Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoCsp/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1723200986
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1723200986.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov

senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: UBC 2020, k.s., so sídlom
Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 53 151 135 správca úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, so
sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpený Nosko & Partners s. r. o., advokátska
kancelária so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava proti žalovanému: H. C., F.. XX.XX.XXXX, T. A..
F. XXXX/XX, H., o zaplatenie 2.076,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. marca 2024, č. k. 40Csp/6/2023-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej
stránke posúdil podľa § 488, § 524 ods. 1, § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 80 ods. 1 a
2 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Konštatoval, že
žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.03.2024 oznámil, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky,
ktorá bola predmetom konania, so spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s., ktorý sa stal veriteľom k

tejto pohľadávke namiesto žalobcu. Súd prvej inštancie sa zaoberal, či je možné aplikovať postup v
zmysle § 80 C.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak po začatí konania došlo k prevodu práv alebo
povinností, na návrh žalobcu a so súhlasom nového subjektu, súd rozhodne o zmene subjektu na
strane žalobcu. Postup súdu v zmysle § 80 CSP však nenastáva z úradnej povinnosti, pričom na jeho
začiatku musí existovať relevantný návrh zo strany žalobcu na vykonanie tohto postupu. Z obsahu spisu
vyplynulo, že žalobca doručil súdu len oznámenie, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky a nie je
tak ďalej veriteľom. K oznámeniu priložil len odvolanie plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii.

Keďže žalobca iba oznámil, že došlo k prevodu, avšak uvedené nijako nepreukázal ani nenavrhol
zmenu subjektov, tak ako to predpokladá ustanovenie § 80 C.s.p., súd prvej inštancie nemohol aplikovať
postup podľa uvedeného ustanovenia a posudzovať návrh na zmenu subjektov, nakoľko žiadny nebol
zo strany žalobcu predložený. Z podania žalobcu nebolo jednoznačné, že navrhuje zmenu subjektov,
pričom súd uviedol, že nie je jeho úlohou suplovať činnosť advokáta, ako kvalifikovaného zástupcu
žalobcu. Ďalej poukázal na to, že nemožno opomínať článok 11 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého sa
na osobu, ktorá sa pred súdom prihlási k určitej profesijnej odbornosti (v tomto prípade k advokácii),

považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Medzi
požiadavky odbornosti možno zaradiť predloženie podania súdu, z ktorého bude jednoznačne vyplývať,
či sa jedná o návrh na určitý postup alebo nie. Z podania žalobcu tak bolo jednoznačné len to, že prestal
byť veriteľom, bez toho aby na uvedené oznámenie nadväzovalo podanie návrhu na zmenu subjektuna strane žalobcu. Konštatoval, že k prevodu postúpenej pohľadávky dochádza uzavretím zmluvy o
postúpení. Občiansky zákonník umožňuje, aby po postúpení pohľadávky vymáhal nárok sám postupca
(pôvodný veriteľ) vo svojom mene na účet postupníka (nový veriteľ), a to na žiadosť postupníka, avšak

v konaní nemal za preukázané, že by žalobca disponoval súhlasom alebo bol požiadaný vymáhaním
postúpenej pohľadávky. Zohľadnil aj spotrebiteľský charakter sporu a vzhľadom na princíp ochrany
slabšej strany sporu a princíp procesnej zodpovednosti strán sporu dospel k záveru, že ak by nad
rámec obsahu podania predloženého žalobcom suploval jeho úlohu a procesne "pomohol" k podaniu
návrhu na zmenu podľa § 80 C.s.p, konal by v rozpore s uvedenými princípmi a z dodávateľa by spravil

slabšiu stranu, namiesto spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca nebol
nositeľom subjektívneho práva (pohľadávky) voči žalovanému, teda nemal aktívnu vecnú legitimáciu,
preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., nakoľko mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uviedol, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby o hlavný argument o tom,
že z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca doručil súdu prvého stupňa len oznámenie, že uzavrel zmluvu

