Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, September 27, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2324202410.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
C. XXX/XXX, C. D., proti povinnému: E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XXX, C. D., o návrhu
navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta č. k. 26C/79/2024-32 zo dňa 18.7.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol a výrokom II. odporcovi („povinnému z neodkladného opatrenia“ – pozn. odvolacieho
súdu) náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. f) a h), § 326 ods. 1,
§ 328 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom podaným dňa 25.6.2024 sa navrhovateľka
domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal povinnému (I.) vstupovať do
rodinného domu súpisné číslo XXX/XXX, postavenému na pozemkoch parcela registra C číslo 357/79

a parcela číslo 357/76, zapísanému na liste vlastníctva číslo XXXX, pre katastrálne územie F., obec
C. D.; (II.) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo
čiastočne kontaktovať osobu navrhovateľky, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť
takým konaním ohrozená; (III.) približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov.
Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že strany konania boli manželmi od 1.8.2009, pričom žili spolu
viac ako 14 rokov v spoločnej domácnosti na adrese C. XXX/XXX, G. D., okres Galanta, spolu s

maloletýmideťmiA.B.,nar.X.XX.XXXXaE.B.,nar.XX.X.XXXX.Manželstvoúčastníkovbolorozvedené
rozsudkom okresného súdu sp. zn. 21P/48/2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.3.2024, a to
z dôvodu jeho nefunkčnosti, neustálych urážok zo strany manžela - povinného, ktoré vyústilo až do
psychického týrania navrhovateľky. Už počas manželstva sa podrobila navrhovateľka a maloleté deti
rôznymsedeniam,najmävCentreporadenstvaaprevencieGalantaacentreTENENET.Vpriebehuroku
2023 boli vykonané tak s deťmi ako aj s navrhovateľkou sociálne pohovory Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny v Galante. Povinný je na základe svojho agresívneho správania, resp. najmä týrania
navrhovateľky odo dňa 10.5.2024 uznesením ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 stíhaný ako obvinený
za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d)
Trestného zákona z toho dôvodu, že od roku 2012 až doposiaľ (nakoľko doteraz i po rozvode žijú
navrhovateľka a povinný v spoločnej domácnosti) ju neustále týra, správa sa k nej panovačne, pohŕdavo,
a to doma ako aj na verejnosti, kontroluje ju, zosmiešňuje, uráža aj vulgárne, aj pred maloletými deťmi.

Týmto svojím konaním, najmä urážkami „fľandra špinavá, kurva“ a pod., že jej bude robiť zle, že sa s
ňou nerozvedie, ju neustále zastrašoval a takýmto negatívnym správaním vyvolával u navrhovateľkyneustály strach a stres. Podľa znaleckého posudku č. 72/2023 vyhotoveného znalkyňou Mgr. Katarínou
Bielikovou jeho konanie navrhovateľka prežíva ako výraznú psychickú záťaž, s príznakmi depresivity
ťažkého stupňa, ktoré sa okrem iného prejavujú poruchami spánku, nechutenstvom a iné. Následne

bol vyhotovený v rámci konania znalecký posudok č. 48/2024 znalca z odvetvia psychiatria MUDr.
Maroša Uhrína, v ktorom znalec u poškodenej objektivizoval ujmu na psychickom zdrví vo forme
depresívnej poruchy v rámci depresívnej fázy stredne ťažkého stupňa reaktívneho pôvodu. Povinný v
spoločnej domácnosti nainštaloval viacero kamier na zachytávanie obrazovozvukových záznamov, aby
mohol navrhovateľku neustále kontrolovať i v jeho neprítomnosti, aby nemohla telefonovať. Ak chce

telefonovať, musí opustiť spoločnú domácnosť. Navrhovateľka často vyhľadáva útočisko u známych a
kamarátov, kde ju povinný prenasleduje, vyvoláva jej, vozí sa dookola v aute. Navrhovateľka si našla
novú prácu na Daňovom úrade Galanta, o ktorej keď sa povinný dozvedel, navštívil ju tam, vykrikoval
pred úradom a vyhrážal sa jej, že sa postará, aby ju vyhodili. Z konania povinného má navrhovateľka
taký veľký strach, že musela vyhľadať odbornú pomoc u A. A. B., psychiatra, ktorý ju zhodnotil ako osobu
sposttraumatickoustresovouporuchouapredpísaljejmedikamentóznuliečbu.Navrhovateľkajecelkom

