienky vydržania sú splnené aj vo vzťahu k pozemku reg. „C“ s parc.
č. XXX/XX, nakoľko tento bol iba odčlenený od pôvodného pozemku reg. „C“ s parc. č. XXX/X, vo
vzťahu ktorému bolo potvrdené vydržanie vecného bremena. Vyššie uvedené skutočnosti a rozsudky
špecifikované v návrhu odôvodňujú záver, že navrhovateľ, spoločnosť NITRAGOLD spol. s r.o., ako aj

jehoprávnipredchodcoviavyužívaličasťpozemkuzaúčelomprechoduaprejazdumotorovýmivozidlami
oprávnene, nerušene a hlavne dobromyseľne. Navrhovateľ má za to, že splnil všetky podmienky
vyplývajúce z § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
tiež ako „Občiansky zákonník“) na vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, spočívajúce
v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami na časti pozemku podľa geometrického plánu v

prospech oprávnených nehnuteľností. Navrhovateľ tak vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
vydržal vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovými vozidlami cez časť
pozemku v rozsahu zakreslenom geometrickým plánom v prospech oprávnených nehnuteľností, a to ku
dňu 25.04.2017, t. j. ku dňu, kedy navrhovateľ vstúpil do práv a povinností svojich právnych predchodcov
na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy.

5. K návrhu predložil výzvu účastníka konania zo dňa 05.06.2023, ktorou bol navrhovateľ vyzvaný,
aby bezplatne neužíval pozemok parc. č. XXX/XX bez súhlasu jeho vlastníka a uzavrel s ním nájomnúzmluvu; v opačnom prípade bolo navrhovateľovi oznámené, že vlastník si pozemok oplotí a bude sa
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

6. Geometrickým plánom č 12/2023, overeným Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, dňa
04.09.2023podč.G1-151012023,došlokvyznačeniuvecnéhobremenaprechoducezpozemokparc.č.
XXX/XX vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX.

7. V zápisnici z kolaudačného konania stavby stavebníka NITRAGOLD, spol. s r.o., týkajúcej sa stavby

„Výroba a spracovania fólie“, sa uvádza, že bola vykonaná obhliadka stavby. Pri SO 05 bola zmenená
trasa vnútro areálovej komunikácie v súvislosti s jestvujúcou trasou príjazdovej komunikácie. K tejto
príjazdovej komunikácii vydal ObÚ Nitra-právn. odd. rozhodnutie o vykonaní predbežných opatrení,
príjazdová komunikácia je oproti právnemu stavu posunutá k viniciam a tento stav pretrváva od 60-tich
rokov.
8. Podľa rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 08.08.1997, č. k. 10C 84/97-24, v konaní žalobcu

Stavex, v.o.s., proti žalovanému (odporca) M. N., o určenie povinnosti odporcu trpieť právo prechodu
a iné, bol odporca povinný strpieť prechod pešo a osobnými a nákladnými vozidlami, cez parc. č. XXX/
XX v kat. úz. D. E., vedenú na LV č. XXX v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne Ing. Šagáta
č. 22682376-108/95 zo dňa 8.11.1995, ktorý je súčasťou rozhodnutia, na parc. č. XXX/X, XXX//4, XXX/
X, XXX/X a XXX/X, v prospech vlastníka týchto parciel. Zároveň bolo nariadené neodkladné opatrenie,

podľa ktorého bol odporca povinný až do právoplatného skončenia veci trpieť prechod osôb pešo
a osobnými a nákladnými vozidlami, cez parc. č. XXX/XX v kat. úz. D. E., vedenú na LV č. XXX
v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne Ing. Šagáta č. 22682376-108/95 zo dňa 8.11.1995, ktorý
je súčasťou rozhodnutia, na parc. č. XXX/X, XXX//4, XXX/X, XXX/X a XXX/X, kat. úz. D.
E., vedenú na LV č. XXXX, v prospech vlastníka týchto parciel. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa 15.12.1997, sp. zn. 8Co 431/97.

9. Obvodný úrad Nitra vydal dňa 03.11.1995 rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktorým I. N. uložil
v zmysle § 5 Občianskeho zákonník a ust. § 18, 43 a 46 zákona o správnom konaní, dať do pôvodného
stavu a tým sprístupniť príjazdovú cestu firme Stavex a Nitragold, ktorá je postavená na časti pozemku

746 v k. ú. D. E..

10. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. D. E., vyplýva, že vlastníkom v nich evidovaných nehnuteľností (803/2,
3, 6, 7, 23, 24, 25, 26, 29, 30, 31, 32 a 35) je navrhovateľ. V časti B listu vlastníctva - iné záznamy je
zapísané právo prechodu osôb pešo, osobnými a nákladnými vozidlami cez parc. č. XXX/XX v prospech

vlastníka č. XXX/X, XXX/X, podľa rozsudku OS Nitra č. 10C 84/97-24 a KS Nitra, č. 8Co 431/97.

11. Z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. D. E., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností je účastník konania p. Tábi
a v časti C je evidovaná ťarcha ako právo prechodu osôb pešo, osobnými a nákladnými vozidlami cez
parc. č. 803/19 v prospech vlastníka č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, vedené na LV č. XXXX, podľa

rozsudku OS Nitra č. 10C 84/97-24 a KS Nitra, č. 8Co 431/97.

12. Súd vyzval navrhovateľa na späťvzatie návrhu s tým, že podľa názoru súdu i keď navrhovateľ
poukazuje na rozhodnutia súdov a ich výroky, v žiadnom z nich sa neuvádza parc. č. XXX/XX, kat. úz.
D. E.. Skutočnosti, ktoré uvádza navrhovateľ, sú podľa názoru súdu už v tomto štádiu medzi účastníkmi

konania sporné, z dôvodu čoho je zrejmé, že ide o typické sporové konanie, v rámci ktorého je potrebné
vykonať dokazovanie. Na základe toho súd konštatoval, že podľa predbežného právneho posúdenia
nejde o konanie o potvrdení vydržania tak ako to má na mysli Civilný mimosporový poriadok (§ 359a
a nasl), ale takáto vec by mala byť výlučne predmetom sporového konania podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku.

13. Právny zástupca navrhovateľa súdu doručil vyjadrenie, v ktorom trval na podanom návrhu a uviedol,
že súd si nesprávne vyhodnotil list účastníka konania A. B. zo dňa 05.06.2023. Účastník konania v liste
sám potvrdil užívanie časti pozemku zo strany navrhovateľa, preto medzi navrhovateľom a účastníkom
konania tak v danom konaní nie je sporné užívanie časti pozemku zo strany navrhovateľa, keďže

podstata listu účastníka konania spočíva iba v nesúhlase účastníka konania s ďalším bezplatným
užívaním časti pozemku, tak ako to je zaužívané minimálne od roku 1960. V tejto súvislosti navrhovateľ
ešte uviedol, že účastník konania z ničoho-nič oznámil navrhovateľovi svoj nesúhlas s užívaním časti
pozemku,čímnarušilpokojnýstav,ktorýjezaužívanýminimálneodroku1960prostredníctvomprávnychpredchodcov navrhovateľa a preto si celá situácia vyžiadala akútne právne riešenie v podobe podania
návrhu. Je pravdou, že doručeniu listu navrhovateľovi bolo podnetom na podanie návrhu, ale to z
dôvodu, že navrhovateľ užíval časť pozemku bezodplatne a bez obmedzení odo dňa 25.04.2017, t.

j. odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy so svojim právnym predchodcom spoločnosťou NITRAGOLD
spol. s r. o., s tým, že táto spoločnosť odvodzovala svoje užívacie právo na časť pozemku od svojho
právneho predchodcu, pričom táto vydržacia lehota na užívanie časti pozemku začala plynúť minimálne
od roku 1960 a teda možno ustáliť, že minimálne od roku 1960 bola časť pozemku užívaná vlastníkom
pozemkov s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, k. ú. D. E.. To, že časť pozemku nie je uvedená vo

výrokoch rozsudkov, bolo z dôvodu, že v čase podania žaloby zo strany spoločnosti Stavex, v.o.s., t.
j. právneho predchodcu navrhovateľa, nebolo právnemu predchodcovi navrhovateľa bránené zo strany
vlastníka pozemku v jeho užívaní. Citoval str. 2 rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08.08.1997,
č. k. 10C/84/97-24: „Jeho domové nehnuteľnosti boli postavené okolo roku 1960 a od tej doby JDR
(pozn. právny predchodca navrhovateľa) využívalo prístup k nim cez parcelu odporcu (pozn. pozemok
s parc. č. XXX/XX) a tiež aj cez parcelu č. XXX/XX, ktorej vlastník však v súčasnosti navrhovateľovi