o postúpení pohľadávky a nie je tak ďalej veriteľom. K oznámeniu priložil len odvolanie plnomocenstva
udeleného advokátskej kancelárii. Keďže žalobca iba oznámil, že došlo k prevodu, avšak uvedené
nijako nepreukázal ani nenavrhol zmenu subjektov, tak ako to predpokladá ustanovenie § 80 C.s.p., súd
prvého stupňa nemohol aplikovať postup podľa uvedeného ustanovenia a posudzovať návrh na zmenu
subjektov, nakoľko žiadny nebol zo strany žalobcu predložený. Súd prvého stupňa vyhodnotil podanie

žalobcu ako nedostatočné (t. j., ktoré nenavrhovalo zmenu subjektov) a žalobu zamietol. Žalobca
považoval takýto procesný postup za nesprávny a nereflektujúci na jeho podanie. Správny postup by
bol ten, že v prípade, ak si súd prvého stupňa vyhodnotil podanie (ktoré nebolo podaním vo veci samej)
ako nie zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, mal povinnosť vyzvať žalobcu ako toho, kto podanie
urobil, na odstránenie vád takého podania a tento mal takto neúplné podanie doplniť a nezrozumiteľné

alebo neurčité podanie opraviť a zároveň z tohto dôvodu odročiť pojednávanie. Odročeniu pojednávania
nebránili ani dôvody hospodárnosti konania, keďže odročením pojednávania by sa nenavyšovali trovy
konania strán sporu, keďže pojednávania sa nezúčastnila ani jedna strana sporu a žalobca navyše nebol
v konaní aktívny a ani zastúpený. Ak súd prvého stupňa teda nepostupoval procesne správne, tak mal
podanie (právnym posúdením) žalobcu posudzovať podľa jeho obsahu z ktorého jednoznačne vyplýva,

že tento bol jednoznačne návrhom na zmenu subjektu na strane žalobcu, keď žalobca jasne uviedol,
že postupca týmto oznamuje súdu, že na základe uvedených skutočností postupník z dôvodu prechodu
práv a povinností vstupuje do práv a povinností postupcu ako žalobcu. Ak by aj súd vyššie uvedené
nemal vyhodnotené ako jednoznačný návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, tak sa mal prikloniť k
takej interpretácii podania, ktorá vyznieva v prospech žalobcu a považovať podanie za návrh na zmenu

subjektu (strany sporu) na strane žalobcu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných

odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.076,39 eur s príslušenstvom titulom neplnenia si zmluvných
povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Správne
sa pred samotným meritórnym posúdením žaloby v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie
žalobcu. V tejto súvislosti z nesporných skutočností vyvodil správne právne závery, keď na vec aplikoval

zodpovedajúce ustanovenia Civilného sporového poriadku v spojení s Občianskym zákonníkom, ktoré
aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobu zamietol s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď
svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené skutočnosti, ale tiež spoukazom na prijaté právne závery. Dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami
podstatnými pre právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu. So zreteľom na uvedené odvolací
súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto

stotožňujesdôvodmiuvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia,ktoréviedlisúdprvejinštancie
k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolanie
žalobcu nie je z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p), a
ich obsahového vymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.

6. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď podanie
zo dňa 11.03.2024, ktorým žalobca oznámil konajúcemu súdu postúpenie pohľadávky, neposúdil podľa
obsahu ako návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, respektíve v prípade pochybností o obsahu
tohto podania nevyzval žalobcu na jeho opravu a doplnenie.