zrejme po dlhšiu dobu obeťou násilného správania povinného, ktorý sa opakovane dopúšťa rôznych
fyzických a verbálnych útokov voči jej osobe, ktoré vyústilo až do psychického týrania. Opakujúce sa
napätie, strach a útoky voči navrhovateľke, ktorá musí toto prežívať na každodennej báze, sa vo výraznej
miere toho času odrážajú aj na jej psychickom zdraví. Navrhovateľka sa v dôsledku opakujúceho
agresívneho správania povinného bojí o svoj život a zdravie, telesnú integritu, psychické zdravie a

psychickú integritu, ako aj o zdravie svojich detí. Prejavy povinného neboli podnietené akýmkoľvek
správaním navrhovateľky ani detí. Obdobný stav je pre psychickú integritu a zdravie navrhovateľky
a maloletých detí neudržateľný a z hľadiska ochrany ich základných práv maximálne nežiadúci.
Navrhovateľka v súčasnosti nevidí východisko zo situácie, v ktorej sa ocitla, a je nútená na základe
uvedeného skutkového a právneho stavu riešiť situáciu právnymi prostriedkami, t.j. prostredníctvom

podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku
na neodkladnú úpravu z tvrdenej okolnosti existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
spočívajúcej v opakovanom dopúšťaní sa násilností a psychického teroru povinného voči nej, ktorá
bola osvedčená aj začatím trestného konania. Existuje dôvodná obava, že povinný bude v konaní
ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu navrhovateľky pokračovať. Navrhovateľka na preukázanie

svojich tvrdení súdu predložila listinné dôkazné prostriedky v podobe LV č. XXXX, čestných vyhlásení,
lekárskych správ, uznesenia OR PZ v Galante.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že v danom prípade z obsahu návrhu
vyplýva, že navrhovateľka sa dožaduje nariadenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm.

f) a h) CSP, a to bez časového obmedzenia jeho trvania.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že „Navrhovateľka preukázala (LV č. XXXX), že spoločne s povinným
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (1/1) nehnuteľnosti v podobe rodinného domu súp. Č. XXX,
postaveného na pozemku reg. C parcela č. 357/79, ako aj garáže súp. Č. XXX postavenej na parcele

reg. C č. 357/94, vrátane záhrady o výmere 293 m2 parcela reg. C č. 357/76 a zastavanej plochy a
nádvoria parcela reg. C č. 357/79 o výmere 109 m2, všetko evidované katastrálnym odborom Okresného
úradu Galanta na LV č. XXXX, titul nadobudnutia vlastníckeho práva predstavuje kúpna zmluva z
30.08.2010.na 1. poschodí bytového domu na ul. H. XXXX/XX, F., a to do 01.04.2024, t.j. vo vzťahu k
spoločnému obydliu účastníci konania disponujú rovnakými o.i. užívacími právami.“.

5. Vo vzťahu k neodkladnej úprave zákazu vstupovať do rodinného domu súd prvej inštancie
uviedol, že primárnou povinnosťou navrhovateľky bolo osvedčiť existenciu ohrozenia jej telesnej
alebo duševnej integrity v priamej príčinnej súvislosti s konkrétnym konaním (opomenutím konania)
povinného. Tvrdenie ohľadne existencie ohrozenia najmä jej duševnej integrity mala navrhovateľka

ambíciu osvedčiť predovšetkým lekárskymi psychologickými nálezmi, na základe ktorých orgány činné
v trestnom konaní uznesením OR PZ v Galante ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 zo dňa 10.5.2024
začali trestné stíhanie povinného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa ust. § 208 ods. 1
písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písm. b) Trestného
zákona. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplynulo, že povinný sa mal k navrhovateľke dlhodobo, asi

od roku 2012 doposiaľ, hrubo, panovačne a ponižujúco správať, kontrolovať ju, zosmiešňovať ju
aj na verejnosti, kritizovať jej výzor, pôvod a schopnosti, ktoré správanie malo gradovať januárom
2023, kedy ju nedôvodne podozrieval z nákazy pohlavným ochorením, v dôsledku čoho navrhovateľka
trpí psychickými ťažkosťami, pociťuje neustály strach a stres, existenciu ktorých ťažkostí potvrdilznalec v posudku č. 72/2023 a diagnostikoval u navrhovateľky príznaky depresivity ťažkého stupňa;
následne znalec v posudku č. 48/2024 objektivizoval u navrhovateľky ujmu na psychickom zdraví vo
forme prítomnej depresívnej poruchy v rámci depresívnej fázy stredne ťažkého - hranične ťažkého

stupňa, reaktívneho pôvodu, ktorá porucha vyžaduje liečenie v prípade potreby až ústavnou formou,
pričom pripustil, že ku vzniku poruchy mohlo dôjsť v dôsledku konania povinného. Uvedené dve
znalecké dokazovania predstavovali základ pre začatie trestného konania. Popri uvedených dôkazných
prostriedkoch v neprospech povinného čiastočne svedčia výpovede svedkýň v podobe známych a
priateliek navrhovateľky, ktoré zhodne vypovedali o tvrdenom psychickom týraní zo strany povinného

prevažne zo sprostredkovaných informácií zo strany navrhovateľky. Existencia priamej príčiny vzniku
psychickej poruchy navrhovateľky v podobe správania povinného len bude predmetom vyšetrovania.