nebráni používať cestu – prechod a preto nie je v tomto konaní žalovaný.“ Z tohto dôvodu nebol pozemok
resp. jeho časť zahrnutá vo výrokoch rozsudkov, nakoľko v tom čase bolo užívanie časti pozemku
bezproblémové, avšak poukázal na prílohu rozsudkov, a to geometrický plán vypracovaný G. L. C.,
č. 22682376-108/95, ktorý zakreslil prístupovú cestu aj cez časť pozemku, pričom tento geometrický
plán, čo sa týka zakreslenia užívania, korešponduje geometrickému plánu. Poukazovanie na rozsudky

zo strany navrhovateľa tak bolo iba podporné, pretože jeho právni predchodcovia splnili podmienky
vydržania k susedenému pozemku s parc. č. XXX/XX, k. ú. D. E. s tým, že časť pozemku bola užívaná
zo strany právnych predchodcov navrhovateľa rovnako a počas rovnakej vydržacej doby, avšak vtedajší
vlastník im nebránil v jeho užívaní. Nesúhlas účastníka konania s ďalším užívaním časti pozemku
už nemá žiadnu právnu relevanciu, nakoľko podmienky vydržania práva zodpovedajúcemu vecnému

bremenu boli splnené ešte dávno pred tým, ako účastník konania nadobudol do výlučného vlastníctva
pozemok. Názor súdu, že ide o typické sporové konanie, sa prieči účelu a zmyslu zavedenia inštitútu
potvrdenia vydržania podľa príslušných ustanovení CMP, a to aj za predpokladu, že sú medzi účastníkmi
konania niektoré skutočnosti sporné, čo však navrhovateľ odmietol. Dotknutí účastníci konania, v tomto
prípadeA.B.,môžuprotinávrhuopotvrdenievydržaniavzniesťnámietkypodľaCMP.Akbyzákonodarca

pri zavedení inštitútu potvrdenia vydržania vychádzal z premisy, akú zaviedol súd vo svojej výzve, tak
by inštitút námietok úplne vylúčil. Tento príliš reštriktívny výklad súdu je v rozpore aj s dôvodovou
správou k zákonu č. 68/2021 (ďalej tiež ako „Dôvodová správa“), ktorým bol zavedený inštitút potvrdenia
vydržania. Taktiež je nesprávny výklad súdu spočívajúci v konštatovaní, že ide o typické sporové
konanie, nakoľko je potrebné vykonať dokazovanie. V prvom rade je potrebné uviesť, že navrhovateľ

ako aj dotknutý subjekt/účastník konania, sú povinní svoje podania v konaní o potvrdenie vydržania
riadne odôvodniť a svoje podania podložiť relevantnými dôkazmi. Súd tak pri rozhodovaní v konaní o
potvrdenie vydržanie disponuje dostatočným množstvom dôkazov na riadne rozhodnutie vo veci samej.
Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva oprávnenie súdu sám vykonať dôkazy a za týmto účelom
môže nariadiť aj pojednávanie, na ktorom môže odstrániť prípadné spornosti. Ohľadne dobromyseľnosti

držby navrhovateľ uviedol, že samotná skutočnosť, že pozemok od roku 1960 prešiel cez rôznych
vlastníkom až k účastníkovi konania, nemôže mať za následok neoprávnenosť a nedobromyseľnosť
držby zo strany navrhovateľa, ktorý len kontinuálne prešiel do užívacieho práva (pozn. oprávneného
a dobromyseľného) časti pozemku svojich právnych predchodcov. Prvá zmienka o neoprávnenom a
nedobromyseľnom užívaní časti pozemku na prechod pešo a motorovými a nákladnými vozidlami zo

strany navrhovateľa sa vyskytla až v roku 2023, t. j. doručením listu, avšak je potrebné mať na zreteli,
že v tomto čase vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovými a
nákladnými vozidlami cez časť pozemku už existovalo resp. k jeho vzniku došlo priamo zo zákona,
pričom s poukazom na rozsudky možno konštatovať, že navrhovateľ splnil hmotnoprávne podmienky
vydržania už dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2017.