7. Odvolací súd považuje procesný postup súdu prvej inštancie za správny, pokiaľ podanie žalobcu zo

dňa 11.03.2024 (čl. 55) vyhodnotil len ako oznámenie o postúpení vymáhanej pohľadávky zo žalobcu
na spoločnosť IFIS investičná fond, a.s., a nie ako procesný návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu
v zmysle § 80 C.s.p. Procesný úkon ako každý právny úkon je prejavom vôle konajúceho subjektu. Pri
procesných úkonoch platí princíp "teórie prejavu", a nie "teórie vôle". To znamená, že pri procesnom
úkone, na rozdiel od úkonu hmotnoprávneho, nezáleží na tom, že prejav nezodpovedá skutočnej vôli

konajúceho subjektu, že bol vyvolaný omylom; vždy je rozhodujúci iba jeho prejav. Každý procesný úkon
je tak potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok prejavený. Pri
procesných úkonoch je tak rozhodujúci prejav vôle (platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca
iba na súkromnoprávne úkony), súd teda prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené a nie je
rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala niečo iné. Výkladom nemožno obsah úkonu dopĺňať

či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z neho nevyplývajú. Pri posudzovaní procesného úkonu
strany sporu podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá
obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým
prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu. Žalobca síce vo svojom podaní uviedol, že postupník teda
spoločnosť IFIS investičná fond, a.s. vstupuje z dôvodu prechodu práv a povinností do konania ako

žalobca, avšak uvedené oznámenie zjavne vychádza z nesprávneho názoru (omylu) žalobcu, že k
procesnémunástupníctvudochádzaautomaticky,priamozozákona,bezpotrebypodaniasamostatného
návrhu na zmenu. Z koncepcie ustanovenia § 80 C.s.p. je zrejmé, že samotný fakt, že po začatí konania
prišlo k právnej skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, ešte sám o
sebe nemá vplyv na okruh strán sporu. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť len vtedy, ak žalobca

s poukazom na konkrétnu právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, navrhne, aby do konania vstúpil nadobúdateľ
práva alebo povinnosti, a ak súd takémuto návrhu vyhovie. Súd prvej inštancie správne posúdil podanie
žalobcu o oznámení postúpenia pohľadávky ako podanie informácie súdu o vstupe postupníka do
práv a povinností žalobcu, ktoré podľa jeho obsahu nemožno považovať za podanie kvalifikovaného

procesného návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Tento výslovne uskutočnený úkon o podaní
informácie nie je možné transformovať na iný úkon a prikladať mu iný než stranou sledovaný zmysel.
To, čo chcel žalobca v skutočnosti týmto úkonom prejaviť nemá na posudzovanie obsahu úkonu žiadny
relevantný vplyv. Správne súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním úkonu žalobcu, zastúpeného
advokátom, vzal na zreteľ čl. 11 ods. 3 C.s.p.

8. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri podaní z ktorého nebolo
zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje nevyzval žalobcu, ako toho kto takéto podanie urobil, na
odstránenie jeho vád v zmysle ustanovenia § 128 C.s.p. K uvedenej námietke odvolací súdu uvádza, že
súd prvej inštancie nemal žiaden dôvod postupovať podľa tohto zákonného ustanovenia a odstraňovať

vady podania, a to z dôvodu, že sporné podanie žalobcu neobsahuje žiadne vady, ktoré by bolo možné
odstrániť. Z obsahu podania je zrejmé, že sa jedná o oznámenie žalobcu, adresované súdu, ktorý
týmto informuje súd, že po začatí konania postúpil vymáhanú pohľadávku voči žalovanému na tretiu
osobu, teda je z neho bez pochýb zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje. Z podania nevyplýva
jeho nezrozumiteľnosť ani neurčitosť, pre ktoré by bolo potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie či

opravu neúplného podania. Pokiaľ by konajúci súd vyzýval žalobcu na rozšírenie jeho podania o
nový procesný návrh, ktorý jeho pôvodné podanie neobsahovalo, podľa odvolacieho súdu by došlo k
porušeniu princípu rovnosti zbraní, o to zvlášť, ak sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom má žalobcapostavenie dodávateľa a žalovaný postavenie slabšej strany sporu spotrebiteľa, ako na to poukázal i
súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.

9. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, potvrdil
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalovanému v
odvolacom konaní nevznikla žiadna poplatková povinnosť a ani žiadne trovy právneho zastúpenia, je
preto v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo

tak, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára
2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v

plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).