Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010673
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3823010673.5

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov
JUDr. Michala Eliaša a JUDr. Milana Straku na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. augusta 2024
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXXvC.,trvalebytomD.,E.F.G.XXX/X,t.č.naslobode,ktorépodalprotirozsudkuOkresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/71/2023 zo dňa 25.03.2024 a takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/71/2023 zo dňa 25.03.2024 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) bol A. B. podľa § 285 písm. d) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza pod č. 2Pv 213/23/3307-56 zo dňa 08.09.2023, v ktorej sa mu kládlo za vinu, že
sa mal dopustiť prečinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že po tom, čo sa dňa

17.06.2023 od poludňajších hodín približne do 19: 00 hod. sám a dobrovoľne dostal do stavu intoxikácie
alkoholom, ktorý u neho vyústil do stavu alkoholovej opitosti patologického (patického) charakteru a
teda nemožnosti ovládať svoje konanie dňa 17.06.2023 v presne nezistenom čase približne od 19:00
hod. do 21:00 hod. v rodinnom dome na adrese H. XXX/XX, XXX XX D. obývanom poškodenými I.
E. J. a I. E. K.. a nachádzajúcom sa vo vlastníctve poškodeného L. M. presne nezisteným spôsobom
prekonal jeho oplotenie, následne rozbil jeho uzamknuté vchodové drevené kazetové dvere a poškodil

alebo zničil veci vo vlastníctve poškodeného L. M., konkrétne: sklenenú výplň dvierok krbu a šamotovú
tehlu krbu, sklenenú výplň krídla plastového okna, žalúzie na okne, zrkadlo, sklenené výplne na dvoch
interiérových dverách, mikrovlnnú rúru značky Moulimex a veci vo vlastníctve poškodeného I. E. st.,
konkrétne: rustikálna vitrína a dva kusy skriniek k nej náležiace, pričom následne tento dom opustil a
zaspal v záhradnom domčeku na gauči, kde zotrval až do príchodu poškodeného I. E. K., ktorý následne
privolal na miesto hliadku polície, v dôsledku čoho spôsobil poškodenému L. M. škodu v celkovej výške

775 Eur a poškodenému I. E. st. škodu v celkovej výške 60 Eur, pretože pre nepríčetnosť nie je trestne
zodpovedný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bola poškodená Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského
rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prokurátor odvolanie, zahlásiac ho do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení v neprospech obžalovaného.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol i to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku považuje za
arbitrárne a len nekriticky preberajúce výhradne závery vo veci pribratého znalca. Otázka nepríčetnosti
či zmenšenej príčetnosti je totiž otázka právna a jej posúdenie prináleží výlučne orgánom činným v

trestnomkonaníasúdunazákladeskutočnostívyplývajúcichzuskutočnenýchdôkazov,pričomznalecký
psychiatrický posudok je len jedným z podkladov na vytvorenie presvedčenia o tejto otázke a musí byťhodnotený v súvislosti so všetkými ostatnými zistenými skutočnosťami. Za takéto skutočnosti je pritom aj
naďalej primárne nutné považovať vyjadrenia obžalovaného, ktorý počas celého priebehu prípravného
konania v podstate konštantne ohľadom otázok týkajúcich sa jeho konzumácie alkoholu uvádzal, že

„takto, ako som bol opitý teraz (v čase spáchania stíhaného skutku), sa mi to stane trikrát do roka,
ale takýto veľký prúser sa mi ešte v opitosti nestal“, „keď si vypijem len pivo, tak je to v poriadku,
vtedy alkohol tolerujem, keď to kombinujem s tvrdým alkoholom, tak nastáva skrat, nestáva sa to vždy,
ale som si vedomý tejto skutočnosti“, „takéto skraty mávam 2-3x do roka“ a napriek tomu však v deň
spáchania skutku vypil “6-7 becheroviek a pivo“. Hoci sa v rámci výpovede na hlavnom pojednávaní

dňa 04.12.2023 tieto svoje tvrdenia zrejme v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti nevierohodným
spôsobom zmenil tak, že za „skraty“ považuje stav „ťažkej opice“, resp. stav „kedy sa potácal a nevedel
rozprávať“, všetky tieto aj naďalej poskytujú obraz o ňom ako o dlhodobom konzumentovi alkoholu
vo väčších množstvách, čo u neho opakovane v minulosti vyústilo až do neschopnosti ovládať svoje
konanie. Naposledy uvedené je dokonca umocnené aj ďalšími závermi vo veci znaleckého posudku, v
zmysle ktorých bol u neho zistený chorobný sklon (závislosť) k požívaniu alkoholu, psychostimulancií