14. Navrhovateľ podal dňa 11.12.2023 voči účastníkovi (žalobca/žalovaný) návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,pretožebolopodľanehopotrebnébezodkladneupraviťpomerymedzistranami
sporu. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 11.01.2024, č. k. 8C/121/2023-46, nariadil neodkladné
opatrenie, podľa ktorého má žalovaný – A. B., strpieť prechod ako aj prejazd motorovými a nákladnými

vozidlami žalobcom (navrhovateľ) cez časť nehnuteľností, nachádzajúcej sa v k. ú. D. E., evidovanej na
LV č. XXXX ako parc. reg. C č. XXX/XX ostatná plocha o výmere 1842 m2 v rozsahu zakreslenom
geometrickým plánom zo dňa 27.07.2023, overenom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor dňa
04.09.2023 pod č. O./XXXX. Zároveň je žalovaný povinný odstrániť železné koly a iné prekážky, ktoré bybránili žalobcovi v prechode cez už uvedenú časť nehnuteľnosti, ako aj zdržať sa výstavby oplotenia, či
iných prekážok, ktoré by bránili alebo sťažovali žalobcovi v prechode a prejazde cez túto nehnuteľnosť,
ako aj zdržať sa akýchkoľvek stavebných a iných úprav, ktorých cieľom by bolo odstránenie spevnenej

plochy alebo akýchkoľvek zmien, znemožňujúcich či sťažujúcich žalobcovi prejazd a prechod cez túto
spevnenú plochu, nachádzajúcu sa na časti nehnuteľnosti vyššie uvedenej. Neodkladné opatrenie súd
nariadil do právoplatného skončenia tohto konania, sp. zn. 36Vyd/2/2023. Vo zvyšnej časti súd návrh
zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

15. Právny zástupca účastníka konania p. (Tábi) súdu doručil vyjadrenie k návrhu, v ktorom uviedol, že
o predmetnom konaní o potvrdenie vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa dozvedel
v rámci konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/121/2023, kde bolo nariadené
neodkladné opatrenia voči účastníkovi konania. Je toho názoru, že v tomto prípade nie sú splnené
podmienky vydržania. Navrhovateľ odvodzuje vydržanie vecného bremena od výsledkov konania,
vedenému na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C 84/97 - 24 a Krajského súdu Nitra pod sp. zn. 8Co

431/97. V tomto konaní však bola predmetom parcela čísla XXX/XX. Parcely číslo XXX/XX sa konanie
vôbec netýkalo a jej vlastníci ani neboli účastníkmi konania. Na strane žalovaného vystupoval vtedajší
vlastník parcely číslo XXX/XX. Za takéhoto procesného stavu nie je možné výsledky dokazovania,
týkajúce sa parc. číslo XXX/XX, automaticky vzťahovať aj na parcelu číslo XXX/XX, nakoľko jej vlastníci
neboli účastníkmi konania a tak nemali možnosť brániť sa voči tvrdeniam a

dôkazom vykonaným v konaní. Navrhovateľ v návrhu uvádzal genézu výkonu práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu. Nespochybniteľným faktom však ostáva, že v konaní spisová značka 10C 84/97
bolo riešené len vecné bremeno cez parcelu číslo XXX/XX. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že
v rozhodnutiach oba súdy konštatovali, že podmienky vydržania vecného bremena splnili ešte právni
predchodcovia spoločnosti Stavex. V rozsudku Okresného súdu Nitra je v úvodnej časti uvedené: „jeho

domové nehnuteľnosti boli postavené okolo roku 1960 a od tej doby JRD využívalo prístup k nim cez
parcelu odporcu (cez parcelu číslo XXX/XX) a tiež aj cez parcelu XXX/XX, ktorej vlastník v súčasnosti
navrhovateľovi nebráni používať cestu - prechod a preto nie je v tomto konaní žalovaný.“ A uviedol, že
vecné bremeno v podobe práva prechodu a prejazdu bolo využívané aj cez časť parcely číslo XXX/XX.
Táto citácia je z prvej časti odôvodnenia rozsudku, v ktorej súd len citoval skutočnosti uvedené v žalobe.