6. Skutočnosť, ktorá bola v konaní navrhovateľkou osvedčená, zodpovedá výlučne existencii psychickej
poruchy na strane navrhovateľky v podobe reaktívnej depresívnej poruchy. Znalci síce zároveň
ako bezprostrednú príčinu jej vzniku potenciálne pripustili správanie povinného, avšak explicitne

(vychádzajúc z predložených listín) použili slovné spojenie „mohlo by byť príčinou“, t.j. správanie
povinného ako príčinu nevylúčili, nevylúčili však ako možnosť zapríčinenia stavu navrhovateľky prípadné
iné skutočnosti. Navrhovateľka tak neosvedčila existenciu správania povinného vo vzťahu k nej takého
charakteru, rozsahu a závažnosti, ktoré správanie by bolo dôvodne možné označiť ako ohrozovanie
integrity navrhovateľky, v danom prípade integrity psychickej.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že navrhovateľkou tvrdené ohrozovanie integrity má byť stav
dlhodobý (od roku 2012 doposiaľ), pričom z opisu rozhodujúcich skutočností nevyplynulo, že by sa
navrhovateľka napriek dlhoročne trvajúcemu psychickému týraniu zo strany povinného snažila tomuto
prakticky zabrániť, a teda svoju integritu relevantne chrániť. Podľa jej tvrdení negatívne správanie

povinného znáša nepretržite ostatných 14 rokov života. Zjavne nejde o stav akútny, vyžadujúci
neodkladnú úpravu pomerov strán sporu v podobe vylúčenia povinného z užívania nehnuteľnosti, ktorej
je s navrhovateľkou bezpodielovým spoluvlastníkom, a týmto spôsobom na neohraničený čas obmedziť
užívacieprávopovinnéhoknehnuteľnosti.Žiadanýčiastkovýnávrhzároveňnekorešpondujesprincípom
proporcionality, nakoľko navrhované obmedzenie povinného spočívajúce v úplnom obmedzení jeho

užívacieho práva ako čiastkového práva vlastníka veci na neobmedzený čas za situácie neexistencie
osvedčeniajehozávažnéhonegatívnehosprávaniavočinavrhovateľke,pričompredmetnánehnuteľnosť
predstavuje (vychádzajúc z kontextu) jeho (zrejme jediné) bývanie.

8. Vo vzťahu k neodkladnej úprave zákazu kontaktovať osobu navrhovateľky súd prvej inštancie

uviedol, že navrhovateľka síce žiadala uloženie zákazu povinnému písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne kontaktovať osobu navrhovateľky,
avšak navrhovateľka neosvedčila existenciu stavu, k zamedzeniu existencie ktorého smeruje účel
neodkladného opatrenia, t.j. navrhovateľka netvrdila a ani nepreukázala existenciu už realizovaného
nežiadúceho kontaktovania jej osoby povinným, ktorá forma kontaktu by presahovala mieru prijateľnosti,

či už čo do obsahu komunikácie alebo jej intenzity.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP, keď povinnému ako úspešnej
strane sporu náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu

v súvislosti s predmetným konaním trovy vznikli.

10. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnila tým, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, arbitrárne a

niektorých častiach rozhodnutia až nelogické. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podstatou veci, svoje
rozhodnutie oprel o zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti, keď v bode 14. odôvodnenia uviedol
nehnuteľnosť na 1. poschodí bytového domu na ul. H. XXXX/XX, F.. Podľa odvolateľky nejde len
o pisársku chybu, ale o flagrantné pochybenie súdu prvej inštancie, nakoľko navrhovateľka takúto
nehnuteľnosť vo svojom návrhu ani neuvádzala. V bodoch 15-17. predmetného uznesenia sa súd

prvej inštancie zaoberal neosvedčením existencie ohrozenia telesnej a duševnej integrity v primárnej
súčinnosti s konkrétnym konaním povinného. Súd prvej inštancie sa nezaoberal podrobne lekárskymi
správami ani lekárskymi psychologickými nálezmi, hoci na základe nich sa vedie voči povinného
trestné konanie vo veci týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm.a), písm. d) Trestného zákona. I napriek tomu, že súd prvej inštancie mal dostatočný časový priestor
na zadováženie si predmetného trestného spisu, neurobil tak. Naopak vyvodil si arbitrárny záver z
predložených lekárskych správ a záverov znaleckého posudku č. 72/2023 vypracovaného znalcom