a kanabinoidov, absentuje jeho kritickosť k závislosti, motivácia a vôľa k zmene. Na základe týchto
záverov by tak bolo možné v analogických prípadoch do budúcna vysloviť absurdný záver, že akákoľvek
osoba závislá na alkohole, ktorá by sa pod jeho vplyvom dopustila spáchania trestného činu, by bola
zbavená trestnej zodpovednosti len na základe toho, že by si svoje konanie nepamätala, príp. toto
konanie by bolo zvláštne. Práve neakceptovanie takejto úvahy pritom zrejme v predmetnom trestnom

konaní viedlo jednak súd prvého stupňa v prípade dvoch rozhodnutí a taktiež Krajský súd v Trenčíne
v prípade ďalších dvoch rozhodnutí o ponechaní obvineného vo väzbe v štádiu pred aj po podaní
obžaloby k vysloveniu, že závery znaleckého posudku, v zmysle ktorých obžalovaný nemohol v danom
prípade predpokladať vznik psychickej poruchy – patickej ebriety, nie sú dôkazom, ktorý by svedčil v jeho
prospech a nepredstavujú oslabenie v tom čase materiálnej stránky väzby, teda dôvodnosti vznesenia

obvinenia. Aj pokiaľ ide o tento znalecký posudok ako celok, je nutné konštatovať celkovú nelogickosť
jeho záverov, ktoré neboli vyvrátené, ale umocnené výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní dňa
04.12.2023 a sú taktiež v rozpore s výpoveďami poškodených I. E. J. a I. E. ml. a svedka M. H..
Všetky tieto pochybnosti následne viedli k podaniu jeho návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa
18.01.2024, ktorý mal spočívať v pribratí iného znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria v zmysle § 146 Tr. por., ktorý návrh bol však súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
dňa 25.03.2024 odmietnutý. Toto ďalšie znalecké dokazovanie však považuje aj naďalej za kľúčové
pre posúdenie otázky trestnej zodpovednosti obžalovaného, na ktorú napadnutý rozsudok žiadnym
spôsobom komplexne a vierohodne nedáva odpoveď. Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321
ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, pretože sa súd prvého stupňa nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, vznikli pochybnosti o správnosti skutkových
zistení napadnutého výroku, na ktorých objasnenie je potrebné vykonať ďalšie dôkazy, a napadnutým
rozsudkom bolo porušené ustanovenie § 363 Tr. zák. Zároveň navrhol, aby vec podľa § 322 ods. 1 Tr.
por. bola vrátená súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom obhajcu. Uviedol, že súd
prvého stupňa sa pri formulovaní právneho záveru o jeho nepríčetnosti správne priklonil k znaleckému
psychiatrickémuposudkuakokzákladnémuaprimárnemuzdroju,ktorýmalkdispozícii.Zastávaopačný
názor ako prokurátor, keď napadnutý rozsudok by bolo možné považovať za arbitrárny v prípade, ak
by súd prvého stupňa ignoroval závery znaleckého posudku a výpoveď znalca. Má za to, že ohľadom

erudovanosti a jasnosti záverov znaleckého psychiatrického posudku niet žiadnych pochybností. Znalec
tieto závery viackrát zrozumiteľne odprezentoval ako v prípravnom konaní, tak i v konaní pred súdom
na hlavnom pojednávaní. Aj keď otázka príčetnosti je právna otázka, platí, že súd nemôže svoje závery
formulovať svojvoľne – arbitrárne, ale jednoznačne vychádza zo znaleckého psychiatrického posudku.
Zatýmtoúčelomboldotrestnéhokonaniapribratýajznalec–psychiater.Navyšetentoznaleckýposudok

niejevrozporeanisostatnýmizabezpečenýmidôkazmi,akototvrdíprokurátor.Výpovedepoškodených
I. E. J. a I. E. ml. a svedka M. H. jednoznačne potvrdzujú závery znaleckého posudku, že sa jednalo o
patickú ebrietu, ktorá je psychózou, kde osoba má hrubo narušený kontakt s realitou, konanie tejto osoby
je nelogické, dezintegrované, chýba absolútne motivácia na takéto konanie. On sám nemôže posúdiť
svoju príčetnosť alebo nepríčetnosť v čase skutku. A nie je to možné urobiť ani z jeho výpovedí, pretože

sú laické, neerudované, je jednoduchý človek, ktorý sa nevie vyjadrovať, navyše si skutok nepamätal.
Súd prvého stupňa sa teda v napadnutom rozsudku veľmi podrobne a správne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci samej. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní v rámci konečných návrhov:
· prítomný prokurátor krajskej prokuratúry sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného

v písomných dôvodoch odvolania podriadeného prokurátora,
· obhajca obžalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomnom
vyjadrení k odvolaniu prokurátora,
· obžalovaný súhlasil s tým, čo uviedol jeho obhajca, s tým, že ľutuje toho, čo sa stalo, alkohol už
nepožíva, pracuje.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí preskúmal
zákonnosťaodôvodnenosťvšetkýchvýrokovnapadnutéhorozsudku,akoajsprávnosťpostupukonania,
ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna

chyba a odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Prokurátor v dôvodoch odvolania namietal najmä nesprávnosť postupu súdu prvého stupňa pri
hodnotení vykonaných dôkazov – § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom zotrval aj na svojom návrhu na

vykonanie nového znaleckého dokazovania na odstránenie pochybností o správnosti skutkových zistení
– § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávanívšetkydostupnéapotrebnédôkazynaobjasnenieskutkovéhostavuveci,ktorémuumožnili

vo veci (spravodlivo) rozhodnúť v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého
stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods.
12 Tr. por.

Ďalej odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade

s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy
svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré
si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, prečo súd prvého stupňa
napokon rozhodol v prospech obžalovaného.

Na základe vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa dospel teda aj odvolací súd k záveru,
že i keď vykonané dôkazy preukazujú, že stíhaný skutok sa stal a tento napĺňa (inak) znaky prečinu
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm.
e) Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. a že tieto
(prečin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák.) spáchal práve obžalovaný A. B., ktorý ale nebol v čase jeho

spáchania pre nepríčetnosť trestne zodpovedný – § 285 písm. d) Tr. por.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil aj nasledovne (citácie):

S prihliadnutím na závery znaleckého posudku č. 37/2023 znalca MUDr. Sergeya Chernykha, jeho

podrobnú výpoveď na hlavnom pojednávaní, berúc do úvahy aj ďalšie vykonané dôkazy, ktorými sú
výpovede svedkov E. K., H. na hlavnom pojednávaní, prečítaná výpoveď svedka E. st. z prípravného
konania, oboznámená ohliadka miesta činu s fotodokumentáciou, ktoré dôkazy preukazujú stav miesta
činu po skutku, ktorý spáchal obžalovaný, je možné konštatovať, že obžalovaný sa síce dopustil skutku,
ktorý mu bol kladený za vinu podanou obžalobou, ale absentuje jeho trestná zodpovednosť za tento

skutok,pretožepodľanázorusúdubolopreukázané,žekonalvstavenepríčetnosti,respektívevzhľadom
na závery konštatované v znaleckom posudku a výpoveď znalca na hlavnom pojednávaní existujú
výrazné pochybnosti, či obžalovaný bol v čase skutku príčetný, čo je podmienkou trestnej zodpovednosti
obžalovaného. Obžalovanému nebola konaní preukázaná vedomá nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. a)
Trestného zákona a ani nevedomá nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona. Zo záverov

znaleckého posudku a taktiež z vyjadrenia znalca na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že v čase skutku
bol obžalovaný v stave patickej ebriety, čo je duševná porucha úplne výnimočného charakteru, s ktorou
obžalovaný nemal žiadnu skúsenosť a nemohol predpokladať, že sa môže do takéhoto stavu dostať, a
to aj napriek značnej skúsenosti s požívaním alkoholu a zistenou závislosťou na alkohole. Do takéhotostavu sa môže dostať ktokoľvek, nielen alkoholik, ale aj abstinent, pri požití akéhokoľvek aj minimálneho
množstva alkoholu, pričom stav patickej ebriety môže nastať aj v čase, keď odoznieva vplyv požitého
alkoholu na organizmus. Podľa znalca obžalovaný aj napriek predchádzajúcej skúsenosti s požívaním

alkoholu nemohol predpokladať vzhľadom na okolnosti a osobné pomery, že sa privedie do takéhoto
stavu.

S takýmto odôvodnením sa odvolací súd po preskúmaní veci stotožnil a k odvolacím námietkam
prokurátora uvádza nasledovné:

Je pravdou, že otázka nepríčetnosti je právnou otázkou, ktorej posúdenie prináleží však nielen orgánom
činným v trestnom konaní, ale aj súdu.

Podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. kto sa požitím alebo aplikáciou návykovej látky, hoci aj z nedbanlivosti,
privedie do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustí konania, ktoré má inak znaky trestného činu,

potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov; ak sa však dopustí konania, ktoré má inak znaky
trestného činu, na ktorý zákon ustanovuje miernejší trest, potrestá sa týmto miernejším trestom.

Zodpovednosť páchateľa za trestný čin spáchaný v nepríčetnosti spôsobenej patologickou opitosťou je
v zmysle § 23 Tr. zák. vylúčená len vtedy, ak si páchateľ predtým, než sa rozhodol požiť alkohol, nebol

ani nemohol byť vedomý svojej dispozície pre podobné stavy po požití alkoholu.