Nie je to žiadny záver súdu, ktorý by prijal po vykonanom dokazovaní. Konanie sa týkalo len parcely
číslo XXX/XX. Navrhovateľ odvodzuje svoju dobromyseľnosť výkonu vecného práva od rozsudku, ktorý
sa parcelou číslo XXX/XX vôbec nezaoberal. S poukazom na túto skutočnosť nepreukázal
dobromyseľnosť výkonu práva ani ním samotným, ani jeho právnymi predchodcami. Na LV číslo XXXX
k. u. Nitrianske Hrnčiarovce je uvedené právo prechodu osôb pešo, osobnými a nákladnými vozidlami

cez parcelu číslo XXX/XX. Tento zápis je v katastri nehnuteľnosti od roku 1998. Je teda nepochybné,
že každý právny predchodca navrhovateľa, ako aj navrhovateľ samotný, si musel byť vedomý, že vecné
bremeno bolo zriadené len k parcele číslo XXX/XX. Účastník konania má na LV číslo XXXX zapísané
právo prechodu osôb pešo, osobnými a nákladnými vozidlami cez parcelu číslo XXX/XX. Navrhovateľ
a jeho právni predchodcovia vzhľadom na znenie rozsudkov z roku 1997, aj vzhľadom na zápis v LV,

nemohli byť dobromyseľní vo výkone práva cez parcelu číslo XXX/XX s tým, že boli dôvodne v domnení,
že majú právo prechodu aj v tejto parcele. Každý z nich pri nadobúdaní vlastníctva bol zo zápisu v LV od
roku 1998 jednoznačne upovedomený, že vecné bremeno sa týka len parcely XXX/XX. Táto skutočnosť
vychádza aj kúpnych zmlúv. Účastník konania popiera samotný výkon práva na parcele číslo XXX/XX
navrhovateľom a jeho právnymi predchodcami. Vlastníkom parcely je od roku 2014, pred rokom 2014

parcelu užívali jeho právni predchodcovia a navrhovateľ na vstup do areálu využíval len parcelu číslo
XXX/XX. Účastník konania je vlastníkom aj susednej parcely číslo XXX/XX, pričom jej šírka je 3 metre,
na niektorých miestach až 4 metre. Žalobca má teda plnohodnotne zabezpečený prístup k svojmu areálu
po parcele číslo XXX/XX a neexistuje potreba úpravy jeho prístupu do areálu. Parcela číslo XXX/XX so
šírkou minimálne 3 metre navrhovateľovi plne postačuje na zabezpečenie prístupu k areálu nákladnými

vozidlami, ktorých šírka je 2,5 metra. Navrhovateľ naviac na prístup využíva aj parcelu číslo 742, ktorá
má spoločnú hranicu s parcelou číslo XXX/XX z druhej strany, ako je spoločná hranica s
parcelou číslo XXX/XX. Šírka oboch parciel, teda XXX/XX P. XXX je spolu 5 až 6 metrov. Navrhovateľ má
plnohodnotne zabezpečený prístup do areálu a obmedzenie vlastníckych práv účastníka aj na parcelu
číslo XXX/XX nie je nevyhnutné. Účastník konania je toho názoru, že navrhovateľ nemohol vydržať

vecné bremeno, nakoľko nepreukázal dobromyseľnosť výkonu práva - titul na základe, ktorého sa on a
jeho právni predchodcovia mohli dôvodne a objektívne domnievať, že výkon ich práva
je oprávnený. Návrh navrhol zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Proti
uzneseniu o neodkladnom opatrení podal účastník konania odvolanie.16. K vyjadreniu predložil účastník konania polohu a zakreslenie parcely na katastrálnej mape spolu so
zvýraznením cesty a aj výpisy z LV číslo XXXX, XXXX, k. ú. D. E.. Okrem toho pripojil k vyjadreniu na

fotografie, na ktorých je znázornená prístupová cesta.

17. Súd si zabezpečil zo spisu 8C/121/2023 návrh navrhovateľa, uznesenia súdu o
nariadení neodkladného opatrenia ako aj odvolanie účastníka.

18. Navrhovateľ na výzvu súdu predložil kúpnu zmluvu zo dňa 25.04.2017, podľa ktorej nadobudol ako
kupujúci od spoločnosti Nitragold, spol. s r. o. ako predávajúceho, nehnuteľnosti, nachádzajúce sa k. ú.
D. E. na LV číslo XXXX. Navrhovateľ v zmluve vyhlásil, že podrobne oboznámil aj so skutočným ako
aj právnym stavom nehnuteľností a tieto preberá v takom stave, v akom sa nachádzajú v deň podpisu
zmluvy.