z odboru psychiatria, ktorý jednoznačne konštatoval psychické ťažkosti navrhovateľky, ktorá pociťuje
neustály stres a strach, so znakmi depresivity ťažkého stupňa. Nie je známe ako súd prvej inštancie
z predložených výpovedí svedkýň (doložených v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia) dospel k záveru, že ide predovšetkým o známe a priateľky navrhovateľky a tieto mali svoj
názor prezentovať ako sprostredkované informácie od samotnej navrhovateľky. Ak by sa súd prvej

inštancie vecou s dostatočným záujmom zaoberal a dôkladne zistil stav veci, potom by nemohol vyššie
uvedené konštatovať, nakoľko predmetné čestné prehlásenia preukazovali správanie povinného a
opisovali vlastné skúsenosti svedkýň s jeho konaním. Súd prvej inštancie sa snažil svojím rozhodnutím
spochybniť právo navrhovateľky na svoju osobnú ochranu a zaujal stanovisko, že jediné čo bolo v
samotnom návrhu osvedčené je psychický stav navrhovateľky. Zároveň konštatoval, že znalci ako
bezprostrednú príčinu jej zlého psychického stavu (ktorý je kritický) pripustili správanie povinného,

záverom sa ale snažil spochybniť samotné konštatovanie znalcov tým, že k samotnému stavu
navrhovateľky mohli prispieť aj iné skutočnosti.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie je podané včas a
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že navrhovateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (podľa obsahu
odvolania v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky voči rozhodnutiu súdu

prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné, v dôsledku čoho
bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec vrátiť súdu prvej
inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

12. K označeniu strán v predmetnom konaní zo strany odvolacieho súdu sa žiada uviesť, že vzhľadom

na to, že ide o návrhové konanie, prichádza do úvahy označiť stranu, ktorá podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia ako „navrhovateľka“ a druhú stranu, t. j. tú, voči ktorej smeruje návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia (na uloženie zákazov vstupu do nehnuteľnosti, kontaktovania
navrhovateľky a priblíženia sa k nej) ako „povinný z neodkladného opatrenia“, resp. skrátene „povinný“.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté navrhovateľkou v odvolacom konaní,
bolo posúdiť, či v posudzovanej veci sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti
odôvodňujúce nariadiť vo veci navrhovateľkou navrhované neodkladné opatrenie a či súd prvej inštancie
postupoval správne, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

21. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže
súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava

z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho
skončení. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého navrhovateľ neodkladného opatrenia
žiada. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah

súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávneného účastníka. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné,
abyboliosvedčenéaspoňzákladnéskutočnostipotrebnéprezáveropravdepodobnostinároku,ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov alebo správania sa strany sporu, voči
ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej

ujmy na jej strane.

22. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľky namietajúcej, že si súd prvej inštancie pred rozhodnutím
v danej veci nezadovážil trestný spis, sa žiada zdôrazniť, že vzhľadom na charakter neodkladných
opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky

skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia totiž dokazovanie nevykonáva, a preto
nemôže byť relevantným odvolacím dôvodom pasivita súdu smerom k zabezpečeniu si podkladov pre
rozhodnutie. V prípade konania o nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosťou navrhovateľa v
návrhuopísať(anásledneipreukázať)rozhodujúceskutočnosti,ktoréhodnoverneosvedčujúdôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, t. j. bez nutnosti vykonania procesu dokazovania
vo veci samej. Úlohou súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potom
posúdiť, či navrhovateľ osvedčil, že bez navrhovanej úpravy pomerov sú jeho práva (ako dotknutého
účastníka konania) ohrozené, teda že existuje naliehavá potreba vydať navrhované neodkladné
opatrenie, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie musí byť náležitým spôsobom zdôvodnené.

23. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Obsah práva na súdnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení
práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatnení, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné
konanie súdov. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje
poskytovaniesúdnejochranymusíbyťlogickýmaprávnymvyústenímdoterajšiehopriebehuavýsledkov

konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky
vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových a právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má
byť zrozumiteľné. Neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nedovoľuje stranám
posúdiť, ako si súd ich vec vyložil a ako aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a akými
úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní.

26. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci pritom nemusí byť totožné s očakávaniami a
predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného
rozhodnutia v zmysle citovaného § 220 ods. 2 CSP, pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na
podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných

a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je
esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z
hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého
imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie

treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len ESĽP, porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz v Španielsko z 21.1.1999) tak, že rozhodnutie
súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej
veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko
z 19.2.1998). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a

právne významné (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06).

27. Vychádzajúc z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, s poukazom
na § 220 ods. 2 CSP (v spojení s § 234 ods. 2 CSP) a jeho výklad, je zrejmé, že prvoinštančný súd
sa danými kritériami dôsledne neriadil, v dôsledku čoho je potrebné konštatovať nepreskúmateľnosť

napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v prejednávanej veci totiž postráda
zrozumiteľný argumentačný základ vo vzťahu k splneniu podmienok vzniku potreby neodkladnej úpravy
pomerov a posúdeniu hodnovernosti osvedčenia nárokov uplatňovaných navrhovateľkou v danej veci.

28. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila

právne § 325 ods. 2 písm. e), f), g) a h) CSP, pričom v nadväznosti na ňou prezentované právne
posúdenie a skutkové zdôvodnenie sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby
súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal povinnému I. vstupovať do rodinného domu,
II. písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
kontaktovať osobu navrhovateľky, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým

konaním ohrozená, III. približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia napriek uvedenému bez ďalšieho konštatoval, že
v danom prípade z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľka sa dožaduje nariadenia neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP. Zároveň zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil tým, že navrhovaným neodkladným opatrením sa navrhovateľka

snaží na neohraničený čas obmedziť užívacie právo povinného k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti sa
však súd prvej inštancie argumentačne nevenoval možnosti aplikácie (vyššie citovaného) ustanovenia
§ 336 ods. 1 CSP (porovnaj napr. s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/118/2023 zo dňa
15.12.2023).29. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka predložila súdu prvej inštancie uznesenie OR PZ
v Galante ČVS:ORP-164/2-VYS-GA-2023 zo dňa 10.5.2024, na základe ktorého bolo povinnému

v prejednávanej veci (E. B.) v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie za zločin
týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči navrhovateľke
v období od roku 2012 až doposiaľ. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neosvedčení existencie takého
správania sa povinného vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré by malo za následok ohrozovanie psychickej

integrity navrhovateľky, a to bez toho, aby vyhodnotil v akom štádiu sa trestné konanie nachádza (v tejto
súvislosti pozri § 206 ods. 1 Trestného zákona). Ak súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckých
posudkov vykonaných v trestnom konaní bez zohľadnenia samotnej podstaty a výroku rozhodnutia
vydanéhovtrestnomkonaní,ktoréztýchtoposudkovvychádzaaktorépredstavujezákladargumentácie
navrhovateľky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odôvodnenie súdneho rozhodnutia za
náležité považovať nemožno. Takého rozhodnutie súdu prvej inštancie je potom zaťažené vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť,
ako sa vysporiadal s rozhodujúcimi a zistenými skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery.
Preto ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje odpoveď na podstatné
zásadné otázky a dostatočne presvedčivé vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých súd rozhodol,
prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

30. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha bezodkladnej ochrany
svojich práv s poukazom na násilné správanie povinného voči jej osobe. Keďže pre uznesenie je
rozhodujúci stav v čase posudzovania dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie
je možné rozhodnutie založiť na závere, že v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia nejde

o stav akútny, vyžadujúci si neodkladnú úpravu pomerov s poukazom na to, že navrhovateľka sa napriek
dlhoročne trvajúcemu psychickému týraniu zo strany povinného nesnažila tomuto prakticky zabrániť.
Navrhovateľka sa domáha ochrany svojich práv práve podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a argumentácia súdu prvej inštancie v tomto smere ma za následok porušenie jej práva na
súdnu ochranu, ktorej sa domáha.

31. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle §
389 ods.1písm.b)a§391ods.1CSPzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,keďže
súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok

nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, ktoré nenahrádza prvoinštančné konanie.

32. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 CSP, bude opätovne posúdiť návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
s prihliadnutím na právne a skutkové odôvodnenie návrhu i navrhovaný spôsob rozhodnutia. Po

oboznámení sa so všetkými skutočnosťami, ktoré možno považovať za rozhodujúce pre posúdenie
návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a ktoré je potrebné vyhodnotiť v ich
vzájomnej súvislosti, súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie i náležite
v súlade s § 220 CSP riadne odôvodní. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to,
aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a

ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec
právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany konania na
dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu. Svoj právny záver súd zdôvodní zo
zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné
arelevantnéargumenty,abyriešeniekonkrétnehoprávnehoproblémubolojasnéazreteľnedané(porov.

rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

33. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).