Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 15, 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 51Csp/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124200021
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Perďochová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124200021.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28,
817 62 Bratislava, práv. zast.: KC LEGAL, s.r.o., so sídlom Pri Hrubej lúke 3634/1, 841 02 Bratislava -
mestská časť Dúbravka, IČO: 50 057 456, proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX,
E. F., F. G., o zaplatenie 294,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žalobcovi sa vracia zaplatený súdny poplatok za žalobu vo výške 16,50 Eur.

IV. Upravuje sa prevádzkovateľ systému evidencie poplatkov – Slovenská pošta, a.s., IČO: 36

631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, aby po právoplatnosti
tohto uznesenia vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou,doručenoutunajšiemusúdudňa30.12.2024,sažalobcaprostredníctvomprávnehozástupcu
domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške
294,92 Eur s príslušenstvom.

2.ŽalobcaoznačiladresužalovanéhoakoH.I.XXXX/XX,XXXXXJ..Nauvedenúadresusažalovanému
nepodarilo doručovať súdne zásielky, a z tohto dôvodu súd pristúpil k šetreniu pobytu žalovaného, na
základe ktorého zistil, že žalovaný na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiava. Z vyjadrenie Ministerstva
vnútra SR, oddelenie cudzineckej polície zo dňa 17.04.2024 súd zistil, že žalovaný mal na území SR
udelený pobyt podľa § 25 zákona č. 404/2011 Z. z., pričom pobyt bol ukončený dňa 16.11.2023. Iná

adresa pobytu na území SR nebola oddeleniu cudzineckej polície známa (č. l. 43 spisu).

3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec
nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

4. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné
podmienky“).

5. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.6. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak ďalej nie je
ustanovenéinak,právomocslovenskýchsúdovjedaná,akosoba,protiktorejsmerujenávrh(žaloba),má
na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

7. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc
slovenskéhosúdujedanáaja)voveciachtýkajúcichsapracovnýchzmlúv,akježalobcomzamestnanec,
ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky, b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je
žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území

Slovenskej republiky, c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ,
ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky, d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar
mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území Slovenskej republiky;
inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území Slovenskej republiky.

8.Podľa§37eods.1zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnom,účastníci

si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť
právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci
je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

9. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom,

vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o
právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca,
alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

10. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Keďže v konaní vystupuje jedna strana sporu - žalovaný, ktorý má bydlisko mimo územia Slovenskej
republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí
byť ako základná podmienka splnená podmienka právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže
byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi
Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie

môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v prípade neexistencie
uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto spore je daná právomoc súdu na konanie.

12.Súdnezistilmedzinárodnúzmluvu,ktorábyzakladalaprávomocslovenskéhosúduvdanomprípade.
Žalovaný má bydlisko v Argentínskej republike. Argentínska republika nie je členským štátom Európskej

únie a na danú vec sa preto nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012
z 20. decembra 2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných
veciach (tzv. Brusel I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015. Medzi Slovenskou republikou
a Argentínskou republikou nie je zatvorená medzinárodná zmluva. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo

veci podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije
na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade, ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie.

13. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti

ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové
práva, aktu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc)
slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. ak neprichádza
do úvahy výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou

dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. V takom prípade však súd musí skúmať, či takáto
dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb.o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom platná. Popri všeobecnej právomoci však môže vkonkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona
č.97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

14. Súd preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami zakladajúcu právny vzťah, z ktorého vzišiel tento
spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci, pričom
súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá. Súd následne skúmal, či je daná
právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených v ustanovení § 37a až 37c zákona
č.97/1963 Zb. a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je daná ani podľa jedného z týchto kritérií.

Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a žalovaná je spotrebiteľom, preto do úvahy by prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach
podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., avšak spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Súd
dospel k záveru, že v danom prípade nejde ani o prípad uvedený pod § 37a písm. d) cit. zákona„ vo
veciach ostatných zmlúv...“, keďže v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú vec, ktorej režim je
upravený pod písm. c) predmetnej právnej normy, a to aj s ohľadom na charakter spotrebiteľského

vzťahu a potreby zvýšenej ochrany na strane spotrebiteľa. Právomoc súdu nie je možné založiť ani
na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov zakotvenom v § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže
osoba ,proti ktorej smeruje žaloba, teda žalovaný, nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo
sídlo.

15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že
právomoc slovenských súdov nie je daná. Právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať
ex offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil. Z ustanovenia § 2 ods.3
zákona č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania zistí,
že nie je daná právomoc súdu na konanie a nie je daná ani právomoc iného orgánu na konanie a

rozhodnutie, potom nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, okrem prípadu, že vec patrí do
právomoci cudzozemského orgánu (R 82/2002 NSSR).

16. Podľa § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1. CSP a § 262 ods. 1

CSP, ktoré ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo
byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného
výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci
samej. V danej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca. Vzhľadom na uvedené je procesné
zavinenie na zastavení konania na strane žalobcu a žalovanému by tak prináležal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko však z obsahu spis vyplýva, že žalovanému doposiaľ
žiadne trovy konania nevznikli rozhodol súd tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

19. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 veta druhá, ods. 4, ods. 6 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie

zastaví pre nedostatok právomoci. Okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia
podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 10,00
eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Orgány uvedené v
§ 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu
odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému,

ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry
nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného
zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného
upovedomenia.

20.Žalobcauhradilsúdnypoplatokzažalobuvovýške16,50€.Nazákladetohtozákonnéhoustanovenia
súd vrátil súdny poplatok žalobcovi v sume 16,50 €, a to tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku III. a IV. nie je prípustné odvolanie.
Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku I. a II. je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15

dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.