19. Podľa § 359a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej tiež ako „CMP“), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu.
20. Podľa § 359c ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten,

kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu.

21. Podľa § 359c ods. 2 CMP, účastníkom konania je
a) navrhovateľ,

b)ten,ktomávčasezačatiakonaniaopotvrdenívydržaniazapísanénalistevlastníctvavlastníckeprávo
k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
c) správca lesného pozemku a
d) Slovenský pozemkový fond.

22. Podľa § 359d ods. 2 CMP, návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a
označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo

zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

23. Podľa § 359e ods. 1 CMP, ak sa návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne
podľa § 8 ods. 1, súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti
alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na

overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na
preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním.

24. Podľa § 359e ods. 2 CMP, súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne,

ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa § 359f ods. 1.

25. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba,

po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

26. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

27. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutímpríslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

28. Ustanovenie § 151o ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka umožňuje nadobudnutie vecného
bremena(právazodpovedajúcevecnémubremenu)ajjehovýkonom(vydržaním)zaobdobnéhopoužitia
ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka. Predpoklady na vydržanie vecného bremena sú teda
rovnaké ako pri vydržaní vlastníckeho práva. Predmetom vydržania môže byť len také právo, ktoré môže

byť vecným bremenom. Musí teda ísť o právo, ktoré je spojené s nehnuteľnosťou a umožňuje opakovaný
výkon. Subjektom vydržania môžu byť fyzické osoby a právnické osoby vrátane štátu. Oprávnená držba
je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí,
resp. že toto právo vykonáva oprávnene. Dobromyseľnosť musí byť pritom daná so zreteľom ku všetkým
okolnostiam, čo znamená, že držiteľ práva je presvedčený, že mu právo zodpovedajúce vecnému
bremena riadne vzniklo, resp. že na neho riadne prešlo, hoci v skutočnosti sa tak nestalo. Takéto

presvedčenie bude v praxi spojené najmä so zmluvou o zriadení vecného bremena, o ktorej neplatnosti
držiteľ práva nevie alebo s domnelým právnym titulom, o ktorom sa držiteľa domnieva, že existuje.
O takýto prípad však nepôjde, ak niekto vykonáva nejaké právo len na základe súhlasu iného alebo
obligačnej zmluvy, či práva vyplývajúceho z právneho predpisu. Vydržacia doba je pri vecnom bremene
desaťročná, keďže sa týka nehnuteľnosti. Vydržať možno vecné bremeno s účinkami in rem aj in

personam.

29. Súd po oboznámení sa s návrhom navrhovateľa, listinami, ktoré sú súčasťou spisu, podaniami
účastníkov konania a uznesením súdu zo spisu sp. zn. 8C/121/2023, ako aj vyjadrením účastníka
konania, dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť, preto ho zamietol.

30. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa
zdržať alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení
vlastníka nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka,

alebo na prospech určitej fyzickej alebo právnickej osoby, toto obmedzenie je späté so zaťaženou
nehnuteľnosťou (obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§
151n a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Právnym dôvodom vzniku vecného bremena
môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva, zmluva, dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon

a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním.
Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak
sú splnené aj ostatné podmienky podobné vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho
zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125

Občianskeho zákonníka). Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním
podlieha zmenám zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že
zákonnými podmienkami vydržania boli oprávnená držba, uplynutie zákonom určenej vydržacej doby a
spôsobilý predmet vydržania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008, zo
dňa 10. decembra 2008).

31. Na rozdiel od držby je vlastníctvo v platnom právnom poriadku (§ 123 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka) staronovo chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Jeho obsahom je právo vlastníka
vec držať, užívať a disponovať s ňou. Vlastník má teda zo zákona základné oprávnenia, ktorými sú
právo vec držať (ius possidendi), vec užívať, požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo

s vecou disponovať (ius disponendi). Z uvedeného vyplýva, že právo vec
držať (tzv. právo držby) znamená nakladať s vecou ako s vecou vlastnou. Ide tu teda o
základné, východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon oprávnení
ostatných. Podľa vzťahu k predmetu vlastníctva, Občiansky zákonník rozlišuje držiteľa oprávneného a
neoprávneného, keď v ustanovení § 130 ods. 1 definuje len držiteľa oprávneného. Oprávnená

držba spravidla spočíva na skutkovom omyle, keď sa oprávnený držiteľ domnieva, že bol napr. urobený
právny úkon, hoci tomu tak nebolo, alebo naopak o určitej skutočnosti, ktorá má za následok neplatnosť
právneho úkonu, či inak bráni vzniku práva, nemá vedomosť. Samotná skutočnosť, že niekto koná
spôsobom,zodpovedajúcimobsahuvecnéhobremenaprechádzaťcezpozemok,nemôževiesťkzáveruo oprávnenej držbe zodpovedajúcej vecnému bremenu aj preto, že cez cudziu nehnuteľnosť je možné
prechádzať na základe rôznych právnych titulov.

32. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal

alebo mohol mať pochybnosti, že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Pri posudzovaní
oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že
nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré
sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi
základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci, patrí aj okolnosť, ako vec
nadobudol – či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám

osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi
oprávnenosti držby práva. Sama skutočnosť, že nehnuteľnosť užíva nerušene po dobu presahujúcu 10
rokov, nezakladá dobrú vieru o tom, že ide o výkon práva zodpovedajúci vecnému bremenu (rozs. NS
SR sp. zn. 3Cdo/147/2016).

33. Navrhovateľ tvrdí, že dňa 25.04.2017 nadobudol vydržaním právo zodpovedajúce vecnému
bremenu, spočívajúce v práve prechodu a prejazdu pešo a motorovými vozidlami cez časť pozemku
parc. č. XXX/XX, k. ú. D. E.. Napriek tomu, že navrhovateľ uviedol, že podmienky vydržania vecného
bremena splnili ešte jeho právni predchodcovia, súd nemal túto skutočnosť hodnoverne osvedčenú.
Z rozsudkov súdov, ktoré navrhovateľ predložil, vyplýva, že právo prechodu a prejazdu sa týkalo výlučne

parc. č. XXX/XX, k. ú. D. E. a takto je evidované toto právo na LV č. XXXX ako iné údaje (vlastníkom
nehnuteľností je navrhovateľ) a na LV č. XXXX v časti C ako ťarcha (vlastníkom nehnuteľností je A. B.).
Ak sa aj na strane 2 rozsudku zo dňa 08.08.1997 uvádza, že „jeho domové nehnuteľnosti boli postavené
okolo roku 1960 a od tej doby JRD využívalo prístup k nim cez parcelu odporcu (cez parcelu číslo XXX/
XX) a tiež aj cez parcelu XXX/XX, ktorej vlastník v súčasnosti navrhovateľovi nebráni používať cestu -

prechodapretonieje vtomtokonanížalovaný“,takidetuocitáciunávrhuvkonaní.Tototvrdenia
nie je výsledkom dokazovania súdu a súd túto skutočnosť nemal preukázanú zo strany navrhovateľa,
pretože ani príloha žaloby, ktorou bol geometrický plán G. C. z roku 1995, nebol premietnutý do výroku
rozhodnutia súdu v časti, ktorá by sa týkala parc. č. XXX/XX.

34. Súd uvádza, že v kúpnej zmluve, na základe ktorej nadobudol navrhovateľ nehnuteľnosti, sa takisto
vôbec nič nespomína o existencii vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a
prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/XX. Preto súd dospel k záveru, že pokiaľ sa právo prechodu a
prejazdu cez predmetný pozemok, patriaci teraz účastníkovi p. B., realizovalo, tak
bez právneho titulu, ktorý tým pádom spochybňuje dobromyseľnosť navrhovateľa a jeho právnych

predchodcov v súvislosti s držbou predmetného práva. Ak sa prípadne navrhovateľ ako nadobúdateľ
nehnuteľnosti uspokojil iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je
uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí,
nemôže byť navrhovateľ podľa súdu so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že mu toto právo prislúcha, lebo pri normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by
si existenciu tohto práva, prípadne právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil (rozs. NS
SR sp. zn. 3 Cdo/147/2016). Tieto skutočnosti si mal možnosť navrhovateľ overiť práve z výpisu z listu
vlastníctva, prípade z rozsudkov, ktoré predložil súdu ako prílohy k jeho návrhu. Ak by tak urobil, zistil
by, že nie je dobromyseľný; to, že tak nepostupoval, nemôže byť na ťarchu vlastníka nehnuteľnosti. Pán

B. je vlastníkom aj parc. č. XXX/XX, tj. tej, ku ktorej bolo zriadené právo prechodu a prejazdu v prospech
vlastníkov p. č. XXX/X, XXX/X P. XXX/X. Súd ďalej uvádza, že o nadobudnutie práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nemôže ísť ani vtedy, keď ten, kto právo vykonáva, sa
domnieva, že mu takéto právo vzniklo na základe toho, že pozemok, ku ktorému takéto právo vykonáva
a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, slúži k chôdzi a jazde tiež iným osobám (R 37/1992).