Odvolací súd poukazuje na niektoré tvrdenia obžalovaného v tomto trestnom konaní, napr. že „takýto
veľký prúser sa mi ešte v opitosti nestal“, „takýto výpadok, ako v tomto prípade, nemal nikdy“, „ešte
nikdy nebol tak opitý, že si nepamätal pol dňa“, „v tomto prípade ho vyplo a nevedel vôbec nič“ a „nikdy

predtýmsamunestalo,žepopožitíalkoholusaprebralnanejakommiesteanevedel,akosatamdostal“,
ktoré podľa názoru odvolacieho súdu práve naopak podporujú závery znalca MUDr. Sergeya Chernykha
(znaleckého posudku č. 37/2023), že obžalovaný napriek svojej dlhodobej skúsenosti s konzumom
psychoaktívnych látok nemohol predpokladať vznik stavu nepríčetnosti a išlo u neho o abnormálnu
reakciu na požitie alkoholu, ktorá u neho nastala vôbec po prvýkrát.

Taktiež je potrebné uviesť, že prokurátor v odvolaní v podstate namietal „nedostatky“ znaleckej činnosti
a záverov znalca (ktorého do trestného konania pribral policajt, nad ktorým vykonával dozor prokurátor),
o ktorých „nedostatkoch“ musel vedieť pred podaním obžaloby, čo inak vyplýva aj z odôvodnenia
obžaloby. I keď v písomných dôvodoch svojho odvolania poukazoval na celkovú nelogickosť záverov

znaleckého posudku č. 37/2023, tento znalecký posudok navrhol v obžalobe na hlavnom pojednávaní
len oboznámiť, teda nenavrhol vypočuť na hlavnom pojednávaní znalca za účelom odstránenia ním
namietaných logických nejasností (bod 3/ návrhov na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní).

Teda prokurátor si ešte pred podaním obžaloby mohol byť vedomý aj rozhodnutia vo veci samej, ktoré

bude v jeho neprospech. V prípravnom konaní, ktorého je „pánom,“ inak nemal za potrebné priberať
do konania iného znalca, a to ani po tom, čo bol vo veci vypočutý v prípravnom konaní (k záverom
znaleckého posudku) aj znalec MUDr. Sergey Chernykh.

Pokiaľ prokurátor poukazoval aj na právne závery uvádzané konajúcimi súdmi v rozhodnutiach o väzbe

obžalovaného, odvolací súd k tomu uvádza, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine,
resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti
dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, v ktorom sa vidí trestný
čin. Tieto skutočnosti, na ktorých sa podozrenie zakladá, ale nemusia byť na rovnakej úrovni ako
skutočnosti, ktoré sú potrebné k odôvodneniu odsúdenia.

Na základe vyššie uvedených skutočností potom dospel odvolací súd aj k záveru o správnosti
rozhodnutiasúduprvéhostupňa,ktorýmodmietolnávrhprokurátoranapribratieinéhoznalcadokonania
(§ 272 ods. 3 Tr. por.), pretože otázku nepríčetnosti obžalovaného bolo aj podľa názoru odvolacieho
súdu možné „vyhodnotiť“ inými, skôr navrhnutými a aj vykonanými dôkazmi na hlavnom pojednávaní.

V tejto súvislosti odvolací súd len zopakuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, ktoré mu umožnili vo veci
spravodlivo rozhodnúť v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., pričom všetky tieto dôkazy súd následne správne
vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.Na záver sa odvolací súd aj „podivuje“ nad postupom prokurátora, keď tento nepodal sťažnosť voči
uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým obžalovanému uložil ihneď po vyhlásení oslobodzujúceho

rozsudku ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Totiž ak prokurátor
podal odvolanie vo veci samej – voči napadnutému rozsudku, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod
obžaloby, mal podľa názoru odvolacieho súdu potom využiť i opravný prostriedok voči rozhodnutiu
o uložení ochranného liečenia, ktoré na oslobodzujúci rozsudok nepochybne „nadväzovalo.“ Naviac
takéto uznesenie súdu prvého stupňa trpí aj zjavnou nesprávnosťou, keď o uložení ochranného liečenia

bolo rozhodnuté podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., ktoré sa vzťahuje na prípad, keď páchateľ spáchal
trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním, čo nie je prejednávaný prípad.

Odvolací súd preto sumarizuje, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi a
okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie o podanej obžalobe.

Nesprávnosť napokon nezistil odvolací súd ani vo vzťahu výroku o náhrade škody, pretože pre prípad
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je obligatórnou povinnosťou každého poškodeného odkázať
s jeho riadne a včas uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom (§ 288 ods. 3 Tr. por.).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd odvolanie prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietol
ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.