35. Súd zároveň dospel k záveru, že v prípade navrhovateľ nie je možné hovoriť ani o splnení 10
ročnej, nepretržitej vydržacej doby v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na dobu,kedy predmetné nehnuteľnosti získal do vlastníctva (zmluva z 25.04.2017) a kedy podal návrh na súde
prvého stupňa (dňa 20.10.2023).

36. Napriek tomu, že navrhovateľ neoznačil presný okruh účastníkov konania podľa § 359c ods.
2 CMP, súd automaticky ako účastníkov konania označil aj subjekty, vymedzené v tomto ustanovení
pod písm. c) a d).

37. Ako už bolo uvedené, v konaní sp. zn. 8C/121/2023 bolo nariadené neodkladné opatrenie proti

vlastníkovi parc. č. XXX/XX, ktorý v tomto konaní vystupuje ako účastník konania. Právny zástupca
účastníka konania doručil súdu vyjadrenie k návrhu dňa 12.02.2024, i keď k tomu nebol vyzvaný. Súd sa
napriek tomu oboznámil s jeho vyjadrením a uviedol ho v tomto rozhodnutí, pretože bol toho názoru, že
ho nemožno opomenúť. Takisto súd poukazuj na názor samotného Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.
zn.9Cdo/239/2022,ktorýopisujeúčelazmyselkonaniaopotvrdenívydržaniavCivilnommimosporovom
poriadku. Bez rozdielu toho, že súd nevydal vyzývacie uznesenie, už v tomto štádiu možno konštatovať,

že účastník vo vyjadrení rozporoval návrh, tj. existuje tu reálny predpoklad podania námietok z jeho
strany, na posúdenie ktorých by bolo nutné vykonať dokazovanie, ktoré by presiahlo rámec samotného
konania o potvrdení vydržania.

38. Okrem toho, že súd nemal podľa návrhu preukázané splnenie podmienok pre vydanie vyzývacieho

uznesenia, poukazuje na to, že konanie o potvrdení vydržania v zmysle § 359a CMP je konanie
s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má
súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie
skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 68/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou
od 1. mája 2021 zmenil a doplnil Civilný mimosporový poriadok práve o ustanovenia upravujúce

konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového
konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie
uznesenie podľa § 359f CMP len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných
prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje

k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako
nanajvýš(vysoko)pravdepodobné.Vprípadevážnychpochybnostíouplatnenomnárokuniejenamieste
vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na
možnosť podať námietky osobami vymenovanými v § 359h CMP. Navrhovateľ domáhajúci sa vydania
potvrdenia vydržania, však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má

možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania
(napr. žalobou o určenie vlastníctva).

39. V konaní o potvrdení vydržania podľa § 359a CMP sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné
osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci ide o mimosporové

konanie podľa ustanovení CMP, uplatniac pritom vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú
špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa
hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním.
Hoci súd v zmysle § 359e CMP môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení
navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností,

zktorýchvyplýva,žesplnilpredpokladyprenadobudnutievlastníckehoprávaknehnuteľnostivydržaním,
aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie
zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu,
aký postup zvolí (rozh. NS SR, sp. zn. 9Cdo/239/2022).

40. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho
zamietol. Na druhej strane súd uvádza, že to, že navrhovateľ bol v predmetnom konaní v zmysle § 359a
CMP neúspešný, nijako nelimituje jeho možnosť domáhať sa ním tvrdeného nároku v sporovom konaní.

41. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

42. Podľa § 359e ods. 3 CMP, o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení
vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania;uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa
odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

43. Súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, a to aj s poukazom
na to, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu ešte pred vydaním vyzývacieho uznesenie. I keď si účastník
konania uplatnil nárok na náhradu trov konania, súd mu ju nepriznal, a to s poukazom na § 52 CMP
ako § 359e ods. 3 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. b) CSP).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).